{"guid": "ussr:9f6165bf-cf39-4759-9bad-564af02cac77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.210.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 210/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 210/2017 z 19. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 210/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.210.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f6165bf-cf39-4759-9bad-564af02cac77", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.210.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.210.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.210.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 210/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti HOPI SK s. r. o., Bratislavská 83, Pezinok,\nzastúpenej advokátom Mgr. Zdenkom Nováčkom, Brančská 7, Bratislava, ktorou namietala\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 1 Cob 187/2014 z 30. januára 2015 a porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 27/2015 z 31. mája 2016,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti HOPI SK s. r. o., o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola\n24. októbra 2016 doručená sťažnosť spoločnosti HOPI SK s. r. o. (ďalej len\n,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného\npráva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n,,dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 187/2014 z 30. januára\n2015 (ďalej len ,,krajský súd“ a ,,uznesenie krajského súdu“) a porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 27/2015 z 31. mája 2016\n(ďalej len ,,najvyšší súd“ a ,,uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka v konaní vedenom\nna Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23 Cb 82/2013 (ďalej len ,,okresný súd“) medzi\nžalobkyňou\n\n(ďalej len „žalobkyňa) proti žalovanej\n\n, (ďalej len „žalovaná“) o zaplatenie sumy 338 666,66 € s príslušenstvom podaním\nz 28. apríla 2014 okresnému súdu oznámila svoj vstup do konania ako vedľajší účastník\nna strane žalovanej. Vstup do konania sťažovateľka odôvodnila tým, že žaloba spochybňuje\njej podnikateľskú činnosť, povesť a dobré meno, že disponuje dôkazmi a vedomosťami\nna podporu žalovanej a žiada spolu so žalovanou žalobu zamietnuť. Keďže žalobkyňa\nso vstupom sťažovateľky ako vedľajšieho účastníka do konania nesúhlasila, okresný súd\npodľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o prípustnosti rozhodoval a uznesením\nz 15. mája 2014 sťažovateľku ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania\nnepripustil. Na odvolanie sťažovateľky krajský súd uznesením napadnutým touto\nsťažnosťou\n\nuznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\npotvrdil.\n\nDovolanie\n\nsťažovateľky\n\nproti\n\npotvrdzujúcemu uzneseniu krajského súdu bolo odmietnuté sťažnosťou napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu.\n\n2\n\n3. Sťažovateľka v sťažnosti namieta zásah do jej označených práv vo viacerých\nrovinách a podstatu jej sťažnostnej argumentácie možno zhrnúť takto:\n- sťažovateľka namieta, že okresný súd jej pred rozhodnutím o prípustnosti\nvedľajšieho účastníctva síce zaslal nesúhlasné stanovisko žalobkyne, uznesením však\nrozhodol o jej nepripustení do konania skôr (15. mája 2014), ako jej bolo podanie žalobkyne\ndoručené (19. mája 2014), z čoho vyvodzuje porušenie princípu rovnosti účastníkov;\n- ďalej sťažovateľka odkazom na relevantnú judikatúru najvyššieho súdu a ústavného\nsúdu odôvodňuje existenciu jej právneho záujmu na výsledku konania na okresnom súde.\nSťažovateľka uvádza, že predmetom konania na okresnom súde je nárok žalobkyne\nna úhradu faktúr žalovanej dodaných nápojov, ktoré boli uhradené cestou zápočtov\nžalovanej protifaktúr z vratných obalov, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že ich neprebrala, čím\nžalovanej nárok na ich fakturáciu a započítanie nevznikol. Sťažovateľka je pritom\nzmluvným partnerom žalovanej a práve jej prostredníctvom boli vratné obaly odovzdávané\nžalobkyni, čo však táto v konaní spochybňuje;\n- sťažovateľka z uvedeného vyvodzuje, že má záujem na právnych a skutkových\nzáveroch, na ktorých by prípadné rozhodnutie v neprospech žalovanej mohlo byť založené,\nkeďže v prípade prehry žalovanej v tomto konaní do úvahy prichádza vyvodenie regresnej\nzodpovednosti od sťažovateľky;\n- nezohľadnením týchto skutočností krajským súdom došlo podľa sťažovateľky\nk zásahu do jej označených práv. Najvyššiemu súdu sťažovateľka vytýka, že odmietol jej\ndovolanie ako neprípustné, keďže k jeho podaniu žalovaná nevyslovila súhlas, k čomu však\nneboli splnené podmienky, keďže dovolanie sa týkalo len rozhodnutia o vlastných právach\nsťažovateľky, a nie právach žalovanej.\n4. Sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu sťažnosť na ústavný súd ešte\n15. mája 2015, táto však bola odmietnutá ako neprípustná uznesením ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 489/2016 z 15. júna 2016. Dôvodom bolo zistenie, že sťažovateľka podala\nproti uzneseniu krajského súdu súčasne dovolanie na najvyšší súd. V nadväznosti\nna uvedené ústavný súd v záujme právnej istoty sťažovateľky zároveň poukázal na svoje\npredchádzajúce rozhodnutia (napr. m. m. I. ÚS 184/09, I. ÚS 237/09, I. ÚS 239/09,\n\n3\n\nIV. ÚS 49/2010), v ktorých vyslovil, že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí\no dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne\nvylučujú.\n5. V petite tejto sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie\noznačených práv uznesením krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu, tieto zrušil\na vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Požadovala priznať aj náhradu trov konania.\nPodaním doručeným ústavnému súdu 21. decembra 2016 sťažovateľka žiadala, aby ústavný\nsúd dočasným opatrením uložil okresnému súdu zdržať sa prejednávania a dokazovania\nv predmetnom konaní, a to až do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\n\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky. Obdobné právo zaručuje čl. 36 ods. 1 listiny.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n\n4\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného\nprerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv\na slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho\nodmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom\nstanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n8. Podstatné sťažnostné námietky sťažovateľky smerujú k tvrdenému zásahu jej\noznačených práv v sporovom konaní, kde žalobkyňa uplatňuje proti žalovanej pohľadávku\nna zaplatenie peňažnej sumy, pričom žalovaná tvrdí, že jej záväzok zanikol započítaním.\nSťažovateľka je zmluvným partnerom žalovanej a okrem iného pre ňu zabezpečovala aj\nzvoz tovaru (vratných obalov), ktoré mala žalobkyňa prevziať.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\n9. V zhode s už citovanou judikatúrou ústavného súdu a závermi ústavného súdu\nvyslovenými v skoršom uznesení o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky (II. ÚS 489/2016)\nústavný súd preskúmal prvotné uznesenie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie\n\n5\n\nokresného súdu o nepripustení sťažovateľky ako vedľajšieho účastníka do predmetného\nkonania. Krajský súd na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podstatnom uviedol:\n,,Pre vedľajšieho účastníka je charakteristické, že vystupuje popri účastníkovi\nkonania, na stranu ktorého sa pripojil. Popri navrhovateľovi alebo odporcovi ako vedľajší\núčastník sa môže zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. O právny\nzáujem vedľajšieho účastníka ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím vo veci môže byť\ndotknuté jeho právne postavenie alebo práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva.\nOdvolací súd sa po preskúmaní spisu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že\nv danom prípade nie sú splnené podmienky pre pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka\ndo konania. V tomto konaní uplatnený nárok vyplýva z rámcovej dodávateľskej zmluvy\nuzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, pričom spoločnosti HOPI SK s. r. o. z tohto\nzmluvného vzťahu žiadne práva a povinnosti voči navrhovateľovi alebo odporcovi\nnevyplývajú. Rozhodnutím súdu o uplatnenom návrhu navrhovateľa preto spoločnosť\nHOPI SK s. r. o. nemôže byť dotknutá na svojich právach a povinnostiach a taktiež ním\nnemôže byť ovplyvnené jej právne postavenie ako zmluvného partnera odporcu, ktorý\nodporcovi zodpovedá za vracanie (dodávanie) tovaru (vratných obalov) na základe\nsamostatnej zmluvy medzi nimi uzavretej.\nSprávnosť tohto rozhodnutia nie sú spôsobilé spochybniť ani v odvolaniach uvedené\nnámietky odporcu a spoločnosti HOPI SK s.r.o., ktoré nemajú vplyv na doterajšie\nposúdenie (ne)existencie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku konania ako\nzákonnej podmienky jeho vstupu. Pokiaľ ide o spornú otázku odovzdania vratných obalov\nnavrhovateľovi, táto otázka môže byť predmetom dokazovania v predmetnom konaní len\nvo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, z čoho zároveň\nvyplýva, že ani existencia zodpovednostného vzťahu medzi spoločnosťou HOPI SK s.r.o.\na odporcom v danom prípade nezakladá právny záujem na výsledku konania.\nOdvolaciu námietku, že rozhodnutie súdu bolo vydané predčasne, čím nebolo\nodvolateľovi umožnené vyjadriť sa k námietkam navrhovateľa zo dňa 6.5.2014, odvolací\nsúd považoval v čase jeho rozhodnutia za právne irelevantnú, keďže odvolateľmi neskôr\nuvedené skutočnosti nemajú, a teda ani v prípade ich uplatnenia pred rozhodnutím súdu\nnemohli mať, vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.\n\n6\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako\nvecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.“\n10. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavne neopodstatnený návrh\nide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, III. ÚS 142/2011). Úloha ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu teda nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako\nneopodstatnený. Dôvodom odmietnutia návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je\nabsencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej\nstrane a namietaným rozhodnutím, konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo\nslobody na strane druhej.\n11. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym\norgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je\nprieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci\nnemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy\nspravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom,\nže všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne\na zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky\n\n7\n\nsúvisiace\n\ns\n\npredmetom\n\nsúdnej\n\nochrany.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nuž\n\nopakovane\n\nuviedol\n\n(napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou prípadne dohovorom garantovaných\npráv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj\nvšeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1\nústavy). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných\npredpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené,\nresp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n12. Ako z uvedeného vyplýva, ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť\nsprávnosť právneho záveru všeobecného súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona,\nktorý v konkrétnej veci aplikoval. Sťažovateľka však túto stabilizovanú judikatúru\nústavného súdu opomína a sťažnosť uplatnila v podstate ako ďalší opravný prostriedok\nv systéme všeobecného súdnictva. Sťažnosť v podstate iba kopíruje dôvody, ktoré už\nsťažovateľka v odvolaní proti uzneseniu okresného súdu uplatnila, a tieto stručne dopĺňa iba\nvšeobecnými tvrdeniami, z ktorých vyvodzuje porušenie svojich práv. Účel sťažnosti je\nvšak v porovnaní s opravnými prostriedkami v systéme všeobecného súdnictva diametrálne\nodlišný, keďže táto sleduje výlučne ochranu základných práv a slobôd.\n13. Krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, keď dospel k záveru\no neexistencii právneho záujmu sťažovateľky na výsledku konania, kde žalobkyňa požaduje\nod žalovanej zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom z titulu nesplnenia záväzku\nz dodávateľskej zmluvy uzavretej medzi nimi. Ústavný súd po oboznámení sa\nso sťažnostnou argumentáciou a dôvodmi napadnutého uznesenia krajského súdu\nkonštatuje, že jeho právne závery o absencii právneho záujmu sťažovateľky na výsledku\nkonania sú jasné, zrozumiteľné, konzistentné a nemožno ich považovať za kolidujúce\n\n8\n\ns označenými právami sťažovateľky. V tomto smere ústavný súd konštatuje, že záver\nkrajského súdu nemožno považovať za svojvoľný či neodôvodnený a ani za taký, ktorý by\npopieral účel a zmysel vedľajšieho účastníctva v civilnom konaní. Krajský súd sa zároveň\nprimerane a preskúmateľne vysporiadal aj s odvolacou argumentáciou sťažovateľky vrátane\njej námietok týkajúcich sa neumožnenia vyjadrenia k námietkam žalobkyne, ktorá brojila\nproti vstupu sťažovateľky do konania.\n14. Pokiaľ sťažovateľka vyvodzuje svoj právny záujem z obavy o jej povesť a dobré\nmeno (podanie z 28. apríla 2014), takéto skutočnosti celkom zjavne nemôžu zakladať\nprípustnosť jej vedľajšieho účastníctva z titulu právneho záujmu na výsledku konania.\nOtázky prípadnej právnej zodpovednosti sťažovateľky proti žalovanej pre prípad jej\nneúspechu v sporovom konaní so žalobkyňou (do ktorého sťažovateľka chcela vstúpiť),\nsú pritom aj z pohľadu ústavného súdu príliš hypotetické na to, aby bolo možné uvažovať\no existencii priameho právneho záujmu sťažovateľky na výsledku konania na okresnom\nsúde. Inak povedané, záver krajského súdu založený na tom, že výsledok konania v spore\nmedzi žalobkyňou a žalovanou nebude mať dopad na právne postavenie sťažovateľky,\nmožno považovať za plne ústavne konformný. Vyvodenie prípadnej právnej zodpovednosti\nsťažovateľky voči žalovanej z ich zmluvného vzťahu nemôže byť predmetom konania\n(ani dokazovania) v konaní vedenom na okresnom súde medzi žalobkyňou a žalovanou.\nNavyše, z podanej sťažnosti a jej príloh nateraz nemožno vyvodiť, že takáto zodpovednosť\nje uplatňovaná.\n15. Sťažovateľkou citované nálezy ústavného súdu týkajúce sa právneho záujmu\nvedľajšieho účastníka na výsledku konania boli vydané v skutkovo a právne odlišných\nsúvislostiach, a preto nemožno uvažovať o ich automatickej aplikácii aj vo veci\nsťažovateľky. Ústavný súd v tomto smere pripomína, že každá právna vec rozhodovaná\nvšeobecnými súdmi musí byť aj v otázke prípustnosti vedľajšieho účastníctva posudzovaná\nindividuálne a rozhodnutie musí byť založené na dôkladnom zhodnotení konkrétnych\nskutkových a právnych okolností. Tieto boli krajským súdom vo veci sťažovateľky riadne\nzohľadnené s tým, že sťažovateľka nepreukázala právny záujem na výsledku konania medzi\n\n9\n\nžalobkyňou a žalovanou, a tento záver bol ústavným súdom vyhodnotený ako súladný\ns požiadavkami, ktoré na všeobecné súdy kladú práva zaručené ústavou a dohovorom.\n16. Sťažovateľkou namietaný zásah do práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy nevykazuje podľa ústavného súdu ústavnoprávny rozmer. Iste sa možno\nstotožniť so sťažovateľkou, že okresný súd rozhodol o jej nepripustení ako vedľajšieho\núčastníka skôr, ako sa vyjadrila k námietkam žalobkyne. Zároveň však platí, že okresný súd\nrozhodol poznajúc stanovisko sťažovateľky (z 28. apríla 2014), ako aj žalobkyne\n(zo 6. mája 2014) a ich procesné návrhy vyhodnotil v odôvodnení svojho uznesenia.\nNapokon k náprave nezohľadnenia následného vyjadrenia sťažovateľky k námietkam\nžalobkyne došlo v konaní pred krajským súdom, ktorý sa v napadnutom uznesení plne\nvysporiadal aj s odvolacou argumentáciou sťažovateľky, kde táto uplatnila všetky svoje\nargumenty v prospech vstupu do konania.\n17. Ak sťažovateľka namieta aj zásah do jej základného práva vyjadriť sa\nk vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, k tomuto nemohlo dôjsť, keďže toto\nprávo by sťažovateľka v konaní medzi žalobkyňou a žalovanou mohla uplatňovať len\nv prípade, ak by s ňou bolo konané ako s vedľajším účastníkom. Keďže však ústavne\nkonformným spôsobom sťažovateľka nebola pripustená do konania ako vedľajší účastník,\nnemožno rozumne uvažovať o zásahu do tohto práva.\n18. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť smerujúcu proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu\n19. Napadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu\nkrajského súdu odmietol ako neprípustné, keď sťažovateľku nepovažoval za osobu\noprávnenú na podanie dovolania. Otázkou vecnej správnosti napadnutého uznesenia\nkrajského súdu sa preto najvyšší súd nezaoberal. Na odôvodnenie napadnutého uznesenia\nnajvyšší súd v podstatnom uviedol:\n\n10\n\n,,Vo všeobecnosti platí, že vedľajší účastník sa zúčastňuje konania popri žalobcovi\nalebo žalovanom ako osoba majúca právny záujem na výsledku konania. Zmyslom\nvedľajšieho účastníctva je pomoc v spore niektorému z účastníkov. I keď má vedľajší\núčastník v konaní z procesnoprávneho hľadiska rovnaké práva a povinnosti ako účastník\nkonania, z hmotnoprávneho hľadiska je významné, že mu rozhodnutím súdu vo veci samej\nnemôže byť prisúdené právo alebo uložená povinnosť, ktoré tvoria predmet sporu...\nUstanovenie § 201 O. s. p. rozlišuje v podstate dva typy vedľajších účastníkov Prvým\nje vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje popri navrhovateľovi alebo odporcovi\nv zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. s rovnakými právami a povinnosťami ako účastník konania.\nDruhým je vedľajší účastník, ktorému z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob\nvyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania...\nRozlišovanie typov vedľajších účastníkov má význam pri posudzovaní legitimácie\nvedľajšieho účastníka na podanie opravného prostriedku. Bez ohľadu na súhlas hlavného\núčastníka môže vedľajší účastník podať odvolanie v prípade druhého typu vedľajšieho\núčastníctva, kedy sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. V rámci prvej\nskupiny vedľajšieho účastníctva však musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho\núčastníka na výsledku konania, čo znamená, že vedľajší účastník môže podať odvolanie len\nv prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný účastník s takýmto\núkonom vyjadrí súhlas. Ak by hlavný účastník súhlas nevyjadril, prípadne by ho odvolal,\nposudzovala by sa takáto situácia ako nesplnenie subjektívnej podmienky na podanie\nodvolania.\nSituácia je obdobná aj v prípade mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda\nvedľajší účastník ho môže podať len vtedy, ak ho zároveň podá hlavný účastník, alebo ak\ns ním tento vyjadril súhlas.\nZ obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa dovolanie spoločnosti HOPI SK s.r.o.\npo jeho doručení súdu prvého stupňa, zaslal navrhovateľovi aj odporcovi, spolu s výzvou\nna vyjadrenie sa k predmetnému dovolaniu a predloženie plnej moci účastníkov konania\nv dovolacom konaní. Rovnako im bolo doručené aj doplnenie dovolania spoločnosti\nHOPI SK s.r.o., a to 4.5.2015 obidvom účastníkom konania cestou ich právnych zástupcov.\nHoci odporca o dovolaní spoločnosti HOPI SK s.r.o. preukázateľne nadobudol vedomosť,\ns podaním dovolania súhlas neprejavil, ani sa nijako k tejto skutočnosti nevyjadril.\n\n11\n\nVo vzťahu k prípadnému osobitnému zisťovaniu stanoviska odporcu dovolací súd\nuvádza, že to nebolo v danom prípade potrebné, nakoľko odporca je v konaní zastúpený\nadvokátom, ako osobou znalou práva, ako aj s poukazom na vyššie uvedené doručenie\ndovolania (vrátane jeho doplnenia) odporcovi spolu s výzvou na vyjadrenie, na ktoré nijako\nnereagoval a v konaní vedľajšieho účastníka nepodporil.\nVzhľadom na vyššie uvedené, keďže dovolací súd s prejavom vôle odporcu ako\nhlavného účastníka na podporu podania dovolania spoločnosťou HOPI SK s. r. o.\nnedisponuje, je zrejmé, že táto spoločnosť je subjektom, ktorý nie je oprávnený na podanie\ndovolania, preto jeho dovolanie ako podané niekým, kto na podanie takéhoto mimoriadneho\nopravného prostriedku nie je oprávnený podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. So zreteľom na odmietnutie\ndovolania pre jeho neprípustnosť, nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.“\n20. Formovanie doktríny v otázke posudzovania splnenia podmienok prípustnosti\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku smerujúceho proti právoplatnému\nrozhodnutiu všeobecného súdu leží v rozhodujúcej miere na pleciach všeobecných súdov.\nDovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok smerujúci proti právoplatnému rozhodnutiu\nsúdu je spôsobilé vyvolať zrušenie alebo zmenu takéhoto rozhodnutia, čo predstavuje\nzákonom pripustenú výnimku z požiadavky na záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných\nrozhodnutí. Dovolanie preto nie je generálne použiteľné a možno ho s úspechom uplatniť\nlen vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov\nvychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú\nv právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Najvyšší\nsúd, ktorý stojí na vrchole sústavy všeobecných súdov, spravidla rešpektujúc takto\nvymedzený charakter dovolania posudzuje otázku prípustnosti dovolania v občianskom\nsúdnom konaní skôr reštriktívne.\n\n12\n\n21. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmý dôvod, pre ktorý najvyšší súd\ndovolanie sťažovateľky odmietol ako neprípustné (podané neoprávnenou osobou). Úvahy\nnajvyššieho súdu pri posudzovaní prípustnosti dovolania podaného sťažovateľkou nie ako\nvedľajším účastníkom, ale ako osobou, ktorá sa chcela stať vedľajším účastníkom, avšak\nnebola do konania pripustená, sú z pohľadu ústavného súdu riadne odôvodnené\na zodpovedajúce účelu a zmyslu citovaných procesných noriem vo väzbe na charakter\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Pokiaľ totiž žalovaná mala aj v čase\ndovolacieho konania záujem na vstupe sťažovateľky do konania, nepochybne mohla tento\nzáujem vyjadriť aj súhlasom s jej dovolaním, ktoré podala práve proti uzneseniu krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o jej nepripustení do konania.\nPokiaľ však žalovaná takýto súhlas nevyjadrila, postup najvyššieho súdu spočívajúci\nv odmietnutí dovolania sťažovateľky nemožno považovať za kolidujúci s právom na súdnu\nochranu či spravodlivé súdne konanie.\n22. Aj vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu preto ústavný súd\nkonštatuje, že neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie.\nTejto totiž chýbala ústavnoprávna relevancia, ktorá by takýto postup a rozhodnutie\nústavného súdu odôvodňovali. V okolnostiach prípadu preto ústavný súd považuje postup\nnajvyššieho súdu za ústavne akceptovateľný a primerane argumentačne zdôvodnený.\nNapadnuté uznesenie preto nemožno považovať ani za svojvoľné či arbitrárne. Skutočnosť,\nže sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu (rovnako tak nižších súdov)\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny\nnázor svojím vlastným (m. m. II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08). V uznesení najvyššieho súdu\nteda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo ústavne\nneakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu.\n23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný\nsúd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú viazané na to, že\nsťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie rozhodnutí všeobecných súdov, vrátenie veci\n\n13\n\nna ďalšie konanie, priznanie náhrady trov konania). Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti,\no navrhovanom dočasnom opatrení ústavný súd nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "účastník konania-vedľajší účastník konania", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f85b8838-32a8-46af-a05c-cb737b728431", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.489.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 489/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 489/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.489.2016.1"}, {"guid": "ussr:faaddaff-96b9-4c17-9181-ce1c5f3e8ffb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/2011 z 5. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-05", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faaddaff-96b9-4c17-9181-ce1c5f3e8ffb"}, {"guid": "ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a45aaaf1-7afa-49fa-8b4a-0e449d233479"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e448743b-d82b-4945-a631-0d308aabe3b0"}, {"guid": "ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 237/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 237/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ae78bd-f8b6-4b78-8748-30fed9c932c3"}, {"guid": "ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/09 z 9. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-09", "citacie_n": 395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:964cf130-90d7-4217-b39e-7ae092b17aed"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "5e8098fa-9971-4f36-852d-07764ea2bc7d:29ae58b8-e37b-452f-a73b-ba68d0ce6c0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/82/2013", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/82/2013 z 17. 10. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2013-10-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5e8098fa-9971-4f36-852d-07764ea2bc7d:29ae58b8-e37b-452f-a73b-ba68d0ce6c0f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:30fbdfca-5e45-4aa6-bcc1-ce1f0f4ffa42", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.310.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 310/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 310/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.310.2022.2"}]}