{"guid": "ussr:5e3617fd-4db5-43b8-9b7e-e34110e297c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.217.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 217/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 217/2017 z 19. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 217/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.217.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5e3617fd-4db5-43b8-9b7e-e34110e297c7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.217.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.217.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.217.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 217/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Contineo s. r. o., Jiskrova 4, Košice,\nzastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Jurčišinom, Mlynská 898/26, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 4 Co 276/2013 z 11. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Contineo s. r. o.,\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2016\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Contineo s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces\n\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n4 Co 276/2013 z 11. februára 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka [v právnom postavení\nžalobkyne v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 15 C 64/2007 a následne v dôsledku podaného odvolania v konaní\nvedenom na krajskom súde pod sp. zn. 4 Co 276/2013, pozn.] bola účastníčkou konania\no náhradu škody a nemajetkovej ujmy.\nPo tom, čo okresný súd rozsudkom č. k. 15 C 64/2007-337 z 30. mája 2013 žalobu\nsťažovateľky zamietol, krajský súd v dôsledku sťažovateľkou podaného odvolania\nnapadnutým rozhodnutím rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 64/2007-337 z 30. mája 2013\npotvrdil ako vecne správny.\n3. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I\nsp. zn. 15C/64/2007 sa sťažovateľ... domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia\nnáhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcovi z dôvodu nezákonného\nrozhodnutia a postupu žalovaného v 2. rade, pri zaisťovaní motorového vozidla...,\nvlastnícky patriaceho žalobcovi.\nPrvostupňový súd vo svojom rozsudku sp. zn. 15C/64/2007-337 zo dňa 30.05.2013\ndospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v druhom rade, ako aj jeho postup v súvislosti\nso zaistením motorového vozidla... je v súlade so zákonom a žalobu zamietol, pričom svoje\nrozhodnutie zamietnuť žalobu odôvodnil tým, že v konaní mal dostatočne preukázané, že\nžalovaný v 2. rade postupoval v súlade so zákonom...\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 4Co/276/2013 zo dňa 11.02.2016 potvrdil\nrozsudok súdu prvého stupňa, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudok súdu\nprvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne\nsú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením\nrozsudku súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom uvádzané\nodvolacie dôvody neboli dané...\n\n2\n\nZávery\n\nodvolacieho\n\nsúdu,\n\nako\n\naj\n\njeho\n\nsamotné\n\nrozhodnutie\n\npovažujem\n\nza nepreskúmateľné, keďže odvolací súd sa vôbec nezaoberal námietkami sťažovateľa\nuvedenými v odvolaní, s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu sa stotožnil\na rozsudok potvrdil, a to aj napriek tomu, že súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho vec nesprávne\nprávne posúdil.\nRozhodnutie, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, nie je\nústavne akceptovateľné.“.\n4. S poukazom na pomerne podrobne uvedené skutkové okolnosti posudzovanej\nprávnej veci sťažovateľka (v prvom rade spochybňujúc správnosť postupu a zákonnosť\nrozhodnutia Colného úradu Košice sp. zn. 392/04/ONK z 15. júna 2004 vydaného\nv súvislosti so zaistením jej motorového vozidla od 18. júna 2004 do 28. októbra 2004,\npozn.) rozporuje právne závery vyjadrené v odôvodnení tak rozsudku okresného súdu\nč. k. 15 C 64/2007-337 z 30. mája 2013, ako i v napadnutom rozhodnutí krajského súdu.\nDomnieva sa, že „... nezákonnosť rozhodnutia a zadržanie motorového vozidla,\nnesprávnosť pri stanovení ceny vozidla pre určení výšky cla pri dovoze, neskúmanie\nukrajinského technického preukazu v súvislosti s colnou deklaráciou, nadbytočnosť\nzadržania vozidla, vrátenie colného dlhu preukazuje, že Colný úrad Košice nesprávne\na neodborne úradne postupoval a vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie o zadržaní\nvozidla v predmetnej veci a poškodil žalobcu jednak ako podnikateľa tým, že mu poškodil\ndobré meno a jednak tým, že žalobca z dôvodu, že zabezpečoval údržby špeciálnych\nzariadení Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR si musel zabezpečiť plnú\nmobilitu prenájmom vozidiel na to vhodných.\nNa základe nesprávneho rozhodnutia a postupu žalovaného v 2. rade došlo k vzniku\nškody, ako majetkovej, tak aj nemajetkovej, ktorú sme súdu vyšpecifikovali. Taktiež sme\nsúdu preukázali príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaných\na škodou, ktorá žalobcovi vznikla...\nPre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda, ako predpoklad\nvzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je daná aj v tomto prípade,\nnakoľko vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom.“.\n\n3\n\n5. Argumentujúc rozhodovacou praxou ústavného súdu, sťažovateľka zastáva názor,\nže „... odvolací súd námietkami sťažovateľa ohľadom nepreskúmateľnosti rozsudku súdu\nprvého stupňa nezaoberal, a aj napriek zjavnému pochybeniu súdu prvého stupňa\npovažoval toto rozhodnutie v celom rozsahu za zákonné a správne a za také, v ktorom sa\nprvostupňový súd dostatočne vysporiadal s námietkami sťažovateľa“.\n6. V závere podanej ústavnej sťažnosti preto sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje,\naby vyslovil porušenie ňou označených práv zaručených ústavou a dohovorom (bod 1)\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nzrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a jej priznal úhradu trov konania v sume\n988,60 eur.\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\n\n4\n\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).\n10. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 ústavy).\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n11. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (respektíve práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je\n\n5\n\npreto vždy\n\nposudzované\n\nso zreteľom\n\nna\n\nkonkrétny\n\nprípad\n\n(porovnaj\n\nnapríklad\n\nGeorgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n12. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(respektíve právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), porušenia ktorého sa sťažovateľka dovoláva,\nzaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní\npred ním (I. ÚS 26/94). Ústavou zaručené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho\núčelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore (II. ÚS 21/02,\nIV. ÚS 277/05).\n13. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy voči rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená\nna jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní\na rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené\npráva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná\nnesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie\no sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámec všeobecného súdu\na ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové\na právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval ich judikatúru.\nÚstavný súd pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou\nsúdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva,\nže ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov (napr. I. ÚS 19/02).\n14. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, keď konaniu pred krajským súdom\na jeho napadnutému rozhodnutiu, ktoré sťažnosťou napadla sťažovateľka, nie je\nz ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť.\n\n6\n\nPo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu (vrátane uznesenia okresného súdu č. k. 15 C 64/2007-337 z 30. mája 2013, pozn.)\ns ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti, ústavný súd\nnezistil taký výklad a aplikáciu ustanovení toho času platného a účinného zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktoré by\nmohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy\n(respektíve právom zaručeným v čl. 6 ods. 1 dohovoru). Zistené skutočnosti preto vylučujú\nprijatie záveru o svojvoľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n15. Sťažnosti sťažovateľky chýbala v tomto smere relevantná ústavnoprávna\ndimenzia, keď jej základom bolo iba konštatovanie skutkových okolností prípadu, ich\nprehodnocovanie a vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom okresného súdu\na krajského súdu.\nKritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť\nzasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného\nprípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, respektíve k odopretiu základných\npráv alebo slobôd. V danej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú\nv sťažnosti ústavný súd nezistil, že by mohol byť namietaným procesným pochybením\ndosiahnutý vyžadovaný relevantný ústavnoprávny rozmer.\nS námietkami sťažovateľky sa ústavný súd nestotožnil a dospel k záveru, že nič\nnesignalizuje, že by napadnutým rozhodnutím krajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (respektíve práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru).\n16.A V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia zo strany krajského súdu, ktorý v rámci relevantnej časti jeho odôvodnenia\nkonštatoval:\n„Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite\nzisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom\nrozsudku. Súd prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné\n\n7\n\ndokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení a hodnotil ich v súlade s ust. § 132 OSP.\nSprávne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, týkajúce\nsa nedostatku jeho pasívnej legitimácie...\nŽalobca svoje odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2\npísm. c/, d/, f/ OSP, t. j. z dôvodov že súd prvého stupňa podľa názoru žalobcu neúplne zistil\nskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nVo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, a nevykonaniu\nznaleckého dokazovania, odvolací súd poukazuje na obsah a priebeh konania, ktoré\npredchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, z ktorého vyplýva, že dňa 12.4.2012 sa konalo\npojednávanie na súde prvého stupňa, kde bol prítomný právny zástupca žalobcu a ktoré\npojednávanie bolo odročené za účelom vyhodnotenia vykonaného dokazovania a posúdenia\npotreby nariadenia znaleckého dokazovania s tým, že v prípade, ak nedôjde k nariadeniu\nznaleckého dokazovania, bude vytýčený nový termín pojednávania (č. l. 278 spisu).\nPo vyhodnotení dokazovania a otázky potreby vypracovania znaleckého posudku súd\nprvého stupňa nariadil pojednávanie na deň 28.5.2013, na ktorý bol právny zástupca\nžalobcu riadne predvolaný, pričom nenamietal potrebu doplnenia dokazovania vyhotovením\nznaleckého posudku a následne bol osobne prítomný na pojednávaní konanom\ndňa 28.5.2013. Na tomto pojednávaní bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 OSP, pričom\nprávny zástupca žalobcu uviedol, že bol nahliadať do spisu, je so spisom oboznámený, ako\naj s pripojeným správnym spisom, pričom nenavrhol doplniť dokazovanie vykonaním\nznaleckého dokazovania. Toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu opakovanej povinnosti\nžalobcu predložiť požadované listinné dôkazy (technický preukaz a kúpnu zmluvu\no zakúpení predmetného motorového vozidla) a z dôvodu potreby doplniť listinné dôkazy aj\nzo strany žalovaného v 2. rade. Pojednávanie bolo odročené na deň 30.5.2013, kde sa\npojednávania zúčastnil aj právny zástupca žalobcu, pričom bolo opakovane dané aj\npoučenie podľa § 120 ods. 4 OSP, boli oboznámené jednotlivé listinné dôkazy, ako aj obsah\nspisu a účastníci konania prehlásili, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú. Bolo\nvyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a následne právny zástupca žalobcu\npredniesol záverečnú reč, ktorú predložil aj v písomnej podobe tak, ako sa nachádza na č. l.\n\n8\n\n331- 333 spisu. Ani po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za\nskončené a ani v záverečným rečiach žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nnenamietal nevykonanie dokazovania ustanovením znalca.\nS poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nebol daný odvolací dôvod\nv zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ OSP.\nOdvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ OSP je daný v prípade nesprávneho\npostupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledku vykonaného dokazovania, teda\nv prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli\núčastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania najavo inak alebo neprihliadol na\nskutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo. O nesprávne skutkové\nzistenia môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t. j.\nskutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesu účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak, a to\nso zreteľom na závažnosť, zákonnosť, pravdivosť, prípadne vierohodnosť dôkazov. Skutkové\nzistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je\nv súlade s ust. § 132 OSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo\nmalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 OSP, pričom sa jedná o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.\nOdvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP je daný v prípade, ak súd\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej pri skutkových zisteniach vyvodzuje súd právne závery\na aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci\nje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak\nsúd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak aplikoval síce správny\nprávny predpis, ale nesprávne ho vyložil (interpretoval) na daný skutkový stav.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v tomto konkrétnom prípade\ndospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP nie sú naplnené,\nkeďže postupu prvostupňového súdu v konaní, ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť\npochybenie zakladajúce záver o naplnení niektorého z uvedených dôvodov odvolania.\nRozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesu\núčastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo inak, rovnako ani to, že by\n\n9\n\nopomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané\nalebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Nie je mu možné vytknúť ani to, že\nvýsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom\nvyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 OSP a rovnako nebol daný odvolací dôvod podľa ust. §\n205 ods. 2 písm. f/ OSP, teda nebolo preukázané, že by súd prvého stupňa na zistený\nskutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia\nnesprávne interpretoval.\nSúd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil\nskutkový stav, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 OSP, t. j. každý dôkaz\nhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a starostlivo prihliadol\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Zo zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa\nvyvodil aj správny právny záver. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody\nnapadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými tvrdeniami\na námietkami účastníkov konania, a teda aj námietkami žalobcu, na ktoré žalobca\nopakovane poukazoval aj v odvolaní. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň (§ 219 ods. 2 OSP).\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa ako vecne správny potvrdil.“\n16.B Vzhľadom na obsahovú spojitosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu\ns rozsudkom okresného súdu č. k. 15 C 64/2007-337 z 30. mája 2013 považoval ústavný súd\nza potrebné v ďalšom poukázať aj na podstatnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu.\nOkresný súd vo svojom rozsudku v časti relevantnej pre toto konanie uviedol:\n„V danej veci súd jednoznačne zastáva názor, že išlo o prípad, kedy bolo možné\nlegálne obmedziť vlastnícke právo žalobcu na základe osobitných právnych predpisov,\nv konkrétnom prípade na základe Colného zákona. Vlastníctvo, ako právny inštitút,\nnespočíva len v práve jedného a povinnostiach ostatných ho v práve nerušiť, ale aj vlastník\nmá z dôvodu svojho vlastníckeho práva určité povinnosti vyplývajúce zo zákona. Ak ich\nnesplní, môže dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva, či už priamo zo zákona alebo úradným\npostupom štátneho orgánu. V danom prípade rozhodnutia colných orgánov boli vydané\nv súlade so zákonom a ďalšími právnymi predpismi a colný úrad mohol zaistiť tovar bez\n\n10\n\nohľadu na práva tretích osôb, v danom prípade vlastníka - žalobcu (§ 64 ods. 2 Colného\nzákona). Colný úrad zaistil motorové vozidlo dňa 15.6.2004 z dôvodu, že deklarant\na príjemca - Monopol, a.s., Košice nesprávne a nepravdivo vyplnil písomnosti potrebné pre\nprepustenie tovaru - motorového vozidla do navrhovaného režimu voľný obeh. V čase\nvydania rozhodnutia colným riaditeľstvom o odvolaní odvolateľa - TTC Telecom, s.r.o.\n13.10.2004 bol colný dlh Monopol s.r.o. vrátený dňa 28.10.2004 a motorové vozidlo vydané\nTTC Telecom, s.r.o. podľa § 64 ods. 8 Colného zákona (č. l. 176).\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť,\ndokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť, nezrušil\npríslušný orgán. V odvolacom konaní Colné riaditeľstvo SR rozhodnutie colného úradu\nnezrušilo pre nezákonnosť, ale pre formálne nedostatky. Nebola teda splnená základná\npodmienka na priznanie nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, lebo\nv uvedenej právnej veci neexistuje žiadne nezákonné rozhodnutie.\nPracovníci colného orgánu postupovali pri zaisťovaní motorového vozidla tak, ako\nvyplynulo z rozsiahleho dokazovania, v súlade so zákonom, žalobca nepredložil súdu žiaden\nrelevantný dôkaz svedčiaci o tom, že išlo o nezákonné rozhodnutie alebo aby postup\npracovníkov colného úradu nebol v súlade s úradným výrokom rozhodnutia príslušného\nštátneho orgánu o zaistení vozidla, pričom bol opätovne na každom pojednávaní dňa\n17.1.2013 (č. l. 258), dňa 28.5.2013 (č. l. 283) a dňa 30.5.2013 (č. l 334) poučený podľa\n§ 120 ods. 4 OSP. Spôsob zaistenia motorového vozidla nebol hrubý ani vulgárny, čo\npotvrdili vo výpovedi svedkovia navrhnutí žalobcom.\nSúd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v posudzovanom prípade postup colných\norgánov pri zaistení motorového vozidla nebol v súlade so zákonom. Colný úrad zaistil\nmotorové vozidlo z dôvodu, že deklarant nesprávne a nepravdivo vyplnil písomnosti\npotrebné pre prepustenie tovaru do navrhovaného režimu voľný obeh. V danom prípade sa\njednalo o podozrenie, že pri dovoze motorových vozidiel došlo k spáchaniu colného deliktu.\nDôvodom zaistenia motorového vozidla bola skutočnosť, že colný dlh bol zaplatený v nižšej\nsume. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodnutí colného orgánu a colného riaditeľstva...\nSúd posúdil škodu podľa § 442 Občianskeho zákonníka podľa pokynov odvolacieho\nsúdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 10.7.2012 č. k. 4Co/132/2011-216 (č. l. 6), podľa\nktorého škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére\n\n11\n\npoškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda\nnapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým poskytnutím peňazí...\nNemožno ani priznať uplatnený nárok podľa ustanovení Občianskeho zákonníka\no ochrane osobnostných práv pre neexistenciu neoprávneného zásahu ako základného\npredpokladu poskytnutia tejto ochrany, keďže nebola preukázaná existencia nezákonného\nrozhodnutia ani nesprávny úradný postup colných orgánov.\nNájomné, ktoré zaplatil právny predchodca žalobcu - TTC Telecom, s.r.o. na základe\nuzatvorenej zmluvy o nájme dopravného prostriedku vo výške 232 500,- Sk nemožno\npovažovať za škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca zaplatil\nnájomné vo výške 232 500,- Sk za prenájom motorového vozidla, nemožno v tejto súvislosti\npožadovať od žalovaného v 1. rade - SR Ministerstva financií SR škodu. Ak žalobca zaplatil\nnájomné za prenájom motorového vozidla, bolo tak z toho dôvodu, že došlo k zaisteniu\nmotorového vozidla, lebo nebol Monopolom, a.s. uhradený colný dlh štátnemu orgánu\na vzniklo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin...\nNeexistuje teda príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom a vznikom škody - zmenšením majetku žalobcu zaplatením za prenájom\nvozidla vo výške 232 500,- Sk. Motorové vozidlo bolo TTC Telecom, s.r.o. riadne vrátené\ndňa 28.10.2004. Colný úrad Košice vrátil TTC Telecom, s.r.o. motorové vozidlo z dôvodu,\nže colný dlh bol uhradený v plnej výške (č. l. 176).\nColný orgán mal ústavné právo konať v tejto veci a nešlo o hrubý zásah do\nvlastníckych práv a slobôd žalobcu. Ak sa colný orgán dopustil procesnej nesprávnosti,\nnemôže zodpovedať za negatívny dopad na majetok žalobcu. Monopol, a.s., Košice predal\nžalobcovi motorové vozidlo, za ktoré nebol uhradený colný dlh. preto mal žalobca\npožadovať škodu v občianskoprávnom konaní od Monopol, a.s., nie od štátu. Súd preto\nžalobu proti žalovanému v 1. rade zamietol.\nŽalobca nepredložil súdu v priebehu konania ani dôkaz o tom, že došlo\nk predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969\nZb., hoci bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP. Aj z týchto dôvodov súd žalobu proti\nžalovanému v 1. rade zamietol.\n\n12\n\nŽalobca okrem iného požadoval zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 500 000,- Sk\ns príslušenstvom ako satisfakciu za obzvlášť hrubý spôsob, akým bolo zaistenie vozidla\nvykonané, sprevádzané vyhrážkami a krikom počas celej doby zaisťovania vozidla (č. l. 3).\nK porušeniu nemajetkových práv žalobcu nedošlo. Zákon č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným\npostupom nemajetkovú ujmu nepozná. Žalobca nepreukázal, aby mu na základe iných\nprávnych predpisov vznikla nemajetková ujma. Dôkazná povinnosť tu ťažila práve žalobcu.\nZ uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu proti\nžalovanému v 1. rade zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú a neopodstatnenú.“\n17. V posudzovanej veci sa k nosným námietkam sťažovateľky týkajúcim sa\ndôvodov zamietnutia ňou podanej žaloby vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku okresný\nsúd, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že sa ako\nodvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s právnymi názormi prvostupňového súdu\nvyjadrenými v jeho rozhodnutí a z tohto dôvodu pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia\npostupoval podľa § 219 ods. 2 OSP.\nPri hodnotení prípadných negatívnych ústavnoprávnych dôsledkov tak v danom\nprípade ide o posúdenie, či rozhodnutia všeobecných súdov nevykazujú známky svojvôle,\no čom by bolo možné v zásade uvažovať v tom prípade, ak by rozhodnutia všeobecných\nsúdov neobsahovali dostatok dôvodov na ich vydanie, resp. ak by sa všeobecné súdy\ndostatočne\n\npresvedčivým\n\nspôsobom\n\nnevysporiadali\n\ns\n\nrelevantnou\n\nargumentáciou\n\nsťažovateľky.\n18. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nzáverov krajského súdu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu je v súlade\ns ustanovením § 219 ods. 2 OSP, keďže krajský súd sa v celkom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením, ktoré formuloval okresný súd, a to je podľa názoru ústavného súdu\npresvedčivé a zrozumiteľné a konanie nevykazuje znaky podstatných pochybení procesného\ncharakteru.\n\n13\n\nUstanovením § 219 ods. 2 OSP (toho času ustanovenie § 387 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok, pozn.) bola totiž odvolaciemu súdu daná možnosť\nvypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutiam, pričom možnosť vypracovania\ntakéhoto odôvodnenia bola podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil\ns dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke.\nUvedené je v posudzovanej veci nesporné.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n19. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľky, ktorá sa dožaduje iného, pre ňu\npriaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky.\n20. V závere ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje\nza arbitrárne či zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je\ncelkom zjavne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nV tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné),\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,\nktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho\ndôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú\nodôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n\n14\n\n21. V nadväznosti na sťažovateľkou deklarovaný prejav nespokojnosti s napadnutým\nrozhodnutím ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy\núčastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol\nústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,\npreskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať\ndo postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n22. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. apríla 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "náhrada škody (ujma)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-sporové", "clo-colný dlh"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "0dc44acb-3b6e-4e9f-bb6e-33945ce891c0:012f773b-6628-4e68-9e7f-6ba1a2f2033b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112221005.1", "spisova_znacka": "4Co/276/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/276/2013 z 29. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-12-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112221005.1"}], "citovane_v": []}