{"guid": "ussr:d992a8b6-2344-4266-b683-e14582b2d61f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 249/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d992a8b6-2344-4266-b683-e14582b2d61f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.249.2017.2/text", "citacie_n": 25, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 249/2017-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom, Františkánska 274/5,\nKošice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Tdo 29/2016 a jeho rozsudkom sp. zn. 2 Tdo 29/2016 z 5. decembra 2016\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na\nspravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\n\npod sp. zn. 2 Tdo 29/2016 a jeho rozsudkom sp. zn. 2 Tdo 29/2016 z 5. decembra 2016\nporušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tdo 29/2016\nz 5. decembra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov)\nna účet advokáta JUDr. Jána Mikuľaka, Františkánska 274/5, Košice, do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára\n2017 doručená sťažnosť (doplnená podaním doručeným 22. februára 2017)\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na\nspravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 29/2016 a jeho\nrozsudkom sp. zn. 2 Tdo 29/2016 z 5. decembra 2016 (ďalej len „rozsudok najvyššieho\nsúdu z 5. decembra 2016“ alebo „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z rozhodnutia ústavného súdu vo veci\nvedenej pod sp. zn. II. ÚS 836/2016 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 123/2014 z 30. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) bol sťažovateľ ako obžalovaný uznaný za vinného z prečinu útoku na\n\n2\n\nverejného činiteľa a z prečinu výtržníctva podľa § 323 ods. 1 písm. a), ako aj podľa § 364\nods. 1 písm. a) Trestného zákona. Bol mu za to uložený peňažný trest vo výmere 1 000 €,\nresp. pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu mu bol uložený náhradný\ntrest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.\n3. Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) svojím rozsudkom z 28. septembra 2015 zrušil rozsudok okresného súdu\na sťažovateľa oslobodil spod obžaloby. Krajský súd v nadväznosti na odvolaciu\nargumentáciu sťažovateľa dospel k záveru, že v danom prípade čin, z ktorého bol\nsťažovateľ obvinený, je v zmysle kritérií ustanovených v § 10 ods. 2 Trestného zákona\nnepatrnej závažnosti, teda podľa citovaného ustanovenia nejde o prečin, a preto sťažovateľa\nspod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, t. j.\nz dôvodu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie sťažovateľ, ako aj generálny\nprokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“).\n5. Sťažovateľ v dovolaní namietal, že pri správnom hodnotení vykonaného\ndokazovania a rozhodujúcich skutočností ho mal krajský súd oslobodiť spod obžaloby\npodľa § 285 písm. a) Trestného poriadku („súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak\nnebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný“), a nie podľa § 285\npísm. b) Trestného poriadku („súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je\ntrestným činom“), ako to urobil krajský súd.\n6. O dovolaní sťažovateľa proti oslobodzujúcemu rozsudku krajského súdu rozhodol\nnajvyšší súd uznesením z 28. júla 2016 tak, že ho ako nedôvodné odmietol podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku.\n7. Po neúspešnom dovolaní sťažovateľ 5. októbra 2016 doručil ústavnému súdu\nsťažnosť, ktorou namietal porušenie svojich práv (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru) rozsudkom krajského súdu z obdobných dôvodov, ako boli jeho dovolacie\n\n3\n\nnámietky. Ústavný súd o predmetnej sťažnosti rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 836/2016-17\nz 10. novembra 2016 tak, že ju z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol neakceptujúc\nmožnosť porušenia označených práv sťažovateľa rozsudkom krajského súdu z dôvodov\nuvádzaných sťažovateľom.\n8. Najvyšší súd v konaní namietanom sťažovateľom na podklade podaného dovolania\ngenerálneho prokurátora skúmal, či zistený skutkový stav ustálený krajským súdom v jeho\nrozsudku bolo možné právne posúdiť tak, že nejde o prečiny útoku na verejného činiteľa\npodľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)\nTrestného zákona pre ich nepatrnú závažnosť v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku najvyšší súd poukázal na to, že v „súlade s ustálenou\nsúdnou praxou je nepatrná závažnosť prečinu vtedy, ak viaceré kritériá uvedené v § 10\nods. 2, ktoré tvoria jeden celok, a to spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za\nktorých bol spáchaný, miera zavinenia a v neposlednom rade aj pohnútku páchateľa, sú tak\nnepatrné, že odôvodňujú záver, že nejde o prečin“, venoval sa vyhodnoteniu jednotlivých\nkritérií posudzovania závažnosti prečinu v nadväznosti na zistenia krajského súdu a dospel\nk záveru, že v danom prípade „nie je možné tvrdiť, že boli splnené všetky kritéria uvedené\nv § 10 ods. 2 Tr. zák. (materiálny korektív), ktorých súčasné naplnenie sa vyžaduje pre\nvyslovenie, že v prerokúvanon prípade zistený skutok nie je trestným činom“. Najvyšší súd\npreto napadnutým rozsudkom z 5. decembra 2016 vyslovil, že oslobodzujúcim rozsudkom\nkrajského súdu bol porušený zákon (okrem iného § 10 ods. 2 Trestného zákona) v prospech\nsťažovateľa, tento zrušil a prikázal krajskému súdu vec znovu prerokovať a rozhodnúť.\n9. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom na základe dovolania generálneho\nprokurátora zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 To 72/2015 z 28. septembra 2015\n(ďalej len „rozsudok krajského súdu“), ktorým bol v odvolacom konaní zrušený\nprvostupňový odsudzujúci rozsudok okresného súdu voči sťažovateľovi ako obžalovanému\na sťažovateľ bol oslobodený spod obžaloby. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom zároveň\nkrajskému súdu prikázal, aby vec v odvolacom konaní znovu prerokoval a rozhodol.\n\n4\n\n10. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu z dôvodu, že podľa neho vo veci nerozhodoval zákonný sudca, o čom svedčia podľa\nsťažovateľa opakované zmeny v zložení senátu 2 T najvyššieho súdu rozporné s rozvrhom\npráce najvyššieho súdu. Taktiež sťažovateľ namieta porušenie jeho práv aj tým, že mu\nnebolo umožnené nahliadnuť do príslušného spisu najvyšším súdom.\n11. Sťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedol: „Proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach podal 29.03.2016 Generálny prokurátor SR\ndovolanie. Rozhodnutie o podanom dovolaní pripadlo do rozhodovania senátu 2T, v ktorom\nboli podľa rozvrhu práce NS SR zo dňa 11.03.2016,\nsenátu,\n\n- predseda\n\n- predseda senátu a\n\n- člen senátu.\n\nSťažovateľovi bolo následne doručené upovedomenie o verejnom zasadnutí zo dňa\n15.06.2016, ktoré bolo podpísané\n\n, predsedom senátu.\n\nNásledne, upovedomením o verejnom zasadnutí zo dňa 20.09.2016 sa sťažovateľ dozvedel,\nže predsedom senátu je\n\n. Podľa Rozvrhu práce zo dňa 16.09.2016 boli\n\nsudcami senátu 2T sudcovia\n\n- predseda senátu,\n\npredseda senátu,\n\n- predseda senátu a\n\n- člen\n\nsenátu. Rozvrhom práce zo dňa 01.12.2016 došlo ku zmene v zložení sudcov senátu 2T a to\nnasledovne:\n\n- predseda senátu,\n\n- člen senátu,\n\n- členka senátu. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.12.2016\nNajvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 28.09.2015 a zároveň zrušil\naj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,\nku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nZ informácií dostupných sťažovateľovi nie je zrejmé, z akých dôvodov došlo\nk uvedeným zmenám v senáte, ktorému daná vec pripadla na rozhodnutie. Od pridelenia\nveci, do jej rozhodnutia došlo ku zmene členov senátu, ako aj predsedu, pričom jediným\nsudcom z pôvodného senátu ostal len\n\n. Sťažovateľ nepozná zákonné dôvody,\n\nprečo by vo veci nemohli rozhodovať sudcovia\n\na\n\n. Práve voči\n\npodal sťažovateľ námietku zaujatosti, ktorú však konajúci súd považoval za\nnevznesenú bez meškania - oneskorene, resp. za takú, ktorá nenapĺňa dôvody uvedené\nv § 31 Trestného poriadku. Zároveň je potrebné poukázať na to, že od zmeny v zložení\n\n5\n\nsenátu (01.12.2016) do dňa rozhodnutia (05.12.2016), ubehli len 4 dni. Je preto otázne, či\nmali všetci členovia senátu dostatok času na štúdium spisu a riadnu prípravu rozhodnutia.\nSťažovateľ zároveň poukazuje na to, že mu zo strany súdu nebolo dňa 24.10.2016\numožnené nahliadnuť do súdneho spisu. Sprístupnený mu bol len zberný spis, ktorý však\nneobsahoval všetky informácie v rozsahu, ako je obsiahnuté v súdnom spise. Podľa názoru\nsťažovateľa tým, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do súdneho spisu, ale len zberného,\npovažuje túto skutočnosť za porušenie svojho práva na obhajobu...“\n12. Sťažovateľ v ďalšej argumentácii s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 3, 4 a § 18\nods. 1 zákona č. 757/2004 o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 757/2004 Z. z.“ alebo „zákon o súdoch“) a čl. II\nods. 14 všeobecnej časti rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2016 z 11. marca 2016\nuviedol: „Vychádzajúc z vyššie uvedeného, došlo k zmene v obsadení senátu najvyššieho\nsúdu v čase po pridelení veci na jej prerokovanie a rozhodnutie a vo veci konal senát\nv zložení, ktorý však nezodpovedal požiadavkám kladeným zákonom na zákonného sudcu.\nSťažovateľ je toho názoru, že o dovolaní Generálneho prokurátora SR nerozhodoval senát,\nktorému bola vec po podaní dovolania náhodným výberom pridelená, ale došlo k takej\npodstatnej zmene zloženia dovolacieho senátu, ktorej dôsledkom je porušenie základného\npráva sťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny ako\naj k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZa senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov\npríslušného súdu, ktorí podľa rozvrhu práce tvorili tento senát v čase pridelenia veci; t.j.\n,\n\na\n\n. Ústavnej zásade neodňateľnosti zákonného\n\nsudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy,\nvšak nezodpovedá prípad, ak sa zákonní sudcovia nezúčastnia na prerokovaní\na rozhodovaní súdu vo veci bez splnenia zákonných predpokladov na ich nahradenie.\nV sťažovateľovej veci tak konal senát v zložení, ktorý nezodpovedal požiadavkám kladeným\nzákonom o sudcoch na zákonného sudcu (zákonných sudcov), a tak ani ústavným\npožiadavkám zaručeným čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny. Uvedený postup\nnajvyššieho súdu bol tak v rozpore so zásadou prideľovania vecí sudcom podľa vopred\n\n6\n\ndaných pravidiel určených v rozvrhu práce tak, aby bol vylúčený svojvoľný a účelový výber\nsudcov.\nZ dôvodu konania NS SR, neumožnenia nahliadnutia do súdneho spisu, je sťažovateľ\ntoho názoru, že došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru...“\n13. Sťažovateľ na základe takto koncipovanej sťažnostnej argumentácie navrhol, aby\nústavný súd vyslovil porušenie označených práv (základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na čl. 38 ods. 1 listiny a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)\npostupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tdo 29/2016 a jeho rozsudkom\nz 5. decembra 2016, tento rozsudok zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n14. Ústavný súd výzvou z 3. marca 2017 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa\nk sťažnosti pred jej predbežným prerokovaním, a to osobitne vo vzťahu k sťažovateľom\nnamietaným zmenám v zložení senátu 2 Tdo najvyššieho súdu. Najvyšší súd na výzvu\nreagoval podaním č. k. KP 3/2017-15 z 21. marca 2017 a predložil stanovisko predsedu\ndotknutého senátu 2 Tdo (vo vzťahu k zloženiu ktorého senátu formuloval sťažovateľ svoje\nnámietky), v ktorom sa uvádza:\n„Sťažovateľ\n\nv podanej ústavnej sťažnosti namieta zloženie\n\nsenátu 2T najvyššieho súdu tvrdiac, že o dovolaní, ktoré podal 29. marca 2016 a ktorému\nbola pridelená spisová značka 2Tdo 29/2016 mal konať senát 2T v zložení\n, ktorý bol podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na rok 2016 (ďalej len RP NS SR 2016) k 11. marcu 2016 zložený\nz uvedených sudcov.\nV sťažnosti pritom poukazuje na znenie § 3 ods. 3 a 4, § 18 ods. 1 zák. č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a na\nčl. II ods. 14 všeobecnej časti RP NS SR 2016.\nSťažovateľ sa však nemohol dôsledne vyporiadať so situáciou, ktorá sa týkala\nprideľovania vecí v senáte 2T v roku 2016. Takisto treba poopraviť, že vec vedená pod\n\n7\n\nsp. zn. 2Tdo 29/2016 napadla podľa Registra vecí vedených na Najvyššom súde SR dňa\n29. apríla 2016 a nie 29. marca 2016.\nV tomto čase boli v prehľade (Rozvrhu práce NS SR) o zložení senátu 2T uvedení\n,\n\n,\n\na\n\n(ide o prehľad o zložení senátu, v ktorom môžu byť z organizačných dôvodov zaradení aj\nviacerí než traja sudcovia, nejde o senát v procesnom zmysle, ktorý tvoria vždy traja\nsudcovia).\nPodľa čl. II. ods. 14 RP NS SR 2016 v znení účinnom v čase pridelenia veci. teda od\n15. apríla 2016, veci, ktoré boli pridelené senátu na vybavenie prideľuje jednotlivým jeho\nčlenom riadiaci predseda senátu, pričom dbá na rovnomerné zaťaženie jednotlivých členov.\nAk má v senáte viac sudcov funkciu predsedu senátu, riadiacim predsedom senátu je\npredseda senátu uvedený v osobitnej časti rozvrhu práce na prvom mieste. Každý predseda\nsenátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako spravodajcovi.\nV záujme plynulého vybavovania vecí môže riadiaci predseda senátu vo veciach\npridelených senátu zmeniť v jeho rámci ich pridelenie jednotlivým sudcom.\nPodľa čl. III. ods. 2 RP NS SR v znení uvedenom v predchádzajúcom odseku, po\npridelení veci do senátu riadiaci predseda senátu určí v primeranej lehote sudcu\nspravodajcu. Ak je do senátu, ktorý vec procesné prejednáva ako trojčlenný senát,\nrozvrhom práce zaradených viacero sudcov, riadiaci predseda senátu zároveň urči zloženie\nsenátu.\nVzhľadom nato, že\n\nbol od januára 2016 nad mieru únosnú\n\nvyťažený prácou pre Trestnoprávne kolégium NS SR ako jeho predseda a pre prvý\npäťčlenný senát ako jeho riadiaci predseda, riadiaci predseda senátu 2T\nprijal (v súlade s vyššie citovanými pravidlami) opatrenie (viď príloha č. 1),\nz ktorého vyplynulo, že veci prideľoval v senáte len sebe.\n\na od 1. apríla\n\n2016, kedy bol doplnený do prehľadu o zložení senátu\n\n, aj tomuto\n\nsudcovi - dotknuté veci potom prejednával senát v zložení uvedených sudcov. Takto sa\npostupovalo pravidelne, resp. bezvýnimočne, čo vyplýva aj z rozhodnutí senátu 2T, ktoré\nnapadli v tomto období (zloženia senátu pri rozhodovaní týmito rozhodnutiami).\nZ uvedeného vyplýva, že aj vec vedená pod zn. 2 Tdo 29/2016 (napadla 29. apríla\n2016), ktorá bola pridelená\n\nako spravodajcovi, mala byť rozhodovaná\n\n8\n\nv senáte v zložení\n\n(zloženie senátu určené\n\nv súlade s čl. III. ods. 2 KP NS SR v znení účinnom v čase nápadu veci).\nOd 1. decembra 2016 však došlo k zmene v zložení senátu 2T a teda 5. decembra\n2016 (v čase rozhodovania veci) boli podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 201 v senáte 2T zaradení títo sudcovia: 1.\nsenátu, 2.\n(nie teda už\n\n- člen senátu, 3.\n\n- predseda\n- členka senátu\n\n).\n\nPodstatné je, že\n\nsa k 31. decembru 2016 vzdal funkcie sudcu\n\n(oznámením z 1. decembra 2016 - vid' príloha č. 2) - čo už vopred oznámil aj vedeniu NS\nSR. zároveň už od októbra 2016 čerpal zostatok nevyčerpanej dovolenky až do skončenia\nsvojho funkčného obdobia, teda do 31. decembra 2016 (príloha č. 3). Vzhľadom na to bol\nod 1. decembra 2016 nahradený\n\n, ktorá bola do senátu 2T zaradená po\n\ndočasnom pridelení na výkon funkcie sudcu na NS SR (nahradený natrvalo, teda už bez\nmožnosti jeho ďalšieho rozhodovania).\nPodľa Poznámky č. 1 k osobitnej časti RP NS SR 2016 v znení účinnom v čase\nrozhodovania vo veci (5. decembra 2016), týkajúcej sa Trestnoprávneho kolégia (str. 45\nbod. 1. posledná veta) v prípade zmeny zloženia senátu v priebehu obdobia časovej\npôsobnosti tohto rozvrhu práce (rok 2016) sa použije ustanovenie bodu 1 prechodných\nustanovení tohto rozvrhu práce.\nPodľa bodu 1 prechodných ustanovení RP NS SR 2016 neplatí všeobecná zásada, že\nveci dokončia senáty v pôvodnom zložení, v ktorom boli, keď im veci napadli (v tomto\nprípade 29. apríla 2016), ak bol nahradený člen senátu, ktorý’ už nevykonáva funkciu sudcu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo ak bol do senátu zaradený ďalší sudca alebo\nak bol predseda senátu alebo člen senátu preložený na iný súd. dočasne pridelený na výkon\nfunkcie predsedu súdu, ak má dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, ak má prerušený\nvýkon funkcie sudcu, alebo ak mu funkcia sudcu zanikla.\nTo je aj v súlade s ustanovením bodu 3 prechodných ustanovení RP NS SR 2016\nv znení účinnom od v čase rozhodovania vo veci. Podľa tohto ustanovenia prechodné\nustanovenia bodu 1 sa primerane použijú i na každú zmenu v zložení senátov v priebehu\nobdobia, na ktoré sa tento rozvrh práce zostavuje; rozhodujúci pre zloženie senátu je dátum\npridelenia veci elektronickou podateľňou.\n\n9\n\nVo vyššie uvedených troch prípadoch ide o intertemporálne ustanovenia, ktoré\npredstavujú časové premostenie medzi personálnym obsadením senátu (jednak) v čase\npridelenia veci a (jednak) v čase rozhodovania onej. Dotknuté ustanovenia boli účinné\nv oboch momentoch už vopred (teda pred samotným rozhodnutím), situáciu teda normatívne\nriešia ex ante. a nie až ex post.\nAko už bolo uvedené,\n\nsa vzdal funkcie sudcu a už od októbra\n\n2016 (od 18.11.2016 už do konca roka nepretržite) čerpal zostatok nevyčerpanej dovolenky,\njeho neúčasť na rozhodovaní bola teda nezvratná. Vzhľadom na to bol zmenou v zložení\nsenátu od 1. decembra 2016 nahradený v súlade s citovanými ustanoveniami\n, teda sudkyňou, ktorá bola v čase rozhodovania vo veci členom senátu, do\nktorého bola vec pridelená (v prehľade o zložení senátu 2T boli uvedený\n). Naposledy menovaná sa aj zúčastnila na rozhodovaní\nv súlade so zákonom a rozvrhom práce.\nUvedený postup je síce relatívne komplikovaný, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\nmu (a jeho alternatívam) však v dôsledku personálnych zmien (podmienených najmä\nvekovou obmenou v období posledných rokov) nemôže vyhnúť. Je potom potrebné\nrešpektovať rozvrhom práce ustanovené pravidlá.\nZ uvedených dôvodov sa domnievam, že nedošlo k porušeniu práva na zákonného\nsudcu, pretože sudcovia\n\nboli (v súlade\n\ns citovanými ustanoveniami) pri rozhodovaní v trestnej veci vedenej pod zn. 2 Tdo 29/2016\ndňa 5. decembra 2016 zákonnými sudcami a navrhujem ústavnú sťažnosť\nako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.“\n15. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 249/2017-14 z 10. mája 2017 prijal sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie\nkonanie.\n16. Ústavný súd výzvou z 19. mája 2017 vyzval najvyšší súd na vyjadrenie sa\nk sťažnosti po jej prijatí na ďalšie konanie, na ktorú reagoval najvyšší súd podaním č. k.\n\n10\n\nKP 3/2017-32 z 5. júna 2017 doručeným 16. júna 2017 tak, že sa obmedzil na oznámenie\nsúhlasu s upustením od ústneho pojednávania vo veci sťažovateľa.\n17. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu zaujal stanovisko k vyjadreniu najvyššieho\nsúdu podaním z 26. júna 2017 doručeným ústavnému súdu 30. júna 2017, v ktorom zotrval\nna dôvodnosti svojej sťažnosti a uviedol: «Vo svojom vyjadrení zo dňa 13.03.2017\npoukazuje na znenie rozvrhu práce, spôsob a dôvody zmeny členov\nsenátu. V záveru vyslovuje názor, že nedošlo k porušeniu práva na zákonného sudcu,\npretože sudcovia\n\nboli pri rozhodovaní\n\nv trestnej veci vedenej pod zn. 2Tdo 29/2016 dňa 05.12.2016 zákonnými sudcami a navrhol\nsťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.\nPodľa ust. § 3 ods. 3, prvá a druhá veta z. č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o súdoch“), zákonný sudca je sudca,\nktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom\na s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje\nv senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie\na rozhodovanie v senáte.\nPodľa ust. § 50 ods. 1. zákona o súdoch, sa na účely tohto zákona sa rozvrhom práce\nrozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri\nzabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.\nPodľa ust. § 52 ods. 4 zákona o súdoch, rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením\npripomienok a výhrad sudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade,\nnajneskôr však do 15. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku,\nna ktorý je rozvrh práce určený.\nPodľa ust. § 25 ods. 2 z. č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, výkon funkcie sudcu sa začína dňom zloženia sľubu a skončí\nsa v deň zániku funkcie sudcu alebo v deň prerušenia výkonu funkcie sudcu, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa ust. § 46 ods. 1 a 2 z. č. 385/2000 Z. z., o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov Sudca časť svojej dovolenky čerpá v období súdnych\nprázdnin, a to v rozsahu najmenej dvoch týždňov, ak sa s predsedom súdu nedohodne inak.\n\n11\n\nČerpanie dovolenky určuje predseda súdu po prerokovaní so sudcom tak, aby mal sudca\nmožnosť vyčerpať si spravidla zvyšok dovolenky vcelku, ak o to požiada, a do konca\nkalendárneho roka. Inak čas čerpania dovolenky je predseda súdu povinný oznámiť sudcovi\naspoň jeden mesiac vopred. Sudca môže v záujme naliehavého výkonu súdnictva určený\nnástup dovolenky odmietnuť alebo dovolenku zrušiť.\nPodľa čl. V ods. 7 a 11 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v znení\núčinnom k 11.03.2016, ako aj k 15.04.2016, ak sú v trojčlennom senáte zaradení viacerí ako\ntraja sudcovia, neprítomného sudcu, ktorý sa mal zúčastniť na rozhodovaní, zastupuje iný\nsudca zaradený do príslušného senátu, ktorého určí riadiaci predseda senátu alebo v jeho\nzastúpení konajúci predseda senátu. Pravidlá zastupovania sudcov sa primerane použijú aj\nna zastupovanie sudcov v prípade výskytu takých okolností na strane sudcu, ktoré mu čo aj\nkrátkodobo (spravidla v čase od určenia pojednávania do dňa pojednávania, vrátane tohto\ndňa) bránia alebo budú brániť v riadnom výkone činnosti v senáte a aj v prípade neúplného\nsenátu.\n„Z právnych názorov ústavného súdu vyslovených v rozhodnutiach vo veciach\nI.ÚS 8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97 a II. ÚS 47/99, ako aj z navrhovateľom citovaného\nrozhodnutia najvyššieho súdu je zrejmé, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu,\nktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne\npridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade\ns rozvrhom práce súdu.“ (III. ÚS 31/2001. Uznesenie z 15.marca 2001, Zbierka nálezov\na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2001, s. 610)\nZákladné právo na zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu\nzo základných garancii nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Toto\nzákladné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude\nrozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré\nsú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým\nsudcom tak, aby bola zachovaná zásada stabilného prideľovania súdnej agendy a aby bol\nvylúčený (z rôznych dôvodov a pre rozličné účely) výber sudcov „ad hoc“ (m. m.\nI. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak\njedným zo základných predpokladov na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (m. m.\nIV. ÚS 345/09). Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho\n\n12\n\nz čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu\nvec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za\nsvojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované\nv procesných kódexoch a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie\nsudcov. Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonného sudcu treba\npovažovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na výkon sudcovskej\nfunkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho\nfunkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce\nsúdu (III. ÚS 116/06).\nZa senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov\npríslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade\nneodňateľhosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy (a čl. 38 ods. 1 listiny), nezodpovedá prípad, ak zákonný sudca\nsenátu, ktorému bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, bol zmenený neskoršie\nvydaným rozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu (pripadne jeho zmenami\na doplneniami). Rozvrh práce má kľúčový význam pre uplatnenie práva na zákonného\nsudcu. Zákonným sudcom môže byť ľubovoľný sudca, ktorý sa podľa rozvrhu práce má stať\nsudcom v danej veci. Podmienkou však musí byť, aby sa vec pridelila v súlade s rozvrhom\npráce ustanoveným pre kalendárny rok, v ktorom sa vec má prideliť podľa času doručenia\nžaloby na súd. Ak sa vec pridelí sudcovi podľa iného rozvrhu práce, taký stav nemožno\nkvalifikovať ako splnenie podmienok pre uplatnenie práva na zákonného sudcu. Účelom\ntohto základného práva je poskytnúť osobe, ktorá sa pred súdom uchádza o ochranu svojho\npráva záruku, že o jej spore rozhodne nestranný sudca.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného, aj keď rozvrhom práce sa riadi organizácia práce\nsúdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva, tento rozvrh práce nemôže byť v rozpore\ns právnou úpravou. Pri jeho vypracovaní je potrebné rátať a prihliadať na zmeny, ktoré\nnastanú, a to najmä pri zabezpečení primeranej vyťaženosti sudcov a v neposlednom rade\nna personálne zmeny podmienené najmä vekovou obmenou, keďže tieto zmeny sú\npredvídateľné. Dôvody, pre ktoré došlo ku zmenám v zložení senátu v tomto prípade\nnenastali náhle, ale tieto sa dali očakávať. Pri príprave rozvrhu práce je pre to potrebné\nprihliadať aj na čerpanie dovolenky, na ktorú má ten ktorý sudca nárok za súčasného\n\n13\n\nzabezpečenia rozhodovacej činnosti tak, aby nedochádzalo ku zmenám v zložení\njednotlivých senátov. Sťažovateľ je toho názoru, že o podanom dovolaní a to jeho, ako aj\ngenerálneho prokurátora mal rozhodovať senát, ktorý bol zložený v súlade s rozvrhom\npráce platnom v čase pridelenia veci. Podľa vyjadrenia\n\n, vec vedená pod\n\nsp.zn. 2Tdo 29/2016 napadla podľa Registra veci vedených na Najvyššom súde SR dňa\n29.04.2016. V tom čase boli v prehľade o zložení senátu 2T uvedení\n,\n\na\n\n,\n. Vychádzajúc\n\nz uvedeného, aj keď by ktorýkoľvek zo sudcov trojčlenného senátu, ktorý sa mal zúčastniť\nna rozhodovaní, má byť zastúpený iným sudcom zaradeným do príslušného senátu.\nAkékoľvek následné zmeny vykonané v zložení senátu boli v rozpore s platnou právnou\núpravou.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd rozhodol v súlade\ns podanou sťažnosťou...»\n18. Ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde so súhlasom\núčastníkov konania upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na\nobsah sťažnosti, jej príloh a doručených vyjadrení a vzťahujúceho sa súdneho spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n19. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.\n20. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n21. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\n\n14\n\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00,\nI. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za\nnásledok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95,\nII. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n22. K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií\nuplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní\ndostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania\na ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné\npožiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní\npredpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná\nzásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na\ndosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne\npripomína objektivitu takéhoto postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom\nsa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy\norgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené\nzákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 143/02,\nIII. ÚS 60/04, obdobne aj II. ÚS 9/00, III. ÚS 300/06, III. ÚS 199/08).\n\n15\n\n23. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n24. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon. Rovnako aj podľa čl. 38 ods. 1 listiny nemožno nikoho\nodňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\n25. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n26. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných\ngarancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou\nzárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia,\nktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce\nupravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná\nzásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody\na rozličné účely) výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).\nRozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na\nnaplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09, III. ÚS 212/2011).\n27. Pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi\nkritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto\nzákladného práva.\n28. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48\nods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť,\nbol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za\núčelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch pre posudzovaný\n\n16\n\nprípad v Trestnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva a postavenie\nsudcov.\n29. K týmto kritériám treba priradiť v prvom rade vecnú, funkčnú a miestnu\npríslušnosť súdov. Potom nasleduje obsadenie súdu, ktoré je v procesných poriadkoch\na v zákone č. 757/2004 Z. z. vymedzené od samosudcu až po rozmanité rozhodovacie\nútvary (senáty) zložené z troch a viacerých sudcov. Na to nadväzuje zásada prideľovania\nvecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu\npráce a spôsobom, ktorý určuje zákon (IV. ÚS 116/2011).\n30. Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu je zrejmé, že za zákonného sudcu treba\npovažovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie,\nbol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia\nnezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu\n(III. ÚS 116/06).\n31. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcej sa\npráv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva, že zákonnosť súdu musí byť okrem iného\nzaložená na jeho zložení. Súd zriadený zákonom musí byť teda obsadený zákonným\nspôsobom (napr. rozsudok ESĽP vo veci Buscarini v. San Marino zo 4. 5. 2000). V každom\njednotlivom prípade musia byť aplikované jasné pravidlá a existovať jasné záruky, ktoré\nzaistia objektivitu a transparentnosť a vylúčia akýkoľvek náznak svojvôle pri prideľovaní\njednotlivých vecí sudcom (napr. rozsudok DMD Group, a. s., proti Slovensku\nz 5. 10. 2010).\n32. Vychádzajúc z obsahu základného práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 listiny) a nadväzne na to zo základných zásad činnosti súdov\nustanovených zákonom o súdoch (č. 757/2004 Z. z.), osobitne zohľadňujúc účel a zmysel\nzakotvenia zásady uvedenej v § 3 ods. 3 druhej vete citovaného zákona, podľa ktorej ak\nrozhoduje súd v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce\nna konanie a rozhodovanie v senáte v čase napadnutia veci na súd, je nevyhnutné\n\n17\n\nkonštatovať, že vydaním zmien a doplnkov v rozvrhu práce nemožno bez zákonom\npredpokladaných dôvodov meniť personálne zloženie senátov v už pridelených veciach. To\nby bolo v rozpore so zásadami prideľovania vecí sudcom podľa vopred daných pravidiel\nurčených v rozvrhu práce tak, aby bol vylúčený svojvoľný a účelový výber sudcov (§ 51a\nods. 3 zákona o súdoch).\n33. Za senát zložený zo zákonných sudcov možno teda považovať len senát zložený\nzo sudcov príslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade\nneodňateľnosti zákonného sudcu nezodpovedá tak prípad, ak zákonní sudcovia senátu,\nktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, boli menení bez splnenia\nzákonných predpokladov na vykonanie takýchto zmien neskoršie vydaným rozvrhom práce\nako riadiacim aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami a doplneniami). K zmene\nv zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo\ndochádzať v zásade len výnimočne a za vopred stanovených pravidiel (nie ex post), ktoré\numožňujú predvídať túto zmenu (napr. formou zastúpenia a pod.).\n34. Zmeny v personálnom obsadení senátu najvyššieho súdu prejednávajúceho\nsťažovateľovu vec opísaným zákonným pravidlám a záruke základného práva na zákonného\nsudcu nezodpovedali, skôr dávali priestor pre svojvôľu a nepredvídateľnosť jeho zloženia.\nTo sa prejavilo aj v tom, že v dovolaní sťažovateľa v totožnej trestnej veci rozhodoval senát\n2T v inom zložení než o dovolaní generálneho prokurátora, hoci konanie o nich malo byť\nprejednané naraz (v rovnaký termín). Zákonné ustanovenie o spoločnom konaní netreba\ntotiž interpretovať tak, že je predmetom voľnej úvahy sudcu a nielen v súvislosti so zásadou\nekonomiky konania, ale najmä z hľadiska súladnosti procesného postupu súdu (senátu)\nv rámci spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Pri rešpektovaní tejto zásady by\nnedošlo k „umelému navyšovaniu“ počtu konaní nielen pred najvyšším súdom, ale i pred\nústavným súdom.\n35. Nemožno ani opomenúť relativizovanie svojej nestrannosti predsedom senátu,\nktorý odmietol sťažovateľovom namietanú pochybnosť o jeho nezaujatosti podrobiť\nobjektívnemu testu nestrannosti. Pre účely subjektívneho testu je sudca považovaný za\n\n18\n\nnestranného, ak nie je preukázaný opak, čiže domnienku subjektívnej nestrannosti možno\nvyvrátiť len objektívnym spôsobom. To nutne predpokladá rozhodovanie o vylúčení sudcu\nna základe objektívneho hľadiska iným senátom dovolacieho súdu podľa § 32 Trestného\nporiadku, ku ktorému však v tomto prípade nedošlo. Len tento test aj podľa judikatúry\nESĽP predstavuje dôležitú záruku nestrannosti sudcov (rozsudok ESĽP vo veci Morice v.\nFrancúzsko z 23. 4. 2015 či vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo z 10. 6. 1996).\n36. Ústavný súd rešpektuje nezávislosť všeobecných súdov. Tá sa však musí\nuskutočňovať nielen v zákonnom, ale prioritne v ústavnom rámci, ktorého súčasťou je aj\nprávo na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý musí\nvylúčiť svojvôľu v rozhodovaní a ktorého neodmysliteľnou súčasťou je právo na\nspravodlivé a vyčerpávajúce prejednanie každej veci. Účelom trestného konania nie je len\nspravodlivé potrestanie páchateľa, ale aj „fair“ proces, ktorý je bezpodmienečnou\npodmienkou existencie demokratického a právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). V tomto\nsmere (všeobecný/najvyšší) súd nemôže byť „copy centrom“ prokuratúry alebo snáď jeho\npomocníkom, ale, naopak, filtrom a garantom zákonnosti a spravodlivosti; túto úlohu si tiež\nnajvyšší súd nesplnil, keď absolútne nevyvodil žiadne konsekvencie z prvotného\nnezákonného zákroku miestnych policajtov (kontrola totožnosti pri riešení „priestupku“,\nktorého sa sťažovateľ nedopustil, a následne posúdenie ich výpovedí ako rozhodujúcich\nvýpovedí a pod.).\n37. Aj tento záver svedčí o porušení základných pravidiel trestného procesu\nnajvyššieho súdu, a teda porušení základného práva sťažovateľa na spravodlivý proces\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n38. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnutým postupom\na rozsudkom najvyšší súd porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a jeho základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp.\nčl. 38 ods. 1 listiny, ako aj právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n19\n\nIII.\n39. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n40. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\ngarantovaného ústavou a práva zaručeného medzinárodnou zmluvou o ľudských právach,\nzrušil napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n41. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou najvyššieho súdu riadiac sa\nprávnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze vec v ďalšom konaní\nopätovne prerokovať a rozhodnúť v senáte zloženom zo zákonných sudcov, rešpektujúc\nobsah a zmysel všetkých práv, ktorých porušenie bolo ústavným súdom v doterajšom\nkonaní zistené.\n42. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uložiť uznesením niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n43. Právny zástupca sťažovateľa si v návrhu uplatnil právo na náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 312,34 €, čo zodpovedá odmene za dva úkony právnej služby podľa § 11\nods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov.\n44. Ústavný súd považuje za dôvodné sťažovateľovi priznať právo na úhradu trov\nprávneho zastúpenia za obidva vyúčtované úkony právnych služieb vykonané v roku 2017,\nt. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie sťažnosti (odmena za každý úkon právnej\n\n20\n\nslužby predstavuje sumu 147,33 € a paušálna náhrada nákladov za jeden úkon právnej\nslužby sumu 8,84 €). Z uvedených dôvodov ústavný súd zaviazal porušovateľa základného\npráva na zaplatenie úhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľovi v sume 312,34 €.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o návrhu na úhradu trov konania tak, ako to je\nuvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\n45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestný čin-prečin", "sudca-zákonný", "dovolanie-dovolacie konanie", "trestný čin-prečin", "dovolanie-dovolacie konanie", "sudca-zákonný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Tdo/29/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:94a2abb5-689d-4127-aeff-4cb0e6532b08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.836.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 836/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 836/2016 z 10. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.836.2016.1"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5035a4c-efc8-4ca1-aa0a-ae30d65e6502"}, {"guid": "ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 345/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 345/09 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 1426, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f422dd86-37fe-4e31-8046-8894691593c9"}, {"guid": "ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/08 z 12. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-12", "citacie_n": 255, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80854d00-546c-48e8-9c1b-0ad3bf854400"}, {"guid": "ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 257/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 257/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3f1e3e20-4a41-4498-99cd-4447022bb440"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:0f61c62c-11fb-4752-861c-ea24948f7043", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/99 z 9. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-09", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1999.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:a668898b-1a56-4c4a-9456-3bb5f97e57c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 43/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 43/97 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.43.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:82523e3c-332e-42d4-8b26-afcf9d39513c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/96 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.15.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:f92aa547-198f-4efc-8a31-4bd3ba2322e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/94 z 28. 2. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-02-28", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a4a33398-a89b-4feb-a697-90e09b1d8d02", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.170.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 170/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2026 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.170.2026.1"}, {"guid": "ussr:cccf4dad-95f4-40c9-9367-5d1b289813bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.116.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 116/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.116.2026.1"}, {"guid": "ussr:4363664f-3a21-49a1-a377-597cd4f5a761", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.672.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 672/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 672/2025 z 19. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.672.2025.1"}, {"guid": "ussr:36c7b8b7-6132-4a5c-a4f5-075a23db4ebf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.480.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 480/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2024 z 27. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.480.2024.1"}, {"guid": "ussr:f5a7bfdb-ec7e-4e03-b3be-3b3790593511", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.683.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 683/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 683/2023 z 12. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.683.2023.2"}, {"guid": "ussr:428d32b0-8152-4b50-a0b1-ac688495e4d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.613.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 613/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 613/2023 z 21. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.613.2023.1"}, {"guid": "ussr:15e679d8-d6f8-432b-a089-a9c4611428a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.213.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.213.2023.1"}, {"guid": "ussr:5e414be3-869c-424f-94cc-14a9b9a18a06", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.100.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 100/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 100/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.100.2023.1"}, {"guid": "ussr:bf0f80e2-3042-4be3-8609-74bf1ed7cdd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.634.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 634/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 634/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.634.2022.1"}, {"guid": "ussr:945b59cb-87ef-4e33-9e51-7a0dd508c870", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.434.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 434/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 434/2021 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.434.2021.1"}, {"guid": "ussr:9b834af2-5aef-4e4f-a2e7-fe41a14ed808", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.125.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2021 z 18. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.125.2021.1"}, {"guid": "ussr:1a436e7e-8239-4c08-94ae-ce77960c20d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.53.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 53/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 53/2021 z 9. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.53.2021.1"}, {"guid": "ussr:af7dee37-edb5-4030-a9fb-895de95eaea5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.7.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2021 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.7.2021.1"}, {"guid": "ussr:8c128037-1437-488f-bae3-528b87e8f1e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.657.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 657/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 657/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.657.2020.1"}, {"guid": "ussr:10307235-41c8-44ae-87fb-35156f6661fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 262/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 262/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.262.2019.1"}, {"guid": "ussr:f3faa3bc-24ec-4e96-a21b-3c8ef56b699d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.348.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 348/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 348/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.348.2019.1"}, {"guid": "ussr:33b81d67-340c-4b34-b3eb-ad399a0324e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.449.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 449/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 449/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.449.2018.1"}, {"guid": "ussr:513b34af-19ad-4cc4-93fb-faa7b92f36ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.597.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 597/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 597/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.597.2018.1"}, {"guid": "d5e18350-65f5-40c3-a78a-5b1c1b021c04:099dabf6-3460-4f62-b287-780508c66e43", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7116208234.1", "spisova_znacka": "8Cdo/100/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/100/2024 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7116208234.1"}, {"guid": "2c1dd09f-fad4-4ea0-a0c6-9c88287a9ac4:a03227fd-b56c-4bdd-9c20-32c4e06d16bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201266.4", "spisova_znacka": "7Ssk/66/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/66/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201266.4"}, {"guid": "ad932360-d936-41c2-9f65-324cbedc2d53:d789a666-2396-4e91-8df1-234cd031daf8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200354.1", "spisova_znacka": "BA-5S/64/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/64/2023 z 30. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200354.1"}, {"guid": "788b5548-beeb-4f95-afbb-a4f0807b1d38:a4f721c3-0559-45cc-8978-f3f95992aaad", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2222010062.6", "spisova_znacka": "3To/14/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/14/2026 z 11. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2222010062.6"}, {"guid": "e0bd9349-913f-4da0-a749-0279fee47576:b316ea36-d43f-4db8-8699-9d96391d52a1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2216010486.3", "spisova_znacka": "3To/51/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/51/2026 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2216010486.3"}, {"guid": "781ef3da-753c-4882-8d17-e73d4f909915:1370aba4-83e8-4655-be26-23511affecd6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2219010473.2", "spisova_znacka": "6To/120/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/120/2025 z 10. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2219010473.2"}, {"guid": "333477f1-784c-49f8-abcf-3f1f3984b9c1:010304a8-453c-416d-a084-93e913f70dc6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6024200063.2", "spisova_znacka": "3To/63/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/63/2024 z 3. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-06-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6024200063.2"}]}