{"guid": "ussr:18c7c363-7d1f-4b01-8778-2baf380e31f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.253.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 253/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 253/2017 z 10. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 253/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.253.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/18c7c363-7d1f-4b01-8778-2baf380e31f0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.253.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.253.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.253.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 253/2017-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného advokátkou\n\nJUDr. Dášou Komkovou, advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 K 147/1994 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola\n27. decembra 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nBratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\npod sp. zn. 3 K 147/1994 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\nsúd“)\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na krajskom súde je od 5. augusta 1994\nvedené napadnuté konkurzné konanie voči úpadcovi\n\n(ďalej len\n\n„dlžník“ alebo „úpadca“). Uznesením krajského súdu z 5. januára 1996 bol na majetok\ndlžníka vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená\n. Sťažovateľ si uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku v sume 26 544,60 Sk\n(881,12 €), ktorá bola preskúmaná na 2. prieskumnom pojednávaní konanom\n15. decembra 1999 a uznaná, pokiaľ ide o výšku i právny dôvod so zaradením do tretej\ntriedy.\n3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti predovšetkým uviedol:\n„Prvé pojednávanie, ktoré bolo vo veci nariadené sa konalo dňa 15. 04. 1999, kde\nsúd naradil prieskumné pojednávanie a dňa 19. 5. 1999. Od tejto doby ani do roku 1999\nsúd vo veci nekonal.\nEšte pred vytýčením prvého pojednávania sa sťažovateľ obrátil na procesného sudcu\nso žiadosťou o písomnú informáciu z výsledku doterajšieho riešenia v konkurznej veci\núpadcu\n\n, kde bol vedený ako veriteľ. Procesný súd na jeho žiadosť\n\nsťažovateľovi nepodal žiadnu informáciu. Dňa 17. 3. 1997 ustanovený správca konkurznej\npodstaty,\n\n, sťažovateľovi oznámila na jeho prípis zo dňa\n\n12. 3. 1997, že nie je oprávnená uhrádzať pohľadávku úpadcu pred vyhlásením konkurzu.\nVyzvala sťažovateľa na podanie prihlášky na Krajský súd v Bratislave... k číslu\nkonania 3K/147/194. Od vytýčeného prieskumného pojednávania dňa 15. 4. 1999\na 19. 5. 1999 mi zo strany súdu ani správcu konkurznej podstaty nebolo oznámené, ako sa\nvo veci koná. Sťažovateľ sa v predmetnej veci obracal na procesný súd, ktorý mu\ndňa 8. 2. 2000 na jeho dotaz oznámil, že konkurzné konanie nie je ukončené.\nV predmetnej veci\n\nsťažovateľ\n\ndoručil\n\nsťažnosť\n\n13.\n\n12.\n\n2000\n\nna\n\nMinisterstvo\n\nspravodlivosti SR, kde poukazoval na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde\nBratislava sp. zn. Z-2-3K 147/94.\n... Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. spr2002/01 zo dňa 7. 3. 2001 na sťažnosť\nna prieťahy v konaní... oznámil sťažovateľovi, že konkurzné konanie... je vedené\nbez prieťahov a je v štádiu speňažovania majetku konkurznej podstaty. Dňa 11. 4. 2006\nsťažovateľ opätovne podal podnet na prešetrenie postupu procesného súdu na Ministerstvo\n\n2\n\nspravodlivosti SR, ktoré vec postúpilo na priame vybavenie procesnému súdu. Procesný súd\nlistom zo dňa 6. 7. 2006 mi oznámil, že vytýčil preskúmanie ďalších došlých prihlášok\nkonkurzných veriteľov ma termín 12. 12. 2003.\nDňa 4. 11. 2005 sa uskutočnilo ďalšie prieskumné pojednávanie a správkyňa\nkonkurznej podstaty predložila procesnému súdu konečnú správu dňa 27. 4. 2006.\n... Sťažovateľ dňa 1. 8. 2016 adresoval písomné podanie Krajskému súdu\nv Bratislave, v ktorom namietal neprimeranú dĺžku konkurzného konania voči úpadcovi\nvedenom na Krajskom sude v Bratislave pod sp. zn. 3K147/1994.\nKrajský súd listom zo dňa 22. 8. 20016 pod sp. zn. Spr2208/16 na sťažnosť sťažovateľa\nna prieťahy v konaní oznámil, že jeho sťažnosť považuje za nedôvodnú. Sťažovateľ namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K147/1994.\n... V prejednávanej veci podľa názoru sťažovateľa pri posúdení existencie\nzbytočných prieťahov v konkurznom konaní možno kvalifikovať ako právne a faktický\nzložitejšiu, avšak ani právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti\nza prieťahy v konaní, zapríčinené nesprávnou organizáciou. Ani právne, či skutkovo\nnáročný spor nesmie trvať neprimerane dlhú dobu. Časový horizont toho, kedy sa\núčastníkovi konania dostáva konečného rozhodnutia vo veci je neoddeliteľnou súčasťou\nmeradiel celkovej spravodlivosti podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri kritériu správania\núčastníkov, sťažovateľ má za to, že nie je taktiež možné ustáliť aby v konkurznom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom v dôsledku správania sa účastníka neposkytovania\nsúčinnosti... Miera a povaha zodpovednosti všeobecného konkurzného súdu za postup\nsprávcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré\nmu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného subjektu priznáva. Konkurzný súd\nv zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní je oprávnený vyžiadať si od správcu konkurznej\npodstaty správu, vysvetlenie nahliadať do jeho účtov a vykonávať iné potrebné zisťovania...\nJa sťažovateľ sa domáham priznania finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej\nujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 10 000 € a to z dôvodov, že porušenie môjho\nzákladného práva a slobody už nie je možné napraviť, ako aj v spôsobení ujmy spočívajúcej\nv dlhoročných (dvadsaťdva rokov) pocitoch neistoty a úzkosti spojených s neprimerane\n\n3\n\ndlhotrvajúcim stavom právnej neistoty ako aj neprimeraných následkov na môj zdravotný\nstav ako aj celej rodiny, ktorá ťažko znáša následky priebehu konkurzného konania,\nčo vyvrcholilo do takého stavu, že došlo k narušeniu mojich podnikateľských aktivít, ktoré\nmali nepriaznivý dopad na moju finančnú situáciu a následne na celú rodinu.“\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom:\n„1./ Základné právo\n\nupravené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom\n\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 K 147/1994 porušené bolo.\n2./ Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci 3K 147/1994 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3./\n\npriznáva finančné zadosťučinenie 10 000€ (desaťtisíc eur), ktoré\n\nje Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť\n\ndo 2 mesiacov\n\nod právoplatnosti rozhodnutia.\n4./ Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 363,80 € na účet jeho právneho zástupcu...“\n5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril krajský súd zastúpený\njeho predsedom podaním sp. zn. Spr. 3070/17 z 24. februára 2017, ktorý k veci uviedol:\n„Vec sťažovateľa bola predložená tunajšiemu súdu dňa 05. 08. 1994 a je vedená\npod sp. zn. Z-2-3K/147/1994.\nPredseda senátu, JUDr. Eugen Palášthy vo svojom vyjadrení zo dňa 22. 02. 2017\nuviedol, že v konaní vedenom tunajším súdom vo veci vyhláseného konkurzu na majetok\núpadcu:\n\n, pod sp. zn. Z-2-3K/147/1994 postupoval ako zákonný sudca\n\nplynulo, bez zbytočných prieťahov, pričom zdôraznil, že pri riešení úpadku dlžníka\nje potrebné vysporiadať právne vzťahy dlžníka a nie je možné bez ukončenia sporov\npokračovať v konkurznom konaní.\nUviedol, že dňa 22. 12. 2006 bolo vydané uznesenie o schválení konečnej správy,\nktoré bolo právoplatné dňa 06. 02. 2007, pričom správca konkurznej podstaty doručuje\nsúdu do spisu vedenom pod č.k. Z-2-3K/147/1994 pribežné správy, z ktorých obsahu\n\n4\n\nvyplýva, že vedie konania, ktoré nie sú právoplatne skončené a bránia vypracovaniu návrhu\nna rozvrh výťažku.\nZ obsahu spisu sp. zn. Z-2-3K/147/1994 jednoznačne vyplýva, že na Okresnom súde\nPrešov je vedené konanie pod sp. zn. 25C/81/2007 vo veci navrhovateľa:\no náhradu mzdy, ako aj konanie pod sp. zn. 17C/179/2006 vo veci navrhovateľa:\na spol. o určenie vlastníckeho práva. Ďalej je vedené súdne konanie\nna Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18Cb/87/1998 o zaplatenie 32.557,20 Sk,\nvrátane evidovaného ďalšieho súdneho konania na uvedenom okresnom súde pod sp. zn.\n19Cb/581 /1997 v právnej veci navrhovateľa:\n\no\n\nzaplatenie 7.876,72 Eur. Súčasne predseda senátu uviedol, že eviduje súdne konania na\nOkresnom súde Prešov pod sp. zn. 6Er/924/97 vo veci exekúcie, konanie Okresného súdu\nPrešov vedené pod sp. zn. 6Er/2040/2003, konanie na Krajskom súde v Bratislave\npod sp. zn. Z-2-34Cb/40/1996 vo veci navrhovateľa:\n\n.\n\no určenie neplatnosti zmlúv, ako aj konanie vedené pod sp. zn. 10Cbi/8/2008 o vylúčenie\nveci z konkurznej podstaty. Krajský súd v Bratislave podľa jeho slov ďalej eviduje\nneukončené sporové konania, ktoré bránia vypracovaniu a predloženiu návrhu rozvrhu\nvýťažku v predmetnej právnej veci, a to konanie vedené na Okresnom súde Nitra\npod sp. zn. 14C/308/2012 o náhradu škody, bez právoplatného rozhodnutia, ako aj konanie\nna Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1Cb/254/1999 o zaplatenie 72.310,- Sk,\nbez právoplatného rozhodnutia.\nĎalej vo svojom vyjadrení predseda senátu uviedol, že pre rozvrhové uznesenie je\ndôležitý najmä spor s bývalým konateľom\n\no náhradu mzdy ako aj\n\nspor o náhradu škody za neodôvodnenú exekúciu (Okresný súd Prešov povolil exekúciu\nkonkurznej podstaty úpadcu), pričom mu to zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní\nnedovoľuje. Keďže exekúcia prebehla (a súdy vyššej inštancie rozhodli, že exekúcia bola\nnezákonná).\n\nje povinný tieto finančné prostriedky vrátiť späť do konkurznej podstaty.\n\nZ predmetného prehľadu preto vyplývajú závery, že súdne sporové konania, ako aj\nexekučné konania, ktoré nie sú právoplatne ukončené bránia ustanovenému správcovi\nkonkurznej podstaty predložiť súdu na schválenie návrh rozvrhu výťažku. Krajský súd\nv Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. Z-2-3K/147/1994 preto podľa jeho slov nemôže\nďalej pokračovať po vydaní uznesenia o schválení konečnej správy, nakoľko je potrebné\n\n5\n\nnajskôr právoplatne ukončiť súdne spory, ako aj konania, ktoré bránia vydaniu tohto\nrozvrhového uznesenia.\nNa takto uvedenom skutkovom základe podľa JUDr. Eugena Paláštyho, preto nie je\nmožné prihliadnuť k obsahu Ústavnej sťažnosti sťažovateľa, titulom porušenia základného\npráva občana podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko účastník, a to tunajší súd nespôsobil\nžiadne prieťahy v konaní. Žiadne procesné pochybenia tunajšieho súdu v posudzovanej\nprávnej veci nenastali, preto nemôže byť konštatované, že tunajší súd by akýmkoľvek\nspôsobom porušil základné práva sťažovateľa...\nZdôraznil, že práve Krajský súd v Bratislave v konaní Z-2-3K/147/1994 je limitovaný\npostupom iných súdov, ktoré vedú spory, ktorých výsledok má zásadný právny význam\nna konanie a bez ktorých nie je možné pripraviť a následne vydať rozvrhové uznesenie.\nPrávoplatnosť vedených súdnych sporov a ich výsledok má zásadný právny význam\npre rozvrh výťažku a Krajský súd v Bratislave je svojim postupom viazaný na výsledok\ntýchto konaní. Dodal, že Krajský súd v Bratislave v konaní Z-2-3K/147/1994 nemá\nprávomoc rozhodnúť vyššie uvádzané spory s právoplatnosťou.\nV kontexte uvedených skutočností zdôraznil, že nepovažuje podanú ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa za dôvodnú a podľa jeho slov nie sú naplnené a preukázané\nakékoľvek pochybenia tunajšieho súdu alebo pochybenia zákonného sudcu v konaní\npod sp. zn. Z-2-3K/174/1994, na základe ktorých by sa dalo konštatovať, že tunajší súd\nnekoná plynulo, alebo bez zbytočných prieťahov.\nS predmetným vyjadrením predsedu senátu, JUDr. Eugena Paláštyho sa v celom\nrozsahu stotožňujem.“\n5.1 Prílohou stanoviska krajského súdu k sťažnosti bolo aj vyjadrenie správkyne\nkonkurznej podstaty\n\n, podľa ktorej ukončeniu konkurzného konania\n\npodaním návrhu na rozvrh bránia prebiehajúce (neukončené) súdne spory a exekúcie,\npričom konkrétne uviedla:\n„Konkurz na majetok úpadcu\n\nbol vyhlásený 5. 1. 1996.\n\nIde o jeden z najrozsiahlejších konkurzov vyhlásených v 90-tych rokoch na KS\nBratislava. Prihlásené a uznané pohľadávky boli v celkovej výške 775.984.305,- Sk.\nUskutočnili sa 4 prieskumné pojednávania.\n\n6\n\nV súlade s uzneseniami KS BA bol majetok speňažený v priebehu rokov 1996 a 1997\nnapriek obštrukciám štatutárneho zástupcu úpadcu.\nNásledne boli vymáhané pohľadávky úpadcu. Po právoplatných rozhodnutiach\nOS Prešov, nakoľko dlžníci boli z tohto kraja, boli podané návrhy na exekúcie, ktoré stále\nprebiehajú. Všetky súdne spory prebiehali a stále prebiehajú na OS a KS Prešov ako aj\nna OS a KS Košice.\nNajdlhšie súdne spory sú vedené na základe podaní konateľa úpadcu:\n-\n\nO neplatnosť výpovede\n\n-\n\nO náhradu mzdy\n\n-\n\nO neprípustnosť exekučného konania počas konkurzu\n\n-\n\nO náhradu škody\n\n-\n\nO oslobodenie od súdnych poplatkov\n\na iné prieťahy v konané na OS a KS Prešov nakoľko navrhovateľ využíva všetky\ndostupné právne prostriedky /riadne i mimoriadne/ a často podáva i neopodstatnené\nnávrhy. Napr. na základe rozhodnutia KS Prešov, ktoré potvrdil aj NS SR BA bola žaloba\npracovníka úpadcu zamietnutá. On však podal dovolanie ako konateľ úspešného\nžalovaného - teda úpadcu -\n\na žiadal súd aby zamietnutej žalobe vyhovel.\n\nČ.k. 29C/81/2007 OS Prešov\nČ.k. 17CoPr/2012 KS prešov\nČ.k. 3 Cdo 348/2015 NS SR Bratislava vrátené prvostupňovému súdu OS Prešovneukončené.\nTaktiež nie je ukončená vec o náhradu škody, nakoľko KS Prešov povolil exekúciu\npočas konkurzu v rozpore s ustanoveniami ZKV. NS SR rozhodnutie zrušil ako nezákonné,\nmedzičasom však prebehla exekúcia. Momentálne sa rozhoduje o náhrade škody v prospech\núpadcu.\nNa adresu\n\nsú stále od roku 2008 doručované uznesenia o zastavení konania\n\nz OS a KS Košice, ide o staré veci: sp. zn.: E 2106/1966, E2114/1966, E 2148/1966,\nE 2150/1966, E 2153/1966, E 2154/1966, E 2157/19656, E2163/1966, E 2164/1966,\nE 2165/1966, E2166/1966, E2171/1966.\nĎalšie uznesenia z KS Košice doručené v r. 2009 sp. zn.: 908194/1991,\n12Cb/7095/1992, 5Cb/3429/1995 a 17Rob/1998/1995.\n\n7\n\nZa pozornosť stojí aj návrh, ktorý podala Slovenská poisťovňa Bratislava OZ Košice,\npobočka Poprad, na Krajský súd Prešov dňa 3. 11. 1998.\nmnohokrát urgovala ukončenie sporu, písala rôzne vyjadrenia, na základe\nvýziev súdu. Uznesením 1Cb/254/1999-200 zo dňa 01. 3. 2016 /po 18 rokoch/ KS Prešov\nkonanie zastavil. Uznesenie o zastavení však nedoručil\n\niba na adresu úpadcu\n\n. Toto sa vrátilo nedoručené späť, nakoľko bývalý areál úpadcu\nje rozpredaný a sídli v ňom množstvo rôznych subjektov.\nPo urgencii\n\nvybrali pracovníčky KS Prešov spis z archívu a doručili unesenie\n\naj správkyni.\nNetreba sa čudovať, že konkurz prebieha tak dlho. Ovplyvňujú ho napr. aj prieťahy\nv exekučnom konaní. Exekúcia 6Er/924/1997 vedená na OS Prešov bola na návrh\npovinného, že nemá majetok zastavená. Súdny exekútor dňa 6. 5. 2006 oznámil súdu,\nže nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko povinný vlastní nehnuteľný majetok.\nOS Prešov návrh povinného zamietol až v r. 2015, po 9 rokoch.\nV tej istej exekučnej veci OS Prešov Uznesením 6Er924/97-16 zo dňa 23. 1. 2012\nvyhlásil exekúciu za neprípustnú nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený konkurz\n3 K147/94. Uznesenie bolo\n\ndoručené až 4. 12. 2012, ktorá okamžite podala odvolanie,\n\npretože, konkurz 3K147/94 bol vyhlásený na oprávneného teda\na nie na povinného\n\nv konkurze\n\n. KS Prešov uznesenie OS Prešov dňa 30. 1. 2014\n\nsp. zn 1CoE/169/2013-38 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vec\nnie je ešte právoplatne ukončená\nZa povšimnutie stojí aj to, že po speňažení majetku boli uspokojení bývalí pracovníci\núpadcu a boli im vyplatené v súlade so ZKV mzdy a odstupné za viac ako 25 mil. Sk, taktiež\nboli uspokojené oddelení veritelia, ktorým bol vyplatený výťažok za založeného majetku.\nJe predpoklad, že budú čiastočne uspokojené aj ďalšie triedy po ukončení súdnych\nsporov.“\n6. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu, ktoré bolo\ndoručené jeho právnej zástupkyni, uviedol:\n„S vyjadrením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. Spr3070/17 sa nemožno stotožniť\nvzhľadom k tomu, že konanie vedené Krajským súdom je posudzované v intenciách právnej\n\n8\n\núpravy obsiahnutej v zákone 328/91 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších\npredpisov.\nPodľa citovaného zákona povinnosť všeobecných súdov je konať bez zbytočných\nprieťahov tak, aby bola poskytnutá súdna ochrana práva fyzických alebo právnických osôb.\nPokiaľ sa týka miery a povahy zodpovednosti všeobecného konkurzného súdu, tento\nzodpovedá za postup správu konkurznej podstaty v konkurznom konaní, pri čom je daná\nrozsahom jeho oprávnení, ktoré mu zákon konkurzného konania priznáva v § 12, § 8 Zák.\no konkurze a vyrovnaní. Konkurzný súd vôbec nevyužil vo vzťahu k správcovi konkurznej\npodstaty prostriedky účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv\núčastníkov konkurzného konania. Mám za to, že správca konkurznej podstaty nevyužil\nvšetky zákonom dané možnosti na dosiahnutie účelu pred všeobecnými súdmi. Z vyjadrenia\nKS nevyplýva, aké boli prijaté oprávnenia a aký bol zvolený postup na okolnosti prípadu,\nktoré by boli akceptovateľné z pohľadu Ústavou garantovaného práva na konanie\nbez zbytočných prieťahov. Konkurzné konanie ako každé iné súdne konanie je autonómne\nv tom, že postupovať v ňom - robiť úkony, a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh môže\nlen súd, na ktorom toto konanie prebieha a len v rámci tohto konania.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n\n9\n\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Sťažovateľ, kvalifikovane právne zastúpený advokátkou, sa v petite sťažnosti,\nktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde), domáha vyslovenia\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom krajského súdu v napadnutom konkurznom konaní. Tvrdenia\no porušení základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom krajského súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti\nmimo petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne\nIII. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\n11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 280/08).\n12. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný\nsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad\na bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).\n\n10\n\n13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený,\nv texte sťažnosti okrem uvedenia celkovej dĺžky konania nekonkretizoval dôvody, ktoré by\nmali signalizovať záver o existencii zbytočných prieťahov (nešpecifikoval napríklad\nkonkrétne obdobia nečinnosti konajúceho súdu, resp. jeho neefektívnu činnosť a pod.).\nSťažovateľ namieta celkovú dĺžku napadnutého konkurzného konania v trvaní 22 rokov,\nktorá je neprimeraná. Podľa sťažovateľa za tento stav nesie zodpovednosť krajský súd,\nkeďže nedostatočne využíva svoje právomoci a možnosti kontroly správcu konkurznej\npodstaty, čím porušuje označené právo sťažovateľa.\n14. Ústavný súd už konštatoval (napr. I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02), že ústava\nnevyníma z povinnosti všeobecných súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie,\nv ktorom sa poskytuje súdna ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb.\nKonkurzné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania. Vzhľadom na jeho\npredmet, špecifickú skutkovú a právnu povahu ho možno považovať za konanie zložité.\n15. Na preskúmavané konkurzné konanie sa v celom jeho priebehu vzťahuje zákon\nč. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no konkurze a vyrovnaní“).\n16. Podľa § 1 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní je účelom tohto zákona\nusporiadanie majetkových pomerov dlžníka (úpadcu), ktorý má viac veriteľov, voči ktorým\nnie je schopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti v dôsledku insolventnosti, alebo sa\nnachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel usporiadania majetkových pomerov úpadcu\nvrátane speňaženia jeho majetku (konkurznej podstaty) a rozdelenia výťažku tohto\nspeňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom rozhoduje v konečnom dôsledku súd,\nsa v konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana majetkovým právam veriteľov úpadcu,\nktorí ich kvalifikovaným spôsobom uplatnili. Sťažovateľovi preto ústava priznáva právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sa prihlásením svojej pohľadávky\nstal účastníkom konkurzného konania.\n\n11\n\n17. Ústavný súd posudzoval danú vec aj so zreteľom na účel, podstatu a zmysel\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu\nverejnej moci. Kľúčovým pojmom a atribútom tohto základného práva je to, že jeho\nochrana sa uplatňuje vo veci účastníka konania, t. j. v „jeho veci“.\n18. Základným cieľom a účelom konkurzu (konkurzného konania) nie je dosiahnutie\nuspokojenia iba nároku jedného z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov.\nNa túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného\nz veriteľov, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\naj keď je nepochybné, že ústava priznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov každému z veriteľov aj v konkurznom konaní, a to od okamihu, keď sa\nprihlásením svojej pohľadávky stal účastníkom tohto konania. Vzhľadom na uvedené\nale podľa názoru ústavného súdu nemožno postup konkurzného súdu, resp. správcu\nkonkurznej podstaty v konkurznom konaní posudzovať rovnako rigorózne, ako to je\nv prípade, keď sa ochrana podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uplatňuje výlučne vo veci účastníka\nkonania, t. j. len v „jeho veci, resp. jeho záležitosti“.\n19. Správca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je\npri výkone svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá\nza škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd\n(§ 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní).\n20. Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup\nsprávcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré\nmu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8\nods. 4 a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní). V súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu\nmožno hovoriť o prieťahoch v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo vzťahu\nk správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej\na rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne\n\n12\n\naž vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený\n(m. m. I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02).\n21. Úlohou ústavného súdu nie je určovať namiesto konkurzného súdu optimálny\npostup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom\nna okolnosti daného prípadu akceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva\nna konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto\nsmere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02).\n22. Na základe posúdenia sťažnosti, vyjadrenia krajského súdu a stanoviska\nsprávkyne konkurznej podstaty ustanovenej v napadnutom konaní, ako aj s prihliadnutím na\ncharakter námietok sťažovateľa a jeho sťažnostnú argumentáciu dospel ústavný súd\nk záveru, že namietaný postup krajského súdu nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných\nprieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti\nna ďalšie konanie.\n23. Ústavný súd konštatuje, že iba samotná dĺžka doterajšieho priebehu konkurzného\nkonania, na ktorú sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, nie je dostatočným dôvodom\nna vyslovenie existencie zbytočných prieťahov v konkurznom konaní. Predovšetkým\nje potrebné poukázať na skutkovú zložitosť napadnutého konania, ktorá je daná množstvom\nveriteľov, ktorí prihlásili pohľadávky do konkurzu, a objemom prihlásených pohľadávok\n(v celkovej sume takmer 776 mil. Sk), na preskúmanie ktorých boli nariadené 4 prieskumné\npojednávania. Čo sa týka priebehu samotného konkurzu, speňaženie majetku konkurznej\npodstaty prebehlo v rokoch 1996 a 1997. Uznesenie o schválení konečnej správy bolo\nkrajským súdom vydané 22. decembra 2006 a 6. februára 2007 nadobudlo právoplatnosť.\nĎalší postup v konkurznom konaní je determinovaný výsledkom súdnych sporov a exekúcií,\nktoré prebiehajú buď z dôvodu vymáhania pohľadávok úpadcu voči dlžníkom,\nresp. sú to súdne spory iniciované konateľom úpadcu, či ďalšie incidenčné spory vedené\nsprávkyňou. Keďže výsledok týchto sporov má priamy dosah na konkurzné konanie, bez ich\nprávoplatného ukončenia nie je možné uskutočniť rozvrh výťažku a ukončiť konkurz.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa o nedostatočnom dohľade krajského súdu nad činnosťou\n\n13\n\nsprávkyne ústavný súd uvádza, že z predloženého vyjadrenia krajského súdu vyplýva,\nže správkyňa konkurznej podstaty doručuje do konkurzného spisu priebežné správy,\nz ktorých obsahu vyplýva, že je účastníčkou súdnych a exekučných konaní, ktoré nie sú\nprávoplatne skončené a ktoré bránia vypracovaniu návrhu na rozvrh výťažku. Uvedené\nskutočnosti preto podľa názoru ústavného súdu neindikujú záver o takom postupe krajského\nsúdu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať vecnú súvislosť s označeným porušením\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n24. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných\nprieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah\nv súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).\n25. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,\nže porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\nktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať\no zbytočných prieťahoch (napr. m. m. IV. ÚS 147/04).\n26. V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval\ntakými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“\nv zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto\nčlánku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol\nako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).\n27. Poukazujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že doterajšia celková dĺžka\nnapadnutého konania nie je dôsledkom nedostatočného výkonu dohľadu krajského súdu\nnad činnosťou správkyne konkurznej podstaty či nedostatočného prijímania adekvátnych\nopatrení, ako to tvrdí sťažovateľ, ale najmä dôsledkom neukončených súdnych sporov\na exekúcií, za čo konkurzný súd nenesie zodpovednosť, keďže na priebeh týchto konaní\nnemá žiadny dosah. Ústavný súd poznamenáva, že tak, ako to vyplýva z vyjadrenia\n\n14\n\nkrajského súdu a vo veci konajúcej správkyne konkurznej podstaty, v pokračovaní\nnapadnutého konkurzného konania, teda vypracovaniu návrhu na rozvrh výťažku\nv súčasnosti bránia viaceré incidenčné konania vedené správkyňou konkurznej podstaty,\nako aj exekučné konania vedené proti dlžníkom úpadcu, ktoré nie sú právoplatne ukončené\na výsledkom ktorých môže byť ďalší majetok (príjem) patriaci do konkurznej podstaty\n(napr. spor o náhradu škody spôsobenej úpadcovi v dôsledku nezákonne vedenej exekúcie).\nTieto skutočnosti bránia vydaniu rozvrhového uznesenia, následnému uspokojeniu\nkonkurzných veriteľov a ukončeniu konkurzu.\n28. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu\nv napadnutom konkurznom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie\nkonanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n29. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva\nalebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhoch\nsťažovateľa už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 338, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:313e3332-b928-4ae4-9ae5-c2af7d0e8378"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/02 z 17. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-17", "citacie_n": 682, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397"}, {"guid": "ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 99/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 99/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8d3f3bf-03db-48b2-a1ed-a97654e0d33c"}, {"guid": "ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/01 z 22. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-22", "citacie_n": 943, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47be49a2-3663-4a01-94d1-a9cf75ba356f"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:739ee354-3449-4e06-b408-76fdb32b0e58", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/01 z 28. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-28", "citacie_n": 531, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:739ee354-3449-4e06-b408-76fdb32b0e58"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:f164e97f-c9f9-4ed1-b800-ad41ec66e081", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 11/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 11/00 z 28. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-28", "citacie_n": 586, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.11.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 897, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ede29f5-e8f0-42a6-95b2-8789b73422cc"}, {"guid": "ussr:e6ce6b1d-35e2-4454-a561-eef7eef41ca6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 57/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/97 z 19. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-19", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.57.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "7993a2db-5c21-46cb-9fef-64cb76574a0e:334d1e28-5480-40ab-aad2-aad3c3f512ae", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8099899043.4", "spisova_znacka": "1Cb/254/1999", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cb/254/1999 z 9. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8099899043.4"}, {"guid": "2ff6b259-9c49-43f4-b336-189ecf84b23c:8d984090-3831-46b6-97df-77d9cc2566f0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6808898873.1", "spisova_znacka": "1CoE/169/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/169/2013 z 25. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6808898873.1"}], "citovane_v": []}