{"guid": "ussr:ecf2669d-ad9e-4e44-951e-d147efc5b55a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.261.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2017 z 10. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 261/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.261.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ecf2669d-ad9e-4e44-951e-d147efc5b55a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.261.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.261.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.261.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 261/2017-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s. r. o.,\nPiaristická 46, Trenčín, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matúš Košara,\npre namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín\nč. k. 2 Pv 243/16/3309-27 z 21. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\npre zjavnú\n\nneopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. apríla 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením prokurátora\n\nOkresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) č. k. 2 Pv 243/16/3309-27\nz 21. februára 2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie prokurátora“).\n2. Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ «.... doručil dňa 26.01.2016\nna Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Odbor kriminálnej polície podanie\nzo dňa 21.01.2016, označené ako „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že\nbol spáchaný trestný čin“, v obsahu ktorého sťažovateľ opísal skutkové okolnosti,\nna základe ktorých nadobudol dojem, že konaním niektorých osôb opísanom v obsahu\npredmetného podania mohol byť na jeho osobe spáchaný podvod, ktorý bol vopred\ndohodnutý medzi sťažovateľovi neznámymi osobami.». Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Trenčín (ďalej len „policajt“) postupom podľa § 197 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“) podané trestné oznámenie pre podozrenie zo zločinu podvodu podľa § 221\nods. 1 a 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“) uznesením ČVS: ORP-74/2-VYS-TN-2016 z 25. februára 2016\nodmietol, ktoré na sťažnosť sťažovateľa prokurátor uznesením sp. zn. 1 Pn 204/16/3309\nzo 17. marca 2016 zrušil a vec vrátil späť policajtovi. Ďalším uznesením policajta\nČVS: ORP-74/2-VYS-TN-2016 z 31. marca 2016 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre\nzločin sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 3 Trestného zákona a uznesením policajta\nČVS: ORP-74/2-VYS-TN-2016 z 29. novembra 2016 bolo trestné stíhanie vo veci podľa\n§ 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným\nčinom a nie je dôvod na postúpenie veci, ktoré prokurátor v sťažnostnom konaní svojím\nnapadnutým rozhodnutím potvrdil. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.\n3.1 Nosnou argumentáciou sťažovateľa je jeho názor, podľa ktorého „... napadnuté\nrozhodnutie je svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Prokurátor Okresnej prokuratúry\nTrenčín... ignoroval takmer všetky skutočnosti sťažovateľom namietané a k týmto sa\nnevyjadril, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu\nochranu, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1. Sťažovateľ\nzastáva názor, že vyššie opísaný postup prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín je\nneprijateľný a protiústavný, keďže v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje\n\n2\n\nzákonné ustanovenie, ktoré by ho oprávňovalo svojvoľne rozhodovať o tom k akým\nskutočnostiam namietaným sťažovateľom sa vyjadrí, k akým nie a to dokonca bez\nakéhokoľvek odôvodnenia. Práve naopak existuje právo sťažovateľa na také odôvodneniu\nrozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré je zrozumiteľné, vecné a dáva odpovede na všetky\njeho skutkové a právne relevantné otázky, resp. namietané skutočnosti. Sťažovateľ teda\nnetvrdí, že súčasťou jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu je právo na vznesenie\nobvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe ním podaného oznámenia ale tvrdí, že\nsúčasťou jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu je právo na také rozhodnutie orgánu\nverejnej moci, ktoré mu jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky podstatné, skutkovo\nrelevantné otázky, alebo inak povedané právo na riadne odôvodnené a presvedčivé\nrozhodnutie, ktorým orgán verejnej moci presvedčivo a zrozumiteľne zdôvodní svoje\nargumenty.“.\n3.2 Sťažovateľov názor vychádza z jeho presvedčenia, že ak by sa orgány činné\nv trestnom konaní dôsledne zapodievali ním prednesenými návrhmi na dokazovanie vrátane\nzákonom danej povinnosti dôsledného objasnenia skutkového stavu, tak by dospeli k iným\nzáverom, pričom predostrel ich taxatívny výpočet ako napr. «(i) nesprávne ustálený okruh\nsubjektov trestného konania - poškodeného; (ii) nepravdivo opísaný skutkový stav\nvo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľa PZ (nie je pravdou, že dňa 13.05.2015\nuzatvorila obchodná spoločnosť\n\nzmluvu o postúpení pohľadávky,\n\nktorej predmetom bolo vymoženie zostatku dlžnej sumy vo výške 49 428 Eur a že konaním\nnestotožnenej osoby vystupujúcej ako splnomocnený zástupca spoločnosti\n\nbola\n\ntejto obchodnej spoločnosti spôsobená celková škoda vo výške 47 000 Eur.);\n(iii) pochybenia pri doručovaní rozhodnutí očtk; (iv) rozpory ohľadne predmetu trestného\nstíhania s odôvodnením, že uznesením zo dňa 31.03.2016 a to na základe pokynu\nprokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 17.03.2016 vyšetrovateľ PZ začal\ntrestného stíhanie pre zločin sprenevera podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona. Z obsahu\nzápisnice o výsluchu svedka\n\nzo dňa 12.4.2016 vyplýva, že tento bol\n\nvyslúchaný v trestnej veci zločinu Podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona;\n(v) vykonávanie výsluchu svedka - získavanie dôkazov v rozpore s § 127 ods. 1 TP;\n(vi) pochybnosti priebehu výsluchu svedka\n\n3\n\n; (vii) nedostatočne zistený\n\nskutkový stav veci tak ako to prikazuje ustanovenie § 2 ods. 10 TP (náležité zistenie\nskutkového stavu, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné\npochybnosti), (viii) nebol vypočutý zástupca spoločnosti\nobchodného podielu tvrdenie\n\npo prevode\n\na ani\n\n; (ix) nebolo preverené\n\nzo dňa 05.12.2016 (výsluch podľa § 196 ods. 2 TP), kde uvádza\n\nnasledovné: „Naviac k veci uvádzam, že po posledných informáciách od p.\nmal niekedy začiatkom tohto roka stretnúť s novými majiteľmi\npovedať na pumpe v\n\n, že\n\nten sa\n\n, ktorí mu mali\n\nso svojím právnikom sa rozhodli, že mi nezaplatia\n\nnič a firmu prepíšu“, (x) neboli objasňované rozpory vo výpovedi svedka\n\n;\n\n(xi) vyšetrovateľ PZ nezabezpečil žiadne odborné vyjadrenie či znalecké skúmanie\nna posúdenie otázky, či bola spoločnosť v čase podpisu zmluvy schopná zaplatiť odmenu\nza postúpené pohľadávky, resp. či by za predpokladu zaplatenia odmeny za postúpené\npohľadávky do konca roku 2015 mala celá táto transakcia pre spoločnosť\nakýkoľvek ekonomický význam, hoci disponoval dokladmi tejto spoločnosti...».\n4. V petite podanej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1/ Základné právo\n\n... na súdnu a inú právnu\n\nochranu, ktoré je upravené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nprokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 21.02.2017, sp. zn. 2PV/243/16/3309\nporušené bolo.\n2/ Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 21.02.2017,\nsp. zn. 2Pv/243/16/3309 sa zrušuje.\n3/ Sťažovateľovi... sa priznáva náhrada trov konania...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\n\n4\n\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnávrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým\nzjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k\nporušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS\n66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS\n66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu\npochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci\na ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo\nk pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci\n\n5\n\nsvojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého\nporušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n8. Z uznesenia prokurátora č. k. 2 Pv 243/16/3309-27 z 21. februára 2017\nv podstatnom vyplýva, že:\n„Na základe podanej sťažnosti som preskúmal jednak napadnuté uznesenie, ako aj\nna vec sa vzťahujúci spisový materiál a zistil som, že sťažnosť splnomocneného zástupcu\npoškodeného JUDr. Matúša Košaru nie je dôvodná.\nVo veci sa jedná o typický občianskoprávny vzťah. Samotná skutočnosť, že medzi\nsubjektmi\n\na\n\nneboli v čase\n\npodania trestného oznámenia vysporiadané zmluvné vzťahy týkajúce sa uhradenia odplaty\nza postúpenie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2015\nešte nezakladá skutok, ktorý by bolo možné podradiť pod niektorú skutkovú podstatu\ntrestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Teda spory uvedeného\ncharakteru ešte nezakladajú podozrenie zo spáchania trestného činu.\nAj zadovážené dôkazy získané vo vyšetrovaní potvrdzujú vyššie prezentovaný názor\no nevysporiadaní vzťahov dvoch zmluvných partnerov. Dokazovanie bolo pritom zamerané\naj na objasnenie okolností, ktoré by mohli odôvodňovať použitie právnej kvalifikácie podľa\n§ 221 Trestného zákona. V tomto smere nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by\nnasvedčoval tomu, že konateľ spoločnosti\n\nv čase po uzavretí zmluvy\n\no postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2015, resp. po vymožení pohľadávky v prospech jeho\nfirmy pojal úmysel neuhradiť zmluvnú odplatu za postúpenie pohľadávky na základe zmluvy\no postúpení pohľadávky zo dňa 13.05.2015.\nPoškodený má možnosť si uplatniť svoje právo na zaplatenie odplaty za postúpenie\npohľadávky voči postupníkovi spoločnosti\n\na to súdnou cestou za predpokladu,\n\nže do dnešného dňa si uvedená spoločnosť dobrovoľne nesplnila svoje zmluvné povinnosti\nvyplývajúce zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.5.2015.\nVyšetrovateľ v rámci vyšetrovania veci vykonal potrebné úkony, ktoré postačovali\nk tomu, aby vo veci vydal rozhodnutie. S obsahom rozhodnutia o zastavení trestného\nstíhania sa možno stotožniť, nakoľko neboli preukázané žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré\n\n6\n\nby nasvedčovali tomu, že došlo k spáchaniu trestného skutku a tento skutok spáchala\nkonkrétna osoba.“\n9. Z uznesenia policajta ČVS: ORP-74/2-VYS-TN-2016 z 29. novembra 2016\nv podstatnom vyplýva, že:\n„Oznamovateľ\n\npodal na Okresné riaditeľstvo\n\npolicajného zboru v Trenčíne dňa 26.01.2016 trestné oznámenie na konateľa spoločnosti\n- zastúpená\n\npre\n\npodozrenie zo spáchania trestného činu.\nV rámci postupu podľa § 196 ods. 2) Trestného poriadku bol vypočutý samotný\noznamovateľ\nstíhania\n\na\n\nbola\n\nzabezpečená\n\n, pričom zároveň pred začatím trestného\nspráva\n\nsúdneho\n\nexekútora\n\nk\n\nexekučnému\n\nkonaniu\n\nč. EX 479/2015, správa Okresného súdu Trenčín ako aj boli zabezpečené náležité listinné\nmateriály, najmä poverenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 61 Er/1533/2015, notárska\nzápisnica zo dňa 19.04.2005, zmluva o pôžičke zo dňa 18.04.2005 a návrh na vykonanie\nexekúcie zo dňa 14.05.2015.\nNakoľko zo zistených skutočností vyplynulo, že nie je dôvod na začatie trestného\nstíhania alebo postup podľa § 197 ods.2) Trestného poriadku bol oznámený skutok\nuznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 25.02.2016 v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku odmietnutý.\nDňa 04.03.2016\n\npodal voči uzneseniu o odmietnutí\n\ntrestného stíhania podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sťažnosť o ktorej bolo\nOkresnou prokuratúrou v Trenčíne dňa 17.03.2016 rozhodnuté, že je dôvodná,\nopodstatnená a bolo vyšetrovateľovi OKP OR PZ v Trenčíne uložené, aby vo veci znovu\nkonal a rozhodol a trestné stíhanie začal pre skutok zločin sprenevery podľa 213 ods.1,\nods. 3) Trestného zákona, preto z uvedeného dôvodu vyšetrovateľ OKP OR PZ Trenčín dňa\n31.03.2016 podľa § 199 ods. 1) Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre zločin\nsprenevera podľa § 213 ods. 1, ods.3) Trestného zákona.\nV priebehu vyšetrovania boli vypočutí v procesnom postavení svedkov\n,\n\n,\nako aj\n\n,\n.\n\n7\n\n,\n\n,\n\nDo spisového materiálu boli zabezpečené aj na vec sa vzťahujúce listinné materiály\na to zmluva o pôžičke medzi\n\na\n\n,\n\nNotárska zápisnica číslo N 95/2005, NZ 16465/2005, NCRls 16246/2005, ktorá obsahuje\nvyhlásenie dlžníka\n\no uznaní záväzku vyplývajúceho z uzavretej\n\nzmluvy o pôžičke zo dňa 18.04.2005, zmluva o záložnom práve uzatvorená medzi\na\n\nako aj ďalšia zmluva o záložnom\n\npráve uzatvorená medzi\n\na\n\no postúpení pohľadávky medzi\na spoločnosťou\n\n, zmluva\n, zastúpená\n\n, zastúpená konateľom\n\nsplnomocnenie na osobu\n\n, Generálne\n\n, návrh na vykonanie exekúcie od oprávneného\nna povinného\n\nexekúcie súdneho exekútora -\n\n, poverenie na výkon\n, ml., na exekučný titul Notárska\n\nzápisnica číslo N 95/2005, NZ 16465/2005, NCR1s 16246/2005, listinné materiály týkajúce\nsa bankových informácií k spoločnosti\n\n, listinný materiál od\n\n/ vyčíslenie nesplatenej časti istiny + nesplatené úroky /, návrh\nna výmaz záložného práva k nehnuteľnostiam týkajúcich sa spoluvlastníctva osôb\na\n\n, ako aj iné na vec sa vzťahujúce listinné\n\nmateriály...\nPri posudzovaní naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu sprenevery\npodľa §213 ods. 1, ods.3 ) Trestného zákona, sa tohto trestného činu dopustí ten, kto si\nprisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu.\nZ vyššie uvedených zistených skutočností vo vyšetrovaní však nevyplýva, že by v tomto\nprípade zástupca spoločnosti\n\nkonal a svojím konaním naplnil tak\n\nskutkovú podstatu vyšetrovaného trestného činu, nakoľko žiadne finančné prostriedky\nspreneveriť nemohol, pretože tieto / vymožená pohľadávka vo výške 49.429 eur /, ktorá je\npredmetom vzájomného sporu, mu oprávnene patrila v súlade so zmluvou o postúpení\npohľadávky.\nVzhľadom k tomu, že v danom prípade nebola naplnená skutková podstata\nvyšetrovaného trestného činu a ani iného trestného činu, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\n\n8\n\nOrgány činné v trestnom konaní zisťujú v jednotlivých prípadoch trestnoprávnu\nzodpovednosť\n\nkonkrétnych\n\nosôb,\n\nnezaoberajú\n\nzodpovednosťou\n\nvyplývajúcou\n\nz občianskoprávnych, pracovnoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov. Týmto uznesením\nnie je dotknutý nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, v prípade ak táto\nskutočne vznikla.\nOznámené\n\nkonanie\n\nnenapĺňa\n\nznaky\n\ntrestného\n\nčinu\n\nale\n\nmá\n\ncharakter\n\nobchodnoprávneho sporu na riešenie ktorého nie sú príslušné orgány činné v trestnom\nkonaní. Za daného skutkového a právneho stavu je na zabezpečenie efektívnej obrany\nVašich práv optimálne riešiť vzniknutú situáciu na príslušnom všeobecnom súde.“\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať všeobecné súdy,\nv danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne vymedzených. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Inými slovami, ústavný súd\npredstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú (III. ÚS 149/04).\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Súčasťou obsahu základného\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda právo účastníka konania\nna také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tejto ochrany\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06, I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).\n12. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\n\n9\n\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n13. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prokurátora ústavný súd\nkonštatuje, že prokurátor konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým\ns príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona, ktoré interpretoval\na aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne\nakceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní\nktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čo zakladá dôvod odmietnutia\nsťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Inými\nslovami, prokurátor vzal na vedomie podstatu argumentov sťažovateľa vyjadrených v jeho\nnávrhoch a opravných prostriedkoch, pričom zároveň predstavil svoje argumenty, ktoré ho\nviedli k záveru o absencii trestnoprávneho rozmeru konania vo veci zainteresovaných\nsubjektov, tieto závery nepovažuje ústavný súd za svojvoľné a arbitrárne. V tejto súvislosti\nústavný súd akcentuje, že mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej podstate skutočností,\nna podklade ktorých v danom prípade nebola vyvodená žiadna trestnoprávna zodpovednosť\nvoči konkrétnej osobe a v naznačenom smere, ani hodnotiť a ani „vážiť“ jednotlivé\nargumenty s cieľom skúmať ich dôvodnosť, resp. to, či sú postačujúce na záver\no trestnoprávnej zodpovednosti akejkoľvek osoby a pre akýkoľvek trestný čin. Úlohou\nústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti je skúmať iba ústavne kautely\npostupu orgánov verejnej moci a z nich vyplývajúce závery vyjadrené v jednotlivých\nindividuálnych právnych aktoch z pohľadu toho, či neprekračujú rámec ich ústavnej\nudržateľnosti v konfrontácii so skutkovými a právnymi okolnosťami tej-ktorej veci.\n14. V širšom ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda\nsúdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie\nje v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež\n\n10\n\npoukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73,\nX. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia\njudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“) (napríklad v prípade\nDelcourt, resp. Monnel a Morris)] pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing)\nv žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým\nspôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho\nprípadu (I. ÚS 26/2014). Taktiež nie je možné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd,\nako aj ktorýkoľvek iný orgán verejnej moci nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09). Ústavný súd teda uzatvára, že prokurátor vo svojom\nnapadnutom rozhodnutí (v spojení aj s dôvodmi vyplývajúcimi z uznesenia policajta\nČVS: ORP-74/2-VYS-TN-2016 z 29. novembra 2016) s dostatočnou jasnosťou vyjadril\ndôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie (Hadjianastassiou v. Grécko), pričom ani\njudikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998), túto povinnosť si prokurátor vo svojom\nnapadnutom rozhodnutí podľa názoru ústavného súdu v primeranej miere zastal.\n15. V širších súvislostiach ústavný súd poukazuje aj na to, že trestné právo je\nprostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo sa podľa právnej\nteórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada\nsubsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší\nprostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov\na hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví,\nnie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.\nV nadväznosti na uvedené sa ústavnému súdu žiada sťažovateľovi pripomenúť, že už\nv rámci svojej judikatúry uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej\nosoby alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať\nza súčasť základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00,\n\n11\n\nII. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom,\nnemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo\nurčité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe.\nPosúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie\nv trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.\n16. Vo vzťahu k sťažovateľom označeným procesným pochybeniam/nedostatkom\nv postupe orgánov činných v trestnom konaní ústavný súd, vychádzajúc zo svojej\njudikatúry, konštatuje, že posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (II. ÚS 307/06), preto\nk vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané\na relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú\nprijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok\nmôže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti\nv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak\njeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou\ngarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala\npodstatný dosah (IV. ÚS 320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé\nporušenie zákona zo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie\nústavou garantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým základného práva\nna inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 104/2012, I. ÚS 9/2013,\nIV. ÚS 629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-prípravné", "orgán činný v trestnom konaní-vyšetrovateľ", "trestné konanie-trestné oznámenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 9/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 9/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:45c4b024-3245-4264-9d02-cf28c2a97e9c"}, {"guid": "ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 629/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 629/2012 z 14. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-14", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a390639e-f7fb-43ba-ba9f-2d9e81cdd822"}, {"guid": "ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:885c1209-098d-492b-a5d7-d47ee5202def"}, {"guid": "ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2012 z 20. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-20", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b963984-0530-4f13-a810-b6f673219585"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:93008638-21fe-4be9-97ff-49e5e714261c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/07 z 12. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-12", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:93008638-21fe-4be9-97ff-49e5e714261c"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:705c2e51-f863-485d-9527-4ae7b549ba1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.182.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 182/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 182/2024 z 26. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.182.2024.1"}, {"guid": "ussr:879acc0c-1a7c-40bb-a14e-ff26c8b5adb9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.539.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 539/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 539/2017 z 8. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-08", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.539.2017.1"}]}