{"guid": "ussr:084fde3b-7d03-432c-b506-721a7566fdbb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.268.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2017 z 19. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 268/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.268.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-07-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/084fde3b-7d03-432c-b506-721a7566fdbb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.268.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.268.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.268.2017.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 268/2017-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Daliborom Kuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 100/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn.\n5 C 30/2009) a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 100/2013\nporušené\n\nboli.\n\n2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 100/2013\np r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n3.\ndvetisíc eur), ktoré\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\nje\n\nOkresný súd Piešťany\n\npovinný\n\nvyplatiť jej do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Piešťany\n\nje\n\npovinný\n\nuhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jej právneho\nzástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 100/2013 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 5 C 30/2009).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom\npod sp. zn. 5 C 30/2009 sa začalo podaním žaloby zo strany sťažovateľky (spolu s ďalšími\ndvoma žalobkyňami, spolu ďalej aj „žalobkyne“) 23. februára 2009, ktorou sa žalobkyne\ndomáhali proti\n\nako žalovanému ochrany\n\n2\n\nosobnostných práv v súvislosti s úmrtím ich rodinného príslušníka v dôsledku zdravotnej\nstarostlivosti poskytnutej non lege artis.\n3. Okresný súd uznesením z 18. decembra 2009 v spojení s opravným uznesením\nz 13. mája 2010 rozhodol o žiadostiach žalobkýň na priznanie oslobodenia od platenia\nsúdnych poplatkov tak, že žalobkyni v 1. rade nepriznal oslobodenie, žalobkyni v 2. rade\npriznal 50 %-tné oslobodenie a sťažovateľke ako žalobkyni v 3. rade priznal oslobodenie\nv celom rozsahu. Na odvolanie žalobkýň Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“)\nsvojím uznesením z 19. júla 2011 potvrdil uznesenie okresného súdu o oslobodeniach\nod súdnych poplatkov.\n4. Žalobkyne v 1. a 2. rade 29. septembra 2011 podali ústavnému súdu sťažnosť\n(vedenú pod sp. zn. Rvp 2562/2011), ktorou namietali porušenie svojich práv označeným\npotvrdzujúcim uznesením krajského súdu, pričom okresný súd z dôvodu konania vedeného\nústavným súdom o tejto sťažnosti svojím uznesením z 20. decembra 2011 prerušil konanie\nvo veci do skončenia konania vedeného ústavným súdom. Následne okresný súd uznesením\nz 13. marca 2013 rozhodol o pokračovaní v konaní a zároveň o vylúčení veci sťažovateľky\nna samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené okresným súdom pod sp. zn.\n14 C 100/2013. Okresný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľky, že proti nej nie je daná\nžiadna procesná prekážka na pokračovanie v konaní, keďže jej bolo právoplatne priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu uznesením okresného súdu, ktoré\nv časti výroku smerujúcom proti sťažovateľke nebolo podrobené prieskumu odvolacieho\nsúdu a ani následne ústavného súdu, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) ako v prípade ostatných dvoch žalobkýň.\n5. Okresný súd vo veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn. 14 C 100/2013 uskutočnil\ndve pojednávania, a to 14. novembra 2013 a 19. decembra 2013, a uznesením z 27. februára\n2014 nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktoré bolo ukončené doručením znaleckého\nposudku 23. marca 2015. Na pojednávaní konanom 14. októbra 2015 okresný súd vo veci\nrozhodol rozsudkom č. k. 14 C 100/2013-217 tak, že žalobu sťažovateľky zamietol. Krajský\nsúd uznesením č. k. 10 Co 26/2016-244 z 31. januára 2017 na odvolanie sťažovateľky\n\n3\n\nv celom rozsahu zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. Spis bol okresnému súdu doručený 8. marca 2017.\n6. Podľa sťažovateľky sa konanie ako celok vedené okresným súdom, ktoré ku dňu\npodania sťažnosti trvá viac ako 8 rokov a nie je právoplatne skončené, vyznačuje\nneprimeranými prieťahmi porušujúcimi ňou označené práva (spočívajúcimi najmä\nv nedôvodnom prerušení konania vo vzťahu k sťažovateľke a neefektívnom postupe\nokresného súdu vzhľadom na zrušenie jeho rozsudku vo veci odvolacím súdom).\n7. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví\nporušenie ňou označených práv (základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n14 C 100/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 30/2009), prikáže okresnému súdu\nv označenom konaní konať bez prieťahov a prizná jej finančné zadosťučinenie v sume\n8 000 € a náhradu trov konania.\n8. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 268/2017-11\nz 24. mája 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) prijal na ďalšie konanie.\n9. Na výzvu ústavného súdu z 29. mája 2017 sa k sťažnosti vyjadril okresný súd\nprípisom sp. zn. Spr. 391/17 z 19. júna 2017 doručeným ústavnému súdu 22. júna 2017,\nv ktorom s poukazom na procesné úkony okresného súdu v namietanom konaní považuje\nsťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú. Okresný súd zdôraznil, že pokiaľ sťažovateľka\nargumentuje nedôvodnosťou prerušenia konania voči jej osobe, túto argumentáciu si\nneuplatnila využitím riadneho opravného prostriedku proti uzneseniu okresného súdu\no prerušení konania, ktorý mala k dispozícii.\n\n4\n\n10. Podaním doručeným ústavnému súdu 30. júna 2017 sťažovateľka v reakcii na\nvyjadrenie okresného súdu zotrvala na dôvodnosti svojej sťažnosti.\n11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľky upustil od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú\nsťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov\na verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa\nvzťahujúceho súdneho spisu.\nII.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1\ndohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú\nodlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\n\n5\n\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku (ďalej\naj „SSP“).\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa\nbude konať nové pojednávanie.\n\n6\n\n18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb, pričom v zmysle § 5 SSP sa okrem iných týmto základným princípom\ncivilného sporového konania spravuje aj konanie pred správnym súdom. Tento základný\nprincíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku,\nCivilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku so zohľadnením\nosobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto poriadkov.\n19. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153\nCSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 ‒ § 172 CSP\no predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1, podľa\nktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvú\nvetu, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n20. V zmysle § 25 SSP sa citované ustanovenia Civilného sporového poriadku\nprimerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku,\npričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení § 103 ods. 1 SSP,\npodľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú\núčastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol\núčel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia\ndôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho\nsúdu vyplýva z § 105 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,\npripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,\n\n7\n\na z § 115 SSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo\nz dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho\nsúdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne\nnavrhnú.\n21. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania, pozn.) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení § 34 CMP o vylúčení aplikácie okrem iných\nustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej\nkoncentrácie konania).\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n23. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\npredmet posudzovaného konania (sťažovateľkou uplatňovaný nárok na ochranu\nosobnostných práv v súvislosti s úmrtím rodinného príslušníka v dôsledku zdravotnej\nstarostlivosti poskytnutej non lege artis) sa javí po skutkovej a právnej stránke ako čiastočne\nzložitejší, a to vzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania vo vzťahu\nk poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Avšak vzhľadom na to, že predmet konania tvorí\nbežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, skutková náročnosť veci mohla\n\n8\n\nprispieť k doterajšej dĺžke konania len primerane časovej náročnosti vykonávaného\nznaleckého dokazovania a jeho vyhodnotenia.\n24. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených\npráv sťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili\no tom, že by k prieťahom podstatnejším spôsobom prispelo správanie sťažovateľky.\n25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd\nz doručeného spisu okresného súdu zistil priebeh namietaného konania, ako bol tento\nopísaný aj sťažovateľkou a zhrnutý v časti I. tohto nálezu, a konštatuje, že konanie sa začalo\n23. februára 2009 a nesporne v ňom došlo k neprimeraným prieťahom spočívajúcim\nv neefektívnom postupe okresného súdu, keď jeho rozsudok zo 14. októbra 2015 bol\nodvolacím súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Neefektívnosť v postupe\nokresného súdu je možné ustáliť aj v opomenutí postupu, ktorý okresný súd aplikoval až\nuznesením z 13. marca 2013, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní a zároveň o vylúčení\nveci sťažovateľky na samostatné konanie. Pritom okresný súd týmto sám akceptoval, že\nu sťažovateľky nebola daná žiadna procesná prekážka, ktorá by odôvodňovala prerušenie\nkonania voči jej osobe (ako to učinil okresný súd uznesením z 20. decembra 2011), keďže\nna rozdiel od ostatných žalobkýň jej bolo právoplatne priznané oslobodenie od súdnych\npoplatkov v celom rozsahu ešte v roku 2009 (uznesením okresného súdu z 18. decembra\n2009 v spojení s opravným uznesením z 13. mája 2010, ktoré v časti výroku smerujúcom\nproti sťažovateľke nebolo podrobené prieskumu odvolacieho súdu a následne ústavného\nsúdu, resp. ESĽP ako v prípade ostatných dvoch žalobkýň). Okresný súd vec sťažovateľky\nani po viac ako ôsmich rokoch od začatia konania právoplatne neukončil, pričom ústavný\nsúd nezistil žiadne okolnosti spočívajúce v zložitosti veci či správaní účastníkov, ktoré by\nmohli zistené prieťahy v ich podstatnej časti ospravedlniť.\n\n9\n\n26. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\nIII.\n27. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n28. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vo veci nebolo\nskončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti návrhu na uloženie príkazu okresnému\nsúdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde.\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ\ndomáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie\nochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu\ndošlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n30. Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n8 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu\n\n10\n\nneistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie\nprimeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia\nústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne\nokolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke za\nprimerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pri ustálení\nsumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného\nsúdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých\nprieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56\nods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, nevyhovel.\n31. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich\núhradu v celkovej sume 468,51 €.\n32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných\nustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n33. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia\na podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane režijného paušálu. Ústavný\nsúd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu okresného\nsúdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie\nústavného súdu.\n34. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n\n11\n\n35. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júla 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "ochrana osobnosti", "ochrana osobnosti", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "zdravotná starostlivosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/100/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ab32f9b9-ab88-45c3-8494-bc0f1d05d69f:7b3d656b-c577-4c1f-aa3e-0cfad4a3b0c0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8413201901.1", "spisova_znacka": "10Co/26/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/26/2016 z 16. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8413201901.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a8837e9c-c2a3-44ca-b65c-b46de40b4b08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.286.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 286/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 286/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.286.2017.2"}]}