{"guid": "ussr:2a9f1377-a5c3-4e4f-96c2-407d4a3d5b89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.271.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 271/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 271/2017 z 24. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 271/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.271.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2a9f1377-a5c3-4e4f-96c2-407d4a3d5b89", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.271.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.271.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.271.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 271/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, 29. augusta 5, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou\nsp. zn. 11\n\nCb\n\n81/2008\n\nz 2.\n\njúla\n\n2012,\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Prešove\n\nsp. zn. 3 Cob 65/2012 z 11. marca 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Obdo 30/2015 z 18. mája 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. augusta 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu\nVranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 Cb 81/2008 z 2. júla 2012,\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 65/2012\nz 11. marca 2014 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 3 Obdo 30/2015 z 18. mája 2015.\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v postavení žalovaného\núčastníkom konania, v ktorom sa voči nemu domáhala žalobkyňa ‒ obchodná spoločnosť\n, zaplatenia sumy 52 735,48 € a 7 335,85 € s príslušenstvom.\nTieto peňažné nároky vyplývali z toho, že sťažovateľ ako konateľ po dobu výkonu tejto\nfunkcie vybral z bankových účtov žalobkyne do pokladne spoločnosti finančné prostriedky\nv sume 69 173,21 €. Uplatnená suma 52 735,48 € tak predstavuje rozdiel, ktorý po odrátaní\nriadne preukázaných výdavkov spoločnosti mal sťažovateľ vrátiť žalobkyni, pretože sa\nv pokladni nenachádzali a sťažovateľ ich vynaloženie nevedel preukázať. Sumu 7 335,85 €\nsi žalobkyňa uplatňovala z titulu náhrady škody spôsobenú vynaložením jej finančných\nprostriedkov na účtovný audit a za účtovné služby, ktoré mali byť vykonané výlučne na\npodnet a v záujme sťažovateľa, avšak proti záujmom žalobkyne a jej spoločníkov.\nVykonanie auditu bolo podľa žalobkyne nepotrebné.\n3. O týchto nárokoch rozhodol okresný súd rozsudkom z 2. júla 2012, ktorým uložil\nsťažovateľovi zaplatiť žalobkyni sumu 7 335,85 € s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti\nžalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok okresného súdu napadli podaním\nodvolania sťažovateľ a aj žalobkyňa. O odvolaniach rozhodol krajský súd rozsudkom\nz 11. marca 2014, ktorým zmenil odvolaniami napadnutý rozsudok okresného súdu.\nKrajský súd\n\nuložil\n\nsťažovateľovi\n\nzaplatiť\n\nžalobkyni\n\nspolu\n\nsumu\n\n60 071,33\n\n€\n\ns príslušenstvom. Krajský súd vydal následne opravné uznesenie sp. zn. 3 Cob 65/2012\n\n2\n\nz 31. marca 2014, ktorým opravil výrok rozsudku z 11. marca 2014 tak, že zaviazal\nsťažovateľa zaplatiť žalobkyni sumu 60 067,30 € s príslušenstvom. Výsledná suma, na ktorú\nbol sťažovateľ zaviazaný, tak vznikla spočítaním sumy 52 735,48 € (chýbajúca pokladničná\nhotovosť, pozn.) po odpočítaní 4,03 €, ktorá bola žalobkyni už priznaná rozsudkom\nokresného súdu č. k. 11 Cb 81/2008-506 zo 7. marca 2011, a 7 335,85 € (z titulu náhrady\nškody za účtovný audit a za účtovné služby, pozn.).\n4. Proti rozsudku krajského súdu z 11. marca 2014 v znení opravného uznesenia\n31. marca 2014 podal sťažovateľ v zákonnej lehote dovolanie, ktorým žiadal napadnutý\nrozsudok krajského súdu v znení opravného uznesenia zrušiť a vrátiť vec na nové konanie\na zároveň žiadal o odloženie vykonateľnosti rozhodnutia. Najvyšší súd vyhodnotil\ndovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako správny, vydaný v súlade so zákonom.\nNa základe toho preto dovolanie sťažovateľa v zmysle § 243b ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku platného a účinného do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) rozsudkom\nsp. zn. 3 Obdo 30/2015 z 18. mája 2015 zamietol.\n5.\n\nSťažovateľ\n\nv odôvodnení\n\nsťažnosti\n\nrozsiahlo\n\nargumentuje\n\na poukazuje\n\nna nedostatky, ktorými sú napadnuté rozhodnutia podľa neho postihnuté. Sťažovateľ\nv sťažnosti vyjadruje názor, že jeho námietky uvádzané v dovolaní boli relevantné a mali\npreto podstatný význam pre vec. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu\nsťažovateľ namieta nedostatočné vysporiadanie sa s jeho argumentáciou vyjadrenou\nv dovolaní, ako aj nejasné vyjadrenia o tom, v ktorej časti bolo dovolanie neprípustné,\npretože najvyšší súd použil slovné spojenie „v podstate neprípustné“.\n6. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu sťažovateľ poukazuje\nna skutočnosť, že okresný súd rozhodoval o dvoch samostatných nárokoch (zaplatenie sumy\n52 735,48 € a sumy 7 335,85 € s príslušenstvom, pozn.). Napriek tomu však krajský súd\nv napadnutom rozsudku z 11. marca 2014 spojil oba nároky do jednaj sumy. Okrem toho\nsťažovateľ vníma rozsudok krajského súdu ako prekvapivý, pretože vec odlišne právne\nposúdil a odlišne vyhodnotil vykonané dôkazy, v dôsledku čoho zmenil rozsudok okresného\nsúdu z 2. júla 2012. Sťažovateľovi bola zároveň odopretá možnosť prieskumu týchto\n\n3\n\nnových skutočností, ktoré okresný súd považoval z pohľadu merita veci za nevýznamné.\nTým došlo podľa sťažovateľa k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Sťažovateľovi\nsa rozsudok krajského súdu javí ako svojvoľný, pretože z neho nie je zrejmé, na základe\nčoho dospel na rozdiel od okresného súdu k záveru, že nárok v časti nepreukázaných\nvýdavkov je dôvodný. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že okresný súd túto skutočnosť\nposúdil odlišne, napriek tomu však krajský súd dôkazné bremeno v tejto otázke preniesol\nna sťažovateľa. Krajský súd zodpovednosť sťažovateľa ako konateľa postavil na argumente,\nže neuniesol dôkazné bremeno použitia finančných prostriedkov vybratých z účtu\nžalobkyne. Sťažovateľ považuje rozsudok krajského súdu za arbitrárny, nedostatočne\nodôvodnený a zároveň prekvapivý.\n7. Sťažovateľ okresnému súdu vyčíta, že rozhodnutie o dôvodnosti nároku\nna náhradu škody vo výške 7 335,85 € za účtovný audit a za účtovné služby bolo založené\niba na nepodložených domnienkach. Sťažovateľ považuje rozsudok okresného súdu\nz 2. júla 2012 za nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený.\n8. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie\nním označených práv napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, krajského súdu\na okresného súdu, zároveň požaduje zrušenie napadnutých rozsudkov, ako aj náhradu trov\nkonania v sume 363,79 €.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n4\n\n10. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nÚstavný súd poznamenáva, že medzi základným právom na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností a prípadné porušenie uvedených práv je\npreto potrebné posudzovať spoločne. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že\nobsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup\nk súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.\nII. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok...\n12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n5\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť\npreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05). Ústavný súd\nteda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad\na bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený.\n14. Pojmovým znakom ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita zakotvená v čl. 127\nods. 1 ústavy, ktorá sa po formálnej stránke prejavuje v požiadavke predchádzajúceho\nvyčerpania všetkých procesných prostriedkov, ktoré právny poriadok sťažovateľovi\nna ochranu jeho práva poskytuje (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a po stránke\nmateriálnej v požiadavke, aby ústavný súd zasahoval za účelom ochrany ústavne\nzaručených základných práv a slobôd až v okamžiku, kedy ostatné orgány verejnej moci už\nnemajú v dispozícii prostriedky, ktorými by mohli protiústavný stav napraviť. Ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa\nsťažovateľ nemohol, nemôže a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich\n\n6\n\npráv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to\nposkytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá\nautomaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného\nprincípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť\nvýlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im\nzverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné\nvykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné\naj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva\ndotknutým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05,\nI. ÚS 153/2010). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie\nzásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n15. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti dospel k záveru, že nemá právomoc rozhodnúť o namietanom porušení\noznačených práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, pretože\nho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň\npovinný poskytnúť ochranu právam sťažovateľa. Rovnako však ústavný súd konštatuje, že\nnemá právomoc rozhodnúť ani o namietanom porušení označených práv sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu. Argumentácia sťažovateľa uplatnená\nv dovolaní je obdobná sťažnostnej argumentácii, ktorou sťažovateľ poukazuje na porušenie\nsvojich práv napadnutým rozsudkom krajského súdu. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť,\nže rozsudok krajského súdu bol takisto vecne posúdený najvyšším súdom, ktorý rozhodoval\no dovolaní podanom sťažovateľom. Pretože v tomto prípade bolo dovolanie prípustné podľa\n§ 238 ods. 1 OSP, najvyšší súd disponoval aj kasačnou právomocou (§ 243b OSP)\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu.\n\n7\n\n16. Existencia právomoci odvolacieho súdu a dovolacieho súdu na poskytnutie\nochrany sťažovateľovi pred tvrdeným porušením jeho označených práv takto vylučuje\nprávomoc ústavného súdu konať a rozhodnúť o podanej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku okresného súdu, ako aj krajského súdu, pokiaľ ide o argumenty totožné s tými,\nktoré sťažovateľ už uplatnil v dovolaní.\n17. Sťažovateľ v sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\nvýrazne zdôrazňuje ako ďalší osobitný argument skutočnosť, že odvolací súd svojvoľne\nspojil oba nároky uplatnené žalobcom do jednej sumy (60 067,30 € s príslušenstvom,\npozn.). Tým mal uložiť vo výroku rozsudku sťažovateľovi povinnosť, ktorej sa žalobkyňa\nani nedomáhala. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa\nsa domáhala voči sťažovateľovi ako bývalému konateľovi zaplatenia peňažnej sumy\n7 335,85 € (škoda spôsobená vynaložením finančných prostriedkov za audit a účtovné\nslužby) a 52 735,48 € (chýbajúce peňažné prostriedky v pokladni, ktorých použitie\nv prospech žalobkyne sťažovateľ nevedel preukázať). Išlo o finančné nároky žalobkyne voči\nsťažovateľovi ako jej bývalému konateľovi, ktoré vyplývali z právneho vzťahu medzi\nobchodnou spoločnosťou a konateľom. Krajský súd tak v prípade sťažovateľky rozhodol\no predmete sporu, a teda v súlade s žalobným návrhom žalobkyne. Preto postup krajského\nsúdu, ktorý vo výroku rozsudku z 11. marca 2014 a opravnom uznesení z 31. marca 2014\nsčítal žalované sumy, nepredstavuje porušenie základných práv sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n18. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažnosť je v tejto jej časti zároveň zjavne\nneopodstatnená.\n19. Ústavný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho súdu.\nDovolanie sťažovateľa smerovalo proti rozsudku krajského súdu z 11. marca 2014 v znení\nopravného uznesenia z 31. marca 2014, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu ako\nsúdu prvého stupňa. Najvyšší súd v odôvodnení posúdil a zohľadnil skutočnosť, že krajský\nsúd spočítal obidve požadované sumy a rozsudok posúdil osobitne pre obidva nároky.\n\n8\n\nVo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 7 335,85 € zhodnotil, že išlo potvrdenie rozsudku\nokresného súdu z 2. júla 2012, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Najvyšší súd\nkvalifikoval tvrdenie sťažovateľa o prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP\nako nedôvodné. Následne preskúmal najvyšší súd rozsudok krajského súdu v časti\no zaplatenie 52 735,48 €, v ktorej išlo o zmenu rozsudku okresného súdu, a teda išlo\no prípustné dovolanie. Najvyšší súd zhodnotiac závery krajského súdu v podstatnom\nuviedol:\n„ Z predložených dôkazov je zjavné, že žalobca fakt, že žalovaný z bankových účtov\nvybral sumu 69 173,21 eur a reálne preukázal, že na vynaložené náklady spoločnosti použil\nsumu 16 437,73 eur, ktorú skutočnosť žalovaný nespochybnil žiadnym hodnoverným\ndôkazom. Jeho tvrdenie, že žalobca nepreukázal, že všetky výbery z bankových účtov\nuskutočnil iba žalovaný, s ktorou skutočnosťou sa odvolací súd nevysporiadal, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.), pre posúdenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia označil za právne bezpredmetné. Je pravdou, že žalovaný bol jediným\nkonateľom spoločnosti žalobcu a bolo jeho vecou a iba v jeho pôsobnosti, aby vykonával\nsvoju pôsobnosť s poukazom na ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka s takou\nodbornou starostlivosťou, aby k bankovým účtom nemali prístup aj iné osoby. Tvrdenie\nžalovaného, že v pokladničnej knihe nie sú uvedené aj iné výdavky a že účtovníctvo bolo\nprepracované, žalovaný nepreukázal a bolo jednoznačne jeho vecou, aby inventarizáciou\npokladne riadne zdokladoval účel a dôvod výberu finančných prostriedkov, ktoré\nz bankového účtu žalobcu vybraté boli. Odvolací súd správne s poukazom na ustanovenie\n§ 135 ods. 1 a § 135a Obchodného zákonníka uviedol, že konateľ spoločnosti za vzniknutú\nškodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie.\nTvrdenie žalovaného v dovolaní, že žalobca nepreukázal vznik škody, že zo žaloby\nnie je zrejmý okamih vzniku škody a preto žalovaný nemohol preukázať súdu, že k vzniku\nškody nedošlo, keď škoda nevznikla, dovolací súd posúdil ako tendenčné a účelové. Fakt,\nkeď z bankového účtu bola vybratá suma, čo žalovaný v podstate nepopiera, keď v dovolaní\nuviedol, že nie je zrejmé, že všetky výbery boli uskutočnené výlučne žalovaným, potvrdzuje,\nže výberom z bankového účtu žalobcu a nepreukázaním na aký účel boli tieto finančné\nprostriedky použité, je dôkazom, že žalobcovi ako spoločnosti škoda vznikla. Bolo vecou\nžalovaného, ako konateľa spoločnosti, aby preukázal na čo boli tieto finančné prostriedky\n\n9\n\npoužité a keďže doposiaľ žalovaný žiadnym dokladom nepreukázal na čo chýbajúce\nfinančné prostriedky boli použité, odvolací súd správne konštatoval, že žalovaný neuniesol\ndôkazné bremeno, že za vzniknutú škodu nezodpovedá.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ostatné uvádzané dôvody v dovolaní,\npre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú konateľom spoločnosti, s poukazom\nna zistený skutkový stav v súlade s ustanovením §\n\n135 a § 135a Obchodného zákonníka\n\npovažuje za bezpredmetné, rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za vydané v súlade\nso zákonom, z ktorého dôvodu dovolanie žalovaného v zmysle ustanovenia § 243b ods. 1\nO. s. p. zamietol.“\n20. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných\nzásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich\ndo ich právomoci. Predovšetkým ústavný súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti\nvo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou,\nprípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy). V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie\nzákladných práv a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane\nuviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na súdnu ochranu\n\n10\n\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie\na aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú\ndostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré\nzo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07).\n21. Vychádzajúc z uvedených mantinelov svojej právomoci preskúmal ústavný súd\nrozsudok najvyššieho súdu a dospel k záveru, že argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá\nspochybniť jeho ústavnú udržateľnosť. Najvyšší súd jasne a výstižne odôvodnil, na základe\nktorých skutočností dospel k záveru o správnosti rozsudku krajského súdu. Jeho závery\no tom, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a teda zodpovedá za chýbajúce peňažné\nprostriedky, a tým spôsobenú škodu, sú jednoznačne legitímne a opodstatnené. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n22. Právny názor, ktorý najvyšší súd jasne vyjadril vo vzťahu zodpovednosti\nsťažovateľa za spôsobenú škodu, nie je svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne\nnekonformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Takéto závažné nedostatky však\nz rozsudku najvyššieho súdu rozhodne nevyplývajú. Rozsudok najvyššieho súdu je preto\nplne ústavne udržateľný.\n23. V napadnutom rozsudku najvyššieho súdu teda ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda\nvyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu, pričom tento záver ústavného súdu sa\nvzťahuje na všetky základné práva, ktoré sťažovateľ označil v petite svojej sťažnosti\n\n11\n\n(právo na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie, právo vlastniť majetok\na právo na ochranu majetku).\n24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný\nsúd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že\nsťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie všetkých napadnutých rozsudkov a vrátenie veci\nna ďalšie konanie, priznanie náhrady trov konania).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "obchodná spoločnosť-štatutárny orgán spoločnosti", "obchodná spoločnosť-spoločnosť s ručením obmedzeným", "zodpovednosť-objektívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3a5f5a90-acf2-4475-b7ec-871a9ca1b61a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 153/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a5f5a90-acf2-4475-b7ec-871a9ca1b61a"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "3e3ea8a4-45cc-4889-bc5c-939a2e33fcd2:8235594d-f4f1-47ff-a8dd-4688938d9214", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:8808206477.1", "spisova_znacka": "3Obdo/30/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/30/2015 z 17. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:8808206477.1"}, {"guid": "dcc3c24f-8119-4aab-b6f4-e7dc535714cd:b1c69a78-f980-4b33-a9c2-736b4c2f288f", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/65/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/65/2012 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dcc3c24f-8119-4aab-b6f4-e7dc535714cd:b1c69a78-f980-4b33-a9c2-736b4c2f288f"}, {"guid": "2932a678-d11f-4002-8b88-d90b4ead4fb6:007b9d28-bd8c-4a63-bca4-a89c3362926b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/81/2008", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11Cb/81/2008 z 2. 7. 2012", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2012-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2932a678-d11f-4002-8b88-d90b4ead4fb6:007b9d28-bd8c-4a63-bca4-a89c3362926b"}], "citovane_v": []}