{"guid": "ussr:5afda557-8f1e-463f-b104-4c13ef1b7db9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.281.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2017 z 24. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 281/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.281.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5afda557-8f1e-463f-b104-4c13ef1b7db9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.281.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.281.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.281.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 281/2017-44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného\n\nadvokátom\n\n, t. č.\nJUDr.\n\nJaromírom\n\nŠmátralom,\n\nPhD.,\n\nMartinčekova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa\nčl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní\nvedenom pod sp. zn. Tp 26/2017 a jeho uznesením z 5. januára 2017 a postupom Krajského\nsúdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 5/2017 a jeho uznesením\nz 31. januára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca\n2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 26/2017 a jeho uznesením z 5. januára\n2017 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Tpo 5/2017 a jeho uznesením\nz 31. januára 2017 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný za pokus\nprečinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný\nzákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) spáchaný formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom\nvo výroku uznesenia o vznesení obvinenia. Uznesením okresného súdu z 5. januára 2017\nsudca pre prípravné konanie zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby podľa § 79\nods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný poriadok“) a súčasne neprijal písomnú záruku\n\nzo 4. januára\n\n2017, neprijal písomný sľub sťažovateľa a napokon rozhodol o tom, že väzbu sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradí. Uznesením krajského súdu bola\nsťažnosť obvineného proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá z dôvodu, že nie je\ndôvodná.\n3. Za najpodstatnejší dôvod podania sťažnosti sťažovateľ považuje postup sudcu\npre prípravné konanie, ktorý má za následok nezákonnosť väzby sťažovateľa. Sťažovateľ\npredovšetkým vytýka, že nebol o mieste a čase výsluchu okresným súdom upovedomený\ntak, ako to vyžaduje ustanovenie § 72 ods. 2 Trestného poriadku. Zo strany okresného súdu\nmu nebol ani doručený návrh prokurátora na zamietnutie jeho žiadosti o prepustenie väzby.\nSťažovateľ bol taktiež ukrátený na svojom práve podávať opravné prostriedky tým, že mu\nnebolo doručené uznesenie okresného súdu, ako ani zápisnica z výsluchu sp. zn. Tp 26/2017\nz 5. januára 2017, ktorá bola doručená iba jeho obhajcovi.\n4. Sťažovateľ taktiež nepovažuje za správne odôvodnenie krajského súdu, ktorý\nvo svojom uznesení uviedol, že v zmysle dohovoru bol sťažovateľ predvedený a vypočutý\na vzhľadom na prednosť dohovoru pred zákonom postačuje aj predvedenie sťažovateľa.\n\n2\n\nPodľa sťažovateľa krajský súd nepostupoval správne, pretože podľa § 154c ústavy má\ndohovor prednosť pred zákonom len vtedy, ak zabezpečuje väčší rozsah práv, čo v tomto\nprípade neplatí. Krajský súd sa vôbec nevysporiadal so sťažovateľovou argumentáciou\ntýkajúcou sa nedoručenia návrhu obvinenému a nereagoval na podstatné argumenty\nsťažovateľa. Za nedostatočné a formálne považuje aj odôvodnenie krajského súdu, pokiaľ\nide o odmietnutie záruk poskytnutých na účely nahradenia väzby sťažovateľa.\n5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci\ntakto rozhodol:\n„1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. Tp/26/2017 a rozhodnutím\nzo dňa 05.01.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2017,\nsp. zn. 2Tpo/5/2017 porušil základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy, ako aj jeho právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1,3 a 4 dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Krajský súd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 2Tpo/5/2017 a rozhodnutím\nzo dňa 31.01.2017 porušil základné právo sťažovateľa na slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nÚstavy, ako aj právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru.\n3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2017, sp. zn. 2Tpo/5/2017\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n4. Okresný súd v Pezinku je povinný vyplatiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 3.500,- € (slovom: tritisícpäťsto eur), a to do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Krajský súd v Bratislave je povinný vyplatiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 6.500,- € (slovom: šesťtisícpäťsto eur), a to do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n3\n\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal\nju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n10. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením okresného\nsúdu\n11. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie\nniektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného\nsúdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej\nosoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody,\nporušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu dostupných\n\n4\n\na aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným\nspôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. I. ÚS 6/04,\nIV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III.ÚS 42/07).\n12. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\nsú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\n13. Z obsahu sťažnosti, ako aj uznesenia krajského súdu je zrejmé, že uznesenie\nokresného súdu a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bolo predmetom prieskumu\nkrajským súdom v konaní o sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal ihneď po vyhlásení uznesenia\nokresným súdom. V súvislosti s namietaným porušením práv je preto z ústavného hľadiska\npodstatné a určujúce preskúmať, či uznesenie krajského súdu mohlo zasiahnuť do obsahu\noznačených práv spôsobom odôvodňujúcim vyslovenie porušenia týchto práv rozhodnutím\nústavného súdu. Vzhľadom na uvedený princíp subsidiarity ústavný súd sťažnosť v časti\nsmerujúcej proti postupu a uzneseniu okresného súdu odmietol pre nedostatok právomoci na\njej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\nK namietanému porušeniu označených práv uznesením krajského súdu\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom\nprípade ide o krajský súd rozhodujúci o uznesení okresného súdu týkajúceho sa zákonnosti\nväzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05,\nIII. ÚS 198/07).\n15. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných\nprostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov a nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských\nprávach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže\npreskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\n16. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\n\n6\n\n17. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n18. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n19. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na\nzáklade postupu stanového zákonom:\na) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia\nvydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti\nstanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný\nsúdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne\npovažované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho\nspáchaní;\nd) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred\npríslušný súdny orgán;\ne) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,\nalebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej\nnepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie\no vypovedaní alebo vydaní.\n20. Podľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania\na v jazyku, ktorému rozumie, oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým\nobvinením proti nemu.\n\n7\n\n21. Podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru každý, kto bol zatknutý alebo pozbavený slobody\nv rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.\n22. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba\nje najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného. Keďže ide\no najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu ústavnosti a zákonnosti\n(mutatis mutandis III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného\nsúdu skúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného\nverejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko\nz 12. 12. 1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že jeho\nprávomoc na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho,\nči sa v konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno-procesné princípy takého\nobmedzenia osobnej slobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03,\nIV. ÚS 171/03).\n23. Podľa prvej a piatej až ôsmej vety § 72 ods. 2 Trestného poriadku konať\na rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie.\nPred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu\nsa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je\ndosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného\na potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému\notázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť\no väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti,\nalebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového\nzdruženia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí\no výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia\nobvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi\ntak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť;\nto platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa\n§ 76a.\n\n8\n\n24. Podľa § 79 ods. 2 a 3 Trestného poriadku policajt, prokurátor, sudca pre\nprípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody\nväzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní\no návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri\nrozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom\nkonaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné\nkonanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom\nnávrhu rozhodne bez meškania. Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu\nbezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu\nprepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy,\nak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6. Obvinený má právo\nkedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej\nžiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na\nrozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu.\nO takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju\nobvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa,\nkeď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.\n25. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia uznesenia z 31. januára 2017,\nktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť, uviedol:\n„Článok 5 ods. 4 Dohovoru neurčuje, akým technickým spôsobom má byť toto právo\nžiadateľa vykonané, ale pre Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) je\nrozhodujúce, aby bol takýto žiadateľ predvedený pred súd a tak sa mohol osobne vyjadriť\n(doslova právo byť vypočutý) (rozsudok Winterwerp proti Holandsku č. 6301/73 zo dňa\n24.10.1979 a iné).\nZ pripojeného spisového materiálu vyplýva, že obvinený\n\nbol predvedený\n\nna Okresný súd Pezinok za účelom svojho výsluchu, pričom na č.1. 4 sa nachádza žiadosť\nsúdu adresovaná\n\nna takéto predvedenie, ktoré bolo\n\nnapokon aj úspešne zrealizované dňa 05.01.2017. pretože zo zápisnice o výsluchu\njednoznačne vyplýva, že obvinený bol predvedený a následne aj vypočutý.\n\n9\n\nJe pravdou, že zo spisu nevyplýva, akým vhodným spôsobom bol obvinený\nupovedomený o tomto úkone v zmysle § 72 ods. 2 Tr. por. Takéto upovedomenie\nnemusí byť formálne (doručenie predvolania), ale môže byť aj neformálne (ústne,\ntelefonicky, SMS a podobne). V tomto smere je však potrebné poukázať, že článok 5 ods. 3.\nresp. 4 Dohovoru je nadradený ustanoveniu § 72 ods. 2 Tr. por., takže ak bol obvinený\npredvedený pred súd za účelom svojho výsluchu, garancia článku 5 ods. 3, resp. 4\nDohovoru je plne zachovaná a to aj za situácie, keby nebol vôbec žiadnym spôsobom\nobvinený upovedomený o úkone. Z tohto dôvodu nie je sťažnostná námietka sťažovateľa\ndôvodná.\nČo sa týka ďalšej sťažnostnej námietky sťažovateľa spočívajúca v údajnom porušení\njeho práv nedoručením návrhu prokurátora, čím mu mala byť odňatá možnosť sa s takýmto\nnávrhom oboznámiť, sťažnostný súd konštatuje, že ani táto nie je dôvodná a to na základe\nnasledujúcich skutočností:\nNález Ústavného súdu SR, ktorý sťažovateľ cituje, sa týka úplne procesné odlišnej\nsituácie, a to, že návrh prokurátora na vzatie do väzby obvineného musí byť obvinenému\ndoručený, aby mal možnosť sa jeho obsahom riadne oboznámiť.\nV tomto prejednávanom prípade sa však nejedná o vzatie do väzby, pretože obvinený\nsa už vo väzbe nachádza od augusta 2016. Nebolo teda možné mu takýto návrh na vzatie\ndo väzby doručiť pri podaní jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, pretože takýto\nnávrh jednoducho reálne v januári vôbec neexistoval. V tomto prípade ide o úplne odlišnú\nprocesnú situáciu, kde návrh o prepustenie z väzby na slobodu bol podaný na prokuratúru,\nktorá postupovala v súlade s ustanovením § 79 ods. 3 veta druhá Tr. por. a keď tomuto\nnevyhovela, bez meškania tento predložila súdu a zároveň o tomto postupe upovedomila\nobvineného a jeho obhajcu. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na posledný odsek\npísomného stanoviska Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 3. 1. 2017 na č. l. 2, ktorý\nsplnenie tejto zákonnej podmienky preukazuje.\nV ďalšom sťažnostný súd poukazuje na zápisnicu o výsluchu obvineného\nzo dňa 05.01.2017 na č. l. 14, v obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že pre\nsamotným výsluchom obvineného sudca pre prípravné konanie oboznámil s obsahom vyššie\ncitovaného prípisu Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 03.01.2017.\n\n10\n\nNie je teda pravdivé tvrdenie obvineného\n\n. ktorý uvádzal,\n\nže s písomným vyjadrením prokuratúry vôbec nebol oboznámený. Súd nemá zákonom\nuloženú povinnosť takéto písomné vyjadrenie doručovať obvinenému, (na rozdiel od návrhu\nna vzatie do väzby) a teda v tomto smere nie je možné sudcovi pre prípravné konanie nič\nvytknúť.\nAk sťažovateľ uvádza, že takýmto postupom bola porušená kontradiktórnosť konania\na cituje rozsudky ESLP, sťažnostný súd sa v žiadnom prípade nemôže s týmto tvrdením\nstotožniť. Z ustálenej rozhodovacej praxe ESLP jednoznačne vyplýva, že kontradiktórnym\nkonaním sa rozumie konanie, z obsahu ktorého vyplýva možnosť vždy poskytnúť osobe\npozbavenej osobnej slobody, resp. jeho obhajcovi informácie o vyjadreniach, resp.\nstanoviskách podaných prokuratúrou a mať možnosť sa k týmto vyjadriť (napr. rozsudok\nESLP Knebl proti Českej republike č. 20157/05 zo dňa 28.10.2010).\nZ rozsudku Mitreski proti Macedónsku č. 11621/09 zo dňa 25.03.2010 však vyplýva,\nže kontradiktórnosť je zachovaná aj za situácie, ak osoba pozbavená osobnej slobody má\nmožnosť reagovať ústne na takéto vyjadrenie, resp. podanie prokurátora po jej oboznámení\naj bez predchádzajúceho doručenia, čo ESLP považoval za plne dostačujúce. V danom\nprejednávanom prípade teda bol obvinený a obhajca písomne oboznámený prokuratúrou\no spôsobe vybavenia jeho návrhu a pred sudcom pre prípravné konanie bol ústne\noboznámený so stanoviskom prokuratúry, pričom k jej obsahu sa žiadnym spôsobom\nnevyjadril. Z tohto dôvodu je aj táto sťažnostná námietka sťažovateľa nedôvodná.\nČo sa týka obsahovej stránky napadnutého rozhodnutia sudcu pre prípravné\nkonanie, podľa názoru sťažnostného súdu správne postupoval súd I. stupňa, keď podľa § 79\nods. 3 Tr. por. žiadosť obžalovaného\n\no prepustenie z väzby na slobodu z\n\ndôvodu existencie väzobného dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol,\npodľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. záruku\n\nneprijal, podľa § 80 ods. 1\n\npísm. b/ jeho písomný sľub neprijal a napokon podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\nnenahradil väzby u neho dohľadom mediačného a probačného úradníka. Zároveň svoje\nrozhodnutie v tomto smere vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnil, s ktorým sa\nstotožnil aj senát krajského súdu.\nSťažnostný súd konštatuje, že v danom prípade sú u obvineného\n\ndané\n\nmateriálne podmienky trvania väzby, pretože doteraz zistené skutočnosti a zabezpečené\n\n11\n\nzákonné dôkazy nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý je obvinený trestne stíhaný, bol\nspáchaný, má znaky uvedených prečinov, pričom napokon existuje dôvodné podozrenie,\nže tento skutok spáchal samotný obvinený. Z obsahu trestného spisu teda vyplýva,\nže u obvineného sa jedná o dôvodné podozrenie zo spáchania majetkovej trestnej činnosti,\npričom v tomto smere sťažnostný súd konštatuje, že obvinený sa k jej spáchaniu v podstate\npriznal a je zároveň usvedčovaný výpoveďami spoluobvineného, svedkov, ako aj listinnými\ndôkazmi...\nSúhrn vyššie uvedených konkrétnych skutočností oprávnene odôvodňuje obavu,\nže v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu, by pokračoval v páchaní trestnej\nčinnosti, pre ktorú je stíhaný, pretože ide o osobu, ktorá podľa vlastného priznania\nkonzumuje drogy a má zvýšené sklony k páchaniu najmä násilnej trestnej činnosti, čím sú\nu neho i naďalej dané väzobné dôvody uvedené v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\nSkutočnosť, že\n\npredložil záruku podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por.\n\ns tým, že obvinený môže vo firme\n\npracovať ako závozník s približným\n\npríjmom 1,050.-€, absolútne nemá žiaden vplyv na existenciu vyššie uvedených konkrétnych\nskutočností. Nie je totiž možné vylúčiť, že po prepustení z väzby na slobodu obvinený ako\nosoba konzumujúca drogy pod ich vplyvom buď vôbec nebude pracovať v danej firme,\nalebo z nej odíde a opätovne bude žiť nezákonným spôsobom života ako pred svojim vzatím\ndo väzby. Oprávnenosť tohto záveru potvrdzuje skutočnosť, že podľa vlastného priznania\nobvinený aj po prepustení z ostatného výkonu trestu odňatia slobody v roku 2015 pracoval\ndokonca u pána\n\nkde poberal mzdu okolo 1.000.-€, avšak ani táto skutočnosť\n\nnezabránila obvinenému, aby v dôsledku požívania drog odtiaľ neodišiel.“\n26. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že mu neprislúcha, aby v rámci\nkonania o ústavnej sťažnosti posudzoval, či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby\nsťažovateľa alebo akéhokoľvek iného obvineného. To prislúcha zásadne všeobecným\nsúdom. Vzhľadom na svoje postavenie nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy) nie je jeho úlohou ani konať ako súd tretej inštancie, ale preskúmať\nzlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n\n12\n\n27. V nadväznosti na uvedené považoval ústavný súd za významné posúdiť,\nči pochybil krajský súd, ak sa stotožnil s postupom okresného súdu pri plnení povinnosti\nuloženej mu Trestným poriadkom a podmienenej obsahom základných práv a slobôd\nsťažovateľa garantovaných ústavou a dohovorom. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd\nbol povinný upovedomiť prokurátora, sťažovateľa a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný\no mieste a čase výsluchu vhodným spôsobom. Zo samotnej formulácie tohto ustanovenia\nnevyplýva všeobecnému súdu využiť konkrétny určený spôsob upovedomenia jednotlivých\nstrán trestného konania. Zákonodarca dokonca splnenie tejto povinnosti zo strany\nvšeobecného súdu nevyžaduje za každých okolností, pretože pri jeho snahe ho limituje\ndosiahnuteľnosťou obhajcu. Z obsahu zápisnice je zrejmé, že výsluch sťažovateľa\nsa vykonal za prítomnosti jeho obhajcu a prokurátora, ktorí boli vhodným spôsobom\nupovedomení rovnako ako sťažovateľ, keďže bol na výsluchu prítomný. Keďže sám\nsťažovateľ inicioval svojou žiadosťou o prepustenie z väzby rozhodovanie o samotnej\nväzbe, príp. jej nahradení, musel očakávať, že pred rozhodnutím sudcu pre prípravne\nkonanie o jeho žiadosti bude vypočutý. Sťažovateľ, pretože je vo väzbe, bol\nprostredníctvom ústavu na výkon väzby upovedomený a predvedený v deň konania\nvýsluchu na okresný súd, kde bol vypočutý. Ak by bolo pravdou, že o mieste a čase\nvýsluchu nebol nikdy upovedomený, nemohol by sa ho ani riadne zúčastniť, preto ústavný\nsúd považuje tvrdenia sťažovateľa v tomto smere za účelové. Ústavný súd zastáva názor,\nže konanie okresného súdu nemožno považovať za celkom zjavne neoprávnené\nči arbitrárne.\n\nV danom prípade išlo o väzobnú vec, ktorá si vyžaduje prednosť,\n\nbezodkladnosť a urýchlenosť pri rozhodovaní (§ 2 ods. 6 a § 238 ods. 3 Trestného poriadku\na čl. 5 ods. 4 dohovoru). Z uvedeného vychádzal aj krajský súd ako súd druhého stupňa,\nktorý sa s procesným postupom okresného súdu tým, že sťažnosť sťažovateľa zamietol,\nstotožnil.\n28. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre k čl. 5 dohovoru postupne\nformuloval viaceré samostatné práva osôb vo väzbe, medzi ktoré patrí aj právo\nna kontradiktórne konanie a vypočutie pred rozhodnutím o zákonnosti väzby (porov.\nnapríklad rozsudok z 21. 12. 2010, Michalko proti Slovensku, sťažnosť č. 35377/05,\nbod 156 a tam citovaná judikatúra), ale aj všeobecnejšie právo na „zákonnosť“ konania\n\n13\n\na právo nebyť zbavený osobnej slobody svojvoľným (arbitrárnym) postupom (porov.\nuž citovaný Michalko proti Slovensku, body 156 a 158). Podľa § 72 ods. 2 ôsmej vety\nTrestného poriadku sa návrhy a žiadosti prokurátora majú bez meškania doručiť\nobvinenému, čo v súlade s judikatúrou ústavného súdu možno považovať za súčasť záruk\nvyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru (porov. napr. I. ÚS 67/03, I. ÚS 100/04,\nI. ÚS 2/05, III. ÚS 34/07). V skorších z citovaných rozhodnutí ústavný súd ešte výslovne\nuvádzal právo na doručenie písomného podania prokurátora (ako protistrany obvineného\nv trestnom konaní). Uvedená judikatúra sa však týkala situácií, keď súdy rozhodovali\no predĺžení väzby na neverejných zasadnutiach bez výsluchu obvinených. Po novelizácii\nustanovenia § 72 ods. 2 Trestného poriadku sa o väzbe rozhoduje zásadne po vypočutí\nobvineného.\n29. Z obsahu príloh, ktoré boli pripojené k sťažnosti, vyplýva, že okresný súd\nrozhodoval o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby potom, ako jej nevyhovel\nprokurátor. Pred výsluchom sťažovateľa bol sudcom pre prípravné konanie oboznámený\ns obsahom podania prokurátora vrátane jeho vyjadrenia k žiadosti z 3. januára 2017.\nV namietanom prípade bol sťažovateľ vypočutý, mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým\npodaniam prokurátora a napokon bolo jemu a jeho obhajcovi udelené slovo na konečné\nnávrhy. Podstatnou súčasťou procesných záruk v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru\nv prípadoch, keď pozbavenie osobnej slobody dotknutej osoby spadá pod čl. 5 ods. 1\npísm. c) dohovoru, je aj osobná prítomnosť obvineného v konaní pred súdom umožňujúca\nmu osobne sa k veci vyjadriť, pretože sama osebe predstavuje významnú garanciu\nrešpektovania práv obvineného (obdobne napr. III. ÚS 84/06, I. ÚS 352/06, II. ÚS 315/06)\na za určitých okolností môže predstavovať nevyhnutný predpoklad na rešpektovanie\nzákladných procesných garancií uplatniteľných vo veciach týkajúcich sa pozbavenia\nosobnej slobody väzbou (kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“). V danom prípade\nbola uvedená záruka osobného výsluchu sťažovateľa pred rozhodnutím o jeho žiadosti\no prepustenie z väzby a možnosť reagovať na argumenty protistrany v plnom rozsahu\nnaplnená, a teda boli dodržané aj podmienky pre kontradiktórne konanie.\n\n14\n\n30. Uvedené skutočnosti týkajúce sa postupu vo veci konajúcich všeobecných súdov\ndosvedčujú, že sťažovateľom tvrdené porušenie označených práv sú neopodstatnené.\nZ ústavného hľadiska je uznesenie krajského súdu možné považovať za ústavne\nakceptovateľné, keďže v konaní ako celku bola sťažovateľovi v súčinnosti s obhajcom\n(ktorý bol upovedomený o postupe prokurátora a bola mu doručená zápisnica okresného\nsúdu) daná dostatočná príležitosť formulovať a predkladať argumenty, či už počas konania\npred okresným súdom, alebo proti uzneseniu okresného súdu, o čom svedčí aj skutočnosť,\nže svoju sťažnosť odôvodnil samostatným podaním z 11. januára 2017 a doplnením\nsťažnosti z 13. januára 2017. Navyše, v tomto ohľade je potrebné dodať, že nadriadený súd\nrozhodujúci o sťažnosti je povinný preskúmať napadnuté výroky a postup, ktorý\npredchádzal vydaniu uznesenia, zo všetkých zákonných hľadísk bez ohľadu na to, či ich\nsťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti (§ 192 ods. 1 Trestného poriadku).\n31. Krajský súd sa s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa v prípade\nporušenia\n\noznačených\n\npráv\n\npodľa\n\nústavy\n\na\n\ndohovoru\n\nvysporiadal\n\nadekvátne\n\na preskúmateľne a odôvodnenie jeho rozhodnutia je aj z tohto hľadiska ústavnoprávne\nakceptovateľné.\n32. Ústavný súd sa pridŕža názoru, že jeho prípadný zásah spočívajúci v nahradení\nprávneho názoru krajského súdu je možné realizovať len v prípade nezlučiteľnosti\nnapádaného rozhodnutia krajského súdu s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov,\nv zmysle ustálenej judikatúry by mohol napadnutý právny názor krajského súdu nahradiť\niba v prípade, ak by bol tento svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nO svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by však bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. To sa však v danej veci nestalo,\nkeďže krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného\nporiadku podstatné pre posúdenie veci [§ 71 ods. 1 písm. c), § 72 ods. 2, § 79 ods. 2 a 3\na § 80 ods. 1 písm. a), b) a c) Trestného poriadku] interpretoval a aplikoval ústavne\nkonformným spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj\n\n15\n\nprávne akceptovateľné. Ako ústavný súd stabilne prízvukuje, na vyslovenie namietaného\nporušenia označených práv nestačí subjektívny názor sťažovateľa o ich porušení,\nale k takémuto porušeniu práv aj reálne musí dôjsť. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho\nprávny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom\nna vyslovenie porušenia sťažovateľových základných práv už aj z toho dôvodu, že ústavný\nsúd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov\n(I. ÚS 19/02).\n33. Ústavný súd po prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu z hľadísk,\nktoré ústavný prieskum pripúšťa, teda konštatuje, že v prípade sťažovateľa sa nepreukázala\nneoprávnenosť rozhodnutia obmedzujúceho osobnú slobodu sťažovateľa, resp. preukázala\nsa jeho udržateľnosť vo vzťahu k dosiahnutiu legitímneho cieľa. Z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu v zásade nevyplýva nič, čo by signalizovalo\narbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci\nkonajúcimi súdmi vrátane obsahu označených práv podľa ústavy a dohovoru, ktoré mali byť\nnapadnutým uznesením krajského súdu porušené. Na základe toho ústavný súd považoval\nsťažnosť v tejto časti za zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa § 25 zákona o ústavnom\nsúde odmietol.\n34. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-nahradenie väzby", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "väzba-žiadosť o prepustenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/07 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 369, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96960586-1820-41da-b759-f28824c17319"}, {"guid": "ussr:a752b29d-a9af-42d0-ae8c-7dc10dc9cb7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 315/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/06 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a752b29d-a9af-42d0-ae8c-7dc10dc9cb7a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:907f1bbd-ec2d-43dd-ae7f-559c0fffdac1"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:22c29444-52d4-45c3-a49f-c923db9ac45a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 67/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 67/03 z 10. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-10", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22c29444-52d4-45c3-a49f-c923db9ac45a"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/03 z 2. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-02", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}], "citovane_v": []}