{"guid": "ussr:8995f050-f257-40f0-ac3b-5529704478c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.282.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 282/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 282/2017 z 24. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 282/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.282.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8995f050-f257-40f0-ac3b-5529704478c3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.282.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.282.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.282.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 282/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2788/2,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 750/2014\nzo 16. decembra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 211/2016 z 23. marca 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia\n\njeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n\n5 Co 750/2014 zo 16. decembra 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 211/2016\nz 23. marca 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva,\nže rozsudkom sp. zn. 11 C 6/2013 z 30. júna 2014 Okresný súd Bratislava I (ďalej len\n„okresný súd“) zamietol žalobu sťažovateľa z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti\nza škodu“), ktorá mu mala vzniknúť ako následok nesprávneho úradného postupu NBS pri\nvýkone bankového dohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom\na o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to jednako nad činnosťou\n(ďalej len „družstvo“), ako i nad činnosťou obchodnej spoločnosti\nktorá na základe povolenia NBS vykonávala činnosť\nobchodníka s cennými papiermi (ďalej len „obchodník s CP“). Zároveň okresný súd\nnepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania. Po podaní odvolania zo strany sťažovateľa\nkrajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu sp. zn. 11 C 6/2013\nz 30. júna 2014 potvrdil ako vecne správny a sťažovateľovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Následne najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa\nodmietol a uložil mu povinnosť náhrady trov dovolacieho konania.\n3. Ako ďalej sťažovateľ s poukazom na podrobne uvedené skutkové okolnosti\nprerokúvanej veci uvádza, do družstva vložil svoje finančné prostriedky ako jeho člen na\núčely ich ďalšieho investovania a zhodnocovania, pričom družstvo predmetnú činnosť\nvykonávalo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ustanovenia § 126\nzákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších prdpisov na základe\nzverejneného prospektu investície, ktorý schválila NBS, prvýkrát rozhodnutím Úradu pre\nfinančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n\n2\n\n28. marca 2002, a to prostredníctvom obchodníka s CP na základe zmluvy o riadení\nportfólia z 2. júna 2008 uzavretej s družstvom.\nV dôsledku nezákonných postupov družstva, ako aj obchodníka s CP, ktorých\nnezákonnosť mala konštatovať aj NBS v roku 2008, keď „... vydala právoplatné sankčné\nrozhodnutie voči Obchodníkovi s CP... v ktorom konštatovala, že Obchodník s CP vo svojej\nčinnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo, porušil zákon\no CP...“, a následne aj napriek tomu „... nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona\no CP... a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa\nzákona o CP ako i zákona o dohľade ... mala a stále má, a to napr. predbežne alebo celkom\nzakázať činnosť Obchodníkovi s CP alebo Družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť\nObchodníkovi s CP alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva\nDružstva alebo Obchodníka s CP...“, dôsledkom čoho bolo, že sťažovateľ prišiel o svoje\nfinančné prostriedky, ktoré nielenže neboli zhodnotené, ale mu nebola vrátená ani istina,\npretože „... Obchodník s CP s Družstvom k 30. 4. 2010 skončil činnosť(...) Družstvu\nneodovzdal žiadne portfólio ani zverené peňažné prostriedky a z tohto dôvodu Družstvo\nnemá prostriedky na výplatu žalobcom zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich\nzhodnotenia“.\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 11 C 6/2013 z 30. júna 2014 žalobu sťažovateľa\nzamietol s poukazom na to, že „... nárok na náhradu škody je údajne možné uplatniť voči\nštátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi (Družstvu)\niným titulom. Preto kým sťažovateľka nepreukáže bezúspešne domáhanie sa úhrady svojej\npohľadávky voči Družstvu, nie je daný predpoklad zodpovednosti štátu. Nárok sťažovateľky\ntak mal byť uplatnený predčasne, nakoľko konkurzné konanie voči Družstvu doposiaľ nie je\nukončené a vzhľadom na jeho stav nie je možné jednoznačne konštatovať vylúčenie\nmožnosti uspokojenia pohľadávky sťažovateľky voči Družstvu v konkurze.\nSťažovateľ údajne nepreukázal nesprávny úradný postup NBS, keď NBS mala\nvykonávať nad činnosťou Družstva dohľad iba v obmedzenom rozsahu, spočívajúcom\nv kontrole povinností vyhlasovateľa ponuky majetkových hodnôt podľa zákona o CP. NBS\núdajne nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Navyše\nsťažovateľovi údajne nemohla vzniknúť škoda v príčinnej súvislosti s konaním Obchodníka\n\n3\n\ns CP, nakoľko sťažovateľ nebol v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu k Obchodníkovi\ns CP. Okresný súd taktiež poukázal na skutočnosť, že v prípade neprijatia dostatočných\nopatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení Obchodníka s CP\npri činnosti voči Družstvu taktiež chýba priama príčinná súvislosť s prípadnou škodou\nsťažovateľa.“.\n5.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv napadnutom\n\nrozsudku\n\nkonštatoval,\n\nže\n\npodľa\n\nzákona\n\no zodpovednosti za škodu musia byť splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vzniknutú\nškodu, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Krajský\nsúd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa. NBS mohla až od 1. júna 2010\ndohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Sťažovateľ si musel byť\nvedomý, že s jeho investíciou je spojené riziko straty tejto investície, a pokiaľ sa napriek\ntomu rozhodol investovať, nemôže byť jeho finančná ujma z investovania pričítaná na\nťarchu žalovanej NBS. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebol preukázaný nesprávny\núradný postup zo strany NBS pri vykonávaní bankového dohľadu a ani príčinná súvislosť\nmedzi vznikom škody a konaním NBS. Napokon uviedol, že sťažovateľovi nevznikla\nžiadna škoda, čím chýba aj tento predpoklad podľa zákona o zodpovednosti za škodu.\n6. Dovolanie sťažovateľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd\nnapadnutým uznesením ako procesne neprípustné odmietol.\n7. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť a ústavnú\nneudržateľnosť záverov tak krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu, ktorý sa odmietal\nzaoberať jeho dovolaním a vyhodnotil ho ako neprijateľné. Zo strany najvyššieho súdu\na krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať formalistický\nvýklad práva. Sťažovateľ v konaní pred všeobecnými súdmi argumentoval tým, že finančné\nprostriedky investoval prostredníctvom družstva, keďže sa spoliehal, že NBS bude\nvykonávať nad jeho činnosťou dohľad. Nesúhlasí ani s argumentáciou súdov o neexistencii\npríčinného vzťahu medzi škodou sťažovateľa a porušením zákonných povinností NBS,\nktorý spočíva v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon o CP, keďže\nk škode došlo porušením povinnosti NBS vykonávať zákonom ustanovené povinnosti\n\n4\n\ndohľadu, a nie v dôsledku toho, že sťažovateľ nebol bdelý. Podľa sťažovateľa NBS dala\nza pravdu jeho tvrdeniam, ak obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť 4. marca 2011\na družstvu dokonca NBS zakázala činnosť až v roku 2011.\n8. Sťažovateľ vzhliadol zásah do práva na spravodlivý proces aj v tom, že najvyšší\nsúd nedostatočne odôvodnil svoj záver. Sťažovateľ považuje rozhodnutie najvyššieho súdu,\nktorý napriek skutočnosti, že ním uvádzané skutočnosti v dovolaní predstavujú dôvod\ndovolania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“), dovolanie odmietol, za nedostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia najvyššieho\nsúdu, ktorého sa pridržiava vo svojom uznesení, vyplýva, že podaný mimoriadny opravný\nprostriedok – dovolanie odmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, keďže\nsťažovateľom namietaná procesná vada v zmysle § 237 písm. f) OSP, ako aj iné vady\nv danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru, že najvyšší súd\nsa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú chybu v zmysle platnej právnej\núpravy považovať. Svojím rozhodnutím de facto odmietol sťažovateľovi poskytnúť právo\nna súdnu ochranu.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť\nna ďalšie konanie, aby konštatoval, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako\ni napadnutým uznesením najvyššieho súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu\nochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručené\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd zrušil tieto rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie späť krajskému súdu a aby mu priznal úhradu trov konania.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\n11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.A K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\n12. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia\nprávoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.\n13. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n14. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\n15. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nzdôrazňuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom\ndoručil i splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,\n\n6\n\npredmetné splnomocnenie bolo udelené výlučne len na zastupovanie pred ústavným súdom\npre porušenie základných práv a slobôd splnomocniteľa „... proti rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6Cdo/211/2016 zo dňa 23.03.2017...“.\nÚstavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,\nže zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne\nvymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím\nosobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\nVyplývajúc z už uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie udelené\nadvokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna náležitosť\nnávrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia sťažovateľom\noznačených práv (bod 1) napadnutým rozsudkom krajského súdu (ale výlučne len\nna zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, pozn.).\n16. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení\nsp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto\npovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je\npovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen\nzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom\nustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti\núkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“Aj v tomto ohľade naďalej zostáva\n\n7\n\nv platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,\nak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n17. Uvedené (bod 14 a 15) bolo podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý\nv tejto časti (bod II.A) sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nNad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že aj v prípade, ak by sťažovateľ bol\nv preskúmavanom rozsahu riadne zastúpený advokátom, jeho sťažnosť v tejto časti by\nodmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (pozri už stabilnú judikatúru ústavného\nsúdu v podobných veciach, napr. I. ÚS 208/2017, I. ÚS 547/2016...).\nII.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n18. Argumentácia sťažovateľa, ktorou odôvodňuje porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým bolo jeho dovolanie odmietnuté, sa sústreďuje predovšetkým\nna jeho nedostatočné odôvodnenie.\n19. Sťažovateľ v dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu okrem iného\nnamietal i odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016, keďže\nnapadnutý rozsudok krajského súdu bol podľa jeho tvrdení založený na nesprávnych\nskutkových a právnych zisteniach, pretože vychádzal z neúplne vykonaného dokazovania\nprvostupňovým súdom, a bol rovnako nepreskúmateľný, v dôsledku čoho malo dôjsť\nk porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.\n20. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania, vychádzajúc z obsahu podanej\nústavnej sťažnosti, podrobil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prieskumu z ústavne\nvýznamných hľadísk, sústreďujúc sa najmä na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne\n\n8\n\nakceptovateľným spôsobom vysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľky, ktorými\nodôvodňovala prípustnosť dovolania v súlade s § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\n21. V súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd poukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľky (napr.\nII. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016).\n22. Najvyšší súd v napadnutom uznesení najprv preskúmal procesnú prípustnosť\ndovolania proti napadnutému rozsudku krajského súdu podľa § 238 ods. 1 až 3 OSP, pričom\ndospel k záveru, že dovolanie z týchto dôvodov nie je procesne prípustné. Následne\npreskúmal prípustnosť dovolania aj z dôvodov uvedených v § 237 OSP, a to predovšetkým\nz dôvodu existencie prípadnej vady podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovateľka\ndovolávala. V tejto súvislosti najvyšší súd v podstatnej časti svojho uznesenia dôvodil takto:\n«Pokiaľ dovolateľ namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti\nalebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol\nv rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci vadu konania\nv zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999,\nR 6/2000 a rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011,\n3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011,6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak aj k tejto\nnesprávnosti v niektorom súdnom konám dôjde, nezakladá procesnú vadu konania uvedenú\nv § 237 ods. 1 O. s. p., ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady konania s možným\nnásledkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2 pís. b) O. s. p.).\nSúd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto\nsúv. por. § 120 ods. 1 O. s. p. resp. i dnešnú úpravu z ust. § 132 a § 185 C. s. p.), a nie\n\n9\n\núčastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom\nnavrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá\nprípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo\ntýmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993\na R 125/1999).\nAni nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1\nO. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá\nprípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. (viď tiež napríklad uznesenia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\nAj keď súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným\nprostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 O.s.p.\nneuvedenej) vade. Takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm.\nb/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá (tu por. nap. uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Cdo 266/2009).\nDovolateľ v dovolaní uplatnil aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/\nO. s. p. (súdom nižších stupňov vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom\nposúdení vecí); k týmto námietkam však dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú\njudikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.\nby bolo možné prihliadať len v prípade procesné prípustného dovolania, čo ale nie je tento\nprípad (tu napokon por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 62/20J0, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 či 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, že na dovolacie\ndôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. (i keby bol prípadne namieste záver o ich\nopodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.\nVzhľadom k tomu, že dovolanie žalobcu v prejednávanej veci nebolo prípustné podľa\n§ 238 O. s. p., nebola preukázaná žalobcom tvrdená procesná vada uvedená v § 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1\nO. s. p., dovolaciemu súdu neostávalo iné, než dovolanie ako procesné neprípustné\n\n10\n\nodmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného\nrozsudku odvolacieho súdu.»\n23. Vo vzťahu k vecnému rozsahu ústavného prieskumu napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\nústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími námietkami, ktoré\nsťažovateľ vo svojom dovolaní uplatnil, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal, sú\nprimeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré\nnajvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nje preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné\na nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľkou označenými právami,\nktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie.\n24. Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa\ndohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie dovolacieho súdu ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku výslovne\numožňovali, preto použitý spôsob v konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odopretie\nprístupu sťažovateľovi k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n25. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia porušenia sa\nsťažovateľ domáhal, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení.\n\n11\n\nÚstavný súd preto sťažnosť aj v tejto časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n26. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nPoučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. mája 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "družstvo-majetkové nároky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4cd70315-f894-468a-b46e-aecaf5a233f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.208.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 208/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 208/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.208.2017.1"}, {"guid": "ussr:4865ee81-39ad-44a0-a4d1-783a7f383d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.547.2016.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "8b4533db-22ff-42e2-8afd-15400225c2c7:5b761f13-6879-421d-8e16-5e1561a05de6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112233464.3", "spisova_znacka": "5Co/750/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/750/2014 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112233464.3"}], "citovane_v": []}