{"guid": "ussr:3d8fde19-74c0-4479-ad6a-1330dbef5325", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.292.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2017 z 19. 7. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 292/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.292.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-07-19", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3d8fde19-74c0-4479-ad6a-1330dbef5325", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.292.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.292.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.292.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 292/2017-85\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka\nprerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\nPod\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n;\n\n,\n\n,\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n;\n\n;\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n,\n\n;\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n,\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n;\n\n,\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14,\nBratislava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom\npod sp. zn. 22 C 93/2005, a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\na\n\n,\n,\nna prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\n\n2\n\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní\nvedenom pod sp. zn. 22 C 93/2005 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 93/2005\np r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur) každému z nich samostatne, ktoré im j e\nOkresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n3\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\ntrovy konania v sume 8 911,08 € (slovom\n\nosemtisícdeväťstojedenásť eur a osem centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Ivety\nKalinovej, Cukrová 14, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. mája 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n;\n;\n\n;\n,\n\n,\n\n;\n;\n\n4\n\n,\n,\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n;\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n;\n\n,\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n;\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n,\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n;\n\n,\n\n, a\n\n;\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou,\nCukrová 14, Bratislava (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom\npod sp. zn. 22 C 93/2005.\n\n5\n\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľmi namietané konanie\nvedené okresným súdom pod sp. zn. 22 C 93/2005 sa začalo 21. februára 2005 doručením\nžaloby sťažovateľov o zaplatenie sumy 1 368 641,83 Sk s príslušenstvom smerujúcej\nproti\n\nako žalovanému. Prvé dva rozsudky\n\nokresného súdu vo veci samej (rozsudok z 3. apríla 2006 a rozsudok z 9. januára 2012) boli\nna základe odvolaní žalovaného opakovane zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. Okresný súd tretíkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 19. novembra 2014, ktorý bol\ntiež napadnutý odvolaním žalovaného podaným 8. decembra 2014. Sťažovatelia zdôraznili,\nže ku dňu spísania sťažnosti (19. mája 2017) nebola okresným súdom predložená\nvec na odvolacie\n\nkonanie\n\no odvolaní\n\nproti\n\ntretiemu\n\nrozsudku\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 19. novembra 2014.\n3. Sťažovatelia s poukazom na to, že nimi namietané konanie trvá už viac\nako 12 rokov a stále nie je právoplatné skončené, ústavnému súdu navrhli, aby nálezom\nvyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru\n\npod sp. zn. 22 C 93/2005,\n\nprikázal\n\npostupom\n\nokresného\n\nokresnému\n\nsúdu\n\nsúdu\n\nv\n\nkonaní\n\nv označenom\n\nvedenom\n\nkonaní\n\nkonať\n\nbez zbytočných prieťahov a priznal každému zo sťažovateľov samostatne finančné\nzadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov konania v sume 28 431,07 €.\n4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 292/2017-63\nz 31. mája 2017 ju podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) prijal na ďalšie konanie.\n5. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prípisom\nsp. zn. Spr. 3491/2017 z 30. júna 2017 doručeným ústavnému súdu 7. júla 2017, v ktorom\npredsedníčka okresného súdu stručne opísala priebeh namietaného konania a uviedla:\n\n6\n\n„V období,\n\npočas\n\nktorého\n\nbol\n\nspis\n\npridelený\n\nna\n\nprejednanie\n\na\n\nrozhodnutie\n\nsúd konal podľa môjho názoru v konaní plynulo, zákonná sudkyňa\nvytyčovala termíny pojednávaní v krátkych časových intervaloch, vzhľadom na svoje časové\nmožnosti, pričom jednotlivé pojednávania boli viackrát odročované z dôvodu potreby\nvykonania ďalšieho dokazovania, prípadne na základe žiadosti strán sporu z dôvodu\nviacerých snáh o mimosúdne vyrovnanie...“ Ďalej uviedla, že prvé dva rozsudky okresného\nsúdu boli odvolacím súdom zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom pri doručovaní\nv poradí tretieho rozsudku z 19. novembra 2014 musel súd zisťovať pobyt žalobcov, ktorí\nneboli zastúpení a im adresované zásielky sa vracali okresnému súdu ako nedoručené.\nPoukázala aj na zmeny zákonných sudcov, keď po odchode sudkyne\ndo dôchodku bola vec pridelená\n\npočnúc od 2. februára 2015 a následne\n\npočnúc od 2. decembra 2015 novovymenovanej sudkyni\n\n. Predsedníčka\n\nokresného súdu vo vyjadrení ďalej uviedla: „Zo správneho registra tunajšieho súdu som\nzistila, že dňa 07. 06. 2016 bol postup súdu, na základe podanej sťažnosti Spr. 2052/2016,\nprešetrený v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, so záverom, že sťažnosť na prieťahy súdu\nv označenom konaní bola nedôvodná...\nS poukazom na súdom vykonané úkony v danej veci, množstvo subjektov na strane\nžalobcu, vykonané znalecké dokazovanie, mám za to, že vec patrí medzi veci právne\na skutkovo zložitejšie. Nejedná sa o štandardnú rozhodovaciu agendu súdu.\nJe pravdou, že aktuálna dĺžka konania síce nie je optimálna, napriek tomu postup\nokresného súdu smeruje k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Na dĺžku konania\nmá vplyv skutočnosť, že na strane žalobcov vystupuje aktuálne 75 subjektov, pričom nie\nkaždý žalobca je zastúpený na základe plnej moci právnym zástupcom, ktorého si\nna zastupovanie v konaní zvolila väčšina žalobcov. Doručovanie jednotlivých podaní strán\nsporu a rozhodnutí súdu sa tak predĺžilo...\nK dĺžke konania taktiež prispel aj Krajský súd v Bratislave, u ktorého sa nachádzal\nspis za účelom rozhodovania o podaných odvolaniach...\nPoukazujem na to, že dĺžka konania je spôsobená aj objektívnymi príčinami\nv súvislosti s personálnymi zmenami zákonných sudcov, keď vo veci došlo k zmenám\n\n7\n\nzákonných sudcov, z ktorých každý sa musel s vecou oboznámiť, pričom každý sudca mal\naj vlastné súdne oddelenie.\nMám za potrebné tiež uviesť, že k celkovej dĺžke konania môže prispieť aj strana\nsporu svojím správaním, a to o. i., zmenami žaloby podanými žalobcami, veľkým počtom\nsubjektov na strane žalobcu, ktorí si nezvolili jedného právneho zástupcu, ale s viacerými\nkoná súd samostatne. Strany sporu zároveň opakovane počas konania oznámili súdu\nmožnosť riešenia sporu mimosúdnou dohodou, čím sa oddialilo konanie súdu...\nZáverom konštatujem, vzhľadom k okolnostiam prípadu, spolu s prihliadnutím na\nsprávanie samotných sťažovateľov v označenej právnej veci, že v napadnutom konaní\nnedošlo k súdnym prieťahom, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné...\nVzhľadom na zistený stav konania sp. zn. 22C/93/2005, ale zohľadňujúc\naj ostatné okolnosti prípadu, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že\ndošlo k porušeniu práva sťažovateľov, považujem priznanie nimi žiadanej sumy vo výške\n1.000,- EUR pre každého zo sťažovateľov, t. j. spolu 55.000,- EUR za neprimerané...“\n6. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. júla 2017 sťažovatelia v reakcii\nna vyjadrenie okresného súdu zotrvali na dôvodnosti svojej sťažnosti.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde vo veci sťažnosti sťažovateľov upustil od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa so stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú\nsťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov\na verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa\nvzťahujúceho súdneho spisu.\nII.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov, a zároveň namietajú aj porušenie čl. 6\nods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6\nods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného\ndôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,\nI. ÚS 20/02).\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n12. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\n\n9\n\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku\n(ďalej aj „SSP“).\n13. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117\nods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP,\npodľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia\noznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi\ndeň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\n14. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa CSP),\nresp. účastníkov konania (podľa CMP) a iných osôb, pričom v zmysle § 5 SSP sa okrem\niných týmto základným princípom civilného sporového konania spravuje aj konanie pred\nsprávnym súdom. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho\nporiadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy\ntýchto poriadkov.\n15. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva napríklad z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153\nCSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 − § 172 CSP\n\n10\n\no predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183\nods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n16. V zmysle § 25 SSP sa citované ustanovenia Civilného sporového poriadku\nprimerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku,\npričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj z ustanovení § 103 ods. 1 SSP,\npodľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú\núčastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol\núčel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia\ndôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho\nsúdu vyplýva z § 105 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,\npripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,\na z § 115 SSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo\nz dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho\nsúdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne\nnavrhnú.\n17. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania, pozn.) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení § 34 CMP o vylúčení aplikácie okrem iných\nustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej\nkoncentrácie konania).\n\n11\n\n18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný\nsúd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.\n19. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmet posudzovaného konania (sťažovateľmi uplatňovaný nárok voči žalovanému\nna zaplatenie sumy pôvodne 1 368 641,83 Sk z titulu vydania zostatku vo fonde opráv\nvytvoreného príspevkami žalobcov ako vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorého správu\nvykonával žalovaný) sa javí po skutkovej a právnej stránke ako čiastočne zložitejší, a to len\nvzhľadom na potrebu vykonania znaleckého dokazovania. K zložitosti veci z hľadiska\nrealizácie procesných úkonov okresným súdom prispel zánik zastúpenia väčšej časti\nžalobcov advokátom z celkového počtu 75 žalobcov v priebehu konania, a to po vydaní\nv poradí tretieho rozsudku okresného súdu. Avšak označenými okolnosťami, ktoré nesporne\nprispeli k predĺženiu konania, nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania v trvaní\nviac ako 12 rokov bez jeho právoplatného skončenia.\n20. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených\npráv sťažovateľov. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili\no tom, že by k prieťahom podstatnejším spôsobom prispelo správanie sťažovateľov.\nČiastočne možno pripísať na zodpovednosť sťažovateľov ako žalobcov neefektívne\nkoordinovanie postupu pri voľbe zástupcu v konaní, najmä ak žalobcovia museli byť\nuzrozumení s tým, že eliminovať negatívne dôsledky tak veľkého počtu žalobcov\n(75 žalobcov) na dĺžku konania je možné jedine voľbou spoločného zástupcu.\n\n12\n\n21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd\nz doručeného spisu okresného súdu zistil priebeh namietaného konania zhodne, ako bol\nopísaný sťažovateľmi i okresným súdom, a to že konanie sa začalo 21. februára 2005,\nv poradí prvý aj druhý rozsudok okresného súdu (ktorými okresný súd žalobe sťažovateľov\nz väčšej časti vyhovel) boli ako zmätočné a nepreskúmateľné na odvolanie žalovaného\nzrušené Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). V poradí prvý rozsudok\nokresného súdu z 3. apríla 2006 bol zrušený uznesením krajského súdu č. k. 3 Co 36/07-173\nz 31. marca 2009 a druhý rozsudok 9. januára 2012 bol zrušený uznesením krajského súdu\nč. k. 4 co 95/2012-376 z 27. marca 2014. Okresný súd sa dopustil aj ďalších pochybení, keď\npri vyhotovení v poradí prvého rozsudku až po predčasnom predložení veci na odvolacie\nkonanie a na upozornenie krajského súdu pristúpil k odstráneniu rozporu medzi vyhláseným\nznením rozsudku a jeho písomným vyhotovením. Taktiež neuniklo pozornosti ústavného\nsúdu, že prvotné úkony v súvislosti s podanými odvolaniami žalovaného (vyrubenie\nsúdneho poplatku, doručovanie odvolania na vyjadrenie, resp. následne vyjadrenia žalobcov\nžalovanému) boli opakovane realizované až po predložení veci na odvolacie konania\nsamotným krajským súdom. Pochybenie v postupe okresného súdu po vydaní v poradí\ntretieho rozsudku vo veci 19. novembra 2014 spočívajúce v nedôvodnom ustanovení\nopatrovníka niektorým žalobcom z dôvodu ich neznámeho pobytu už k celkovej doterajšej\ndĺžke konania prispeli len minimálnej miere. Ústavný súd konštatuje, že napriek plynulosti\nvykonávania úkonov okresným súdom smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci\nkonanie ako celok charakterizuje neefektívny postup okresného súdu už len vzhľadom na\ncelkovú doterajšiu dĺžku konania v trvaní viac ako 12 rokov bez právoplatného skončenia\nveci. Neefektívnosť postupu sa v jednotlivostiach prejavila najmä s ohľadom na dve\nzmätočné a zrušené rozsudky okresného súdu a už označené pochybenia v jeho procesnom\npostupe. Ústavný súd súčasne pri svojom rozhodovaní zohľadnil, že k celkovej dĺžke\nkonania v posudzovanom prípade bez zavinenia okresného súdu čiastočne prispela\naj potreba znaleckého dokazovania, ako aj správanie strán, keď tieto niekoľkokrát súhlasili\ns odročením pojednávaní pre účely opakovaných pokusov o mimosúdnu dohodu.\nTaktiež nie je možné pripisovať na vrub okresnému súdu zodpovednosť za priebeh konania\nod decembra 2014, ktoré charakterizuje doručovania listín približne 50-tim nezastúpeným\n\n13\n\nžalobcom, čo objektívne prispelo k predlžovaniu. Pritom zodpovednosť za predĺženie\nkonania z tohto dôvodu v značnej miere znášajú samotní žalobcovia, ktorí predĺženiu\nkonania pre veľký počet nezastúpených žalobcov nepredišli voľbou spoločného zástupcu.\n22. Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v posudzovanom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n23. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n24. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu konanie vedené\nokresným súdom nebolo právoplatne skončené, ústavný súd vyhovel sťažnosti v časti\nnávrhu na uloženie príkazu okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov v zmysle § 56\nods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ\ndomáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne\no priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo\nslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie\nochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu\ndošlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\n\n14\n\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n26. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 1 000 € každému z nich samostatne z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc\nnajmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu. Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto\nprípade do úvahy priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Pri určení primeraného\nfinančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných\nESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súd považoval priznanie sumy 500 €\nkaždému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona\no ústavnom súde. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal\nna celkovú dobu posudzovaného súdneho konania a jeho priebeh a na mieru zavinenia\nokresného súdu na vzniknutých prieťahoch v posudzovanom konaní. Ústavný súd v súlade\ns čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej\nsťažovatelia žiadali priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu,\nnevyhovel.\n27. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia advokátkou. Pri výpočte trov právneho\nzastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov\n\nza\n\nposkytovanie\n\nprávnych\n\nslužieb\n\nv\n\nznení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2017 je 73,67 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného\npaušálu je 8,84 €. S poukazom na výsledok konania vznikol každému zo sťažovateľov\nnárok na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 165,02 € vrátane\nrežijného paušálu, ktorú im ústavný súd priznal. Teda ústavný súd spolu 54 sťažovateľom\npriznal náhradu trov konania každému z nich samostatne v sume 165,02 €, spolu 8 911,08 €.\nÚstavný súd nepriznal úhradu trov za jeden úkon právnej služby (stanovisko k vyjadreniu\n\n15\n\nokresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne skutočnosti významné\npre rozhodnutie ústavného súdu. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný\nzaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 CSP).\n28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júla 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "byt-správa bytu", "prieťahy v konaní-extrémne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/93/2005", "guid": "bc5ecca2-6f96-46d7-b2bf-c59d393bfc5c:72b19e4d-5c69-4e7e-a267-af871c071094", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}