{"guid": "ussr:b64aa731-536f-445b-8566-abfb3b0c9119", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.307.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 307/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 307/2017 z 31. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 307/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.307.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b64aa731-536f-445b-8566-abfb3b0c9119", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.307.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.307.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.307.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 307/2017-16\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Sergejom Romžom, Advokátska kancelária,\nHrnčiarska 5, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.\n4 To 22/2016-2344 z 8. novembra 2016 v spojení s rozsudkom Okresného súdu\nKošice I sp. zn. 4 T 75/2013 z 15. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n, odmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3\npísm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 To 22/2016-2344\nz 8. novembra 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení\ns rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 T 75/2013\nz 15. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).\n2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 4 T 75/2013 z 15. februára 2016 uznaný vinným z prečinu\nnepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa\n§ 347 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“), za spáchanie ktorého mu bol uložený trest odňatia slobody\nv trvaní dvoch rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu troch\nrokov. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesením č. k. 4 To 22/2016-2344\nz 8. novembra 2016 zamietol sťažovateľom podané odvolanie voči napadnutému\nrozhodnutiu okresného súdu. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.\n3.1 Sťažovateľ v podanej sťažnosti brojil proti svojmu právoplatnému odsúdeniu pre\nprečin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu\npodľa § 347 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom svoju argumentáciu koncentruje\npredovšetkým do sféry skutkových zistení a v kontexte svojich hodnotiacich záverov\nnamieta nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a nedostatočné skutkové závery\nvyplývajúce z už vykonaného dokazovania. Vo všeobecnej rovine v súhrne konštatuje, že\n„Porušenie práva na súdnu ochranu, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj práva na\nspravodlivé súdne konanie, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... vidí v tom, že tak Okresný súd\nKOŠICE I, ako aj Krajský súd v Košiciach, sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal\nústavne konformným spôsobom, s podstatnou procesných námietok a argumentáciou\nprezentovanou sťažovateľom tak počas hlavného pojednávania osobitne v koncentrovanej\nforme v prednese záverečnej reči, ako aj v obsahu písomne podaného odvolania. Sťažovateľ\nje toho názoru, že konajúce všeobecné súdy, pri svojom rozhodovaní, nerešpektovali\nprocesné pravidlá týkajúce sa štruktúry napadnutých rozhodnutí, osobitne štruktúry ich\n2\n\nodôvodnenia, normatívne ustanovených v § 163 ods. 1 písm. d), v spojení s ust. § 168 ods. 1\nTr. por.. V tejto súvislosti bolo povinnosťou konajúcich všeobecných súdov, v odôvodnení\nnapadnutých rozhodnutí, okrem iného, uviesť ako sa vyrovnali s obhajobou obvineného\n(sťažovateľa). K námietkam obhajoby, súd I. stupňa, iba formálne a marginálne\npoznamenáva, na str. 6 napadnutého rozsudku, že obžalovaný vo svojej záverečnej reči\nnesúhlasil s posudkom ÚSI Žilina. K uvedenému sa žiada poznamenať, že námietky\nprezentované sťažovateľom, v jeho záverečnej reči boli oveľa štruktúrovanejšie, pričom sa\ntýkali rozhodujúcich skutkových okolnosti zakladajúcich dôvodnosť uplatnenej právnej\nkvalifikácie, teda rozhodujúcich pojmových znakov tak objektívnej ako aj subjektívnej\nstránky trestného činu (prečinu), ktorý sa kladie za vinu sťažovateľovi. Sťažovateľ je\nzároveň toho názoru, že napadnutý rozsudok okresného súdu KOŠICE I, neobstojí v teste\npresvedčivosti a preskúmateľnosti (arbitrárnosti), ani z dôvodu, akým spôsobom sa\nkonajúci súd vysporiadal s obsahom vo veci produkovaných dôkazov, keď tieto hodnotí v\nrozpore s ich obsahom, pričom nedôvodne favorizuje jednu skupinu dôkazov (svedčiacich\nv neprospech sťažovateľa na úkor druhej skupiny dôkazov (svedčiacich v prospech\nsťažovateľa). Jednoducho jednotlivým dôkazom prisudzuje význam, ktorý je v rozpore s ich\nobsahom.“. V kontexte uvedeného sťažovateľ teda namieta, „... že súd I. stupňa, sa pri\nhodnotení produkovaných dôkazov, neriadil procesnými pravidlami ustanovenými v § 2\nods. 12 Tr. por..“, pričom prízvukuje, že „Namietaná procesná neperfektnosť v postupe\nkonajúceho súdu, pri hodnotení produkovaných dôkazov, nevyhnutne viedla k neúplným\na nesprávnym skutkovým zisteniam, vykazujúcich znaky arbitrárnosti a neústavnosti.\nNamietané pochybenia v procesnom postupe a rozhodovaní konajúceho súdu sú o to\nzávažnejšie, že postihujú rozhodujúce skutkové okolnosti, odôvodňujúce uplatnenie\npredmetnej právne kvalifikácie.“.\n3.2.1 V konkrétnej rovine svojej argumentácie sťažovateľ poukázal na to, že «... bolo\nprimárnou povinnosťou súdu I. stupňa, presvedčivým spôsobom sa vysporiadať\nso zákonnosťou znaleckého posudku spracovaného ÚSI Žilina, a to bol tak pri priberaní\nÚSI Žilina do trestného konania, ako aj zákonnosťou podkladov, z ktorých ÚSI Žilina\nvychádzal pri spracovaní znaleckého posudku. Sťažovateľ v tejto súvislosti v priebehu\ncelého trestného konania namietal, že ÚSI, bol do trestného konania pribratý v rozpore\n3\n\ns normatívnymi podmienkami ustanovenými v § 147 ods. 1 Tr. por. Podľa ust. § 147 ods. 1\nTr. por. znalecký ústav môže byť do trestného konania pribratý v dvoch prípadoch:\n1. vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké\nposúdenie alebo 2. na preskúmanie posudku znalca; Z obsahu uznesenia vyšetrovateľa\no pribratí ÚSI Žilina vyplýva, že ÚSI Žilina bol do trestného konania pribratý za účelom\npreskúmania posudku vypracovaného sťažovateľom, teda posudok vypracovaný ÚSI Žilina,\nza týchto okolností nadobudol charakter kontrolného znaleckého posudku, nie primárneho\nposudku, tak ako to ustanovuje a predpokladá prvá alinea ust. § 147 ods. 1 Tr. por.\nNamietanú nezákonnosť v procesnom postupe OČTK pri priberaní ÚSI Žilina, sťažovateľ\nvidí vtom, že OČTK, vrátane konajúcich všeobecných súdov, si nesprávne vyložili ust. § 147\nods. 1 Tr. por., konkrétne pojmový znak „na preskúmanie posudku znalca”, ktorý je\npotrebné, podľa názoru sťažovateľa interpretovať, v kontexte ust. § 142 a nasl. Tr. por.. tak,\nže ide o preskúmanie posudku znalca, ktorý bol pribratý v trestnom konaní, pričom sa\nvyskytli pochybnosti o správnosti jeho posudku, čo zjavne nie je tento prípad, keď do\npredmetného trestného konania, okrem ÚSI Žilina, iný znalec pribratý nebol, pričom\nznalecký posudok AUDI - POL-u, bol vypracovaný v rámci civilného sporového a nie\ntrestného konania, a preto postupom podľa ust. § 147 ods. 1, druhá alinea Tr. por.,\npreskúmaný byť nemohol. K uvedenému sa žiada poznamenať, že znalecký posudok AUDIT\n– Pol-u, má v predmetnom trestnom konaní, procesný status listinného dôkazu.».\n3.2.2 V ďalšom namietol „... spôsob akým všeobecné súdy vykonali hodnotenie\nďalších vo veci produkovaných znaleckých posudkov vypracovaných znaleckými\norganizáciami, ktorým súd priradil procesný status listinných dôkazov. V tejto súvislosti\nsťažovateľ namietal, že z obsahu napadnutých rozsudkov (ich odôvodnenia) nie je zrejmé,\nako sa konajúce všeobecné súdy vysporiadali s nekonzistentnosťou v ich zisteniach\na záveroch, ako aj uplatnených metódach a postupoch a osobitne k akým záverom\na zisteniam dospeli vo vzťahu ku znaleckému posudku AUDIT - POL-u. V uvedenom smere\nsťažovateľ považuje napadnutý rozsudok za nepresvedčivý a nepreskúmateľný, a pre\nabsenciu akejkoľvek vysvetľujúcej argumentácie aj za arbitrárny a popierajúci tak právo\nsťažovateľa na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.\n\n4\n\n3.2.3 Poukázal aj na spôsob „... hodnotenia produkovaných znaleckých posudkov...\nkeď súdu I. stupňa, pri celkovom počte 6 posudkov, vyšla jasná matematická prevaha\nposudkov (dôkazov) svedčiacich v neprospech sťažovateľa v pomere 4 posudky\nv neprospech sťažovateľa a 2 posudky v jeho prospech. Sťažovateľ je toho názoru, že\nuplatnenie formálne matematickej kalkulácie, pri hodnotení produkovaných znaleckých\nposudkov, odporuje procesným pravidlám hodnotenia dôkazov, ustanovených v § 2 ods. 12\nTr. por., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom, podľa svojho\nvnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadne\njednotlivo ako aj v ich súhrne.“.\n3.2.4 Sťažovateľ ďalej „... namieta... existenciu úmyslu (čo aj v eventuálnej forme)\nv jeho konaní, je objektívne vylúčená už len na základe samotnej premisy, z ktorej vychádzal\nznalecký posudok vpracovaný ÚSI Žilina, že tento nepochopil podstatu zadania znaleckého\nposudku. Jednoducho pokiaľ v konaní sťažovateľa, pri spracovaní predmetného znaleckého\nposudku, existoval omyl (ohľadom skutkovej okolnosti týkajúcej sa predmetu zadania)\npotom tento omyl vylučuje existenciu úmyselného zavinenie v konaní sťažovateľa, ktoré je\nnevyhnutné pre naplnenie subjektívnej stránky predmetného trestného činu, pričom\nexistenciu nedbanlivostného zavinenia, ktoré ako jediné, v takomto prípade prichádza do\núvahy, nepostačuje na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti sťažovateľa za predmetný\ntrestný čin. Uvedenú skutkovú okolnosť všeobecné súdy v napadnutých rozhodnutiach\nopomenuli vyhodnotiť, a preto v uvedenom smere sťažovateľ považuje napadnuté\nrozhodnutia za arbitrárne, zakladajúce porušenie práva na spravodlivé súdne konanie,\ngarantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.\n3.2.5 V ostatnom namietol aj to, že „... všeobecné súdy v napadnutých rozhodnutiach\nsa opomenuli presvedčivým spôsobom vysporiadať aj s obsahom výpovedi\na\n\n, ktorí participovali na spravovaní\n\npredmetného posudku ako konzultanti, a na základe odporúčania ktorých sa sťažovateľ\nrozhodol pre aplikáciu metódy na základe priemerného ročného kapitálového výnosu.\nSvedecké výpovede predmetných svedkov dostatočným spôsobom objasňujú okolnosti aj\ndôvody, pre ktoré sa sťažovateľ rozhodol aplikovať predmetnú metódu, pri výpočte ušlého\n5\n\nzisku, čo vo svojich dôsledkoch rovnako vylučuje existenciu úmyselného zavinenia v konaní\nsťažovateľa.“.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n„I. Okresný súd KOŠICE I, v konaní vedenom pod sp. zn. 4T 75/2013 a rozsudkom,\nzo dňa 15.02.2016. sp. zn.. 4T 75/2013, porušil základné práva\n, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručené\nv čl. 6 ods. 1 a v čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\nII. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.: 4To /22/20216\na uznesením, zo dňa 08.11.2016. sp. zn.: 4To/22/2016, porušil základné práva\n, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nzaručené v čl. 6 ods. 1 a v čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nIII. Rozsudok Okresného súdu KOŠICE I, zo dňa 15.02.2016, sp. zn.: 4T 75/2013, sa\nzrušuje.\nIV. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 08.11.2016, sp. zn.: 4To/22/2016,\nsa zrušuje.\nSťažovateľovi v súvislosti s právnym zastúpením advokátom, v konaní pred Ústavným\nsúdom, vznikli trovy konania na náhrade trov právneho zastúpenia, v sume 245, 70 EUR\nvyhl. č. 655/2004 Z. z., v znení neskorších predpisov, za dva úkony (prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie sťažnosti Ústavnému súdu, ako náhrada výdavkov, ktoré trovy\nsťažovateľ uplatňuje, v zmysle ust. § 36 ods. 2 zákona o Ústavnom súde.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\n6\n\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“)]. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nII.A\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nrozhodnutím\n\nokresného súdu\n6. V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,\nže ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať\nsťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred\nvšeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nautomaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,\nže ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,\nprípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym\norgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej\nprerokovanie (I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,\nII. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny\nmechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov\nverejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\n7\n\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53\nods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).\n7. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\n8. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie okresného súdu v trestnej veci sťažovateľa,\nústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto rozhodnutiu\nbolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľ aj využil),\na preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného\nsúdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.B\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu\n9. V danom prípade podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ nevyčerpal všetky\nprostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho označených základných práv a slobôd\nv systéme všeobecných súdov účinne poskytuje, keďže proti napadnutému rozhodnutiu\nkrajského súdu môže podať dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. g) a i) zákona č. 301/2005\nZ. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).\nV sťažnosti sťažovateľom tvrdené skutočnosti o nezákonnosti vykonaných dôkazov,\npredovšetkým v rámci znaleckého skúmania a ním predostreté skutočnosti týkajúce sa\nnesprávneho právneho posúdenia zistených skutkových okolností v jeho trestnej veci sú\npotenciálnym dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g) a i) Trestného poriadku,\nktorého relevantnosť je oprávnený posúdiť len Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv dovolacom konaní.\n\n8\n\n10. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu\nčinnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo na základe\nzákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 371 ods. 1 písm. g) a i)\nTrestného poriadku. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy,\nak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany\nsvojich práv. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ\nako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv\na slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých\nsťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry\nústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa\nsťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom vlastnými,\ndovolenými a v okolnostiach veci Trestným poriadkom ustanovenými procesnými úkonmi\n(I. ÚS 161/02, I. ÚS 79/07).\n11. Ako to vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať\nochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane\ntýchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Keďže proti napadnutému\nrozhodnutiu krajského súdu je možné zo sťažovateľom tvrdených skutočností podať\ndovolanie [§ 371 ods. 1 písm. g) a i) Trestného poriadku], právomoc poskytnúť ochranu\noznačeným základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\ndovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z uvedených dôvodov bola\npreto aj táto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na neverejnom\nzasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania uznesením ako neprípustná odmietnutá.\n12. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku\ntohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. mája 2017\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/07 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19df5a2-09ce-4159-a97a-a3d83d3d1c37"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 90/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 90/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9a5e68bd-5882-45b4-8a90-519b36e6f877"}, {"guid": "ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 243/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 243/05 z 11. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-11", "citacie_n": 1164, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d44fc5a-f1c6-4948-a558-7b201e658668"}, {"guid": "ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 179/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 179/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 1265, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ef76826-7481-4708-8b7f-da436dbe3c79"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 1165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cd4af91-fa87-4513-84b6-07332dba1d70"}, {"guid": "ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 161/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 161/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 405, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3abba93b-781b-459c-b94d-04592dc26bef"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "51136968-2113-42f7-992c-a48bc53f7664:99534b8f-5440-4af7-ada6-b9fe4134d937", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7113011447.6", "spisova_znacka": "4To/22/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/22/2016 z 7. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-11-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7113011447.6"}], "citovane_v": []}