{"guid": "ussr:d1a76cae-ab9f-4ebe-8a4c-97b267de1003", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.35.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2017 z 18. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. januára 2017, sp. zn. I. ÚS 35/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.35.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-01-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d1a76cae-ab9f-4ebe-8a4c-97b267de1003", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.35.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.35.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.35.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 35/2017-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PPC Power, a. s., Magnetová 12,\nBratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Škublom, Advokátska kancelária\nŠkubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práv zaručených v čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžnz 2/2015 a jeho rozsudkom z 25. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti PPC Power, a. s.,\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. augusta\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PPC Power, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv\nzaručených v čl. 36 ods. 1 a 2 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžnz 2/2015 a jeho rozsudkom z 25. mája 2016.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že najvyšší súd napadnutým rozsudkom sp. zn.\n3 Sžnz 2/2015 z 25. mája 2016 zamietol žalobu sťažovateľky podanú podľa § 250v\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vo veci ochrany proti nezákonnému\nzásahu orgánu verejnej správy, ktorého sa mal dopustiť Daňový úrad pre vybrané daňové\nsubjekty (ďalej len „daňový úrad“) vydaním oznámenia č. 9900420/5/3994443/KušG\nz 31. júla 2015 o začatí daňovej kontroly u sťažovateľky pre daň z emisných kvót za rok\n2011. Podľa sťažovateľky nezákonnosť tohto zásahu spočíva v tom, že daňový úrad\nvykonáva predmetnú daňovú kontrolu u sťažovateľky nezákonne, pretože neboli splnené\nzákonné podmienky na jej vykonávanie; daňový úrad nespísal o začatí daňovej kontroly\nriadnu zápisnicu; za daňový úrad konala neoprávnená osoba, ktorá nemala riadne poverenie\nna jej vykonanie; oznámenie o daňovej kontrole nemalo riadne zákonné náležitosti (napr.\nmiesto jej výkonu bolo označené len neurčito a nebolo doručené sťažovateľke). Okrem toho\npodľa sťažovateľky „... daň z emisných kvót je v rozpore s právom EÚ...“, pričom aj „...\nzákonodarca potvrdil, že daň z emisných kvót bola v rozpore s právom EÚ a aj Ústavou SR,\na preto platenie tejto dane (od roku 2012) zrušil...“, preto je sťažovateľka toho názoru,\nže nebola povinná platiť túto daň za rok 2011 „... z dôvodu pozastavenia účinnosti\na zrušenia relevantného ust. § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov...“. Napokon,\nsťažovateľka uvádza, že o nezákonnom zásahu daňového úradu má svedčiť aj to, že 11. júna\n2015 daňový úrad vydal rozhodnutie o prerušení predmetnej daňovej kontroly z dôvodu\nprebiehajúceho súdneho konania vedeného pod sp. zn. 3 Sžnz 2/2015, rozhodnutie z ktorého\nsťažovateľka napáda v konaní pred ústavným súdom, a v ten istý deň vydal daňový úrad\n\n2\n\npredbežné výsledky daňovej kontroly, ktoré rovnako, ako aj rozhodnutie o prerušení\ndaňového konania, považuje sťažovateľka za nezákonné, pretože ich vydal zamestnanec\ndaňového úradu v čase, keď ešte nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti uplatnenej\nsťažovateľkou proti nemu a ostatným zamestnancom daňového úradu.\n3. Podanou sťažnosťou sťažovateľka namieta, že najvyšší súd sa vo svojom\nzamietavom rozsudku buď vôbec alebo iba nedostatočne vysporiadal s jej námietkami\no nezákonnosti daňovej kontroly svedčiacimi o nezákonnosti zásahu daňového úradu,\npričom síce «...pri jednom z dôvodov [rozpor Dane s právom EÚ...] pripustil jeho\nopodstatnenie,\n\navšak\n\nriešenie\n\ntohto „právneho problému“ odmietol a označil\n\nho za „predčasné“. Odporca tak nielenže neposkytol Sťažovateľovi požadovanú ochranu\npred nezákonným zásahom tým, že sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré sú\npre konanie a rozhodnutie významné, ale ešte aj tam, kde videl možný rozpor, sa rozhodol\nnekonať, pričom z okolností prípadu... je zrejmé, že tento rozpor bez jeho rozhodnutia\npoložiť predbežnú otázku na SD EÚ odstránený nebude...». Podľa sťažovateľky\nje rozhodnutie najvyššieho súdu nedostatočne odôvodnené aj z dôvodu, že sa nevysporiadal\ns jej relevantnými žalobnými námietkami, podľa ktorých poverenie na vykonanie daňovej\nkontroly vydané daňovým úradom 9. apríla 2014 malo viaceré nedostatky, a tiež že daňový\núrad nerozhodol o námietke zaujatosti podanej sťažovateľkou 11. marca 2015\nproti riaditeľke daňového úradu a všetkým jeho zamestnancom.\n4. Sťažovateľka namieta arbitrárnosť rozhodnutia najvyššieho súdu aj z dôvodu,\nže nevzhliadol nezákonnosť zásahu daňového úradu vykonávajúceho u nej daňovú kontrolu\naj napriek tomu, že daňový úrad ju vykonával v súvislosti s daňou z emisných kvót,\nzákonná úprava ktorej obsiahnutá s účinnosťou do 28. júna 2012 v § 51b zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani\nz príjmov“) bola v čase vykonávania daňovej kontroly zrušená a neúčinná. V tejto súvislosti\nsťažovateľka poukázala na to, že rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 114/2011\nz 13. júna 2012 bola pozastavená účinnosť ustanovenia § 51b zákona o dani z príjmov, a to\ns účinnosťou od 29. júna 2012, pričom v ten istý deň bol v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky zverejnený aj zákon č. 189/2012 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z.\n\n3\n\no spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu (ďalej len „novela“), pričom novelou\nbol v čl. IV novelizovaný aj zákon o dani z príjmu, a to tak, že s účinnosťou od 30. júna\n2012 bol zrušený § 51b zákona o dani z príjmov, pričom podľa prechodného ustanovenia\n§ 52p tejto novely „Ustanovenia § 51b v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú\npri podávaní daňového priznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie\npredchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu roka 2012.“.\nPodľa sťažovateľky však citované prechodné ustanovenie novely je neaplikovateľné\nani na zdaňovacie obdobie roku 2011, počas ktorého u nej daňový úrad vykonával daňovú\nkontrolu, pretože s účinnosťou k 29. júnu 2012 nemohol byť § 51b zákona o dani z príjmov\núčinný práve z dôvodu existencie rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 114/2011\nz 13. júna 2012, ktorým bola účinnosť tohto ustanovenia práve od 29. júna 2012\npozastavená. Podľa názoru sťažovateľky preto nebola povinná za zdaňovacie obdobie roku\n2011 podávať žiadne daňové priznanie týkajúce sa dane z emisných kvót a ani ju platiť\na daňový úrad nemal zákonné oprávnenie v súvislosti s touto daňou u nej vykovať daňovú\nkontrolu. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že „Spochybňuje možnosť aplikácie týchto\nustanovení z dôvodu, že tieto ustanovenia sa stali neúčinné, neplatné, resp. neurčité\nz dôvodu nesprávne zvoleného (resp. nesprávne načasovaného) legislatívneho procesu\nich prijatia a dátumov uvedených v týchto ustanoveniach (právna úprava predsa nemôže\ninkorporovať inú, už zrušenú, právnu úpravu použitím pojmoslovia, ktoré používala iná,\nuž zrušená, právna úprava), v dôsledku čoho zanikol právny základ pre Daň. Inak\npovedané, Sťažovateľ nespochybňuje, že zámerom zákonodarcu bolo ponechať Daň\nv platnosti a účinnosti, otázkou však je, či legislatívny spôsob, ktorým k tomuto kroku\npristúpil, tento cieľ dosiahol...“. Podľa sťažovateľky sa najvyšší súd v napádanom\nrozhodnutí s touto argumentáciou vôbec nevysporiadal.\n5. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla:\n«Odporca pripustil rozpor Dane s právom EÚ, hoci vyjadrenia Sťažovateľa v tomto\nsmere považoval len za akési domnienky; s ohľadom na skutočnosť, že Úrad ešte nevydal\nv daňovej kontrole meritórne rozhodnutie („nemožno prejudikovať, či bude vydané\nvyrubovacie rozhodnutie a akým spôsobom bude odôvodnené“), položenie prejudiciálnej\n\n4\n\notázky SD EÚ by však bolo podľa Odporcu predčasné. Konkrétne Odporca uviedol, že\n„s ohľadom na skutočnosť, že pre daň z príjmu z emisií neexistuje v práve EÚ acte éclaire,\nmajú stanoviská navrhovateľa charakter iba domnienky a z hľadiska platného právneho\nstavu by situáciu mohlo objasniť iba prípadné položenie prejudiciálnej otázky Súdnemu\ndvoru EU, ktoré však musí mať jednoznačnú skutkovú súvislosť s predmetom konania ktorá\nv tomto konaní o nezákonnom zásahu nebola preukázaná a vzhľadom na neexistenciu\nmeritórneho rozhodnutia správcu dane bola predčasnou.\n... Odporca zrejme nepochopil právnu problematiku, o ktorej konal a rozhodoval...\nOdporca teda aj pri posudzovaní tejto skutočnosti pristúpil tak, akoby sa právnym\nproblémom nechcel v skutočnosti zaoberať, a tak predkladal zjednodušené a zavádzajúce\nzdôvodnenia.\nPokiaľ ide o absenciu skutkovej súvislosti, ktorú Odporca neidentifikoval, tá je\njednoznačne daná - nie je predsa možné posudzovať zákonnosť zásahu (spočívajúceho\nv konaní orgánu verejnej správy) bez posúdenia súladu tohto zásahu s právom EÚ.\nInak povedané, vždy predsa existuje skutková súvislosť medzi nezákonnosťou daňovej\nkontroly, ktorej účelom je správne určenie Dane a právom EÚ, ktorá existenciu takejto\nDane musí pripúšťať, ak má byť daňová kontrola zákonná. Nemožno totiž posudzovať\nzákonnosť daňovej kontroly bez posúdenia zákonnosti dane a zákonnosť dane nemožno zasa\nposúdiť bez posúdenia jej súladu s právom EÚ.»\n6. Podľa sťažovateľky je záver najvyššieho súdu o predčasnosti predloženia\npredbežnej otázky o nesúlade dane z emisných kvót s právom Európskej únie Súdnemu\ndvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) v období prebiehajúcej daňovej kontroly\nirelevantný a nepresvedčivý, pretože daňový úrad nemá oprávnenie sám predložiť takúto\nprejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru a takúto právomoc má iba súd, takže vzhľadom\nna skutočnosť, že daňový úrad je povinný postupovať v súlade s platnou legislatívou,\nje nepochybné, že daňový úrad aj napriek uvedenému nesúladu s právom Európskej únie\nnapokon predmetnú daň sťažovateľke aj vyrúbil, čomu však mohol najvyšší súd podľa\nsťažovateľky zabrániť, keby uvedenú predbežnú otázku Súdnemu dvoru predložil\na vykonávanie daňovej kontroly dane z emisných kvót by vyhlásil za nezákonné, pričom\nv tejto spojitosti sťažovateľka tiež uviedla: „Je teda nesporné, že Odporca bol povinný\n\n5\n\nvyriešiť aj hmotnoprávny základ Dane ako nevyhnutný predpoklad pre výkon daňovej\nkontroly. Ak teda dospel k záveru, že sa Daň javí byť v rozpore s právom EÚ a odpoveď\nna tento rozpor nenašiel ani v existujúcej judikatúre SD EÚ, potom bol povinný podať\nnávrh na SD EÚ. Keďže tak však neurobil, fakticky svojím rozhodnutím (hoci v rozpore\ns odôvodnením) akoby vyslovil záver o presnom opaku, t. j. že Daň je v súlade s právom\nEÚ. pretože nesúlad s právom EÚ môže vysloviť jedine SD EÚ... Pri takomto výklade\nvýroku Rozsudku však Odporca odňal právo Sťažovateľovi na zákonného sudcu, čím\nzasiahol do práva Sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny; z\ndôvodov právnej istoty preto Sťažovateľ namieta aj porušenie tohto práva.“\n7. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby po prijatí jej sťažnosti\nna ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Sžnz/2/2015\nsvojím postupom a rozsudkom sp. zn. 3 Sžnz/2/2015 zo dňa 25.5.2016 porušil základné\npráva Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 48 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a to všetko v spojení\ns čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;\n- rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžnz/2/2015 zo dňa\n25.5.2016 sa zrušuje;\n- vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie;\n- Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú je Najvyšší súd\nSlovenskej republiky povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Sťažovateľa do jedného\nmesiaca od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n6\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. V súvislosti so sťažovateľkou napádaným rozsudkom najvyššieho súdu ústavný\nsúd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n\n7\n\n11. Najvyšší súd svoj rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:\n«Senát najvyššieho súdu prejednal vec na pojednávaní dňa 25. mája 2016\nza prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného pracovníka žalovaného. V spore\no zákonnosť daňovej kontroly identifikoval dva okruhy problémov. V prvom išlo\no hmotnoprávny problém existencie právneho základu na vyrubenie dane, ktorý sa odvíjal\nod skutočnosti, že ustanovenie § 51b ZDP bolo zrušené zákonom č. 189/2012 Z. z.\ns účinnosťou od 30.06.2012. V druhom okruhu problémov sú tvrdené procesné nedostatky\npočas výkonu daňovej kontroly...\nPreskúmaním obsahu spisu senát zistil, že odporca vydal dňa 31.07.2014\npod č. 9900420/5/3694443/2014/KušG\n\nOznámenie\n\no výkone\n\ndaňovej\n\nkontroly...\n\nNavrhovateľovi oznamuje výkon daňovej kontroly: Dane z emisných kvót - zdaňovacie\nobdobie rok 2011 u daňového subjektu PPC Power. a. s... Daňová kontrola začne\ndňa 08.09.20014. Daňová kontrola bude vykonávaná v sídle kontrolovaného daňového\nsubjektu... Prílohu oznámenia tvorí zoznam dokladov za rok 2011, ktoré je potrebné\npredložiť k výkonu daňovej kontroly... Označenie kontaktných osôb odporcu... Oznámenie\nbolo doručené zástupcovi navrhovateľa Škubla & Partneri, s.r.o. dňa 05.08.2014.\nSenát najvyššieho súdu konštatuje, že uvedené oznámenie obsahuje zákonné\nnáležitosti podľa § 46 ods. I zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok) v znení účinnom\nku dňu 31.07.2014.\nNavrhovateľ v zastúpení Škubla & Partneri, s.r.o. na doručené Oznámenie o začatí\ndaňovej kontroly reagoval podaním zo dňa 13.08.2014 nazvaným „Oznámenie o\nnemožnosti vykonať daňovú kontrolu v stanovený deň...\nOdporca oznámenie navrhovateľa vyhodnotil ako návrh na zmenu termínu začatia\na zmenu miesta výkonu daňovej kontroly a prípisom č. 9900420/5/3694443/2014/KušG\nzo dňa 03.09.2014 navrhovateľovi oznámil, že po dohode správcu dane so splnomocneným\nzástupcom daňového subjektu daňová kontrola dane z emisných kvót za rok 2011\nu daňového subjektu PPC Power a. s... začne dňa 11.09.2014 o 13.30 hod... Konateľ\nzástupcu žalobcu prevzal dňa 04.09.2014 oznámenie o zmene termínu a miesta začatia\ndaňovej kontroly...\n\n8\n\nNa základe vykonaného dokazovania senát nezistil procesné vady konania, ktoré\nby mali za následok nezákonnosť daňovej kontroly a vytvorenie protiprávneho stavu, ktorý\nby bolo nevyhnutné odstrániť súdnym rozhodnutím.\nSenát mal preukázané, že oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 31.07.2014\nobsahuje zákonné náležitosti podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňový poriadok)\nv znení účinnom ku dňu 31.07.2014. Z oznámenia vyplýva, že ide o riadnu nie opakovanú\ndaňovú kontrolu, keďže predchádzajúca daňová kontrola nezačala. V tejto súvislosti\nnajvyšší súd poukazuje na zistenia senátu 10S v uznesení o zastavení konania sp. zn.\n10Sžz/6/2014 zo dňa 27.05.2015 s. 4 odsek 4 „... z obsahu spisu je nesporné,\nže navrhovateľ sa domáhal ochrany pred nezákonným zásahom, ktorý mat spočívať v tom,\nže Oznámenie odporcu o vykonaní kontroly dane z emisných kvót za rok 2011\nč. 9900420/5/1426081/2014KušG zo dňa 09.04.2014 bolo v rozpore s viacerými\npožiadavkami právnych predpisov. Odporca akceptoval výhrady navrhovateľa oznámené\nmu listom zo dňa 22.04.2014, na ktoré reagoval Oznámením č. 99004205 195941S 2014\nKušG zo dňa 16.05.2014 (doručeným navrhovateľovi dňa 19.05.2014). Uviedol v ňom,\nže akceptuje zistenie formálnej chyby, preto Oznámenie o výkone daňovej kontroly\nč. 9900420 5/1426081/ 2014 KušG je právne nečinné a bezpredmetným sa stáva aj\nOznámenie o zmene termínu začatia daňovej kontroly č. 99004420/5/1654592/2014/Hork\nzo dňa 29.04.2014. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je dôvod na ďalšie\nkonanie podľa piatej hlavy piatej časti O. s. p., pretože pôvodne uplatnený návrh sa stal\nbezpredmetným, resp. bol podaný predčasne...“\nDaňová kontrola na základe oznámenia zo dňa 31.07.2014 prebehla a navrhovateľ\nako kontrolovaný daňový subjekt si počas kontrol plnil svoje povinnosti a napriek\npísomným výhradám odporcovi súčinnosť poskytol. Prerušenie daňovej kontroly sa\nuskutočnilo rozhodnutím, u ktorého senát nezistil vady spochybňujúce jeho zákonnosť.\nZásadnou právnou otázku, ktorá sa vyskytla v konaní bolo, či správca dane je\noprávnený vykonať daňovú kontrolu aj v prípade, ak daňový subjekt poukazuje\nna skutočnosť, že vnútroštátna práva úprava dane je v rozpore s právom Európskej únie.\nV tejto časti senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správca dane je oprávnený vykonať\ndaňovú kontrolu i v prípadoch, ak je spochybnená vnútroštátna právna úprava pre tvrdený\nrozpor s právom Európskej únie. Daňová kontrola predchádza vydaniu vyrubovacieho\n\n9\n\nrozhodnutia, a preto jej samotným výkonom ešte nemožno prejudikovať, či bude vydané\nvyrubovacie rozhodnutie a akým spôsobom bude odôvodnené. Táto okolnosť súčasne robí\npoloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie predčasnou. V tomto štádiu\nkonania absentuje záväzná argumentácia správcu dane vo forme meritórneho rozhodnutia.\nPokiaľ sa týka meritórnych záležitosti, hmotnoprávnej stránky veci. Aplikácia\nrozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 17.10.2013 v spojených veciach C-566/11, C-567/11,\nC-580/11, C-591/11, C-620/11 a C-640/11 Iberdrola SA a spol. nepredstavuje acte éclaire\npre prípad nezákonného zásahu v tomto konaní...\nSenát najvyššieho súdu poukazuje na skutočnosť, že rozsudok SD EU Iberdrola sa\nnetýka aplikácie vnútroštátnych daňových predpisov uplatňujúcich daň z príjmu.\nPokiaľ ide o aplikáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 26.02.2015\nvo veci C-43/14 ŠKO-ENERGO s.r.o. ten podľa názoru senátu najvyššieho súdu taktiež\nnepredstavuje acte éclaire pre prípad nezákonného zásahu v tomto konaní...\nSenát najvyššieho súdu poukazuje na skutočnosť, že rozsudok SDEU vo veci\nsa týka dane z darovania a nie daňových predpisov, uplatňujúcich daň z príjmu.\nNapriek tomu ho možno hodnotiť ako „predsieň“ do vstupu pre riešenie právneho\nproblému.\nZrušená daň z príjmu z emisii za rok 2012 vychádza z rovnakých skutkových\na právnych okolností ako daň z emisii za rok 2011. Pokiaľ bol dôvodom zrušenia dane\nza rok 2012 predpokladaný potenciálny rozpor s pravom EÚ, tak nevyhnutne táto otázka\nmá dopad i na daň z emisií za rok 2011. S ohľadom na skutočnosť, že pre daň z príjmu z\nemisií neexistuje v práve EÚ acte éclaire majú stanoviská navrhovateľa charakter iba\ndomnienky a z hľadiska platného právneho stavu by situáciu mohlo objasniť iba pripadne\npoloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EU, ktoré však musí mať jednoznačnú\nskutkovú súvislosť s predmetom konania, ktorá v tomto konaní o nezákonnom zásahu nebola\npreukázaná a vzhľadom na neexistenciu meritórneho rozhodnutia správcu dane bola\npredčasnou.»\n12. Z citovaného je zrejmé, že závery najvyššieho súdu o zákonnosti postupu\ndaňového úradu počas daňovej kontroly vykonávanej u sťažovateľky, na podklade ktorých\nnajvyšší súd jej žalobu zamietol, sú založené na zistení o zákonnosti procesných postupov\n\n10\n\ndaňového úradu pri začatí a priebehu daňovej kontroly začatej 11. septembra 2014, podľa\nktorých oznámenie o začatí tejto daňovej kontroly z 31. júla 2014 (ďalej len „oznámenie“)\nmalo\n\nvšetky\n\nzákonné\n\nnáležitosti\n\na sťažovateľka\n\nokrem\n\nvšeobecného\n\nnesúhlasu\n\nnekonkretizovala, žeby tomu tak nebolo, a tiež v zistení, že osoby, proti ktorým\nsťažovateľka 10. septembra 2014 uplatnila námietku zaujatosti, sa 11. septembra 2014\ndaňovej kontroly z dôvodu pochybnosti o ich nezaujatosti nezúčastnili (pozri bod 15 žaloby\nsťažovateľky, pozn.), až do doby, pokiaľ o tejto námietke zaujatosti bolo rozhodnuté\n9. októbra 2014 (proti dvom zamestnankyniam daňového úradu, pozn.) a 12. novembra\n2014 (proti riaditeľke daňového úradu, pozn.), takže daňovú kontrolu nevykonávali zaujaté\nosoby, pričom napokon tieto osoby ani neboli vylúčené z vykonávania ďalších úkonov\ndaňovej kontroly vykonávanej u sťažovateľky pre daň z emisných kvót.\n13. V súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že najvyšší súd sa v napádanom rozsudku\nnevysporiadal s jej námietkou, že daňová kontrola sa v skutočnosti 11. septembra 2014\nnezačala, a teda je nezákonnou z dôvodu, že v tento deň sa jej nezúčastnili v oznámení\no vykonaní daňovej kontroly jej vykonaním poverené osoby (práve z dôvodu podanej\nnámietky zaujatosti, pozn.), a tiež ani s jej námietkou o nezákonnosti daňovej kontroly\nz dôvodu, že daňový úrad 11. júna 2015 vydal rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu\nna najvyššom súde prebiehajúceho súdneho konania a v ten istý deň daňový úrad vydal aj\npredbežné výsledky o daňovej kontrole, pričom sa tak stalo aj napriek tomu, že v tom čase\nnebolo ešte rozhodnuté o námietke zaujatosti, ktorú sťažovateľka podala 11. marca 2015\nproti všetkým zamestnancom daňového úradu, z dôvodu ktorého sťažovateľka považuje\nrozhodnutie o prerušení daňového konania a predbežné výsledky daňovej kontroly\nza nezákonné, je v súvislosti s uvedeným nevyhnutné podotknúť, že uvedené námietky,\nresp. absencia odôvodnenia najvyššieho súdu v súvislosti s nimi, nie je spôsobilá nijako\nzásadne ovplyvniť záver prijatý najvyšším súdom o zákonnosti začatia a priebehu daňovej\nkontroly u sťažovateľky, tobôž ak v súvislosti s námietkou zaujatosti podľa § 60\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (v znení účinnom v rozhodnom čase, ďalej len „daňový poriadok“,\npozn.) „Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do\ndoby, keď bude rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.“,\n\n11\n\nt. j. môže vykonávať len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a nemajú vplyv na meritórne\nrozhodnutie v daňovom konaní (v danom prípade na rozhodnutie o daňovej kontrole).\nVydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly z dôvodu prebiehajúceho súdneho\nkonania o otázke majúcej vplyv na priebeh tohto daňového konania, pričom postup\npredpokladá aj samotné ustanovenie § 61 ods. 1 daňového poriadku, upravujúce dôvody\nprerušenia daňového konania, ako aj na toto rozhodnutie bezprostredne nadväzujúce\nzverejnenie aktuálnych priebežných výsledkov do tej doby vykonanej daňovej kontroly\nmožno vzhľadom na ich dôvody a charakter, ako aj vzhľadom na procesné štádium daňovej\nkontroly kvalifikovať ako nevyhnutné úkony (aj z dôvodu záujmu predísť názorovej kolízii\no zákonnosti začatia a priebehu daňovej kontroly) nemajúce vplyv na konečné rozhodnutie\no daňovej kontrole; a teda za také úkony, ktoré môže zamestnanec daňového úradu vykonať\naj v prípade, že bola proti nemu uplatnená námietka zaujatosti, o ktorej ešte nebolo\nrozhodnuté. Z uvedených dôvodov nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nnajvyššieho súdu v tomto smere nesignalizuje takú intenzitu neústavnosti, ktorá by bola\nspôsobilá vyvolať porušenie sťažovateľkou označených práv.\n14. Žaloba sťažovateľky o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej\nsprávy (daňového úradu) podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom\nv rozhodnom čase bola založená aj na jej argumentácii o absencii hmotnoprávneho základu\nna vykonanie daňovej kontroly vo veci dane z emisných kvót za zdaňovacie obdobie\nroka 2011, pretože právna úprava tejto dane bola do 30. júna 2012 obsiahnutá v § 51b\nzákona o dani z príjmov, avšak podľa sťažovateľky z dôvodu jej rozporu s právom\nEurópskej únie bolo toto ustanovenie s účinnosťou od 30. júna 2012 zrušené novelou\nzákona o dani z príjmov, avšak ešte predtým bola od 29. júna 2012 dočasne pozastavená\núčinnosť tohto ustanovenia, a to rozhodnutím ústavného súdu o dočasnom opatrení sp. zn.\nPL. ÚS 114/2011 z 13. júna 2012, preto podľa sťažovateľky nemohla byť u nej na podklade\ntohto ustanovenia vykonávaná daňová kontrola pre daň z emisných kvót za rok 2011, a to\nani s odvolaním sa na prechodné ustanovenie § 52p novely zákona o dani z príjmov, podľa\nktorého „Ustanovenia § 51b v znení účinnom do 29. júna 2012 sa použijú pri podávaní\ndaňového priznania k dani z emisných kvót za posledné zdaňovacie obdobie predchádzajúce\nzdaňovaciemu obdobiu roka 2012.“. Podľa sťažovateľky je totiž citované ustanovenie § 52p\n\n12\n\nnovely zákona o dani z príjmov neaplikovateľné, pretože s účinnosťou od 29. júna 2012\nbola dočasne pozastavená účinnosť § 51b zákona o dani z príjmov, a to práve označeným\nrozhodnutím ústavného súdu.\n15. Z napádaného rozhodnutia najvyššieho súdu je zrejmé, že vykonanie daňovej\nkontroly u sťažovateľky pre daň z emisných kvót za rok 2011 bolo priamym dôsledkom\nsprávania samotnej sťažovateľky, ktorá si sama na základe svojho úsudku bez rozhodnutia\nna to príslušného orgánu verejnej moci ustálila názor o rozpore § 51b zákona o dani\nz príjmov s právom Európskej únie, na základe čoho síce 29. júna 2012 podala daňové\npriznanie k dani z emisných kvót za zdaňovacie obdobie roku 2011, avšak ako daňovú\nsadzbu pre výpočet tejto dane uviedla sadzbu 0 %, namiesto v § 51b zákona o dani\nz príjmov ustanovenej sadzby dane 80 %, v dôsledku čoho si uplatnila nárok, aby jej všetky\nňou uhradené preddavkové platby na túto daň zaplatené v roku 2011 boli vrátené ako\ndaňový preplatok. V súvislosti s týmto nesprávnym postupom sťažovateľky pri výpočte\ndaňového preplatku na dani z emisných kvót bol daňový úrad podľa jeho vyjadrenia\npovinný vykonať u sťažovateľky daňovú kontrolu, pretože v opačnom prípade by bol\npovinný bez ďalšieho vrátiť sťažovateľke ňou vyčíslený daňový preplatok.\n16. V uvedených súvislostiach sa žiada podotknúť, že tak, ako sama sťažovateľka\nv sťažnosti uviedla, daňový úrad ako správny orgán je povinný rešpektovať platnú a účinnú\nlegislatívu, a to aj v prípade, keď sa domnieval, že táto je v rozpore s právom Európskej\núnie, pretože správny orgán nemá právomoc v tomto smere predložiť prejudiciálnu otázku\nSúdnemu dvoru. Obdobne aj sťažovateľka do doby, pokiaľ nesúlad s ústavou alebo rozpor\nvnútroštátnej legislatívy s právom Európskej únie nekonštatuje na to príslušný orgán,\nje povinná túto vnútroštátnu legislatívu rešpektovať, čo v danom prípade sťažovateľka\nnerešpektovala, pretože sama svojím výkladom dospela k názoru o neaplikovateľnosti § 52p\nnovely zákona o dani z príjmov (v spojení s § 51b zákona o dani z príjmov) bez toho,\nžeby neústavnosť tohto ustanovenia konštatoval ústavný súd. Súčasne podľa ústavného súdu\nmožno prisvedčiť názoru najvyššieho súdu, ktorý otázku existencie hmotnoprávneho\npodkladu na vykonanie daňovej kontroly pre daň z emisných kvót za rok 2011 považoval\nvzhľadom na predmet konania za predčasnú, keďže túto je možné preskúmať v rámci\n\n13\n\nkonania o preskúmanie zákonnosti meritórneho rozhodnutia o výsledku daňovej kontroly,\nz ktorého budú zrejmé skutkové východiská, ako aj právne východiská pre vykonanie\na závery daňovej kontroly, pričom rozhodnutie však zatiaľ v dotknutom daňovom konaní\nvydané nebolo.\n17. Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý napádaný\nrozsudok najvyššieho súdu nepovažuje za vnútorne rozporný a odporujúci účelu a zmyslu\naplikovaných právnych noriem, preto sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom\nprerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n18. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke úhrady trov\nkonania je viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta\nústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. januára 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-daňová povinnosť", "právo", "predbežná (prejudiciálna) otázka-konanie o prejudicálnej otázke SD EÚ", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní", "daň-daňová kontrola"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9c049b9a-5ef1-49bd-9506-2c653bb338e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 114/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 114/2011 z 19. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c049b9a-5ef1-49bd-9506-2c653bb338e1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a770d43e-e52e-4a08-9708-289a51e85763", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.252.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 252/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 252/2017 z 12. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.252.2017.1"}]}