{"guid": "ussr:392bc4f8-2ee9-4c79-acbe-32bb1bffe776", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.352.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2017 z 19. 7. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. júla 2017, sp. zn. I. ÚS 352/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.352.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-07-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/392bc4f8-2ee9-4c79-acbe-32bb1bffe776", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.352.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.352.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.352.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 352/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nDanielom\n\n,\nFutejom,\n\nCSc.,\n\n, zastúpenej\nAdvokátska\n\nkancelária\n\nFUTEJ\n\n& Partners, s. r. o., Radlinského 2788/2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 14 Co 374/2014 zo 6. októbra 2015 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 148/2016, 6 Cdo 149/2016 z 25. mája 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2017\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 14 Co 374/2014 zo 6. októbra 2015 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 6 Cdo 148/2016, 6 Cdo 149/2016 z 25. mája 2017 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«... Právnemu zástupcovi Sťažovateľa bolo dňa 14.06.2017 doručené uznesenie\nNajvyššieho súdu č. k. 6Cdo/148/2016, 6Cdo/149/2016 zo dňa 25.05.2017 (ďalej len\n„Uznesenie Najvyššieho súdu“), ktorým Najvyšší súd odmietol dovolanie Sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/374/2014 zo dňa 06.10.2015 (ďalej len\n„Rozsudok Krajského súdu“), ktorým Krajský súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok\nOkresného súdu Bratislava 1 (ďalej len „Okresný súd“) č. k. 21C (25C)/217/2011 (ďalej\nlen „Rozsudok Okresného súdu“) vydaný v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa § 9 zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti\nza škodu“).\n... Krajský súd v rámci preskúmavania odvolania Sťažovateľa voči Rozsudku\nOkresného súdu dospel k záveru, že odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného súdu\npotvrdil a odvolanie Sťažovateľa v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ následne podal\nv zákonnej lehote proti Rozsudku Krajského súdu dovolanie na Najvyšší súd ako\nmimoriadny opravný prostriedok s poukazom na ustanovenia § 237 písm. f) v spojení\ns § 241 ods. 2 písm. a), b), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nako „OSP“). Uznesením Najvyššieho súdu bolo dovolanie Sťažovateľa odmietnuté,\npoukazujúc na neprípustnosť dovolania v danom prípade...\n... Sťažovateľ vložil svoje peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO\nSLOVENSKÉ INVESTÍCIE...(ďalej len „Družstvo“) ako jeho člen...\n... Rozsudok Krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré\nsú podľa názoru Sťažovateľa zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska\n2\n\nneospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným súdom preskúmať.\nNápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa Najvyšší súd odmietol zaoberať,\nkeď vyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu ako neprijateľné. Zo strany\nNajvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať\nformalistický výklad práva...\n... NBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila,\nže vykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako\naj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP.\n... Krajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1.6.2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1.5.2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak Široko, že NBS má zisťovať informácie\n3\n\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu...\n... Súdy taktiež pri svojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej\npodstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C\n206/2011...\n... Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 Zákona o zodpovednosti za škodu nie je, aby poškodený preukázal\nbezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti\nza škodu nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon\no zodpovednosti za škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje\na dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych\nvzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor,\nže prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby\no náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval\nobčiansky zákonník. Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby\nprávoplatného\n\nskončenia\n\nkonkurzného\n\nkonania.\n\nSúčasne\n\nby\n\nto\n\nznamenalo,\n\nže občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť\nje subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze.\n... Sťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného Najvyššiemu súdu... namietal\nporušenie jeho práva na spravodlivý proces. Rozsudok Krajského súdu nevychádzal\nz objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je založený\nna nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia vychádzajú\nz vykonaného dokazovania Okresného súdu, ktoré je neúplné.\n... Namieste je úvaha, že Najvyšší súd namietaným uznesením vybočil z ústavných\nmedzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd\nde facto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu. Namietaným Uznesením\nNajvyššieho súdu bola Sťažovateľovi vytvorená prekážka prístupu k spravodlivosti, proti\nktorej už Sťažovateľ nemá okrem podania tejto ústavnej sťažnosti iný prostriedok obrany\n4\n\na ochrany svojich práv. Namietané Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nje v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva\nzásahom do práva na spravodlivý proces...\n... Sťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom,\nže Najvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie\nNajvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené...\n... Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná\nprocesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.»\n3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Cdo/148/2016, 6Cdo/149/2016 zo dňa 25.05.2017 a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/374/2014 zo dňa 06.10.2015 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo/148/2016,\n6Cdo/149/2016 zo dňa 25.05.2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n14Co/374/2014 zo dňa 06.10.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n8. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n\n6\n\n9. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho\nsúdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n10. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej\nlen „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na\npodanie\n\nsťažnosti\n\nústavnému súdu\n\nzačne\n\nplynúť dňom\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval\nlehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti\noznačenému rozsudku krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n12. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n13. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n14. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\n7\n\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\n15. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že hoci sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom\ndoručila aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,\npredmetné splnomocnenie bolo udelené na podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 148/2016, 6 Cdo 149/2016 z 25. mája 2017.\n16. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu\npresne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva\ntretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\n17. Vyplývajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie\nudelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia\nsťažovateľom označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ale len na\nzastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu.\n18. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí\npodaní účastníkov\n\nkonania\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 77/08,\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení\nsp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n8\n\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto\npovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré\nje povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen\nzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom\nustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti\núkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“.\n19. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n21. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo\npodľa sťažovateľky dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol jej právo na súdnu ochranu\na dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej\núpravy považovať, a svoje uznesenie nedostatočne odôvodnil.\n22. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\n9\n\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n24. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n25. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie a nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci oporu\nv zákone.\n26. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n«... V danej veci rozsudok odvolacieho sudu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného\nv § 238 ods. 1 až 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.\nRozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce\nprávny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,\nže je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený\nrozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných\nustanovení prípustné nie je.\n... V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., ktoré ukladalo dovolaciemu súdu\npovinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p.\nneobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p.,\n10\n\nale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p.\nUvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou\nz procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide tu\no nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesné nespôsobilého\núčastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa\nnepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia\nmožnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo\nnesprávne obsadeným súdom).\n... Vady konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. a) až e) a p) O. s. p. žalobca\nnenamietal a ich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.\n... Žalobkyňa v dovolaní tvrdila, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom [§ 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.].\n... Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil\núčastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok\ndával (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,\nvyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom\nzvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na doručenie\nodvolania, právo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie\nvyjadrenia k odvolaniu a pod.).\n... Dovolací súd v súvislosti s námietkou žalobkyne pripomína, že právo na určitú\nkvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka konania na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie\nje rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom sa táto norma uplatňuje aj v odvolacom\nkonaní (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nnemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní\n11\n\n(II. ÚS 78/05). Pravo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí\ndať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).\n... V tejto súvislosti treba upozorniť, že na zasadnutí občianskoprávneho kolégia\nnajvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, uverejnené v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta\nktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie\nrozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/\nObčianskeho súdneho poriadku“.\n... Dovolací súd po preskúmaní veci nezistil, že by v preskúmavanej veci išlo o takýto\nextrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktorý by bol dôvodom\npre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety citovaného stanoviska. Dovolaním napádaný\nrozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci,\nstanoviská žalobcu a žalovanej k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,\nobsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené\nv odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací\nsúd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak\nv odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne\nposúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj\nodôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobca preto nedôvodné argumentoval, že\nrozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 237\nods. 1 písm. f) O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.\n... Dovolací súd dodáva, že pri posudzovaní riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov\nv základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov v nich\nobsiahnutých, pretože správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať, len ak\nby dovolanie bolo prípustné.\n\n12\n\n... Dovolacia námietka o odňatí možnosti žalobkyne konať pred súdom tým, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, je preto neopodstatnená.\n... Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd tu uvádza, že v prípade neúplnosti\nalebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol\nv rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci vadu konania\nv zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993,\nR 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn.\n2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).\nAk aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu\nkonania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady\nkonania s možným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci [§ 241 ods. 2\npísm. b) O. s. p.].\n... Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dokazovania a nie je\npovinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto\nsúv. por. § 120 ods. 1 O. s. p., resp. i dnešnú úpravu z ustanovení §§ 132 a 185 C. s. p.)\na nie účastníka konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky\núčastníkom konania navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového\nstavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237\nods. 1 písm. f) O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania možnosť pred\nsúdom konať (opäť por. R 37/1993 a R 125/1999).\n... Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1\nO. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho\nrozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť\ndovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá (por. napr. uznesenia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\n... Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní uplatnila aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2\npísm. b) a c) O. s. p. (súdom nižších stupňov vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci a ich rozhodnutia spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci); k týmto námietkam však dovolací súd odkazuje na\n13\n\nsvoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b) a c) O. s. p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesné prípustného\ndovolania, čo ale nie je tento prípad (por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62,2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012, 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie, že\nna dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) O. s. p. (i keby bol prípadne\nnamieste záver o ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní\nprihliadať.\n... Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne v prejednávanej veci nebolo podľa\n§ 238 O. s. p. prípustné a neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa § 237 ods. 1\npísm. f) O. s. p., dovolací súd jej dovolanie smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu\nzo 6. októbra 2015 sp. zn. 14 Co 374/2014 ako procesne neprípustne odmietol. [§ 447\npísm. c) C. s. p.].\n... Súd prvej inštancie uznesením zo 16. mája 2014 č. k. 21C (25C)/217/2011-212\nuložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur s poukazom na položku\nč. 7a Sadzobníka, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov.\n... Odvolací súd na odvolanie žalobkyne uznesením zo 6. augusta 2014 sp. zn.\n14Co/378/2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (§219\nods. 1 O. s. p.). Uviedol, že s účinnosťou od 1. októbra 2012 sa podanie žaloby na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym\núradným postupom spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur. pričom v rovnakej\nvýške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej.\nKeďže v posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 1. októbri 2012, podaním\nodvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť. Súd prvej inštancie jej preto podľa\npoložky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, správne vyrubil poplatok v sume 20 eur.\n... Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie.\nNapadnuté rozhodnutie označila za priečiace sa zákonu. Uviedla, že v konaniach začatých\ndo 30. septembra 2012 sa s podaním odvolania nespája vznik poplatkovej povinnosti. Jej\nžaloba bola v prejednávanej veci podaná ešte v čase, v ktorom konanie o nej bolo ex lege\nod súdnych poplatkov oslobodené, pričom toto oslobodenie sa vzťahuje na konanie ako\n14\n\ncelok (teda aj na odvolanie) a trvá až do právoplatného skončenia veci. Súdy jej teda\nvyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred\nsúdom [§ 237 ods. 1 písm. f) O. s. p.]. Žiadala prelo rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť.\n... Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustné, upravoval\nObčiansky súdny poriadok v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. Žalobkyňou napadnuté uznesenie\nnemá znaky uznesení, ktoré boli uvedené v týchto ustanoveniach. Navyše, v zmysle § 239\nods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 1. januára 2015 bolo dovolanie (i keby smerovalo proti\nuzneseniam uvedeným v $ 239 ods. 1 a 2 U. s. p.; neprípustné, ak smerovalo proti uzneseniu\nodvolacieho súdu o súdnom poplatku. Prípustnosť dovolania žalobkyne preto z ustanovenia\n§ 239 O. s. p. vyvodiť nemožno.\n... Dovolanie žalobkyne by bolo procesné prípustné iba ak v konaní došlo\nk procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p. Žalobkyňa procesné vady konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. a) až e) a g) O. s. p. netvrdila a ich existencia nebola dovolacím\nsúdom zistená. Dovolanie podľa týchto zákonných ustanovení preto prípustné nie je.\n... Pokiaľ žalobkyňa vyvodzuje procesnú vadu konania uvedenú v ustanovení § 237\nods. 1 písm. f) O. s. p. z toho, že jej bol vyrubený súdny poplatok v rozpore so zákonom,\nlebo konanie v danej veci bolo oslobodené od súdnych poplatkov, treba uviesť, že samotným\nvyrubením súdneho poplatku sa účastníkovi neodníma žiadne procesné oprávnenie\na nedochádza k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať.\n... K tvrdeniu žalobkyne, že súdy nesprávne posúdili otázku vecného oslobodenia\npredmetného konania od súdnych poplatkov, ak bolo odvolanie podané po 30. septembri\n2012 dovolací súd uvádza, že podľa obsahu ide o námietku nesprávnosti právneho\nposúdenia, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie. Podľa ustálenej súdnej praxe\nnesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho\nmožno uplatniť v procesné prípustnom dovolaní [§ 241 ods. 2 písm. c) O. s. p.], samo ale\nprípustnosť dovolania nezakladá (pozri R 54/2012). Napokon treba pripomenúť, že najvyšší\nsúd k tejto otázke prijal stanovisko, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 1/2016 a ktoré potvrdzuje správnosť\nprávnych záverov prijatých súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.\n... Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nebolo podľa § 239 O. s. p. prípustné\na neboli zistené ani podmienky prípustnosti podľa § 237 ods. 1 O. s. p., dovolací súd jej\n15\n\ndovolanie smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu zo 6. augusta 2014 sp. zn.\n14Co/378/2014 ako procesné neprípustné odmietol [§ 447 písm. c) C. s. p.].»\n27. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n28. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré\nbolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom\nsa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými jej dovolacími námietkami.\n29. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľky.\n30. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ním podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv.\n31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n32. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími návrhmi\nsťažovateľky nezaoberal.\n16\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. júla 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "dovolanie-prípustnosť", "financie-finančný orgán", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "c93313be-32d6-4f74-a594-364cba83f013:a4e2bc1f-3fbf-4b28-96de-2e6917aff193", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244949.1", "spisova_znacka": "14Co/374/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/374/2014 z 5. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244949.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dab1a36a-13c8-4cd6-a3df-9178d4a1f338", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.581.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.581.2017.1"}]}