{"guid": "ussr:2af6f8ea-3035-4d1e-a639-3628da443b70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.41.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2017 z 25. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. I. ÚS 41/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.41.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["sudca je vylúčený"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["procesné konanie ÚS SR"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2af6f8ea-3035-4d1e-a639-3628da443b70", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.41.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.41.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.41.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 41/2017-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2017\nprerokoval námietku zaujatosti proti sudkyni Ústavného súdu Slovenskej republiky Jane\nBaricovej vznesenú\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, Moskovská 18, Bratislava, vo veci\nvedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 14823/2016 a takto\nrozhodol:\nSudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová j e v y l ú č e n á\nz výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod\nsp. zn. Rvp 14823/2016.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. decembra\n2016 doručené podanie\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorým podľa § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) vyhlásil, že žiada vylúčiť sudkyňu ústavného súdu Janu Baricovú (ďalej\n\naj „namietaná sudkyňa“) z rozhodovania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 14823/2016.\n2. V dôvodoch svojho vyhlásenia sťažovateľ uviedol:\n«Sťažovateľ vo svojej sťažnosti napáda uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn.:\n6Sžo/102/2015 zo dňa 27.07.2016. Napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu SR sa týkalo\nvýkladu zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZSI“). Najvyšší súd SR sa\nv napadnutom uznesení pri svojom názore odvolal na údajne „prevažujúcu judikatúru“\nNajvyššieho súdu SR, okrem iného, na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k.: 5Sži/8/2012\nzo dňa 05.08.2013, č. k.: 5Sži/13/2013 zo dňa 15.08.2013 a č. k.: 5Sži/21 /2013 zo dňa\n21.11.2013.\nV týchto rozhodnutiach vystupovala JUDr. Jana Baricová v postavení predsedu\nsenátu a pravdepodobne aj v postavení sudcu spravodajcu. V predmetných rozhodnutiach\nNajvyšší súd SR (kde vystupovala JUDr. Jana Baricová) prijal právny názor odlišný od\nprávneho názoru sťažovateľa, ktorý však sťažovateľ v sťažnosti nepovažuje za ústavne\nkonformný a aj z toho dôvodu žiada napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušiť\na vrátiť na nové konanie. To znamená, že na základe sťažnosti sťažovateľa má JUDr. Jana\nBaricová, navyše v postavení sudcu spravodajcu, posudzovať ústavnú konformnosť\nprávneho výkladu ZSI, o ktorom sama rozhodovala. Inými slovami, JUDr. Jana Baricová\nmá de facto rozhodovať, či sa dopustila omylu v interpretácii a aplikácií práva, konkrétne\nZSI. Za takýchto okolností možno mat odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Jane\nBaricovej rozhodovať o sťažnosti sťažovateľa, čo vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR\naj Európskeho súdu pre ľudské práva. ...\nSťažovateľ sa o tejto skutočnosti dozvedel dňa 23.11.2016, kedy na webovej stránke\nÚstavného súdu SR bolo uverejnené oznámenie o pridelení sťažnosti sťažovateľa\nJUDr. Jane Baricovej, ako sudcovi spravodajcovi.»\nII.\n3. Sudkyňa Jana Baricová vo vyjadrení z 2. januára 2017 k uvedenej námietke\npredpojatosti sťažovateľa\n\npoukázala predovšetkým na to,\n2\n\nže vo veci sťažnosti sťažovateľa vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 14823/2016,\nktorou namieta porušenie svojich práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžo/102/2015 z 27. júla 2016, sťažovateľ oznámil\nsvoje odôvodnené pochybnosti o jej nezaujatosti ako sudkyne spravodajkyne z dôvodu,\nže ako sudkyňa a predsedníčka senátu najvyššieho súdu rozhodovala v obdobných\nveciach, konkrétne vo veciach vedených na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Sži 8/2012, sp. zn.\n5 Sži 13/2013 a sp. zn. 5 Sži 21/2013. Namietaná sudkyňa ďalej uviedla:\n«Sťažovateľ vo vznesenej námietke zaujatosti poukazuje na to. že predmetom týchto\nkonaní a rozhodnutí, rovnako ako v sťažnosti napadnutej veci sp. zn. 6 Sžo/102/2015,\nnajvyšší súd prijal právny názor odlišný od právneho názoru sťažovateľa, ktorý sťažovateľ\nv sťažnosti nepovažuje za ústavne konformný a žiada rozhodnutie najvyššieho súdu zrušiť.\nPodľa sťažovateľa by som tak ako sudkyňa spravodajkyňa posudzovala ústavnú\nkonformitu právneho výkladu zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZSI“), o ktorom som sama rozhodovala, teda de facto by som\nrozhodovala o tom. či som sa dopustila omylu pri interpretácii a aplikácii práva, konkrétne\nZSI. Poukázal pritom na rozhodnutie ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 71/2013\na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci San Leonard\nBánd Club proti Malte, sťažnosť č. 77562/01 rozsudok z 29. júla 2004. bod 61).\nK uvedeným dôvodom námietky zaujatosti si dovoľujem uviesť nasledovné:\nObdobne, ako v sťažnosťou napadnutej veci. najvyšší súd rozhodoval o viacerých\nsprávnych žalobách smerujúcich proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu vychádzajúcemu\nz ustanovenia § 19 ods. 3 ZSI. Prevažujúci a dnes už v podstate ustálený právny názor\nsprávnych súdov o vysporiadaní sa s námietkou žalobcov (vrátane sťažovateľa) o existencii\nfiktívneho rozhodnutia žalovaných (osobitne ministerstiev Slovenskej republiky) z dôvodu\nnedodržania zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o rozklade (§ 19 ods. 3 prvej vety\nZSI) vychádza z právneho názoru, prvýkrát vysloveného v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.\n3Sži 19/2012 zo 4. decembra 2012...\nOd tohto času sa správne súdy k tomuto právnemu názoru prikláňali vrátane senátu\n5S, ktorého som na najvyššom súde bola predsedníčkou. Najvyšší súd zároveň poukazoval\ni na to, že účelom zákona o slobode informácií je predovšetkým poskytovanie informácií za\n3\n\ntýmto zákonom stanovených podmienok a že tento zákon má slúžiť predovšetkým ako nástroj\nspoločenskej kontroly. Preto vzhľadom na účel zákona o slobode informácií, ak rozhodnutie\no žiadosti o informáciu bolo vydané, „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným.\nV prípade, že by sa mal akceptovať názor žalobcu, ktorý, ako je vedené zhora, nemožno\npovažovať za súladný so zákonom, rozhodnutie by sa zrušilo iba pre to, aby sa zopakoval\nproces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu\nreálne neprivodia iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie a formálne\nzopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej\nstránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie.“ (napr. uznesenie sp. zn.\n5Sži/9/2013 z 31. októbra 2013).\nVychádzajúc z uvedeného som toho názoru, že obavy sťažovateľa o mojej\nnezaujatosti sú oprávnené, pretože s poukazom na rozhodnutie ESĽP vo veci San Leonard\nBánd Club proti Malte tieto skutočne vychádzajú z okolnosti, že som ako predsedníčka\nsenátu posudzovala takmer totožné prípady a senát 5S v nich zaujal zhora citovaný právny\nnázor, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, od ktorého však ja nemám dôvod odstúpiť.\nSťažovateľom oznámené skutočnosti tak môžu predstavovať relevantný dôvod, ktorý\nmôže vniesť pochybnosti o mojej nepredpojatosti v danej veci, pretože v podstate by som\nposudzovala správnosť, resp. ústavnú konformnosť svojich skorších rozhodnutí.\nKeďže požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej\nvnímania, možno viac menej uzavrieť, že v zmysle § 27 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) je daný môj pomer k veci, týkajúci sa jej predmetu.\nVychádzajúc aj z ďalších rozhodnutí ESĽP (napr. Delcourt proti Belgicku, 1970.\nséria A. č. 11 alebo Daktaras proti Litve, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. októbra\n2000, bod 32), navrhujem, aby vec bola podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npredložená v súlade s platným rozvrhom práce na rozhodnutie príslušnému senátu\nústavného súdu a aby som bola vylúčená z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej\nústavným súdom pod sp. zn. Rvp 14823/2016.»\n\n4\n\n4. Podľa čl. IV bodu 1 písm. c) platného rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie\nod 1. marca 2016 do 28. februára 2017 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa\n§ 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje I. senát, ak ide o sudcov III. senátu\nústavného súdu.\n5. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu sudcovskej\nfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo\nk ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho predpojatosti.\n6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,\nže niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k\nvyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho\npojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho\npojednávania.\n7. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej\npodstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti\nči predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.\nRozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú\npovinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.\n8. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu\nľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva\nna spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\ndve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov\n(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,\nsťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu\na stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské\npráva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to vo\nvšeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod 57),\nale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,\nrozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti\n5\n\nči predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým\nsubjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje\nosobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná\nnestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť\nsudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných\ndôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť\ndostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.\nNa subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca\nvykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva\nnestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť\nustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti\no nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože\n„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere\nsamotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10.\n2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy\nv demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.\n9. Príslušný senát ústavného súdu námietku predpojatosti vznesenú sťažovateľom\nprerokoval, a pretože vzhľadom na oznámenú skutočnosť, ako aj vyjadrenie namietanej\nsudkyne dospel k záveru, že sú spôsobilé vzbudiť legitímny dojem, že namietaná sudkyňa\nby mohla mať záujem na výsledku konania, keďže ide svojím spôsobom o rozhodovanie\nv takmer totožných veciach, v akých rozhodovala ako predsedníčka, resp. členka senátu\nnajvyššieho súdu, a preto by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nepredpojatosti ako sudkyne\nspravodajkyne v rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. Rvp 14823/2016, rozhodol o jej\nvylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. januára 2017\n\n6", "vazby": {"registre": ["námietka zaujatosti sudcu ÚS SR", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["§ 28 ods. 3 zákona o organizácii ÚS SR platného do 28. 2. 2019"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 71/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b503f0fd-f57c-4088-a6a3-2a7797e41f87"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3d024996-9fb3-4b6e-920a-ac8051aa33ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.146.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 146/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 146/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.146.2024.1"}, {"guid": "ussr:51a32b11-7f93-494f-860f-f4c329d47d68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.410.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2017 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.410.2017.1"}, {"guid": "ussr:a6e4face-8fe8-4363-a36d-3d836716548b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.205.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 205/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 205/2017 z 4. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-04", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.205.2017.1"}]}