{"guid": "ussr:0bfafc4d-f831-4e03-baab-5131154a596c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.415.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 415/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 415/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 415/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.415.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "nazov": "čl. 7 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "nazov": "čl. 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "nazov": "čl. 52 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 7 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 40", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 40", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 52 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-7", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-52", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0bfafc4d-f831-4e03-baab-5131154a596c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.415.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.415.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.415.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 415/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, Poľská republika,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, J. M. Geromettu 146/1, Žilina,\nvo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 39\nods. 1, čl. 40, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso 2/2016 z 27. februára 2017 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline sp. zn. 21 Scud 68/2014 z 12. augusta 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n14. júna 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala\n\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\n\nčl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom\n\nNajvyššieho súdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\nsp. zn. 10 Sžso 2/2016 z 27. februára 2017 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“)\nv spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n21 Scud 68/2014 z 12. augusta 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).\n2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca,\nrozhodnutím č. 45930-1/2013-CA z 1. októbra 2013 rozhodla, že jej od 1. februára 2012\npodľa platnej slovenskej legislatívy nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Proti tomuto rozhodnutiu\npodala sťažovateľka odvolanie, v ktorom namietala nesprávnu aplikáciu čl. 11 ods. 2\npísm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho\nparlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (ďalej len „základné\nnariadenie“). O podanom odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím\nč. 24336-3/2014-BA zo 4. marca 2014 tak, že odvolanie sťažovateľky zamietla a potvrdila\nrozhodnutie Sociálnej poisťovňa, pobočky Čadca, ako vecne správne. Žalobou\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu sa sťažovateľka na krajskom súde\ndomáhala zrušenia tohto rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového\norgánu verejnej správy. Krajský súd žalobu sťažovateľky napadnutým rozsudkom zamietol\na v rámci odôvodnenia zdôraznil, že aplikovať relevantný čl. 11 ods. 1 základného\nnariadenia v spojitosti s nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009\nzo 16. septembra 2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) je možné v situácii, keď osoba\nvykonáva činnosť zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby v dvoch\nčlenských štátoch, avšak z vykonaného dokazovania táto skutočnosť preukázaná nebola.\nKeďže sa sťažovateľka nestotožnila s predostretou argumentáciou krajského súdu, podala\nproti jeho rozsudku odvolanie, ktorému najvyšší súd nevyhovel a sťažnosťou napadnutým\nrozsudkom rozsudok krajského súdu potvrdil.\n3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že rozsudkom krajského súdu\na rozsudkom najvyššieho súdu bola ukrátená na svojich základných právach garantovaných\n\n2\n\nústavou. Podľa jej názoru najvyšší súd porušil jej základné práva podľa čl. 2 ods. 2 a čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a právo podľa čl. 6 dohovoru tým, že v napadnutom rozsudku\n„... absentuje odkaz na právne predpisy, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal,\nnezaoberá sa právnym zdôvodnením svojho rozhodnutia a v rámci odôvodnenia sa vôbec\nnezaoberá rozsiahlymi námietkami sťažovateľky uvedenými v odvolaní“, čo sťažovateľka\npovažuje „... za nedostatočné, zakladajúce arbitrárnosť rozhodnutia“. Okrem uvedeného sa\npodľa tvrdení sťažovateľky najvyšší súd a ani krajský súd kvalifikovane nevysporiadali\nso záznamom č. 34099-2/2013-CA o vykonaní kontroly zameranej na prevenciu reálneho\nvýkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorý sťažovateľka považuje\nza nosný dôkaz v predmetných konaniach. V týchto intenciách sťažovateľka ďalej uvádza:\n„... tak ako prvostupňový správny orgán (Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca), v rámci\nodvolacieho konania aj druhostupňový správny orgán (Sociálna poisťovňa Ústredie), ako aj\nkonajúci prvostupňový správny súd (Krajský súd Žilina) považovali otázku reálneho výkonu\nčinnosti\n\nsťažovateľky\n\nako\n\nzamestnanca\n\npodstatnú\n\npre\n\nvydanie\n\nrozhodnutia\n\no vzniku/nevzniku poistenia v zmysle Zákona o SP podľa slovenskej legislatívy, napriek\ntomu, že táto otázka bola v zmysle vyššie uvedeného vyriešená už v rámci konania\no kontrole, ktorej výsledkom bol záznam č. 34099-2/2013-CA..., vôbec na túto skutočnosť\npri vydaní svojich rozhodnutí nereflektovali. Rovnako aj Najvyšší súd, aj napriek ďalším\ndôkazom predloženým v správnom, ako aj súdnom konaní... zásadne polemizoval o reálnosti\nvykonávania práce sťažovateľky ako zamestnanca a už vyriešenú prejudiciálnu otázku\npodstatnú pre vydanie ústavnou sťažnosťou napádaného rozhodnutia odignoroval.“\n4. Namietané porušenie čl. 7 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľka v tom, že „... krajský\nsúd ako prvostupňový a rovnako aj Najvyšší súd ako súd odvolací odmietol aplikovať\nv danej veci nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004\na jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a čl. 14-16“, a čl. 2 ods. 2 ústavy bol\npodľa názoru sťažovateľky porušený svojvoľnou aplikáciou právnych noriem a vykonaných\ndôkazov. Napokon k namietanému porušeniu čl. 39 ods. 1, čl. 40 a čl. 52 ods. 2 ústavy malo\ndôjsť tým, že svojimi rozhodnutiami všeobecné súdy porušili princíp rovnakého\nzaobchádzania s poukazom na to, že zamestnávateľ sťažovateľky zamestnáva aj iných\n\n3\n\nobčanov Poľskej republiky, proti ktorým postupovali orgány verejnej správy odlišne, a to\ntak, že im vznikli príslušné sociálne poistenia podľa podmienok stanovených slovenskými\nprávnymi normami.\n5. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd\nnálezom vyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu\nboli porušené jej základné práva podľa čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 39 ods. 1, čl. 40, čl. 46\nods. 1 a 2 a čl. 52 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 dohovoru, aby napadnuté rozhodnutia\nzrušil, vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal jej trovy konania.\nII.\n6. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný\nsúd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nzákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\n\n4\n\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.A\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nsťažovateľkou\n\noznačených\n\npráv\n\nrozsudkom\n\nkrajského súdu\n9. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka\nnamieta porušenie označených základných práv a slobôd rozsudkom krajského súdu,\npoukazuje na to, že v zmysle už uvedeného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy disponuje\nústavný súd pri ochrane poskytovanej fyzickým alebo právnickým osobám len subsidiárnou\nprávomocou. Zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu vyplýva, že právomoc ústavného\nsúdu nastupuje až vtedy, keď ochranu základných práv a slobôd nemôžu sťažovateľovi\nposkytnúť všeobecné súdy (I. ÚS 269/06). Ak sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa môže ochrany základných práv alebo slobôd domôcť využitím\ndostupných a účinných prostriedkov nápravy pred všeobecnými súdmi, ústavný súd takúto\nsťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci (IV. ÚS 115/07).\n10. Vzhľadom na uvedený princíp subsidiárnej právomoci ústavného súdu tak\nústavný súd nedisponuje právomocou preskúmavať rozsudok krajského súdu, pretože jeho\nrozhodnutie mohlo byť (a v tomto prípade aj bolo) preskúmané najvyšší súdom, a to\nna základe riadneho opravného prostriedku (odvolania). Z tohto dôvodu bolo potrebné\nsťažnosť v časti vo vzťahu k rozsudku krajského súdu odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie. Ústavný súd sa tak v ďalšom priebehu predbežného\nprerokovania sťažnosti venoval len časti sťažnosti smerujúcej proti rozsudku najvyššieho\nsúdu.\n\n5\n\nII.B\nK namietanému\n\nporušeniu\n\nsťažovateľkou\n\noznačených\n\npráv\n\nrozsudkom\n\nnajvyššieho súdu\n11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zvyšnej časti sťažnosti zistil, že\nsťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy namieta tiež porušenie základných práv podľa čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 ústavy.\n12. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy\nmôže Slovenská republika medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená\nspôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti\nsvojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPrevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom\nalebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.\n13. Ústavný súd konštatuje, že úvodné články ústavy vrátane tých, ktoré vo svojej\nsťažnosti sťažovateľka označila, majú charakter základných, všeobecných ustanovení, tak\nako to vyplýva aj zo samotného názvu prvého oddielu prvej hlavy ústavy. Ústavné normy,\nktoré sú obsiahnuté v tejto časti ústavy, síce môžu poskytovať východisko pri výklade\nzákladných práv a slobôd, avšak samy osebe nemajú charakter základných práv a slobôd,\nktoré sú uvedené v čl. 14 a nasl. ústavy. Ústavný súd tak na základe už uvedeného\nkonštatuje, že nemá dostatok právomoci rozhodnúť o porušení ústavnej normy obsiahnutej\nv čl. 2 ods. 2 a čl. 7 ods. 2 ústavy v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n14. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv podľa čl. 39 ods. 1, čl. 40 a čl. 52 ods. 2\nústavy, je potrebné uviesť, že čl. 39 ods. 1 práve v spojitosti s čl. 52 ods. 2 ústavy sa\nvzťahuje iba na občanov Slovenskej republiky ako jedno zo sociálnych práv, ktoré im\nústava garantuje. Keďže ide o právo ústavou výslovne priznané iba občanom, nemôže dôjsť\nk jeho porušeniu vo vzťahu k sťažovateľke, ktorá je poľskou štátnou občiankou. Pokiaľ ide\n\n6\n\no právo na zdravie a bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40 ústavy, ústavný\nkonštatuje, že v danom prípade sťažovateľke napadnutými rozhodnutiami nebola žiadnym\nspôsobom odopretá zdravotná starostlivosť, predmetom oboch rozhodnutí nebolo posúdenie\njej zdravotného stavu, preto v jej prípade absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi\nnamietaným porušením základného práva podľa čl. 40 a napadnutými rozhodnutiami\nkrajského súdu a najvyššieho súdu.\n15. Z uvedeného dôvodu bolo nutné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre nedostatok\nprávomoci ústavného súdu aj v tejto časti a ústavný súd sa tak v ďalšom priebehu\npredbežného prerokovania sťažnosti venoval len časti sťažnosti smerujúcej proti rozsudku\nnajvyššieho súdu, v ktorej sťažovateľka napáda porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1\na 2 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru.\n16. Ako už bolo uvedené, podľa zákona o ústavnom súde môže ústavný súd\nodmietnuť aj taký návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. V zmysle judikatúry ústavného\nsúdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ vo svojej sťažnosti, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo\nslobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej\nreálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 56/03, II. ÚS 101/03,\nI. ÚS 229/07).\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Podľa\nčl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\n\n7\n\nzákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Základné právo na súdnu ochranu tak\numožňuje každému, aby sa po splnení predpokladov ustanovených zákonom stal\núčastníkom súdneho konania.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch\n\nalebo\n\noprávnenosti\n\nakéhokoľvek\n\ntrestného\n\nobvinenia\n\nproti\n\nnemu.\n\nRozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď\npo dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo\nnárodnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy\nmaloletých\n\nalebo\n\nochrana\n\nsúkromného\n\nživota\n\núčastníkov\n\nalebo,\n\nv\n\nrozsahu\n\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné\nokolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.\n19. Ústavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto\npotrebné posudzovať spoločne.\n20. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach pravidelne konštatuje, že nie je súčasťou\nsystému všeobecného súdnictva, ale je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti\na ako taký v zásade nie je oprávnený skúmať a posudzovať právne názory všeobecných\nsúdov, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd taktiež neskúma, či bol\nv konaní pred všeobecným súdom náležite zistený skutkový stav. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti postupu všeobecného súdu s ochranou základných práv\na slobôd garantovanou ústavou, resp. s ochranou ľudských práv a základných slobôd\ngarantovanou medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (II. ÚS 21/96, I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01).\n\n8\n\n21. Ústavný súd tak môže preskúmavať iba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak\nv konaniach, ktoré im predchádzali, alebo v samotných rozhodnutiach došlo k porušeniu\nzákladného práva a slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom skúmania zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by tieto závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody. Súčasťou práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04).\n22. Ak sťažovateľka vidí porušenie svojho základných práv na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru v tom, že\nnajvyšší súd sa v rámci svojho odôvodnenia vôbec nevysporiadal so záznamom o vykonaní\nkontroly zameranej na prevenciu reálneho výkonu činnosti zamestnancov, v tomto smere\npovažuje ústavný súd za potrebné uviesť, že v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky\na podrobnosti súdnej a inej právnej ochrany ustanoví zákon. Týmto zákonom bol až do jeho\nzrušenia zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „OSP“). V zmysle ustanovenia § 132 OSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,\na to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Záznam o vykonaní\nkontroly zameranej na prevenciu reálneho výkonu činnosti zamestnancov je len jedným\nz dôkazov, na základe ktorých všeobecné súdy vo veci rozhodli. Skutočnosť, že v rámci\nkonania o kontrole zameranej na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov bol\nzo strany kontrolujúceho subjektu vyhotovený záznam o kontrole, v žiadnom prípade\nnezakladá prekážku rozsúdenej veci a neuberá právomoc všeobecným súdom posudzovať\notázku, či v okolnostiach daného prípadu došlo alebo nedošlo k reálnemu výkonu závislej\npráce. Tvrdenie sťažovateľky, že najvyšší súd pochybil, keď „zásadne polemizoval\no reálnosti vykonávania práce sťažovateľky ako zamestnanca a už vyriešenú prejudiciálnu\notázku podstatnú pre vydanie ústavnou sťažnosťou napádaného rozhodnutia odignoroval“,\nje tak nesprávne. Súdnym prieskumom, vykonávaním dôkazov a ich následným\nvyhodnocovaním v súlade s procesnými normami vo vzťahu k nastolenej otázke nemohlo\nzo strany všeobecných súdov dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľky. Nie je\n\n9\n\nnamieste ani tvrdenie, že súd odignoroval sťažovateľkou označený záznam ako dôkaz,\nnaopak, najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku s odkazom na rozsudok krajského súdu\njasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo tento záznam nie je pre posúdenie veci rozhodný,\nktoré iné dôkazy považuje za relevantné a aké závery pri aplikácii konkrétnych právnych\npredpisov z nich vyvodzuje. Nie je úlohou ústavného súdu opätovne vyhodnocovať dôkazy,\nprípadne prehodnocovať skutkový stav, ako to požaduje sťažovateľka vo svojej sťažnosti.\n23. Neobstojí ani námietka sťažovateľky, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu\nje „nedostatočné, zakladajúce arbitrárnosť rozhodnutia“, keďže sa najvyšší súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie správnosti postupu\nkrajského súdu s tým, že sa „nevysporiadal so všetkými jej námietkami v podanom\nodvolaní“. Ústavný súd k tomu v prvom rade uvádza, že Občiansky súdny poriadok (platný\na účinný v čase napádaného konania) v ustanovení § 219 ods. 2 výslovne umožňoval\nodvolaciemu súdu obmedziť sa v odôvodnení svojho rozhodnutia len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.\nAk teda najvyšší súd v odôvodnení svojho rozsudku využil takúto procesnú ekonómiu\na v podstatnom len odkázal na rozsudok krajského súdu, to samo osebe nemožno považovať\nza porušenie práva na súdnu ochranu. V danom prípade dokonca najvyšší súd konal nad\nrámec procesného minima, keď v podstatnom napokon opakovane zhrnul dôvody a právne\nargumenty, pre ktoré odvolaniu sťažovateľky nevyhovel.\n24. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že z jeho odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že najvyšší súd sa danou vecou\nriadne zaoberal, že príslušné právne normy interpretoval a aplikoval ústavne konformným\nspôsobom, rozviedol, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, a svoje rozhodnutie\ntiež zrozumiteľne a preskúmateľným spôsobom odôvodnil. Ústavný súd tak z týchto\ndôvodov dospel k záveru, že najvyšší súd nemohol porušiť základné práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6\ndohovoru.\n\n10\n\n25. Poslednou skutočnosťou, v ktorej sťažovateľka vidí porušenie svojho práva\nna súdnu ochranu, je to, že podľa jej názoru „najvyšší súd ako súd odvolací odmietol\naplikovať v danej veci nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nz 29. apríla 2004 a jeho čl. 11 ods. 1 vo väzbe na čl. 13 ods. 3 ako aj nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009 a čl. 14-16“.\nNajvyšší súd sa zaoberal aj touto otázkou a v odôvodnení svojho rozhodnutia k tomu\nuvádza: „Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj rozhodnutia žalovaného, najvyšší\nsúd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že v konaní nebolo preukázané, že by\nžalobkyňa\n\nreálne\n\nfakticky\n\nvykonávala\n\nčinnosť\n\nzamestnanca\n\nu\n\nzamestnávateľa\n\nREPRUF, s.r.o., ktorého sídlo je na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu, preto\nneboli splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu čl. 13 ods. 3 základného nariadenia.\nPre aplikáciu tohto článku základného nariadenia je potrebný reálny súbeh činností\nžalobkyne ako SZČO na území Poľskej republiky a činnosti zamestnankyne na území\nSlovenskej republiky. Uvedené ustanovenie základného nariadenia predpokladá existujúci,\nskutočný súbeh dvoch činností, a to SZČO a zamestnanie v dvoch odlišných členských\nštátoch a iba táto skutočnosť zakladá postup podľa predmetného článku 13 ods. 3\nzákladného nariadenia a aplikáciu uplatniteľných právnych predpisov príslušného\nčlenského štátu.“ Už z uvedenej časti odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu je teda\nzrejmé, že najvyšší súd neodmietol tento právny predpis a v ňom obsiahnuté právne normy\naplikovať bezdôvodne, ale pri ich výklade dospel k záveru, že v prípade sťažovateľky\nnebola naplnená hypotéza týchto právnych noriem, a teda nebola možná ani ich aplikácia.\nÚstavný súd tak dospel k záveru, že ani táto argumentácia sťažovateľky nie je spôsobilá\nindikovať možné porušenie základných práv sťažovateľky garantovaných čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy.\n26. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že žiadnym sťažovateľkou namietaným\npostupom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu jej základných práv v zmysle čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru, sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n11\n\n27. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá pre nedostatok právomoci, resp.\npre jej zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch\nsťažovateľky, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "arbitrárnosť", "zamestnanec"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:91f2e0d4-2264-4cfa-8050-00cdf958785c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 229/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91f2e0d4-2264-4cfa-8050-00cdf958785c"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "20964a1e-7342-4301-afe9-0d322df69cfa:19a20c6f-3f68-4b06-bac2-b5565973ff60", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200494.1", "spisova_znacka": "21Scud/68/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/68/2014 z 11. 8. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-08-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200494.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:33d2deed-0f29-40de-a11f-41d8ee0d46f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.696.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 696/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 696/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.696.2017.1"}]}