{"guid": "ussr:c737f11e-118a-4760-8ad3-eed1081300e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.428.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 428/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 428/2017 z 31. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 428/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.428.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c737f11e-118a-4760-8ad3-eed1081300e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.428.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.428.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.428.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 428/2017-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. augusta 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n, vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nupovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 Gn 113/16/1000-17\nz 28. februára 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. mája 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/2 Gn 113/16/1000-17 z 28. februára 2017 (ďalej\naj „upovedomenie“).\n\n2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že generálna prokuratúra nerešpektovala\n§ 3 ods. 2, § 5 písm. a) a d) a § 36a ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pretože pri jeho podnete sa\ndôsledne nedržala uvedených ustanovení. Generálna prokuratúra sa zaoberala opakovaným\npodnetom\n\nsťažovateľa\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk predchádzajúcemu\n\nvybaveniu\n\njeho\n\npodnetu\n\nz 2. októbra 2016. V opakovanom podnete poukazoval na to, že počas letných mesiacov bol\nako študent denného štúdia zaradený do práce, na čo upozornil riaditeľa Ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody, v ktorom si odpykáva súdom uložený trest. Vo vyjadrení prokurátora\nkrajskej prokuratúry bolo uvedené, že sťažovateľ sa podľa tvrdenia na uvedenú skutočnosť\nnesťažoval a mohol neuposlúchnuť príkaz „príslušníka ZVJS“. Taktiež mal sťažovateľ\nmožnosť pred komisiou odmietnuť prácu bez postihu, avšak pred komisiu nikdy\nnepredstúpil a ani nebol poučený, že nemusí nastúpiť. Vzhľadom na to, že uvedené\nokolnosti neskúmala v upovedomení generálna prokuratúra, sa sťažovateľ domnieva, že\ndošlo k zjavnej svojvôli.\n3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho veci\nrozhodol tak, že nálezom vysloví porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy upovedomením generálnej prokuratúry, ktoré zruší a uloží generálnej\nprokuratúre, aby vo veci znovu konala a rozhodla.\nII.\n4. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n2\n\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju\nzo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide\no generálnu prokuratúru) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03,\nIII. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\n10. Podľa sťažovateľa k porušeniu označeného základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy malo dôjsť svojvoľným a nepresvedčivým\n\n3\n\nupovedomením generálnej prokuratúry, v ktorom sa nezaoberala skutočnosťami, ktoré\nsťažovateľ namietal.\n11. Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba\nvtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším\nopakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ\npodnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej\nveci.\n12. Podľa § 36a ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet nie je\ndôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu.\n13. Ústavný súd skúmal, či upovedomením generálnej prokuratúry mohlo dôjsť\nk namietanému porušeniu\n\noznačeného\n\npráva.\n\nGenerálna\n\nprokuratúra\n\nvo\n\nsvojom\n\nveci\n\npodania\n\nupovedomení uviedla:\n„Generálna\n\nprokuratúra\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nkoná\n\nvo\n\nz 18. februára 2017 vyhodnoteného ako ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2 zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Samotným ďalším\nopakovaným podnetom vyjadrujete nespokojnosť so spôsobom vybavenia opakovaného\npodnetu z 02. októbra 2016. Opakovaný podnet bol odložený, pretože nebol dôvodný\na o tejto skutočnosti ste boli upovedomený listom z 10. februára 2017 pod sp. zn.\nIV/2 Gn 113/16/1000-13.\nĎalší opakovaný podnet z 18. februára 2017 vo veciach vedených na Generálnej\nprokuratúre Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/2 Gn 113/16/1000 a na Krajskej\nprokuratúre v Trnave pod sp. zn. 3 Kn 58/16/2200 neobsahuje žiadne relevantné\nskutočnosti, ktoré by neboli preskúmané pri vybavovaní Vašich predchádzajúcich\npodnetov. V tejto súvislosti poukazujem na list z 10. februára 2017 pod sp. zn.\nIV/2 Gn 113/16/1000-13 a poučenie podľa § 36 ods. 2 prvá veta zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky je nadriadeným prokurátorom všetkých\nprokurátorov a má v zmysle § 7 ods. I zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\n\n4\n\nneskorších predpisov postavenie vedúceho ústredného štátneho orgánu. Z tohto dôvodu\njeho stanovisko nie je oprávnený preskúmavať žiadny prokurátor činný v Slovenskej\nrepublike, a to bez ohľadu na to, či také stanovisko podpísal sám alebo či na jeho\npodpísanie splnomocnil iného prokurátora.\nĎalší opakovaný podnet bez prijatia opatrení odkladám s tým, že stanovisko\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky je konečné.“\n14. Po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry ústavný súd\ndospel k záveru, že generálna prokuratúra svoje úvahy a právne závery jasne a zrozumiteľne\nodôvodnila, a preto ich po vecnej a formálnej stránke považuje za zákonné a správne.\nNapadnuté upovedomenie teda v žiadnom prípade nevykazuje známky arbitrárnosti\na obsahuje dostatočne presvedčivé odôvodnenie, pričom ústavný súd nezistil, že by výklad\na závery generálnej prokuratúry vykazovali znaky ľubovôle, prípadne boli zjavne\nneodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení zákona\no prokuratúre, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. V tejto súvislosti ústavný súd\nuvádza, že orgán verejnej moci nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Záver, ku ktorému dospela generálna prokuratúra\nvo svojom upovedomení, však nie je možné považovať za extrémny, ktorý by si vyžadoval\nzásah ústavného súdu.\n15. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom generálnej prokuratúry nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nnapadnutého upovedomenia. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97), že právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným\núspechom, preto orgán verejnej moci nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n16. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným upovedomením generálnej prokuratúry a namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. S prihliadnutím na odôvodnenosť\n\n5\n\nupovedomenia generálnej prokuratúry ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n17. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "výkon trestu-odňatia slobody", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}