{"guid": "ussr:a351811f-785e-4b69-be36-888912e9cc64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.446.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 446/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 446/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 446/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.446.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a351811f-785e-4b69-be36-888912e9cc64", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.446.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.446.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.446.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 446/2017-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudcu Milana Ľalíka a sudcu Rudolfa\nTkáčika prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Tomášom Husovským, Mäsiarska 6, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Prešov v konaní\nvedenom pod ČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012 a postupom Okresnej prokuratúry Prešov\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 4/17/7707 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 1 Pv 726/2012)\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru\nkriminálnej polície Prešov v konaní vedenom pod ČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012\na postupom Okresnej prokuratúry Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 4/17/7707\nporušené boli.\n\n2.\n\n,\n\npriznáva\n\nfinančné zadosťučinenie\n\nv celkovej sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktorú s ú mu p o v i n n í vyplatiť Okresné\nriaditeľstvo Policajného zboru odbor kriminálnej polície Prešov v sume 2 500 € (slovom\ndvetisícpäťsto eur) a Okresná prokuratúra Prešov v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto\neur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n3.\n\n, p r i z n á v a trovy právneho zastúpenia\n\nv sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú s ú\np o v i n n í vyplatiť Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície\nPrešov v sume 187,40 € (slovom stoosemdesiatsedem eur a štyridsať centov) a Okresná\nprokuratúra Prešov v sume 187,40 € (slovom stoosemdesiatsedem eur a štyridsať centov)\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. júna 2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Prešov (ďalej len „okresné\nriaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012 a postupom\nOkresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Pv 726/2012.\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n\n2\n\n«... 17. 12. 2012 bol sťažovateľ na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Odbor\nkriminálnej polície Prešov (ďalej len „OR PZ“) vypočutý ako svedok vo veci prečinu\nusmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, kde poškodenou mala byť\n.\nUznesením vyšetrovateľa OR PZ Prešov ČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012\nzo 16. 9. 2013 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“) bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie\npre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného\nzákona, ktorého skutku sa mal dopustiť tak, že počas hospitalizácie\n\nz\n\nna Gynekologicko pôrodníckej klinike vo FNsP J. A. Reimana v Prešove ako službukonajúci\nlekár dňa 30. 4. 2012 v čase od 7.00 hod do 19.45 hod nevykonal všetky diagnostické\na liečebné úkony u tejto pacientky k zisteniu pôvodu bolestí brucha uvádzaných pacientkou\na vysokých zápalových markerov (CRP) stonásobne prekračujúcich fyziologickú hranicu,\nčo poukazovalo na ťažkú infekciu, hoci sa stav pacientky postupne zhoršoval a ako zástupca\nprimára zodpovedal v čase neprítomnosti primára za poskytnutú liečebnú starostlivosť,\npričom týmto konaním z nedbanlivosti nezistil zápal červovitého prívesku slepého čreva,\nktorý praskol a spôsobil hnisavý zápal pobrušnice, čo viedlo k nutnosti urgentnej operácie\ndňa 30.4.2012 s následným premiestnením na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny\nFNsP v Prešove a následne reoperáciu dňa 2. 5. 2012, po ktorej došlo k zástave srdca\na smrti pacientky v čase o 12.50 hod a to aj napriek poskytnutej resuscitácii, čím ošetrujúci\nlekár z nedbanlivosti porušil dôležitú povinnosť.\nNapriek tomu, že ku skutku malo dôjsť 30. 5. 2012, teda pred 5 rokmi a dvomi\nmesiacmi, v trestnej veci sťažovateľa nebolo ukončené ešte ani prípravné konanie.\nSkutok, z ktorého je sťažovateľ obvinený nie je v uznesení o vznesení obvinenia\nvôbec špecifikovaný, nie je z neho zrejmé aké diagnostické a liečebné úkony mal sťažovateľ\nako lekár vykonať, čo od vznesenia obvinenia bráni sťažovateľovi v možnosti náležite sa\nobhajovať, čím je dlhodobo porušované jeho právo na obhajobu. O aké liečebné\na diagnostické úkony sa malo jednať nie je zrejmé ani z odôvodnenia uznesenia\nvyšetrovateľa, keďže chýba akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu ku skutku, ktorého sa mal\ndopustiť sťažovateľ...\nZdôrazňujem, že sťažovateľ je gynekológ, pričom poškodená zomrela na\nkomplikácie, ktoré boli zapríčinené zápalom slepého čreva. Nie je potrebné žiadne\n\n3\n\nmedicínske vzdelanie, ku uvedomeniu si skutočnosti, že zápal slepého čreva lieči chirurg a\nnie gynekológ. Sťažovateľ nastúpil do zamestnania 30. 4. 2012 o 7.00 hod. O 8.00 hod, ako\nzástupca primára v čase jeho neprítomnosti, vykonal primársku vizitu, kde už o 8.00 hod\nvydal pokyn ku pacientke privolať chirurga, čo bolo aj zrealizované a opätovne v ten istý\ndeň vydal pokyn privolať chirurga opätovne. Ani jeden z chirurgov, ktorí pacientku vyšetrili\nnepovažovali za potrebné pacientku liečiť... pacientka nemala žiadne gynekologické\nochorenie, ktoré by ju ohrozovalo na živote a ktoré by si vyžadovalo urgentnú operáciu...\npacientka zomrela na komplikácie spôsobené zápalom slepého čreva.\nUznesenie vyšetrovateľa bolo okrem iného odôvodnené znaleckým posudkom znalca\nz odboru chirurgia. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ využil svoje právo, ktoré má ako\nobvinený a dal si vypracovať vlastný znalecký posudok renomovaným znalcom z odboru\nchirurgie z Českej republiky\n\nktorý skonštatoval, že\n\nsťažovateľ sa žiadneho pochybenia pri poskytovaní liečebnej starostlivosti nedopustil.\nNásledne si sťažovateľ dal vypracovať dodatok ku znaleckému posudku\n, v ktorom sa ku jeho postupu vyjadril znalec z odboru gynekológia\n, ktorý opätovne skonštatoval, že postup sťažovateľa bol správny...\nvyšetrovateľ a aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov a Krajskej prokuratúry Prešov\nspochybňujú tieto predložené dôkazy, tým, že tvrdia, že ide iba o listinný dôkaz.\nDomnievame sa, že jediným dôvodom prečo nechcú tento dôkaz akceptovať, je to,\nže posudok je jasný, logický a zrozumiteľný, vypracovaný renomovaným znalcom\na jednoznačne svedčí v prospech sťažovateľa.\nNásledne sám vyšetrovateľ za účelom vypracovania kontrolného znaleckého\nposudku pribral do konania znaleckú organizáciu Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v\nŽiline, ktorá vypracovala znalecký posudok v novembri 2016, so záverom, že postup\nsťažovateľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej bol správny. Napriek tomu,\nže záver kontrolného znaleckého posudku bol jednoznačný, vyšetrovateľ pribral do konania\nďalšiu znaleckú organizáciu za účelom vypracovania ďalšieho kontrolného znaleckého\nposudku. Znalecký posudok vypracovala Nemocnica sv. Michala v Bratislave dňa 22. 4.\n2017 s rovnakým záverom, ako posudky predtým, že postup sťažovateľa pri liečbe pacientky\nbol správny.\n\n4\n\nNapriek tomu, že vyšetrovateľ a prokurátorka OP majú k dispozícii už dva vlastné\nkontrolné znalecké posudky a dva posudky, ktoré si dal vypracovať sťažovateľ a ktoré majú\nrovnaký záver, a to, že postup sťažovateľa pri liečbe poškodenej bol správny, vyšetrovateľ\npokračuje vo vyšetrovaní skutku, ktorého sa sťažovateľ nedopustil a ktorý mal byť spáchaný\npred 5 rokmi a dvomi mesiacmi.\nV postupe vyšetrovateľa sa opakovane vyskytujú obdobia dlhodobej nečinnosti, keď\nvyšetrovateľ bez akéhokoľvek akceptovateľného dôvodu nekoná a prokurátorka nečinnosť\nvyšetrovateľa toleruje, čím je dlhodobo porušované základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.»\nPodľa sťažovateľa „... vyšetrovateľ bezdôvodne nekonal od 16. 9. 2012, kedy\nbolo sťažovateľovi vznesené obvinenie do 27. 1. 2013, teda viac ako dva mesiace.\nOd 27. 11. 2013 do 1. 4. 2014 - viac ako štyri mesiace. Od 1. 4. 2014 do 5. 5. 2014 - ďalší\nmesiac. Od 5. 5. 2014 do 1. 7. 2015 - dva mesiace. Od 7. 10. 2014 do januára 2015\nvyšetrovateľ opätovne bezdôvodne nekonal ďalšie 3 mesiace, keď pribral do konania znalca\n, ktorý vypracoval znalecký posudok 26. 3. 2015. Po výsluchu znalca\n18. 5. 2015 opätovne nekonal do 8. 9. 2015 - takmer 4 mesiace. Od 8. 9. 2015 do 30. 11.\n2016, teda za obdobie 15 mesiacov zabezpečil vyšetrovateľ jediný dôkaz a to znalecký\nposudok\n\nznaleckej\n\norganizácie\n\nFakultná\n\nnemocnica\n\ns\n\npoliklinikou\n\nŽilina.\n\nAni\n\npo zabezpečení kontrolného znaleckého posudku, ktorý jasne potvrdil, že postup sťažovateľa\npri liečbe poškodenej bol správny, vyšetrovateľ vo veci opätovne nekonal ďalšie tri mesiace,\nkeď následne pribral do konania ďalšiu znaleckú organizáciu na vypracovanie kontrolného\nznaleckého posudku. Ani po vypracovaní ďalšieho kontrolného znaleckého posudku\n22. 4. 2017, ktorý opätovne potvrdil správnosť postupu sťažovateľa pri liečbe poškodenej,\nvyšetrovateľ nekonal, keď ku dňu podania sťažnosti je bezdôvodne opätovne nečinný takmer\n2 mesiace.\nVyšetrovateľ po dobu od vznesenia obvinenia, čo ku dnešnému dňu predstavuje\nobdobie 3 roky a 9 mesiacov, venoval vyšetrovaniu 2 týždne, keď vypočúval svedkov\na zabezpečil vypracovanie troch znaleckých posudkov. Je zrejmé, že vyšetrovateľ je\nopakovane bezdôvodne nečinný vždy po dobu niekoľkých mesiacoch, pričom jeho nečinnosť\nmedzi jednotlivými úkonmi, ktoré vykonáva nie je ničím odôvodnená. Takýmto postupom\n\n5\n\npri vyšetrovaní porušuje základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nJe potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ svojim konaním ku prieťahom v jeho trestnej\nveci ničím neprispel. Aj keď podal sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, o ktorej\nmusela rozhodovať Krajská prokuratúra v Prešove a následne aj sťažnosť na Generálnu\nprokuratúru SR, ani jedna z týchto sťažností nemá odkladný účinok a vyšetrovateľovi nič\nnebránilo pokračovať vo vyšetrovaní a realizovať potrebné úkony. Vyšetrovateľ má vždy\nk dispozícii vyšetrovací spis v dvoch vyhotoveniach, teda ani predloženie spisu na\nnadriadené prokuratúry mu nemôžu brániť v tom, aby postupoval pri vyšetrovaní trestných\nčinov plynule a nevyčkával na prípadné rozhodnutie prokuratúry o sťažnostiach\nobvinených.\nProkurátorka Okresnej prokuratúry..., ktorá dala pokyn na vznesenie obvinenia\nsťažovateľovi a ktorá vykonáva dozor nad vyšetrovaním trestného činu... sa na nečinnosť\nvyšetrovateľa iba rovnako nečinne prizerá a vo veci nekoná, čím je v konaní vedenom\nna Okresnej prokuratúre Prešov pod sp. zn. 1 Pv 726/2012 rovnako porušované základné\nprávo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. dohovoru...\nVo veci Barfus proti Českej republike - rozsudok z 31. júla 2000 Európsky súd\npre ľudské práva považoval už obdobie 3 roky a 10 mesiacov v trestnom konaní\nod vznesenia obvinenia po skončenie veci právoplatným rozsudkom odvolacieho súdu\nz neprimeranú dobu trestného konania a to vo veci, kde bol sťažovateľ obvinený z desiatich\ntrestných činov.\nSťažovateľ sa dostal do stavu právnej neistoty už 17. 12. 2012, keď bol vo veci\nvypočutý v pozícii svedka, keďže vyšetrovateľ vzniesol obvinenie pre trestný čin usmrtenia\npoškodenej, ktorej liečby sa zúčastnil aj sťažovateľ.\nVzhľadom na uvedené považujeme obdobie od 17. 12. 2012 do dnešného dňa, teda\n4 roky a šesť mesiacov za neakceptovateľnú dobu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ\nnachádza a to v dôsledku opakovanej nečinnosti vyšetrovateľa OR PZ a prokurátorky\nOkresnej prokuratúry Prešov v jeho trestnej veci, čím dochádza ku zbytočným prieťahom\nv konaní a tým ku porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“.\n\n6\n\nSťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej\nsume 10 000 € a svoju žiadosť odôvodnil tým, že „... už 4 roky a 6 mesiacov sa nachádza\nv stave právnej neistoty, pričom porušovanie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru a Okresnej prokuratúry Prešov v ňom vyvoláva pocit krivdy a beznádeje.\nTieto pocity sú ešte zvýraznené tým, že sťažovateľ aj pod tlakom trestného stíhania a ním\nspôsobeným neustálym stresom musí pokračovať vo svojej zodpovednej práci lekára.\nSťažovateľ stratil akúkoľvek vieru v to, že Slovenská republika, v ktorej žije a je jej\nobčanom je právny štát. Ako slušný a bezúhonný občan je vystavený dlhoročnej svojvôli\nštátnych orgánov, ktoré nerešpektujú jeho základné práva zaručené ústavou a práva\nzaručené dohovorom.\nVec má pre sťažovateľa doslova existenciálny význam. Sťažovateľ je stíhaný\nza trestný čin, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti v s výkonom svojho povolania lekára,\nza ktorý mu nielenže hrozí trest odňatia slobody až na 5 rokov, ale tiež trest zákazu\nvykonávať činnosť lekára, čím je sťažovateľ vystavený dlhoročným obavám o jeho\nbudúcnosť a budúcnosť jeho rodiny, keďže finančné prostriedky na svoje živobytie,\nsplácanie hypotéky a akékoľvek výdavky získava práve svojou činnosťou lekára.\nOd spáchania údajného skutku už uplynulo viac ako 5 rokov a vo veci nie je ukončené ani\nprípravné konanie. Sťažovateľ sa v dôsledku dlhoročného trestného stíhania ocitol\nv situácii, keď si nie je schopný naplánovať a realizovať žiadne výdavky v obave, že príde\no zamestnanie a sám a aj jeho rodina sa ocitnú vo finančnej núdzi.“.\n3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní ako celku postupom Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Odbor kriminálnej polície Prešov vo veci vedenej\npod ČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012 a postupom Okresnej prokuratúry Prešov vo veci\nvedenej pod sp. zn. 1 Pv 726/2012 porušené boli.\n\n7\n\n2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Odbor kriminálnej polície Prešov\nprikazuje vo veci vedenej pod ČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012 konať bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Okresnej prokuratúre Prešov prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 726/2012\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n4.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume\n\n10 000 €, ktoré sú mu povinní vyplatiť Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Odbor\nkriminálnej polície Prešov v sume 5000 € a Okresná prokuratúra Prešov v sume 5000 €\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n5.\n\npriznáva trovy právneho zastúpenia\n\nv sume 374,80 €, ktoré sú povinní vyplatiť Okresné riaditeľstvo policajného zboru Odbor\nkriminálnej polície Prešov v sume 187,40 € a Okresná prokuratúra Prešov v sume 187,40 €,\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Tomáša Husovského, v lehote jedného\nmesiaca od právoplatnosti nálezu.“\n4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 446/2017-20 z 13. septembra 2017 prijal\nsťažnosť na ďalšie konanie a vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či trvajú\nna verejnom pojednávaní. Prokurátora okresnej prokuratúry a riaditeľku okresného\nriaditeľstva zároveň vyzval, aby sa vyjadrili k prijatej sťažnosti.\nNa výzvu ústavného súdu reagoval prokurátor okresnej prokuratúry podaním\nč. k. 1 Pv 4/17/7707-42 z 18. októbra 2017 doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2017,\nv ktorom okrem iného uviedol, že celkovú dĺžku konania ovplyvnila určitá zložitosť trestnej\nveci, množstvo procesných návrhov sťažovateľa či jeho nespolupráca s orgánmi činnými\nv trestnom konaní, ako aj časová zaneprázdnenosť viacerých odborníkov, ktorí sa mali\nvyjadriť k riešenej problematike. V podobnom duchu reagovala aj riaditeľka okresného\nriaditeľstva v liste z 9. októbra 2017, ktorý bol ústavnému súdu doručený 18. októbra 2017.\n5. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,\n\n8\n\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nII.\n\n6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nriaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012 a postupom\nokresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 4/17/7707 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 1 Pv 726/2012).\n8. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\n9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\n\n9\n\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n10. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom\nobvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým, že zabraňuje\nstrate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol\npríliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok\nESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968).\n11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa\noprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota\nna konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných\npráv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie\n(II. ÚS 32/03).\n12. Pri posudzovaní otázky, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa, pričom\npri svojom rozhodovaní vychádzal aj z vyžiadaných spisov okresného riaditeľstva\nČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012 a okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 4/17/7707.\n12.1 Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri rozhodovaní\no sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd konštatoval, že konanie predstavuje z právneho\nhľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti orgánov\nčinných v trestnom konaní. Čo sa týka skutkovej zložitosti, je potrebné uviesť, že spolu\n\n10\n\nso sťažovateľom boli obvinení ďalší dvaja lekári, avšak ústavný súd nezistil, žeby táto\nokolnosť mala vplyv na dĺžku doterajšieho konania. Vo vzťahu ku skutkovej zložitosti veci\nústavný súd poukazuje tiež na skutočnosť, že ide o vec, ktorá si vyžaduje odborné znalosti,\navšak ani túto okolnosť nepovažuje ústavný súd za takú, na základe ktorej by bolo možné\nskonštatovať, že ide o mimoriadne zložitú trestnú vec odôvodňujúcu doterajšiu dĺžku\nkonania.\n12.2 Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ\nsvojím správaním prispel ku namietanej dĺžke trestného konania.\nKu tvrdeniu okresného prokurátora o tom, že obhajca sťažovateľa žiadal po vznesení\nobvinenia o vykonanie úkonov až v roku 2014, toto jeho tvrdenie nie je ničím podložené.\nZ vyšetrovacieho spisu naopak ústavný súd zistil, že obhajca sťažovateľa sa zúčastnil\nkaždého vyšetrovacieho úkonu naplánovaného vyšetrovateľom, zo žiadneho úkonu sa\nneospravedlnil, nikdy nežiadal o zmenu termínu už nariadených vyšetrovacích úkonov\na nikdy nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov (okrem návrhu, aby sa znalec\nvyjadril ku znaleckému posudku\n\n.). Pokiaľ\n\nokresný prokurátor tvrdí, že sťažovateľ mal prispieť ku dĺžke konania tým, že spôsobil\nvznik dôkaznej núdze, pretože nepredložil znalecký posudok, ktorý mal mať vypracovaný\nInštitútom forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., Bratislava, je potrebné uviesť, že\nnie je povinnosťou obvineného v trestnom konaní predkladať akékoľvek dôkazy či inak\nspolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Ich účelom nebola snaha sťažovateľa\nčo najviac oddialiť konečné rozhodnutie vo veci, ale, naopak, čo najdôkladnejšie objasniť\nskutkový stav veci.\nJe neakceptovateľné, aby zodpovednosť za dôkaznú núdzu, do ktorej sa\npreukázateľne a aj podľa tvrdenia okresného prokurátora orgány činné v trestnom konaní\nvo veci sťažovateľa dostali, bola prenášaná na sťažovateľa ako obvineného. Taktiež nie je\npravdivé tvrdenie, že by obhajca sťažovateľa žiadal o vykonanie výsluchu sťažovateľa\naž po tom, ako rozhodne o jeho podaní generálny prokurátor Slovenskej republiky, a tým\nmal prispieť k predĺženiu konania.\nÚstavný súd k uvedenému tiež uvádza, že aj keď sťažovateľ podal vo veci niekoľko\nsťažností proti uzneseniam vydaným vyšetrovateľom, žiadna z týchto sťažností nemala\n\n11\n\nodkladný účinok, a teda nebránila v plynulosti vyšetrovania, a teda nemohla prispieť k dĺžke\ntrestného konania.\n12.3 Napokon ústavný súd posudzoval aj postup okresnej prokuratúry a okresného\nriaditeľstva.\nV postupe vyšetrovateľa okresného riaditeľstva zistil ústavný súd opakovane sa\nvyskytujúce obdobia krátkodobej nečinnosti, pričom v ich dĺžke a dobe výskytu sa ústavný\nsúd v podstate stotožňuje s tvrdením sťažovateľa uvedeným v sťažnosti.\nVyšetrovateľ vo veci vzniesol sťažovateľovi obvinenie uznesením zo 16. septembra\n2013. Od uvedeného dátumu do 27. novembra 2013, keď vykonal výsluch znalca\n, nekonal bezdôvodne viac ako dva mesiace. Následne opätovne bezdôvodne\nnekonal po dobu viac ako 4 mesiace do 1. apríla 2014, keď vykonal výsluch obvineného\n. Výsluch znalca\n\nvykonal vyšetrovateľ 5. mája 2014,\n\nteda zase takmer jeden mesiac po predchádzajúcom vyšetrovacom úkone. Výsluchy\nsvedkov začal vykonávať vyšetrovateľ zase až 1. júla 2014, teda takmer dva mesiace\nod posledného úkonu. Výsluch obvineného\n\nvykonal vyšetrovateľ\n\n7. októbra 2014. Od 7. októbra 2014 do 12. februára 2015, keď uznesením pribral\ndo konania znalca\n\n, vyšetrovateľ opätovne nekonal viac\n\nako 4 mesiace. Po doručení znaleckého posudku\n\nv marci 2015 bol\n\nznalec vypočutý až 8. septembra 2015. Takýto postup je pre ústavný súd neakceptovateľný.\nPokiaľ považoval za potrebné vyšetrovateľ, resp. prokurátor za potrebné znalca vypočuť,\ntáto skutočnosť mu musela byť zrejmá ihneď po preštudovaní predmetného znaleckého\nposudku, pričom takýmto postupom vyšetrovateľ prispel opätovne k bezdôvodnému\npredlžovaniu trestného konania o ďalších 6 mesiacov. Ani po výsluchu znalca\n8. septembra 2015 vyšetrovateľ vo veci nekonal plynule, keď\nod uvedeného obdobia do 25. októbra 2016, teda za obdobie 14 mesiacov, zabezpečil jediný\ndôkaz, a to znalecký posudok Fakultnej nemocnice Žilina. Navyše, je potrebné\nskonštatovať, že ani po zabezpečení znaleckého posudku 25. októbra 2016 vyšetrovateľ\nvo vyšetrovaní nepokračoval. Opätovne bol bezdôvodne nečinný po dobu 4 mesiacov,\nkeď pribral do konania ďalšiu znaleckú organizáciu. Znalecký posudok bol Nemocnicou\nsvätého Michala v Bratislave vypracovaný 22. apríla 2017. Opätovne však vyšetrovateľ\n\n12\n\nvo veci nekonal a výsluch znalca, ktorý znalecký posudok vypracoval, uskutočnil až\n19. júna 2017, teda až po ďalších dvoch mesiacoch nečinnosti.\nAko nesústredený možno hodnotiť postup vyšetrovateľa, keď na 26. jún 2014\nnaplánoval výsluchy svedkov ‒ lekárov, a to napriek tomu, že nemal k dispozícii doklad,\nktorým by boli lekári zbavení mlčanlivosti, čo bránilo v tom, aby boli lekári vypočutí,\nčo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že už začatý výsluch\n\nmusel byť\n\nvyšetrovateľom zrušený a zároveň museli byť zrušené naplánované výsluchy lekárov\nv ďalšie dni. Takýto postup vyšetrovateľa (zrušenie naplánovaných výsluchov a následné\nzabezpečovanie zbavenia mlčanlivosti) navyše vyvoláva vážne pochybnosti o zákonnosti\nvýsluchov rovnakých lekárov pred vznesením obvinenia.\nTvrdenia riaditeľky okresného riaditeľstva o tom, že vyšetrovateľ nemohol vo veci\nkonať z dôvodu časovej zaneprázdnenosti znalcov, resp. lekárov, ktorí mali byť vypočutí\nako svedkovia, nie sú ničím podložené. Z vyšetrovacieho spisu nevyplýva žiadna\nskutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že sa znalci, resp. svedkovia ospravedlňovali\nz nariadených vyšetrovacích úkonov, resp. aby sa na nariadené úkony nedostavili.\nÚstavný súd zároveň zo spisu okresnej prokuratúry zistil, že vyšetrovateľ opakovane\nodmietal plniť záväzné pokyny prokuratúry, čo je zrejmé z jeho podaní z 26. januára 2015,\n24. apríla 2015, 3. júna 2015, a aj týmto svojím postupom prispel k predĺženiu trestného\nkonania, a tým aj k neodôvodneným prieťahom vo veci.\nČo sa týka postupu okresnej prokuratúry, ústavný súd zdôrazňuje, že prokurátor má\nvo vzťahu k vyšetrovateľovi postavenie nadriadeného orgánu a v prípravnom konaní\nvykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti a je oprávnený dávať záväzné pokyny\npri vyšetrovaní.\nJe zrejmé, že prokurátorka, ktorá mala vykonávať dozor nad dodržiavaním\nzákonnosti, tolerovala opakovanú nečinnosť vyšetrovateľa pri vyšetrovaní a napriek\nopakovanému odmietaniu vyšetrovateľa plniť jej záväzné pokyny neprijala žiadne\nopatrenie, ktorými by takémuto konaniu vyšetrovateľa predchádzala.\n13. Ústavný súd zdôrazňuje, že na posúdenie, či bolo v trestnej veci postupované\nplynule, a teda či dochádzalo ku porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48\n\n13\n\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je rozhodujúce, koľko úkonov orgány\nčinné v trestnom konaní vykonali, ale aké použiteľné dôkazy boli v dôsledku týchto úkonov\nzabezpečené. Z uvedeného dôvodu nemožno tvrdením vyšetrovateľa a ani okresného\nprokurátora o množstve vydaných uznesení o pribratí znaleckých organizácií, ktoré\nznalecké posudky odmietli vypracovať, a ani o komunikácii s právnickými osobami, ktoré\nnikdy neboli do konania ako znalecké organizácie pribraté, ospravedlniť neprimeranú dĺžku\ntrestného konania. Ústavný súd zdôrazňuje, že to bol vyšetrovateľ, ktorý navrhol vzniesť\nobvinenie, a prokurátorka následne aj záväzný pokyn na vznesenie obvinenia vydala.\nNásledná nespôsobilosť orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť také množstvo\ndôkazov, ktoré by postačovalo na podanie obžaloby, nemôže ospravedlniť predlžovanie\nobdobia právnej neistoty, do ktorej sa sťažovateľ uznesením o vznesení obvinenia dostal,\na je porušovaním základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n14. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom\nokresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-966/1-OVK-PO-2012 a postupom\nokresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 4/17/7707 došlo k zbytočným\nprieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n15. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\nVzhľadom na to, že po podaní sťažnosti vyšetrovateľ ukončil 28. septembra 2017\nvyšetrovanie a prokurátorka uznesením z 29. septembra 2017 trestné stíhanie sťažovateľa\nzastavila, ústavný súd vo veci orgánom činným v trestnom konaní konať neprikázal. Preto\nv tejto časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.\n16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\n\n14\n\nfinančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ\nv sťažnosti žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.\nPodľa názoru ústavného súdu v danom prípade prichádzalo do úvahy aj priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pri určení ktorého vychádzal zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru\npriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, význam veci pre sťažovateľa a dĺžku\nkonania. Tam, kde je v hre osobný, rodinný a pracovný život či občianska česť a podobne,\nexistencia samotného trestného konania už len tým, že vnáša do života sťažovateľa značnú\nneistotu, je veľkou psychickou záťažou; ak v ňou ešte dochádza k prieťahom, pocity\nfrustrácie, ktoré sťažovateľa zvyčajne sprevádzajú, môžu dosiahnuť až podobu skutočných\npsychických útrap, ktoré sa musia finančne odškodniť.\n17. Vzhľadom na zistený stav posudzovaného konania, a to najmä s prihliadnutím\nna význam\n\nveci\n\npre\n\nsťažovateľa,\n\npriznal\n\nústavný\n\nsúd\n\nsťažovateľovi\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré zaviazal v sume 2 500 € uhradiť okresné riaditeľstvo\na v sume 2 500 € okresnú prokuratúru.\n18. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Úhradu priznal v súlade\ns § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)\nza 2 úkony právnej služby po 147,33 € (prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie\nsťažnosti), 2 x 8,84 € ako náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky\na miestne prepravné. Spolu tak predstavuje náhrada trov konania sumu 312,34 €, po zvýšení\no DPH vo výške 20 % sumu 374,81 €. Z uvedenej sumy je sumu 187,40 € povinné uhradiť\nokresné riaditeľstvo a sumu 187,40 € povinná uhradiť okresná prokuratúra na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n\n15\n\n19. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou nálezu“ uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie", "prieťahy v konaní", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-vo vyšetrovaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}