{"guid": "ussr:a56b95bf-5e0f-4e3f-8430-adebfcb9c449", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 448/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 448/2016 z 31. 8. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 31. augusta 2017, sp. zn. I. ÚS 448/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-08-31", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a56b95bf-5e0f-4e3f-8430-adebfcb9c449", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.448.2016.1/text", "citacie_n": 33, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 448/2016-57\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny\nMochnáčovej o sťažnosti\n\n,\n\n,\n, zastúpeného Advokátskou\n\nkanceláriou Bauer s. r. o., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Richarda Bauera,\nDénešova 19, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, základných práv na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní a uznesením\nsp. zn. 2 TdoV 6/2015 z 31. marca 2016, ako aj namietaného porušenia jeho základného\npráva\n\npodľa\n\nčl.\n\n17\n\nods. 2\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na\n\noznačených\n\npráv\n\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odvolacom konaní vedenom\npod sp. zn. 6 To 10/2014 a jeho uznesením z 23. októbra 2014, ako aj postupom\nŠpecializovaného trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica v konaní vedenom\npod sp. zn. BB-4 T/4/2014 a jeho rozsudkom z 15. mája 2014 a takto\n\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj základné právo\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 TdoV 6/2015 a jeho uznesením z 31. marca 2016 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 TdoV 6/2015\nz 31. marca 2016 z r u š u j e a vec\n\nv r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n\nna ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\núhradu\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nv sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú j e\nNajvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Richarda\nBauera, Dénešova 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. júna 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou napadol\n\nv záhlaví tohto rozhodnutia uvedené postupy a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) a tiež rozsudok Špecializovaného trestného súdu,\npracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“).\n\n2\n\n2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom namieta porušenie svojho základného práva\nna zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) tým, že po doručení\njeho dovolania nerozhodoval senát najvyššieho súdu, ktorému bola vec po podaní dovolania\nnáhodným výberom pridelená, v pôvodnom zložení, ale už senát v inom zložení, keďže\npočas konania došlo k účelovej zmene zloženia dovolacieho senátu bez zákonného dôvodu\n[v dôsledku mimoriadneho zasadnutia Sudcovskej rady najvyššieho súdu (ďalej len\n,,sudcovská rada“)] 18. augusta 2015 a následnej zmeny rozvrhu práce najvyššieho súdu\nna rok 2015), a to iba pod tlakom vonkajších okolností, po medializovanej kauze vyslovenia\nneústavnosti a nezákonnosti inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\npodliehajúcej ministrovi vnútra Slovenskej republiky, jedným zo senátov najvyššieho súdu,\nkde napadlo aj dovolanie sťažovateľa. V dovolaní sťažovateľ namietal, že trestné stíhanie\njeho osoby bolo v celom rozsahu založené na dôkazoch zabezpečených a vykonaných\nv počiatočnej fáze trestného konania nezákonným a nelegitímnym orgánom verejnej moci\nzávislým od výkonnej moci, teda nebolo vykonané v súlade s požiadavkami nezávislého\nzákonného vyšetrovania zakotvenými v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a tiež s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.\nNajvyšší súd sa v uznesení o dovolaní účinne a zákonným spôsobom nezaoberal\na nevysporiadal s jeho námietkami a dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. g)\nTrestného\n\nporiadku.\n\nZ\n\nuž\n\nuvedených\n\ndôvodov\n\npovažuje\n\nsťažovateľ\n\nrozsudok\n\nšpecializovaného trestného súdu, ako aj uznesenia najvyššieho súdu ako odvolacieho\na dovolacieho súdu za nespravodlivé, arbitrárne a svojvoľné rozhodnutia.\n3. Sťažovateľ v alternatívnom petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil, že jeho práva podľa ústavy, listiny a dohovoru označené v záhlaví tohto\nrozhodnutia postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 TdoV 6/2015\na jeho uznesením z 31. marca 2016 porušené boli, zrušil predmetné uznesenie najvyššieho\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. žiadal vysloviť porušenie aj základného práva\npodľa čl. 17 ods. 2 ústavy a už označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 6 To 10/2014 a jeho uznesením\nz 23. októbra 2014, ako aj postupom špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom\n\n3\n\npod sp. zn. BB-4 T/4/2014 a jeho rozsudkom z 15. mája 2014, uznesenie najvyššieho súdu\na rozsudok špecializovaného trestného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu\nna ďalšie konanie. Domáha sa aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 500 000 €\na zaplatenia trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n4. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2016 sťažnosť sťažovateľa\npredbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 448/2016-27 ju prijal na ďalšie konanie.\n5. Ústavný súd si vyžiadal relevantné listinné podklady (kópie zápisnice\nz mimoriadneho zasadnutia sudcovskej rady najvyššieho súdu konaného 18. augusta 2015\nsp. zn. SRns 74/2015, rozvrhu práce najvyššieho súdu sp. zn. Spr 1188/2014\nz 11. decembra 2014 a opatrenia č. 6, ktorým sa mení a dopĺňa rozvrh práce najvyššieho\nsúdu, ako aj kópie rovnomenného opatrenia č. 7, č. 8, č. 9, č. 10, č. 11, č. 12, č. 13, č. 14,\nč. 15, čl. 16, č. 17, č. 18 a č. 19), doručil sťažnosť najvyššiemu súdu, ktorého zároveň\nvyzval, aby sa k sťažnosti vyjadril.\n6. Najvyšší súd prostredníctvom svojej predsedníčky k sťažnosti uviedol:\n«Podanú sťažnosť považujem za opodstatnenú z hľadiska porušenia práva na\nzákonného sudcu.\nKu takému porušeniu však nedošlo opatrením číslo 11, ktorým sa zmenil Rozvrh\npráce Najvyššieho súdu... od 1. septembra 2015, pričom sa zmenilo aj zloženie senátu\n2 TdoV (do ktorého bola dotknutá vec pridelená náhodným výberom 9. júna 2015, kedy\nbolo dovolanie obv.\n\npredložené najvyššiemu súdu Špecializovaným\n\ntrestným súdom).\nPodľa prechodného ustanovenia k vyššie označenému opatreniu č. 11 (písm. g) –\nznenie poznámky č. 8) „Veci, ktoré napadli senátom do 1. septembra 2015, dokončia senáty\nv pôvodnom zložení; to neplatí, ak“... (výnimky, z ktorých je v tejto veci aktuálne neskoršie\númrtie JUDr. Karabína). „Na zastupovanie predsedov senátov alebo členov senátu a na\ndoplnenie neúplných senátov sa v takom prípade použijú ustanovenia rozvrhu práce\nv doterajšom znení.“ (čo je aktuálne pre členov senátu 2 TdoV, ktorí vo veci rozhodovali\no odvolaní a sú teda z rozhodovania o dovolaní zo zákona vylúčení).\n\n4\n\nZmena rozvrhu práce teda vychádza z nezmeneného zloženia senátu pri prerokovaní\nvecí, ktoré už boli pred dotknutou zmenou senátu pridelené – vychádza teda zo zachovania\npráva na zákonného sudcu a z nutnosti, aby vec prejednal a rozhodol zákonný sudca\n(senát).\nKu vyššie uvedeným ustanoveniam je potrebné doplniť znenie poznámky č. 1\nv osobitnej časti – trestnoprávne kolégium, ktoré nebolo v priebehu zmien ku rozvrhu práce\nnajvyššieho súdu v roku 2015 dotknuté:\n„1. Ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu alebo člena senátu TdoV alebo ak je senát\nTdoV z rôznych dôvodov neúplný, doplnenie senátu vykoná riadiaci predseda senátu\nvýberom spomedzi náhradných členov senátu podľa poradia v akom sú v prehľade o zložení\nsenátu uvedení. Ak nie je možné takto senát doplniť, postupuje sa podľa všeobecnej časti\nrozvrhu práce.“.\nZ uvedeného vyplývajú tieto závery:\nKu chybe došlo pri zostavovaní senátu predsedníčkou senátu. Táto mala na\nzostavenie senátu použiť rozvrh práce, resp. prehľad o zložení senátu 2 TdoV v znení\núčinnom v čase nápadu (teda pridelenia) veci do senátu 2 TdoV, to znm. v znení účinnom\nk 9. júnu 2015, a nie v znení účinnom v čase, keď podľa opatrenia o určení termínu\nneverejného zasadnutia (v pripojenom zbernom spise) tento termín určovala, teda v znení\núčinnom ku 21. marcu 2016.\nPri zostavovaní senátu mali byť zo senátu 2 TdoV vylúčení jeho členovia, ktorí sú\n(boli) zároveň členmi trojčlenného senátu 6T a ktorí rozhodovali o odvolaní proti rozsudku\nŠpecializovaného trestného súdu v predmetnej veci pod sp. zn. 6 To 10/2014,\na to 23. októbra 2014 (sú z rozhodovania vylúčení podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku).\nIde o sudcov JUDr. Petra Hatalu, a JUDr. Daniela Hudáka (tretím členom senátu bol\nJUDr. Štefan Michálik). Následne došlo aj k úmrtiu JUDr. Milana Karabína\n(31. augusta 2015).\nSenát mal byť pri určovaní termínu neverejného zasadnutia, resp. na účel\nrozhodovania o dovolaní určený v zložení podľa prehľadu o zložení senátu v znení účinnom\nku 9. júnu 2015, upravenom podľa poznámky č. 8 v osobitnej časti rozvrhu práce –\ntrestnoprávne kolégium v znení účinnom od 1. septembra 2015 a poznámky č. 1, ktorá\nostala zmenami rozvrhu práce nedotknutá.\n\n5\n\nČlenmi senátu teda mali byť určení podľa poradia stálych členov a náhradníkov,\ns vynechaním JUDr. Milana Karabína, JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka, títo\nsudcovia:\nJUDr. Jana Serbová\nJUDr. Gabriela Šimonová\nJUDr. Štefan Harabin\nJUDr. Viliam Dohňanský\nJUDr. Pavol Farkaš\nV tejto časti je teda ústavná sťažnosť dôvodná (základné právo na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), čo v dôsledku právnych účinkov\nvyvolaných takým porušením znamená, že sa najvyšší súd nebude vyjadrovať ku ďalším\nnámietkam, ktoré sú obsahom podanej sťažnosti, vychádzajúc pritom z princípu\nsebaobmedzenia a zdržanlivosti, ktorý zdôrazňuje pre svoje vlastné rozhodovanie (a teda\npre nami predpokladané rozhodnutie) samotný ústavný súd (m. m. PL. ÚS 3/09,\nI. ÚS 76/2011, PL. ÚS 95/2011, I. ÚS 302/2015).\nAk by však konajúci senát považoval napriek uvedenému za potrebné alebo vhodné,\nna základe výzvy sa obratom vyjadríme.\nV prílohe zasielame žiadané dokumenty, pričom úplné znenie Rozvrhu práce\nnajvyššieho súdu v znení účinnom ku jednotlivým kritickým dátumom je dostupné na\nwebovej stránke najvyššieho súdu (www.nsud.sk).\nSúhlasíme s konaním o veci samej s upustením od verejného ústneho pojednávania.»\n7. Sťažovateľ prostredníctvom svojho advokáta zotrval na dôvodoch podanej\nsťažnosti a v jeho ostatnom podaní z 25. júla 2017 súhlasil s upustením od verejného\nústneho pojednávania. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v sume 998,74 €.\n\n6\n\nII.\nPLATNÁ PRÁVNA ÚPRAVA\nÚstava Slovenskej republiky\n„Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.“ (čl. 46 ods. 1)\n„Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“\n(čl. 48 ods. 1)\n„Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať\nzmluvný záväzok.“ (čl. 17 ods. 2)\nListina základných práv a slobôd\n„Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.“ (čl. 36 ods. 1)\n„Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu\nustanoví zákon.“ (čl. 38 ods. 1)\n„Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je schopný\ndodržať zmluvný záväzok.“ (čl. 8 ods. 2)\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n„Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť\nvylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku\n\n7\n\nalebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy\nmaloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom\nsúdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania\nmohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.“ (čl. 6 ods. 1)\nČlánkom 6 ods. 1 dohovoru sa zaručuje: 1. právo na súd, t. j. právo obrátiť sa na súd\ns návrhom (žalobou) na vymoženie svojho subjektívneho práva, resp. v trestných veciach\nprávo, aby o vine a treste rozhodol výlučne súd; 2. právo na určitú kvalitu konania pred\nsúdom, ktorá sa zabezpečuje radom inštitucionálnych a procesných záruk. Práva priznané\nčl. 6 ods. 1 sa navzájom prelínajú. Všetky dohromady vytvárajú právo na spravodlivý\nproces, ktoré je vymedzované v desiatkach či skôr v stovkách rozhodnutí ESĽP.\nV okolnostiach prípadu má zásadný význam, že zákonnosť súdu podľa názoru ESĽP musí\nbyť založená na jeho zložení (Case of Buscarini and Others v. San Marino [GC], sťažnosť\nč. 24645/94; Academy Trading Ltd. and Others v. Greece, sťažnosť č. 30342/96;\nDaktaras v. Lithuania, sťažnosť č. 42095/98, ECHR 2000-X).\n„Každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať\núčinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili\nosoby pri plnení úradných povinností.“ (čl. 13)\nTrestný poriadok\n§ 371 ods. 1: „Dovolanie možno podať, ak\na) vo veci rozhodol nepríslušný súd\ng) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným\nspôsobom,\ni) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového\nstavu alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť\nzisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,\n„Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne\ndovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.“ [§ 382 písm. c)]\n\n8\n\nZákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n„Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol\nurčený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prerokúvanej\nveci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa\nrozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte...“ (§ 3 ods. 3)\n„Predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä\nrozvrhom práce.“ [§ 49 písm. a)]\n„Na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu,\nktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný\nkalendárny rok.“ (§ 50 ods. 1)\n„Rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov\npoverených vybavovaním agendy jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.“ [§ 50 ods. 2\npísm. a)].\n„Ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade\ns rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom\na notárom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených ministerstvom, tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania\npridelenia vecí.“ (§ 51 ods. 1)\n„Náhodným výberom\n\npomocou\n\ntechnických\n\nprostriedkov\n\na\n\nprogramových\n\nprostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny\nprerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade\na) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému\nbola vec pridelená,\nb) zmeny v obsadení súdu sudcami,\nc) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a\nd) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo\nveci vylúčený (§ 51 ods. 4)\n8. V konaniach o sťažnostiach, ktorými sťažovateľ namietne viacnásobné porušenie\nsvojho práva alebo ktorými sťažovateľ namietne porušenie svojich viacerých základných\n\n9\n\npráv a slobôd, ústavný súd spravidla chráni ústavnosť postupom, pri ktorom po prvom\nzistení namietnutého porušenia základného práva alebo slobody v ďalšom prieskume\nvznesených námietok nepokračuje a nálezom rozhodne v prospech sťažovateľa. Takto\nuskutočnenú ochranu ústavnosti vychádza zo zásady samo obmedzovania a zdržanlivosti\nústavného súdu a uskutočňuje sa v záujme efektívnosti ochrany ústavnosti v Slovenskej\nrepublike. Tento spôsob ochrany ústavnosti je dostatočný v prevažnej väčšine prípadov.\nZ uvedených dôvodov sa ústavný súd najskôr zaoberal námietkami sťažovateľa o porušení\nzákladného práva na zákonného sudcu a po vyhovení sťažnosti v tejto časti (pozri časť\nIII odôvodnenia) sa už ďalšími dôvodmi podanej sťažnosti („že trestné stíhanie jeho osoby\nbolo v celom rozsahu založené na dôkazoch zabezpečených a vykonaných v počiatočnej\nfáze trestného konania nezákonným a nelegitímnym orgánom verejnej moci závislým\nod výkonnej moci, teda nebolo vykonané v súlade s požiadavkami nezávislého zákonného\nvyšetrovania zakotvenými“, pozri aj bod 2) už nezaoberal, keďže sa nimi bude najvyšší súd\nopätovne zaoberať v ďalšom konaní (zásada subsidiarity).\nIII.\nNAMIETNUTÉ PORUŠENIE ZÁKLADNÉHO PRÁVA NA ZÁKONNÉHO SUDCU\n9. Podľa názoru ústavného súdu k ukráteniu sťažovateľom označeného základného\npráva na súdnu ochranu nepochybne došlo kvôli odňatiu zákonnému sudcovi. Preto sa\nústavný súd neuspokojil iba so zistením porušenia základného práva na súdnu ochranu, ale\npreskúmal aj sťažovateľovu námietku o porušení jeho základného práva na zákonného\nsudcu.\n10. Podľa vyjadrenia najvyššieho súdu (bod 6) zákonnými sudcami pre rozhodnutie\no sťažovateľovom dovolaní bola JUDr. Jana Serbová, JUDr. Gabriela Šimonová,\nJUDr. Štefan Harabin, JUDr. Viliam Dohňanský a JUDr. Pavol Farkaš. Ústavný súd z kópie\nuznesenia o odmietnutí dovolania\n\nsp. zn. 2 TdoV 6/2015 z 31. marca 2016\n\nzistil, že namiesto zákonných sudcov označených za zákonných sudcov (aj) predsedníčkou\nnajvyššieho súdu o sťažovateľovom dovolaní rozhodol senát v zložení JUDr. Jana Serbová,\nJUDr. Juraj Kliment, JUDr. Martin Piovartsy, JUDr. Pavol Farkaš a JUDr. Peter Szabo.\n\n10\n\nV päťčlennom senáte boli v takom prípade zo zákonných sudcov prítomní iba dvaja\nsudcovia – JUDr. Jana Serbová a JUDr. Pavol Farkaš. Traja zákonní sudcovia –\nJUDr. Gabriela Šimonová, JUDr. Štefan Harabin a JUDr. Viliam Dohňanský – boli\nsťažovateľovi odňatí. Za takého stavu ani senát, ktorý o dovolaní rozhodoval, za nijakých\nokolností nemožno hodnotiť ako zákonný senát. Ústavný súd poznamenáva, že v konaní\no sťažnosti ďalej zistil, že ani títo sudcovia nemali status zákonných sudcov podľa rozvrhu\npráce najvyššieho súdu v znení účinnom v relevantnom čase. Ústavný súd nemôže\nprehliadnuť, že rozvrh práce najvyššieho súdu, ktorý je určujúci pre identifikáciu zákonných\nsudcov na najvyššom súde, je usporiadaný neprehľadne, s poznámkami a výnimkami, ktoré\nzjavne kladú značné nároky vo fáze jeho aplikácie.\n11. Skutkový stav v okolnostiach prípadu zahŕňa zmenu senátu najvyššieho súdu,\nktorá sa uskutočnila bez splnenia zákonom ustanovených podmienok opatrením č. 11\npredsedníčky najvyššieho súdu, a následne ďalšiu individuálnu zmenu, ktorá spočívala\nv tom, že o sťažovateľovom dovolaní rozhodoval iný, ad hoc generovaný senát vytvorený\nv dôsledku subjektívnej chyby. Uvedená subjektívna (náhodná) chyba bola podľa názoru\nústavného súdu v okolnostiach prípadu sekundárna a pre porušenie ústavy podružná.\nV okolnostiach prípadu má väčší význam porušenie základného práva na zákonného sudcu\nspôsobené opatrením č. 11.\n12. „Pojem zákonný sudca kladie určité problémy a boli proti nemu námietky už pri\ntvorbe Listiny základných práv a slobôd, z ktorej ho prevzala ústava, a to jednak preto, že je\npojmovo vylúčené, aby zákon, norma všeobecnej povahy, mohol určiť jednotlivého\nkonkrétneho sudcu, ktorý má konkrétnu vec rozhodnúť, jednak preto, že je to norma\nsamozrejmá, a preto zbytočná. O ponechaní tohto princípu rozhodli historické zretele. Bol\nnamierený proti tzv. kabinetnej justícii a proti možnosti zmanipulovania justície\nprideľovaním určitých vecí určitým sudcom. Tvorcovia listiny predpokladali, že rokovací\nporiadok súdu a predovšetkým rozvrh práce súdu určí na dlhší čas každému sudcovi obsah\njeho práce a nebude možné, aby veci prideľoval sudcovi predseda súdu podľa hľadísk, ktoré\nsi sám zvolí. Podľa dôvodovej správy k listine teda v konečnom dôsledku nie zákon, ale\n\n11\n\nrozvrh práce, vnútorná norma súdu určuje, ktorý konkrétny sudca bude vec rozhodovať.“\n(Repík, B. Ľudské práva v súdnom konaní. Bratislava : MANZ 1999, s. 99).\n13. V nadväznosti na úpravu zavedenú čl. 38 ods. 1 listiny za zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy treba považovať sudcu, ktorý bol určený na prejednanie a rozhodovanie\nveci v súlade s rozvrhom práce súdu, a tiež sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu\nvylúčenia iného sudcu pre zaujatosť v zmysle § 14 a nasl. OSP alebo pre ďalšie dôvody\nuvedené v § 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších\npredpisov (II. ÚS 118/02, II. ÚS 119/02).\n«Zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre funkciu\nsudcu... Na určenie totožnosti zákonného sudcu právne významná je podmienka § 11\nzákona č. 335/1991 Zb., podľa ktorej za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného\nv súlade s rozvrhom práce. Výnimku tvorí len prípad, ktorý je upravený § 2 ods. 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku\npre okresné a krajské súdy v znení zákona č. 18/1993 Z. z. a č. 163/1995 Z. z. Citované\nustanovenie pod nadpisom „rozvrh práce“ uvádza: „Rozdelenie práce na súdoch sa určuje\nna kalendárny rok rozvrhom práce, v rozvrhu práce sa určí aj zastupovanie sudcov.\nV prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov v pracovnom\nvyťažení určí predseda súdu rozvrh presunu agendy do iného oddelenia. Opatrenie podľa\n§ 2 ods. 2 citovanej vyhlášky vykonáva predseda súdu v súlade s určeným zastupovaním\nv rozvrhu práce, pokiaľ zabezpečenie riadneho chodu súdu nevyžaduje iný prístup. Rovnako\nsa postupuje aj v prípade vylúčenia sudcu.“ ... Predseda súdu nemôže na základe vlastnej\núvahy, vychádzajúc v ústrety niektorému účastníkovi konania, odňať vec zákonnému\nsudcovi v rozpore so zákonom a prideliť ju inému bez uvedenia presného dôvodu...»\n(II. ÚS 47/1999).\n14. Rozvrh práce podľa právnych názorov ústavného súdu má kľúčový význam pre\nuplatnenie práva na zákonného sudcu. Zákonným sudcom môže byť ľubovoľný sudca, ktorý\nsa podľa rozvrhu práce má stať sudcom v danej veci. Podmienkou však musí byť, aby sa\nvec pridelila v súlade s rozvrhom práce ustanoveným pre kalendárny rok, v ktorom sa vec\n\n12\n\nmá prideliť podľa času doručenia žaloby na súd. Ak sa vec pridelí sudcovi podľa iného\nrozvrhu práce, taký stav v zásade nemožno kvalifikovať ako splnenie podmienok pre\nuplatnenie práva na zákonného sudcu. Túto podmienku možno vyvodiť z účelu práva na\nzákonného sudcu. Účelom tohto základného práva je poskytnúť osobe, ktorá sa pred súdom\nuchádza o ochranu svojho práva, záruku, že o jej spore o právo rozhodne nestranný sudca.\nPrípadným manipuláciám pri prideľovaní veci na zabezpečenie nestrannosti sudcu slúži\nprincíp náhodného výberu sudcu, ktorý bude o veci konať a rozhodovať. Voľbou z rozvrhov\nprác na niekoľko rokov sa zvyšuje pravdepodobnosť obmedzenia či popretia nestrannosti\nsudcu ustanoveného za zákonného sudcu. Ak sa napríklad vec doručí súdu v jednom\nkalendárnom roku a sudcovi sa pridelí v inom kalendárnom roku, pridelením veci podľa\nrozvrhu práce na iný kalendárny rok sa vytvára možnosť manipulovať s vecou odložením jej\npridelenia „vhodnejšiemu sudcovi“, ako je ten, ktorý by mal dostať vec podľa rozvrhu práce\nvypracovanom pre rok doručenia žaloby. Vytvára sa dokonca aj príležitosť pre zámerné\núpravy budúceho rozvrhu práce tak, aby sa konkrétny sudca stal zákonným sudcom pre\ndanú žalobu. Nie je podstatná štatistická pravdepodobnosť, s ktorou sa spája hrozba\nprípravy zámerne upravených rozvrhov práce pre rok, v ktorom sa pridelí žaloba doručená\nsúdu. Už sama možnosť nastania takého stavu je dostatočná na to, aby sa v záujme\nzachovania princípu náhodného výberu sudcu uprednostnilo určenie zákonného sudcu podľa\nrozvrhu práce na kalendárny rok, v ktorom bola vec predložená súdu na rozhodnutie.\nAk sudca určený podľa rozvrhu práce na kalendárny rok, v ktorom vec došla súdu, je\nzákonným sudcom, potom sudca určený podľa iného rozvrhu práce v zásade nie je\nzákonným sudcom.\n15. Veľa sporov nerozhoduje jeden sudca, ale senát zložený zo sudcov. V takom\nprípade sa pojem „zákonný sudca“ nesmie vysvetľovať doslovne, ale extenzívne. Zákonným\nsudcom je každý sudca pridelený do daného senátu.\nPodľa ústavného súdu: „Za senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať\nlen senát zložený zo sudcov príslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci.\nÚstavnej zásade neodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na\nzákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, nezodpovedá prípad, ak zákonní sudcovia\nsenátu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, boli zmenení bez splnenia\n\n13\n\nzákonných predpokladov na vykonanie takýchto zmien neskoršie vydaným rozvrhom práce\nako riadiacim aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami a doplneniami). K zmene\nv zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo\ndochádzať v zásade výnimočne.“ (III. ÚS 212/2011).\n16. Ústavný súd v súvislosti s uplatnením práva na zákonného sudcu odmietol\nmožnosť, že toto právo zaručuje viac ako iba právo na „zákonný senát“, teda na jedného\nzo sudcov senátu, ktorému sa vec pridelila.\n„Z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že obsahom práva na zákonného sudcu podľa čl. 48\nods. 1 ústavy by malo byť aj právo na referujúceho sudcu alebo referujúceho člena senátu...\nHoci možno do určitej miery súhlasiť s názorom navrhovateľa, že referujúci člen\nsenátu má nepopierateľne dôležitý význam pre priebeh konania a rozhodovanie vo veci,\njeho tvrdenia o tom, že právne stanovisko referujúceho sudcu tvorí základ pre rozhodovanie,\nvýrazne ovplyvňuje konečné rozhodnutie, pričom ostatní členovia senátu sa na výsledky\njeho štúdia spisu vo veľkej miere spoliehajú a vychádzajú z nich (čo všetko má byť\nargumentom pre záver, že zásada pevného prideľovania súdnej agendy a vylúčenia výberu\nsudcov ad hoc sa musí týkať aj referujúceho člena senátu), sú však značne diskutabilné,\na nie rozhodujúce.\nRozhodujúcimi\n\nskutočnosťami\n\nsú\n\nzásady\n\nrovnakého\n\nplnenia\n\nzákladných\n\nsudcovských povinností všetkých členov senátu v konaní a pri rozhodovaní vecí, rovnosť\nich hlasov pri rozhodovaní a potreba väčšiny hlasov na prijatie rozhodnutia. Právne\nstanovisko referujúceho člena senátu preto nemusí byť nutne základom pre rozhodnutie\n(môže byť prehlasovaný).\nFunkcia referujúceho sudcu priamo súvisí s deľbou a organizáciou práce v senáte,\ns náležitým výkonom spravodlivosti, a nie s právom na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy. Člen príslušného senátu je zákonným sudcom účastníka konania bez ohľadu na to, či\nje zároveň aj sudcom referujúcim... Pridelením veci v senáte na prípravu tomu alebo onému\nreferujúcemu členovi senátu nemôže totiž dôjsť k odňatiu účastníkovi konania jeho\nzákonného sudcu.“ (III. ÚS 31/2001).\n\n14\n\n17. Vo vzťahu ku konkrétnej osobe ako „personálnemu substrátu“ práva na\nzákonného sudcu prichádza do úvahy kritérium času pred pridelením veci a po pridelení\nveci. Do pridelenia veci ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá „spĺňa zákonom určené\npredpoklady na výkon funkcie sudcu, bola natrvalo alebo dočasne pridelená na výkon\nfunkcie k určitému súdu, jej funkcia nezanikla a bola určená v súlade s rozvrhom práce\nsúdu“, je zákonným sudcom. Inak povedané, do pridelenia veci sú rovnocennými\nzákonnými sudcami všetci sudcovia z množiny sudcov na vecne a miestne príslušnom súde.\nPo pridelení veci sa stav mení. Zákonným sudcom sa stáva individualizovaná konkrétna\nosoba ‒ sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie. Odňať pridelenú vec jednému\nsudcovi a dať ju rozhodovať inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom\npo splnení zákonom určených podmienok pre odňatie veci. Typickým príkladom môže byť\nvylúčenie sudcu podľa § 49 až § 58 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov. Iná výmena sudcu nepredstavuje zmenu v osobe, ktorá je v súlade\nso zákonom. Má povahu porušenia základného práva „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.\n18. Základné právo na zákonného sudcu sa týka všetkých inštancií všeobecného\nsúdnictva. V prípade najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu je obmedzené zákonom na tie\nsituácie, keď je dovolanie podľa zákona možné. Toto obmedzenie nie je relevantné\nv okolnostiach prípadu. Trestný poriadok sťažovateľovi priznal právo na dovolanie\na sťažovateľ právo na dovolanie uplatnil. Na preskúmanie ním podaného dovolania boli\nz radov sudcov najvyššieho súdu určení sudcovia v zákonom ustanovenom počtom sudcov.\nTíto sudcovia sa stali zákonnými sudcami sťažovateľa.\n19. Z rozvrhu práce najvyššieho súdu pre rok 2015 (ďalej aj „rozvrh práce“) v znení\nopatrenia najvyššieho súdu č. 6 z 29. apríla 2015 sp. zn. Spr. 499/2015, ktorým sa mení\na dopĺňa rozvrh práce na rok 2015 (ďalej aj „opatrenie č. 6“) platného a účinného ku dňu\npodania dovolania vyplýva, že sťažovateľovo dovolanie napadlo do päťčlenného\ndovolacieho senátu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu 2 TdoV (ďalej aj „senát 2\nTdoV“) v zložení senátu:\n1. JUDr. Jana Serbová ‒ predsedníčka senátu\n2. JUDr. Gabriela Šimonová ‒ stála členka senátu/predsedníčka senátu\n\n15\n\n3. JUDr. Milan Karabin ‒ stály člen senátu/predseda senátu\n4. JUDr. Štefan Harabin ‒ stály člen senátu/predseda senátu\n5. JUDr. Peter Hatala ‒ stály člen senátu/predseda senátu.\nOpatrením č. 11 sa súčinnosťou od 1. septembra 2015 zmenilo zloženie päťčlenného\nsenátu trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu 2 TdoV, ktorý rozhodoval o dovolaní\nsťažovateľa, a to v tomto obsadení:\n1. JUDr. Milan Karabín ‒ predseda senátu\n2. JUDr. Jana Serbová ‒ predsedníčka senátu\n3. JUDr. Peter Hatala ‒ stály člen senátu/predseda senátu\n4. JUDr. Juraj Kliment ‒ stály člen senátu/predseda senátu\n5. JUDr. Martin Piovartsy ‒ stály člen senátu/predseda senátu.\n20. Ďalšie zmeny v zložení senátu 2 TdoV najvyššieho súdu do rozhodnutia\no dovolaní sťažovateľa 31. marca 2016 nastali pri jeho členoch JUDr. Milan Karabin, ktorý\nzomrel 31. augusta 2015, a JUDr. Peter Hatala, ktorých nahradili sudcovia trestnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu JUDr. Pavol Farkaš a JUDr. Peter Szabo, pričom tieto zmeny boli\nvykonané aj na podklade opatrenia č. 13 z 10. septembra 2015 sp. zn. Spr. 1083/2015,\nktorým sa mení a dopĺňa rozvrh práce najvyššieho súdu na rok 2015 súčinnosťou\nk 11. septembru 2015 (ďalej aj „opatrenie č. 13“).\nDvaja\n\nčlenovia\n\nsenátu\n\n2\n\nTdoV\n\nnajvyššieho\n\nsúdu,\n\nktorý\n\nrozhodol\n\nuznesením o dovolaní 31. marca 2016, a to JUDr. Juraj Kliment – člen senátu, JUDr. Martin\nPiovartsy ‒ člen senátu, nielen že neboli v čase nápadu dovolania do senátu 2 TdoV jeho\npredsedami alebo stálymi členmi, ale neboli dokonca ani jeho náhradníkmi a boli\nna podklade vtedy platného rozvrhu práce zaradení do úplne iných senátov trestnoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu, a síce aj do senátu l TdoV (ďalej aj „senát l TdoV“), a to\nJUDr. Juraj Kliment ako náhradný člen/predseda tohto senátu a JUDr. Martin Piovartsy ako\nstály člen senátu/predseda tohto senátu.\n21. V opatreniach nie sú uvedené príčiny, pre ktoré boli tieto zmeny vykonané.\nPredsedníčka najvyššieho súdu sa vo svojom vyjadrení pre ústavný súd zmienila o opatrení\nč. 11, ale nevysvetlila príčinu, ktorá ju viedla k zásahu do zloženia senátov najvyššieho\n\n16\n\nsúdu. Ústavný súd za tohto stavu priznal relevanciu dôvodom, ktoré predsedníčka\nnajvyššieho súdu uviedla členom sudcovskej rady na jej zasadnutí podľa zápisnice\nz mimoriadneho zasadnutia sudcovskej rady z 18. augusta 2016. V zápisnici sú uvedené\ntieto vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu v poradí, v akom ich predniesla:\n- „... predsedníčka súdu uviedla, že popiera akékoľvek politické nadiktovanie zmien\nrozvrhu práce. Senát 1T nie je zrušený, zostáva len neobsadený. Uviedla, že má zámer\nposilniť trestnoprávne kolégium, najprv vypíše výberové konanie na funkciu predsedu\nsenátu a následne výberové konanie na neobsadené miesta sudcov. Poukázala na to, že\nterčom výsmechu sú vyjadrenia JUDr. Harabina pre médiá.“\n- „... predsedníčka súdu NS SR poukázala na to, že rozhodnutia senátu 1T vyvolali\nobavu a kritiku verejnosti. Preto zvolala kolégium na prijatie zjednocujúceho stanoviska.\nPredseda kolégia kolégium nezvolal, lebo reagoval, že vo veci nie je potrebné zjednocujúce\nstanovisko z dôvodu, že je vyriešená vec s poukazom na rozhodnutia ESĽP.“\n- „... predsedníčka súdu uviedla, že k tejto zmene pristúpila pre reakcie verejnosti za\nposledné obdobie, ktoré znižujú dôveru v súdnu moc, ktorá je dôležitá pre riadne fungujúci\nprávny štát, čo bolo signálom, že bolo niečo so senátom 1T robiť. Interpretácie\nJUDr. Harabina v médiách boli nevhodné.“\n22. Ústavný súd tieto dôvody nemôže akceptovať ako dôvody súladné s účelom\na obsahom základného práva na zákonného sudcu, ktoré sa v okolnostiach prípadu zaručuje\nsťažovateľovi podľa ním označených prameňov ústavného práva Slovenskej republiky.\nOchrana základného práva na zákonného sudcu plní účel základného práva, dokiaľ\nsubjektu práva zaručuje, že o jeho spore bude rozhodovať a rozhodne sudca, ktorý spĺňa\npodmienky pre pridelenie veci na rozhodnutie v právnom postavení sudcu určeného\nna rozhodnutie danej záležitosti. Obsahom základného práva na zákonného sudcu je aj\nochrana pred neústavnými zmenami zákonného sudcu po pridelení veci na rozhodnutie,\nktorá zahŕňa celé konanie až do jej skončenia na danom stupni súdnictva. Zmena v osobe\nzákonného sudcu po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade\nso zákonom ustanovenými podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu.\n\n17\n\n23. V okolnostiach prípadu sťažovateľ dostal svojich zákonných sudcov pre\nrozhodovanie v dovolacom konaní. Po pridelení jeho veci zákonným sudcom najvyšší súd\nv zastúpení\n\njej\n\npredsedníčkou\n\nzmenil\n\nsudcov\n\nustanovených\n\npre\n\nrozhodnutie\n\no sťažovateľovom dovolaní. Až títo sudcovia o sťažovateľovom dovolaní rozhodli. Odňatie\nveci zákonným sudcom sa neudialo v súlade s podmienkami, ktoré zákon určuje pre zmenu\nv osobe zákonného sudcu, pričom vec nebola odňatá jednému zo zákonných sudcov\nzákonného senátu, ale postihla viac zákonných sudcov. Jediný zo zákonných sudcov –\nJUDr. Milan Karabin – počas dovolacieho konania zomrel, a preto prestal byť zákonným\nsudcom zo zákonných príčin. Ostatní zákonní sudcovia neprestali byť zákonnými sudcami\nde iure, stratili status zákonných sudcov de facto v dôsledku so zákonom nezlučiteľného,\na preto svojvoľného nahradenia.\n24. Najvyšší súd v zastúpení svojou predsedníčkou pristúpil k zmene sudcov\nkonajúcich o sťažovateľovom dovolaní z dôvodu, že „Interpretácie JUDr. Harabina\nv médiách boli nevhodné,“ a ,,pre reakcie verejnosti za posledné obdobie, ktoré znižujú\ndôveru v súdnu moc... čo bolo signálom, že bolo treba niečo so senátom 1T robiť“.\nKritika činnosti súdov pri zachovaní určitých pravidiel, predovšetkým pri zachovaní\nautority súdnej moci, sa pokladá za súčasť ochrany slobody prejavu podľa čl. 10 dohovoru\n(The Sunday Times Case, séria A, č. 30; Case of Prager and Oberschlick v. Austria, séria A,\nč. 313; Case of Feldek v. Slovakia, sťažnosť č. 29032/95, etc.), aj za súčasť slobody\nprejavu, tak ako ju chráni čl. 26 ústavy (II. ÚS 261/01, II. ÚS 152/2008). Táto okolnosť\nneznamená právo na bezmedznú a bezdôvodnú kritiku súdov, lebo legitímnosť slobody\nprejavu predurčuje požiadavka zachovania spravodlivej rovnováhy medzi uplatnením\nslobody prejavu kritikou súdnej moci a nezávislosťou súdnictva.\n25. Kontrola orgánov verejnej moci prostredníctvom verejnej mienky a jej\ninštitucionálneho zabezpečenia masmédiami je významným prvkom riadneho fungovania\ndemokratickej formy vlády v štáte. Kontrola verejnou mienkou má osobitný význam pre\nzachovanie riadnej činnosti súdnej moci v materiálnom právnom štáte, lebo iba po\nprostredníctvom fungujúcej verejnej mienky možno bez narušenia nezávislosti súdov\nzachovať kontrolu nad činnosťou súdov a ich dodržovaním platného právneho poriadku\n\n18\n\n(Drgonec, J. Independence Under Control – The Road For the Judiciary of 21st Century. In:\nSegado, F.F. (ed.): The Spanish Constitution in the European Constitutional Context.\nMadrid, Dykinson 2003, s. 2097 – 2131).\nNespokojnosť verejnosti s postupom a rozhodnutím súdu v konkrétnej veci môže byť\nprejavom úplne dôvodného nesúhlasu, no rovnako dobre môže byť aj výsledkom celkom\nnedôvodného a nesprávneho hodnotenia dôsledne zákonného konania súdu. S verejnou\nmienkou možno manipulovať. Verejnosť môžu zavádzať štátne orgány podávajúce\ninformácie o svojej činnosti aj masmédiá. Sama nevôľa verejnosti, nedostatok jej priazne\na porozumenia pre konkrétne súdne rozhodnutie a či pre konkrétnych sudcov nemôže byť\nospravedlnením pre zásahy do súdnej moci či do právneho postavenia sudcov, pre ignoráciu\nnezávislosti súdnej moci vyvodzovaním zodpovednosti proti sudcom a súdom z dôvodu\nnespokojnosti verejnosti, ale ani ktoréhokoľvek iného orgánu verejnej moci, so súdnym\nrozhodnutím.\n26. Ak sudca porušuje zákon, nerešpektuje práva účastníkov konania a spreneveruje\nsa úlohe súdnej moci v spoločnosti, môže to byť príčina pre odvolanie sudcu z\nrozhodovania o konkrétnej veci či dokonca pre skončenie jeho pôsobenia vo funkcii sudcu,\nno môže sa tak udiať jedine po splnení všetkých podmienok určených zákonom a spôsobom\nurčeným zákonom. Sudca môže byť postihnutý sankciou za nenáležité uplatnenie súdnej\nmoci buď v disciplinárnom konaní, alebo dokonca podľa ustanovení Trestného zákona,\npredovšetkým za zneužitie zverenej verejnej moci. Ak sa nespĺňajú zákonom určené\npodmienky pre začatie zákonom ustanoveného postihu sudcu za chyby, ktorých sa dopustil\npri výkone funkcie sudcu, sudcu nemožno potrestať. Zhodné platí v prípadoch, keď sa\nsplnia podmienky pre začatie konania o uplatnení sudcovskej zodpovednosti, no konanie sa\nneskončí právoplatným rozhodnutím o vine sudcu.\nV okolnostiach prípadu v rozhodnom čase nedošlo k podaniu návrhu na začatie\ndisciplinárneho konania proti sudcom sťažovateľovho zákonného senátu ani nebol daný\norgánom činným v trestnom konaní návrh, aby proti sudcom sťažovateľovho zákonného\nsenátu začali trestné stíhanie. Bez právneho základu došlo k zmene zákonného senátu, ktorý\nv inej veci o príbuznej záležitosti rozhodol spôsobom, s ktorým nesúhlasili niektorí\n\n19\n\nsudcovia, ani nevyvolalo porozumenie u niektorých členov vlády Slovenskej republiky,\nv časti masmédií a časti verejnej mienky.\n27. Nedodržanie zákonom ustanovených podmienok výmeny zákonných sudcov\nv okolnostiach prípadu má za následok, že ochrana, akú sťažovateľovi priznáva čl. 48 ods. 1\nústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, bola porušená. V koncepcii čl. 6 dohovoru došlo k porušeniu\nčl. 6 ods. 1, lebo súd mal vo svojich radoch sudcov, ktorí neboli zákonnými sudcami podľa\nvnútroštátneho práva.\nĎALŠIE NÁROKY UPLATNENÉ SŤAŽOVATEĽOM\nIV.\nNamietnuté porušenie ochrany osobnej slobody podľa čl. 17 ods. 2 ústavy\n28. Sťažovateľ namietol porušenie ochrany svojej osobnej slobody podľa čl. 17\nods. 2 ústavy. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ namietol porušenie svojich ďalších\nzákladných práv (práva na súdnu ochranu aj práva na rozhodnutie svojej veci zákonným\nsudcom) paralelne podľa dvoch prameňov ústavného práva zaručujúcich v Slovenskej\nrepublike označené základné práva, a to podľa ústavy a zároveň aj podľa listiny, ktorá je\nv Slovenskej republike prameňom ústavného práva podľa čl. 152 ods. 1 ústavy.\nUstanovenie čl. 17 ods. 2 ústavy rovnako má paralelnú normu v ustanovení čl. 8\nods. 1 listiny, no v jej prípade sťažovateľ nevzniesol námietku o porušení čl. 8 ods. 1.\nÚstavný súd pokladá za významné upozorniť na túto okolnosť, lebo ona indikuje rozdiel\nv kvalite prípravy ústavnej sťažnosti z hľadiska uplatnených námietok.\n29. Porušenie čl. 17 ods. 2 ústavy je namietnuté výrazne menej dôkladne ako\nporušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny.\nSťažovateľ sa zmieňuje o porušení čl. 17 ods. 2 ústavy bez toho, aby odôvodnil, ako a prečo\ndošlo v jeho veci k porušeniu ustanovenia čl. 17 ods. 2 ústavy.\n\n20\n\n30. Zákonom ustanovenou náležitosťou každého návrh na konanie pred ústavným\nsúdom je okrem iného „odôvodnenie návrhu“ [§ 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“)]. Z hľadiska zákonom ustanovených náležitostí predložená sťažnosť\nsplnila podmienky dané zákonom v rozsahu námietok o porušení základného práva\nna súdnu ochranu a základného práva na rozhodovanie o veci zákonným sudcom,\nno nesplnila podmienky určené zákonom pre námietku o porušení ochrany osobnej slobody\nsťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto preskúmal sťažnosť v merite veci\nv rozsahu námietok o porušení ustanovení chrániacich sťažovateľove ústavné práva\nna súdnu ochranu a na rozhodnutie veci zákonným sudcom a nekonal o námietke porušenia\nčl. 17 ods. 2 ústavy.\nV.\nNámietka porušenia čl. 13 dohovoru\n31. Sťažovateľ v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru uplatnil aj právo na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, avšak neuviedol skutkové okolnosti a právne\nargumenty v prospech svojej požiadavky na poskytnutie ochrany podľa čl. 13 dohovoru.\nOchrana priznaná čl. 13 dohovoru náleží osobe, ktorá nedosiahla ochranu svojich\nľudských práv a slobôd priznaných dohovorom pred vnútroštátnymi orgánmi. To nie je\nprávne postavenie, v ktorom by sa ocitol sťažovateľ, pretože ústavný súd poskytol ochranu\nsťažovateľovým základným právam a slobodám, aké mu v okolnostiach prípadu zaručuje\nústava, ako aj právam a slobodám, ktoré mu v okolnostiach prípadu zaručuje dohovor.\nZa tohto stavu ústavný súd zastáva názor, že právo na ochranu podľa čl. 13 sťažovateľ\nuplatnil predčasne, a v čase, keď ju uplatnil, bezdôvodne.\n\n21\n\nVI.\nPrimeraná finančná náhrada\n32. Sťažovateľ uplatnil právo na finančné zadosťučinenie v sume 500 000 € z dôvodu\nhrubého nezákonného a protiústavného postupu porušovateľov, ktorí ho svojimi\nrozhodnutiami zbavili osobnej slobody a vystavili pocitom nespravodlivosti, právnej\nneistoty, bezmocnosti, bezprávia, keďže nekonali v súlade so záujmami spravodlivosti\na v rozpore s ním označenými právami, ktorých porušenie namieta.\n33. Sťažovateľovi podľa jeho názoru v priamej súvislosti s odopieraním poskytnutia\nspravodlivosti vznikla a vzniká sústavne nemajetková ujma spočívajúca najmä v pocitoch\ntotálnej neistoty a bezmocnosti z nezákonného odsúdenia, pričom tento stav mohol napraviť\nuž porušovateľ v 2. rade, a to ihneď po podaní obžaloby. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ\nústavný súd žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to s cieľom\ndovŕšenia ochrany označených práv v posudzovanom prípade, pretože je toho názoru, že\nv namietanom konaní k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, ale aj primeranú náhradu.\n34. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušila,\naj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré má povahu náhrady nemajetkovej ujmy\nvyjadrenej v peniazoch. Právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré ústava priznáva\nčl. 127 ods. 3, nie je zhodné s odškodnením, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo\nza ušlý zisk. Jazykovým výkladom možno vyvodiť, že „primerané finančné zadosťučinenie“\nznamená zadosťučinenie, ktoré sa poskytne v peniazoch a vo výške, ktorá je primeraná.\n„... z povahy veci finančné zadosťučinenie môže smerovať jednak ku kompenzácii\nnemajetkovej ujmy, ale aj k (čiastočnej) kompenzácii majetkovej ujmy spôsobenej\nsťažovateľovi napadnutým rozhodnutím.“ (I. ÚS 397/2014). Primeranosť spočíva\nv nastolení spravodlivej rovnováhy medzi poškodeným záujmom a protiprávnym\nsprávaním. S prihliadnutím na to, že ide o primerané finančné zadosťučinenie, ktorá sa má\nposkytnúť podľa výslovnej úpravy ústavy, možno vyvodiť, že hodnotou, na ktorej vznikla\nujma, má byť základné právo alebo sloboda, a že protiprávne správanie možno stotožniť\n\n22\n\nso správaním odporujúcim ústave. Vznik právne významného dôvodu na odškodnenie\nnevylučuje, že za to isté správanie sa prizná aj primerané finančné zadosťučinenie. Naopak,\nak právo na odškodné podľa právnej úpravy nevznikne, nie je tým vylúčená možnosť\nposkytnutia primeraného finančného zadosťučinenia. Primerané finančné zadosťučinenie je\nsankciou, ktorú ústavný súd ako orgán ochrany ústavnosti po vlastnej úvahe môže uložiť\norgánu verejnej moci, ktorý vo svojej činnosti nedbá o dodržovanie ústavného práva.\n35. Právo na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia nie je absolútne.\nOsoba, ktorej základné právo alebo sloboda bolo porušené, nemá vždy nárok\nna kompenzáciu\n\nprimeraným\n\nfinančným\n\nzadosťučinením.\n\nPriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy prichádza do úvahy\npredovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už\nmožné napraviť, a to napríklad zrušením protiústavného rozhodnutia či opatrenia, prípadne\nuvedením do pôvodného stavu (I. ÚS 15/02). Primerané finančné zadosťučinenie má\npovahu sekundárnej kompenzácie, lebo povahu zadosťučinenia má samo rozhodnutie\nústavného súdu o porušení základného práva alebo slobody; kompenzačný charakter má aj\npríkaz vydaný ústavným súdom podľa druhej vety čl. 127 ods. 2 ústavy (III. ÚS 58/02).\n36. Ústavný súd môže účastníkovi konania o sťažnosti priznať primerané finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 ústavy, ale nemôže mu priznať odškodné z dôvodu\nzodpovednosti za porušenie ustanovení súkromnoprávnych predpisov (predovšetkým\nObčiansky zákonník, Obchodný zákonník) ani za porušenie čl. 46 ods. 3 ústavy alebo\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene\n\nniektorých\n\nzákonov\n\nv znení\n\nneskorších\n\npredpisov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n,,zákon č. 514/2003 Z. z.“).\n37. V okolnostiach prípadu sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom dosiahol\nrozhodnutie, ktorým ústavný súd v jeho veci zjednal nápravu, určil najvyššiemu súdu\npovinnosť ďalej konať o sťažovateľovej veci, pričom v ďalšom konaní je najvyšší súd\nviazaný právnym názorom ústavného súdu. V dôsledku toho niet dôvodu na priznanie\nsekundárnej kompenzácie sťažovateľovi.\n\n23\n\n38. Zároveň nemožno prehliadnuť formálne nedostatky v spôsobe, akým sťažovateľ\nuplatnil právo na sekundárnu kompenzáciu. Sťažovateľ zdanlivo, verbálne, uplatnil právo\nna finančné zadosťučinenie, no obsahom jeho požiadavky v skutočnosti je uplatnenie\nodškodného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podstatu požiadavky\nvyjadruje sťažovateľova zmienka o tom, že mu vznikla a vzniká sústavne nemajetková\nujma, ako aj požiadavka o náhradu pol milióna eur, ktorá mnohonásobne presahuje peňažné\nčiastky, aké sa v Slovenskej republike priznávajú za ústavným súdom zistené porušenie\nzákladného práva alebo slobody. S prihliadnutím na všetky okolnosti ústavný súd odkazuje\nsťažovateľa na uplatnenie jeho prípadných práv podľa zákona č. 514/2003 Z. z. pred vecne\na miestne príslušným okresným súdom.\nVII.\nRozhodnutie o trovách konania\n39. Podľa § 36 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré\nvzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho (odsek 1). Ústavný súd\nmôže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy\n(odsek 2).\n40. Sťažovateľ požiadal ústavný súd o priznanie úhrady trov konania z dôvodu\nsvojho právneho zastúpenia advokátom, ktoré je predpísané zákonom. V rámci podanej\nsťažnosti si sťažovateľ uplatnil náhradu trov v sume 363,79 €, ktorá pozostávala z dvoch\núkonov právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane porady s klientom\na vypracovanie a podanie sťažnosti). V ostatnom podaní z 25. júla 2017 si sťažovateľ\nuplatnil z rovnakého titulu už sumu 1 712,13 €, ktorá nad rámec pôvodných nákladov\npredstavovala vypracovanie stanoviska z 26. septembra 2016 a 25. júla 2017, ďalšie porady\nso sťažovateľom, nazretie do spisu, cestovné a stratu času.\n41. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v rozsahu ním\nuplatnenej náhrady v rámci podanej sťažnosti, keďže ostatné sťažovateľom neskôr\n\n24\n\nuplatnené náklady (pozri bod 40) nepovažoval ústavný súd za účelné a efektívne vo vzťahu\nk právnej podstate podanej sťažnosti a samotnému meritórnemu rozhodovaniu ústavného\nsúdu. V priznanom rozsahu advokát vykonal dva úkony právnej služby roku 2016. Za jeden\núkon vykonaný v roku 2016 prislúcha odmena v sume 143 €, t. j. za dva úkony ide o 286 €.\nSpolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 8,58 €) + DPH vo výške 20 % tvorí\nnáhrada trov právnej služby advokátom sumu 363,79 € vypočítanú podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.\nVIII.\nAlternatívny petit\n42. Sťažovateľ v alternatívnej časti navrhovaného petitu rovnako namietal porušenie\noznačených práv postupom a rozhodnutiami najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu, resp.\nšpecializovaného súdu. V tejto časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (výrok 4) pre\nnedostatok svojej právomoci, pretože argumentácia sťažovateľa v tejto časti bude po zrušení\nrozhodnutia dovolacieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie predmetom dovolacieho\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. augusta 2017\n\n25", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sudca-zákonný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "sudca-zákonný", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2TdoV/6/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8f2ce47d-eea3-45bd-a329-421b41d6b936", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 302/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 302/2015 z 4. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-04", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.302.2015.2"}, {"guid": "ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 397/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 397/2014 z 4. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-04", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7c92b5f-3848-45aa-afef-f5f63a302609"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 95/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 95/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e289af9-aa95-4418-8148-7f7a3d4d48ca"}, {"guid": "ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fcd5ff8-72ef-4815-b65d-178077b4da16"}, {"guid": "ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ffd5bc7-7d78-42c5-aa1d-5cae02ca0395"}, {"guid": "ussr:b5cbb4ac-7215-4b5b-8d2d-6dcecd866112", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 58/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 58/02 z 16. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5cbb4ac-7215-4b5b-8d2d-6dcecd866112"}, {"guid": "ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 118/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:208d7f88-9e18-491f-8d82-144e8afb4e8c"}, {"guid": "ussr:8b192278-e24f-422e-8e40-c1773184c82f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 119/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 119/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b192278-e24f-422e-8e40-c1773184c82f"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1dd53d18-0fca-4783-8580-953128c089f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 694/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 694/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.694.2025.1"}, {"guid": "ussr:a49f96f6-3ebf-465d-919f-27d3df9aaaca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.336.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2024 z 2. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.336.2024.1"}, {"guid": "ussr:f4839219-fe27-4c13-b498-962141fdf63e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.326.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2024 z 18. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.326.2024.1"}, {"guid": "ussr:e428ac6c-804f-4972-80ed-99a6236ff450", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.606.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 606/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 606/2022 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.606.2022.1"}, {"guid": "ussr:bc13e1e2-bb57-445a-9c54-ab0bade2c71e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.322.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 322/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 322/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.322.2022.2"}, {"guid": "ussr:f2306680-0a09-4193-abb1-f10c8d5ce691", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.452.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 452/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 452/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.452.2021.1"}, {"guid": "ussr:261c0567-caf6-42f3-aeb2-7e4cf898c27c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.327.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.327.2021.1"}, {"guid": "ussr:2b5ce6cb-d551-4885-aef1-60805d2435f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.326.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.326.2021.1"}, {"guid": "ussr:8c128037-1437-488f-bae3-528b87e8f1e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.657.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 657/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 657/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.657.2020.1"}, {"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "7450c3dd-f1d3-427b-9d7d-c978d8d5fd35:85088083-99fc-4eab-b202-6e65476cb0df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8113208053.2", "spisova_znacka": "3Obdo/6/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/6/2023 z 17. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8113208053.2"}, {"guid": "947afa8c-ee2a-47aa-afa4-1155258ae9a8:0ad999d8-3bef-4841-9540-208b083d4e9c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1314218649.1", "spisova_znacka": "7Cdo/31/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/31/2023 z 19. 3. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1314218649.1"}, {"guid": "ed53bddf-0328-4d19-a871-13d4956877c6:56881e9b-ac52-4797-abd7-bd278fb169c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4118212749.1", "spisova_znacka": "1Obdo/56/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/56/2022 z 12. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4118212749.1"}, {"guid": "84396348-dd68-4517-9b44-abc31d2074b2:332d61a0-4d33-4736-90e9-71ddd33cbe2e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1721201857.1", "spisova_znacka": "4Ndc/24/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndc/24/2023 z 25. 7. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1721201857.1"}, {"guid": "e18ffe39-d25b-4f37-b9cc-57c283a45ec8:170e50c2-bac4-4220-bc1b-aa1709fb82f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1118203511.1", "spisova_znacka": "4Ndc/25/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndc/25/2023 z 25. 7. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1118203511.1"}, {"guid": "0447f1ae-04bc-40b8-b5bd-fc25bdf8c785:a5aab721-9609-4cee-9c62-1669c57bdaf3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1219201965.1", "spisova_znacka": "4Ndc/23/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndc/23/2023 z 25. 7. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1219201965.1"}, {"guid": "46a21856-905c-48fb-b32c-71f0298ef54b:710c72cf-8de6-4348-a723-1322313557b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1", "spisova_znacka": "7So/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/5/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1008201584.1"}, {"guid": "2c1dd09f-fad4-4ea0-a0c6-9c88287a9ac4:a03227fd-b56c-4bdd-9c20-32c4e06d16bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201266.4", "spisova_znacka": "7Ssk/66/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/66/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1019201266.4"}, {"guid": "ad37910d-ab3d-4f75-8744-1e110613251a:25ba4484-49df-42cc-9c32-4026f30d4ea1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200523.3", "spisova_znacka": "NR-11S/129/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/129/2021 z 27. 6. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200523.3"}, {"guid": "788b5548-beeb-4f95-afbb-a4f0807b1d38:a4f721c3-0559-45cc-8978-f3f95992aaad", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2222010062.6", "spisova_znacka": "3To/14/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/14/2026 z 11. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-08-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2222010062.6"}, {"guid": "e68dcd55-9c7e-4eed-9f62-6571fbced303:e10e828a-4bce-4472-aa2b-ebf49be69ca4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2210010809.5", "spisova_znacka": "5To/2/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/2/2026 z 7. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2210010809.5"}, {"guid": "1501ea0b-d897-4dab-b694-fa86eef3ad5a:cb31c203-aecb-44ba-bec9-e60990be7b8c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2219010677.4", "spisova_znacka": "5To/95/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/95/2025 z 2. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2219010677.4"}, {"guid": "e0bd9349-913f-4da0-a749-0279fee47576:b316ea36-d43f-4db8-8699-9d96391d52a1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2216010486.3", "spisova_znacka": "3To/51/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/51/2026 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2216010486.3"}, {"guid": "27c6ae18-8315-40fa-b4cc-cc81700a6f85:ef6246ea-2dba-4369-a846-b62fb75c7a3f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2222010074.5", "spisova_znacka": "3To/152/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/152/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2222010074.5"}, {"guid": "23b09dba-8501-4aeb-a469-7e5f7c260d93:571c7ade-a4a4-408d-af08-f4926f2e9db3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2214010936.6", "spisova_znacka": "5To/85/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/85/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2214010936.6"}, {"guid": "18d347a8-6e09-416c-aa6e-0861a5743235:38792c0e-d8dd-41cf-bff6-6d89eb2a1671", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6121416367.1", "spisova_znacka": "15Co/60/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/60/2023 z 26. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-06-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6121416367.1"}, {"guid": "8b1b5ed9-bb0e-4f21-84ec-e6474439e50b:fbf9a1d3-6602-4742-831e-b5c621ee491e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7114214923.2", "spisova_znacka": "9CoPr/6/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoPr/6/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7114214923.2"}, {"guid": "c2d1b2ba-d6fa-4e77-a0da-8c93686234d2:804c150f-730b-463f-b55e-ba563465bb5a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6217204331.1", "spisova_znacka": "17Co/58/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/58/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6217204331.1"}, {"guid": "c2d1b2ba-d6fa-4e77-a0da-8c93686234d2:2cd814ce-1fea-4111-a4ce-309b194d5bc2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6217204331.1", "spisova_znacka": "17Co/58/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/58/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6217204331.1"}, {"guid": "c2d1b2ba-d6fa-4e77-a0da-8c93686234d2:ddda5c14-99f9-45f8-a5b6-571b9bac8658", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6217204331.1", "spisova_znacka": "17Co/58/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/58/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6217204331.1"}]}