{"guid": "ussr:6eb0508e-5826-48f0-b74a-0d00f75f2ba4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 457/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 457/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 457/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6eb0508e-5826-48f0-b74a-0d00f75f2ba4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.457.2017.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 457/2017-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017\nv senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudov Marianny Mochnáčovej a Milana\nĽalíka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Řihákovou Kojtalovou, LL.M., Advokátka\nkancelária M Kojtalová, s. r. o., Antona Bernoláka 51, Žilina, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku\nzaručeného v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 265/2016\nz 22. februára 2017 v časti jeho výroku o náhrade trov konania a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1\n\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo vlastniť majetok zaručené\nv čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu majetku\nzaručené v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 265/2016\nz 22. februára 2017 v časti jeho výroku o náhrade trov konania p o r u š e n é b o l i .\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 Co 265/2016 z 22. februára 2017\nv časti jeho výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v tejto časti v r a c i a\nna ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\núhradu\n\ntrov\n\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nv sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov), ktorú j e\nmu Krajský súd v Žiline\n\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne\n\nJUDr. Michaely Řihákovej Kojtalovej, LL.M., Advokátka kancelária M Kojtalová, s. r. o.,\nAntona Bernoláka 51, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 457/2017-14 z 20. septembra 2017 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1\nods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 6 Co 265/2016 z 22. februára 2017 v časti jeho výroku o náhrade trov konania.\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 48/2012,\nv ktorom sťažovateľ vystupoval v procesnom postavení žalovaného, konal Okresný súd\nŽilina (ďalej len „okresný súd“) o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Podľa sťažovateľa už pred podaním žaloby\nv predmetnej veci nebol medzi ním a žalobkyňou sporný spôsob vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva, a to tak, že vyporiadavané nehnuteľnosti mali byť prikázané za náhradu\ndo výlučného vlastníctva sťažovateľa, avšak sporným bola výška predmetnej náhrady\nza 7/32 podiel žalobkyne na predmetných nehnuteľnostiach.\nSťažovateľ uviedol, že „... pred začatím súdneho konania jej ponúkol vyplatiť sumu\ncca 34 562,50 Eur, čo žalobkyňa neakceptovala“, pričom v žalobe si uplatnila nárok na túto\nnáhradu v sume 50 000 €, ktorú v dôsledku výsledkov znaleckého dokazovania v priebehu\nsúdneho sporu ustálila na sumu 43 968,75 €. V priebehu súdneho konania podaním\ndoručeným okresnému súdu 24. februára 2015 si sťažovateľ vzájomným návrhom uplatnil\nv rámci „... vyporiadania podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle...“ voči\nžalobkyni nárok na zaplatenie sumy 2 583,61 € z titulu náhrady nákladov, ktoré zo svojho\nvynaložil na zhodnotenie predmetu podielového spoluvlastníctva.\n3. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 7 C 48/2012 z 25. januára 2016\ntak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré prikázal do výlučného\nvlastníctva sťažovateľa za finančnú náhradu v sume 28 437,50 €, ktorú ho zaviazal vyplatiť\nžalobkyni, súčasne v zmysle vzájomného návrhu sťažovateľa žalobkyňu zaviazal vyplatiť\nsťažovateľovi 2 583,61 € a napokon rozhodol, že „O trovách konania rozhodne súd\ndo 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.“.\n4. O odvolaní žalobkyne proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým ju zaviazal\nna náhradu finančných nákladov sťažovateľovi v sume 2 583,61 € z titulu náhrady ním\nvynaložených nákladov na rekonštrukciu sporných nehnuteľností, rozhodol krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 6 Co 265/2016 z 22. februára 2017 tak, že zmenil odvolaním napadnutý\nvýrok rozsudku okresného súdu a vzájomný návrh sťažovateľa zamietol, pričom súčasne\nrozhodol o nároku na náhradu trov konania nielen pred odvolacím súdom, ale aj pred súdom\n\n3\n\nprvého stupňa, a to tak, že „Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania\npred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“.\n5. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie predovšetkým\nsvojho základného práva na spravodlivý proces, ako aj práva vlastniť majetok, a to\nv príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 265/2016 z 22. februára 2017\nv časti jeho výroku o náhrade trov konania na tom základe, že tým, že krajský súd rozhodol\no trovách aj prvostupňového konania, zamedzil sťažovateľovi prístup k dvojinštančnému\nkonaniu v otázke prieskumu tohto výroku o trovách konania, proti ktorému nie je prípustné\nodvolanie a ani mimoriadny opravný prostriedok. Okrem toho sťažovateľ poukazuje na to,\nže krajský súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dôsledne\nnezohľadnil zásadu úspešnosti v spore, pretože neprihliadol na skutočnosť, že reálne\nv konaní pred prvostupňovým súdom žalobkyňa nemala plný úspech v spore, ba dokonca\nv medzi účastníkmi spornej otázke týkajúcej sa výšky náhrady za vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva bola žalobkyňa v nadpolovičnej miere neúspešná, pretože nielenže jej bola\nprisúdená náhrada v sume o viac ako 50 % nižšej, ako si uplatnila, ale dokonca táto jej\npriznaná suma bola nižšia, ako jej pred začatím sporu ponúkal sám sťažovateľ, pričom\notázka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporná medzi účastníkmi nebola,\ntakže v tomto smere ju nemožno pripočítať ako úspech žalobkyne. Sťažovateľ namieta\nporušenie ním svojich práv označeným rozsudkom krajského súdu aj z dôvodu\nnedostatočného odôvodnenia napádaného výroku o priznanom nároku na náhradu trov\nkonania, preto v tejto časti považuje tento rozsudok krajského súdu za arbitrárny\na nepreskúmateľný.\n6. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného tiež uviedol:\n„I napriek tomu, že žalobkyňa bola v časti vzájomného návrhu sťažovateľa pri\nvyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle o zaplatenie sumy 2.583,61 Eur\nv odvolaní úspešná, rozsudok v podstatnej časti výroku týkajúceho sa zrušenia\na vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebol napadnutý žiadnym opravným\nprostriedkom a prvostupňový súd o nároku na náhradu trov konania pôvodne nerozhodol.\nAj keď v časti konania bola žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná, vzhľadom na to, že súd\n\n4\n\nprvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania, nemohol odvolací súd v nadväznosti\nna to o nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodnúť. Teda\nkrajský súd podľa názoru sťažovateľa nemal právny základ konať podľa § 369 ods. 2 CSP\na zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže také v čase\nrozhodovania krajského súdu neexistovalo. Podľa názoru sťažovateľa by základnému právu\nna súdnu ochranu a právu na spravodlivé súdne konanie, rešpektujúc rovnosť účastníkov\nv konaní, zodpovedal postup odvolacieho súdu ponechať rozhodnúť súd prvej inštancie\no trovách prvoinštančného i odvolacieho konania tak, aby bola daná možnosť účastníkov\nkonania realizovať ich procesné práva a využiť zákonom priznané právo uplatniť voči\nrozhodnutiu súdu, voči ktorému je to zo zákona prípustné, riadny opravný prostriedok.\nZ dostupných zverejnených súdnych rozhodnutí v iných obdobných veciach, resp. v iných\nveciach v obdobnom procesnom štádiu, súdy rozhodovali inak, kedy v obdobnej procesnej\nsituácii ponechali rozhodnutie o náhrade trov konania na súde prvej inštancie (Rozsudok\nKrajského súdu Žilina zo dňa 08.02.2017, sp.zn. 7Co/371/2016, Rozsudok Krajského súdu\nNitra zo dňa 09.02.2017, sp. zn. 7Co/1127/2015)...\nRozsudok krajského súdu o nároku na náhradu trov konania nemožno považovať\nza zákonný, keďže konštatovanie súdu o úspechu žalobkyne vo veci nenachádza oporu\nvo výroku súdu prvej inštancie v merite veci, ani v obsahu súdneho spisu. Ak by súd mal\nvychádzať v otázke rozhodovania o trovách konania z výsledku v merite veci, ktorým bolo\nrozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, kde\npo oboznámení sa s obsahom celého spisu, všetkých úkonov účastníkov konania\na vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru, že žalobkyňa bola v konaní\núspešná v plnom rozsahu.“\n7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n..., na súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, ako aj právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Rozsudkom Krajského súdu\n\n5\n\nv Žiline, sp. zn. 6 Co/265/2016 zo dňa 22.02.2017 v časti jeho výroku o náhrade trov\nkonania a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6 Co/265/2016 zo dňa 22.02.2017 v\nčasti jeho výroku o náhrade trov konania sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v\nŽiline na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia za 2 úkony právnej služby v sume vo výške 374,81,- Eur... v súlade s ust. § 11\nods. 3, § 13a a nasl. Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. na účet jeho právneho zástupcu\ndo jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\n8. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci za krajský súd písomne vyjadrila\njeho predsedníčka, ako aj zákonná sudkyňa listom sp. zn. Spr 374/2017 zo 16. októbra 2017\na k vhodnosti ústneho prejednania veci sa právna zástupkyňa sťažovateľa vyjadrila listom\nz 10. októbra 2017.\n8.1 Predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedla:\n„Pripájam vyjadrenie predsedníčky senátu/sudkyne spravodajkyne... Uvedené je\nmožné považovať aj za vyjadrenie Krajského súdu v Žiline.\n... Z pozície predsedu krajského súdu mi totiž neprináleží posudzovať vecnú\nsprávnosť jednotlivých rozhodnutí tunajšieho súdu, vrátane posúdenia náležitostí ich\nodôvodnenia.\n... súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania predmetnej\nveci.“\n8.2 Zákonná sudkyňa krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného tiež uviedla:\n„Prioritne poukazujem na obsah rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.\n6Co/265/2016 zo dňa 22. februára 2017...\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho\nkonania, k tomuto odvolací súd uvádza, že uvedená zásada nie je ústavným princípom.\nZásada dvojinštančnosti konania nie je absolútna a umožňuje výnimky obsiahnuté\nv Civilnom sporovom poriadku, ale i v osobitných zákonoch, napr. špecifických druhov\n\n6\n\nobčianskych súdnych konaní. Všeobecné súdy postupom, ktorý rešpektujú platný Civilný\nsporový poriadok, nemôžu porušiť základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.\n1 Ústavy SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa\n29.06.2010).\nNaviac sťažovateľ vo svojej sťažnosti použil judikatúru týkajúcu sa zásady\ndvojinštančnosti súdneho konania, viažucu sa na aktuálne už neúčinný procesný kódex\n(Občiansky súdny poriadok), podľa ktorého odvolací súd v prejednávanej veci\nnepostupoval.\nV súdenej veci okresný súd v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. účinného ku dňu\nvydania napadnutého rozsudku, si rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné\nrozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nAktuálna právna úprava (Civilný sporový poriadok) však takúto možnosť pripúšťa\nlen v ust. § 218 ods. 1 veta druhá CSP, a to v prípadoch, ak súd rozhoduje čiastočným\nrozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom (§ 262 ods. 3 CSP).\nCivilný sporový poriadok v ust. § 262 ods. 1 CSP jednoznačne upravuje povinnosť\nsúdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa\nkonanie končí. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by\nbolo ekvivalentom ust. § 224 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016.\nS ohľadom na fakt, že v danej veci odvolací súd vydal konečné rozhodnutie vo veci\nsamej, keď napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil, bol povinný pri aplikácii ust. § 262\nods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania na súde\nprvej inštancie. Odvolací súd teda postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR...\nZ ustálenej judikatúry (R 54/1973) pritom vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania, ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol\nnavrhovaný, najmä ak sa žalovaný bránil alebo navrhoval, a to bezúspešne, iný spôsob\nvyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (teraz § 255\nods. 1 CSP), a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd\nrozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté...\n... Z odôvodnenia rozhodnutí súdov prvej i druhej inštancie, (ktoré tvoria jeden\ncelok), jednoznačne vyplýva, že k mimosúdnej dohode ohľadne predmetu sporu v tejto časti\nmedzi stranami sporu nedošlo, keďže spornou medzi nimi ostala primeraná náhrada, ktorú\n\n7\n\nmá žalobca vyplatiť za jej spoluvlastnícky podiel 7/32 zo všeobecnej hodnoty sporných\nnehnuteľností... Žalovaný navrhol žalobkyni vyplatiť ako náhradu za jej spoluvlastnícky\npodiel čiastku vo výške 34.562,50 Eur. Znaleckým dokazovaním v predmetnej veci bola\nnapokon ustálená všeobecná cena za náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ktorú je\nžalovaný povinný jej zaplatiť na sumu 28.437,50 Eur. Nemožno preto hovoriť, že by mala\nžalobkyňa vo veci úspech len čiastočný. Aj keby tomu tak bolo, aktuálna právna úprava\n(CSP) už neobsahuje ustanovenie, ktoré by korešpondovalo s ust. § 142 ods. 3 O.s.p.\nS poukazom na skutočnosti uvedené vyššie, potom odvolací súd ustálil, že žalobkyňa mala\nv predmetnej časti plný úspech.\nVo vzťahu k tretej vete výroku, odvolací súd o druhom nároku uplatnenom\nvzájomnou žalobou žalovaného. Krajský súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu\nŽilina č. k. 7 C/48/2012-460 zo dňa 25.01.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného\nsúdu Žilina č.k. 7 C/48/2012-481 zo dňa 04.03.2016 v časti, v ktorej prvoinštančný súd\nuložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.583,61 Eur do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku, tak, že vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Z uvedeného je\nnesporné, že i v predmetnej časti mala žalobkyňa plný úspech. Takémuto výsledku sporu\npotom zodpovedá i výrok odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok\nna náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu\n100%, tak ako to bolo konštatované v bode 46. rozsudku Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 6Co/265/2016 zo dňa 22. februára 2017. Výrok o trovách celého konania teda\nzodpovedá zákonným ustanoveniam uvedeným v napadnutom rozhodnutí.\nOdvolací súd nepopiera, že pri aplikácii nových procesných kódexov mohlo dôjsť\nk rôznemu spôsobu rozhodovania odvolacích súdov v rovnakých procesných situáciách;\nich prax doposiaľ nie je jednotná a stále sa vyvíja.“\n8.3. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho\npojednávania uviedla:\n„... podľa názoru právneho zástupcu sťažovateľa by ústne pojednávanie neprinieslo\nv konaní o sťažnosti sťažovateľa ďalšie objasnenie veci, právny zástupca sťažovateľa\nmá za to, že o sťažnosti sťažovateľa je možné rozhodnúť na základe predložených listín,\n\n8\n\nktoré sú súčasťou súdneho spisu, a preto sťažovateľ súhlasí, aby Ústavný súd SR v súlade\ns ust. § 30 ods. 2 citovaného zákona od ústneho pojednávania upustil.“\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv a práv\nzaručených v ústave a dohovore.\nII.\n10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný\nsúd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1\nústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba\nz hľadiska, či je alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.\nInými slovami, skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05,\nII. ÚS 127/07).\n\n9\n\n12. Krajský súd sťažnosťou napadnutým výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania takto:\n„Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej\ninštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“\n13. Krajský súd tento svoj výrok takto odôvodnil:\n„O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalobkyni úspešnej\nprocesnej strane nárok na náhradu trov konania (prvej i druhej inštancie) v rozsahu 100 %,\nproti žalovanému. Vychádzal pritom z úspechu žalobkyne v konaní o obidvoch nárokoch.\nO výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny\núradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).“\n14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o nároku na\nnáhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej\núspechu vo veci.\n16. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu\ntrov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo.\n17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej\ninštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.\n18. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku\nna náhradu trov konania na súde prvej inštancie\n19. Rozhodovanie o trovách konania v civilných sporoch má dve roviny, a to (i)\nrovinu rozhodovania o „nároku“ na náhradu trov konania vo veci úspešného alebo\n\n10\n\npomerene (čiastočne) úspešného účastníka/ účastníkov konania a (ii) rovinu rozhodovania\no konkrétnej „výške“ priznaného nároku na náhradu účelne vynaložených trov konania\npre účely uplatnenia alebo bránenia svojho práva.\n20. Pokiaľ ide o prvú rovinu, a to o rozhodovanie o „nároku“ na náhradu trov\nkonania, tak v tomto prípade všeobecný súd v súlade s § 255 CSP musí u jednotlivých\núčastníkov konania zohľadňovať pomer ich úspechu na prejednávanej veci, t. j. na predmete\nkonania, ktorý pomer úspechu vyjadruje všeobecný súd percentuálne. Inými slovami, keď\nvšeobecný súd prizná niektorému z účastníkov konania napríklad 100 % nároku na náhradu\ntrov konania, znamená to iba to, že tento účastník konania mal absolútny (suverénny)\núspech v spore, neznamená to však, že pri rozhodovaní v druhej rovine, a to pri rozhodovaní\no konkrétnej „výške“, resp. sume priznaného nároku na náhradu trov konania, mu budú bez\nďalšieho priznané všetky ním uplatnené, resp. vyčíslené trovy konania v sume 100 %.\nPokiaľ totiž ide o rozhodovanie o konkrétnej výške priznaného nároku na náhradu trov\nkonania, tak aj v prípade v spore suverénne (100 %) úspešného účastníka konania mu\nautomaticky nemusí byť priznaná celá výška ním uplatneného nároku na náhradu trov\nkonania v sume 100 % tejto ním uplatnenej náhrady, pretože aj v tomto prípade je\nvšeobecný súd oprávnený priznať tomuto účastníkovi iba účelne vynaložené trovy konania\nna uplatnenie alebo bránenie práva. Z uvedeného teda vyplýva, že percentuálne vyjadrenie\npomeru úspechu účastníka konania na predmete sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu\ntrov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym vyjadrením konkrétnej\nvýšky priznaného nároku.\n21. Keďže krajský súd v danom prípade rozsudkom sp. zn. 6 Co 265/2016\nz 22. februára 2017 v napádanom výroku rozhodol o „nároku“ na náhradu trov\nprvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania ako súd odvolací, takže tento výrok už\nnie je napadnuteľný odvolaním, t. j. nemôže byť už preskúmateľný v odvolacom konaní,\na keďže tento výrok nemôže byť revidovaný (preskúmaný) už ani v konaní o konkrétnej\n„výške“ takto priznaného nároku na náhradu trov konania, o ktorej bude rozhodovať vyšší\nsúdny úradník prvostupňového súdu a rozhodnutie ktorého je preskúmateľné v sťažnostnom\nkonaní, ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti považoval za nevyhnutné\n\n11\n\npreskúmať tento výrok rozhodnutia krajského súdu o nároku na náhradu trov a jeho\nodôvodnenie, a to nielen z dôvodu nemožnosti jeho ďalšieho prieskumu, ale aj z dôvodu\njeho ďalšej záväznosti pre rozhodovanie prvoinštančného súdu o konkrétnej „výške“\npriznaného nároku na náhradu trov konania. Keďže o nároku na náhradu trov konania\nv danom prípade rozhodol krajský súd ako súd odvolací, tento výrok je už síce\nnepreskúmateľný v konaní o odvolaní, a teda konanie v tejto veci sa síce de facto stalo\njednoinštančným, avšak vzhľadom na to, že krajský súd tak postupoval v súlade\nso zákonným imperatívom vyjadreným v citovanom § 396 ods. 2 CSP, táto skutočnosť\nsama osebe nemôže mať za následok porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 dohovoru a v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy táto skutočnosť nie je\nspôsobilá vyvolať ani konanie o súlade tohto ustanovenia s ústavou.\n22. Z napádaného rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že pri rozhodovaní o nároku\núčastníkov konania na náhradu trov konania krajský súd posudzoval mieru ich úspešnosti\nv spore vo vzťahu k predmetu konania na odvolacom súde a tiež na súde prvej inštancie.\nV tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že medzi účastníkmi nie je sporné to, že pokiaľ ide\ni mieru úspešnosti v odvolacom konaní, tak v tomto smere mala žalobkyňa v konaní\no svojom odvolaní plný, teda 100 % úspech, tak ako to ustálil aj krajský súd. Pokiaľ však\nide o mieru úspešnosti účastníkov konania vo vzťahu k predmetu konania pred okresným\nsúdom, ktorým bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za náhradu, tak v tomto\nsmere je nutné poukázať, že krajský súd nevyčerpal, resp. nezohľadnil celý predmet sporu\na jeho okolnosti. V danom prípade nebol medzi účastníkmi konania sporný spôsob\nvyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním jeho predmetu do výhradného\nvlastníctva jednému z nich za náhradu (pozri bod 2 rozsudku krajského súdu, pozn.), avšak\nspornou bolo ustálenie sumy tejto náhrady, pričom v tomto smere z odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu (citovaný bod 46, pozn.) nie je zrejmé, akými úvahami sa krajský súd riadil\npri vyhodnocovaní ním proklamovanej 100 % miery úspešnosti žalobkyne, ktorej napokon\npri určení sumy náhrady bolo prisúdené menej, ako žiadala. Inými slovami, z odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu nie je zrejmé, prečo nebolo možné prisúdiť určitú mieru úspešnosti\nv spore o výšku tejto náhrady, ktorá jediná bola spornou, aj sťažovateľovi (žalovanému).\n\n12\n\nRespektíve, z rozsudku krajského súd súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu krajský súd\npovažoval či už prípadný úspech sťažovateľa pri bránení si práva alebo neúspech žalobkyne\npri vymáhaní celého ňou uplatneného nároku iba za zanedbateľný či nepatrný nemajúci\nvplyv na rozhodnutie o konečnej miere úspešnosti toho-ktorého z účastníkov konania\nv spore. V tomto smere nepostačuje ani obranná reakcia krajského súdu v jeho vyjadrení,\nkeďže pre účastníkov konania nie je čitateľná, a teda známa z napádaného rozsudku,\nktorého odôvodnenie je tak v sťažnosťou napádanom rozsahu nedostatočné a neúplné.\n23. Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, podľa\nktorého v príčinnej súvislosti s výrokom o trovách konania rozhodnutia krajského súdu\nsp. zn. 6 Co 265/2016 z 22. februára 2017 došlo k porušeniu sťažovateľom označených\npráv, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\nIII.\n24. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd\nv nadväznosti na zistenie porušenia jeho základných práv vo výroku tohto rozhodnutia\nv bode 2 rozhodol o zrušení výroku o trovách konania v rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 6 Co 265/2016 z 22. februára 2017 a v tomto rozsahu vracia vec krajskému súdu\nna ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.\n25. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu\ntrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich\núhradu v sume 374,81 € vrátane 20 % DPH (právna zástupkyňa predložila osvedčenie\nplatcu DPH).\n26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n\n13\n\n27. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok\nna úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sťažovateľom uplatnenej sume 374,81 €\nvrátane 20 % DPH, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\n28. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\n29. Podľa § 52 ods. 3 zákona o ústavnom súde právoplatnosťou rozhodnutia vo veci\ndočasné opatrenie zanikne.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie", "trovy konania", "trovy konania", "konanie-sporové"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/265/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "76dca5cd-abc5-4fe6-89c5-a4de7425c369:18fb9b0b-7901-487a-ac3b-581508e67542", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3514209172.1", "spisova_znacka": "6Co/265/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/265/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3514209172.1"}, {"guid": "5e8aa5c9-393e-46fe-9e18-a72313bd54d6:6f65fcd9-ca56-44f0-bda8-c4f38de1e1a9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4114207074.3", "spisova_znacka": "7Co/1127/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/1127/2015 z 8. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4114207074.3"}, {"guid": "807a7755-8bb3-4b3e-b2b1-5a5c249f494a:076fc5f1-d7be-4ea1-8584-76fe3f3f4f77", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413207019.1", "spisova_znacka": "7Co/371/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/371/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413207019.1"}], "citovane_v": []}