{"guid": "ussr:74665622-b67e-4f8f-aa25-170e9ebb8029", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.464.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 464/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2017 z 20. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. I. ÚS 464/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.464.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/74665622-b67e-4f8f-aa25-170e9ebb8029", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.464.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.464.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.464.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 464/2017-20\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n20. septembra 2017 predbežne prerokoval sťažnosť Bytového podniku mesta Košice, s. r.\no., Južné nábrežie 13, Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kucharčíkom,\nŠtefánikova 40, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 5 Co 269/2015 z 9. februára 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Bytového podniku mesta Košice, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. mája 2016 doručená sťažnosť Bytového podniku mesta Košice, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) sp. zn. 5 Co 269/2015\nz 9. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (v právnom postavení\nžalovaného, pozn.) bol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Košice II (ďalej\nlen „okresný súd“) pod sp. zn. 42 C 207/2013 [v ktorom sa žalobca\n(ďalej aj „žalobca“) domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu vydania bezdôvodného\nobohatenia tvrdiac, že „omylom vykonal úhradu peňažných prostriedkov na účet\nsťažovateľa bez toho, aby na to existoval právny titul, v zmysle ktorého by mu vznikla\npovinnosť plniť;\n\nnebol v žiadnom právnom vzťahu, ktorý by zakladal jeho\n\npovinnosť plniť za pána\n\nna účet BPMK a pri vklade peňažných prostriedkov\n\nneexistovala žiadna vôľa na strane\n\nvykonať tieto úhrady\n\nzo súkromného účtu“].\n3. Okresný súd rozsudkom z 15. januára 2015 žalobe vyhovel a uložil sťažovateľovi\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 487, 38 € s prísl. a trovy konania v sume 2 238,16 €.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že aj keď nemal žiadne pochybnosti o tom, že p.\n\nv byte\n\nbýval počas rokov 2005 ‒ 2010, táto skutočnosť však súdu nepostačovala, aby prijal záver,\nže mal povinnosť sťažovateľovi zaplatiť požadovanú sumu s prísl. z titulu úhrady za\nužívanie bytu za sledované obdobie. Aby súd mohol konštatovať, že zaplatenie sumy bola\npovinnosťou p.\n\n, musel by takýto záväzok vyplývať zo zmluvného vzťahu alebo\n\nz rozhodnutia štátneho orgánu, a aj keď sa súdu javí, že p.\n\nv byte býval, teda mal aj\n\npovinnosť platiť za jeho užívanie odplatu, podľa názoru okresného súdu nebolo možné\nv tomto konaní záväzne túto otázku vyriešiť, pretože prípadný dlh p.\n\nvoči žalobcovi\n\nnebol preukázaný a jeho existenciu a výšku nemožno posúdiť ako otázku predbežnú,\npretože p.\n\nnie je účastníkom tohto konania. Okresný súd teda uzavrel svoje\n\nodôvodnenie tak, že v prejednávanom prípade ide o bezdôvodné obohatenie podľa § 451\nods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu, a nejde\no prípad bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že síce\njeden pojmový znak bezdôvodného obohatenia uvedený v tomto ustanovení bol daný\n\n2\n\n(žalobca nemal povinnosť plniť voči sťažovateľovi), ale chýba ďalší zákonný predpoklad,\na to že p.\n\nmal voči sťažovateľovi, t. j. osobe, ktorej sa plnilo, zákonnú povinnosť\n\nplniť.\n4. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, v ktorom\nsa nestotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia a namietal, že okresný súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvody odvolania sú bližšie rozvedené na s. 3\na v úvode s. 4 napadnutého rozhodnutia). K odvolaniu sťažovateľa sa vyjadril aj žalobca\n(jeho dôvody sú uvedené v rozhodnutí krajského súdu na s. 4, pozn.).\n5. Krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil na s. 5 a 6, pričom sťažovateľ tieto dôvody neuznáva\na následne v sťažnosti formuluje a pomerne podrobne opisuje skutkové okolnosti danej veci\na špecifikuje dôvody ním tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany\nvšeobecných súdov, poukazuje na vec sa vzťahujúcich – súdnych rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) k aplikácii § 454 Občianskeho\nzákonníka (napr. R 26/1975, PR 2008, č. 20 – NS sp. zn. 22 Odo 970/2006; 3 Cdo 27/2007,\npodľa ktorých aj v tomto prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu, na ktorú vec sa podľa\nneho jednoznačne vzťahuje § 454 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca plnil za dlžníka\np.\n\n, ale okresný súd svojvoľne aplikoval ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho\n\nzákonníka.\n6. V sťažnosti sťažovateľ napokon tvrdí, že obidve rozhodnutia najvyššieho súdu\nspomínané v napadnutom rozhodnutí krajského súdu s vecou nesúvisia (v tomto mu ústavný\nsúd dal za pravdu, pozn.). Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal\nso všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v odvolaní, napr. s námietkou, že žalobca\n„vykonával úhrady nedoplatkov na účet BPMK, v ktorých uvádzal presné variabilné\nsymboly, ktoré boli uvedené vo vyčíslení nedoplatkov BPMK, teda presne vedel aké\nnedoplatky uhrádza a za koho tieto nedoplatky uhrádza na účet BPMK“, a podobne.\nKrajský súd svoj odklon od ustálenej judikatúry neodôvodnil.\n\n3\n\n7. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľ domnieva, že napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu došlo k porušeniu jeho práv zaručených ústavou a dohovorom (bod 1),\nvzhľadom na čo žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu, následne toto rozhodnutie zrušil, vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie a priznal mu úhradu trov konania v sume 478,72 €.\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní\nodmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný\nsúd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\n\n4\n\nmedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,\nIII. ÚS 168/05).\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti\nnemu...\n11. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n12. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (resp. právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), vyslovenia porušenia ktorého\nsa sťažovateľ dovoláva, zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne\nprocesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ústavou zaručené základné právo\n\n5\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na úspech v konaní pred\nvšeobecným súdom a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo\nv súdnom spore (II. ÚS 21/02, IV. ÚS 277/05).\n13. Právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa\nčl. 127 ústavy proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ je výlučne založená\nna jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní\na rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené\npráva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná\nnesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu nie je sama osebe významná, lebo konanie\no sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu\na ústavnému súdu v ňom zásadne neprislúcha, aby v jeho rámci prehodnocoval skutkové\na právne závery všeobecného súdu alebo zjednocoval jeho judikatúru.\n14. Ústavný súd konštatuje, že podľa ustálenej judikatúry vo všeobecnosti úlohou\nsúdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva,\nže ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov (napr. I. ÚS 19/02).\n15. O taký prípad išlo aj v prerokúvanej veci, keď konaniu pred krajským súdom\na jeho napadnutému rozhodnutiu nie je z ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Krajský súd\nvyslovil názor primerane odôvodnený a interpretačne zvládnutý na takej úrovni, na akej je\nodvolací súd zvyknutý štandardne rozhodovať obdobné právne otázky. Aj keď právnemu\nnázoru vyslovenému sťažovateľom nemožno uprieť isté ratio, súčasne treba uviesť, že\nústavnému súdu neprislúcha, aby prehodnocoval vykonané dôkazy bez toho, aby ich znova\nvykonal. Sťažovateľ napokon iba zo svojho uhlu pohľadu interpretuje dve rozdielne\nustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie celkom presvedčivo preukazuje právnu\npovinnosť p.\n\nuvádzaný dlh uhradiť (,,čo podľa práva mal plniť sám“ – § 454\n\n6\n\nObčiansky zákonník“, pozn.). V tejto súvislosti ústavný súd opakovane poukazuje na to, že\nani problematické či nejednoznačné právne závery všeobecného súdu nespôsobujú\narbitrárnosť či zjavnú neodôvodnenosť súdneho rozhodnutia, ak je takéto rozhodnutie\nv primerane dostatočnej miere vyargumentované.\n16. Sťažnosti sťažovateľa chýbala v tomto smere ústavnoprávna dimenzia, keď jej\nzákladom bolo iba konštatovanie skutkových okolností prípadu, ich prehodnocovanie\na následné vyjadrenie nesúhlasu s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu.\nNapadnuté rozhodnutie krajského súdu preto nemôže samo osebe znamenať porušenie\nsťažovateľom v petite označených práv (body 1 a 7). Kritériom rozhodovania ústavného\nsúdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť zasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým\nzistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu,\nresp. k odopretiu základných práv alebo slobôd, čo však nie je prípad sťažovateľa.\n17. V danej veci ústavný súd argumentáciu sťažovateľa preto nevyhodnotil ako\nspôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil,\nže by krajským súdom aplikovaný postup pri hodnotení zákonnosti postupu a odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného\nrozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\n18. Posudzovaný rozsudok krajského súdu nie je svojvoľný alebo v zjavnom\nvzájomnom rozpore či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,\nči nedostatočne odôvodnený. Krajský súd sa podľa názoru ústavného súdu tiež dostatočným\na primeraným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľa najmä na s. 6,\na ten v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu, aj keď je\npravdou, že na niektoré námietky prednesené v odvolaní mu priamu odpoveď všeobecné\nsúdy naozaj nedali, ale v tejto súvislosti už ústavný súd viackrát uviedol, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (aj keď tento ich\nvníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\n\n7\n\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na\nspravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ\nsa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno\nprávo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný\nsúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\nvrátane ich dôvodov a námietok. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) takisto nie je záruka, že rozhodnutie\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania.\n19. Ústavný súd na základe uvedeného po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že v tejto\nveci nezistil príčinnú súvislosť medzi v petite napadnutým rozhodnutím krajského súdu\na namietaným porušením označených práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, a preto jeho sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "bezdôvodné obohatenie", "interpretácia právnych noriem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/02 z 6. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-06", "citacie_n": 324, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:94011438-da01-4343-b27d-3288866885f7"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "76ae232c-d5fd-4760-a1b4-cea397f4a217:601ddc8a-40b4-4fff-bc12-578c951d2948", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3512210394.4", "spisova_znacka": "5Co/269/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/269/2015 z 15. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-09-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3512210394.4"}], "citovane_v": []}