{"guid": "ussr:0c471ba9-eecf-48e3-bbb7-2c55a7981ef9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 490/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 490/2017 z 9. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. októbra 2017, sp. zn. I. ÚS 490/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-10-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0c471ba9-eecf-48e3-bbb7-2c55a7981ef9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.490.2017.1/text", "citacie_n": 19, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 490/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť 1.\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Danielom Futejom, CSc., advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s. r. o.,\nRadlinského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 590/2014 z 8. apríla 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 1379/2015 z 27. apríla\n2017 (vedenej pod sp. zn. Rvp 1335/2017); 2.\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Danielom Futejom, CSc., advokátska kancelária FUTEJ & Partners,\ns. r. o., Radlinského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co 350/2014\nz 11. februára\n\n2015\n\na\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 6 Cdo 92/2017 z 22. júna 2017 (vedenej pod sp. zn. Rvp 1556/2017); 3.\n, zastúpenej advokátom JUDr. Danielom\nFutejom, CSc., advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s. r. o., Radlinského 2, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 147/2016 z 2. júna 2016 a uznesením Najvyššieho\n\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 211/2016 zo 14. júna 2017 (vedenej\npod sp. zn. Rvp 1578/2017); a 4.\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Danielom Futejom, CSc., advokátska kancelária FUTEJ & Partners,\ns. r. o., Radlinského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 259/2016\nz 29. septembra\n\n2016\n\na uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 7 Cdo 20/2017 zo 7. júna 2017 (vedenej pod sp. zn. Rvp 1674/2017) a takto\nrozhodol:\n1.\n\nSťažnosť\n\n(Rvp\n\n(Rvp 1556/2017), sťažnosť\n\n1335/2017),\n\nsťažnosť\n\n(Rvp 1578/2017) a sťažnosť\n\n(Rvp 1674/2017) s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\nRvp 1335/2017.\n2. Sťažnosti\n\n,\n\n,\n\na\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2017\ndoručená sťažnosť 1.\n\n(ďalej len „sťažovateľ 1“) vo veci namietaného\n\nporušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 590/2014 z 8. apríla 2015\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\n2\n\nsp. zn. 7 Cdo 1379/2015 z 27. apríla 2017 (vedená pod sp. zn. Rvp 1335/2017), pričom\nvo veci namietaných identických práv bola ústavnému súdu 18. augusta 2017 doručená\naj sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ 2“), k porušeniu ktorých malo dôjsť\n\nv príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 Co 350/2014 z 11. februára 2015\na uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 92/2017 z 22. júna 2017 (vedená\npod sp. zn. Rvp 1556/2017). Dňa 23. augusta 2017 bola doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ 3“), k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 10 Co 147/2016 z 2. júna 2016 a uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8 Cdo 211/2016 zo 14. júna 2017 (vedená pod sp. zn. Rvp 1578/2017)\na 11. septembra\n\n2017\n\nbola\n\nústavnému\n\nsúdu\n\ndoručená\n\naj\n\nsťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ 4“, spolu aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného\nporušenia identických práv aj v príčinnej súvislosti s rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 10 Co 259/2016\n\nz 29. septembra\n\n2016\n\na uznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 7 Cdo 20/2017 zo 7. júna 2017 (vedená pod sp. zn. Rvp 1674/2017).\n2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že v konaniach pred Okresným súdom\nBratislava I (ďalej len „okresný súd“) ako pred prvostupňovým súdom sa sťažovatelia\nv jednotlivých konaniach v procesnom postavení žalobcov domáhali proti Slovenskej\nrepublike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len „NBS“), náhrady škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá im mala vzniknúť\nv príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone bankového\ndohľadu podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to jednako nad činnosťou\nPodielového družstva slovenské investície (ďalej len „družstvo“), ako aj nad činnosťou\nobchodnej spoločnosti\n\n, ktorá na základe povolenia NBS\n\nvykonávala činnosť obchodníka s cennými papiermi. Sťažovatelia vložili do družstva svoje\nfinančné prostriedky s cieľom ich ďalšieho investovania a zhodnocovania. Túto činnosť\ndružstvo vykonávalo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt, na základe\nzverejneného prospektu investície, ktorý schválila NBS, prvýkrát rozhodnutím Úradu\npre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI z 21. marca 2002, a to prostredníctvom obchodníka\n\n3\n\ns cennými papiermi na základe zmluvy o riadení portfólia z 2. júna 2008 uzavretej\ns družstvom (ďalej len „zmluva“). V dôsledku nezákonného postupu subjektu finančného\ntrhu, a to obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával svoju činnosť pre družstvo\nv rozpore so zmluvou a zákonom o cenných papieroch, vznikla sťažovateľom škoda, ktorú\npredstavuje suma vložených finančných prostriedkov a ich zhodnotenie, o ktorú sa\nich nevrátením zmenšil majetok sťažovateľov.\n3. Okresný súd v jednotlivých konaniach o žalobách sťažovateľov ich žaloby\nzamietol dôvodiac tým, že sťažovatelia údajne nepreukázali vznik škody a existenciu\nnesprávneho úradného postupu NBS.\n4. O odvolaniach sťažovateľov proti rozsudkom okresného súdu rozhodol krajský\nsúd napádanými rozsudkami (sp. zn. 4 Co 590/2014 z 8. apríla 2015, sp. zn. 4 Co 350/2014\nz 11. februára 2015, sp. zn. 10 Co 147/2016 z 2. júna 2016 a sp. zn. 10 Co 259/2016\nz 29. septembra 2016), ktorými rozhodnutia okresného súdu ako vecne správne potvrdil.\n5. Dovolania sťažovateľov proti označeným rozsudkom krajského súdu najvyšší\nsúd uzneseniami sp. zn. 7 Cdo 1379/2015 z 27. apríla 2017, sp. zn. 6 Cdo 92/2017\nz 22. júna 2017, sp. zn. 8 Cdo 211/2016 zo 14. júna 2017 a sp. zn. 7 Cdo 20/2017 zo 7. júna\n2017 ako procesne neprípustné odmietol.\n6. Sťažnosťami podanými ústavnému súdu sťažovatelia namietajú arbitrárnosť\na ústavnú neudržateľnosť záverov krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu a v sťažnostiach\ntiež uviedli:\n«... Rozsudok Krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré\nsú podľa názoru sťažovateľa zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným súdom preskúmať.\nNápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa Najvyšší súd odmietol zaoberať, keď\nvyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu ako neprijateľné. Zo strany\nNajvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať\nformalistický výklad práva. Konkrétne sa jedná o nasledujúce závery:\n\n4\n\n(i)\n\nlimitácia dohľadu zo strany NBS a jej postup v medziach zákona a Ústavy SR\n\n(ii)\n\nzodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť Obchodníka\ns CP voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči sťažovateľovi\n\n(iii)\n\nsubsidiarita uplatneného nároku voči NBS vo vzťahu k pohľadávke v konkurze\nDružstva.\n\nNBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila, že\nvykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovania zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinností predložiť NBS\npred zverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako\naj dodržiavanie ustanovení § 126 ods. 5 Zákona o CP.\nKrajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1. 6. 2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenia obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z toho znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1. 5. 2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka\n\ns CP\n\nneurobila)\n\nvšetky\n\ninformácie\n\na podklady\n\no dodržiavaní\n\nresp.\n\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníka s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má informácie a podklady\n\n5\n\naj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorými sú,\nresp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou\nObchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu. ...\nNBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj Obchodníka s CP, čo vyústilo roku 2010\ndo nedostupnosti Sťažovateľom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS\nzapríčinila taktiež to, že Sťažovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície,\nresp. že túto investíciu mu NBS svojím zanedbaným dohľadom NBS ani v minimálnej možnej\nmiere neochránila...\nSúdy\n\ntaktiež\n\npri\n\nsvojom\n\nrozhodovaní\n\nnezohľadnili\n\nsprávu\n\nsprávcu\n\nkonkurznej podstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní\nsp. zn. 7 C 206/2011...\nPodmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 Zákona o zodpovednosti za škodu nie je, aby poškodený preukázal\nbezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti\nza škodu nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon\no zodpovednosti za škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje\na dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych\nvzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor, že\nprebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby\no náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval\nobčiansky zákonník. Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby\nprávoplatného\n\nskončenia\n\nkonkurzného\n\nkonania.\n\nSúčasne\n\nby\n\nto\n\nznamenalo,\n\nže\n\nobčianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je\nsubsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze.\nSťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Rozsudok Krajského súdu\nnevychádzal z objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je\nzaložený na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia\nvychádzajú z vykonaného dokazovania Okresného súdu, ktoré je neúplné.\n\n6\n\nNamieste je úvaha, že Najvyšší súd namietaným uznesením vybočil z ústavných medzí\nrozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd de facto\nodmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu. Namietaným Uznesením Najvyššieho súdu\nbola Sťažovateľovi vytvorená prekážka prístupu k spravodlivosti, proti ktorej už Sťažovateľ\nnemá okrem podania tejto ústavnej sťažnosti iný prostriedok obrany a ochrany svojich\npráv. Namietané Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v zmysle ustálenej\njudikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva zásahom do práva\nna spravodlivý proces.\nSťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom, že\nNajvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver...\nZ odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie odmietol\ns poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná procesná\nvada ako aj iné vady v danom súdnom konaní, nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho názoru,\nže Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle\nplatnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme akých úvah\nsa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.»\n7. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/1379/2015 zo dňa 27. 04. 2017 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4Co/590/2014 zo dňa 08. 04. 2015, uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/92/2017 zo dňa 22. 06. 2017 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 4Co/350/2014 zo dňa 11. 02. 2015, uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/211/2016 zo dňa 14. 06. 2017 a rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 10Co/147/2016 zo dňa 02. 06. 2016, uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/20/2017 zo dňa 07. 06. 2017 a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 10Co/259/2016 zo dňa 29. 09. 2016, porušené boli.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/1379/2015 zo dňa\n27. 04. 2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/590/2014 zo dňa\n\n7\n\n08. 04. 2015, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/92/2017 zo dňa\n22. 06. 2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/350/2014 zo dňa\n11. 02. 2015, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/211/2016\nzo dňa 14. 06. 2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/147/2016 zo dňa\n02. 06. 2016, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/20/2017 zo dňa\n07. 06. 2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/259/2016 zo dňa\n29. 09. 2016 sa zrušuje a veci sa vracajú Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľom trovy právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu do 10 dní\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\n8. Podľa § 31a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).\n9. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné\nkonanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých strán.\n10. Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí,\nodvolávajúc sa na ustanovenie § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde možno aj v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované\nustanovenie § 166 ods. 1 CSP.\n11. S prihliadnutím na obsah sťažností sťažovateľov vedených ústavným súdom\npod sp. zn. Rvp 1335/2017, Rvp 1556/2017, Rvp 1578/2017 a sp. zn. Rvp 1674/2017\n\n8\n\na z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť rozhodol ústavný súd aplikujúc\ncitované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania\n(bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\nIII.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch\n\nalebo\n\noprávnenosti\n\nakéhokoľvek\n\ntrestného\n\nobvinenia\n\nproti\n\nnemu.\n\nRozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď\n\n9\n\npo dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo\nnárodnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy\nmaloletých\n\nalebo\n\nochrana\n\nsúkromného\n\nživota\n\núčastníkov,\n\nalebo\n\nv\n\nrozsahu\n\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné\nokolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.\n16. Ústavný súd poznamenáva, že medzi základným právom na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv\nje preto potrebné posudzovať spoločne.\n17. Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkami krajského súdu a uzneseniami najvyššieho\nsúdu.\n18. K namietaným rozsudkom krajského súdu\n18.1\n\nPokiaľ\n\nide\n\no sťažovateľmi\n\nnapádané\n\nrozsudky\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 4 Co 590/2014 z 8. apríla 2015, sp. zn. 4 Co 350/2014 z 11. februára 2015,\nsp. zn. 10 Co 147/2016 z 2. júna 2016 a sp. zn. 10 Co 259/2016 z 29. septembra 2016,\nústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu\npre ľudské práva (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci\nZvolský a Zvolská c. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54),\npodľa ktorej dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom\ndoručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná\nza zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, považoval\nústavný súd lehotu na podanie sťažností ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú\naj proti označeným rozsudkom krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010,\nII. ÚS 91/2011).\n\n10\n\n18.2 Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n18.3 Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n18.4 Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n18.5 Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\n18.6 Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že hoci sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu\ns návrhmi doručili aj splnomocnenia pre advokáta na zastupovanie v konaní pred\nústavným súdom, predmetné splnomocnenia boli udelené na podanie ústavných sťažností\niba proti rozhodnutiam najvyššieho súdu (sp. zn. 7 Cdo 1379/2015 z 27. apríla 2017,\nsp. zn. 6 Cdo 92/2017 z 22. júna 2017, sp. zn. 8 Cdo 211/2016 zo 14. júna 2017\na sp. zn. 7 Cdo 20/2017 zo 7. júna 2017).\n18.7 Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu\npresne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva\ntretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\n\n11\n\n18.8 Vyplývajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenia\nudelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) neboli udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia\nsťažovateľmi označených práv aj v príčinnej súvislosti s napadnutými rozsudkami krajského\nsúdu, ale len na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutých\nuznesení najvyššieho súdu.\n18.9 V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní\núčastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení\nsp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.\nTieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,\nktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať\nnielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené\nzákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené\nnáležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“\n18.10 Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n18.11 Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti\n(vo vzťahu k rozsudkom krajského súdu, pozn.) odmietol pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n12\n\n19. K namietaným uzneseniam najvyššieho súdu\n19.1 Argumentácia sťažovateľov, ktorou odôvodňujú porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými uzneseniami najvyššieho súdu (sp. zn. 7 Cdo 1379/2015 z 27. apríla 2017,\nsp. zn. 6 Cdo 92/2017 z 22. júna 2017, sp. zn. 8 Cdo 211/2016 zo 14. júna 2017\na sp. zn. 7 Cdo 20/2017 zo 7. júna 2017), ktorými boli ich dovolania v zmysle § 447\npísm. c) CSP odmietnuté ako neprípustné, sa sústreďuje predovšetkým na „nedostatočné\nodôvodnenie“ týchto rozhodnutí najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.\n19.2 Sťažovatelia v sťažnostiach o dovolaniach podaných proti napadnutým\nrozsudkom krajského súdu zhodne uvádzajú, že im bola odňatá možnosti konať pred súdom\npodľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) v spojení\ns § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP, keďže tieto rozhodnutia krajského súdu sú podľa\nich tvrdení založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, pretože vychádzajú\nz neúplne vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, preto sú podľa ich názoru\nrozsudky krajského súdu nepreskúmateľné i vecne nesprávne, v dôsledku čoho malo dôjsť\nk porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces.\n19.2.1\n\nV prípade\n\nsťažnosti\n\nsťažovateľa\n\n3\n\na sťažovateľa\n\n4\n\nprípustnosť\n\n(i opodstatnenosť) svojich dovolaní vyvodzovali z ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku [§ 237 ods. 1 OSP a § 241 ods. 2 písm. a), b) a c) OSP]. Nimi označené\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 211/2016 zo 14. júna 2017 a sp. zn.\n7 Cdo 38/2017 zo 7. júna 2017 nepreukazujú tvrdenia o takto uplatnených dovolacích\ndôvodoch. Argumentácia v sťažnostiach (časť E a F, najmä jej body 46 prvá veta, 56 až 62)\nsa rozchádza s označenými rozhodnutiami najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva,\nže dovolania boli podané za účinnosti „nových“ civilných procesných kódexov\na ich prípustnosť dovolatelia opierali o ustanovenia Civilného sporového poriadku [§ 420\npísm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP], ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sa v otázke prípustnosti dovolania zamerali na výklad a aplikáciu\n\n13\n\nustanovení Civilného sporového poriadku, nie Občianskeho súdneho poriadku, ako to\nuvádzajú sťažovatelia 3 a 4 v sťažnostiach. Ústavný súd konštatuje, že v porovnaní\ns predchádzajúcou právnou úpravou dovolania riadiacou sa ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku (do 30. júna 2016) právna úprava dovolania v Civilnom sporovom konaní\npredstavuje zasadnú koncepčnú zmenu (odlišnosť). Nemožno navzájom zamieňať dovolanie\npodľa Občianskeho súdneho poriadku s dovolaním a podmienkami jeho prípustnosti\npodľa Civilného sporového poriadku. Sťažovatelia 3 a 4, riadne zastúpení kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, v sťažnostiach tento dôležitý fakt prehliadajú, prípadne pri snahe\n„unifikovať sťažnosti“ väčšieho množstva obdobných prípadov sa dopúšťajú nesprávností,\nktoré sa rozchádzajú s realitou, ich sťažnosti zjavne trpia nedostatkom, ktorý vážne\nspochybňuje existenciu premisy, či medzi napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu\na tvrdeným porušením základných práv existuje jasný príčinný vzťah, kauzalita. V\nsúvislosti s (ne)odstraňovaním nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti\nústavný súd odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bode 18.9.\n19.2.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa 3 a sťažovateľa 4\nv tejto časti (vo vzťahu k uzneseniam najvyššieho súdu sp. zn. 8 Cdo 211/2016\na sp. zn. 7 Cdo 20/2017, pozn.) odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným\nrozhodnutím najvyššieho súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nobaja sťažovatelia namietali.\n19.3 V súvislosti s prejavmi nespokojnosti formulovanými sťažovateľom 1\na sťažovateľom 2 ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať\nočakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade\nso zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný\nsúd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia\nzákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n\n14\n\n19.4 K prezentovaným dovolacím námietkam sťažovateľa 1 a sťažovateľa 2 najvyšší\nsúd s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP najprv preskúmal procesnú\nprípustnosť dovolaní proti napadnutým potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu\npodľa § 238 ods. 1 až 3 OSP a dospel k záveru, že dovolania z týchto dôvodov nie sú\nprocesne prípustné. K dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) a c) OSP uviedol,\nže na tieto by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania,\nčo ale nie je tento prípad (napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia dovolacieho súdu\nsp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,\n6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012). Následne preskúmal prípustnosť dovolaní aj z dôvodov\nuvedených v § 237 ods. 1 OSP, a to predovšetkým z dôvodu existencie prípadnej vady\npodľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP, ktorej sa sťažovateľ 1 a sťažovateľ 2 dovolávali,\nv tejto súvislosti\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nv podstatných\n\nbodoch\n\nsvoje\n\nuznesenia\n\nodôvodnil\n\ns odvolaním sa na zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu\nz 3. decembra 2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá\ntzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie\n\nrozhodnutia\n\nneobsahuje\n\nzásadné\n\nvysvetlenie\n\ndôvodov\n\npodstatných\n\npre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. l písm. f) OSP. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný\nprípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety\na týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné\naj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Sutyazhnik proti Rusku,\nrozsudok z roku 2009; Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n19.5 Podľa názoru dovolacieho súdu prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1\npísm. f) OSP nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností,\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého\ndôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukázal na naďalej opodstatnené závery vyjadrené\nv jeho konštantnej judikatúre R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v ďalších\nrozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3Cdo 268/2012,\n3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012\n\n15\n\na pre úplnosť poznamenal, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí\nprávo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nI. ÚS 97/97). Pokiaľ dovolateľ v dovolaní tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne právne\nposúdenie veci ako dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c) OSP prípustnosť\ndovolania nikdy nezakladalo (pozri R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu,\nnapríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014), preto sa dovolací súd\ntýmito námietkami dovolateľa nemohol zaoberať.\n19.6 Vychádzajúc z obsahu sťažností ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\npodrobil napadnuté uznesenia najvyššieho súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk,\npričom sa sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľov, ktorými odôvodňovali prípustnosť\ndovolania v súlade s § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\n19.7 V súvislosti s preskúmavaním napadnutých uznesení najvyššieho súdu ústavný\nsúd poukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,\nže otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti\na jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016).\n19.8 Najvyšší súd preskúmal procesnú prípustnosť dovolaní proti napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a vo svojich pomerne podrobných úvahách dospel k záveru,\nže dovolania nie sú procesne prípustné, preto ich odmietol [§ 447 písm. c) CSP]. V tejto\nsúvislosti najvyšší súd odôvodnil svoj záver jasne, zrozumiteľne a presvedčivo.\n\n16\n\n19.9 Vo vzťahu k vecnému rozsahu ústavného prieskumu napadnutých uznesení\nnajvyššieho súdu ústavný súd zastáva názor, že najvyšší súd sa v napadnutých uzneseniach\nústavne konformným spôsobom zaoberal kľúčovými dovolacími námietkami, ktoré\nsťažovatelia vo svojich dovolaniach uplatnili, pričom právne závery, ktoré k nim zaujal,\nsú primeraným spôsobom odôvodnené, opierajúce sa pritom o svoju vlastnú judikatúru,\njudikatúru ústavného súdu i judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zodpovedajú\nobsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaniach\naplikoval. Napadnuté uznesenia najvyššieho súdu sú preto podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné a nesignalizujú takú príčinnú súvislosť\nmedzi nimi a sťažovateľmi označenými právami, ktorá by zakladala reálnu možnosť\nvysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie.\n19.10 Ústavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľmi, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva\npodľa dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\n(ne)prípustnosti podaného dovolania boli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie\ndovolacieho súdu procesný predpis výslovne umožňoval, preto použitý spôsob\nv konkrétnych prípadoch nemohol znamenať odoprenie prístupu sťažovateľom k súdnej\nochrane v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n19.11 Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel\nk záveru, že medzi napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 1379/2015\nz 27. apríla 2017 a sp. zn. 6 Cdo 92/2017 z 22. júna 2017 a obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia\nporušenia sa sťažovatelia domáhali, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosti aj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené. Ústavný súd poznamenáva,\n\n17\n\nže sťažnosti v obdobných veciach (skutkovo a právne identické), v ktorých sťažovateľov\nzastupoval advokát zastupujúci sťažovateľov aj vo veciach spojených na spoločné konanie\npod sp. zn. Rvp 1335/2017, boli už v minulosti odmietnuté ako zjavne neopodstatnené\n(napr. I. ÚS 712/2016, I. ÚS 732/2016, I. ÚS 275/2017).\n20. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných\nrozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľom\núhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia ich práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2\nprvá veta ústavy), ústavný súd o tých častiach sťažností už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. októbra 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:58c3bb63-b61c-418a-a9d1-9b854df5a594", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.275.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2017 z 24. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.275.2017.1"}, {"guid": "ussr:308836e6-db8d-4a01-84bc-e6c99b07235d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.732.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 732/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 732/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.732.2016.1"}, {"guid": "ussr:07286d09-9e95-46b4-85e8-3ee6044e741c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.712.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 712/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 712/2016 z 23. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-23", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.712.2016.1"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "8d216c85-2181-43dc-8b9b-0dd9f91eae15:72f45f54-efe0-4ba7-a219-c21ed255c816", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1", "spisova_znacka": "7Cdo/20/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/20/2017 z 6. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-06", "citacie_n": 226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244860.1"}, {"guid": "c3126618-5345-4235-8b17-5e8b502a3a02:8c3feef0-5471-4f4e-9a47-9888c0dad1b3", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5715201851.2", "spisova_znacka": "10Co/259/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/259/2016 z 28. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-12-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5715201851.2"}, {"guid": "df60ca8f-c3c4-451c-b69c-56e4ae6667f7:1abaa8a4-52e6-4249-90d9-abf6938109d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1111244537.2", "spisova_znacka": "10Co/147/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/147/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1111244537.2"}, {"guid": "41f89b1b-d9c5-4418-8abe-9aeaac27ce2c:56ba1801-82fe-4993-bc8c-aeb6a8710b73", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3212204564.3", "spisova_znacka": "4Co/350/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/350/2014 z 26. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3212204564.3"}, {"guid": "bea2ce67-7ec6-45d8-ac91-010d9c0f9674:cdab94df-f1c4-42b9-86bf-f9de77efdbcb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3112216917.2", "spisova_znacka": "4Co/590/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/590/2014 z 27. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3112216917.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:714749e4-146e-4cca-8161-22c6f0a087e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.102.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.102.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ed9b515-6392-4d15-8ea4-6a50fa1d650d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.21.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2019 z 16. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.21.2019.1"}, {"guid": "ussr:b6a926c9-9047-4b2f-97b1-dc63b7bc6f1f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.6.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2019 z 9. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.6.2019.1"}, {"guid": "ussr:aa8e3aff-eb35-4bd3-a925-68e0f6994607", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.40.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2018 z 5. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.40.2018.1"}, {"guid": "ussr:7828d957-ed39-4f1b-8ef2-21cbd5c4e541", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.372.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 372/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.372.2018.1"}, {"guid": "ussr:83430050-db75-4861-9349-0e33b028dfee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.391.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 391/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 391/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.391.2018.1"}, {"guid": "ussr:714b35d6-147c-4662-bdac-fb266bdb695f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 322/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 322/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.322.2018.1"}, {"guid": "ussr:6f9b847f-c32a-46f6-b257-a2fc61b7332d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.343.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 343/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 343/2018 z 25. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.343.2018.1"}, {"guid": "ussr:2ebb976e-3051-4b82-bc09-3a39b4f43363", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.297.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 297/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 297/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.297.2018.1"}, {"guid": "ussr:83c569b4-c1d9-4b17-9078-8140166acf28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.268.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 268/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 268/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.268.2018.1"}, {"guid": "ussr:405a32a3-9027-41b3-9ff9-4e6fbfd7c5fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.239.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 239/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.239.2018.1"}, {"guid": "ussr:acbebfc7-4d70-443a-bbed-8ea6e8a7f41f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.255.2018.1"}, {"guid": "ussr:699d91b9-fb6a-45af-85cb-de4c31e2c942", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.206.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2018 z 26. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-26", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.206.2018.1"}, {"guid": "ussr:c2abfa28-dba5-40df-b473-ab9b2a8470ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.98.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2018 z 28. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.98.2018.1"}, {"guid": "ussr:23f3326f-98d0-41bc-843b-7ded09307901", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.31.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 31/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.31.2018.1"}, {"guid": "ussr:d5e9447b-e3d4-4dc2-b6f3-d27d9c38e1c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.32.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 32/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 32/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.32.2018.1"}, {"guid": "ussr:f83589bd-dd93-43dd-b67c-d3b0a8c32337", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.45.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.45.2018.1"}, {"guid": "ussr:67729c4c-82b6-47e2-9fe6-b5935def9801", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 16/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.16.2018.1"}, {"guid": "ussr:828fe156-866c-4fc8-95b6-6fda47dbd139", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.636.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 636/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 636/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.636.2017.1"}]}