Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/2017 z 25. 1. 2017
Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. I. ÚS 52/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.52.2017.1
Ústavný súd Slovenskej republiky | I. ÚS 52/2017 | ECLI:SK:USSR:2017:1.US.52.2017.1 | 2017-01-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
Citované ustanovenia: čl. 3 ods. 2 Dohovoru, čl. 19 ods. 1 Ústavy, čl. 41 ods. 1 Ústavy, čl. 41 ods. 4 Ústavy, čl. 8 Dohovoru, čl. 9 ods. 3 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2, Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8, Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3, Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8, Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. 3
Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e8ba4ff3-6539-4a4a-83d8-5c5287d1b293
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.52.2017.1

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 52/2017-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť

, bytom u zákonnej zástupkyne

,
,

, zastúpenej advokátom
, vo veci namietaného porušenie jej základných práv

podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 41 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa
postupom vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky a takto
rozhodol:
Sťažnosť

o d m i e t a pre neprípustnosť.
Odôvodnenie:

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 2016 doručená sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie v záhlaví označených svojich základných práv
postupom tam uvedených štátnych orgánov, ktoré jej neumožňujú navštíviť otca vo výkone
väzby. Zároveň sa domáhala vyslovenia povinnosti vyšetrovateľovi povoliť návštevu,

zaplatenie sumy 30 000 € z titulu finančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho
zastúpenia solidárne od všetkých označených orgánov verejnej moci.
2. Skôr, ako mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému prejednaniu sťažnosti, musel
posúdiť splnenie procesných predpokladov konania a dospel k záveru, že na prejednanie
návrhu nie je ústavný súd príslušný.
3. Sťažovateľka napáda postup orgánov činných v trestnom konaní a Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré jej neumožňujú navštíviť svojho otca vo výkone
väzby, v ktorej sa nachádza pre obzvlášť závažnú trestnú činnosť. Samotné negatívne
stanovisko týchto orgánov k jej žiadostiam však nezasahujú a nie sú ani spôsobilé zasiahnuť
a už vôbec nie porušiť sťažovateľkine práva, tak ako to v podanej sťažnosti prezentoval jej
advokát.
4. Napadnuté neidentifikovateľné negatívne odpovede na žiadosti sťažovateľky samy
osebe predstavujú iba jedny z mnohých čiastočných postupov orgánov činných v trestnom
konaní, ktorými nemôže byť zasahované do práv obvineného či jeho maloletej dcéry. Tieto
čiastkové kroky nepredstavujú rozhodnutie ani iný zásah v zmysle čl. 127 ústavy a § 49
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), takže ústavnému súdu neprislúcha ich
jednotlivo preskúmavať, a tým skôr potom nie je v jeho právomoci vysloviť orgánom
činným v trestnom konaní povinnosť povoliť sťažovateľke návštevu otca vo výkone väzby.
5. Z uvedených dôvodov bol teda návrh odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
6. V tomto prípade ide opäť o jeden z prípadov zneužívania podávania vopred
prima facie neprejednateľných sťažností na ústavný súd, hoci advokátsky primus by tomu
mal zabrániť, a to buď pre neznalosť elementárnych procesných pravidiel alebo pre snahu

2

advokáta o získanie odmeny bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, čo treba
považovať za porušenie zákonných a etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. januára 2017

3