{"guid": "ussr:598ee3d7-9466-42d1-84a7-d3e6fc9e7c0c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.520.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 520/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 520/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 520/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.520.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/598ee3d7-9466-42d1-84a7-d3e6fc9e7c0c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.520.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.520.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.520.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 520/2017-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Dr. Oetker, spol. s r. o., Ľadová 14, Bratislava,\nzastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Benčíkom, Hlavná 63, Štefanová, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 655/2013 z 25. apríla 2017\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti Dr. Oetker, spol. s r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. októbra\n2017 doručená sťažnosť spoločnosti Dr. Oetker, spol. s r. o., Ľadová 14, Bratislava (ďalej\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\n\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co 655/2013 z 25. apríla 2017 (ďalej\nlen „rozsudok krajského súdu“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že žalobou z 28. februára 2011 sa na Okresnom\nsúde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) domáhala, aby súd po vykonanom dokazovaní\nzaviazal žalovanú ‒ Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „žalovaná“), zaplatiť sťažovateľke z titulu náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu sumu 83 544,95 € s príslušenstvom.\n3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 19 C 42/2011 z 30. júla 2013 žalobu zamietol.\nKrajský súd konajúci v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku\nrozhodol svojím rozsudkom sp. zn. 14 Co 655/2013 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa\npotvrdil.\n4. Ku skutkovému stavu v danej právnej veci sťažovateľka k predchádzajúcemu\nsúdnemu konaniu vedenému medzi spoločnosťou\n\nako žalobcom\n\na sťažovateľkou ako žalovanou, z dôvodu ktorého podľa názoru sťažovateľky vznikol jej\nnárok na náhradu škody, uviedla, že «Mestský súd Bratislava svojim rozsudkom sp. zn.\n29 Cb 476/94 zo dňa 28.10.1996 rozhodol tak, že sťažovateľa (odporcu - Dr.Oetker, spol.\ns r.o.) zaviazal zaplatiť spoločnosti\n\n.) sumu 64.222,40 Sk a titulom poplatku\n\nz omeškania sumu 132.297,- Sk.\nNa základe odvolaní oboch účastníkov konania, vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR\na ten svojim rozhodnutím sp. zn. 4 Obo 382/96 zo dňa 3.4.1997 vyššie uvedený rozsudok\nMestského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nVo veci následne konal Krajský súd v Bratislave, ktorý po vykonanom dokazovaní\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 29 Cb 476/94 zo dňa 9.7.2003 tak, že sťažovateľ bol povinný\nzaplatiť navrhovateľovi sumu 64.222,40 Sk s 1% poplatkom z omeškania denne od 8.6.1994\ndo zaplatenia.\nNa základe odvolania sťažovateľa proti tomuto rozsudku, konal vo veci opätovne\nNajvyšší súd SR, ktorý svojim rozhodnutím sp. zn. 2 Obo 54/05 zo dňa 21.9.2005 napadnutý\n\n2\n\nrozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny zamietol a v časti poplatku z omeškania ako\nvecne správny potvrdil.\nSpoločnosť Dr.Oetker, spol. s r.o. bola presvedčená, že uvedeným rozsudkom\nNajvyššieho súdu SR bol porušený zákon a preto dňa 30.5.2006 podala na generálnu\nprokuratúru podnet na podanie mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243c ods. 1\nvtedajšieho O.s.p.\nTento podnet bol Generálnym prokurátorom SR v určitej časti prijatý a Generálny\nprokurátor dňa 20.10.2006 podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 20bo 54/05.\nNa základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR konal Najvyšší\nsúd SR ako dovolací a tento mimoriadnemu dovolaniu vyhovel a mimoriadnym dovolaním\nnapadnutý rozsudok Najvyššieho súdu ako aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil.\nNa doplnenie skutkového stavu sťažovateľ uvádza, že spornou otázkou rozhodujúcou\nv danom spore bolo posúdenie nároku spoločnosti\n\nna zmluvný poplatok\n\nz omeškania, ktorý si účastníci sporu v Hospodárskej zmluve zo dňa 22.11.1991 dohodli\nvo výške 1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žiaľ z nepochopiteľných dôvodov\nmimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora nebolo podané aj z dôvodu nezákonnej\nvýšky poplatku z omeškania vo výške 1% denne.\nAko vyplýva z celého spisového materiálu sťažovateľ konzistentne a vždy tvrdil, že\nnárok na poplatok z omeškania nie je možné priznať do budúcna a pokiaľ k takémuto\npriznaniu došlo, tak je to rozhodnutie vzhľadom na vznesenie námietok premlčania\nnezákonné. Sťažovateľ opakovane vznášal námietku premlčania, na čo poukázal ako\nGenerálny prokurátor SR vo svojom mimoriadnom dovolaní, tak aj Najvyšší súd SR ako súd\ndovolací...\nNajvyšší súd SR ako dovolací (sp. zn. 1 M Obdo V14/2006) v zhode s mimoriadnym\ndovolaním uviedol, že „...poplatok z omeškania je samostatným nárokom, ktorý sa musí\nuplatniť v uvedenej premlčacej lehote, inak v prípade vznesenia premlčania nemožno ho\npriznať. Takto žalobca postupoval iba raz keď listom zo dňa 8.12.1994 rozšíril žalobu...\nuplatnil poplatok z omeškania za dobu 473 dní, t.j. od 24.8.1993 do 9.12.1994 a to vo výške\n1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ďalší nárok na poplatok z omeškania si\nneuplatnil a naviac žalovaný vo veci vzniesol na takéto nároky námietku premlčania, na čo\n3\n\ntiež správne poukázal generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní. Z tohto dôvodu mala\nbyť akceptovaná námietka premlčania...“\nPo zrušení rozsudku Krajského súdu sp. zn. 29 Cb 476/94 ako aj Rozsudku\nNajvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 54/2005 konal vo veci opätovne Krajský súd v Bratislave.\nJe potrebné uviesť, že zo strany sťažovateľa došlo v priebehu súdneho sporu (spor\nzačal podaním žaloby dňa 12.11.1992 a právoplatne nezákonným rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu SR skončil dňa 21.9.2005) k zaplateniu istiny. Po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým\nbol sťažovateľ zaviazaný k povinnosti zaplatiť aj poplatok z omeškania a po doručení výzvy\nna úhradu právoplatne priznaného nároku, sťažovateľ pod hrozbou exekúcie uhradil aj\npoplatok z omeškania v celkovej výške 2.634.402,- Sk. Tento poplatok z omeškania bol\nuhradený spoločnosti\n\nktorej pôvodný žalobca (\n\n) svoj nárok\n\npostúpil.\nAj z uvedeného dôvodu preto právny nástupca pôvodného žalobcu v opätovnom\nkonaní pred Krajským súdom vzal žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.\nSo zastavením konania však sťažovateľ nesúhlasil a dôvodil, že nárok žalobcu\nuspokojil v plnej výške po nadobudnutí právoplatnosti zaväzujúceho rozsudku, aby predišiel\nexekúcii. Keďže vymáhanie premlčaného dlhu nie je možné voči žalobcovi, je jedinou\nmožnou cestou domôcť sa svojho práva voči štátu z titulu náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím. Tento dôvod Krajský súd akceptoval a konanie nezastavil.\nKrajský súd v danej veci potom rozsudkom zo dňa 23.3.2011 rozhodol, že žalobu v časti\no zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 1% denne zo sumy 64.222,40- Sk od 8.6.1994\ndo zaplatenia zamietol.\nPo nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozhodnutia Krajského súdu sťažovateľ\nvýzvou zo dňa 27.1.2011 požiadal spoločnosť\n\no vrátenie sumy 83.544,95\n\n€, ktorá bola v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.9.2005 titulom poplatku\nz omeškania zaplatená.\nSpoločnosť\n\nsvojim listom zo dňa 10.2.2011 oznámila, že\n\npožadovanú sumu nevráti nakoľko ju prijala na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,\nktoré síce bolo neskôr zrušené ale išlo o prijatie dlhu premlčaného. Zároveň poukázala na\nust. § 455 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie\npremlčaného dlhu.\n4\n\nVzhľadom na stanovisko spoločnosti\n\npodal sťažovateľ dňa\n\n28.2.2011 návrh proti Slovenskej republike, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR\no náhradu škody vo výške 83.544,95 € s prísl. spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu.\nOkresný súd Bratislava 1 rozsudkom sp. zn. 19/42/2011 zo dňa 30.7.2013 vyššie\nuvedený návrh na náhradu škody podaný sťažovateľom zamietol. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že sťažovateľ síce „preukázal existenciu nezákonného rozhodnutia vydaného\nsúdom. Navrhovateľ tiež preukázal vznik škody v žalovanej výške 83.544.95 € keď na\nzáklade neskôr zrušených právoplatných rozsudkov plnil procesné úspešnému odporcovi\npoplatok z omeškania aj v časti, ktorá bola neskôr konštatovaná ako premlčaná“.\nOkresný súd však zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že sťažovateľ nepreukázal\npríčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím súdu a vzniknutou škodu a to vzhľadom\nna skutočnosť, že sťažovateľ nevyužil možnosť domáhať sa súdnou cestou vydania\nbezdôvodného obohatenia voči spoločnosti\n\nPodľa názoru Okresného súdu\n\naž podanie žaloby a prípadný neúspech navrhovateľa v takomto konaní na základe nej je\nlogickým vyústením pre konštatovanie zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Zb.\nProti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, na základe ktorého vo veci\nkonal Krajský súd v Bratislave ako odvolací. Ten svojim rozhodnutím sp. zn.\n14 Co/655/2013 zo dňa 25.4.2017 napadnuté rozhodnutie Okresného súdu potvrdil.\nV zásade sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu a konštatoval, že hlavnou\npríčinou vzniku škody neboli nezákonné rozhodnutia súdu ale okolnosť na strane žalobcu,\nktorý sa vydania bezdôvodného obohatenia nedomáhal na súde po tom, čo mu spoločnosť\nodmietla vrátiť sumu 83.544.95 € dôvodiac, že v zmysle § 455 ods. 1 OZ\nsa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie, nakoľko šlo o plnenie\npremlčaného dlhu. Konštatoval, že zjavne tak neexistuje priama a bezprostredná príčinná\nsúvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou na strane žalobcu ( sťažovateľa).».\n5. Sťažovateľka sa domnieva, že rozsudok krajského súdu v spojení s rozhodnutím\nokresného súdu sú arbitrárne, keďže oba všeobecné súdy sa uspokojili s konštatovaním\nneexistencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody bez\npodrobného odôvodnenia, najmä neuviedli, z akého dôvodu by mala byť sťažovateľka\nv konaní vyvolanom jej žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti\n5\n\núspešná. Okresný súd vo svojom rozhodnutí dokonca tvrdil, že „... Až\npodanie takejto žaloby a prípadný neúspech navrhovateľa v takomto konaní je logickým\nvyústením zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“.\n6. Vo veci konajúce súdy tak bez riadneho posúdenia a zdôvodnenia skonštatovali, že\nlen neúspech v súdnom spore zakladá záver o existencii príčinnej súvislosti medzi\nnezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Takýto záver bez odôvodnenia je podľa názoru\nsťažovateľky v rozpore s princípom spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je\npredvídateľné rozhodnutie pre účastníkov konania. Sťažovateľka v tejto súvislosti\npoukázala aj na judikatúrou ustálený záver, že na preukázanie vzniku škody (t. j. na\npreukázanie nemožnosti dosiahnuť plnenie dlžníkom) nie je vždy nevyhnutné, aby\npoškodený najskôr vymáhal svoju pohľadávku voči dlžníkovi v súdnom konaní a aby tak\nbol známy jeho negatívny výsledok, t. j. nie je neprekročiteľnou podmienkou, aby tu bol\nzamietavý rozsudok súdu, na ktorom bol nárok uplatnený. Za situácie, keď je z okolností\nprípadu zrejmé, že žaloba by nemohla uspieť, môže súd rozhodujúci v spore o náhradu\nškody sám ako otázku predbežnú riešiť úspešnosť žaloby a uspokojenie nároku bez toho,\naby bol poškodený nútený samostatný súdny spor podstúpiť (pozri napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2091/2008 z 23. 2. 2011).\n7. Sťažovateľka ďalej uviedla, že krajský súd, ako aj okresný súd aplikovali\nneprípustný a účelový výklad zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako\naj Občianskeho zákonníka, vec nesprávne právne posúdili a popreli účel a význam\nzákonných ustanovení uvedených právnych predpisov.\n8. Podľa sťažovateľky podstatou sporu je otázka, či prijatím plnenia od sťažovateľky\nz titulu poplatku z omeškania došlo na strane prijímateľa tejto úhrady k bezdôvodnému\nobohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka alebo či takáto úhrada bola plnením\npremlčaného dlhu a ako taká v zmysle § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným\nobohatením nie je.\n\n6\n\n9. Sťažovateľka zdôraznila, že „V žiadnom z ustanovení citovaného zákona sa\nnenachádza podmienka, ktorá by odôvodňovala záver, že škoda je spôsobená nezákonným\nrozhodnutím len v prípade, že sa poškodený nemôže domôcť nápravy voči inému subjektu\nako je štát, navyše pokiaľ je nesporné, že k nezákonnému rozhodnutiu došlo. Súbeh nároku\nna náhradu škody a bezdôvodného obohatenia je citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu\nriešený na ťarchu poškodeného .ktorý sa do pozície poškodeného dostal nie vlastnou vinou\nale vinou štátu, ktorý má byť garantom spravodlivosti.\nSťažovateľ sa domnieva, napriek tomu, že rešpektuje rovnosť strán, že práve konanie\nštátu vo vzťahu k požiadavke , aby takéto konanie štátu bolo spravodlivé, by malo podliehať\nprísnejším nárokom na kritérium spravodlivosti. Citované Rozhodnutie NS však túto\npožiadavku nielen popiera ale v zásade štát stavia (bez dôvodu uvedeného v zákone\nč. 514/2003 Z. z.) do privilegovaného postavenia.“.\n10. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol nálezom,\nv ktorom vysloví:\n„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nčl. 46 ods. 3 Ústavy SR Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 14 Co/655/2013\nzo dňa 25.4.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn.\n19C/42/2011 zo dňa 30.7.2013, porušené bolo.\n2. Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 14 Co/655/2013 zo dňa 25.4.2017,\nktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 19C/42/2011 zo dňa\n30.7.2013 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Bratislava 1 v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania do 15 dní\nod doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nII.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n7\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na\nochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\n14. Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd\nmôže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať iba tými\nsťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti\ndomáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych\nprostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich.\n15. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti\nnie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré\n8\n\nsú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na\nkonkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa\nčl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných\nslobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.\nÚstavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý\nnasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na\nochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, III. ÚS 114/2010).\n16. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala 2. októbra 2017 na\nokresnom súde dovolanie proti rozsudku krajského súdu, o ktorom nebolo dosiaľ\nrozhodnuté.\n17. Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že právomoc poskytnúť ochranu\noznačeným právam sťažovateľky má najprv a predovšetkým najvyšší súd ako súd dovolací\n(k podobným záverom už ústavný súd dospel vo veciach napr. m. m. III. ÚS 114/2010,\nIII. ÚS 199/2010, III. ÚS 462/2011, I. ÚS 480/2013).\n18. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka svoje námietky uplatnila v sťažnosti\npodanej ústavnému súdu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie\nkonanie ešte skončené, bolo dôvodné sťažnosť proti rozsudku krajského súdu odmietnuť pre\njej predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie sťažovateľka\nnamieta, bude ešte rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Podanie dovolania a súbežne\ns ním aj podanie sťažnosti ústavnému súdu navodzuje situáciu, keď uvedený princíp\nsubsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase do rozhodnutia\nnajvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné\nprostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv\nalebo slobôd účinne poskytuje.\n\n9\n\n19. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. I. ÚS 358/09, III. ÚS 114/2010),\nže v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej\nsťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto\nmimoriadnom opravnom prostriedku.\n20. Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky\nbude mať pre sťažovateľku prípadné odmietnutie dovolania najvyšším súdom. Pre tento\nprípad ústavný súd majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu a inú právnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy konštatuje, že v prípade procesného rozhodnutia\nnajvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľke lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu\npovažovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozsudku\nkrajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002\nvo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54).\n21. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne\nnezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju ako neprípustnú podľa § 53 ods. 1 v spojení\ns § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci", "príčinná súvislosť", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:96e1456f-e9c9-4004-b294-9087a7858bcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 462/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 462/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:96e1456f-e9c9-4004-b294-9087a7858bcb"}, {"guid": "ussr:1bbf597d-e7bf-468f-8384-633490c8cbde", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/2010 z 12. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-12", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bbf597d-e7bf-468f-8384-633490c8cbde"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "74919194-a3c5-41d7-a19c-746b5a86088b:dcb11676-a0ec-4444-befd-8744da8ecfbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/655/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/655/2013 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/74919194-a3c5-41d7-a19c-746b5a86088b:dcb11676-a0ec-4444-befd-8744da8ecfbb"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a7827ff5-39cf-4c25-911d-a6fb270fc07a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.632.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 632/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 632/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.632.2022.1"}]}