{"guid": "ussr:aa65c71f-231e-4111-b965-e34d41232f73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.565.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 565/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 565/2017 z 8. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017, sp. zn. I. ÚS 565/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.565.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aa65c71f-231e-4111-b965-e34d41232f73", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.565.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.565.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.565.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 565/2017-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 2 Cob 57/2015-240 z 21. januára 2016 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 21/2017 z 20. júna 2017 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. októbra 2017 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nv ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\n\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Cob 57/2015-240 z 21. januára 2016 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Obdo 21/2017 z 20. júna 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“, spolu aj\n„napadnuté rozhodnutia“).\n2. Z podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení\nžalovaného účastníkom konania vedeného Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 21 Cb 59/2008 vo veci o zaplatenie sumy 1 599,01 eur s prísl. z titulu\nzaplatenia zostatku ceny diela, ktoré spočívalo v dodávke a montáži klimatizačných\njednotiek. Okresný súd rozsudkom č. k. 21 Cb 59/2008-167 z 24. apríla 2014 zaviazal\nsťažovateľa uhradiť žalobcovi sumu 1 599,01 eur spolu so 6 % ročným úrokom\nz omeškania od 8. augusta 2006 do zaplatenia. Sťažovateľ sa proti rozsudku okresného súdu\nodvolal. Na základe podaného odvolania rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak,\nže rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku\ndovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ho odmietol\nz dôvodu jeho neprípustnosti.\n3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti podrobne opisuje skutkový stav veci, pomerne\nrozsiahlo cituje z odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu a s poukazom aj na judikatúru ústavného súdu namieta\nporušenie označených práv (bod 1), ku ktorému malo podľa sťažovateľa dôjsť tým, že\nkrajský súd neposúdil a neodôvodnil jeho námietky, ktoré boli v posudzovanej právnej veci\nkľúčové, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a protiústavné. Sťažovateľ\nzastáva názor, že «... v rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že\nsťažovateľ žiadal od žalobcu dodať energeticky úsporné klimatizačné jednotky – triedy\nenergetickej hospodárnosti „A“, pričom žalobca nedodal sťažovateľovi 3 ks ním\npožadovaných klimatizačných zariadení – triedy energetickej hospodárnosti „A“, čo malo\nza následok podstatné porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu. Táto skutočnosť o. i. vyplýva\nz výsluchu\n\nna ústnom pojednávaní konanom dňa 25.10.2011. Ďalej svedčí\n\n2\n\no tom aj tá skutočnosť, že žalobca dodal sťažovateľovi aspoň jedno klimatizačné zariadenie\ntaké, aké si sťažovateľ u žalobcu objednal – klimatizačné zariadenie značky TOSHIBA RAS\n10 UA – triedy energetickej hospodárnosti „A“.». Podľa sťažovateľa konajúce súdy nijako\nneodôvodnili svoj záver, že sťažovateľ nepreukázal, že plnenie malo také vady, ktoré by\nmali byť podstatným porušením zmluvy.\nPodľa názoru sťažovateľa sa konajúce súdy nevysporiadali ani s jeho námietkou, že\nzo strany žalobcu bol sťažovateľ uvedený do omylu tým, že žalobca mal od začiatku tvrdiť,\nže\n\nklimatizačné\n\nzariadenia\n\nsa\n\nnedelia\n\na nepredávajú\n\npodľa\n\ntriedy\n\nenergetickej\n\nhospodárnosti. Sťažovateľ uvádza, že mal záujem len na plnení spočívajúcom v dodaní\na montáži klimatických jednotiek – triedy energetickej hospodárnosti „A“, a preto sa\nv danom prípade ide o podstatný omyl týkajúci sa podstatnej vlastnosti veci – predmetu\nzmluvy.\nPodľa sťažovateľa konajúce súdy riadne neodôvodnili ani tú jeho námietku, že\n„právny úkon – zmluva zo 06.07.2006, ktorú žalobca so sťažovateľom uzatvorili, je\nrelatívne neplatná podľa § 49a ObčZ v spojení s ust. § 40a ObčZ, ktorej neplatnosti sa\nv konaní sťažovateľ dovolal – minimálne už v odpore z 13.12.2007.“.\nZa najpodstatnejšiu námietku, na ktorú krajský súd nereagoval, považuje sťažovateľ\ntú, že žalobca postupoval v rozpore s § 4 ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky\nč. 231/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti označovania klimatizačných jednotiek\npre domácnosť energetickým štítkom, podľa ktorého mal žalobca informovať sťažovateľa\no energetickej triede klimatizačnej jednotky ešte pred uzavretím zmluvy. V tejto súvislosti\nsťažovateľ uvádza, že „konajúce súdy v tomto konaní tak arbitrárne popreli význam a účel\nnariadenia vlády SR č. 231/2003 Z. z. v spojení so smernicou rady (92/75/EHS)\nz 22. septembra 1992, ktoré boli prijaté práve preto, aby predávajúci nezavádzali a teda\nneklamali kupujúcich o energetických náročnostiach tých ktorých spotrebičov.\n... Z vyššie uvedených dôvodov má sťažovateľ za to, že v tomto konaní súdy\ninterpretovali a aplikovali právne normy tak, že sú zjavne protirečivé, popierajú pravidlá\nformálnej a právnej logiky a sú v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.“.\n\n3\n\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel,\nkonštatoval porušenie označených práv (bod 1) napadnutými rozhodnutiami všeobecných\nsúdov, napadnuté rozhodnutia zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal\nsťažovateľovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu.\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody\nna jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n4\n\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nI. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05).\n10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\n\n5\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n11. Ústavný súd v tomto konaní preto pristúpil k skúmaniu, či právny názor\nvyslovený v napadnutom rozsudku krajského súdu a napadnutom uznesení najvyššieho súdu\nje z ústavného hľadiska udržateľný a akceptovateľný.\n12. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol:\n«Z hľadiska zisteného skutkového stavu sú relevantné obsahy dôkazov, ktoré boli\nrealizované pred súdom prvého stupňa podľa procesnej iniciatívy účastníkov konania.\nAj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že účastníci uzavreli zmluvu,\npodľa ktorej žalobca žalovanému dodal klimatizačné jednotky typu a značky tak, ako je to\nuvedené napokon i v zápisnici o odovzdaní a prevzatí plnenia v listinách z 20.7.2006\na 21.7.2006 (č. l. 10 až 14 spisu). Z dokazovania nevyplýva obsah takej dohody, podľa\nktorej by žalobca bol povinný žalovanému dodať klimatizačné jednotky zaradené do\nenergetickej triedy náročnosti A, ale išlo o dohodu na dodávku konkrétnych klimatizačných\njednotiek 3 ks zn. ARTEL a 1 klimatizačnej jednotky zn. TOSHIBA.\nPre určenie akosti dodaných klimatizačných jednotiek je určujúcou samotná zmluva.\nŽalovaný pred súdom prvého stupňa realizovanými dôkazmi nepreukázal, že so žalobcom\nuzavrel zmluvu na dodávku klimatizačných jednotiek s energeticky najnižšou náročnosťou.\nAni ním zdôrazňovaný dôkaz výsluchom svedka\n\n, podľa ktorého sa konateľ\n\nžalovaného pýtal, či sa klimatizačné jednotky delia podľa energetickej náročnosti nie je ešte\ndôkazom, že si objednal u žalobcu klimatizačné jednotky s najlepšou energetickou\nnáročnosťou a čo je osobitné treba zdôrazniť nebolo preukázané, že by konsenzom strán\nbolo určené, že práve dodávka takýchto klimatizačných jednotiek s energetickou\nnáročnosťou v triede A bola záväzkom žalobcu.\nObsah dôkazov svedčí o tom, že tie klimatizačné jednotky, ktoré sú obsahom\nlistinného dôkazu o prevzatí týchto jednotiek, boli žalovaným objednané a žalobcom aj\ndodané. Žalobca tieto aj žalovanému dodal a z pohľadu uplatňovania nárokov z vád aj pri\naplikácii ust. § 560 ods. 1 až 4 Obch. zák. i ust. § 420 až 422 Obch. zák. je tak určujúcim\nobsah uzavretej zmluvy.\n\n6\n\nZa takéhoto stavu aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že ak\nz uzavretej dohody nevyplynul záväzok žalobcu na dodanie všetkých štyroch klimatizačných\njednotiek v energetickej náročnosti v triede A, žalobca nedodal žalovanému iný tovar než\nurčila zmluva, potom neprichádzalo do úvahy ani to, že by boli za dôvodné vyhodnotené\nkroky žalovaného, označené ako reklamácia vád tovaru a následne ani úkon, ktorým\nžalovaný oznamoval žalobcovi, že pre vadné plnenie a nerealizovanie požiadavky na\nvýmenu od zmluvy odstupuje.\nOdvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal, že\nplnenie malo také vady, ktoré by mali byť podstatným porušením zmluvy. Žalovanému nebol\ndodaný iný tovar než určila zmluva. Tovar čo do kvality zodpovedal účelu, na ktorý sa tento\ntovar spravidla používa a čo je osobitne treba zdôrazniť, práve tento tovar podľa ponuky,\nktorú realizoval žalobca pre žalovaného si žalovaný aj výslovne vybral.\nZ podaní žalovaného, ani z jeho vyjadrení pred súdom prvého stupňa, nevyplýva to,\nže by účel, ktorý zamýšľal žalovaný naplniť dodávkou klimatizačných zariadení nebol v jeho\npodnikateľskej prevádzke naplnený.\nAj odvolací súd v tejto súvislosti musí zdôrazniť, že žalovaný vo svojej obrane volí\nniekoľko alternatív, pričom sa zdá, že si neujasnil, s ktorou alternatívou ako relevantnou\nchce v konaní vystupovať. Je podstatný rozdiel medzi nárokmi zo zodpovednosti za vady\ndiela a z relatívne neplatnej zmluvy. Aplikácia takýchto právnych kvalifikácií vychádza z\nrôzneho skutkového základu. Z pohľadu zodpovednosti za vady diela už vyššie je\nkonštatovaný záver o tom, že vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy (podľa skutkového\nstavu zisteného podľa § 153 ods. 1 O.s.p.) neboli preukázané v konaní také skutočnosti,\nktoré by zodpovednosť dodávateľa za vadné plnenie dodávky napĺňali. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na správne skutkové i právne závery súdu prvého stupňa zdôrazňujúce\naplikáciu už vyššie označených ustanovení § 560 a § 420 ods. 1, či § 422 ods. 1 Obch. zák..\nŽalovaný zrejme i pod ťarchou dôkaznej núdze (na vyvrátení obsahu uzavretej\nzmluvy) okrem tvrdení o zodpovednosti žalobcu za vady diela sa snaží produkovať\nskutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali zakladať dôvod relatívnej neplatnosti zmluvy\na v tej súvislosti aj nároky súvisiace so synalagmatickým záväzkom strán súvisiacim\ns vrátením klimatizačných jednotiek ARTEL oproti vráteniu zaplatených záloh kúpnej ceny.\nOdvolací súd preto vyzval (tak je už uvedené vyššie), účastníkov na vyjadrenie k možnej\n\n7\n\naplikácii ustanovení § 40a, § 49a a § 267 ods. 1 Obch. zák.. Aj podľa reakcií účastníkov na\ntúto výzvu sa žiada uviesť nasledovné:\nPodľa § 267 ods. 1 Obch. zák., ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na\nochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník.\nTo neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.\nAj pri výklade tohto ustanovenia sa vychádza z toho, že neplatnosť právnych úkonov\nupravuje všeobecne Občiansky zákonník, ktorý rozlišuje neplatnosť absolútnu a neplatnosť\nrelatívnu. Na rozdiel od absolútnej neplatnosti, ktorá pôsobí voči každému, relatívna\nneplatnosť právneho úkonu je taká neplatnosť, ktorej sa môže dovolávať len ten, kto je\ntakým úkonom dotknutý (oprávnená osoba). Právna úprava relatívnej neplatnosti právneho\núkonu je v Občianskom zákonníku konštruovaná na princípe vyvrátiteľnej domnienky\n(prezumpcie) platnosti právneho úkonu. To znamená, že právny úkon postihnutý dôvodom\nrelatívnej neplatnosti sa považuje za platný pokiaľ ten, kto je takýmto dotknutý sa tejto\nneplatnosti nedovolá. V zmysle aplikácie ust. § 40a a § 49a Obč. zák. môže byť aj pri\naplikácii § 267 ods. Obch. zák. dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj omyl.\nPodľa § 49a Obč. zák. právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle\nvychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej\nbol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je\nrovnako neplatný, ak omyl bol touto osobou vyvolaný úmyselne. Omyl v pohnútke právny\núkon neplatným nerobí. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci a robí právny úkon\nneplatným, ak sa týka jeho právneho dôvodu, jeho predmetu, a to buď totožnosti predmetu\nalebo podstatnej vlastnosti predmetu, osoby, prípadne inej skutočnosti, ktorá bola pre\nuskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle subjektu právne rozhodujúca.\nNeplatnosť\n\nprávneho\n\núkonu\n\nje\n\nobmedzená\n\ns\n\nprihliadnutím\n\nna\n\nprávnu\n\nistotu\n\nobchodnoprávneho styku len na rozhodujúci alebo podstatný omyl. Súdna prax však\nvychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti\nprávneho úkonu pre omyl ako rozhodujúci pre jeho realizáciu nutne predpokladá, že táto\nosoba predtým využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre urobenie právneho\núkonu, resp. inak povedané, že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, či vyvarovať.\nAk nemohla osoba pri vyvinutí obvyklej pozornosti, či starostlivosti, ktorú možno od nej\npožadovať poznať skutočný stav veci, išlo by tzv. ospravedlniteľný omyl. Vo veci nebolo\n\n8\n\nz dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa možné vyvodiť závery, ktoré by svedčili\no tom, že pri uzatváraní zmluvy bol žalovaný úmyselne uvedený do omylu v súvislosti\ns realizáciou dodávky klimatizačných zariadení. Zaraďovanie klimatizačných jednotiek do\njednotlivých klasifikačných tried vyplývalo priamo zo všeobecne záväznej právnej normy\n(nar. vl. č. 231/2003 Z.z., na ktorú poukazuje žalovaný, či Smernica EHS 92/75/EHS\nz 22.9.1992). Zaraďovanie klimatizačných jednotiek do jednotlivých klasifikačných tried\nvyplývalo teda zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Žalovaný ako podnikateľský\nsubjekt si údaje o zaraďovaní klimatizačných jednotiek mohol pri náležitej opatrnosti aj\nsám zistiť. Skutočnosti, ktoré on hodnotí za omyl rozhodujúci pre uzatvorenie predmetnej\nzmluvy (s obsahom ako je konštatované vyššie), nemôžu byť vyhodnotené ako právne\nrelevantný omyl konajúcej osoby objednávajúcej si klimatizačné jednotky do podnikateľskej\nprevádzky. V osobe žalovaného nešlo pritom o subjekt, ktorý by spĺňal podmienky\nspotrebiteľa a jeho ochrany, na ktorú sa aplikujú príslušné ustanovenia Obč. zák., či\nZákona o ochrane spotrebiteľa.\nNemožno opomenúť i to, že žalovaný realizoval úkon, ktorým titulom nárokov\nzo zodpovednosti za vady oznamoval odstúpenie od zmluvy. V podaniach doručených\nodvolaciemu súdu sa usiluje o to, aby tento úkon bol podľa jeho obsahu posúdený ako úkon\nuplatňujúci relatívnu neplatnosť zmluvy. Vychádzajúc z výkladových pravidiel prejavov vôle\nv obdobných záväzkových vzťahoch (§ 267 ods. 1, 2, 3 Obch. zák.) a posudzujúc obsah\npísomného úkonu žalovaného z 26.11.2007 (č. l. 43 spisu) odvolací súd nemá pochybnosti\no tom, že výrazy v ňom použité nesvedčia argumentácii o tom, že by žalovaný chcel\ndosiahnuť, či dovolať sa neplatnosti zmluvy pre „omyl“, ale na základe tvrdeného nároku\nzo zodpovednosti za vady diela chcel dosiahnuť stav, keď by sa mali klimatizačné jednotky\nvrátiť žalobcovi oproti ním zaplatenej zálohe na cenu. Takýto obsah je právnym úkonom\no odstúpení od zmluvy, ktorý však v konaní bol posúdený ako nedôvodný.\nZa takéhoto skutkového stavu neboli splnené podmienky pre to, aby žalovaný bol\noprávnený odstúpiť od zmluvy titulom nárokov zo zodpovednosti za vady plnenia\nrealizovaného žalobcom a ani neboli splnené podmienky relatívnej neplatnosti uzavretej\nzmluvy pre žalovaným tvrdený omyl. Preto správne súdom prvého stupňa bol privodený\nzáver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok dohodnutej ceny dodávky diela.»\n\n9\n\n13. Ústavný súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom krajského súdu\ns ohľadom na sťažovateľom v sťažnosti uvedené dôvody konštatuje, že napadnutému\nrozsudku krajského súdu nie je z ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť. Krajský súd\nnapadnutý rozsudok náležite odôvodnil, predmetné rozhodnutie obsahuje dostatok\nskutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery\nboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu. Krajský súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami\nsťažovateľa a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoj záver o vecnej správnosti\nrozhodnutia okresného súdu.\nSťažnosti sťažovateľa chýbala v tomto smere relevantná ústavnoprávna dimenzia,\nkeď\n\njej\n\nzákladom\n\nbolo\n\niba\n\nkonštatovanie\n\nskutkových\n\nokolností\n\nprípadu,\n\nich\n\nprehodnocovanie a vyjadrenie nesúhlasu s posúdením veci okresným súdom a v nadväznosti\nna to aj krajským súdom, ktoré vyslovili záver, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že\nplnenie žalobcu zodpovedalo zmluvným dojednaniam, a preto sťažovateľ nemal právo\nodstúpiť od zmluvy, a rovnako neboli naplnené podmienky relatívnej neplatnosti zmluvy.\n14. Ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje za arbitrárne\nči zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné\nod veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne\nskutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa\nnámietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ\nv tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu\nnevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných\nmyšlienkových postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto\npostupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii\nnemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti\n\n10\n\nešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme\nvšeobecného súdnictva.\n15. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n16. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľa, ktorý sa dožaduje iného, pre neho\npriaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa.\n17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základných\npráv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n18. Bez bližšieho odôvodnenia namieta sťažovateľ porušenie označených práv aj\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorý odmietol sťažovateľom podané dovolanie\nproti rozsudku krajského súdu.\n19. Ústavný súd z rovnakého hľadiska preskúmal aj napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu, pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup\nnajvyššieho súdu nemajúci oporu v zákone.\n20. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\n\n11\n\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n21. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n22. Právny názor najvyššieho súdu o procesnej neprípustnosti dovolania je\nv napadnutom uznesení zdôvodnený dostatočným spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení\nnapadnutého uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo\npotrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom sa ústavne\nkonformným spôsobom vysporiadal so všetkými jeho dovolacími námietkami.\n23. Keďže najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľa.\n24. Pokiaľ sa sťažovateľ s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ním podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv.\n25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n26. Nad rámec ústavný súd dodáva, že jeho pozornosti neušla ani vada\nsplnomocnenia udeleného právnemu zástupcovi sťažovateľa na zastupovanie pred ústavným\n\n12\n\nsúdom, v ktorom nie je uvedené, akého konania pred všeobecným súdom sa splnomocnenie\ntýka.\n27. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľa ako celku nebol už právny dôvod zaoberať\nsa jeho ostatnými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-odstúpenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zmluva-platnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zmluva-zmluva o dielo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "3529d722-744f-490b-b416-008ea5216c84:1ec8ff20-625d-4382-8cf5-92d3e731a112", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8107218235.1", "spisova_znacka": "3Obdo/21/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/21/2017 z 19. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8107218235.1"}, {"guid": "3328eed0-fd65-4e99-b6ea-bc53f33efe8a:54a4e688-9785-4645-acb4-b0a1a6416c77", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8107218235.2", "spisova_znacka": "2Cob/57/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Cob/57/2015 z 20. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-01-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8107218235.2"}, {"guid": "90ca2b27-d1b0-4e18-816a-a2dcb35d8dd7:79ebe52e-182f-458a-b9d8-c5eeffb45ac5", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cb/59/2008", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/59/2008 z 24. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/90ca2b27-d1b0-4e18-816a-a2dcb35d8dd7:79ebe52e-182f-458a-b9d8-c5eeffb45ac5"}], "citovane_v": []}