{"guid": "ussr:4dedb084-0e70-4ce4-bf38-99a32f885850", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.607.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 607/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 607/2016 z 23. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 607/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.607.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4dedb084-0e70-4ce4-bf38-99a32f885850", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.607.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.607.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.607.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nI. ÚS 607/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nPetra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť\nmenom\n\n, podnikajúceho pod obchodným\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Petrom Timkom, Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 22/2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 22/2013\nporušené boli.\n\n2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n7 Cb 22/2013 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 400 € (slovom\n\nštyristo eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet jeho advokáta JUDr. Petra\nTimka, Štefánikova trieda 6, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 607/2016-11 z 5. októbra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\npodnikajúceho pod obchodným menom\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 22/2013 (ďalej\nlen „napadnuté konanie“).\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že vo veci návrhu sťažovateľa z 21. novembra 2012\nsa začalo na okresnom súde viesť konanie v obchodnoprávnej veci, ktoré nebolo do dňa\npodania tejto sťažnosti skončené. Sťažovateľ v sťažnosti opisuje priebeh súdneho konania,\npredovšetkým, že okresný súd mal prvýkrát vyzvať žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe\naž 18. augusta 2014 po tom, ako sťažovateľ upozornil okresný súd na prieťahy v jeho\n\n2\n\nkonaní. Sťažovateľ ďalej uvádza, že posledné (tretie) pojednávanie, ktoré sa malo\nuskutočniť 22. septembra 2015, bolo zrušené a od toho dňa okresný súd vo veci nevykonal\nžiaden úkon, pričom od dátumu „zaplatenia súdneho poplatku (30. 1. 2013) do dňa, kedy\nsúd uskutočnil prvé pojednávanie vo veci (10. 3. 2015), uplynulo 770 dní, čo je viac ako\n25 mesiacov. Podľa právnej úpravy účinnej ku dňu zaplatenia súdneho poplatku bol súd\nviazaný lehotou najviac 2 mesiace. Súd prekročil záväznú lehotu viac než 12 násobne. ...\nOd dátumu prvej námietky sťažovateľa proti nečinnosti súdu (9. 5. 2014) do dňa, kedy súd\nuskutočnil prvé pojednávanie vo veci (10. 3. 2015), uplynulo 306 dní, čo je viac ako\n43 týždňov... Od dátumu zrušeného pojednávania (22. 9. 2015) do dňa spísania tejto\nsťažnosti (26. 9. 2016) uplynulo 371 dní, čo je 53 týždňov... Od dátumu druhej námietky\nsťažovateľa proti nečinnosti súdu (29. 2. 2016) do dňa spísania tejto sťažnosti (26. 9. 2016),\nuplynulo 211 dní, čo je viac ako 30 týždňov.“. Sťažovateľ svoj prípad pritom nepovažuje\nza právne ani fakticky zložitý a nevidí ani žiadne vlastné zavinenie za dlhodobú nečinnosť\nokresného súdu, ktorú by mu bolo možné pričítať. Za jediného pôvodcu zbytočných\nprieťahov označuje okresný súd, ktorého prípadnú obranu o preťaženosti došlou agendou\na „personálne poddimenzovaných kapacitách“ odmieta s poukazom na ustálenú\nrozhodovaciu prax ústavného súdu, že takéto okolnosti žiaden súd nezbavujú zodpovednosti\nza prieťahy v súdnom konaní.\n3. V návrhu na rozhodnutie vo veci samej sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nokresnému súdu prikázať vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Cb 22/2013 konať bez zbytočných\nprieťahov a sťažovateľovi priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, ako aj náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom v sume 303,16 €.\nII.\n4. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril svojím stanoviskom sp. zn. Spr. 653/16\nz 25. októbra 2016, v ktorom k obdobiam nečinnosti okresného súdu poukázal\n„na nedostatočnú personálnu obsadenosť súdu ako aj množstvo vecí v senáte zákonnej\n\n3\n\nsudkyne, ktorá po pridelení veci do senátu 25.2.2013 mala celkovo 919 vecí a agende C\na Cb, čo neumožňovalo skôr sa predmetnému konaniu venovať, nakoľko sudca musel\nvybavovať veci podľa poriadia nápadu. V období augusta 2014, kedy sudkyňa doručovala\nnávrh žalovanému mala v senáte 1003 nevybavených vecí agendy C a Cb. V septembri\n2015. keď bola vec pridelená zastupujúcemu sudcovi z dôvodu dlhodobej neprítomnosti\nzákonnej sudkyne, tento mal v senáte 770 nevybavených vecí agendy C a Cb, pričom mu\nod sudkyne JUDr.\n\nv septembri 2015 bolo pridelených ďalších 155 vecí z agendy\n\nCb, teda spolu mal 925 vecí, čo objektívne neumožnilo, všetky prerozdelené veci\nnaštudovať, tak aby v nich bolo vo všetkých plynulo konané.\nUvedený stav nevybavených vecí v senátoch sudcov tak objektívne neumožňoval\nvo veci konať v kratších časových intervaloch, nakoľko povinnosťou sudcov je konať\nvo všetkých pridelených veciach.\nK prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní tak došlo z dôvodu nedostatočnej\npersonálnej obsadenosti súdu, ktorý od znovuobnovenia v roku 2008 mal len 7 sudcov, hoci\ns ohľadom na veľkosť obvodu mal mať minimálne 16 sudcov. Uvedená skutočnosť mala\nza dôsledok to, že v senáte zákonnej sudkyne JUDr.\n\nbolo priemerne okolo 950\n\nvecí v pojednávacej agende, čo objektívne neumožňovalo sudkyni konať vo všetkých\npridelených veciach plynule a bez prieťahov.\nVplyv na plynulosť konania mala aj skutočnosť, že sudkyňa JUDr.\n\nbola\n\nod septembra 2015 na ročnej zahraničnej stáži a všetky jej spisy museli byť prerozdelené\nmedzi zostávajúcich sudcov, čo neprimerane navýšilo počet vecí v ich senátoch tak, že\nv konaniach nemohli konať plynulo.“.\n5. Sťažovateľ sa vo vyjadrení k stanovisku okresného súdu, ktoré bolo doručené jeho\nprávnemu zástupcovi, poukázal na to, že sám okresný súd vo svojom vyjadrení uznal vznik\nzbytočných prieťahov v danej veci, pričom opakovane poukázal na to, že interné faktory\nsúvisiace s obsadenosťou okresného súdu a organizáciou práce na okresnom súde „podľa\ndlhodobo ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu... nezbavujú všeobecné súdy\nzodpovednosti za prieťahy“.\n\n4\n\n6. Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde v danej veci upustil\nod ústneho pojednávania, keďže okresný súd vo svojom stanovisku k sťažnosti, ako aj\nsťažovateľ vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu výslovne súhlasili s upustením\nod verejného ústneho pojednávania, pričom po oboznámení sa s obsahom sťažnosti,\nstanoviskom okresného súdu k sťažnosti, nadväzujúcim vyjadrením sťažovateľa\nk stanovisku okresného súdu, ako aj s obsahom vyžiadaného spisu okresného súdu\nvedeného pod sp. zn. 7 Cb 22/2013 dospel k názoru, že od tohto ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\n7. Z obsahu spisu okresného súdu, ktorý bol ústavnému súdu zapožičaný 31. októbra\n2016, ústavný súd zistil tento podstatný priebeh konania:\n- 26. november 2012 – okresnému súdu bola doručená žaloba, ktorá bola zapísaná\ndo súdneho registra Rob,\n- 5. december 2012 – okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku\nz návrhu, ktorý žalobca uhradil 31. januára 2013,\n- 15. február 2013 – vyšší súdny úradník vydal pokyn na prevedenie veci do registra\n„Cb“ pre nemožnosť vydania platobného rozkazu,\n- 25. február 2013 –vec bola zapísaná do súdneho registra „Cb“ a pridelená sudkyni\nJUDr. Chrapkovej,\n- 14. máj 2014 – okresnému súdu bola doručená žiadosť sťažovateľa o nariadenie\npojednávania,\n- 7. august 2014 – okresný súd vydal uznesenie, ktorým uložil odporcovi vyjadriť sa\nk žalobe v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, zároveň si okresný súd vyžiadal\nod Okresného súdu Trnava aktuálny výpis z obchodného registra,\n- 27. august 2014 – okresnému súdu bol doručený výpis z obchodného registra,\n- 4. september 2014 – žalovaný doručil do spisu vyjadrenie k žalobe,\n- 23. december 2014 – zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 10. marec 2015,\n- 10. marec 2015 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom bolo vykonané\ndokazovanie a ktoré bolo následne odročené na 5. máj 2015,\n\n5\n\n- 5. máj 2015 – uskutočnilo sa pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia,\npričom pojednávanie bolo odročené na 22. september 2015 na účely vypočutia svedkyne,\n- 11. september 2015 – pojednávanie nariadené na 22. september 2015 bolo zrušené\nz dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na stáž na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“),\n- 21. september 2015 – z dôvodu dlhodobej neprítomnosti zákonnej sudkyne bol spis\npridelený na konanie sudcovi\n\n, ktorý pojednávanie 22. septembra 2015\n\nodročil na neurčito z dôvodu naštudovania veci,\n-13. september 2016 – vec bola opätovne pridelená pôvodnej zákonnej sudkyni\nJUDr. Chrapkovej,\n- 19. október 2016 – zákonná sudkyňa vydala pokyn na doručenie nového\nprocesného poučenia stranám z dôvodu nadobudnutia účinnosti Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“).\nIV.\n8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\n\n6\n\n11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m.m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba\ndomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa\nprávna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu\npre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne\norgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „OSP“) obsahuje viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce\nplynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie\na stav právnej istoty.\n14. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n15. Táto povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\n\n7\n\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa\npojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa\npojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa\nbude konať nové pojednávanie.\n16. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Povinnosť súdu\nkonať bez prieťahov nadväzne na to vyplýva aj z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd\npostupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP,\npodľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 32/02, IV. ÚS 202/05, III. ÚS 81/07).\n18. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci vedenej pred okresným súdom, ústavný súd\nuvádza, že žaloba o plnenie peňažnej sumy z dôvodu bezdôvodného obohatenia patrí medzi\nštandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, pričom pri aplikácii\nrelevantnej právnej úpravy sa všeobecné súdy opierajú o ustálenú súdnu prax. Predmetná\n\n8\n\nprávna vec podľa ústavného súdu ani nevykazuje známky neprimeranej skutkovej zložitosti,\nktorá by vyžadovala obzvlášť komplikované dokazovanie. Na margo uvedeného ústavný\nsúd podotýka, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy\nv konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nečinnosťou bez relevantného\nprávneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96,\nIII. ÚS 173/03).\n19. Z hľadiska druhého kritéria relevantného pre skúmanie existencie zbytočných\nprieťahov ústavný súd konštatuje, že z obsahu sťažnosti, stanoviska okresného súdu\na napokon ani z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu nevyplývajú žiadne podstatné\nokolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by prispeli k doterajšej dĺžke namietaného konania\na bolo by ich potrebné pri rozhodovaní ústavného súdu zohľadniť.\n20. Napokon, pokiaľ ide o tretie kritérium podstatné pre skúmanie existencie\nzbytočných prieťahov v konaní, ktorým je samotný procesný postup okresného súdu,\nústavný súd zistil, že v priebehu konania sa vyskytli dve neprimerane dlhé obdobia\nnečinnosti. Prvé obdobie od 25. februára 2013, keď bola vec prevedená zo súdneho registra\n„Rob“ do súdneho registra „Cb“, trvalo viac ako 17 mesiacov, konkrétne do 7. augusta\n2014, keď bolo vydané uznesenie č. k. 7 Cb/22/2013-24, ktorým bolo odporcovi uložené\npísomne sa vyjadriť k veci, a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviesť\nvo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvolá,\na označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Druhé neprimerané obdobie nečinnosti\nokresného súdu trvalo viac ako 1 rok, a to od 22. septembra 2015 do 19. októbra 2016.\nPočas tohto obdobia bol spis pridelený na konanie inému sudcovi okresného súdu z dôvodu\nvykonávania stáže pôvodnej zákonnej sudkyne\n\n, na ESĽP\n\nv Štrasburgu.\n21. Vo vzťahu k obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení\nsudcami a vysokému počtu vecí pridelených jednotlivým sudcom na konanie\na rozhodovanie (v kritickom čase bolo v súdnych oddeleniach dotknutých sudcov\npridelených priemerne 900 až 1000 vecí) ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\n\n9\n\njudikatúru, napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03, že\nnedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí\nzabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, aj to len\nv tom prípade, ak sa na tento účel prijali včas adekvátne opatrenia. Námietka neprimeraného\nzaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo\nznižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci (III. ÚS 155/2010). To isté platí aj\npre prípad organizačných zmien v súdnictve, ktoré nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie\nprípadného porušenia označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\n22. Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu ústavný súd konštatuje,\nže v postupe okresného súdu v právnej veci sťažovateľa boli zistené nedostatky vo svojom\nsúhrne dosahujúce ústavnú relevanciu. Preukázanou nečinnosťou, ktorá nemala ojedinelý\ncharakter a pramenila zrejme v systémových nedostatkoch personálneho zabezpečenia\nvýkonu súdnictva na okresnom súde, sa tento súd podieľal na predĺžení posudzovaného\nkonania v rozsahu viac ako dvoch rokov. To má za následok porušenie základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj jeho práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\ntak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\nV.\n23. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n24. Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti\nvyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou\nnečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.\n\n10\n\n25. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva\nsťažovateľov v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nprikázal okresnému súdu, ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci koná, aby\nďalej konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výrokovej časti tohto nálezu). Ústavným\nsúdom vyslovený príkaz konať vo veci bez zbytočných prieťahov je okresný súd povinný\nrešpektovať aj v prípade, pokiaľ tento bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný\nv budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne aj len pri doručovaní rozhodnutí\nodvolacieho súdu účastníkom konania.\nVI.\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n28. Svoju požiadavku na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €\nsťažovateľ odôvodňoval pocitmi sklamania a frustrácie z nečinnosti okresného súdu,\nna ktorý podal žalobu s nádejou, že mu poskytne rýchlu a účinnú právnu ochranu.\nNásledkom toho nemá podľa sťažovateľa súdna moc „pred nepoctivými podnikateľmi\nžiadnu autoritu, lebo dlhodobou nečinnosťou im dáva komfortný priestor, aby si zariadili\nsvoje majetkové záležitosti spôsobom, ktorý môže sťažiť alebo dokonca aj zmariť budúce\nuspokojenie žalobného nároku. Tieto aspekty robia zo súdnej moci len štatistu, ktorý aj keď\nnapokon prizná uplatnený žalobný nárok, jeho vymožiteľnosť ostáva v rovine teórie... Súd\nv danom prípade nepôsobí autoritatívne a výchovne, ale naopak, spôsobuje u sťažovateľa\n\n11\n\nskepsu a dezilúziu, zavŕšenú silnými pochybnosťami, kedy príde právoplatné skončenie tejto\nveci, keď po takmer 4 rokoch trvania sporu nedošlo ešte ani len k vydaniu rozsudku\nna úrovni prvej inštancie. Ak pripočítame ešte prípadné odvolacie konanie, sťažovateľa\nčakajú ešte roky čakania.“.\n29. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa\npritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia\nnemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných\npodmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).\n30. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania (neprevyšujúcu štyri roky), ako aj obdobia\nzistenej nečinnosti okresného súdu v danom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza\ndo úvahy aj priznanie finančného zadosťučinenia, avšak nie v sťažovateľom žiadanej výške.\nFinančné zadosťučinenie v sume 400 € za súčasného vyslovenia príkazu okresnému súdu\nkonať vo veci považuje ústavný súd aj s prihliadnutím na predmet súdneho sporu\nza primerané pre nápravu porušenia označených práv. Na jeho zaplatenie preto ústavný súd\nzaviazal okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, tak ako to\nje uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\nVII.\n31. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n32. Sťažovateľ si v sťažnosti uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n303,16 €, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie\nsťažnosti ústavnému súdu). Následne si sťažovateľ uplatnil náhradu trov právneho\n\n12\n\nzastúpenia aj za vyjadrenie k stanovisku okresného súdu k sťažnosti v sume 151,58 €,\nt. j. spolu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 454,74 €.\n33. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu v zmysle § 16\nods. 3 vyhlášky je 8,58 €.\n34. Ústavný súd vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) danú mu § 36 ods. 2\nzákona o ústavnom súde uložiť niektorému účastníkovi úhradu trov konania považoval\nza dôvodné sťažovateľovi priznať úhradu trov právneho zastúpenia za dva vyúčtované\núkony právnych služieb vykonané v roku 2016 (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie\nsťažnosti ústavnému súdu), keďže vo vyjadrení sťažovateľa z 10. novembra 2016\nna vyjadrenie okresného súdu síce sťažovateľ skutočnosti uvedené vo vyjadrení okresného\nsúdu namietal, neuviedol však žiadne zásadne nové argumenty pre rozhodnutie ústavného\nsúdu vo veci. Ústavný súd preto porušovateľa základného práva zaviazal na zaplatenie\núhrady trov právneho zastúpenia v ním pôvodne vyúčtovanej sume 303,16 €, ktorá\npozostáva z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 143 € a paušálnej náhrady\nnákladov v sume 2 x 8,58 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n35. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP).\n36. Ústavný súd nevyhovel časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať\nfinančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu, ako aj trovy právneho\nzastúpenia nad ústavným súdom priznanú sumu, tak ako to je uvedené v bode 5 výroku\ntohto nálezu.\n\n13\n\n37. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. novembra 2016\n\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cb/22/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c74a9008-0bd7-48f0-8df9-77be3c8540bd"}, {"guid": "ussr:16fe7c28-c1b0-4268-b0ac-ebe965d8bcde", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 81/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 81/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16fe7c28-c1b0-4268-b0ac-ebe965d8bcde"}, {"guid": "ussr:225d96f0-560c-4a85-af1f-98424d110039", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:225d96f0-560c-4a85-af1f-98424d110039"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:9f69c754-fcbc-49dd-a94e-af31a04744eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 173/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f69c754-fcbc-49dd-a94e-af31a04744eb"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 108/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/02 z 2. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-02", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:281f6390-35ba-41c6-b913-15414f8825d6"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:810b3cdf-3770-4ea4-bb2c-3182844f079d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}, {"guid": "b84c2429-4085-45d8-b977-914e7325f514:e72da16c-c4d2-4482-9bf7-f20c7207e09e", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cb/22/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 7Cb/22/2013 z 12. 4. 2013", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2013-04-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b84c2429-4085-45d8-b977-914e7325f514:e72da16c-c4d2-4482-9bf7-f20c7207e09e"}], "citovane_v": []}