{"guid": "ussr:39dbe408-195f-4f1a-b54d-8f633643ecbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.614.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 614/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 614/2016 z 11. 1. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. januára 2017, sp. zn. I. ÚS 614/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.614.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-01-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/39dbe408-195f-4f1a-b54d-8f633643ecbd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.614.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.614.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.614.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 614/2016-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra\nBrňáka prerokoval prijatú sťažnosť\nzastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Advokátska kancelária\nJUDr. Ľubomír Schweighofer, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 C 95/2004 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\npostupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 95/2004 p o r u š e n é\nbolo.\n2. Okresnému súdu Senica\n\nprikazuje\n\n5 C 95/2004 konať bez zbytočných prieťahov.\n\nv konaní vedenom pod sp. zn.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom\n\ntritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Senica p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 614/2016-10 z 5. októbra 2016 prijal sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 C 95/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Ide o konanie o náhradu škody (na zdraví), ktoré nie je ešte právoplatne skončené\na celkovo trvá viac ako dvanásť rokov. V tejto veci boli až dvakrát zrušené rozsudky\nokresného súdu z 8. septembra 2008 a z 8. februára 2012 odvolacím súdom a v súčasnosti sa\nvec nachádza opäť na okresnom súde.\n3. Po opísaní skutkového a právneho stavu veci sťažovateľka navrhla, aby ústavný\nsúd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikáže okresnému súdu konať bez\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní a prizná jej finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 €. Svoju žiadosť odôvodňuje „právnou neistotou, ktorej je dlhodobo\nvystavená“ a tým, že okresný súd jej svojím postupom spôsobuje materiálnu ujmu\n(spočívajúcu v nevyhnutnosti vynakladania finančných prostriedkov na právne zastúpenie)\na nemateriálnu ujmu v tom, že táto udalosť je jej neustále pripomínaná a aj po uplynutí\nviacerých rokov od útoku psa nemôže túto vec uzavrieť.\n2\n\n4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetnej veci vyjadrila podpredsedníčka\nokresného súdu podaním sp. zn. Spr. 1658/16 z 20. októbra 2016, v ktorom okrem iného\nuviedla: „Nahliadnutím do predmetného spisu som zistila, že sťažnosť na prieťahy v konaní\nje čiastočne opodstatnená. Vo veci vznikli síce prieťahy v konaní zo strany súdu, ale nie\nv takom rozsahu, ako uvádza sťažovateľka. Vec nie je skončená aj z objektívnych príčin\nzo strany sťažovateľky. Dlhšie časové obdobie sa zdržiavala s rodičmi v zahraničí, pričom\nsúdu nebola oznámená adresa pobytu, neskôr ako plnoletá sa nedostavila na pojednávanie\nvôbec. Právny zástupca niekoľkokrát žiadal zmenu termínu pojednávania aj niekoľko\nmesiacov z dôvodu pobytu navrhovateľky v zahraničí.\nZ chronológie úkonov je zrejmé, že prieťah v konaní vznikol od nápadu veci do\nprvého procesného úkonu, keďže návrh bol neúplný a nepresný. Zákonní zástupcovia\nnavrhovateľky návrh v stanovenej lehote nedoplnili. preto súd podanie odmietol. Uznesenie\nsa nepodarilo doručiť zákonným zástupcom navrhovateľky z dôvodu dlhodobého pobytu\nv zahraničí. Konanie sa začalo až 23.11.2006 doplnením návrhu s doručenou plnou mocou.\nUznesenie o odmietnutí bolo zrušené a vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý právny\nzástupca navrhovateľky prevzal dňa 21.2.2007, proti ktorému podali odporcovia odpor.\nČiže od nápadu veci do vytýčenia pojednávania boli vykonané procesné úkony a nie je\npravdou, že súd v tejto veci nekonal. Vzhľadom na dlhodobý pobyt navrhovateľky s rodičmi\nv Pekingu, boli vykonané ďalšie procesné úkony na zistenie adresy maloletej.\n28.9.2007 právny zástupca žiadal vytýčenie pojednávania na január - február 2007.\nDňa 1.10.2007 bolo pojednávanie odročené. Dňa 14.1.2008 právny zástupca navrhovateľ\noznámil, že predpokladaný termín návratu je v letných mesiacoch 2008. Dňa 25.6.2008\nbolo vytýčené pojednávanie na 4.7.2008, na ktorom boli vypočutí všetci účastníci, aj ich\nprávni zástupcovia, a pojednávanie bolo odročené na pevný termín na 8.9.2008 za účelom\nvypočutia navrhnutých svedkov, ktorých adresy budú oznámené. Na pojednávaní dňa\n8.9.2008 po vypočutí svedkov súd vyhlásil rozsudok, ktorým súd návrh maloletej\nnavrhovateľky zamietol. Proti rozsudku bolo podané odvolanie, spis bol predložený\nKrajskému súdu v Trnave. Spis bol s uznesením o zrušení veci doručený súdu\ndňa 19.11.2009. Tu vznikol trojmesačný prieťah pri doručení II. st. rozhodnutia a ďalšími\nprocesnými úkonmi. Po oznámení navrhnutých dôkazov dňa 9.4.2010 bol vytýčený\ndňa 11.5.2010 termín pojednávania na 9.6.2010. Dňa 20.5.2010 právny zástupca\n3\n\nnavrhovateľov žiadal odročiť pojednávanie na september 2010, súd vyhovel žiadosti\na odročil pojednávanie na 8.9.2010. Dňa 6.9.2010 bol podaný návrh na zmenu petitu\nžaloby. V stanovenej lehote boli vykonané procesné úkony na povolenie zmeny petitu\nžaloby, aj o oprave petitu a rozhodnutie o pripustení vstupu poisťovne do konania. Od do\n2.1.2012, kedy bol vytýčený termín pojednávania vznikol prieťah na strane súdu 5\nmesiacov. Dňa 8.2.2012 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému podala navrhovatelia\nodvolanie. Po vykonaní procesných úkonov spojených s doručovaním a zisťovaním plnej\nmoci právnych zástupcov navrhovateľky, v ktorých nevznikli prieťahy, bol spis predložený\nna rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Trnave. Dňa 27.1.2014 bol spis vrátený\nOkresnému súdu Senica s uznesením o zrušení I. st. rozsudku. Po vyjadreniach\na navrhnutých dôkazoch bol vytýčený termín pojednávania dňa 4.7.2014 na 10.9.2014, toto\npojednávanie bolo odročené na pevný termín na 20.10.2014. Na tomto pojednávaní bolo\nnavrhnuté znalecké dokazovanie. Od tohto obdobia boli vykonané všetky úkony v stanovenej\nlehote, uvedené v chronológii úkonov.\nChronológia úkonov vo veci OS Senica sp. zn. 5C 95/2004 (úkony od októbra 2014,\npozn.)\n12.11.2014 žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky o predĺženie lehoty na zaslanie\npožadovaných otázok (neboli zaslané vôbec)\n12.1.2015 doručené návrhy odporcov na doplnenie dokazovania\n13.4.2005 uznesenie o ustanovení znalca, výzva na úhradu preddavkov\n20.4.2015 odmietnutie výkonu znaleckej činnosti znalcom\n7.5.2015 odvolanie navrhovateľky voči uzneseniu v časti platenia preddavku\nna znalecké dokazovanie\n9.6.2015 uznesenie o ustanovení ďalšieho znalca\n26.8.2015 podaný znalecký posudok\n16.9.2015 zaslaný znalecký posudok účastníkom konania, uznesenie o priznaní\nznalečného\n12.11.2015 vyjadrenie vedľajšieho účastníka k znaleckému posudku\n25.11.2015 vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku....\n14.12.2015 ospravedlnenie\n\na\n\nvyjadrenie\n\n(vyčiarknutie)...\n4\n\nznalca\n\n8.4.2016\n\ndoručené\n\nvyjadrenie\n\nnavrhovateľky\n\nk\n\nznaleckému\n\nposudku\n\n19.4.2016 pojednávanie po výsluchu znalca odročené na 7.6.2016 s tým, že bude\nvolaná navrhovateľka, a svedkyňa\n\npod hrozbou uloženia poriadkovej\n\npokuty\n25.5.2016 ospravedlnenie svedkyne a práv. zást. odporcu\n6.6.2016 ospravedlnenie práv. zást. navrhovateľky na pojednávaní 7.6.2016\n7.6.2016 žiadosť práv. zást. odporcu o odročenie pojednávania a oznámenie, že\nv dňoch 16.10. -7.11.2016 a 10.9. - 19.9.2016 sa nemôže on, ani odporcovia zúčastniť\npojednávania\n7.6.2016 súd odročil pojednávanie na 4.10.2016 s tým, že budú volaní všetci právni\nzástupcovia, znalkyňa doručí súdu doklady, z ktorých je preukázateľné, že dňa 7.6.2016\nabsolvovala plánovanú dovolenku, bude volaný ďalší svedok\n4.10.2016\n\nnedostavila\n\nsa\n\nznalkyňa,\n\ndoručenie\n\nmala\n\nriadne\n\nvykázané,\n\nneospravedlnila sa, nedostavila sa žalobkyňa, pojednávanie odročené na 15.11.2016\n(okresný súd vykonal dokazovanie a pojednávanie odročil na 25. január 2017, pozn.)\n10.10.2016 bola znalkyni uložená poriadková pokuta.“\nProcesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,\npovažoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú\nzo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 23. novembra 2016.\n6. K vyjadreniu okresného súdu právny zástupca sťažovateľky stanovisko nezaujal.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti\ndospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n5\n\nII.\n8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak\nústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa\nodseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo\nslobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím\nrozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli\nporušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n9. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou\n„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie\nstavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie\nprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to § 6, § 100 ods. 1,\n6\n\n§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1, ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä\nzo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“\na v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo\na hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.\n12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\nso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje\ntri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj\nsťažnosť sťažovateľky.\n13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom\nnapadnutého konania je rozhodovanie o návrhu na náhradu škody v sume 846 390 Sk\n(z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pozn.). Ku škode malo dôjsť ešte\nv roku 2000, keď sťažovateľku ako maloletú pohryzol do tváre a ľavého ramena doberman\nchovaný rodinou odporcov v prvom a druhom rade. Sťažovateľka musela podstúpiť\noperačný zákrok v celkovej anestézii a ostali jej po operácii veľké a viditeľné jazvy a taktiež\nbolo zasiahnuté do jej psychického vývoja, pretože prežívala v ďalšom období života z tejto\nudalosti traumu a stres. Ide o vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná\nefektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol naplnený účel súdneho konania (obdobne\nI. ÚS 527/2012, I. ÚS 508/2015).\nPodľa názoru ústavného súdu i napriek skutočnosti, že v danom prípade možno\nvzhľadom na nutnosť vykonania znaleckého dokazovania, ako i kontrolného znaleckého\ndokazovania považovať napadnuté konanie po vecnej stránke za zložitejšie, na druhej strane\n7\n\nide o druh konania, ktorého metodika postupu je upravená tak v hmotnoprávnych\npredpisoch, ako aj v procesných predpisoch a v prípade ktorého súdy disponujú dostatkom\nstabilizovanej a rozsiahlej judikatúry. Na prípadnú právnu alebo skutkovú zložitosť\nnepoukázal vo svojom vyjadrení k sťažnosti ani okresný súd.\n13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľky v predmetnom\nkonaní po preskúmaní spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľka, resp. jej zástupcovia svojím\nsprávaním čiastočne prispeli k predĺženiu tohto konania, pretože sa nezúčastnili niektorých\npojednávaní (napr. 8. septembra 2008 bez ospravedlnenia aj napriek tomu, že boli o termíne\nriadne vyrozumení na pojednávaní 4. júla 2008). V priebehu konania neoznámili zmenu\nadresy pobytu v zahraničí ‒ právny zástupca ešte 19. septembra 2007 nemal vedomosť\no pobyte (sťažovateľka a jej zákonný zástupca sa s rodinou zdržiavali dlhšie na čínskom\nveľvyslanectve v Pekingu, pozn.), pretože komunikovali len mailom ‒ pozri úradný záznam\nč. l. 56 v spise). Z toho dôvodu okresný súd zrušil termín pojednávania určený\nna 1. október 2007 a presunul pojednávanie až na 4. júl 2008. Sťažovateľka tiež podala\n(v zastúpení zákonného zástupcu) neúplný a nepresný návrh, preto bola vyzvaná na jeho\ndoplnenie, ale v stanovenej lehote tieto nedostatky neodstránila (zákonný zástupca\nsťažovateľky výzvu prevzal 4. marca 2006 a sťažnosť riadne doplnil jej právny zástupca\npodaním z 24. marca 2006 doručeným okresnému súdu až 24. novembra 2006\n(č. l. 37 a nasl.). Neskôr svoj návrh (zmenu návrhu) v časti zaplatenia sumy 39 321,85 €\nzobrala späť, žiadala konanie zastaviť a trvala na svojom pôvodnom návrhu. Doterajšia\ndĺžka konania však z pohľadu nečinnosti a najmä neefektívnej činnosti okresného súdu\nnebola výraznejším spôsobom ovplyvnená správaním sťažovateľky, ktorá, i keď sa\nnachádzala v zahraničí, neskôr ako plnoletá súhlasila, aby okresný súd pojednával\nv jej neprítomnosti.\n13.3 Pri hodnotení tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že súdne konanie sa\nzačalo podaním žaloby v júli 2004. Napriek tomu, že okresný súd nariaďoval súdne\npojednávania, vykonával úkony spojené s prerokovaním veci, zabezpečoval listinné dôkazy,\npribral do konania viacerých znalcov a podobne, jeho konanie je poznačené najmä\nneefektívnosťou a nesústredenosťou. Potvrdzuje to skutočnosť, že dva jeho rozsudky\n8\n\nz 8. septembra 2008 a z 8. februára 2012 boli odvolacím súdom zrušené a vec mu bola\nvrátená na ďalšie konanie (pozri bod 2). V prvom prípade pre nedostatočne zistený\nskutkový stav (nevykonanie dôkazov) a nesprávne právne posúdenie veci a v druhom\nprípade aj pre chýbajúce odôvodnenie rozsudku okresného súdu vo vzťahu k otázkam,\nči vznesenie námietky premlčania v danej veci neodporuje dobrým mravom, alebo\nk požiadavke splnenia povinností uložených mu zrušujúcim uznesením Krajského súdu\nv Trnave zo 6. októbra 2009 (podrobnejšie na č. l. 280 a č. l. 281 v spise).\nKonanie vedené okresným súdom do času rozhodovania ústavného súdu trvá viac\nako 12 rokov a táto celková doba, počas ktorej vec sťažovateľky (bod 13.1) nie je\nprávoplatne skončená, sama osebe osvedčuje dôvodnosť podanej sťažnosti. Dokonca\nústavný súd zistil aj dve obdobia nečinnosti, prvé v trvaní 20 mesiacov (priznal to aj\nokresný súd) od nápadu veci 1. júla 2014 až do 1. marca 2006, druhé v trvaní 14 mesiacov\n(hoci sa na prieťahoch priamo nepodieľal okresný súd ‒ spočívalo v tom, že vec bola\nvrátená z odvolacieho súdu okresnému súdu až 27. januára 2014, i keď vo veci bolo\nrozhodnuté už 30. októbra 2012, pozn.). Z chronológie úkonov a spisu je tiež zrejmé, že\nmenšie a opakované zbytočné prieťahy v konaní vznikli aj neskôr, ako to uvádza okresný\nsúd v bode 4. Takisto okresný súd na pojednávanie 10. apríla 2006, na ktorom bolo podanie\nsťažovateľky odmietnuté, účastníkov konania ani vôbec nepredvolal. Prvé relevantné\npojednávanie sa tak uskutočnilo až po štyroch rokoch 4. júla 2008, na ktorom okresný súd\nvypočul zákonného zástupcu sťažovateľky, ju samotnú vtedy ako maloletú a tiež odporcov\nv prvom a druhom rade, čo nemožno tiež akceptovať.\n14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa\nktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním\npríslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej\nneistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu\nprávnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,\n\n9\n\naby\n\no jeho\n\nveci\n\nrozhodol\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 164/03,\n\nIV. ÚS 121/04,\n\nIV. ÚS 267/04,\n\nIV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).\n15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 95/2004 došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (výrok tohto rozhodnutia v bode 1).\n16. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na podľa čl. 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej\npod sp. zn. 5 C 95/2004 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne\nskončené (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).\n17. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa\nho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n18. Sťažovateľka žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €\nod okresného súdu, túto žiadosť odvíja od skutočností uvedených v bode 3.\n19. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n20. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie\nfinančného zadosťučinenia, ale nie v takej sume, ktorú požadovala sťažovateľka.\n10\n\nV okolnostiach danej veci (hodnotenie troch kritérií a podiel sťažovateľky – pozri body\n13.1 až 13.3), ústavný súd považoval za primerané priznať jej finančné zadosťučinenie\nv sume 3 500 € (výrok tohto rozhodnutia v bode 3).\n21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné\nzadosťučinenie vo výške 10 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol\ntak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n22. Ústavný súd o trovách konania nerozhodoval, pretože ich sťažovateľka nežiadala.\n23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 11. januára 2017\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "náhrada škody (ujma)", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/95/2004", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:21b97888-70c8-4e83-b8dd-56755ee334fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.508.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2015 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.508.2015.1"}, {"guid": "ussr:a5c697ad-4ee5-40a7-9f75-fc22b48d0687", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2012 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5c697ad-4ee5-40a7-9f75-fc22b48d0687"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}