{"guid": "ussr:609abea7-19c5-462b-9817-d907c59ddf09", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.617.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 617/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 617/2016 z 22. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 617/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.617.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/609abea7-19c5-462b-9817-d907c59ddf09", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.617.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.617.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.617.2016.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 617/2016-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej\nprerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., Vysoká 9,\nBratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o.,\nŠtefánikova 8, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Františka\nSedlačka, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 CoE 179/2013 z 12. decembra 2013 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Oboer 248/2014 z 27. augusta 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosti obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko, a. s., n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. I. ÚS 617/2016-17 z 5. októbra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Sberbank Slovensko,\na. s., Vysoká 9, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 CoE 179/2013 z 12. decembra 2013\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo\n„dovolací súd“) sp. zn. 3 Oboer 248/2014 z 27. augusta 2015 (spolu ďalej len „napadnuté\nrozhodnutia“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka ako navrhovateľka bola\núčastníčkou exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prievidza (ďalej len „okresný\nsúd“) pod sp. zn. 16 Er 864/2013 vo veci vymoženia peňažnej pohľadávky v sume\n397 275,36 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu ‒ notárskej zápisnice\nč. N 36/2012, Nz 5032/2012, NCRls 5151/2012 spísanej 13. februára 2012 notárkou\n(ďalej len „notárska zápisnica“). Okresný súd v označenom\nexekučnom konaní uznesením z 22. apríla 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti udelenia\npoverenia proti povinným v 2., 3. a vo 4. rade zamietol, keď pre nedostatok materiálnych\nnáležitostí považoval notársku zápisnicu za nespôsobilý exekučný titul. Na základe\nodvolania sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn. 3 CoE 179/2013 z 12. decembra 2013\npotvrdil\n\nuznesenie\n\nokresného\n\nsúdu\n\nako\n\n2\n\nvecne\n\nsprávne.\n\nProti\n\npotvrdzujúcemu\n\nuzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 3 Oboer 248/2014 z 27. augusta 2015 ako neprípustné odmietol.\n3. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutými rozhodnutiami boli porušené jej označené\npráva „na základe interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s objektívnym právom“.\nNavyše, sťažovateľka disponuje iným právoplatným rozhodnutím krajského súdu, v ktorom\nbolo jej právne postavenie za totožných okolností posúdené diametrálne odlišným\nspôsobom. Sťažovateľka tak má vo vlastnej veci dve právoplatné súdne rozhodnutia\ntotožného súdu, ktoré tú istú právnu otázku riešia odlišne, čo výrazne zasahuje do právnej\nistoty sťažovateľky a jej dôvery v platné právo.\n4. Sťažovateľka nesúhlasí so závermi napadnutého rozhodnutia krajského súdu,\nv odôvodnení sťažnosti konkretizuje svoje výhrady a námietky a bližšie argumentuje:\n«... Krajský súd v Trenčíne... prevzal právne závery, ktoré nielenže dezinterpretujú\n§ 41 ods. 2 EP a § 44 ods. 1 a ods. 2 EP, ale zakladajú údajnú „materiálnu\nnevykonateľnosť notárskej zápisnice... na absurdných premisách, podľa ktorých:\na) povinní v II. až IV. rade v notárskej zápisnici údajne uzatvorili s povinným\nv I. rade „dohodu o prevzatí jeho povinnosti zo zmluvy o úvere s oprávneným“, ktorá je\nv rozpore s § 531 OZ, resp. §533 OZ;\nb) notárska zápisnica údajne „obsahuje neplatné ručiteľské vyhlásenie povinných\nv III. a IV. rade v zmysle § 546 a nasl.OZ“;\nc) čas plnenia pre povinných v II. a IV. rade v notárskej zápisnici nie je\nšpecifikovaný dostatočne presným a určitým spôsobom;\nd) oprávnený nebol prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice, preto u povinného\nv II. rade nemohlo dôjsť k platnému pristúpeniu k záväzku podľa § 533 OZ a u povinných\nv III. a IV. rade k platnému vyhláseniu o ručení podľa § 546 a nasl. OZ.\n... Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne podal sťažovateľ dovolanie, pričom\nprípustnosť dovolania založil podľa § 237 písm. f) OSP (v znení účinnom do 31.12.2014).\nSťažovateľ vychádzal z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej v prípade\nzamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak\npre takéto zamietnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, ide o procesnú vadu\n\n3\n\npodľa § 237 písm. f) OSP (odňatie možnosti konať pred súdom). Takýmto rozhodnutím sa\nsťažovateľovi odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011; uznesenie Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 28.10.2008, sp. zn. 3 Cdo 209/2008; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa\n5.2.2009, sp. zn. 5 Cdo 318/2008; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.12.2009, sp. zn.\n1 Cdo 177/2009).»\n5. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka\nargumentovala, že v ňom absentuje riadne odôvodnenie a zároveň „vznikol právne\nneudržateľný stav, kedy prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f) OSP dovolací súd\nkonštatuje z výsledku skúmania zákonnosti rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa\na následne ad absurdum uvádza, že právne závery týchto súdov neskúmal“.\n6. Sťažovateľka preto považuje právne závery krajského súdu a najvyššieho súdu\nza arbitrárne a neudržateľné, a tým zasahujúce do jej základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivý súdny proces. Podľa sťažovateľky „odvolací aj dovolací súd mali\npri aplikácii § 41 ods. 2 EP a § 44 ods. 1 a ods. 2 EP vychádzať z racionálnej\nargumentácie, ktorá vylučuje akúkoľvek ľubovôľu vo výklade... Namiesto toho, uvedené\nsúdy interpretovali a aplikovali citované ustanovenia extrémne nesprávnym spôsobom,\nktorý je možno považovať za arbitrárny a zároveň zasahujúci do princípu právnej istoty...“.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o porušení\njej v záhlaví rozhodnutia označených práv napadnutými rozhodnutiami krajského súdu\na najvyššieho súdu, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a aby jej priznal úhradu trov konania.\n8. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nkrajský súd zastúpený jeho podpredsedníčkou listom sp. zn. Spr 308/16 z 23. novembra\n2016, najvyšší súd zastúpený jeho predsedníčkou listom č. k. KP 3/2016-80 Nobs 100/2016\nz 25. novembra 2016 a k vhodnosti ústneho pojednávania aj právny zástupca sťažovateľky\nlistom z 21. novembra 2016.\n\n4\n\n8.1 Podpredsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení k veci zotrvala\nna právnych záveroch, ktoré vyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a zároveň\npoukázala na vyjadrenie predsedu senátu krajského súdu rozhodujúceho vo veci, ktorý\nokrem iného uviedol:\n«„Sťažnosť spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s... považujem za nedôvodnú.\nSenát Krajského súdu v Trenčíne v danom prípade postupoval zákonne, keď\nuznesením z 12.12.2013, sp. zn. 3CoE/179/2013, potvrdil uznesenie Okresného súdu\nPrievidza zo dňa 22.4.2013, č.k. 16Er/864/2013-17, pretože napadnuté uznesenie okresného\nsúdu považoval za správne a zákonné, nezistil dôvody na jeho zrušenie a zmenu, pričom\ncitované uznesenie aj dostatočne z hľadiska vyslovených záverov odôvodnil.\nDomnievam sa preto, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 12.12.2013,\nsp. zn. 3CoE/179/2013, nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa - spoločnosti\nSberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.“»\nPodpredsedníčka krajského súdu zároveň oznámila, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n8.2 Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení zotrvala v plnom rozsahu\nna dôvodoch napadnutého uznesenia, na ktoré poukázala, a ďalej uviedla:\n„Najvyšší súd, ako súd dovolací, napadnutým uznesením sp. zn. 3 Oboer 248/2014\nz 27. augusta 2015 dovolanie oprávneného (sťažovateľa) odmietol a povinným 1/, 2/, 3/, 4/\nnáhradu trov dovolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že\nna vytýkanú vadu uznesenia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol\nprihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné\nz iného dôvodu. Námietku oprávneného, že odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia iného\nsenátu Krajského súdu v Trenčíne, dovolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súdne\nrozhodnutie nie je prameňom práva a nemá všeobecnú právnu záväznosť. Je záväzné iba\nv konkrétnej veci pre konkrétnych účastníkov konania. Aj keď existuje požiadavka, aby sa\nv obdobných veciach rozhodovalo vždy rovnako, nemusí to byť vždy tak. V súdnej praxi\nna to slúžia zjednocovacie stanoviská, ktoré zosúlaďujú rozdielne rozhodnutia, hlavne\n\n5\n\nvyšších súdov a prijímajú stanoviská, ktoré súdy nižších stupňov rešpektujú. Z uvedeného je\nzrejmé, že namietaným postupom nedošlo k odňatiu možnosti oprávneného konať pred\nsúdom. Dovolací súd ďalej poukázal na skutočnosť, že súdy v danom prípade správne\nskúmali náležitosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a dospeli k určitým skutkovým\nzisteniam a následne k právnym záverom. Súdy, resp. exekučný súd skúma, či exekučný titul\npri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňa\npodmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). Súd môže zároveň v tomto rozsahu\nskúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú\nsplnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez\nnávrhu zastaviť tak, ako v danom prípade. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo\no zákonné skúmanie exekučného titulu. Právne závery, na ktorých súdy založili svoje\nrozhodnutia, by mohol dovolací súd skúmať, ak by bolo dovolanie prípustné.\n... Námietka odopretia práva na výkon vykonateľného rozhodnutia by bola dôvodná\niba vtedy, ak by súdy v predmetnej veci rozhodli nezákonne, čo sa podľa tvrdení\ndovolacieho súdu nestalo. Sťažovateľovi však nie je zrejmé, na akom základe dovolací súd\ndeklaroval zákonnosť dotknutých rozhodnutí, keďže v ďalšej časti napadnutého uznesenia\nuviedol, že právne závery, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia, by mohol skúmať len\nvtedy, ak by bolo dovolanie prípustné.\nK tejto námietke najvyšší súd uvádza, že sťažovateľ si v danom prípade nesprávne\nvysvetlil odôvodnenie dovolacieho súdu na strane 13, v ktorom dovolací súd skonštatoval,\nže exekučný súd bol v danom prípade oprávnený skúmať náležitosti notárskej zápisnice ako\nexekučného titulu a dospel k určitým skutkovým zisteniam a následne k právnym záverom.\nKeďže exekučný súd skúma, či exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňa podmienky vykonateľnosti (formálnej\ni materiálnej). Môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého\nexekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo\nformálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť tak, ako v danom prípade.\nZ uvedeného teda vyplýva, že na skúmanie exekučného titulu bol exekučný súd oprávnený\nzo zákona, a preto bol jeho postup v predmetnej veci zákonný, avšak právne závery, ktoré\nvyvodil z takto zisteného skutkového stavu, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia, by\nmohol dovolací súd skúmať, len ak by bolo dovolanie prípustné.\n\n6\n\n... najvyšší súd uvádza, že rozhodnutie dovolacieho súdu obsahuje ústavne súladné\nodôvodnenie, prečo bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť. Z odôvodnenia\nsťažnosťou napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že na vytýkanú vadu uznesenia\nodvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by bolo\ndovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. A skutočnosť, že\nodvolací súd sa odklonil od rozhodnutia iného senátu Krajského súdu v Trenčíne, nie je\npostupom, ktorým by došlo k odňatiu možnosti oprávneného konať pred súdom. Súdy\npostupovali správne, keď skúmali náležitosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu\na v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej\nvykonateľnosti, je súd oprávnený žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnuť.\nPrávne závery súdov však dovolací súd v prípade neprípustného dovolania preskúmavať\nnemôže.\n... sťažovateľ v dovolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie\npráva na súdnu ochranu, ku ktorým malo dôjsť tým, že odvolací súd sa pri svojom\nrozhodnutí odchýlil od judikatúry, pričom konkrétne poukazoval na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Trenčíne. Najvyšší súd uviedol, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie\npostup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré\nmu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť\nprednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva\na povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku\nsprávnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé\nodôvodnenie rozhodnutia, a pod.). V predmetnej veci sťažovateľ nespochybnil procesný\npostup odvolacieho súdu, ktorým by mu bola znemožnená realizácia procesných práv, ale\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci - otázku, či boli splnené podmienky, aby\nexekučný súd mohol z vlastnej iniciatívy skúmať hmotnoprávne otázky spojené s notárskou\nzápisnicou v porovnaní s rozhodnutím vydaným krajským súdom v inom konaní. Samotným\nprávnym posúdením veci by sa však dovolací súd mohol zaoberať len vtedy, ak by dovolanie\nbolo prípustné. O taký prípad však nejde, keďže odňatie procesných práv dovolateľovi\nzo spisu nevyplýva a prípadné nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania\nnezakladá.“\n\n7\n\nPreto podľa názoru najvyššieho súdu k porušeniu sťažovateľkou označených práv\nnapadnutým uznesením nedošlo.\nPredsedníčka najvyššieho súdu zároveň oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti.\n8.3 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho\npojednávania uviedol, že súhlasí s jeho upustením.\n9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia označených práv.\nII.\n10. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\n\n8\n\n13. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n14. Ústavný súd vychádza zo zásady, že právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy\numožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom\núčastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej\nefektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými\noprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Takto vymedzený\nobsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho\na iného rozhodnutia. Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom\n(napr. II. ÚS 37/2011).\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n\n9\n\n16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nuvádzaných účastníkom konania.\n17. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri\nochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu, boli relevantné aj v danej veci. Z uvedených hľadísk preto ústavný súd posudzoval aj\nsťažovateľkou napadnuté rozhodnutia.\nK namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením krajského\nsúdu\n18. Sťažovateľka vidí porušenie označených práv krajským súdom v arbitrárnosti\na neudržateľnosti jeho právneho záveru o materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice,\nktorý je podľa nej v extrémnom rozpore s objektívnym právom. Sťažovateľka tiež namieta\nporušenie princípu právnej istoty a dôvery v právo, pričom argumentuje rozhodnutím iného\nsenátu krajského súdu, ktorý posúdil jej vec za totožných okolností odlišne.\n19. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorým\npotvrdil uznesenie okresného súdu, uviedol:\n„Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený si\nv exekučnom konaní proti povinným 1/ až 4/ uplatnil pohľadávku v sume 397.275,36 eura\nspolu s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica\nč. N 36/2012, Nz 5032/2012, NCRls 5151/2012 zo dňa 13.02.2012.\nPodľa § 44 ods. 2 Ex. por., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul... Ak súd nezistí rozpor žiadosti\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\n\n10\n\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,\naby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. 2 písm. c/\na d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je\nprípustné odvolanie.\nPodľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj\nna podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená\noprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba\nv notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.\nPredpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul. Môže ísť\no rozhodnutie súdu v zmysle § 41 ods. 1 Ex. por. alebo rozhodnutie iných orgánov alebo iná\nverejná listina podľa § 41 ods. 2 Ex. por. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré\nje vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Právna teória rozlišuje medzi formálnou\na materiálnou\n\nvykonateľnosťou\n\nrozhodnutia.\n\nFormálna\n\nvykonateľnosť\n\nnotárskej\n\nzápisnice (exekučného titulu v preskúmavanej veci) spočíva v jej dodržaní tak, ako je táto\nupravená v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná priamo zákonom\nv § 41 ods. 2 Ex. por.\nSúd prvého stupňa v napadnutom uznesení uviedol, že povinní 2/ až 4/ v notárskej\nzápisnici uzavreli dohodu s povinným 1/ o prevzatí jeho povinnosti zo Zmluvy\ns oprávneným. V zmysle ust. § 531 Občianskeho zákonníka k platnému prevzatiu dlhu môže\ndôjsť na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a treťou osobou (novým\ndlžníkom), na čo je vždy potrebný súhlas veriteľa. Súhlas veriteľa ako jednostranný právny\núkon môže byť adresovaný buď pôvodnému dlžníkovi, alebo novému dlžníkovi, pričom nie je\nrozhodujúce, v akej forme bol súhlas udelený. Musí však spĺňať podmienky uvedené\nv ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne\nkonštatoval, že takáto dohoda s povinným 1/ je v rozpore s inštitútom prevzatia dlhu\nv zmysle ust. § 531 Občianskeho zákonníka, nakoľko v nej absentuje súhlas veriteľa.\nRovnako tak, ako konštatoval súd prvého stupňa v danom prípade nemožno aplikovať\ninštitút pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Pristúpenie k záväzku\npodľa uvedeného ustanovenia má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodu s veriteľom\nzaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom\n\n11\n\ndlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Pristúpiť k záväzku inak než písomnou\ndohodou nie je možné. Ide o podmienku ustanovenú v zákone. V danom prípade však\npísomná dohoda s veriteľom nebola uzavretá. Z uvedeného vyplýva, že žiadnym spôsobom\nnedošlo k uzavretiu platnej dohody v zmysle zákonných ustanovení medzi povinným 1/\na povinnými 2/ až 4/ a nemohol tak nastať platný právny dôvod vzniku plnenia povinných 2/\naž 4/. Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd dospel k názoru, že v notárskej\nzápisnici je právny záväzok zaplatiť dlh oprávnenej osobe označený ako povinnosť zaplatiť\nuznaný dlh. Povinní 3/ a 4/ však žiaden dlh voči osobe oprávnenej žiadnym spôsobom\nneuznali a ani predmetná notárska zápisnica neobsahuje ustanovenia o ich uznaní dlhu.\nKeďže povinní 3/ a 4/ žiaden dlh neuznali nevzniká im povinnosť plniť v prospech\noprávnenej osoby.\nObsahom predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu je osvedčenie\nnotára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Vo všeobecnosti nie je\npotrebné, aby účastníkom pri spísaní notárskej zápisnice bol aj oprávnený (veriteľ). V\nprípade ak ide o vznik ručiteľského záväzku, ručenie, ktorým sa zabezpečuje pohľadávka\nveriteľa vzniká dohodou veriteľa a ručiteľa, v ktorej ručiteľ písomne zoberie na seba\npovinnosť uspokojiť veriteľovu pohľadávku, ak ju neuspokojí sám dlžník. Ručenie vzniká\ndohodou účastníkov, a nie jednostranným vyhlásením ručiteľa. Je preto nepochybné, že na\nvznik ručiteľského vzťahu je potrebný súhlas veriteľa. Tento súhlas však v danej veci\nudelený nebol, pretože oprávnený nebol prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice. V\nnotárskej zápisnici sú povinní 3/ a 4/ označení ako ručitelia I a II a vyplýva z nej, že títo\nzobrali na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, avšak čas plnenia\nv notárskej zápisnici nie je uvedený. Čas plnenia (lehota plnenia) je jedna z náležitostí,\nktoré musí mať exekučný titul, aby spĺňal predpoklady materiálnej vykonateľnosti. S\npoukazom na skutočnosť, že notárska zápisnica neobsahuje lehotu plnenia pre povinného 3/\na 4/ treba konštatovať, že nespĺňa jednu z potrebnej obsahovej náležitosti a z tohto dôvodu\nje v uvedenej časti materiálne nevykonateľná. Odvolací súd má na základe uvedeného za to,\nže súd prvého stupňa správne zamietol žiadosť súdneho exekútora v časti udelenia\npoverenia na vykonanie exekúcie, proti povinnému 2/ až 4/ z dôvodu nespôsobilosti\nexekučného titulu a odvolanie oprávneného nie je dôvodné.“\n\n12\n\n20. Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplývajú\ntieto podstatné skutočnosti:\nSťažovateľka v návrhu na vykonanie exekúcie uviedla, že „Povinní sa zaviazali\noprávnenému vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do 20.12.2012“.\nPovinní svoju povinnosť splácať úver v dohodnutých termínoch a v určenej výške\njednotlivých splátok nesplnili riadne a včas. Istina peňažného záväzku povinných\npredstavuje ku dňu 20.2.2013 sumu 397.275,36 EUR.“.\nZ notárskej zápisnice vyplýva, že táto obsahuje vyhlásenie povinných osôb, ktorými\nsú dlžník, pristupujúci dlžník, ručiteľ I a ručiteľ II, o súhlase s jej vykonateľnosťou.\nZ notárskej zápisnice ďalej ústavný súd zistil, že je zákonom ustanoveným spôsobom\nzviazaná len s dodatkom č. 4 k zmluve o splátkovom úvere č. 280 449 z 15. augusta 2008\n(ďalej len „zmluva“), avšak nie aj so zmluvou samotnou a jej dodatkami č. 1 až 3.\nZ článku I notárskej zápisnice vyplýva, že dlžník uzatvoril so sťažovateľkou\nv postavení veriteľa zmluvu v znení jej dodatkov č. 1 až 4.\nZ článku II notárskej zápisnice vyplýva, že veriteľ, dlžník a pristupujúci dlžník\nuzatvorili dodatok č. 4, ktorým sa zmluva mení a dopĺňa.\nZ článku II notárskej zápisnice vyplýva konkrétny záväzok dlžníka, v zmysle ktorého\n„odo dna uzatvorenia Dodatku č. 4 k Zmluve sa Dlžník zaväzuje splácať zostatok istiny\nSplátkového úveru vo výške 397 815,81 EUR nasledovne...“, pričom určuje sumy\njednotlivých splátok a dátumy ich splatnosti, ako aj deň konečnej splatnosti splátkového\núveru 20. decembra 2012.\nNotárska zápisnica ďalej v článku IV odseku druhom obsahuje vyhlásenie ručiteľa I,\nktorý vyhlasuje veriteľovi, že „v prípade, ak dlžník... a pristupujúci dlžník..., nesplatí dlh,\nktorý je opísaný v bode I. a II. v tejto notárskej zápisnici a vyplývajúci zo Zmluvy sa\nzaväzujem uhradiť predmetný dlh s príslušenstvom za dlžníka. Veriteľ sa s ručiteľom I.\ndohodli, že v prípade ak bude dlžník v omeškaní a veriteľ vyzve ručiteľa I. na plnenie\nza dlžníka a pristupujúceho dlžníka, ručiteľ I. dlh splní.“.\nRovnako je v článku IV v odseku treťom formulovaný aj záväzok ručiteľa II.\nV článku IV v odseku štvrtom notárskej zápisnice dlžník a pristupujúci dlžník\n„vyhlasuje, že výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia svojho záväzku\nza podmienok uvedených v tejto notárskej zápisnici sa táto notárska zápisnica stala\n\n13\n\nvykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného\nporiadku...“.\nNotárska zápisnica v článku IV v odseku piatom ďalej obsahuje vyhlásenie ručiteľa I,\nktorý vyhlasuje, že „výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku dlžníkom,\npristupujúcim dlžníkom za podmienok uvedených v tejto notárskej zápisnici sa táto\nnotárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2) zákona\nč. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku...“.\nV článku IV v odseku šiestom notárskej zápisnice je formulované aj vyhlásenie\nručiteľa II, ktorý „výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia svojho záväzku\nza podmienok uvedených v tejto notárskej zápisnici sa táto notárska zápisnica stala\nvykonateľným titulom pre exekúciu...“\n21. Ústavný súd vychádzajúc z obsahu exekučného spisu konštatuje, že závery\nkrajského súdu vychádzajú z rozhodných skutočností, ktoré korešpondujú s obsahom\nsúdneho spisu, a nezistil svojvôľu krajského súdu pri výklade a aplikácii označených\nustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v procese rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, tak ako\nto tvrdila sťažovateľka v sťažnosti.\n22. Záver krajského súdu, že nedošlo k uzavretiu platnej dohody medzi povinným\nv 1. rade (veriteľom) a povinnými v 2. až vo 4. rade (pristupujúcim dlžníkom a ručiteľmi),\na teda nemohol nastať platný právny dôvod plnenia povinných v 2. až vo 4. rade, je riadne\nodôvodnený, pričom ústavný súd nezistil takú interpretáciu relevantných noriem platného\npráva, ktorá by nezodpovedala rozhodným okolnostiam posudzovanej veci. V notárskej\nzápisnici je ako právny dôvod plnenia povinných uvedená len zmluva, pričom zo zmluvy,\nresp. jej dodatku č. 4 vyplýva iba záväzok dlžníka splácať zostatok istiny splátkového\núveru. Dodatok č. 4 k zmluve neobsahuje žiadny záväzok pristupujúceho dlžníka splatiť dlh\nzo zmluvy popri veriteľovi, a takýto záväzok pristupujúceho dlžníka nie je jednoznačne\nformulovaný ani v obsahu samotnej notárskej zápisnice. Zmluva nemôže byť právnym\ndôvodom vzniku záväzku ani voči ručiteľom, keďže títo, ako to tvrdí samotná sťažovateľka,\nsa stali ručiteľmi na základe ručiteľského vyhlásenia.\n14\n\n23. Rovnako záver krajského súdu, že notárska zápisnica neobsahuje vo vzťahu\nk povinným v 3. a vo 4. rade (ručiteľom) čas plnenia, považuje ústavný súd v okolnostiach\nposudzovaného prípadu za správny. Notárska zápisnica čo sa týka času plnenia vo vzťahu\nku všetkým povinným odkazuje na spôsob splácania dlhu uvedený v zmluve, resp. v jej\ndodatku č. 4. Vo vzťahu k ručiteľom však nie je možné určiť čas plnenia ich záväzku\nrovnako, ako to je v prípade dlžníka a pristupujúceho dlžníka, keďže záväzok ručiteľa plniť\nveriteľovi dlh za dlžníka nastáva až po tom, keď je dlžník v omeškaní. Samotný súhlas\nručiteľov s vykonateľnosťou exekučného titulu bol viazaný na podmienky uvedené\nv notárskej zápisnici, ktorá v prípade omeškania dlžníka stanovovala povinnosť\noprávneného (sťažovateľky) vyzvať ručiteľov na plnenie. Sťažovateľka v návrhu\nna vykonanie exekúcie ani dodatočne nepripojila dôkaz o tom, že skutočne po splatnosti\núveru vyzvala ručiteľov na splnenie dlhu v konkrétnej sume za dlžníka a pristupujúceho\ndlžníka, čo bolo podmienkou vykonateľnosti notárskej zápisnice vo vzťahu k ručiteľom\npriamo v nej ustanovenou. Z uvedeného dôvodu nie je možné stanoviť čas, kedy sa notárska\nzápisnica stala vo vzťahu k ručiteľom vykonateľnou, pričom moment jej vykonateľnosti\nvo vzťahu k ručiteľom nie je možné stanoviť ani na základe ďalších skutočností\nvyplývajúcich z predmetného súdneho spisu, resp. interpretáciou do úvahy prichádzajúcich\nnoriem. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že nespochybňuje záver sťažovateľky, že\nna ručenie v obchodných záväzkových vzťahoch nemožno aplikovať ustanovenia o ručení\npodľa Občianskeho zákonníka a že v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka sa\nna vznik ručiteľského záväzku nevyžaduje uzatvorenie zmluvy medzi ručiteľom\na veriteľom. Ak však strany chceli vylúčiť postup podľa § 306 ods. 1 Obchodného\nzákonníka, ako to tvrdí sťažovateľka, na vylúčenie tejto dispozitívnej úpravy bola potrebná\ndohoda strán. Samotný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v okolnostiach\nposudzovaného prípadu bez ďalšieho nenahrádza dojednanie o vylúčení uvedenej\ndispozitívnej úpravy.\n24. Ústavný súd ďalej konštatuje, že tvrdenie sťažovateľky, že zmluva je\nneoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice, resp. dohoda medzi veriteľom a pristupujúcim\ndlžníkom tvorila neoddeliteľnú prílohu vykonateľnej notárskej zápisnice, je preukázateľne\nnepravdivé, pretože len dodatok č. 4 k zmluve tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej\n\n15\n\nzápisnice. Ústavný súd tiež zistil, že samotná zmluva ani údajná písomná dohoda medzi\nveriteľom a pristupujúcim dlžníkom sa v predmetnom exekučnom spise nenachádza.\n25. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnené či arbitrárne. Krajský súd\nvychádzajúc z návrhu sťažovateľky na vykonanie exekúcie a na základe posúdenia\npredloženej notárskej zápisnice v odôvodnení napadnutého uznesenia dospel k ústavne\nakceptovateľnému záveru o materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice ako\nexekučného titulu, pričom ústavný súd nezistil, že by výklad a aplikácia relevantných\nustanovení Exekučného poriadku krajským súdom popierala ich účel alebo zmysel.\n26. Vo vzťahu k sťažovateľkou namietanému porušeniu princípu právnej istoty\na dôvery v právo, argumentujúc rozhodnutím iného senátu krajského súdu, ústavný súd\nuvádza, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej\nnemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných\nveciach zaväzoval rozhodnúť identicky (napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Zjednocovanie\njudikatúry všeobecných súdov je poslaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“), ktorému zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21,\n§ 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská\nk zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov\n(m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené\nodstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov súdnych\nkonaní.\nK namietanému\n\nporušeniu\n\noznačených\n\npráv\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nnajvyššieho súdu\n27. Podľa sťažovateľky najvyšší súd porušil jej označené práva tým, že\nbez náležitého odôvodnenia aproboval postup krajského súdu, ktorý považoval za súladný\nso zákonom, a preto dovolanie ako neprípustné odmietol.\n\n16\n\n28. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd ním\nodmietol dovolanie sťažovateľky ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je tento opravný prostriedok prípustný (§ 239 Občianskeho súdneho poriadku), keďže\nv postupe krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, nevzhliadol vadu\nkonania, ktorá by znemožnila sťažovateľke realizáciu jej procesných práv a iné vady\nkonania v dovolacom konaní nevyšli najavo. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky\no nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd zaujal právny\nnázor, že na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by\ndovolanie bolo prípustné z iného dôvodu. Dovolací súd tiež konštatoval, že námietka\nsťažovateľky o odopretí jej práva na výkon vykonateľného rozhodnutia by bola dôvodnou\nlen v tom prípade, ak by súdy v predmetnej veci rozhodli nezákonne. V danom prípade však\nsúdy správne skúmali náležitosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a dospeli\nk určitým skutkovým zisteniam a k právnym záverom. Súd môže skúmať exekučný titul\npočas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky\nmateriálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Je preto\nzrejmé, že v danom prípade šlo o zákonné skúmanie exekučného titulu. Právne závery,\nna ktorých súdy založili svoje rozhodnutia, však dovolací súd neskúmal, keďže takýto\npostup by bol možný len v prípade procesne prípustného dovolania. Vo vzťahu k námietke\nsťažovateľky, že napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,\nnajvyšší súd uviedol, že tento dovolací dôvod možno uplatniť len v procesne prípustnom\ndovolaní.\n29. Ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu nezistil, že by účinky výkonu jeho dovolacej právomoci boli nezlučiteľné\nso základným právom účastníka konania na súdnu ochranu či so zásadami spravodlivého\nprocesu. V odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd uviedol dostatočné\na presvedčivé dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľky odmietol z dôvodu jeho\nneprípustnosti. S poukazom na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého\nuznesenia ústavný súd konštatuje, že spôsob aplikácie relevantných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku a Exekučného poriadku najvyšším súdom nevykazuje znaky svojvoľnosti\nči arbitrárnosti. Skutočnosť, že najvyšší súd kvalifikoval dovolanie sťažovateľky ako\n\n17\n\nneprípustné a že pri tom vyslovil právny názor, s ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa označených článkov ústavy a dohovoru.\nIII.\n30. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru o ústavnej udržateľnosti\na súladnosti napadnutých rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu s označenými\nprávami sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru, teda že krajský súd a najvyšší súd\nneporušili z dôvodov uvádzaných sťažovateľkou jej právo na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto\nsťažnosti nevyhovel.\n31. Keďže ústavný súd sťažnosti ako celku nevyhovel, ďalšími návrhmi sťažovateľky\nsa už nezaoberal.\n32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. marca 2017\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-poverenie", "exekúcia-exekučný titul", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-prípustnosť", "exekúcia-poverenie", "exekúcia-exekučný titul"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c1cfdf94-b62e-4d14-b480-38e0263b149a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 37/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/2011 z 2. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-02", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1cfdf94-b62e-4d14-b480-38e0263b149a"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "3055c1b1-ebe4-4ad4-b8b1-662220ace79d:392985d0-c9d8-435c-bb5a-39c48e98c5e8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3813204260.1", "spisova_znacka": "3CoE/179/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/179/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3813204260.1"}, {"guid": "3d5a5a39-185e-43d2-8ed6-a80369aa178f:be8b1345-c710-49b1-ab24-3d88026568e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/864/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 16Er/864/2013 z 26. 1. 2016", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2016-01-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3d5a5a39-185e-43d2-8ed6-a80369aa178f:be8b1345-c710-49b1-ab24-3d88026568e9"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:076dfb45-a7ae-4760-b952-6181709aec12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.14.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.14.2025.1"}, {"guid": "ussr:49a576e4-7d7a-4567-820a-dc845eced78c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.29.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 29/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 29/2023 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.29.2023.1"}, {"guid": "ussr:c7d8c963-1f3c-4bbd-a495-4abb31a6dd30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.577.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.577.2022.1"}]}