{"guid": "ussr:0be6de5b-7eb8-488d-96f4-ec85aff84623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.627.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 627/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2016 z 22. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 627/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.627.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0be6de5b-7eb8-488d-96f4-ec85aff84623", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.627.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.627.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.627.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 627/2016-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej\nprerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nspoločnosťou BUZINGER & PARTNERS s. r. o., konajúcej prostredníctvom konateľa\na advokáta JUDr. Martina Buzingera, Námestie M. Benku, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 134/1995 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 134/1995 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Ing.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 363,80 €\n\n(slovom tristošesťdesiattri eur a osemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III\np o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto\nnálezu.\n4. V prevyšujúcej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 627/2016-9\nz 5. októbra 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nBratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod 14 C 134/1995.\n2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení\nžalobcu je účastníkom preskúmavaného konania o náhradu mzdy z neplatného skončenia\npracovného pomeru, ktoré začalo 10. marca 1995 podaním žalobného návrhu na okresnom\nsúde. Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie\nprávoplatne skončené napriek ním podanej sťažnosti na prieťahy adresovanej predsedovi\nokresného súdu. Sťažovateľ porušenie označených základných práv podľa ústavy, listiny\n\n2\n\na dohovoru vidí predovšetkým v celkovej dĺžke konania, ktoré do podania ústavnej\nsťažnosti dosiahlo dobu viac ako 21 rokov. Neprimeranú a neakceptovateľnú dĺžku konania\nsťažovateľ pripisuje výlučne okresnému súdu, ktorý podľa je tvrdení buď dlhodobo nekonal\nalebo konal neefektívne.\n3. Vychádzajúc z uvedeného sa sťažovateľ v petite sťažnosti domáhal, aby ústavný\nsúd vyslovil, že jeho základné právo garantované čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny\na čl. 6 ods. 1 dohovoru v označenom konaní pred okresným súdom porušené bolo,\nokresnému súdu prikázal zaplatiť mu finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € a náhradu\ntrov konania k rukám jeho advokáta.\n4. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovateľ odôvodnil tým, že v dôsledku\ndlhotrvajúceho súdneho konania sa nachádza v stave právnej neistoty, a to aj vzhľadom\nna predmet konania, ktorým je spor o náhradu mzdy, pri ktorom má rýchlosť postupu\nosobitný význam. V tejto súvislosti sťažovateľ ďalej argumentuje, že neplatné skončenie\npracovného pomeru, ktoré konaniu o náhradu mzdy predchádzalo, vážnym spôsobom\npoškodilo jeho dobré meno v pracovnej aj súkromnej sfére. Výšku požadovaného\nprimeraného zadosťučinenia preto považuje za primeranú a zodpovedajúcu judikatúre\nEurópskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach.\n5. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi k sťažnosti sťažovateľa\nna prieťahy konštatovala, že prieťahy v konaní nezistila, a preto sťažnosť nepovažuje\nza dôvodnú. Poukázala pritom na opakované prerušenie konania, konkrétne, napádané\nkonanie bolo prerušené uznesením č. k. 14 C 134/1995-14 z 12. júna 1995 až\ndo právoplatného skončenia konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného\nna okresnom súde pod sp. zn. 8 C 21/1992 a následne bolo napádané konanie opätovne\nprerušené uznesením č. k. 14 C 134/1995-31 z 3. augusta 2006 z dôvodu, že na majetok\nžalovaného bol vyhlásený konkurz.\n6. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\n\n3\n\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu\nk namietaným prieťahom. Následne ústavný súd pristúpil k prieskumu dĺžky konania\nz hľadiska tvrdených porušení ústavne zaručených práv sťažovateľa.\n7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Listina v čl. 38 ods. 2 zakotvuje obsahovo zhodné právo.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\n8. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv podľa ústavy, listiny a dohovoru\nústavný súd konštatuje, že pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote.\nZ uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 28/01, I. ÚS 257/08). Ako z judikatúry ústavného súdu\nvyplýva, nemožno primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť numericky, v zmysle\nurčenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať za primeranú a ktorej\nprekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby konania s následkami v podobe\nporušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky civilného konania je potrebné\nskúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle konkrétnych okolností\nprerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre\nEurópskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno\nposudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.\nIde o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť,\nzávažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov\na súdu v priebehu konania či posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré môžu\nspôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa\nv hre, resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu\n\n4\n\npre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999,\nI. ÚS 257/08, I. ÚS 413/08, I ÚS 317/2010 alebo I. ÚS 322/2010).\n9. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že vo veci sťažovateľa sú dané objektívne\nokolnosti, ktoré majú za následok celkovo neprimeranú dĺžku konania, ale ktoré však\nnemožno pripísať na ťarchu okresného súdu. Z hľadiska posudzovania zodpovednosti\nokresného súdu za prieťahy v napadnutom konaní je potrebné z celkovej doby jeho trvania\nodpočítať časový úsek, počas ktorého bolo konanie prerušené až do právoplatného\nskončenia iných konaní (konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a konkurz\nna žalovaného), čo predstavuje podstatnú časť napádaného konania. Zákonná prekážka\nbránila ďalšiemu postupu okresného súdu, a to už od podania žalobného návrhu až\ndo uznesenia o zrušení konkurzu žalovaného, ktoré bolo vyhlásené 30. novembra 2012\na v obchodnom vestníku publikované 7. decembra 2012, resp. až do právoplatného\nskončenia konania o neplatné skončenie pracovného pomeru. Tieto skutočnosti vzal ústavný\nsúd do úvahy pri rozhodovaní o výške primeraného zadosťučinenia.\n10. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že predmetná vec\nsa po skutkovej stránke nejaví zložitejšou a nie je spojená so širším či obsiahlejším\ndokazovaním (napriek tomu, že pre ustálenie žalovanej sumy je podľa všeobecného súdu\nnevyhnutné aj vyjadrenie Sociálnej poisťovne). Z tohto pohľadu sa javí doba trvania\nposudzovaného konania pred okresným súdom (po zrušení konkurzu na žalovaného\na po právoplatnosti konania o neplatné skončenie pracovného pomeru) ako zjavne\nneprimeraná, a to prihliadajúc navyše k predmetu konania, ktorým je náhrada mzdy\nz neplatného skončenia pracovného pomeru, u ktorého sa právna neistota účastníka\nkonania týka spravidla zásadných otázok zabezpečovania jeho životných potrieb\n(m. m. II. ÚS 52/99, II. ÚS 813/00).\n11. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho\nprávoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci (aj s ohľadom na uvedené,\npozri bod 9 nálezu), možno už len na základe celkovej dĺžky jeho trvania považovať\nza nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 a v čl. 6\n\n5\n\nods. 1 dohovoru. Po preskúmaní napadnutého konania ústavný súd ďalej konštatuje,\nže okresný súd v priebehu celého konania nepostupoval dôsledne, neorganizoval svoju\nprácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil dostatok relevantných dôkazov potrebných\nna rozhodnutie vo veci samej. Požiadavku, aby ochrana práv bola poskytnutá v primeranej\ndobe, netreba osobitne odôvodňovať. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv\nmôže byť dostatočne spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania,\nale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne\nna ostatných občanov.\n12. Ústavný súd reagujúc na argumentáciu podpredsedníčky okresného súdu uvádza,\nže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie\nefektívneho postupu v konaní. Po odpadnutí zákonnej prekážky súd nekonal dostatočne\nplynulo tak, aby v primeranej lehote došlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. V konaní\nbolo vykonané len jedno pojednávanie 2. augusta 2016, na ktorom však okresný súd\nsťažovateľovi uložil len povinnosť predloženia dôkazov, resp. úpravy petitu bez toho, aby\nvec aj reálne prejednal. Ústavný súd konštatuje, že tieto úkony mohli byť uskutočnené aj\npred pojednávaním, čím by bol postup v konaní plynulejší. Okresný súd nepostupoval\nv konaní dôsledne, neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe zadovážil\ndostatok relevantných dôkazov potrebných na rozhodnutie vo veci samej.\n13. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu,\nktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd\nneakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,\nIII. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj\nskutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť\nprimeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt\npožiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie\nuplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku\nnezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom\nkonaní.\n\n6\n\n14. Pri posudzovaní správania sťažovateľa v priebehu konania ústavný súd nezistil\nskutočnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na celkovú dĺžku konania.\n15. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, aký význam má\npre sťažovateľa predmetné konanie. Náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného\npomeru smeruje zásadne k zabezpečeniu základných životných potrieb, a preto sťažovateľ\nprávom žiadal o urýchlené skončenie veci a nastolenie právnej istoty.\n16. Pri zvážení všetkých už uvedených kritérií ústavný súd dospel k záveru, že\ndoterajším neefektívnym postupom okresného súdu a celkovou dĺžkou konania došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej\npráva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže\nústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho\nžiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4\nzákona o ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd\ndospel k záveru, že iba konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Vzhľadom\nna povahu veci a celkovú dĺžku konania ústavný súd považuje v danom prípade sumu\n2 000 € za zodpovedajúcu primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu,\nktorú zatiaľ utrpel. Pritom ústavný súd vzal do úvahy dôvody celkovej dĺžky konania\n(bod 9 nálezu), ako aj skutočnosť, že ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 49/04 zo 17. júna\n2004 už raz primerané zadosťučinenie sťažovateľovi priznal, a to v konaní o neplatné\nskončenie pracovného pomeru, ktoré má priamy súvis na nadväzujúce konanie o náhradu\nmzdy.\n\n7\n\n18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.\n19. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešného sťažovateľa.\nS poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 363,80 € (2 úkony právnej pomoci v roku 2016, t. j. prevzatie a príprava\nzastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti, po 143 € + DPH a 2 x paušálna náhrada hotových\nvýdavkov po 8,58 € + DPH). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto\nnálezu.\n20. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22 marca 2017\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-pri prerušení konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/134/1995", "guid": "687f0b7b-7d41-4d1f-aa69-ee95496ce66b:9cf4621b-2764-4f3b-8224-2b20b563cb10", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7eba7b92-f253-4e3f-a244-21ea5a7a9c35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 317/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 317/2010 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7eba7b92-f253-4e3f-a244-21ea5a7a9c35"}, {"guid": "ussr:6993b8b6-5dbd-4e9b-9789-4d2b65d49a25", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 322/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 322/2010 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6993b8b6-5dbd-4e9b-9789-4d2b65d49a25"}, {"guid": "ussr:8a1f069b-39e4-452d-b77b-d89409c15b4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 413/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/08 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a1f069b-39e4-452d-b77b-d89409c15b4b"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:08a4eac4-f649-4850-85f8-b88b5a008799", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 49/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 49/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08a4eac4-f649-4850-85f8-b88b5a008799"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:ee38e41d-2bcd-4e10-82f3-cc33edfb123f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 813/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 813/00 z 17. 1. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-01-17", "citacie_n": 735, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee38e41d-2bcd-4e10-82f3-cc33edfb123f"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}, {"guid": "ussr:5f08c263-f415-484f-ab47-0b81b42c6807", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/96 z 2. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-02", "citacie_n": 356, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.48.1996.1"}], "citovane_v": []}