{"guid": "ussr:81cbd3f2-fdad-48aa-a7b9-35b5fc5d0e7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.632.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 632/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 632/2016 z 30. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 632/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.632.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-11-30", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/81cbd3f2-fdad-48aa-a7b9-35b5fc5d0e7c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.632.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.632.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.632.2016.1/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 632/2016-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nPetra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti FRUCONA Košice, a. s., Textilná 6,\nKošice, zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Čollákom, Floriánska 19, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 2 Co 788/2014 z 15. októbra 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo spoločnosti FRUCONA Košice, a. s., vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 2 Co 788/2014 z 15. októbra 2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 788/2014 z 15. októbra 2015\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti FRUCONA Košice,\na. s., trovy právneho zastúpenia v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur\na sedemdesiatdeväť centov) na účet advokáta JUDr. Jaroslava Čolláka, Floriánska 19,\nKošice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Sťažnosti\n\nspoločnosti\n\nFRUCONA\n\nKošice,\n\na. s.,\n\nvo\n\nzvyšnej\n\nčasti\n\nnevyhovuje.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára\n2016 doručená sťažnosť spoločnosti FRUCONA Košice, a. s., Textilná 6, Košice (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 788/2014 z 15. októbra\n2015.\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v súdnom konaní vedenom Okresným súdom\nKošice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 45 C 47/2011 sa Daňový úrad Košice IV\n[neskôr Daňový úrad Košice (ďalej len „žalobca“)] domáhal proti sťažovateľke určenia\nneplatnosti právnych úkonov, „in concreto neplatnosti Dohody o výplate dividendy z 25. 2.\n2011... ako aj neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva z 25. 2. 2011“.\n3. Uznesením okresného súdu sp. zn. 45 C 47/2011 zo 14. novembra 2011 bolo\nkonanie zastavené z dôvodu, že žalobca nemal spôsobilosť byť účastníkom súdneho\nkonania, čo okresný súd vyhodnotil ako neodstrániteľnú podmienku konania. Na základe\nodvolania podaného žalobcom krajský súd uznesením sp. zn. 11 Co 385/2011 z 8. júna 2012\npotvrdil uznesenie okresného súdu zo 14. novembra 2011 o zastavení konania.\n\n2\n\n4. Keďže rozhodnutie o zastavení konania sa nevyhlasovalo za prítomnosti\núčastníkov konania a nešlo ani o rozhodnutie vo veci samej, sťažovateľka bola okresným\nsúdom vyzvaná, aby vyčíslila trovy konania do 10 dní.\n5. Sťažovateľka vyčíslila trovy konania v podaní zo 14. augusta 2012, pričom\nokresný súd uznesením sp. zn. 45 C 47/2011 z 5. septembra 2012 zaviazal žalobcu nahradiť\nsťažovateľke trovy konania vo výške 46 098,14 €. Na základe odvolania žalobcu krajský\nsúd uznesením sp. zn. 2 Co 346/2012 zo 17. januára 2013 potvrdil uznesenie okresného\nsúdu z 5. septembra 2012 a zaviazal žalobcu nahradiť sťažovateľke aj trovy odvolacieho\nkonania vo výške 5 766,97 €.\n6. Proti obidvom uvedeným uzneseniam podal generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie, na základe\nktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.\n8 M Cdo 1/2013 z 30. januára 2014 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) obe uznesenia\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľka podala proti uzneseniu najvyššieho súdu sťažnosť ústavnému súdu,\nktorá bola uznesením sp. zn. I. ÚS 231/2014 z 21. mája 2014 odmietnutá.\n8. Následne vo veci opakovane rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.\n45 C 47/2011 zo 4. júla 2014 tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na\nnáhradu trov konania. Po podaní odvolania krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil\nuznesenie okresného súdu ako vecne správne vychádzajúc z právneho názoru najvyššieho\nsúdu uvedeného v jeho uznesení z 30. januára 2014.\n9. Sťažovateľka uviedla, že právny názor krajského súdu, ktorý bol viazaný právnym\nnázorom najvyššieho súdu, o aplikácii § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“), považuje za svojvoľný a ústavne neakceptovateľný, pretože nezohľadňuje\ncharakter predchádzajúceho rozhodovania súdov (konanie bolo zastavené) a neberie\ndo úvahy § 151 ods. 4 OSP, ktorý rieši situáciu, v ktorej sa ocitla sťažovateľka\npo právoplatnom (a súčasne nevyhlásenom) rozhodnutí, ktorým konanie o určenie\n3\n\nneplatnosti právnych úkonov skončilo. Ustanovenie § 151 ods. 1 OSP rieši situáciu, keď sa\nkonanie končí rozhodnutím, ktoré sa vyhlasuje. Ide buď o rozsudok alebo uznesenie, ktoré\nsa vyhlasuje prítomným účastníkom konania. Okresný súd v právnej veci sťažovateľky\nrozhodol uznesením o zastavení konania, ktoré sa nevyhlasovalo, a preto podľa\nsťažovateľky nie je možné aplikovať § 151 ods. 1 OSP. Keďže súčasne uznesenie\no zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej (ide o procesné rozhodnutie), nie je\nnamieste ani aplikácia § 151 ods. 3 OSP.\n10. Okresný súd vo výzve na vyčíslenie trov konania postupoval podľa § 151 ods. 4\nOSP, v zmysle ktorého súd vyzve účastníka konania na vyčíslenie trov do troch pracovných\ndní od doručenia výzvy. Sťažovateľka podala návrh na náhradu trov konania 4. mája 2011,\nokresný súd vo výzve na vyčíslenie trov konania určil lehotu 10 dní. Podľa sťažovateľky\nrozdiel medzi zákonnou trojdňovou lehotou a lehotou určenou vo výzve okresného súdu nie\nje možné pričítať na ťarchu účastníka, a preto je potrebné predložené vyčíslenie trov\nkonania považovať za riadne a včasné.\n11. Opačný postup krajského súdu považuje sťažovateľka za priamy zásah\ndo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože ide o svojvoľný,\narbitrárny a v zákone nemajúci oporu výklad relevantných právnych noriem, ktorý popiera\nich význam a zmysel, a preto je ústavne nekonformný. Výklad aplikovaný všeobecnými\nsúdmi nezohľadňuje pravidlá pre vyčíslenie trov konania v prípade, ak sa konečné\nrozhodnutie nevyhlasuje.\n12. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na náhradu trov konania predstavuje\npohľadávku sťažovateľky, napadnutým uznesením krajského súdu došlo aj k zásahu\ndo základného práva sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n13. Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti FRUCONA Košice, a.s. na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\n4\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 2 Co 788/2014-249 z 15. 10. 2015 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 788/2014-249 z 15. 10. 2015\nsa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n363,79 EUR na účet JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti\nnálezu.“\n14. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné\na zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, a preto ju\nuznesením č. k. I. ÚS 632/2016-15 z 12. októbra 2016 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1\na 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n15. Krajský súd v podaní sp. zn. 1 SprV/884/2016 doručenom ústavnému súdu\n26. októbra 2016 formuloval svoje stanovisko, keď uviedol:\n«Konanie vo veci bolo zastavené uznesením č.k. 45C 47/2011-148 zo dňa\n14.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2012 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Košiciach č.k. 11 Co 385/2011-163 zo dňa 8.6.2012.\nAni jedno z vyššie uvedených uznesení nebolo vyhlásené a odporcovi boli doručené\ndňa 21.11.2011 (uznesenie okresného súdu) a 28.6.2012 (uznesenie krajského súdu).\nOdporca navrhol priznať mu náhradu trov konania v podaní zo dňa 4.5.2011 (čl. 119\nspisu okresného súdu).\nVýzvou okresného súdu zo dňa 1.8.2012 bol odporca v zmysle ust. § 151 ods. 4 O.s.p.\nvyzvaný na vyčíslenie trov konania v lehote 10 dní od doručenia výzvy, t.j. od 11.8.2011,\nkedy výzvu prevzal.\nVyčíslenie trov odporcu bolo okresnému súdu doručené 15.8.2012 a uznesením č.k.\n45C 47/2011-173 zo dňa 5.9.2012 okresný súd priznal odporcovi trovy konania v ním\nvyčíslenom rozsahu, aplikujúc ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. a vychádzajúc zo záveru\no zavinení zastavenia konania navrhovateľom.\n5\n\nUznesenie bolo na základe odvolania podaného navrhovateľom potvrdené uznesením\nKrajského súdu v Košiciach č.k. 2 Co 346/2012-186 zo dňa 17.1.2013, ktorý sa stotožnil\ns dôvodmi uznesenia okresného súdu, a teda aj s jeho postupom podľa ust.§ 151 ods.4\nO.s.p..\nNa základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom dňa\n23.10.2013 Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8 MCdo 1/2013-209 zo dňa 30.1.2014 zrušil obe\nrozhodnutia (2Co 346/2012 aj 45C 47/2011) a vec vrátil Okresnému súdu Košice II na nové\nrozhodnutie o trovách konania, pričom v ďalšom konaní je pre neho záväzný právny názor\nnajvyššieho súdu.\nNajvyšší súd SR v uznesení 8MCdo 1/2013-209 z 30.1.2014 vyslovil záver, že „ak\nodporca nevyčistil trovy konania v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p., postupovali\nsúdy oboch stupňov nesprávne, ak priznali odporcovi trovy právneho zastúpenia“.\nV odôvodnení ďalej uviedol, že „Občiansky súdny poriadok pre vyčíslenie trov\nkonania určuje lehotu troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. V danom prípade\nza vyhlásenie rozhodnutia je potrebné považovať deň doručenia rozhodnutia o zastavení\nkonania a za deň vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu deň doručenia tohto\nrozhodnutia (viď Števček/Ficová a kolektív, Občiansky súdny poriadok - komentár I. diel,\ndruhé vydanie, C-H-Beck, str. 604). Z obsahu spisu vyplýva, že odporca nepostupoval\nv súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a trovy konania, ktoré si uplatnil, nevyčíslil\nv zákonom stanovenej lehote, t.j. do troch pracovných dní od vyhlásenia (resp. doručenia)\nrozhodnutia o zastavení konania. Odporca (v zastúpení advokátom) prevzal rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa, ktorým súd konanie zastavil, dňa 21.novembra 2011 (pondelok).\nLehota na vyčíslenie trov konania uplynula dňa 24.novembra 2011 (ktorý deň bol štvrtok).\nTaktiež trovy odvolacieho konania si odporca nevyčíslil v zákonom určenej lehote.\nRozhodnutie odvolacieho súdu bolo odporcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené\n20.júna 2012 (streda). Lehota na vyčíslenie trov odvolacieho konania uplynula dňa 25.júna\n2012 (pondelok). Trovy konania odporca vyčíslil až podaním, ktoré doručil súdu dňa\n15. augusta 2012, teda zjavne po lehote určenej zákonom“.\nZ vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplynul záver, že odporcom\nboli vyčíslené trovy konania po zákonom určenej lehote, a preto mu ich náhradu nie je\nmožné priznať, pričom je potrebné vychádzať z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a za deň vyhlásenia\nrozhodnutia je potrebné považovať deň jeho doručenia.\n6\n\nVyššie vysloveným záväzným právnym názorom (§ 243d ods. 1 O.s.p.) sa riadil\nokresný súd ako aj krajský súd pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania, kedy\nuznesením č.k. 4C 47/2011-235 zo dňa 4.7.2014 v spojení s uznesením sp. zn. 2Co 788/2014\nzo dňa 15.10.2015 bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania.\nOkresný súd v plnom rozsahu prevzal do odôvodnenia závery uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR č.k. 8 MCdo 1/2013-209 z 30.1.2014, ktoré boli pre neho v zmysle ust. § 243d\nods. 1 O.s.p. záväzné a neboli splnené podmienky, kedy by sa mohol od nich odchýliť\n(zmena skutkového stavu po rozhodnutí súdu, zmena právnej úpravy alebo zmena\njudikatúry, vzťahujúcej sa na danú vec).\nArgumentácia odporcu, že súd mal v prejednávanej veci postupovať podľa ust. § 151\nods.4 O.s.p., lebo rozhodnutie o zastavení konania sa nevyhlasovalo, nebola spôsobilá\nprivodiť zmenu rozhodnutia v jeho prospech na základe ním podaného odvolania, lebo aj\nodvolací súd hol viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, vysloveným vo vyššie\nuvedenom rozhodnutí, v zmysle ktorého odporca nevyčíslil trovy konania podľa § 151 ods. 1\nvety druhej O.s.p. v zákonnej lehote, a preto mu ich nemožno priznať. Z týchto dôvodov\npotvrdil uznesenie okresného súdu.\nOdvolací súd nemal možnosť odchýliť sa od vysloveného právneho názoru\nz rovnakých dôvodov ako okresný súd, a to aj s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Cdo 12/2016 z 31.3.2016, ktoré bolo dňa 19.9.2016 na zasadnutí\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté na uverejnenie v Zbierke stanovísk\nNS a rozhodnutí súdov SR.\nPokiaľ krajský súd aj okresný súd postupovali pri rozhodovaní o trovách konania\npodľa ust. § 151 ods.4 O.s.p., t.j. vyzvali odporcu na ich vyčíslenie a následne mu ich\npriznali, ich uznesenia boli zrušené najvyšším súdom z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Aplikácia ust. § 151 ods. 4 O.s.p. pri novom rozhodovaní o trovách konania\ntak bola vylúčená.\nPokiaľ sťažovateľ namieta, že krajský súd si osvojil závery najvyššieho súdu,\ns ktorými sťažovateľ nesúhlasí, táto povinnosť vyplývala pre krajský súd z ust. § 243d ods. 1\nO.s.p. a (pre jeho sudcov) aj z ust. § 2 ods.4 zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich.\nRozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 8 MCdo 1/2013-209 z 30.1.2014 nebolo\nzrušené na základe ústavnej sťažnosti podanej odporcom dňa 17.4.2014, ktorá bola dňa\n7\n\n21.5.2014 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (sp. zn. I. ÚS 231/2014) a v čase\nrozhodovania krajským súdom v konaní sp. zn. 2Co 788/2014 (dňa 15.10.2015) sa preto\nodvolací súd riadil záväzným právnym názorom súdu vyššieho stupňa.\nZ vyššie uvedených dôvodov nestotožňujeme sa s tvrdením sťažovateľa o porušení\njeho ústavných práv uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 2Co 788/2014 z 15.10.2015.\nOdvolací súd vydal rozhodnutie rešpektujúc zákonom ustanovenú povinnosť.»\n16. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 7. novembra\n2016 uviedla:\n«Krajský súd vo svojom vyjadrení v podstate konštatoval vlastnú viazanosť právnym\nnázorom, ktorý vyslovil Najvyšší súd SR v skoršom zrušujúcom uznesení sp. zn. 8 MCdo\n1/2013 z 30.1.2014 (ďalej len „najvyšší súd“ a „zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu“),\nod ktorého sa nemohol odkloniť.\nK vyjadreniu krajského súdu sťažovateľ zotrvávajúc na obsahu a dôvodoch ústavnej\nsťažnosti len v stručnosti dodáva:\n(i) Zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu trpí rovnakými ústavne relevantnými\nvadami, ako neskoršie uznesenie súdu prvej inštancie a napadnuté uznesenie krajského\nsúdu.\n(ii) Sťažnosť sťažovateľa proti skoršiemu zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu bola\nústavným súdom odmietnutá, a to uznesením sp. zn. I. ÚS 231/2014 z 21.5.2014, kde\nústavný súd väčšinovým názorom senátu konštatoval, že sťažnosť je podaná predčasne,\nkeďže sťažovateľ bude mať možnosť uplatniť svoju obranu ešte v konaní pred súdom prvej\ninštancie ako aj odvolacím súdom.\n(iii) Inak povedané, skoršia sťažnosť sťažovateľa nebola - v rozhodujúcej otázke\ntýkajúcej\n\nsa\n\n„včasnosti“\n\nuplatnenia\n\na\n\nvyčíslenia\n\ntrov\n\nkonania\n\n– odmietnutá\n\ns konštatovaním, že právny názor najvyššieho súdu v zrušujúcom uznesení je ústavne\nkonformný.\n(iv) Ústavná akceptovateľnosť tohto názoru najvyššieho súdu - neskôr prevzatá\nsúdom prvej inštancie ale aj odvolacím súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia - totiž\nústavným súdom doposiaľ posudzovaná nebola.\n\n8\n\n(v) Ak sa sťažovateľ z dôvodov uvedených v ústavnej sťažnosti nestotožňuje\ns výrokom ani odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu, tento jeho nesúhlas sa\nrovnako sa vzťahuje na zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu.\n(vi) Pokiaľ je preto právny názor najvyššieho súdu ústavne neakceptovateľný\na priamo zasahujúci do označených práv sťažovateľa, krajský súd sa svojej zodpovednosti\nza zásah do týchto práv sťažovateľa nemôže zbaviť tým, že poukáže len na svoju viazanosť\ntýmto ústavne neakceptovateľným názorom.\nSťažovateľ preto trvá na všetkých dôvodoch, ktorými v sťažnosti odôvodnil zásah\ndo jeho označených práv, a z dôvodov hospodárnosti ich v tomto stanovisko nebude\nopakovať. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol v súlade s petitom jeho sťažnosti tak,\nže\n1. Základné právo spoločnosti FRUCONA Košice, a.s. na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 2 Co 788/2014-249z 15.10.2015 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 788/2014-249 z 15.10.2015 sa\nzrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n545,69 EUR na účet JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti\nnálezu.\nPre prípad úspechu v konaní si uplatňuje trovy konania, ktoré vyčísľuje s poukazom\nna § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 1/6 výpočtového základu\nza jeden úkon právnej pomoci: 3 úkony právnej pomoci po 143 €, t. j. prevzatie a príprava\nzastúpenia, sťažnosť na ústavný súd, stanovisko k vyjadreniu krajského súdu, 3 x paušálna\nnáhrada hotových výdavkov po 8,58 €, + 20 % DPH v sume 90,95 €, spolu v sume\n545,69 €.»\n17. Ústavný súd po posúdení predložených stanovísk dospel k názoru, že\nod pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a so súhlasom účastníkov\nkonania od ústneho pojednávania vo veci samej upustil a rozhodol na neverejnom zasadnutí.\n9\n\nII.\n18. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických\na právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n21. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok.\n22. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ústavného\nsúdu vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru v sebe okrem iných práv a záruk (právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť\nkonania a pod.) zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, pričom „Právo na\nspravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument\nprednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je\nz hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (napr. Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko\nz 9. 12. 1994).\n23. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\n10\n\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n24. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už konštatoval, že v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v zásade nie je skutkovým súdom, ktorý by\nvykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ktorým by mohol či mal odhaľovať\npravdivosť skutkových tvrdení (I. ÚS 200/2011). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež uvádza,\nže aj podľa rozhodovacej činnosti Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73,\nX. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H. v. United Kingdom) sa pod spravodlivým\nsúdnym procesom na účely čl. 6 dohovoru v žiadnom prípade nechápe právo účastníka\nsúdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne\na faktické okolnosti konkrétneho prípadu.\n25. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný súd je\nv súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu\numožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či\ntieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade s ústavnoprocesnými zásadami upravenými v ústave.\n26. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n11\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n27. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade\ntrov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\n28. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu tiež platí, že rozhodovanie\no trovách konania pred všeobecnými súdmi patrí v zásade do výlučnej kompetencie týchto\nsúdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd\npreto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov\no trovách konania. Problematika súvisiaca s konaním a rozhodovaním o náhrade trov\nkonania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade, ak by vo veci konajúci\nvšeobecný súd extrémne vybočil z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo\ndôjsť v zásade len na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona,\nktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (I. ÚS 5/2011)\n29. V posudzovanej veci okresný súd uznesením zo 14. novembra 2011 zastavil\nkonanie o určenie neplatnosti právnych úkonov z dôvodu, že žalobca nemal v danom konaní\nspôsobilosť byť účastníkom konania, čo okresný súd a v odvolacom konaní aj krajský súd\nv uznesení z 8. júna 2012 vyhodnotili ako neodstrániteľný nedostatok podmienok konania.\nSúčasne bolo rozhodnuté, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením\npo nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania (28. júna 2012), ktoré sa\nnevyhlasovalo v prítomnosti účastníkov. Následne okresný súd vyzval sťažovateľku, aby\nv lehote 10 dní predložila vyčíslenie trov konania. Výzva bola sťažovateľke doručená\n9. augusta 2012 a sťažovateľka doručila vyčíslenie trov 15. augusta 2012, teda\nv ustanovenej lehote.\n12\n\n30. Okresný súd uznesením z 5. septembra 2012 rozhodol, že žalobca je povinný\nuhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 46 098,144 € v zmysle § 146 ods. 2 OSP,\npretože zastavenie konania bolo zavinené žalobcom. Na základe odvolania podaného\nžalobcom krajský súd uznesením zo 17. januára 2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa\npodľa § 219 ods. 1 a 2 OSP a súčasne rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť aj trovy\nodvolacieho konania.\n31. Na základe podnetu žalobcu podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie,\nv ktorom žiadal zrušiť obe rozhodnutia o trovách konania. Najvyšší súd uznesením sp. zn.\n8 M Cdo 1/2013 z 30. januára 2014 zrušil uznesenie krajského súdu zo 17. januára 2013,\nako aj jemu predchádzajúce uznesenie okresného súdu, ktorým bola sťažovateľke priznaná\nnáhrada trov konania, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd tak\nrozhodol aplikujúc § 151 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého lehota na vyčíslenie trov konania\nplynie odo dňa vyhlásenia rozhodnutia, a preto dospel k právnemu záveru, že lehota troch\npracovných dní plynula sťažovateľke od vyhlásenia, resp. doručenia uznesenia okresného\nsúdu o zastavení konania (21. novembra 2011) a uplynula 24. novembra 2011. Uznesenie\nkrajského súdu z 8. júna 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu\no zastavení konania, bolo sťažovateľke doručené 20. júna 2012, teda lehota na vyčíslenie\ntrov konania jej uplynula 25. júna 2012. Pokiaľ sťažovateľka vyčíslila trovy konania až na\nzáklade výzvy okresného súdu 15. augusta 2012, podľa názoru najvyššieho súdu tak urobila\npo uplynutí zákonnej lehoty.\n32. Sťažnosť sťažovateľky doručená ústavnému súdu 22. apríla 2014 vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu bola\nodmietnutá uznesením sp. zn. I. ÚS 231/2014 z 21. mája 2014 pre nedostatok právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie, ako aj z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti, teda ústavný súd sťažnosť sťažovateľky meritórne neposudzoval.\n33. Okresný súd po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol uznesením zo 4. júla\n2014 v súlade so záväzným právnym záverom najvyššieho súdu tak, že žiaden z účastníkov\n\n13\n\nnemá právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania podaného sťažovateľkou\nkrajský súd napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie okresného súdu.\n34. Námietky sťažovateľky vyplývajúce zo sťažnosti sa dotýkajú právneho\nhodnotenia zisteného skutkového stavu v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania\nkrajským súdom v odvolacom konaní (ako aj okresným súdom), ktoré viazané právnymi\nzávermi najvyššieho súdu obsiahnutými v uznesení o mimoriadnom dovolaní, ktoré je\npodľa sťažovateľky rovnako nesprávne a arbitrárne, rozhodli v rozpore s v tom čase\nplatnými a účinnými na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.\nSťažovateľka najmä argumentovala, že uznesenie o zastavení konania je procesným\nrozhodnutím, ktoré nebolo vyhlasované, a preto nie je namieste aplikovať § 151 ods. 1 OSP\na okresný súd mal postupovať podľa § 151 ods. 4 OSP a vyzvať sťažovateľku na vyčíslenie\ntrov konania, keďže v konaní navrhla o nich rozhodnúť. Okresný súd vyzval sťažovateľku\npo nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania na ich vyčíslenie v lehote\n10 dní, hoci § 151 ods. 4 OSP ustanovuje lehotu troch pracovných dní od doručenia výzvy.\nRozdiel medzi zákonnou lehotou a lehotou stanovenou okresným súdom nemožno podľa\nnázoru sťažovateľky pripísať na jej ťarchu, keďže sťažovateľka vyčíslenie trov konania\ndoručila v súdom stanovenej lehote, teda včas.\n35. Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd\nna návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje\nnáhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní\nod vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu\nprizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia\ns výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho\nzastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom\nprípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto\núčastníkovi v rozhodnutí, ktorým konanie končí.\nPodľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu\núčastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže\nrozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci\n14\n\nsamej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým,\nže lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nPodľa § 151 ods. 4 OSP ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje\na bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do\ntroch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.\n36. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu o zastavení konania pre\nnesplnenie podmienok konania potvrdené v odvolacom konaní krajským súdom obsahovalo\naj výrok o oddialení rozhodnutia o trovách konania, v odôvodnení odkazujúc na § 151\nods. 3 OSP, ktorý uvedenú možnosť pripúšťa iba vtedy, ak príslušný súd rozhoduje vo veci\nsamej. V takom prípade odsek 3 vymedzuje ex lege aj začiatok plynutia lehoty na vyčíslenie\ntrov konania, a to od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ako aj jej trvanie, a to tri\npracovné dni. Uznesenie o zastavení konania však nie je rozhodnutím vo veci samej, ale\nprocesným rozhodnutím, ktoré sa v prípade sťažovateľky nevyhlasovalo, a preto v zmysle\n§ 151 ods. 4 OSP vznikla aj povinnosť okresnému súdu vyzvať sťažovateľku ako žalovanú\nna vyčíslenie trov, keďže v konaní podala návrh na rozhodnutie o trovách. V takom prípade\nplynie trojdňová lehota odo dňa doručenia výzvy. Obe tieto ustanovenia (§ 151 ods. 3\na § 151 ods. 4 OSP) nie je možné podľa názoru ústavného súdu efektívne aplikovať\nsúčasne.\n37. Ak okresný súd v nemeritórnom uznesení o zastavení konania rozhodol\nvo výroku aj o tom, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia,\npostupoval tak v rozpore s § 151 ods. 3 OSP, ktorý túto možnosť „expressis verbis“\nupravuje iba v prípade meritórnych rozhodnutí. Pokiaľ následne okresný súd (v čase pred\nuznesením najvyššieho súdu) zaslal sťažovateľke výzvu na vyčíslenie trov konania v súlade\ns § 151 ods. 4 OSP, hoci v nesprávne ustanovenej lehote 10 dní, svoj predchádzajúci\nnesprávny procesný postup aspoň čiastočne konvalidoval. Ústavný súd zastáva názor, že\nvýzva na vyčíslenie trov konania bola v prípade sťažovateľky zaslaná v súlade s § 151\nods. 4 OSP a ústavný súd uvedený postup hodnotí ako pozitívnu snahu okresného súdu\nposkytnúť ochranu práv sťažovateľke ako účastníkovi konania, a to najmä za situácie, keď\nzastavenie konania nezavinila a trovy konania si riadne uplatnila.\n\n15\n\n38. Pokiaľ okresný súd, ako aj krajský súd ako odvolací súd pri rozhodovaní\no trovách konania (v čase po uznesení najvyššieho súdu, ktorého právnym názorom boli\nviazané) sťažovateľke náhradu trov konania nepriznali, pretože vyčíslenie trov konania\ndoručené sťažovateľkou považovali za oneskorené, tak podľa názoru ústavného súdu\nnerešpektovali relevantnú právnu úpravu, resp. nesprávne aplikovali ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného dôvodu sa napadnuté uznesenie krajského\nsúdu javí ako svojvoľné a výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania ako\narbitrárny.\n39. Ústavný súd považuje za potrebné zaujať stanovisko aj k uzneseniu najvyššieho\nsúdu, v ktorom vyslovil pre okresný súd, ako aj krajský súd záväzný právny názor (§ 226\nOSP), ktorým sa uvedené všeobecné súdy pri prijímaní rozhodnutí o náhrade trov konania\naj riadili. Ústavný súd konštatuje, že ak po právoplatnom ukončení konania pred\nvšeobecnými súdmi ústavný súd pri meritórnom prerokovaní sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy dospeje k záveru, že právne názory formulované v uznesení najvyššieho súdu\na rešpektované v ďalších fázach konania súdmi nižšej inštancie nespĺňajú požiadavky\nplynúce pre sťažovateľku zo základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,\nnevylučuje to kladné rozhodnutie o takej sťažnosti.\n40. Ústavný súd totiž nie je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným\nv jeho zrušujúcom uznesení, ktorým sa vec vracia na ďalšie konanie okresnému súdu.\nSúčasne, ak by sa obrana všeobecných súdov v konaní o neskôr podanej sťažnosti\nsťažovateľky odvíjala od poukazu na povinnosť súdu nižšej inštancie rešpektovať\nvyslovený, hoci ústavne nesúladný právny názor súdu vyššej inštancie, nebráni to\nústavnému súdu vysloviť porušenie základných práv sťažovateľky.\n41. Ak bolo vo veci sťažovateľky preto právoplatne rozhodnuté o zastavení konania\na súčasne o odložení rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 3 OSP\nuznesením, ktoré sa nevyhlasovalo, a následne bolo nelogicky a v rozpore s ustanoveniami\nObčianskeho súdneho poriadku rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\ntrov konania z dôvodu oneskoreného vyčíslenia trov konania sťažovateľkou poukazujúc na\nzáväznosť právneho názoru vysloveného v uznesení najvyššieho súdu o mimoriadnom\n16\n\ndovolaní, ktorý v danom prípade považoval za procesne správny postup okresného súdu,\nako aj krajského súdu postup podľa § 151 ods. 1 OSP (počítanie lehoty na vyčíslenie trov\nkonania odo dňa vyhlásenia rozhodnutia), hoci v podnete generálneho prokurátora\nna podanie mimoriadneho dovolania tento na počítanie lehoty na vyčíslenie trov konania\nodvíja od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v súlade s § 151 ods. 3 OSP,\nústavný súd považuje uvedený procesný postup a rozhodovanie dotknutých všeobecných\nsúdov vo veci náhrady trov konania sťažovateľky za zmätočné a svojvoľné, neberúce\ndo úvahy argumenty sťažovateľky a ani charakter predchádzajúceho rozhodovania\no zastavení konania a účel § 151 ods. 4 OSP. Podľa názoru ústavného súdu sa § 151 ods. 1\nOSP vzťahuje na situáciu, keď súdne konanie končí rozhodnutím, ktoré sa vyhlasuje, teda\nide o rozsudok vyhlasovaný verejne alebo uznesenie vyhlasované za prítomnosti účastníkov\nkonania. Ustanovenie § 151 ods. 3 OSP zase rieši situáciu, keď všeobecný súd rozhodnutie\no trovách konania vyhradí na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a preto in\nconcreto neprichádza do úvahy aplikácia ani jedného z predmetných ustanovení. Jediným\nústavne akceptovateľným a garantujúcim ochranu označených práv sťažovateľky je preto\npostup podľa § 151 ods. 4 OSP, teda výzva na vyčíslenie trov konania, čo okresný súd pri\nprvom rozhodovaní o trovách konania aj učinil, hoci v nesprávne ustanovenej lehote.\n42. K uvedenému ústavný súd tiež dodáva, že nesprávne poučenie súdom ako\nznalcom práva nemôže byť na ťarchu účastníkov konania, a preto sa ústavný súd v danej\nveci stotožňuje s právnym názorom sťažovateľky, že v jej prípade nemožno prihliadnuť\nna zmeškanie takto stanovenej procesnej lehoty, pretože by jej bola odňatá možnosť konať\npred súdom.\n43. Vzhľadom na uvedené právne závery ústavný súd dospel k názoru, že v prípade\nsťažovateľky ide zo strany krajského súdu o svojvoľnú aplikáciu príslušných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku v takej intenzite, ktorá má za následok porušenie práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (v zmysle zásady iura novit curia),\nako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne ide aj\no zásah do vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\n\n17\n\nIII.\n44. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,\ntakéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\n45. Na základe toho, že ústavný súd rozhodol o porušení označených práv\nsťažovateľky napadnutým rozsudkom krajského súdu, v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy toto\nrozhodnutie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude tento\nviazaný právnym názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).\n46. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby jej ústavný\nsúd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslila sumou 545,69 €.\n47. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.\n48. Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o úhrade trov\nkonania. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v sume\n303,16 € vrátane režijného paušálu (2 x 143 € + 2 x 8,58 €). Keďže právny zástupca\npredložil ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena za poskytnuté právne\nslužby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 % (§ 18 ods. 3 vyhlášky),\nčo predstavuje celkovú sumu 363,79 €.\n49. Podanie právneho zástupcu sťažovateľky doručené ústavnému súdu 7. novembra\n2016 (stanovisko k vyjadreniu krajského súdu) nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho\n\n18\n\nobsah (sumarizácia dosiaľ známych skutočností) ako podanie relevantné na rozhodnutie\nvo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.\n50. Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku).\n51. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. novembra 2016\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "trovy konania-náklady konania", "arbitrárnosť", "súd-viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/788/2014", "guid": "f8ea68f0-07a6-47b2-94fc-bd8da34c8e71:030d516c-f8aa-46f0-a7f0-6c67a6c70e29", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:db9870e4-522f-4a50-b228-287678f44075", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 231/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 231/2014 z 21. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db9870e4-522f-4a50-b228-287678f44075"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:9b2d9140-41ba-421f-ae62-398e277337c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b2d9140-41ba-421f-ae62-398e277337c7"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "3e067a41-5a4c-4dd4-b627-76d37b6d33a3:bb4c966c-33c8-4a3d-a516-5d6adca3a166", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:7211208242.2", "spisova_znacka": "8MCdo/1/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/1/2013 z 29. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:7211208242.2"}, {"guid": "f8ea68f0-07a6-47b2-94fc-bd8da34c8e71:030d516c-f8aa-46f0-a7f0-6c67a6c70e29", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1413211501.1", "spisova_znacka": "2Co/788/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/788/2014 z 17. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1413211501.1"}, {"guid": "b11a2847-5b63-4cb8-a885-04aa4abd33c4:da2a5294-8a01-4037-9029-f5a12df2c31c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1510229399.1", "spisova_znacka": "2Co/346/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/346/2012 z 19. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-03-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1510229399.1"}, {"guid": "9b202781-5fcd-4b7a-9b2b-f73aa47bbdf5:7cb01be3-f902-4f6a-8801-c3ed368b9f0b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7211208242.1", "spisova_znacka": "11Co/385/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/385/2011 z 7. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7211208242.1"}], "citovane_v": [{"guid": "bd201caf-bc20-4dc7-aa0a-d8a996eb993c:fd2abe45-d3e2-4756-9cd7-e98287e89add", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7122204484.2", "spisova_znacka": "11Co/41/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/41/2025 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7122204484.2"}, {"guid": "aea5741d-ab73-495f-baa2-2ef7894f3b77:c9dec6ad-17fe-46b7-a9f4-3520b5fe9cd0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1", "spisova_znacka": "3To/22/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/22/2024 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1315011032.1"}, {"guid": "300ed6a0-5b32-4a24-b080-3da1bdc2ea81:428221fa-aea4-44c5-92ce-e0fe915299c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2313227923.3", "spisova_znacka": "11Co/33/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/33/2023 z 24. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2313227923.3"}, {"guid": "6b1c5ec8-6de3-46f3-8173-71a2041882ad:8f19c74d-c4ae-4427-80ef-0086e60bf1b3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8112233224.6", "spisova_znacka": "20Co/31/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/31/2020 z 22. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8112233224.6"}, {"guid": "6b1c5ec8-6de3-46f3-8173-71a2041882ad:9417a566-4f49-4da7-9315-8d511745c4ff", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8112233224.6", "spisova_znacka": "20Co/31/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/31/2020 z 22. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-03-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8112233224.6"}, {"guid": "0ee02380-98bc-41c8-a769-8f5e14bb869b:fcc08487-e7b7-42c9-aad5-c54b95f0b692", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4", "spisova_znacka": "6CoE/31/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/31/2018 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4"}, {"guid": "0ee02380-98bc-41c8-a769-8f5e14bb869b:1c52fc5a-dbc8-4dea-b52e-b94d3cbd9e6a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4", "spisova_znacka": "6CoE/31/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/31/2018 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4"}, {"guid": "0ee02380-98bc-41c8-a769-8f5e14bb869b:20e3218b-f507-4dca-85a1-8935f823be01", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4", "spisova_znacka": "6CoE/31/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/31/2018 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4"}, {"guid": "0ee02380-98bc-41c8-a769-8f5e14bb869b:99058d23-9710-4655-8402-d1b4e2ef55f4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4", "spisova_znacka": "6CoE/31/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/31/2018 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4"}, {"guid": "0ee02380-98bc-41c8-a769-8f5e14bb869b:eddaa576-b33f-48ed-a84a-99b0088416b1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4", "spisova_znacka": "6CoE/31/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/31/2018 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3215200585.4"}, {"guid": "f1c485cf-cf2b-49c4-abb3-5276c9b8933a:d6c00785-fe56-4f2a-9d06-fd03544cac98", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7211208242.3", "spisova_znacka": "3Co/41/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/41/2017 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7211208242.3"}]}