{"guid": "ussr:39a17d80-7af3-42ae-a551-554c93e1b6fb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.651.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 651/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 651/2016 z 23. 11. 2016", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 651/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.651.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/39a17d80-7af3-42ae-a551-554c93e1b6fb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.651.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.651.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.651.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 651/2016-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. novembra 2016\nv senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu\nPetra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 459/2013\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 Co 459/2013 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 459/2013\np r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť mu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 545,68 € (slovom päťstoštyridsaťpäť eur a šesťdesiatosem\ncentov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Eleny Ľalíkovej, Podbrezovská 34,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta\n2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8 Co 459/2013.\n2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:\n„1. Voči sťažovateľovi bolo v období r. 2007 až 2010 vedené nezákonné trestné\nkonanie, ktoré skončilo oslobodzujúci, rozsudkom Okresného súdu v Humennom z 25. 11.\n2009, č. k. 2 T 118/2007-445, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. 5. 2010.\n2. Po neuznaní nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia v rámci\npredbežného prerokovania, sťažovateľ podal 24. 5. 2011 žalobu o odškodnenie nezákonne\n\n2\n\nvedeného trestného konania voči nemu. Okresný súd rozsudkom z 5. 4. 2013, č. k.\n5 C 84/2011-161, žalobe sťažovateľa čiastočne vyhovel.\n3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obidvaja účastníci, v dôsledku\nčoho sa vec od 2. 8. 2013 nachádza na Krajskom súde v Bratislave v nerozhodnutom stave\na je vedená pod sp. zn. 8 Co 459/13, teda dlhšie, než tri roky a celkovo vyše päť rokov,\nresp. vyše 6 rokov od skončenia tr. konania, ktoré trvalo neoprávnene ďalšie tri roky, čo pre\njeho odškodnenie nemožno považovať za dobu primeranú podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 2 dohovoru.“\n3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný o jeho sťažnosti takto\nrozhodol:\n„a/ Základné právo\n\ngarantované čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\n\nods. 1 dohovoru, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 Co 459/13,\nporušené bolo.\nb/ Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v tomto konaní konať bez zbytočných\nprieťahov.\nc/ Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť\n\nprimerané\n\nfinančné zadosťučinenie vo výške 5.300 EUR, a to do 1 mesiaca.\nd/ Krajský súd Bratislava je povinný ohradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 363,78 EUR... do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu, a to na účet JUDr. Eleny\nĽalíkovej...“\n4. Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2016 do 28. februára\n2017 I. senát ústavného súdu rozhoduje v zložení: predseda senátu Milan Ľalík a sudkyňa\nMarianna Mochnáčová a sudca Peter Brňák. Na základe oznámenia podaného sudcom\nMilanom Ľalíkom o dôvodoch vylúčenia, resp. nevylúčenia z výkonu funkcie sudcu v tejto\nveci, bol uznesením sp. zn. II. ÚS 692/2016 z 8. septembra 2016 sudca Milan Ľalík\nvylúčený z konania a rozhodovania vo veci. Na základe čl. III platného rozvrhu práce\nústavného súdu namiesto vylúčeného predsedu I. senátu ústavného súdu rozhodovala\no predbežnom prerokovaní predsedníčka III. senátu Jana Baricová.\n\n3\n\n5. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné\na zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto ju\nuznesením č. k. I. ÚS 651/2016-13 z 12. októbra 2016 prijal na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1\na 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].\n6. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 13. októbra 2016\npredsedu krajského súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,\na zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.\n7. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 3542/16\ndoručenom ústavnému súdu 26. októbra 2016 faxom a následne 28. októbra 2016 poštou\nuviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci.\nVo vyjadrení ďalej okrem iného uviedol:\n«Právna vec žalobcu\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) proti SR\n\n-Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len „odporca“) o náhradu škody, bola od jej\npredloženia tunajšiemu súdu pridelená zákonnej sudkyni\n\npod sp. zn.\n\n8Co/459/2013.\nDňa 25.10.2016 sa k sťažnosti sťažovateľa zo dňa 05.08.2016 vyjadrila predsedníčka\nsenátu 8Co\n\n, ktorá poukázala; najmä na zaťaženosť senátu, ako aj na\n\nskutočnosť, že nešlo o vec, ktorá si vyžaduje prioritné vybavenie. Po predbežnom\nprerokovaní veci členmi senátu bol nariadený termín odvolacieho pojednávania na deň\n22.11.2016.\nPo oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s vyjadrením predsedníčky\nsenátu možno konštatovať, že vznik predmetnej situácie v konaní sp. zn. 8Co/459/2013 je\ndaný okolnosťami objektívnej povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených na\nvybavenie do senátu 8Co, spôsob ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho\nprideleným číslam spisových značiek tak, ako sú podané na Krajský súd v Bratislave, ako aj\npersonálnu vyťaženosť sudcov, pričom tieto skutočnosti majú nemalý vplyv na rýchlosť\nkonania v predmetnej veci.»\n\n4\n\n8. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu\nkrajského súdu doručenom ústavnému súdu 8. novembra 2016 uviedla:\n„1. Súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania podľa § 30 ods.2 zákona\no ústavnom súde a žiadame našej sťažnosti vyhovieť.\n2. K obsahovej stránke vyjadrenia predsedu krajského súdu dodávame:\na/ námietka zaťaženosti senátu nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa, ktorý má ústavou\ngarantované právo na ochranu svojich práv v primeranej dobe podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru;\nb/ námietka, že nejde o vec, ktorá si vyžaduje prioritné vybavenie, nie je správna a je\nv rozpore aj s judikatúrou ESĽP /viď JUPITER SK, s.r.o. v. SR, sť. č. 12800/13, v ktorej\nkompenzačné konanie trvajúce ako celok 3 roky a 1 mesiac, považoval za neprimerane dlhé,\nv dôsledku čoho priznal sťažovateľovi finančnú kompenzáciu v sume 3.100 EUR a pod./;\nc/ právo na odškodnenie či kompenzáciu za nezákonne vedené tr. konanie je až do\nskončenia tohto konania, stále veľmi dôležitou súčasťou života sťažovateľa, preto si\nobjektívne žiada venovať mu obzvlášť veľkú pozornosť zo strany súdov a to sa mu zo strany\nkrajského súdu nedostáva a\nd/ aj keď bol vytýčený termín pojednávania na 22.11.2016, jednak nie je zaručené, že\ntýmto dňom aj bude konanie skončené a jednak celková dĺžka konania už teraz je\nneprimeraná dobe, v ktorej sa mala právoplatne skončiť.\n3. Na trovách konania žiadame priznať odmenu za 3 úkony právnej služby v celkovej\nsume 545,68 E, vrátane DPH, ktorej platiteľkou je právna zástupkyňa sťažovateľa...“\n9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\n10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n5\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.\n11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného\npráva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.\n12. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú\nvo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\n\n6\n\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n16. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016\nzrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového\na správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), a Správneho súdneho poriadku\n(ďalej aj „SSP“).\n17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými\núčastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100\nods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších\nnávrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1\nOSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie\núčelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak\nsa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy\nsa bude konať nové pojednávanie.\n18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola\nčo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa CSP), resp.\núčastníkov konania (podľa CMP) a iných osôb. V zmysle § 5 SSP sa okrem iných týmto\nzákladným princípom civilného sporového konania spravuje aj konanie pred správnym\nsúdom. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného\nsporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku\n\n7\n\nso zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto\nporiadkov.\n19. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,\npodľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z ustanovení § 153\nCSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ustanovení § 168 − § 172 CSP\no predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 podľa\nktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom\npojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1\nprvej vety, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\n20. V zmysle § 25 SSP sa citované ustanovenia Civilného sporového poriadku\nprimerane použijú aj na konanie správneho súdu podľa Správneho súdneho poriadku,\npričom povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva aj s ustanovení § 103 ods. 1 SSP,\npodľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak,\naby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú\núčastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol\núčel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia\ndôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu. Ďalej táto povinnosť správneho\nsúdu vyplýva z § 105 ods. 1 SSP, podľa ktorého ak správny súd nariadi pojednávanie,\npripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní,\na z § 115 SSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo\nz dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho\nsúdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne\nnavrhnú.\n21. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania, pozn.) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\n\n8\n\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení § 34 CMP o vylúčení aplikácie okrem iných\nustanovení Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej\nkoncentrácie konania).\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom\nv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie\núčastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa\n\nuvedených kritérií\n\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n23. Predmetom konania pred krajským súdom je odvolanie sťažovateľa, ako aj\nSlovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„žalovaná“) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n5 C 84/2011 z 5. apríla 2013, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť z titulu náhrady\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (uznesením o začatí trestného stíhania,\ntrestným stíhaním, ako aj vydaním trestného rozkazu) sumu 1 070,53 € a náhradu\nnemajetkovej ujmy vo výške 10 000 €. Ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej\nagendy všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľom a krajským súdom ani\nso zreteľom na povahu veci ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by\nodôvodňovala záver o jej právnej či faktickej zložitosti.\n24. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa\nuplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\n\n9\n\ndohovoru. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu\nsťažovateľa.\n25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, bol postup samotného krajského súdu v napadnutom konaní.\n26. Zo sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že spis okresného súdu bol spolu\ns opravnými prostriedkami oboch sporových strán predložený krajskému súdu 2. augusta\n2013. Krajský súd až po uplynutí 38 mesiacov doručil žalovanej vyjadrenie sťažovateľa\nk jej odvolaniu a vyzval ju na zaujatie stanoviska a následne nariadil pojednávanie\nna 22. november 2016. Zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že na uvedenom pojednávaní\nkrajský súd vo veci vyhlásil rozsudok.\n27. Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení krajského\nsúdu, že „vznik predmetnej situácie v konaní sp. zn. 8Co/459/2013 je daný okolnosťami\nobjektívnej povahy so zreteľom na množstvo vecí pridelených na vybavenie do senátu 8Co,\nspôsob ich vybavovania podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových\nznačiek tak, ako sú podané na Krajský súd v Bratislave, ako aj personálnu vyťaženosť\nsudcov, pričom tieto skutočnosti majú nemalý vplyv na rýchlosť konania v predmetnej veci“.\nV uvedenej súvislosti ústavný súd súhlasí so stanoviskom sťažovateľa k vyjadreniu\nkrajského súdu a súčasne poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. I. ÚS 127/04,\nII. ÚS 311/06, IV. ÚS 665/2013), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí\nzabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase\nkonania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý\noprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na\nzmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní.\n\n10\n\n28. Ústavný súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 459/2013, a to predovšetkým jeho\nabsolútnou nečinnosťou v období od predloženia spisu okresného súdu krajskému súdu\n(2. augusta 2013) do vyzvania žalovanej k vyjadreniu sťažovateľa k jej odvolaniu\n(28. septembra 2016), došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd zdôrazňuje, že\ntzv. kompenzačné konanie pred krajským súdom trvá viac ako tri roky, a preto konštatuje,\nže postupom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nIII.\n29. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej\nosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.\n30. Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru krajským\nsúdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav\nprávnej neistoty, v ktorom sa sťažovateľ nachádza v procesnom postavení žalobcu.\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n32. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\n\n11\n\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\n33. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval finančné odškodnenie v sume 5 300 €,\nktoré odôvodňoval celkovou dĺžkou súdneho konania, ako aj skutočnosťou, že prieťahy\nv tzv. kompenzačnom konaní je potrebné posudzovať prísnejšie.\n34. Ústavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie počas\npredmetného konania, a skutočnosť, že vo veci zistil porušenie základného práva. Súčasne\nsa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je\nprípadná náhrada škody (napr. III. ÚS 339/07, III. ÚS 46/08 a pod.). So zreteľom na dĺžku\nnamietaného konania krajského súdu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že krajský súd v čase\nrozhodovania ústavného súdu vo veci rozhodol, považoval ústavný súd za odôvodnené\npriznať mu sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie\nnad ústavným súdom priznanú sumu.\n35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Elenou\nĽalíkovou a ktoré uplatnil v stanovisku k vyjadreniu krajského súdu v celkovej sume\n545,68 €. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n36. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá\nbola 858 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,\nspísanie sťažnosti a jej doplnenie, vyjadrenie k stanovisku krajského súdu) v súlade s § 1\nods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\n\n12\n\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 143 €, t. j. celkovo\n3 x 143 €, ktoré spolu s režijným paušálom 3 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) po zvýšení\no daň z pridanej hodnoty predstavujú celkovú sumu 545,68 € (454,74 + 20%).\n37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na\núčet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 CSP).\n38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;\nto neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie\nmedzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej\nrepublike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté\nrozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).\nV Košiciach 23. novembra 2016\n\n13", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/459/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b29b401f-d247-4a79-ad57-da7eb79670c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.692.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 692/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 692/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.692.2016.1"}, {"guid": "ussr:5a3c4a20-3da5-4af6-a8c4-c640b5144530", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 665/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 665/2013 z 20. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a3c4a20-3da5-4af6-a8c4-c640b5144530"}, {"guid": "ussr:5ec5b8f5-151f-42e7-abca-f785c77c5e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ec5b8f5-151f-42e7-abca-f785c77c5e33"}, {"guid": "ussr:15472110-3aef-4d58-9e19-c4285cd97b19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/07 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15472110-3aef-4d58-9e19-c4285cd97b19"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "d0f4bf5d-94cb-43c0-9fea-48489fcd27b6:07ca9af2-e5b4-4440-963d-7394e09fb008", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5111204907.1", "spisova_znacka": "8Co/459/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/459/2013 z 29. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-12-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111204907.1"}], "citovane_v": []}