{"guid": "ussr:5945beb2-bcaf-41d7-a449-b545a0084dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.66.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 66/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/2017 z 8. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 66/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.66.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5945beb2-bcaf-41d7-a449-b545a0084dcf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.66.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.66.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.66.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 66/2017-22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Klimčom, advokátska kancelária, Gen. M. R.\nŠtefánika 9, Trenčianske Teplice, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť\nmajetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40 K 36/2015 z 3. mája\n2016 a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 CoKR 38/2016 zo 7. júna 2016\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n17. augusta 2016 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok\nzaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 40 K 36/2015 z 3. mája 2016 a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 1 CoKR 38/2016 zo 7. júna 2016.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn. 40 K 36/2015\nz 30. septembra 2015 bola sťažovateľka ustanovená za správkyňu konkurznej podstaty\núpadcu\n\n, pričom v súvislosti s výkonom tejto funkcie sa podaním\n\ndoručeným okresnému súdu 4. januára 2016 domáhala v súlade s § 43 ods. 1 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) v spojení\ns § 12 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z.,\nktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), úhrady paušálnej odmeny v sume 6 638,78 €, a to za výkon funkcie\nsprávcu do doby konania prvej schôdze veriteľov, a to za včasné predkladanie správ\nokresnému súdu v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii o svojej činnosti.\nOkresný súd napádaným uznesením sp. zn. 40 K 36/2015 z 3. mája 2016 priznal\nsťažovateľke úhradu tejto paušálnej odmeny v sume 1 659,70 €, pričom jej krátenie oproti\nňou uplatnenému nároku odôvodnil tým, že sťažovateľka „... nepodala súdu prvú, druhú\na štvrtú písomnú správu v lehotách určených uznesením č. k. 40 K 36/2015-123 zo dňa\n30.09.2015 a zároveň sťažovateľka najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov\nnedoručila jeden rovnopis zoznamu pohľadávok na súd“.\n3. Dôvodiac tým, že prvú správu, ktorú mala sťažovateľka podať do 22. októbra\n2015, podala včas, pretože v tento deň ju aj okresnému súdu mailom zaslala a do 3 dní\ndoplnila zaslaním rovnopisu tejto správy poštu 23. októbra 2015; ako aj tým, že včas podala\naj druhú správu, ktorú mala podať do 11. novembra 2015, kedy túto správu aj na poštovú\n\n2\n\nprepravu podala, a napokon aj tým, že včas podala aj štvrtú správu, ktorú mala podať\ndo 2. januára 2016, pričom vzhľadom na to, že tento deň pripadol na sobotu, tak túto štvrtú\nsprávu spolu so zoznamom pohľadávok podala na poštovú prepravu 4. januára 2016, a teda\nvčas; sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu v zmysle poučenia o jeho\nprípustnosti odvolanie, ktoré však bolo uznesením krajského súdu sp. zn. 1 CoKR 38/2016\nzo 7. júna 2016 odmietnuté ako neprípustné.\n4. V súvislosti s napádaným rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 40 K 36/2015\nz 3. mája 2016 o krátení paušálnej odmeny sťažovateľke ako správkyni konkurznej podstaty\nsťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu uviedla:\n«Sťažovateľka mala a naďalej má za to, že prvostupňové rozhodnutie je nesprávne,\nsúd nesprávne vec právne posúdil, súd nezohľadnil základné pravidlá počítania lehôt, ktoré\nstanovujú, že ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný\ndeň lehoty je najbližší pracovný deň, a zároveň súd (okrem iného) nepriznal žiadne účinky\nelektronickému podaniu zo dňa 22.10.2015, prostredníctvom ktorého sťažovateľka zaslala\ndo podateľne súdu prvú písomnú správu o stave majetku a vykonaných úkonoch...\n... Vo všeobecnosti platí, že nie každý správca ma zriadené sídlo v meste, ktoré\nje sídlom konkurzného súdu. Bolo by neprimerané a nespravodlivé, aby lehota na podanie\npísomných správ sa považovala za hmotnoprávnu, nakoľko takáto lehota by kládla\nneúmerné požiadavky práve pre týchto správcov, ktorí by museli podávať na poštovú\nprepravu správy predčasne, aby správa bola podaná súdu v lehote (v tomto prípade nie je\nmožné opomenúť, že správca nevie ovplyvniť dĺžku poštovej prepravy a v prípade, ak by\nv dôsledku problému na strane pošty tá - ktorá správa nebola fyzicky podaná na súde\nv lehote, správca by bol nespravodlivo krátený vo svojej odmene, a to len v dôsledku\nskutočnosti, ktorú objektívne nemohol správca ovplyvniť)...\n... Zároveň je potrebné podotknúť, že veľká časť správcov zasiela písomné správy\nsúdu prostredníctvom poštovej prepravy, pričom ak by táto lehota mala byť hmotnoprávna,\nsprávca by bol nútený „vytvoriť časovú rezervu“, aby takto podaná správa bola doručená\nsúdu včas, a teda eventuálne ešte predtým ako mu bude doručená odpoveď od príslušných\ninštitúcií na jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti, nakoľko práve tieto žiadosti slúžia ako\nzákladný prostriedok pre správcu na zisťovanie stavu majetku úpadcu...\n\n3\n\nJe nepochybné, že dodržiavanie lehôt v konkurznom konaní má priamu súvislosť\ns rýchlosťou súdneho konania, na druhej strane je však potrebné uviesť, že ak by dodržanie\nlehoty zo strany súdu malo byť v konflikte so zachovaním procesných práv (vrátane\nprocesných práv správcu), je namieste uprednostniť zachovanie práv účastníkov konania\na konkurzného správcu pred dodržaním lehoty, ktorú súd považuje (eventuálne)\nza hmotnoprávnu. Tak isto sťažovateľka má za to, že súd pri určovaní výšky odmeny vôbec\nnezohľadnil jej snahu... Úpadca už v samotnom návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhol,\naby konkurzné konanie (ktoré v danom čase ešte ani nezačalo) bolo zastavené (pre údajnú)\nnemajetnosť. Práve pre sťažovateľkine odborné skúsenosti a postup s odbornou\nstarostlivosťou, sťažovateľka zistila, že došlo k odporovateľným úkonom, k nezaplateniu\nfaktúr v neprospech úpadcu, a teda, že existuje dostatočný majetok na vyhlásenie konkurzu\nna majetok úpadcu.»\n5. Pokiaľ ide o rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 1 CoKR 38/2016 zo 7. júna 2016,\nsťažovateľka namieta nesprávnosť jeho záverov o neprípustnosti odvolania proti\noznačenému rozhodnutiu okresného súdu, pričom v tejto súvislosti poukazuje na odlišnú\nrozhodovaciu prax krajského súdu, ktorý v skutkovo a právne obdobnej veci (sp. zn.\n2 CoKR 80/2013, pozn.) mal posúdiť otázku prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu\no paušálnej odmene správcu do konania prvej schôdze veriteľov kladne, t. j. tak,\nže odvolanie v tejto veci pripustil, pričom mal konštatovať, že „... ZKR otázku prípustnosti\nodvolania proti uzneseniu o odmene správcu do konania prvej schôdze neupravuje, a preto\nv zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 ZKR nie je prípustné. Odvolací súd skonštatoval, že by\nbolo preto nespravodlivé, aby správca nemohol podať odvolanie v prípade, ak by mu súd\nodmenu nepriznal, pripadne krátil.\nOdvolací súd následne konštatoval, že z tohto dôvodu je potrebné označené\nustanovenie interpretovať v zmysle všeobecnej občianskoprávnej procesnej zásady\nuplatňovanej pri opravných prostriedkoch tak, že odvolanie nie je prípustné vtedy, ak súd\nnávrhu správcu vyhovie v celom rozsahu a prípustné je vtedy, ak súd návrhu správcu\nna priznanie paušálnej odmeny nevyhovie, alebo vyhovie iba čiastočne. Výklad právneho\npredpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Medzera\nv právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva garantovaného\n\n4\n\nústavou. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo\nnielenže neporušoval, ale naopak, garantoval (II. ÚS 31/04). Takýto výklad ustanovenia §\n43 ZKR v spojení s § 198 ods. 1 ZKR je nepochybne ústavne konformný...\nSúd následne konštatoval, vzhľadom na to, že ZKR v ustanovení § 21 ods. 3 priznáva\nprávo podať odvolanie proti rozhodnutiu o výške odmeny predbežnému správcovi,\nneexistuje žiadny logický dôvod pre takú právnu úpravu, podľa ktorej ta istá osoba môže\npodať odvolanie proti rozhodnutiu o odmene za výkon funkcie predbežného správcu\na v ďalšom štádiu konania, teda od vyhlásenia konkurzu do konania prvej schôdze\nveriteľov, už odvolanie proti rozhodnutiu o odmene podať nemôže. Preto sa v prospech\npráva podať odvolanie možno dovolávať aj analógie legis.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu\nsúdu prvého stupňa správcu o krátení jeho odmeny je prípustné\nSťažovateľka má za to, že vyššie uvedených záverov vyplývajúcich z teórie\nkonkurzného práva a praxe odvolacích súdov, si bol vedomý aj Okresný súd Trenčín, ktorý\nv odôvodnení poučenia uznesenia o krátení odmeny sťažovateľky uviedol, že voči tomuto\nuzneseniu je prípustné odvolanie.“.\n6. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby po prijatí jej sťažnosti\nna ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\na základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR uznesením\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 07.06.2016 sp. zn.: lCoKR/38/2016 a uznesením\nOkresného súdu Trenčín zo dňa 03.05.2016 sp. zn. 40K/36/2015 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dna 07.06.2016 sp. zn.: lCoKR/38/2016\na uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.05.2016 sp. zn. 40K/36/2015 sa zrušuje\na vec sa Okresnému súdu Trenčín vracia na ďalšia konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave je povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zaplatiť finančné zadosťučinenie sťažovateľke\nvo výške 1 000,- eur (slovom: tisíc eur) na účet sťažovateľky.\n\n5\n\n4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania do 15 dni\nod doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu.“\nSťažovateľka navrhla alternatívny petit v jeho bode 2 takto:\n„2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.06.2016 sp. zn.:\nlCoKR/38/2016 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Bratislave vracia na ďalšia konanie.“\nII.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\n\n6\n\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\n10. V súvislosti so zistením, či bola zachovaná lehota na podanie sťažnosti\nsťažovateľkou na začatie konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o porušení jej základných\npráv a slobôd aj v príčinnej súvislosti s ňou napádaným uznesením okresného súdu\nsp. zn. 40 K 36/2015 z 3. mája 2016, ústavný súd podrobil testu ústavnosti najprv\nrozhodnutie krajského súdu sp. zn. 1 CoKR 38/2016 zo 7. júna 2016, v ktorom sa krajský\nsúd odmietol zaoberať vecným prieskumom označeného uznesenia okresného súdu, a to\nz dôvodu jeho záveru, že napriek poučeniu o prípustnosti opravného prostriedku (odvolania)\nobsiahnutom v tomto rozhodnutí okresného súdu tento opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu okresného súdu v skutočnosti prípustný nebol.\n11. V súvislosti s uznesením krajského súdu ústavný súd vzhľadom na svoju\ndoterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade pripomenúť, že nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní\npred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto\npostavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\nmôžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00).\n12. Krajský súd napádané uznesenie sp. zn. 1 CoKR 38/2016 zo 7. júna 2016\nv podstatnej časti takto odôvodnil:\n\n7\n\n„Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolaní... preskúmal odvolanie podľa § 218\nOSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie\nje potrebné odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie\nje prípustné.\nPodľa § 198 ods. 1 ZKR súd v konaní podľa tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti\nuzneseniu vydanom v konkurznom konaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní\no oddlžení, je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje zákon. Dovolanie ani mimoriadne\ndovolanie proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné...\nV predmetnej veci bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu súdu o nepriznaní zvyšku\npaušálnej odmeny správcovi konkurznej podstaty v právnej veci vedenej na súde prvého\nstupňa pod sp. zn. 40 K/36/2015. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa zákon\nnepripúšťa podanie odvolania, keďže možnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu súdu,\nvýslovne neustanovuje a odvolací súd nezistil žiaden z dôvodov pre vyslovenie prípustnosti\npodaného odvolania titulom porušenia základných práv a slobôd.\nS poukazom na dôvody odvolania, odvolací súd konštatuje, že neboli splnene\npodmienky pre vyslovenie prípustnosti odvolania, ako aj poukazuje na skutočnosť,\nže povinnosť predložiť správy súdu vyplývajú z ust. § 12 ods. 5 Vyhlášky MS SR č. 665/2005\na rovnopis zoznamu pohľadávok mal byť súdu doručený najneskôr 5 dní pred konaním prvej\nschôdze veriteľov, ktorá sa konala dňa 07.01.2016 v zmysle § 31 ods. 3 ZKR, a preto\nnemôže sa odvolací súd prikloniť k žiadnemu z dôvodov, ktoré by zakladali vyslovenie\nprípustnosti odvolania titulom porušenia základných práv dotknutého účastníka,\nv posudzovanej právnej veci správcu konkurznej podstaty.\nNa základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia, keďže\nodvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd\nodvolanie správcu konkurznej podstaty odmietol a nemohol prihliadnuť k dôvodom\nuvedeným v tomto odvolaní.“\n13. Argumentácia sťažovateľky o ňou tvrdenej neústavnosti citovaných záverov\nkrajského súdu o neprípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní (alebo krátení)\npaušálnej odmeny ustanovenému správcovi za jeho činnosť za obdobie do konania prvej\nschôdze veriteľov podľa § 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 198\n\n8\n\nods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je založená na dovolávaní sa analógie legis,\na to konkrétne analogickej aplikácie § 21 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,\npodľa ktorého proti rozhodnutiu o priznaní odmeny predbežnému správcovi za jeho činnosť\nv období po konaní prvej schôdze veriteľov odvolanie je prípustné, pričom v tomto smere\nsťažovateľka svoju argumentáciu podporuje odvolaním sa na obdobné rozhodnutie\nkrajského súdu sp. zn. 2 CoKR 80/2013.\n14. V uvedenej súvislosti sa žiada podotknúť, že konkurzné konanie, ktorého cieľom\nje čo najrýchlejšie uspokojiť záujmy veriteľov úpadcu, je vybudované na striktných\nzákonných pravidlách v záujme čo najefektívnejšieho dosiahnutia tohto cieľa, pričom\nzákonodarca jedno z týchto pravidiel zhmotnil v § 198 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, podľa druhej vety ktorého „Proti uzneseniu vydanom v konkurznom\nkonaní, v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné,\nlen ak to ustanovuje tento zákon“, pričom v tejto súvislosti ustanovenie § 21 ods. 3 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii na rozdiel od ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii proti uzneseniu o odmene predbežného správcu za jeho činnosť v období\npo konaní prvej schôdze veriteľov odvolanie vyslovene pripúšťa. Vzhľadom na skutočnosť,\nže zákonodarca túto svoju vôľu prípustnosti odvolania explicitne nevyjadril aj v ustanovení\n§ 43 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nemožno závery krajského súdu\nv kontexte s § 198 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii považovať za svojvoľné\na odporujúce zmyslu a podstate aplikovaných právnych noriem, tobôž, ak podstata,\nresp. zákonný mechanizmus priznávania odmeny správcovi podľa § 21 ods. 3 a § 43\nods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vybudovaná na absolútne odlišných\nprincípoch. Zatiaľ čo odmena správcu priznaná na jeho návrh za činnosť v období\ndo konania prvej schôdze veriteľov je konštituovaná na princípe zákonnosti (t. j. odmena\nza dodržiavanie zákona, pánom nad dodržiavaním ktorého je súd), a teda je priznávaná\nv podobe paušálnej odmeny (t. j. takej, ktorá nezohľadňuje špecifiká, individualitu\na náročnosť\n\ntohto-ktorého\n\nkonkrétneho\n\nkonkurzného\n\nkonania,\n\na teda\n\nnezávisí\n\nod kvalitatívnej náročnosti a kvantitatívneho rozsahu činnosti správcu v tom-ktorom\nkonkurznom konaní, ale bez ohľadu na tieto atribúty je priznávaná paušálne), ktorú správca\nnie je z tohto dôvodu povinný vyčísľovať, pretože v zmysle § 43 ods. 1 zákona o konkurze\n\n9\n\na reštrukturalizácii jej „... výšku určí súd...“, a to s prihliadnutím na plnenie zákonných\npovinnosti správcom, tak na strane druhej nárok na odmenu správcu a na úhradu\npreukázaných výdavkov za jeho činnosť v období po konaní prvej schôdze veriteľov podľa\n§ 21 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je konštituovaný na princípe zásluhovosti\n(t. j. ich suma sa odvíja od kvalitatívneho a kvantitatívneho rozsahu činnosti správcu, resp.\nod rozsahu ním v konkurze speňaženého majetku podstaty), pričom rozsah svojej činnosti,\nresp. rozsah v konkurze speňaženého majetku správca preukazuje a na tomto podklade súd\nuznesením rozhoduje o schválení tejto správcom vyčíslenej odmeny a preukázaných\nvýdavkov.\n15. Vzhľadom na uvedenú rozdielnosť zákonných princípov konštituovania inštitútu\nodmeny správcu za jeho činnosť v období pred a v období po konaní prvej schôdze\nveriteľov je pochopiteľný aj zámer zákonodarcu kreovať inštitút odvolania iba v prípade\nodmeny, priznanie ktorej závisí od posúdenia premenných ukazovateľov nezávislých\n(činnosť správcu) od rigorózne dozornej činnosti konkurzného súdu nad nekompromisnou\nzákonnosťou (nepripúšťajúcu vybočenie) konkurzného konania. Na uvedenom nič nemení\nani existujúce odlišné rozhodnutie krajského súdu, ktorého sa sťažovateľka argumentačne\ndovoláva a ktoré nebolo dosiaľ podrobené testu ústavnosti v konaní pred ústavným súdom.\n16. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd v tejto časti (vo vzťahu k napádanému\nrozhodnutiu krajského súdu) sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú\n(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože závery krajského súdu v napadnutom\nuznesení nemožno považovať za ústavné neudržateľné.\n17. Keďže sťažnosť sťažovateľky proti rozhodnutiu krajského súdu bola odmietnutá\nako zjavne neopodstatnená z dôvodu ústavnej udržateľnosti jeho záverov o neprípustnosti\nodvolania proti rozhodnutiu okresného súdu vo veci paušálnej odmeny správcu za jeho\nčinnosť do konania prvej schôdze veriteľov, a teda ústavný súd by v tomto prípade mohol\nodmietnuť ako oneskorenú sťažnosť sťažovateľky aj vo vzťahu k ňou napádanému\nuzneseniu okresného súdu sp. zn. 40 K 36/2015 z 3. mája 2016, ktorým bolo v prvom stupni\nrozhodnuté o tejto paušálnej odmene sťažovateľky ako správkyne, avšak ústavný súd najmä\n\n10\n\ns prihliadnutím, že sťažovateľka napriek neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu\ntoto podala iba z dôvodu nesprávneho poučenia okresného súdu v tomto uznesení\no prípustnosti tohto opravného prostriedku, ako aj s prihliadnutím na záujem vyhnúť\nsa prísne formalistickej koncepcii pri poskytovaní ústavnoprávnej ochrany namietaným\nprávam a v záujme zachovania materiálneho prístupu k poskytovaniu ústavnej ochrany\nzákladným právam a slobodám, ústavný súd preskúmal aj toto označené rozhodnutie\nokresného súdu.\n18. Okresný súd svoje uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto:\n«Podľa § 43 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.\nč. 7/2005 Z. z.) správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok\nna paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze\nveriteľov...\nV zmysle § 12 ods. 2 písm. c) vyhl. č. 665/2005 Z. z, ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a vyrovnaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl. č. 665/2005 Z. z.) za výkon funkcie\ndo konania prvej schôdze veriteľov v iných veciach patrí správcovi paušálna odmena\nv sume 6.638,78 eura, ak hodnota majetku uvedená v súpise majetku podstát (ďalej len\n„súpisová hodnota majetku“) zapísaného do súpisu majetku podstát (ďalej len „súpis“) bez\npoznámky v čase konania prvej schôdze veriteľov presahuje 99 581,76 eura.\nPodľa § 12 ods. 3 vyhl. č. 665/2005 Z. z. ak správca počas konkurzu do konania\nprvej schôdze veriteľov porušil svoje povinnosti, jeho paušálna odmena sa podľa závažnosti\nporušenia povinnosti primerane znižuje, prípadne mu vôbec nepatrí.\nPodľa § 41 zák. č. 7/2005 Z. z. súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad\nnad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu\nvysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu\nv určenej lehote poskytnúť.\nPodľa § 31 ods. 3 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. najneskôr päť dní pred konaním\nprvej schôdze veriteľov správca doručí jeden rovnopis zoznamu pohľadávok na súd.\n\n11\n\nPodľa § 12 ods. 5 vyhl. č. 665/2005 Z. z. ak správca do 15 dní od ustanovenia\ndo funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania\nmajetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave súpisu a zoznamu pohľadávok, jeho\npaušálna odmena sa znižuje o 25% zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú\npodrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho\npaušálna odmena sa znižuje o 25% zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu\npodrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho\npaušálna odmena sa znižuje o 25% zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú\npodrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze\nveriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25% zo základnej sumy. Ak pred konaním\nprvej schôdze veriteľov došlo k výmene správcu alebo k skráteniu lehôt, pri znížení\npaušálnej odmeny správcu sa na to prihliadne tak, aby správcovi riadne vykonávajúcemu\nfunkciu pred konaním prvej schôdze veriteľov nebola podľa tohto ustanovenia\nneodôvodnene znížená jeho paušálna odmena.\nPodľa § 203a ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. lehota je zachovaná, ak je podanie doručené\nnajneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu\nna podanie odvolania.\nZ uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že lehota na predloženie jednotlivých\nsprav o stave zisťovania majetku a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch,\nje hmotnoprávnou lehotou, ktorej nedodržanie (t.j. ak správca nedoručí súdu predmetné\nsprávy do uplynutia ustanovených lehôt, teda nestačí podať správu na poštovú prepravu)\nje sankcionované tým, že paušálna odmena predbežného správcu sa v súlade s § 12\nods. 5 vyhl. č. 665/2005 Z. z. kráti.\nSúd priznal správcovi paušálnu odmenu na základe jej návrhu doručenému\ntunajšiemu súdu dna 07.01.2016. Výšku odmeny súd určil podľa § 12 ods. 2 písm. c) vyhl.\nč. 665/2005 Z. z., podľa ktorého by správcovi patrila paušálna odmena v sume\n6 638,78 eura. Súd v súlade s ust. § 12 ods. 3, 5 vyhl. č. 665/2005 Z. z. znížil správcovi\nodmenu o 75% zo základnej sumy, t.j. o 4 979,085 eura z dôvodu, že správca nepodal súdu\nprvú, druhú a štvrtú písomnú správu v lehotách určených uznesením č. k. 40 K/36/2015-123\nzo dňa 30.09.2015 a zároveň najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov\nnedoručil jeden rovnopis zoznamu pohľadávok na súd. Správca bol ustanovený do funkcie\n\n12\n\ndňa 07.10.2015. Prvá písomná správa mala byť súdu podaná do 15 dní od ustanovenia\ndo funkcie, teda do 22.10.2016, pričom bola doručená súdu až dňa 26.10.2015. Druhá\npísomná správa mala byť podaná súdu do 35 dní od ustanovenia do funkcie, teda\ndo 11.11.2015, pričom bola súdu doručená dňa 12.11.2015. Štvrtá písomná správa mala\nbyť súdu doručená najneskôr 5 dní pred konaním 1. schôdze veriteľov (ktorá sa konala dňa\n07.01.2016), teda najneskôr do 02.01.2016, pričom táto bola doručená súdu dňa\n04.01.2016, t.j. 3 dni pred konaním prvej schôdze veriteľov. Rovnopis zoznamu pohľadávok\nmal byť súdu doručený najneskôr 5 dní pred konaním 1. schôdze veriteľov (ktorá sa konala\ndňa 07.01.2016), teda najneskôr do 02.01.2016, pričom tento bol doručený súdu dňa\n04.01.2016, t.j. 3 dni pred konaním prvej schôdze veriteľov. Z uvedených dôvodov bola\npaušálna odmena správcu podľa § 12 ods. 3, 5 vyhl. č. 655/2005 Z. z znížená za všetky\nporušenia spolu o 75%, t.j. o 4979,085 eura, čo považuje za primerané, vzhľadom\nna závažnosť a význam porušených povinností. Súd priznal správcovi odmenu vo výške\n1 659,70 eura a vo zvyšnej časti súd návrh správcu zamietol.»\n19. Z citovaného vyplýva, že okresný súd sa pri svojom rozhodnutí dôsledne\nspravoval citovanými ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorých\nexplicitne vyplýva, že správca pri plnení si svojich povinností predkladať správy\nkonkurznému súdu o svojej činnosti v období do konania prvej schôdze veriteľov\nje povinný tieto správy v stanovených lehotách určených na dni konkurznému súdu nielen\nzaslať, ale aj predložiť, t. j. v zmysle interpretačného pravidla vyjadreného v § 203a\nods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tieto správy musia byť v týchto lehotách\nkonkurznému súdu aj doručené. Uvedené nepochybne vyplýva aj z uznesenia okresného\nsúdu č. k. 40 K 36/2015-123 z 30. septembra 2015, ktorým okresný súd ustanovil\nsťažovateľku v označenom konkurznom konaní za správkyňu a súčasne ju poučil\no povinnosti predkladať mu správy o svojej činnosti, pričom z tohto uznesenia vyplýva,\nže sťažovateľka bola povinná v týchto lehotách správy okresnému súdu „... vypracovať\na predložiť...“. Vzhľadom na uvedené je bez právneho významu polemika sťažovateľky\no zákonitostiach pri počítaní lehôt, keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii exemplárne\nustanovuje interpretačné pravidlo, podľa ktorého sú lehoty na predkladanie správ o činnosti\nsprávcu lehotami hmotnoprávnymi, navyše je nutné podotknúť, že princíp počítania lehoty,\n\n13\n\nktorej koniec pripadne na sobotu, nedeľu alebo na sviatok, sa v zmysle v rozhodnom čase\núčinného § 57 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov uplatňuje pri lehotách určených podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, a nie\npodľa dní, tak ako to je v danom prípade (§ 12 ods. 5 vyhlášky), kedy lehoty na\npredkladanie správ správcom sú určené na dni.\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n21. Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý\nnapadnuté uznesenie okresného súdu nepovažuje za vnútorne rozporné a odporujúce účelu\na zmyslu aplikovaných právnych noriem, preto sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom\nprerokovaní aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných\nrozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke primeraného\nfinančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jej\npráv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti\nuž nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-odmena správcu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fc22e9df-5efb-4704-ac0c-aef3be16f886", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.117.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/2023 z 23. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.117.2023.1"}, {"guid": "867f1c77-4a44-4079-84a4-7c5705cb6a45:4b019119-fded-4b84-bf7a-667be1861249", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5118204786.1", "spisova_znacka": "13CoKR/25/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/25/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118204786.1"}, {"guid": "867f1c77-4a44-4079-84a4-7c5705cb6a45:99ba2a87-2ced-4943-b4ba-827826c4d2ef", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5118204786.1", "spisova_znacka": "13CoKR/25/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/25/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5118204786.1"}]}