{"guid": "ussr:3c694f82-a1a6-45c4-a505-dcddd30f1b5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.678.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 678/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 678/2016 z 9. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 678/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.678.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2016-11-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "nazov": "čl. 41 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "nazov": "čl. 3 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "nazov": "čl. 3 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 3 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "nazov": "Dohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o právach dieťaťa čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-3", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3c694f82-a1a6-45c4-a505-dcddd30f1b5b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.678.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.678.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.678.2016.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 678/2016-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Dohálom, Lúčna 491, Trenčianska Turná,\na mal.\n\n,\n\n, zastúpeného\n\n, vo veci namietaného porušenia ich základných práv na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa\nčl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a na rodičovskú výchovu a starostlivosť o deti podľa čl. 41\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušenia základného práva\nzákazu akejkoľvek diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach\ndieťaťa, ako aj práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3\nods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a práva dieťaťa formulovať vlastné názory a byť\nvypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. l a 2 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 CoP 74/2015 z 21. apríla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\nneopodstatnenú.\n\na mal.\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ 1“) a mal.\n\n(ďalej len „sťažovateľ 2“, spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie\nsvojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3\nústavy, na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1 ústavy a na rodičovskú výchovu\na starostlivosť o deti podľa čl. 41 ods. 4 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), porušenie zákazu akejkoľvek diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy,\na práva na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru\no právach dieťaťa, práva na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa\nčl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa a práva dieťaťa formulovať vlastné názory a byť\nvypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods. l a 2 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 CoP 74/2015 z 21. apríla 2016\n(ďalej aj „namietané rozhodnutie“).\n2. Sťažovatelia (podľa sťažovateľa 1) boli účastníkmi konania vo veci starostlivosti\nsúdu o maloletého sťažovateľa 2, o úpravu práv a povinností rodičov k sťažovateľovi 2,\nktoré bolo vedené na Okresnom súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“). Rozsudkom\nsp. zn. 32 P 171/2009 zo 17. augusta 2015 okresný súd rozhodol tak, že vo výroku\nI sťažovateľa 2 zveril do osobnej starostlivosti matky, vo výroku II určil právo zastupovať\na spravovať jeho majetok obom rodičom, vo výroku III sťažovateľovi 1 uložil povinnosť\nplatiť na výživu sťažovateľovi 2 sumu 230 € mesačne, z čoho čiastku 60 € mesačne bude\nzasielať na osobitný účet sťažovateľa 2 na účely tvorby úspor, vo výroku IV určil dlh\nna výživnom pre sťažovateľa 2 z titulu bežného výživného v sume 10 085,80 €\na sťažovateľovi 1 uložil povinnosť dlh splácať k rukám matky v mesačných splátkach\npo 100 € spolu s určeným výživným až do úplného vyrovnania dlhu pod následkom straty\n\n2\n\nvýhody splátok. Vo výroku V určil dlh na výživnom z titulu tvorby úspor v sume 3 503,22 €\na sťažovateľovi 1 uložil povinnosť dlh splácať na osobitný účet maloletého na účely tvorby\núspor po 100 € spolu s určeným výživným na tvorbu úspor až do úplného vyrovnania dlhu\npod následkom straty výhody splátok. Vo výroku VI uložil matke sťažovateľa 2 povinnosť,\naby založila osobitný účet na meno sťažovateľa 2 s tým, že účet vinkuluje v prospech\nsúhlasu okresného súdu s jeho nakladaním, vo výroku VII návrh sťažovateľa 1 na zverenie\nsťažovateľa 2 do jeho osobnej starostlivostí zamietol, vo výroku VIII upravil styk\nsťažovateľa 1 so sťažovateľom 2 (každý párny týždeň v piatok od 16.00 h do nedele\ndo 16.00 h) a vo výroku IX uložil matke povinnosť umožniť styk sťažovateľa 1\nso sťažovateľom 2 v určenom čase, sťažovateľa 2 na styk so sťažovateľom 1 riadne\npripraviť a odovzdať ho v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde je sťažovateľ 1\npovinný sťažovateľa 2 matke v stanovenom čase vrátiť. Vo výroku X žiadnemu\nz účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.\nNamietaným rozhodnutím krajského súdu bol uvedený rozsudok okresného súdu\npotvrdený a odvolanie podané sťažovateľom 1 (aj za sťažovateľa 2) bolo odmietnuté.\n3. Sťažovateľ 1, poukazujúc na jednotlivé články ústavy, dohovoru a Dohovoru\no právach dieťaťa, namieta, že sťažovateľ 2 mal byť v konaní vypočutý a rozhodnutie,\n„či má byť dieťa vypočuté osobne, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného\norgánu, je na dieťati samom...“, a v okolnostiach danej veci považuje „nevykonanie\ndôkazu výsluchom maloletého dieťaťa ako účastníka konania prostredníctvom príslušného\norgánu sociálnoprávnej ochrany detí za postup“, ktorým bola sťažovateľovi 2 odňatá\nmožnosť konať pred súdom.\n4. Za rozhodujúci moment sťažovateľ 1 považuje nesprávny a nezákonný postup\nokresného súdu (predchádzal vydaným rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu\nv bode 2, pozn.), ktorým nariadil predbežné opatrenie sp. zn. 30 PP Om/2/2009\nzo 14. októbra 2009 o ponechaní sťažovateľa 2 v starostlivosti matky. S týmto rozhodnutím\nokresného súdu sťažovateľ 1 nesúhlasí, pretože okresný súd sa opieral „iba\no sprostredkované a nekonkrétne informácie z písomného návrhu matky maloletého...\n\n3\n\na zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý vo veci tohto predbežného opatrenia komunikoval\nvýhradne iba s matkou maloletého...\n... konajúce súdy v konaní pomáhali matke maloletého iba na základe toho, že... je\nrovnakého pohlavia, ako sú konajúce sudkyne. Týmto bolo spôsobené to, že v súdnom\nkonaní 32P/171/2009 je... porušované právo otca maloletého na rovnaké zaobchádzanie\na nediskrimináciu podľa čl. 12 ods.1,2 Ústavy SR a právo maloletého a jeho otca\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. I Dohovoru...\n... Dokazovaním bolo preukázané, že otec maloletého\n\nbol a je schopný\n\nsa o dieťa postarať rovnako ako matka, mal a má úprimný záujem o výchovu a\nzabezpečenie starostlivosti o dieťa, matke nikdy v styku s dieťaťom nebránil, jeho vzťah s\nmaloletým bol dobrý. Pokiaľ sa otec prestal stýkať s maloletým, tak len z toho dôvodu, že\nmaloletý... v dôsledku nezmyselne upraveného styku, ktorý bol rozkúskovaný po niekoľkých\ndňoch, mal somatické problémy, bolelo ho bruško a hlavička, a to vždy keď mal ísť k matke\na chcel ešte zostať s otcom. Otec maloletého sa preto rozhodol, že takéto stavy mu\nspôsobovať nebude a bojoval ďalej za striedavú starostlivosť resp. následne za zverenie\ndieťaťa do svojej výchovy, aby jeho styk s maloletým prebiehal v ucelených,\nneprerušovaných, dlhšie trvajúcich časových úsekoch.\nV rozpore s najlepším záujmom dieťaťa napriek hore uvedenému Okresný súd\na Krajský súd... jeho opakované návrhy na zrušenie predmetného predbežného opatrenia\nzamietal, odmietal zveriť maloletého do striedavej starostlivosti rodičov a maloletého\nv konečnom dôsledku zveril do osobnej starostlivosti matky...\nNariadenie striedavej osobnej starostlivosti s okamžitou platnosťou by bolo jediným\nriešením, kedy by naďalej nebol ohrozovaný a zámerne spomaľovaný proces rovnocennej\nvýchovnej participácie oboch rodičov na duševnom a sociálnom vývine maloletého...\nSťažovateľovi bolo rozhodnutím Krajského súdu... v spojení s rozhodnutím\nOkresného súdu v Trenčíne porušené právo na napĺňanie rodičovskej starostlivosti, ktorá je\nupravená v Ústave SR pod čl. 41, ods. 4, čím bol fakticky upretý výkon rodičovských práv\na povinností, ktoré okrem iného tvoria najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,\nzdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa (§ 28 ZR), za podmienok, že obidvaja\nrodičia mali a majú pre výchovu dieťaťa vytvorené rovnaké podmienky, obidvaja mali\no výchovu syna od jeho narodenia záujem. Takéto súdne rozhodnutie, ktorým všeobecné\n\n4\n\nsúdy nedôvodné odmietli upraviť styk otca s mal\n\na zveriť ho do striedavej\n\nosobnej starostlivosti, je navyše v rozpore so záujmom dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3\nDohovoru o právach dieťaťa...\nKrajský súd teda tým, že sťažovateľovi upravil styk s dieťaťom v trvaní 13 % jeho\nčasu a matke v trvaní 87 % rozhodol proti záujmu dieťaťa a zároveň pripustil nerovnaké\nzaobchádzanie s účastníkmi konania, ktoré je v rozpore s čl. 47 ods. 3 Ústavy..., pričom\ndôvod na takéto rozhodnutie nebol. Takto upravený styk jednoznačne zvýhodňuje matku\na porušuje ústavné práva sťažovateľa. Je úlohou všeobecných súdov poskytnúť ochranu\núčastníkom konania v takom rozsahu, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv\na oprávnených záujmov účastníkov...\nSúd mal povinnosť v rozhodnutí o zverení maloletého do starostlivosti matky\ndetailne vysvetliť, ako má overené, že matka maloletého nikdy nebránila v styku\nmaloletého... s jeho otcom, že... neprogramuje\n\nproti jeho otcovi, že... uznáva\n\nrolu a dôležitosť otca v živote maloletého... že... je presvedčená o tom, že otec... je dobrým\nrodičom, že... neodmieta výchovné pôsobenie otca maloletého, že... nie je proti otcovi\nnegatívne zameraná a že tento negatívny postoj k otcovi maloletého neprenáša\nna maloletého..., že... nepodáva na otca maloletého falošné obvinenia z páchania násilia,\naby tak v konaní získala výhodu. Povinnosťou súdu je odpovedať na rovnaké otázky aj\nvo smerom k otcovi maloletého a smerom k možnosti zverenia maloletého... do striedavej\nosobnej starostlivosti, pretože otec maloletého súhlasil so striedavou osobnou\nstarostlivosťou...\nAž po takto vypracovaných detailných odpovediach na podstatné otázky, ktoré sa\ntýkajú prejednávanej veci, kde sa účastníci konania dozvedia z rozsudku, ktoré dôkazy\na zistenia nakoniec prevážili pri rozhodnutí súdu, tak až takto vypracovaný rozsudok by\nbolo možné označiť za preskúmateľný rozsudok, ktorého odôvodnenie nie je zjavne\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.\nPostup Krajského súdu..., keď vypočuje maloletého... až na záver sedem rokov\ntrvajúceho súdneho konania, potom ako bol otec maloletého proti svojej vôli, len na základe\nrozhodnutia a želania matky..., rozhodnutím súdu bezdôvodne oddelený od svojho syna\n(v tom čase 2,5 ročného), pričom dieťa po dobu 7 rokov pod výchovným pôsobením matky\nmení svoje názory a postupne sa stotožňuje s názormi matky a už osvojené názory svojej\n\n5\n\nmatky reprodukuje nie je možné chápať ako realizáciu článku 12 Dohovoru o právach\ndieťaťa...“.\n5. Sťažovatelia na základe uvedeného v petite navrhujú, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„... Základné právo sťažovateľa 1. a sťažovateľa 2. na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy... na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... rozsudkom Krajského súdu\nTrenčín zo dňa 21.04.2016 č.k. 4CoP/174/2015-1242, porušené bolo.\n... Základné právo sťažovateľa 1. na zákaz akejkoľvek diskriminácie podľa čl. 12\nods. 1,2\n\nÚstavy...\n\nRozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nTrenčín\n\nzo\n\ndňa\n\n21.04.2016\n\nč.k. 4CoP/174/2015-1242, porušené bolo.\n... Základné právo sťažovateľa 1. na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1\nÚstavy..., základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť o deti podľa čl. 41 ods. 4\nÚstavy... Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 21.04.2016 č.k. 4CoP/174/2015-1242,\nporušené bolo.\n... Základné právo sťažovateľa 1. na zohľadnenie záujmu dieťaťa pri činnosti súdu\npodľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, práva na ochranu a starostlivosť\nnevyhnutnú pre blaho dieťaťa podľa čl. 3 ods.2 Dohovoru o právach dieťaťa a práva\ndieťaťa formulovať vlastné názory a byť vypočutý v súdnom konaní podľa čl. 12 ods.1 a 2\nDohovoru o právach dieťaťa, Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 21.04.2016\nč.k. 4CoP/174/2015-1242, porušené bolo.\n... Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, zo dňa 21.04.2016 č.k. 4CoP/174/20151242 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.“\nDomáhajú sa tiež priznania finančného zadosťučinenia (spolu v sume 10 000 €)\na náhrady trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €.\nII.\n6. Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv\n\n6\n\nalebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n9. Podľa čl.12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa odseku 2 tohto článku základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\n\n7\n\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 41 ods. 1 ústavy manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.\nZaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť\no deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu. Práva\nrodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len\nrozhodnutím súdu a na základe zákona. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47\nods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. Podľa čl. 47 ods. 2\nústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi\nalebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených\nzákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými\nalebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo\nzákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú\nzmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť,\naká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov,\nzákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to\nvšetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.\nPodľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou\nDohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo\ntieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom\nsa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.\n\n8\n\nPodľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje\nnajmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho\ndotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom\nspôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho\nzákonodarstva.\n10. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že namietaným rozhodnutím\nkrajského súdu boli porušené ich označené práva (pozri body 1 a 9) podľa ústavy, dohovoru\na Dohovoru o právach dieťaťa. Dôvody vidia najmä v tom, že namietané rozhodnutie\nkrajského súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože sťažovateľovi 1 neboli dané\nodpovede na jeho podstatné námietky v konaní týkajúce sa údajne nevhodného správania\nmatky (ovplyvňovanie sťažovateľa 2), a takisto uvádzajú, že rozhodujúcim momentom bolo\ndiskriminačné predbežné opatrenie ešte z roku 2009, na základe ktorého bol určený styk\nsťažovateľa 1 so sťažovateľom 2, čím došlo k tomu, že sťažovateľ 2 nebol neskôr zverený\ndo osobnej alebo striedavej starostlivosti sťažovateľa 1. Za odňatie možnosti konať pred\nsúdom považuje sťažovateľ 1 (aj za sťažovateľa 2) jeho nevypočutie v konaní skôr ako\npo 7 rokoch od jeho začatia (bližšie pozri aj body 3 a 4).\n11. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nposkytnúť ochranu základným právam a slobodám sa uplatňuje na princípe subsidiarity,\npodľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu iba vtedy, ak ju neposkytujú\nvšeobecné súdy. Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych\na trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak\nustanoví zákon. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Z uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných\nsúdov a ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že rozhodovanie vo veciach\nstarostlivosti o maloletých patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je\n\n9\n\nsúdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov.\n13. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,\nalebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n14. Ústavný súd preto v rámci predbežného prerokovania preskúmal namietané\nrozhodnutie krajského súdu (v spojení s rozsudkom okresného súdu) a vyžiadal si aj spisový\nmateriál okresného súdu sp. zn. 32 P 171/2009. Okrem toho si vyžiadal vyjadrenie\nkrajského súdu k sťažnosti, ktoré zaslal na vedomie právnemu zástupcovi sťažovateľa 1.\nUrobil tak aj z dôvodu preverenia skutočností a námietok sťažovateľa 1 uvedených\nv sťažnosti.\n15. Ústavný súd na základe svojich zistení dospel k záveru, že nie je žiadny\nrelevantný dôvod na jeho zásah do namietaného rozhodnutia krajského súdu. Z okolností\ndanej veci vyplýva, že matka sťažovateľa 2 podala 28. mája 2009 na okresnom súde návrh,\nktorým sa domáhala zverenia sťažovateľa 2 do svojej výchovy a tiež požadovala, aby\nokresný súd zaviazal sťažovateľa 1 platením výživného v sume 232 € mesačne (v tom čase\nt. j. od 1. decembra 2008 do 10. júna 2009 bol sťažovateľ 1 ešte nezamestnaný, a spoločne\n\n10\n\nso sťažovateľom 2 matka vychovávala ešte dve dcéry z iného vzťahu, pričom byt bol\nvýlučne v jej vlastníctve, pozn.).\nDňa 5. októbra 2009 matka sťažovateľa 2 podala návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia (pre nezhody so sťažovateľom 1, ktorý podmieňoval vysťahovanie z bytu iba\nvtedy, ak mu bude sťažovateľ 2 zverený do osobnej starostlivosti, sa matka odsťahovala\ns rodinou k svojmu otcovi; sťažovateľ 1 sa neskôr z bytu vysťahoval 19. októbra 2009).\nPodľa kolízneho opatrovníka (č. l. 35 v spise) sťažovateľ 1 dobrovoľne prispieval\nod novembra 2009 na výživu sťažovateľa 2 sumou 50 € mesačne. Návrhu matky\nsťažovateľa 2 (mal vtedy 2 roky a 6 mesiacov) okresný súd vyhovel 14. októbra 2009.\nZo spisu ďalej vyplýva, že sťažovateľ 1 (žil v prenajatom byte v\n\n, zmluva\n\npredložená okresnému súdu bola uzavretá na dobu určitú od 5. novembra 2009\ndo 28. februára 2010 a neskôr bola predĺžená na základe ústnej dohody na neurčito, pozn.)\nžiadal neskôr okresný súd o zverenie sťažovateľa 2 do jeho osobnej starostlivosti. Okresný\nsúd nariadil psychologické vyšetrenie rodičov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nTrenčín (ďalej len „úrad“ alebo „kolízny opatrovník“), ktorý 19. januára 2010 vykonal aj\nodbornú osobnú konzultáciu so sťažovateľom 2, zopakoval to aj 19. a 20. júla 2010 (v spise\nč. l. 119) a konštatoval, že má pozitívnejší vzťah k matke. Sťažovateľ 1 žiadal následne\no zverenie syna do striedavej starostlivosti po skončení materskej dovolenky (počas nej\nnavrhoval stretávať sa so synom iba každý víkend od piatku 18.00 h až do pondelka\n10.00 h). Kolízny opatrovník napokon navrhol vykonať súdnoznalecké dokazovanie,\npretože matka sťažovateľa 2 trvala na svojom návrhu.\nDňa 21. apríla 2010 podal sťažovateľ 1 na okresnom súde prvý návrh na vydanie\npredbežného opatrenia vo veci zverenia sťažovateľa 2 do jeho osobnej starostlivosti (č. l. 72\nv spise). Preverovaním kolízneho opatrovníka bolo zistené, že sťažovateľ 1 zobral\nsťažovateľa 2, ktorý bol na prechádzke so sestrou, domov mimo obdobia, keď sa mal s ním\nstretnúť, bez toho, aby oznámil túto skutočnosť jeho matke. Prešetrovaním pomerov\nu matky sťažovateľa 2 neboli zistené skutočnosti, ktoré uvádzal v návrhu sťažovateľ 1,\npreto okresný súd jeho návrh 3. mája 2010 zamietol (č. l. 81). Sťažovateľ 1 prevzal\nuznesenie 12. mája 2010, ale odvolanie proti nemu nepodal. Vzápätí však sťažovateľ 1\nopätovne podal 27. mája 2010 návrh na vydanie predbežného opatrenia vo veci zverenia\nsťažovateľa 2 do jeho osobnej starostlivosti (č. l. 85), pretože mu matka bráni v styku s ním\n\n11\n\n(matka sa pred kolíznym opatrovníkom bránila tým, že podala odvolanie proti uzneseniu\no určení nového styku medzi sťažovateľmi, a uviedla, že dodržuje termíny stretnutí syna\nso sťažovateľom 1, pričom mu navyše umožňovala, aby sa stretol s ním aj nad rámec\nurčených dní, ale on to odmietol). Okresný súd jeho návrh zamietol uznesením\nz 25. júna 2010 (sťažovateľ 1 prevzal 6. júla 2016). Dňa 7. júla 2010 podal návrh znovu, ale\nokresný súd jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia 23. júla 2010 opäť zamietol\na hoci toto uznesenie prevzal 28. júla 2010, odvolanie proti nemu nepodal.\nDňa 3., 6. decembra 2010 a 10. januára 2011 podal sťažovateľ 1 návrhy na zrušenie\npredbežného opatrenia zo 14. októbra 2009 a na ponechanie sťažovateľa 2 v jeho\nstarostlivosti a zakázaní styku jeho matky so sťažovateľom 2 od stredy v nepárnom týždni\naž do stredy v párnom týždni, ktoré však okresný súd 8. februára 2011 zamietol. Obdobne\nzamietol aj ďalšie jeho návrhy z 9. februára 2011, tieto rozhodnutia boli potvrdené\nodvolacím súdom 8. marca 2011. Dňa 7. apríla 2011 opätovne podal návrh na zrušenie\npredbežného opatrenia, ktorý bol tiež okresným súdom zamietnutý 21. apríla 2011\nz dôvodu, že rozhodnutím okresného súdu sp. zn. 31 P 403/2009 z 9. septembra 2010\nv spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 4 CoP 94/21010 z 3. februára 2011 bol\nupravený\n\nstyk\n\nmedzi\n\nsťažovateľmi\n\n(po\n\nrozhodnutí\n\no predbežnom\n\nopatrení\n\nzo 14. októbra 2009 každý párny týždeň od piatku 16.00 h do pondelka 16.00 h a každý\nnepárny týždeň od stredy 16.00 h do piatku do 16.00 h). Tento styk podľa všeobecných\nsúdov rešpektuje právo sťažovateľov na udržovanie pravidelného, rovnocenného\na rovnoprávneho osobného styku a sťažovateľovi 1 umožňuje podieľať sa na výchove\nsvojho syna (č. l. 203 v spise). Následne sťažovateľ 1 podal proti rozhodnutiu\nokresného súdu z 21. apríla 2011 odvolanie (krajský súd jeho rozhodnutie potvrdil\n16. mája 2011, pozn.). Návrh na zrušenie predbežného opatrenia zo 14. októbra 2009 podal\nsťažovateľ 1 aj 29. júna 2011 (okresný súd zamietol jeho návrh uznesením z 15. júla 2011\na následne po podaní odvolania 5. augusta 2011 sťažovateľom 1 krajský súd uznesením\nz 15. augusta 2011 potvrdil rozhodnutie okresného súdu).\n16. Dňa 1. augusta 2013 okresný súd nariadil znalkyni z odboru psychológie,\nodvetvia\n\nklinickej\n\npsychológie\n\nodborné\n\nvyšetrenie\n\nrodičov\n\na sťažovateľa\n\n2\n\na 12. augusta 2013 sťažovateľ 1 podal proti tomu „námietku“, v ktorej uviedol (č. l. 730):\n\n12\n\n„v záujme maloletého\n\n, v záujme ochrany jeho zdravého fyzického\n\na psychického vývoja, súhlasím iba so znaleckým vyšetrením iba rodičov dieťaťa bez\nznaleckého vyšetrenia dieťaťa samotného. Moje stanovisko opieram o objektívnu\nskutočnosť, že problémom sú rodičia, konkrétne psychická a emocionálna nezrelosť pani\n- dieťa je obeťou správania pani\n\n...“\n\nSúčasne tohto istého dňa sťažovateľ 1 podal návrh na úpravu styku dieťaťa a rodičov\na 21. augusta 2013 okresnému súdu oznámil (č. l. 740 v spise), že „Dňa 16.08.2013\nv piatok sme otec a syn ukončili styk v rozsahu 7 dní od 09.08.2013 bez žiadnej traumy na\nstrane dieťaťa. Naopak, syn bol spokojný a veselý a ani si nespomenul, že by mal ísť\nk matke...\nSyn mi počas tejto doby oznámil, že matku žiadal o to, aby bol zapísaný na Základnú\nškolu v\n\n. Syn mi oznámil, že pani\n\ntúto žiadosť môjho syna\n\nrezolútne zamietla.“.\n17. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že sťažovateľ 1 sa v priebehu konania\nnezúčastnil nariadených pojednávaní, a to 6. mája 2011, 12. apríla 2012, 21. mája 2012,\n27. augusta 2012. Dňa 27. novembra 2014 okresný súd rozhodol o vypočutí sťažovateľa 2\nspolu s matkou, sťažovateľom 1 a psychológom úradu na účely zistenia vzájomných\nvzťahov medzi sťažovateľmi a z akých dôvodov došlo k prerušeniu týchto vzťahov.\nSúčasne uložil sťažovateľovi 1 poriadkovú pokutu 100 € za to, že sa neospravedlnil\na nezúčastnil tohto pojednávania; pokutu potvrdil krajský súd 22. júna 2015, pretože\nokresný súd podľa neho nezabezpečil „rovnoprávne postavenie obidvoch účastníkov\nkonania“.\nZ tohto pojednávania tiež vyplýva, že sťažovateľ 1 sa o sťažovateľa 2 riadne\nnezaujímal [v roku 2011 právo na styk neuplatnil ani raz, v roku 2012 sa stretávali\nod 11. septembra 2012 až do 30. augusta 2013 s výnimkou niekoľkých dní, napr.\n21. novembra\n\naž\n\n23.\n\nnovembra\n\n2012\n\npre\n\nchorobu\n\nsťažovateľa\n\n2\n\na podobne,\n\na od 30. augusta 2013 až to tohto pojednávania sťažovateľ 1 nenavštívil sťažovateľa 2 a ani\nsi právo na styk s ním neuplatnil, hoci to mal priznané rozhodnutím všeobecných súdov\n(vyplýva to z rozsudku okresného súdu zo 17. augusta 2015 s. 9, pozn.)].\n\n13\n\nDokonca od 1. júla 2011 sťažovateľ 1 neplatil na výživu sťažovateľa 2 (predtým ako\nsa o neho ešte zaujímal, prispieval 50 € mesačne).\n18. Sťažovateľ 1 sa takisto nezúčastnil pojednávaní 9. júla 2015 a 17. augusta 2015,\nkeď okresný súd vo veci samej vyhlásil rozsudok. Po podaní odvolania 7. septembra 2015,\ndoplneného 21. decembra 2015 (po uplynutí zákonnej lehoty, pozn.), sa sťažovateľ 1\nospravedlnil z pojednávania na krajskom súde konanom 3. marca 2016, ktoré bolo odročené\nna jeho návrh na 10. marec 2016. Sťažovateľ 1 nesúhlasil s vypočutím sťažovateľa 2 (čo je\nv zjavnom protiklade s jeho námietkami uvedenými v sťažnosti, kde uviedol, že\nnevypočutie sťažovateľa 2 počas 7 rokov je porušenie jeho označených práv, a tiež už\nuvedenými zisteniami ústavného súdu – 3 odborné konzultácie za účasti rodičov\na sťažovateľa 2 na úrade u kolízneho opatrovníka). Matka tiež nesúhlasila s vypočutím\nsťažovateľa 2 a žiadala zmeniť termín vypočutia z dôvodu, že jeho otec sa prestal o syna\nzaujímať [chlapec ho 2 a 1/2 roka nevidel, nezaujíma sa o jeho prospech a ani o jeho\nzdravotný stav, a preto má obavu o jeho zdravie, ak by došlo k stretnutiu s otcom, pozn.\n(č. l. 1187 v spise)]. Navrhla vypočuť sťažovateľa 2 v iný deň, ako je deň pojednávania.\nDňa 1. marca 2016 sťažovateľ 1 žiadal krajský súd odročiť termín pojednávania z dôvodu\nnesúhlasu s vypočutím sťažovateľa 2, pretože táto situácia to môže citlivo zasiahnuť do jeho\noznačených práv (podrobné dôvody sú uvedené na č. l. 1190 až č. l. 1194). Nesúhlas\ns vypočutím sťažovateľa 2 je uvedený aj v podaní sťažovateľa 1 zo 7. marca 2016\n(č. l. 1198 až č. l. 1201). Súčasne v podaní z 9. marca 2016 sťažovateľ 1 ospravedlnil svoju\nneúčasť z podobných dôvodov ako aj v iných prípadoch a podal námietku zaujatosti proti\nkrajskému súdu z dôvodu vedenia nespravodlivého procesu voči sťažovateľovi 2, pretože\nsudkyne krajského súdu pomohli matke dieťaťa bezdôvodne ešte v roku 2009 (predbežné\nopatrenie) a sú rovnakého pohlavia ako ona. Z dôvodu tejto námietky bolo pojednávanie\nodročené (č. l. 1207). Neskôr Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil spis krajskému súdu\nsp. zn. 4 CoP 74/2015, 4 CoP 76/2015 a uviedol, že „v súlade s...§ 15a ods. 5 O.s.p. netreba\nna námietku zaujatosti vznesenú otcom dieťaťa voči konajúcemu senátu 4 CoP prihliadať“\n(č. l. 1211).\nDňa 29. marca 2016 podal sťažovateľ 1 (aj za sťažovateľa 2) návrh na vydanie\npredbežného opatrenia na účely vypočutia sťažovateľa 2 v konaní sp. zn. 32 P 171/2009,\n\n14\n\nv ktorom požadoval, aby sa stýkal so sťažovateľom 2 striedavo s jeho matkou „pravidelne\nopakovane 14 dní neprerušovane...“. Okresný súd jeho návrh zamietol 18. apríla 2016\na krajský súd 18. apríla 2016 rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\nKrajský súd na pojednávaní konanom 21. apríla 2016 (č. l. 1239) vypočul\nsťažovateľa 2 a potvrdil rozsudok okresného súdu zo 17. augusta 2015 (pozri bod 2) napriek\ntomu, že sťažovateľ 1 podaniami z 21. apríla 2016 vyslovil opätovný nesúhlas s vypočutím\nsťažovateľa 2 a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z takmer rovnakých dôvodov,\nako to uvádzal vo svojich predchádzajúcich podaniach.\n19. Zo spisu ďalej vyplýva, že sťažovateľ 1 tiež viackrát nereagoval na výzvy\nkolízneho opatrovníka, hoci je nesporné, že úrad v priebehu konania uskutočnil odbornú\nkonzultáciu a konštatoval pozitívne citové väzby sťažovateľa 2 k sťažovateľovi 1, ale\nzamietol jeho návrhy na vydanie, resp. zrušenie predbežného opatrenia, pretože sa nikdy\nnepreukázalo, že by matka sťažovateľa 2 nemala vytvorené podmienky na jeho výchovu,\na tiež sa nepreukázal jej údajný zlý zdravotný stav a psychické problémy, ktoré by\nspochybňovali rozhodnutie o predbežnom opatrení zo 14. októbra 2009. Sťažovateľ 1 mal\ndobrý vzťah so sťažovateľom 2 (aspoň na začiatku), ale na druhej strane je nepochopiteľné,\nže vôbec nevyužil styk so sťažovateľom 2, ktorý mal rozhodnutiami všeobecných súdov\npriznaný, a dokonca vôbec nejavil o syna žiadny záujem, iba neustále podával návrhy\nna zrušenie predbežných opatrení, ktorými žiadal, aby okresný súd rozhodol o striedavej\nstarostlivosti alebo o zverení sťažovateľa 2 do jeho osobnej starostlivosti, a tiež námietky\nna vylúčenie kolízneho opatrovníka z konania. V okolnostiach danej veci kolízny\nopatrovník odporučil aj súdnoznalecké vyšetrenie vzhľadom na vek sťažovateľa 2 a určenie\nnajvhodnejšieho časového intervalu, v ktorom by mohla byť realizovaná striedavá osobná\nstarostlivosť (napr. v správe z 21. júla 2010 adresovanej okresnému súdu  č. l. 120 v spise,\npozn.).\n20. Podľa vyjadrenia matky z 21. augusta 2013 (č. l. 744) sťažovateľ 1 nejavil (ani\ntelefonicky) záujem o syna a od apríla 2013 v priebehu roka až 13-krát porušil rozhodnutie\nokresného súdu, keď s oneskorením niekoľkých hodín odovzdával syna matke a neskoršie si\naj po neho prichádzal. Tento boj medzi rodičmi sťažovateľa 2 napokon prebiehal až 6 rokov\n15\n\na vzájomné obviňovanie sťažovateľa 1 a matky počas tejto doby aj pred maloletým\nsťažovateľom 2 nemôže rozhodne pomôcť jeho zdravotnému stavu, ktorý vníma okolnosti\nrozchodu ešte veľmi citlivo a nevie si vysvetliť niektoré javy. (Ak si to rodičia v priebehu\nkonania zatiaľ neuvedomili, mali by túto skutočnosť čo najskôr zobrať do úvahy a vzájomne\nvylepšiť svoju komunikáciu za podmienky dodržiavania stanovených časov pri odovzdávaní\na preberaní sťažovateľa 2 do ich starostlivosti, nepodávať na seba trestné oznámenia,\nvýkony rozhodnutí, pretože to celú situáciu len zhoršuje, pozn.).\n21. V každom prípade ústavný súd nenašiel žiadny relevantný dôvod, aby na základe\nuvedených okolností a obsahu namietaného rozhodnutia krajského súdu mohol považovať\ntoto rozhodnutie za arbitrárne alebo zjavne neodôvodnené (aj v spojení s rozhodnutím\nokresného súdu). Pokiaľ sťažovateľ 1 namietal nezákonnosť predbežného opatrenia, toto\nv rámci tohto konania neobstojí už len preto, že bolo vydané ešte v roku 2009, a teda\nsťažnosť v tejto časti je podaná zjavne oneskorene (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nObdobne dôvody nezáujmu sťažovateľa 1 o pravidelný styk so sťažovateľom 2, ako aj\nneplatenie na jeho výživu viac rokov nie je asi namieste, ak sa súčasne viackrát domáhal\npredbežnými opatreniami zverenia syna výlučne do jeho alebo striedavej starostlivosti.\nTakisto neobstojí ani jeho námietka, že boli porušené ich práva z dôvodu, že maloletý\nsťažovateľ 2 nebol vypočutý až po 7 rokoch konania, keďže sťažovateľ 1, ako aj matka\nsťažovateľa 2 výslovne žiadali, aby nebolo nariadené súdnoznalecké dokazovanie\na uskutočnené vypočutie sťažovateľa 2, ktoré navrhoval kolízny opatrovník a okresný súd.\nK tomu je potrebné uviesť, že kolízny opatrovník za účasti rodičov aj vypočul sťažovateľa\n2, keď sa pýtal na jeho vzťah k obom rodičom. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania\nzo strany okresného súdu (spis je značne obsiahly a obsahuje 1 279 strán) bolo namietané\nkonanie právoplatne skončené 20. mája 2016 (na okresnom súde prebiehalo až 14 konaní\no úpravu styku, resp. o právach a povinnostiach rodičov k sťažovateľovi 2, týkali sa aj\nvýkonu niektorých rozhodnutí, čo nepotrebuje žiadny ďalší komentár, pozn.)\n22. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu dostatočne objasnil dôvody, z ktorých\nnapadnuté rozhodnutie vychádza, a úvahy, akými sa pri jeho vydaní riadil. Odôvodnenie\nnamietaného rozhodnutia nemožno prima facie považovať za zjavne neodôvodnené alebo\n\n16\n\narbitrárne, pretože sa krajský súd primerane zaoberal okolnosťami danej veci a jeho úvahy\nuvedené v rozhodnutí možno považovať za jasné, logické a zrozumiteľné. Ústavný súd\nv súvislosti s prejavom nespokojnosti s namietaným rozhodnutím krajského súdu tiež\npoznamenáva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(čo v plnom rozsahu platí aj vo vzťahu k právu zaručenému čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je\nzáruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nPodstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný\na aby jeho rozhodnutie\n\nbolo možné\n\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné\n\na nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu\na rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.\nI. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n23. Ani argumenty sťažovateľa 1 spochybňujúce skutkový stav, ku ktorému\nvšeobecné súdy vykonaným dokazovaním dospeli, nesvedčia o zrejmom omyle konajúcich\nsúdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V nadväznosti\nna uvedené ústavný súd pripomína, že obsahom označeného práva nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní (II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97).\n24. Konajúce súdy pritom dbali aj na zachovanie možnosti styku sťažovateľa 1\nso sťažovateľom 2, keď upravili jeho styk i nad rámec vydaného predbežného opatrenia\n(pozri body 15 a 18, iným rozhodnutím okresného súdu, čo však sťažovateľ 1 využil len\nminimálne) a súčasne upravili podmienky a rozsah styku, aby v medziach možností\nupravený styk neviedol k zániku citových vzťahov medzi nimi.\n25. Vzhľadom na opísané dôvody ústavný súd považuje napadnutý rozsudok\nkrajského súdu z pohľadu namietaného zásahu do práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za ústavne akceptovateľný. Keďže ústavný súd nezistil žiadnu\npríčinnú súvislosť medzi namietaným rozhodnutím krajského súdu a označeným právom,\nvyhodnotil v tejto časti sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.\n\n17\n\n26. Ústavný súd zároveň konštatuje, že nenachádza žiadnu vecnú súvislosť medzi\nnamietaným rozhodnutím a inými označenými právami, keďže podľa názoru ústavného\nsúdu rozsudok krajského súdu nezasahuje do práv sťažovateľa 1 na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy spočívajúcu v práve\nna právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi.\n27. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť\n(II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony\núčastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,\nIV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s vtedy platným ustanovením § 157\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia\nrozsudku.\n28. Inak povedané, povinnosť súdu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový\nstav v ním rozhodovanej veci a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia, čoho sa navrhovateľ\ndomáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,\nstručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré\nnie, z ktorých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,\nprečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť\nodôvodnenia rozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená,\nnapríklad vzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného\nprostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 Občiansky súdny\nporiadok)], obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne\naprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\n\n18\n\n29. Zásadu rovnosti v konaní zakotvenú v čl. 47 ods. 3 ústavy ústavný súd vo svojej\njudikatúre vykladá tak, že účastníkom konania sa musia vytvoriť rovnaké podmienky\na rovnaké procesné postavenie (porov. napr. PL. ÚS 43/95). Všeobecné súdy sú podľa\nuvedenej zásady povinné v súlade so zákonom dať všetkým účastníkom občianskeho\nsúdneho konania rovnakú príležitosť predniesť svoje stanovisko, predniesť rozhodujúce\ntvrdenia alebo poprieť tvrdenia iného účastníka a navrhnúť dôkazy na podporu svojich\ntvrdení, čo bolo v tomto konaní sťažovateľovi 1 umožnené. Z uvedenej zásady však\nnemožno odvodiť absolútne právo každého účastníka, aby súd vykonal každý jeden ním\nnavrhnutý dôkaz, resp. aby vzal za správny každý jeden jeho prednesený argument.\n30. Sťažovateľ 1 i matka sťažovateľa 2 boli právne zastúpení advokátmi a nikto\nz nich v konaní nebol diskriminovaný postupom okresného súdu, konajúce súdy nevylúčili\nmožnosť sťažovateľa 1 stretávať sa s jeho maloletým synom, i keď upravili podmienky jeho\nstarostlivosti o neho inak, ako sa sťažovateľ 1 v priebehu konania domáhal. Namietané\nrozhodnutie už vôbec nejaví známky diskriminácie sťažovateľa 1 na základe pohlavia\nz dôvodu, že vo veci rozhodovala sudkyňa, ktorá má rovnaké pohlavie ako matka\nsťažovateľa 2. K zamietnutiu jeho návrhov viedli všeobecný súd relevantné dôvody\nzaložené na skutkových zisteniach o lepších predpokladoch matky zabezpečiť starostlivosť\no sťažovateľa 2, hoci to sťažovateľ 1 stále spochybňoval.\n31. Z rovnakých dôvodov niet podľa ústavného súdu žiadnej príčinnej súvislosti\nmedzi namietaným rozhodnutím krajského súdu a obsahom základného práva sťažovateľa 1\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47\nods. 3 ústavy, v dôsledku čoho ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n32. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo porušené\nzákladné právo sťažovateľa 1 na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (i právo podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru), v nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu základných práv\npodľa čl. 41 ods. 1 a 4 ústavy.\n\n19\n\n33. Pokiaľ ide o tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietajú porušenie svojich\npráv podľa čl. 3 ods.1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa namietaným\nrozhodnutím krajského súdu, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že\nsťažnosť je aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.\n34. V teórii medzinárodného práva sa ustálil právny názor, v zmysle ktorého\nDohovor o právach dieťaťa obsahuje vo svojom texte dve skupiny právnych noriem. Prvú\nskupinu tvoria právne normy priamo vykonateľné (directly applicable/self-executing)\na druhú skupinu tvoria právne normy, ktoré nie sú priamo aplikovateľné a majú charakter\nvšeobecných zásad (porov. Andrews, A. B. – Kaufman, N. H. eds. Implementing the U.N.\nConvention on the Rights of the Child. A Standard of Living Adequate for Development.\nWestport : Praeger Publishers, 1999, p. 171). S licenciou pre zjednodušenie možno prijať\nstanovisko, že právne normy medzinárodnej zmluvy sú priamo vykonateľné, ak zaručujú\npráva a slobody priamo ich adresátom bez potreby ďalšej transpozície alebo inkorporácie do\nprávneho poriadku zmluvného štátu ďalším normatívnym právnym aktom. Právne normy\nmedzinárodnej zmluvy nie sú priamo vykonateľné, ak tieto priamo alebo implicitne\nvyžadujú od zmluvného štátu prijatie ďalšej právnej úpravy na úrovni vnútroštátnej\nlegislatívy (v medzinárodných zmluvách najčastejšie uvedené textáciou „zmluvné štáty sa\nzaväzujú prijať...“ alebo „zmluvné štáty uznávajú a zabezpečia...“ a pod.).\nDohovor o právach dieťaťa neobsahuje explicitné ustanovenie, ktoré by dávalo\nodpoveď na otázku, ktoré články sú priamo vykonateľné a ktoré nie, a preto kritériom na ich\nodlíšenie je povaha, účel, rozsah konkrétneho článku, ako aj textácia článku, ktorá musí byť\ndostatočne jasná, aby príslušný orgán aplikácie práva bol schopný interpretovať a definovať\njeho účinky, t. j. rozhodnúť o priamej vykonateľnosti alebo nevykonateľnosti konkrétneho\nčlánku (porov. napr. Detrick, Sh. A Commentary on the United Nations Convention on the\nRights of the Child. Hague : Kluwer Law International, 1999, p. 28). V tejto súvislosti je\npotrebné poukázať na čl. 4 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý na prvý pohľad evokuje\nzáver o priamej neaplikovateľnosti ani jedného z článkov Dohovoru o právach dieťaťa:\n„Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, urobia všetky potrebné zákonodarné, správne\na iné opatrenia na vykonávanie práv uznaných týmto Dohovorom. Pokiaľ ide\no hospodárske, sociálne a kultúrne práva, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,\n\n20\n\nuskutočňujú také opatrenia v maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby\naj v rámci medzinárodnej spolupráce.“ Dohovor o právach dieťaťa je však potrebné\ninterpretovať vo vzájomnej súvislosti všetkých jeho článkov a vychádzať z účelu Dohovoru\no právach dieťaťa (snaha o uznanie, ochranu a posilnenie práv detí), a pokiaľ niektoré\nz článkov jednoznačne (zohľadnením už popísaných rozlišujúcich kritérií) obsahujú priamo\naplikovateľné subjektívne právo, je potrebné v záujme ochrany slobôd a práv dieťaťa\nposkytnúť konkrétnemu právu dieťaťa ochranu v príslušnom konaní, v ktorom sa jeho\nochrany dotknutý subjekt domáha.\nNa úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie\nSpojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články\nDohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles)\na nie sú priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej\nvnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe, možno zaradiť najmä čl. 2, čl. 3, čl. 6 a čl. 12\n(pozri Hodgkin, R. – Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the\nRights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF Regional Office for\nEurope, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child:\nGeneral Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Tento záver podporuje\ni samotný text týchto článkov Dohovoru o právach dieťaťa („štáty sa zaväzujú“, „štáty\nzabezpečujú“, „dieťaťu sa poskytuje“). Naopak, k priamo vykonateľným právnym normám\nDohovoru o právach dieťaťa je možné zaradiť napr. čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 13, čl. 16\na pod.\n35. Na základe už popísaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť v časti\nnamietajúcej porušenie čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, keďže tieto označené\nreferenčné právne normy Dohovoru o právach dieťaťa neobsahujú priamo aplikovateľné\nsubjektívne práva sťažovateľov, ale sú všeobecnými proklamáciami (princípmi), ktoré je\nzmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva\nsú povinné tieto princípy zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych\nnormatívnych právnych aktov (pozri aj II. ÚS 596/2014 z 30. septembra 2014\na III. ÚS 512/2015 z 20. októbra 2015).\n\n21\n\n36. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy namietaným rozhodnutím\nkrajského súdu (označeného právnym zástupcom sťažovateľa ako základné právo zákazu\nakejkoľvek diskriminácie, pozn.) ústavný súd konštatuje, že čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy\nneobsahuje garanciu základných práv alebo slobôd, pretože je súčasťou všeobecných\nustanovení zakotvených v prvom oddiele druhej hlavy ústavy pojednávajúcej o základných\nprávach a slobodách. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že porušenie\nčlánku, ktorý nezakotvuje žiadne základné právo alebo slobodu, nemožno podaním\nsťažnosti podľa čl. 127 ústavy namietať samostatne. Ústavný súd rozhoduje vždy o porušení\nkonkrétneho základného práva alebo slobody zakotveného v druhej hlave ústavy, prípadne\npráva zaručeného medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Iné ustanovenie uvedených právnych aktov síce možno namietať, ale vždy len\nv spojení s namietaným porušením základného práva alebo slobody (obdobne napr.\nII. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06), čo však sťažovateľ v petite výslovne nenamietal (bod 2\npetitu).\n37. Napokon vo vzťahu k maloletému sťažovateľovi 2 ústavný súd v zhode so svojou\ndoterajšou judikatúrou (napr. I. ÚS 181/2012, II. ÚS 667/2013, I. ÚS 58/2013,\nI. ÚS 117/2015) na záver konštatuje, že sťažovateľ 1, kvalifikovane zastúpený advokátom,\nnepreukázal (nedoložil) aktívnu legitimáciu maloletého sťažovateľa 2 (\n), ktorého by vzhľadom na stret jeho záujmov so záujmami rodičov (t. j. aj\nsťažovateľa 1 ako jeho otca, pozn.) mal zastupovať kolízny opatrovník, a nie jeho otec (§ 31\nods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov). Rovnaká výhrada sa týka aj okolnosti, že splnomocnenie pre\nadvokáta v mene maloletého sťažovateľa mal podpísať kolízny opatrovník, a nie otec\nmaloletého (sťažovateľ). V zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde kvalifikované\nsplnomocnenie na zastupovanie (každého) sťažovateľa tvorí obligatórnu súčasť náležitostí\nkaždého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (pozri aj III. ÚS 419/2015\nz 8. septembra 2015, v ktorom zastupovala sťažovateľov právna zástupkyňa\n). Tá bola ústavným súdom predtým poučená o zákonných náležitostiach sťažnosti.\nV tomto prípade tiež predložené splnomocnenie pre iného advokáta vykazovalo formálne\n\n22\n\nnedostatky (v čase spísania splnomocnenia z 20. júla 2016 už neplatil Občiansky súdny\nporiadok, ale Civilný sporový poriadok, pozn.).\n38. V tomto ohľade rovnako neušlo pozornosti ústavného súdu, že petit sťažnosti\nvykazoval vady, keď v petite označené súdne konanie (pozri bod 5) nezodpovedá reálnemu\nkonaniu, ktoré sťažovateľ 1 napáda (4 CoP 74/2015).\n39. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,\na takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,\naby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,\naby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.\nOsobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína\nkonanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).\n40. Vzhľadom na uvedené (body 37, 38 a 39) ústavný súd sťažnosť mohol odmietnuť\nokrem zjavnej neopodstatnenosti súčasne aj pre nesplnenie zákonom predpísaných\nnáležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n41. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu,\naby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách uplatnených v sťažnosti (pozri bod 5).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. novembra 2016\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dieťa-práva dieťaťa", "dieťa-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "petit"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:332cba6f-8853-4775-95a5-18aacc64a871", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.512.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 512/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 512/2015 z 20. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-20", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.512.2015.1"}, {"guid": "ussr:cb918710-812b-45ca-8847-0d9a2995c14e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.419.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 419/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 419/2015 z 8. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.419.2015.1"}, {"guid": "ussr:1ca5c064-7fe9-4941-b38f-c3c6c94e5d10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.117.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 117/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/2015 z 4. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-04", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.117.2015.1"}, {"guid": "ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 596/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 596/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2dcab98-276f-443e-8bc8-f25246cc6f66"}, {"guid": "ussr:ff097d8e-f570-4654-9c3c-710832eecd7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 667/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 667/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff097d8e-f570-4654-9c3c-710832eecd7f"}, {"guid": "ussr:6e0a65d5-7e8c-476d-83ca-2f69873448e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 58/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 58/2013 z 6. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-06", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e0a65d5-7e8c-476d-83ca-2f69873448e2"}, {"guid": "ussr:5365fc88-6417-4441-a805-472b8bc13d3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 181/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 181/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5365fc88-6417-4441-a805-472b8bc13d3d"}, {"guid": "ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "09719eb0-3813-45b4-b42a-dd6d778d3d10:3fc2ce69-1451-4fb6-ae6f-219d4870f047", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3109211339.45", "spisova_znacka": "4CoP/74/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoP/74/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3109211339.45"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3568dc7a-d81d-4b7e-9d85-6e70789408fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.475.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.475.2017.1"}]}