{"guid": "ussr:194ce249-74e0-459a-9fa1-f731718fac18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.701.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 701/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 701/2016 z 23. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 701/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.701.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "nazov": "čl. 39 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 39 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-39", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/194ce249-74e0-459a-9fa1-f731718fac18", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.701.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.701.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.701.2016.1/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 701/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra\n2016 predbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpenej advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátska kancelária AZARIOVÁ &\nRUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 So 62/2015 z 27. júla 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra\n2016 doručená sťažnosť\n\nvo veci namietaného\n\nporušenia jej základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 So 62/2015 z 27. júla 2016 (ďalej len\n„rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:\n«Sťažovateľka... podanou žiadosťou zo dňa 30.6.2014 žiadala Sociálnu poisťovňu...\no zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa - ústredie žiadosti sťažovateľky\nrozhodnutím č. 805 807 8754 0 z 13.112014 nevyhovela. Sťažovateľka sa voči tomuto\nrozhodnutiu Sociálnej poisťovne... odvolala na Krajský súd v Košiciach. Krajský súd\nv Košiciach, rozsudkom zo dňa 29.4.2015, sp. zn. 3Sd/21/2015-18 potvrdil rozhodnutie\nSociálnej poisťovne... Sťažovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu Krajského súdu\nv Košiciach odvolanie dňa 19.6.2015. O odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 805 807 8754 0\nzo dňa 13.11.2014 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, o odvolaní\nnavrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sd/21/2018-18 zo dňa\n29.4.2015 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sd/21/2015-18 zo dňa\n29. apríla 2015 potvrdil. ...\nSťažovateľka... bola... 18.7.2005 uznaná invalidnou pre rozhodujúce zdravotné\npostihnutie choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel G, položka 43.2/b v rozsahu 45%\ns tým, že od útleho detstva je liečená pre vrodenú luxáciu oboch bedrových kĺbov.\nSťažovateľka od narodenia trpí vysokou iliákalnou bilaterálnou luxáciou bedrových kĺbov\n(6 cm - 8 cm vyššie degenerované hlavice bedrových kĺbov od degenerovaných puzdier)\nso sekundárnymi následkami a ochoreniami.\nSťažovateľka sa obrátila so žiadosťou o zvýšenie sumy invalidného dôchodku...\n30.6.2015 na Sociálnu poisťovňu, pobočku Košice. Predmetom žiadosti sťažovateľky... bolo\nzvýšenie invalidného dôchodku v dôsledku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť, posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne - Košice.\nRozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 805 807 8754 0 zo dňa 13.11.2014, bolo\nsťažovateľke oznámené, že je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení, so záverom, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je\n45 %. Voči tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie dňa 17.12.2014.\n2\n\nSťažovateľka v odvolaní uviedla, že pri rozhodovaní o zvýšení invalidného dôchodku,\nnebola pri vypracovaní odborného posudku braná do úvahy a percentuálne ohodnotená\nprimárna diagnóza, a to obojstranná vysoká ilikálna luxácia bedrových kĺbov, ktorou trpí\nod narodenia a ktorá má progresívny charakter. Sociálna poisťovňa - ústredie vo vyjadrení\nk odvolaniu zo dňa 20.4.2015 uviedla, že z dôvodu, že sťažovateľke sa nepodarilo\nspochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku,\nmá za to, že o jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bolo rozhodnuté správne\na v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom.\nPredmetom posúdenia ako Krajského súdu v Košiciach, tak aj Najvyššie súdu bolo\npreskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredia č. 805 807 8754 0 zo dňa\n13.11.2014.\nAko je zrejmé z odôvodnenia Krajského súdu, Krajský súd v tomto konaní vychádzal\nz posudkov posudkových lekárov o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť. Pri svojej činnosti sa teda len oboznámil s lekárskou správou\nposudkového lekára Sociálnej poisťovne z dňa 1.4.2015, pripojeným administratívnym\nspisom sťažovateľky. Z týchto dôkazov dospel k záveru, že opravný prostriedok sťažovateľky\nnie je dôvodný.\nPodobne pri svojej rozhodovacej činnosti postupoval aj Najvyšší súd. Vo svojom\nrozhodnutí (na strane 8) konštatuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky\nmedicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako Sociálna poisťovňa...\nvychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím\nna námietky žiadateľa o invalidný dôchodok, resp. o jeho zvýšenie. Závery, ktoré poskytli\nposudkoví lekári vo svojich posudkoch, považuje za objektívne a správne aj po odbornej\núrovni.\nAni jeden z orgánov, ktorý rozhodoval v tomto prípade, nenariadil znalecké\ndokazovanie, ktoré by zodpovedalo otázky korešpondujúce s kritériami invalidity podľa § 71\nzákona č. 461/2003 Z. z., vzhľadom na zdravotný stav sťažovateľky a ktoré by potvrdilo\nalebo vyvrátilo závery posudkových lekárov. Týmto konaním, v tomto prípade nečinnosťou\nsúdu spočívajúcej v odvolaní sa súdov len na tú skutočnosť, že nemôžu samy posudzovať\nodborné otázky medicínskeho charakteru, došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa\n3\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy a k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru.\nPorušenie namietaných práv, práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na primerané\nhmotné zabezpečenie občanov pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR\npostupom Najvyššieho súdu v konaní 10So/62/2016 sťažovateľka vidí v nasledujúcich\nbodoch:\n1. nevykonanie dôkazov súdom\n2. nevyporiadanie sa s námietkami a tvrdeniami sťažovateľky\n3. vnútorná rozpornosť rozhodnutia Najvyššieho súdu\n4. vzhľadom na odmietnutie žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, sťažovateľka\nsama nie je schopná primerane zabezpečiť seba a svoju rodinu, ktorej členmi sú aj dve\nmaloleté deti\n1. Nevykonanie dôkazov súdom\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06).\nVo všetkých svojich podaniach sťažovateľka uvádza ako primárnu diagnózu\nobojstrannú vysokú iliakálnu luxáciu, v súvislosti s čím jej vznikajú sekundárne ochorenia,\nktoré však posudkoví lekári považujú za málo významné až nevýznamné a ktoré podľa ich\nzáverov nezdôvodňujú vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ako\nvyplýva zo sťažovateľkou predložených odborných lekárskych správ, jej stav je trvalý\nso sústavnou progresiou bez možnosti zlepšenia stavu. Najvyšší súd sa pri svojom\nrozhodovaní len opiera o závery posudkových lekárov a neprihliada pri tom na tvrdenia\nsťažovateľky, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje a práve naopak, má progresívny charakter.\nStav s tendenciou ďalšej progresie, ktorý vyžaduje šetrenie dolných končatín a chrbtice,\nkonštatuje aj Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu\n10So/62/2015, strana 6). Závery Najvyššieho súdu ako aj Krajského súdu, ktorí vo veci\nsťažovateľky rozhodovali, keď na jednej strane uvádzajú, že nemôžu riešiť odborné otázky\nmedicínskeho charakteru, no na strane druhej v plnom rozsahu považujú za správne závery\nposudkových lekárov, ktoré sú mimochodom odborného medicínskeho charakteru, sú\n4\n\nv značnom rozpore. Ak súdy nemôžu posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru,\nako môžu objektívne konštatovať a rozhodnúť vo veci sťažovateľky na základe jednoznačne\nprijatého stanoviska, že závery posudkových lekárov sú správne, ak ide taktiež o riešenie\nodborných otázok medicínskeho charakteru?\nSťažovateľka poukazuje aj na odbornosť posudkových lekárov, ktorí posudzovali jej\nzdravotný stav za účelom rozhodovania o nároku na zvýšenie invalidného dôchodku v tomto\nprípade. Vzhľadom na ich špecializáciu, všeobecné lekárstvo, je sťažovateľka toho názoru,\nže jej diagnóza, ktorá má ortopedický a neurologický základ, nemohla byt' dostatočne\nodborne posúdená lekármi so špecializáciou všeobecné lekárstvo, a bolo viac ako\nnevyhnutné posúdenie znalcom z príslušného odboru. ...\n2. Nevyporiadanie sa s námietkami a tvrdeniami sťažovateľky\nV zápisnici z pojednávania na Krajskom súde v Košiciach zo dňa 29.4.2015,\nsťažovateľka uvádza, že posudkový lekár sa nezaoberal RTG snímkou bedrových kĺbov\nsťažovateľky a uviedol, že snímka nie je dôkazom Toto tvrdenie uvádza aj sťažovateľka\nv odvolaní zo dňa 15.6.2015.\nS neuznaním RTG snímky ako dôkazu a tvrdeniami sťažovateľky, sa Najvyšší súd\nnejako relevantne nevysporiadal. Opäť zotrval len pri posudkoch posudkových lekárov,\nktoré podľa sťažovateľky sú nesprávne, pričom ani nezohľadnil tak rozhodujúci dôkaz akým\nje snímka samotného poškodeného pohybového ústrojenstva a nezohľadnil ani tvrdenie\nsťažovateľky, že tento dôkaz nebol akceptovaný.\nAj vzhľadom k tomu, čo sme uviedli vyššie, bolo na mieste, aby Najvyšší súd nariadil\nznalecké dokazovanie, ktoré by odstránilo rozpornosť v tvrdeniach sťažovateľky, ňou\npredložených lekárskych správ a záverov posudkových lekárov a zároveň by prispelo\nk objektívnemu zhodnoteniu toho, či snímok je relevantným dôkazom a či je nositeľom\ninformácie, ktorá by potvrdila tvrdenia sťažovateľky.\nZ lekárskych správ vypracovaných\n\n, ortopédom, ktoré\n\nboli predložené sťažovateľkou počas konania na Krajskom súde aj počas konania na\nNajvyššom súde, jednoznačne vyplýva progresívny stav. K tomu uvádzame z lekárskych\nspráv: „... napriek sústavnej liečbe progresia sekundárnych zmien..., aktuálne pribudli\nvýrazné bolesti chrbtice krčnej, bolesť v drieku a BK...“. Z ďalšej lekárskej správy\nuvádzame: „... vzhľadom na nemožnosť operácie možno predpokladať len zhoršenie,...“\n5\n\nTieto závery však pri rozhodovaní Najvyššieho súdu neboli brané do úvahy aj napriek tomu,\nže sťažovateľka na nich upozornila.\nPre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu\ndlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.\nV odbornom posudku\n\no invalidite zo dňa 1.4.2015, sa v časti\n\npracovná rekomandácia uvádza, že sťažovateľka môže vykonávať prácu „...bez dlhého\nchodenia a státia, skôr sedavého charakteru s možnosťou striedania polôh, podľa\nvzdelania...“ K tomu\n\nv posudku uviedol, že sťažovateľka subjektívne\n\nuvádza: „nevládze chodiť..., nevládze sa zohýnať, ...nevládze sedieť, máva závrat.“ Nie je\nzrejmé, akými úvahami sa posudkový lekár spravoval, keď prijal záver, že je možné aby\nsťažovateľka vykonávala prácu „polosedavého typu“, ktorú označil v posudku za vhodnú\naj vzhľadom na jej dosiahnuté vzdelania. Vzhľadom na sťažovateľkou uvádzané okolnosti\na vzhľadom na odborné závery ošetrujúcich lekárov v predložených lekárskych správach sa\njaví, že záver posudkového lekára nemá oporu v sťažovateľkou uvádzaných okolnostiach,\nako ani v zdravotnej dokumentácii sťažovateľky.\nMáme za to, že hodnotenie zdravotného stavu, ktorým sťažovateľka trpí od narodenia\na ktorý má progresívny charakter, čo konštatuje aj Najvyšší súd v odôvodnení, a ktorý je\nzdokumentovaný v lekárskych správach a nálezoch, tak, že Najvyšší súd odkazuje len\nna závery posudkových lekárov a neprihliada na tvrdenia sťažovateľky, je v rozpore nielen\nso zákonom ale aj s Ústavou SR a právom každého občana na spravodlivý proces v zmysle\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd ako aj krajský\nsúd svojou argumentáciou pripustili fakt, že naplnenie ústavného práva sťažovateľky na\nprimerané hmotné zabezpečenie občanov pri nespôsobilosti na prácu, závisí od posúdenia\njej zdravotného stavu dvomi posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne a že v danom\nprípade neexistuje žiadny systém ochrany práv sťažovateľky z dôvodu ako uvádzajú obe\nsúdy, že „nemôžu samy posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru“ a napokon,\nže „závery posudkových lekárov považujú za objektívne a úplné.“\nS vyššie uvedeným odôvodnením rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sa nemožno\nstotožniť, keďže takéto odôvodnenie podľa názoru sťažovateľky je nedostatočné a vôbec\nnedáva odpovede na jej námietky s poukázaním na ňou predložené lekárske správy, jeho\n\n6\n\nrozhodnutie nepovažuje za presvedčivé vzhľadom na jediné odôvodnenie rozsudku, že\nzávery posudkových lekárov sú logické.\nPodľa ust. § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: „Rozhodnutie\norganizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje\ninak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané\nnáležitosti.“\nVzhľadom na postup správneho orgánu v rámci rozhodovania v konaní o zvýšení\ninvalidného dôchodku sťažovateľky, sa javí, že nebol spoľahlivo zistený skutkový stav veci\nvzhľadom na rozpory medzi lekárskymi správami predloženými sťažovateľkou a jej\ntvrdeniami na jednej strane a závermi posudkových lekárov na strane druhej.\nNemožno prijať ani správnosť záverov Najvyššieho súdu ako aj Krajského súdu,\nv ktorých sa stotožnili s rozhodnutím správneho orgánu v konaní o nároku sťažovateľky na\nzvýšenie invalidného dôchodku, ak rozhodnutie správneho orgánu bolo prijaté na základe\nnedostatočne zisteného skutkového stavu.\nRozhodnutie ESĽP vo veci Vetrenko vs Moldavsko: „... jednou z požiadaviek článku\n6 Dohovoru na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi\nvznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto\nargumentov. Hoci rozsah, v ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody sa môže meniť\nv závislosti od osobitných okolností prípadu, opomenutie zaoberať sa podstatnými\nargumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je\nnezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.“\nNález Ústavného súdu SR sp zn. II. ÚS 200/09: „Z uvedeného preto možno vyvodiť\nzáver, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku\núčastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie\nreagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú\na zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr.\nII. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).“\nVzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu ako aj krajského súdu je\nzrejmé, že obe súdy sa nijako nezaoberali argumentmi sťažovateľky a v plnom rozsahu sa\nstotožnili so závermi posudkových lekárov správneho orgánu.\n7\n\n3. Vnútorná rozpornosť rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nNajvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí na jednej strane sám poukazuje na progresiu\nzdravotného stavu sťažovateľky, na strane druhej však stále vychádza z posudkov\nposudkových lekárov, ktorých závery namietala aj sťažovateľka. Ďalšiu rozpornosť vidíme\naj v časti, kde Najvyšší súd SR konštatuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky\nmedicínskeho charakteru ale zároveň nenariadil znalecké dokazovanie. Najvyšší súd SR\nv odôvodnení uvádza, že posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav aj z predložených\nRTG, zároveň však uvádza, že RTG snímok nevzal do úvahy.\nAk by sme prijali za správne a ústavne konformné každé rozhodnutie súdu, ktorým\nzamieta návrh z dôvodu, že sám nemôže posudzovať odborné otázky, došlo by\nk neprimeranému zásahu do práv na súdnu ochranu účastníkov konania, a k porušeniu\nprincípov právneho štátu.\nÚstavný súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 243/07, sp. zn. I. ÚS 155/07,\nsp. zn. I. ÚS 402/08 zdôrazňuje, že: „všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho\nargumenty musia podporiť príslušný záver.“\nTieto právne vety vyjadrujú, že jednou zo základných požiadaviek náležitej právnej\nargumentácie je, že argumentácia v odôvodnení rozhodnutia súdu musí byť vnútorne\nnerozporná - a teda logicky konzistentná.\nV zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z o sociálnom poistení, na ktoré odkazuje\naj Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí v predmetnej veci: „Mieru poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %,\nak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu\nzárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie.\nObdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“\nK tomu uvádzame: Máme za to, že Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní nevzal do\núvahy toto ustanovenie. Ortopedické vyšetrenie zo dňa 14.7,2014. ktoré je citované aj\nv lekárskej zápisnici\n\n, v časti II. - POSUDOK, uvádza\n\n„... sekundárne artrotické zmeny v neocetabulach IV. st., ...“ Poukazujeme na to, že\n8\n\nv samotnom posudku\n\nsú uvedené sekundárne ochorenia, ktoré majú\n\nvplyv na primárnu diagnózu. Progres sekundárnych zmien je zrejmý z väčšiny lekárskych\nvyšetrení a správ (tak ako sťažovateľka uvádza vyššie), progres konštatuje aj\n, ortopéd, v správe z ortopedického vyšetrenia z dňa 5.12.2014: „... napriek\nsústavnej liečbe progres sekundárnych zmien...“\nAni na základe tohto ustanovenia, ktoré Najvyšší súd sám vo svojom rozhodnutí\ncituje, v spojení s obsahom posudku a lekárskych správ predložených sťažovateľkou,\nNajvyšší súd neodstránil vnútorné protirečenia, ktoré sú v tomto prípade úplne zrejmé.\nVnútorná rozpornosť predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu zásadným\nspôsobom zasiahla do práv sťažovateľky, kedy došlo k porušeniu práv sťažovateľky\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že Najvyšší súd neodstránil rozpornosť v tvrdeniach\nsťažovateľky a posudkových lekárov, ktorá následne viedla aj k rozpornosti v odôvodnení\nrozsudku.\n4. Vzhľadom na zamietnutie žiadosti sťažovateľky, ohľadom zvýšenia invalidného\ndôchodku, sťažovateľka nie je schopná primerane zabezpečiť seba a svoju rodinu, ktorej\nčlenmi sú aj dve maloleté deti.\nSťažovateľka naposledy pracovala v\n\nako recepčná vo fitness centre -\n\nchránená dielňa. V súčasnosti na tomto pracovisku už nepracuje. Ako to vyplýva z lekárskej\nzápisnice posudkového lekára Sociálnej poisťovne\n\nzo dňa\n\n1.4.2015, zotrvanie na pôvodnom pracovisku neodporúča. Zároveň uvádza, že sťažovateľka\nsa môže uplatniť na trhu práce, s tým, že môže vykonávať prácu v prostredí bez dlhého\nchodenia a státia, bez dvíhania ťažkých bremien, skôr sedavého charakteru s možnosťou\nstriedania polôh, podľa vzdelania s vylúčením uvedených obmedzení. Vzhľadom na túto\nšpecifikáciu je pre sťažovateľku obtiažne nájsť vhodné zamestnanie primerané jej vzdelaniu,\nktoré by vyhovovalo týmto požiadavkám. Ako sťažovateľka sama uvádza v odvolaní voči\nrozhodnutiu Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 13.11.2014, č. 805 807 8754 0, jej stav je\nnatoľko vážny, že jej spôsobuje problémy stáť, chodiť, bolesti pri chôdzi ako aj pri zmenách\npolohy, čo jej znemožňuje aj nájsť si primerané zamestnanie.\n\n9\n\nSťažovateľka žije v domácnosti s 2 maloletými deťmi a manželom, ktorý je zárobkovo\nčinný. Hmotné zabezpečenie celej rodiny je teda na manželovi, keďže sťažovateľka\nv dôsledku svojho zdravotného stavu nie je reálne schopná vykonávať sústavnú prácu.\nV dôsledku absencie zistenia skutočného stavu veci správnym orgánom v súlade\ns § 209 zákona o sociálnom poistení, nevykonaním dôkazov krajským súdom a rovnako ani\nnajvyšším súdom, ktorí vo veci zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nv konaní o zvýšení invalidného dôchodku sťažovateľky rozhodovali, sa sťažovateľka ocitla\nv situácii, kedy napriek preukázateľne zhoršenému zdravotnému stavu nie z vlastnej viny,\nnie je schopná primerane zabezpečiť seba a svoju rodinu, čim došlo k porušeniu aj je práva\nna primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.»\n3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSR, základné právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (1950) a základné právo na primerané hmotné zabezpečenie\nobčanov pri nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 27.7.2016, sp. zn. 10So/62/2015 bolo porušené.\n2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2016 pod sp. zn.\n10So/62/2015 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania\nvo výške 363,70 Eur do 15 dní od doručenia tohto nálezu...“\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10\n\n5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).\n8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 39 ods. 1 a 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nnajvyššieho súdu. Porušenie označených práv vidí sťažovateľka v tom, že najvyšší súd\nnevykonal dôkazy, nevysporiadal sa s jej námietkami a tvrdeniami, rozsudok najvyššieho\n\n11\n\nsúdu je vnútorne rozporný a sťažovateľka nie je schopná primerane zabezpečiť seba a svoju\nrodinu.\n9. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.\n3 Sd 21/2015 18 z 29. apríla 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) s poukazom na §\n250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) potvrdil\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne – ústredia č. 805 807 8754 0 z 13. novembra 2014, ktorým\npodľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov zamietla žiadosť sťažovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Najvyšší súd\nnapadnutým rozsudkom rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n10. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n13. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n14. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom\ntomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako\naj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\n12\n\n15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n16. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/00) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n17. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov ústavný súd pre účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu.\n18. Po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nnajvyššieho súdu.\n19. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho závery\nmohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by\nposudzovaný rozsudok najvyššieho súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom\n\n13\n\nrozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či\nnedostatočne odôvodnený.\n20. Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na obsah odvolania\nsťažovateľky proti rozsudku krajského súdu, ktorý si ústavný súd v rámci prípravy\npredbežného prerokovania návrhu zabezpečil. Sťažovateľka v odvolaní uviedla:\n„Odvolanie podávam z dôvodu, že obojstranná vysoká iliakálna luxácia bedrových\nkĺbov nie je medicínska otázka, ale závažnejšie ochorenie ako ťažký stupeň obmedzenej\nhybnosti bedrových kĺbov. Mať alebo nemať bedrový kĺb (najdôležitejší váhonostný kĺb je\npodstatný rozdiel, rovnako ako sekundárne ochorenia vyplývajúce z tejto primárnej\ndiagnózy. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach\ndňa 1.4.2015 zhodnotil môj zdravotný stav spôsobom, že mám bedrové kĺby, len o tom\nneviem, lebo rontgenový snímok nie je dôkaz a že som nebola za posledných 10 rokov\nhospitalizovaná ani v kúpeľnej starostlivosti. Pričom som doložila aktuálne odborné\nlekárske nálezy, že sa sústavne liečim ambulantne. Som matkou dvoch maloletých detí,\nmanžel pracuje na zmeny a nemáme ich komu zveriť na noc, keby som bola hospitalizovaná\nalebo v kúpeľnej starostlivosti. Na Krajskom súde samosudkyňa\nmi povedala: nehovorte mi medicínske hľadisko, opýtala sa ma len či trvám na konaní\nv prejednávanej veci a vyniesla rozsudok z medicínskeho hľadiska. Ako mám potom\ndokázať, že obojstranná vysoká iliakálna luxácia nie je bedrový kĺb a nemôžem trpieť\nniečím čo nemám, keď nemôžem povedať medicínske hľadisko a posudkový lekári neberú do\núvahy primárnu diagnózu, rovnako ako aj ďalšie sekundárne ochorenia, ktoré som doložila\nodbornými lekárskymi nálezmi.\nKeď som 18.7.2005 požiadala o invalidný dôchodok, poslali mi rozhodnutie\no schválení invalidného dôchodku s mierou funkčnej poruchy 45 %, diagnóza na základe,\nktorej rozhodli tam nebola uvedená. Netušila som, že mi uznali len jednu zo sekundárnych\ndiagnóz, pri opakovaných kontrolách mi tvrdili, že časom mi uznajú plný invalidný\ndôchodok, lebo pri luxácii sa zdravotný stav zhoršuje, ale ešte som mladá. Práve preto, že\nsa mi zdravotný stav zhoršil a stále zhoršuje, som požiadala o prehodnotenie percentuálnej\nmiery invalidného dôchodku. Mám problémy z luxácie pri státi, chodení, ležaní, pri\nzmenách polôh; mám bolesti kolien, členkov, ktoré sú v dôsledku luxácie bedrových kĺbov\n14\n\nveľmi zaťažované. Trpím ďalšími sekundárnymi ochoreniami ako hyperlordóza, skolióza,\nv podstate bolesťami celej chrbtice z čoho vyplývajú príznaky z jednotlivých častí chrbtice\nako tŕpnutie rúk, nôh; závraty, nutkanie na vracanie, bolesti pri sedení, chodení, státi,\nležaní a zmenách polôh. Všetky diagnózy som doložila aktuálnymi odbornými lekárskymi\nnálezmi ako aj nálezom z Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny, že trpím\nentezopatiami v dôsledku nefyziologického zaťaženia a atypického postavenia panvy pri\nobojstrannej vrodenej dysplázii bedrových kĺbov. Preto si myslím, že je to závažnejšie\nochorenie ako ťažký stupeň obmedzenej hybnosti bedrových kĺbov. Rovnako ako nálezy\nz MRI, ktoré potvrdzujú protrúzie diskov krčnej a bedrovej chrbtice s degeneratívnymi\nzmenami, ktoré posudkový lekár posúdil ako dorzalgiu bez koreňovej lézie.\nPosúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie,\nvysunuté pracovisko v Košiciach zo dňa 1.4.2015 ako choroby podporného a pohybového\naparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV,\noddiel G, položka 41.2., písm. b na hornej hranici, t.j. 45 % a ostatné diagnózy ako málo\nvýznamné až nevýznamné a nezdôvodňujú vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť; považujem za nesprávne posúdenie veci. Práve naopak: obojstrannú\nvysokú iliakálnu luxáciu bedrových kĺbov a entezopatie, považujem za oveľa závažnejšie\nochorenie z hľadiska miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pretože ide o stav trvalý\nso sústavnou progresiou a z ortopedického hľadiska bez možnosti totálnej implantácie\nbedrových kĺbov z technicko-anatomického hľadiska.“\n21. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého rozsudku uviedol:\n„S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016\n(zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).\nPodľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný\ndôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72\na ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol\npriznaný predčasný starobný dôchodok.\nPodľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba má nárok na invalidný\ndôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom\n15\n\na má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto\nfyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný\ndôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v\ndennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre\ndlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\no viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\nPodľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej\nschopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom\na telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.\nPodľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je\nrozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom\nna závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\nPodľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení trvanie invalidity sa nepreskúmava,\nak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.\nMieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6\nmožno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje\npokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).\nPodľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného\nstavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne\nč. 805 807 8754 0 zo dňa 13.11.2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky zo dňa 30. júna\n2014 o zvýšenie invalidného dôchodku.\nAko uviedol i krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku z pripojených\nadministratívnych\n\nspisov\n\nvyplynulo,\n\nže\n\nnavrhovateľka\n\nbola\n\nuznaná\n\ninvalidnou\n\nod 18.07.2005 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového\naparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV,\noddiel G, položka 43.2/b v rozsahu 45 % s tým, že od útleho detstva je liečená pre vrodenú\n16\n\nluxáciu oboch bedrových kĺbov. Stav s tendenciou ďalšej progresie vyžaduje šetrenie\ndolných končatín a chrbtice, chondroprotektíva, rehabilitačnú liečbu a primeraný pohyb.\nPri nariadených kontrolných lekárskych prehliadkach v roku 2006, 2009 a 2013 nedošlo\nk zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia ani miere poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť. Pri ostatnom posúdení zdravotného stavu posudkovým lekárom\n19.02.2013 kontrolná lekárska prehliadka už určená nebola.\nZ dávkového spisu odporkyne ďalej vyplýva, že v danom prípade zdravotný stav\nnavrhovateľky bol posudzovaný na základe jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku\nv dôsledku zhoršenia zdravotného stavu. V správnom konaní pred vydaním preskúmavaného\nrozhodnutia zdravotný stav navrhovateľky posúdila posudková lekárka Sociálnej poisťovne,\npobočka Košice dňa 28.10.2014 v jej prítomnosti, po vlastnom vyšetrení a zhodnotení\npredložených odborných lekárskych nálezov z ortopedického, neurologického, MR LS\nvyšetrenia chrbtice, FRO vyšetrení a dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným\npostihnutím u navrhovateľky sú naďalej choroby podporného a pohybového aparátu\ns mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel G,\npoložka 41.2./b v rozsahu 45 % (na hornej hranici). Uviedla, že navrhovateľka je sledovaná\nortopédom pre vrodenú iliakálnu luxáciu oboch bedrových kĺbov so vznikom sekundárnej\ndysplastickej artrózy oboch bedrových kĺbov. Od roku 2013 je sledovaná neurológom pre\ndorzalgiu bez prejavov koreňovej lezie. Funkčné vyšetrenie bedrových kĺbov vykazuje\nobmedzenie pohybu bedrových kĺbov ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Zdravotný stav\nnevykazuje zhoršenie od posledného posúdenia. Na tomto závere posudková lekárka\nzotrvala aj dňa 27.01.2015 po zhodnotení novo doložených odborných lekárskych nálezov\nz ortopedického, neurologického vyšetrenia a MR C chrbtice.\nV súdnom konaní po podaní opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľky\naj v jej prítomnosti posúdil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté\npracovisko v Košiciach dňa 01.04.2015, po vlastnom vyšetrení a zhodnotení odborných\nlekárskych nálezov z ortopedického, neurologického, neurochirurgického a FRO vyšetrenia\ndospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár v správnom konaní, že u navrhovateľky\nnaďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby podporného a pohybového\naparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV,\noddiel G, položka 41.2., písm. b) na hornej hranici, t. j. 45%. Uviedol, že u navrhovateľky\n17\n\nide o obojstranné funkčné postihnutie stredného stupňa oboch bedrových kĺbov, a preto\nmiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné\npostihnutie bola stanovená na hornej hranici. Funkčné postihnutie vyplývajúce z ostatných\nchorobných zmien pohybového ústrojenstva sú posudkovo málo významné, až nevýznamné\na nezdôvodňujú vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\nPodľa § 153 ods. 6 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár posudzuje na účely\nsociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného v lehote\nurčenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významne\nskutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky alebo na podnet\ninej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.\nPretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré\nsú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre\núčely invalidity, musí rovnako ako odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde\nposudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä\naj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok, resp. o jeho zvýšenie.\nO objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré\nboli v zásade zhodné, odvolací súd nemal dôvod pochybovať.\nOdvolací súd má za to, že posudkový lekár sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal\nso všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, z obsahu posudku je\nzrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného\npostihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\nPretože navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, nebol dôvod\nspochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného\nstavu ako i určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tým\ni zvýšenie invalidného dôchodku.\n22. S poukazom na citovanú časť odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu\na odvolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší\nsúd sa s námietkami sťažovateľky obsiahnutým v odvolaní dostatočne vysporiadal a svoje\nzávery náležite odôvodnil.\n18\n\n23. Pokiaľ sťažovateľka v odvolaní spochybňuje správnosť rozsudku krajského súdu\ntým, že si „myslí“, že jej sekundárne ochorenia sú závažnejšie ako ťažký stupeň\nobmedzenej hybnosti bedrových kĺbov a obojstrannú vysokú iliakálnu luxáciu bedrových\nkĺbov a entezopatie „považuje“ za oveľa závažnejšie ochorenia z hľadiska miery poklesu\nvykonávať zárobkovú činnosť, ústavný súd konštatuje, že posúdenie rozsahu zdravotného\npoškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje\nodborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zákonom zverené\nposudkovým lekárom sociálneho poistenia. Z uvedeného dôvodu iba presvedčenie\nsťažovateľky, na ktoré sa v podstate v odvolaní odvolávala, nie je rozhodujúce. Podľa § 127\nods. 1 OSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,\nustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Podľa § 127 ods. 4 OSP namiesto posudku\nznalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti\nktorých súd nemá pochybnosti. Sťažovateľka v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti,\nktoré by boli schopné spochybniť odbornú správnosť záverov posudkových lekárov a ktoré\nby odôvodňovali nariadenie znaleckého dokazovania. Ak najvyšší súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal pri posudzovaní odborných medicínskych otázok zo záverov\nposudkových lekárov, pričom tieto posúdil z hľadiska presvedčivosti ich záverov a všetkých\nokolností, neporušil označené práva sťažovateľky.\n24. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sťažovateľka chcela relevantným\nspôsobom spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov, mala možnosť sama\nnavrhnúť nariadenie znaleckého dokazovania, resp. zabezpečiť sama znalecký posudok,\ns ktorým by sa ako s dôkazom museli všeobecné súdy vysporiadať. V tejto súvislosti\nústavný súd pripomína aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné\npričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne\npráva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu\na poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, že sťažovateľ musí využiť prostriedky,\nktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo\nk porušeniu jeho práv.\n\n19\n\n25. V súvislosti s tvrdením sťažovateľky, že sa najvyšší súd nezaoberal jej námietkou\ntýkajúcou sa RTG snímky, ústavný súd konštatuje, že z práva na spravodlivú súdnu ochranu\nvyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi\nna vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. 4. 1993). Pokiaľ sa najvyšší súd nezaoberal tvrdením sťažovateľky\nv odvolaní o tom, že posudkový lekár mal uviesť, že röntgenová snímka nie je dôkaz,\nústavný súd konštatuje, že toto tvrdenie sťažovateľky, resp. jej námietka v odvolaní nie je\nvo veci sťažovateľky relevantná. Ako je z odôvodnenia rozsudku krajského súdu a aj\nz odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu zrejmé, posudkoví lekári posudzovali zdravotný\nstav sťažovateľky aj z RTG snímok, preto takáto námietka, resp. iba samotné tvrdenie\nsťažovateľky, nemali význam pre rozhodnutie, a preto najvyšší súd neporušil práva\nsťažovateľky, pokiaľ sa týmto jej tvrdením nezaoberal.\n26. K tvrdeniu sťažovateľky o vnútornej rozpornosti rozsudku najvyššieho súdu,\nktoré má spočívať v tom, že najvyšší súd sám poukazuje na progresiu zdravotného stavu\nsťažovateľky a pritom stále vychádza zo záverov posudkových lekárov, ústavný súd\nkonštatuje, že najvyšší súd na strane 6 svojho rozsudku cituje „stav s tendenciou ďalšej\nprogresie“. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že pre určenie miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúci preukázaný zdravotný stav, nie iba tendencia\njeho závažného zhoršenia. Preto nie je možné považovať ani toto konštatovanie najvyššieho\nsúdu za také, ktorým by bola spochybnená správnosť záverov posudkových lekárov\nsamotným najvyšším súdom.\n27. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že najvyšší súd sa vysporiadal\nso všetkými relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľky. Skutočnosti, ktoré sú\nobsiahnuté v sťažnosti a neboli predmetom podaného odvolania proti rozsudku krajského\nsúdu, nemá právomoc ústavný súd preskúmavať, a teda nimi ani nemôže byť\nspochybňovaná ústavnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu.\n28. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\n20\n\nnapadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,\nII. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok.\n29. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv\nrozsudkom najvyššieho súdu, odmietol sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n30. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa\njednotlivými nárokmi sťažovateľky uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. novembra 2016\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sociálne dávky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 611, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107aaa04-1fb0-4332-9d2a-2aad78aacf7c"}, {"guid": "ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 155/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/07 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 525, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85dcea8c-3282-4d8c-835b-80b4ca2e3493"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "36cc8445-15fd-4fbd-a9bc-adc308cc7506:3ef39d16-c255-44d6-8c7a-e8303905c1e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:2001899984.8", "spisova_znacka": "10So/62/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/62/2016 z 24. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:2001899984.8"}, {"guid": "f5ef8d2c-6474-4588-96fa-d168682a5705:986c788b-d59e-40b0-9ac9-86e15edd5d87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7015200396.1", "spisova_znacka": "10So/62/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/62/2015 z 26. 7. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-07-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7015200396.1"}, {"guid": "0dfa5f4e-65ab-47a8-ae18-1c84791cba43:f0594254-5022-4826-9141-48dcf234cda8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7015200396.1", "spisova_znacka": "3Sd/21/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sd/21/2015 z 28. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200396.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d27ade60-ab06-40c1-bb87-3de70202e0e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.121.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 121/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.121.2024.1"}, {"guid": "906813ff-3a2e-4114-9b92-5b72868a66dc:f5b66353-72ba-4f4e-a039-44a7994958c7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016202729.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/127/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/127/2019 z 24. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016202729.1"}, {"guid": "d3310ed3-9e56-40b8-88a7-97596360574b:4d0fabb4-465d-4d5b-93dc-8046922f0726", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:8724204284.1", "spisova_znacka": "6Ssk/5/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/5/2026 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:8724204284.1"}, {"guid": "061107e2-be60-4a80-bbaa-7b0cdc617880:2ef3684f-7bb6-46bd-9c10-9ff45e611052", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100555.1", "spisova_znacka": "6Ssk/109/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/109/2025 z 20. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100555.1"}, {"guid": "183f70f0-dc8c-4922-be84-ee0a62ab4901:31982432-2161-4ce1-9993-c7388acd54ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200185.1", "spisova_znacka": "6Ssk/93/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/93/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200185.1"}, {"guid": "427a0f97-436f-4a91-8753-ca2d9c8a37b7:cb93e2a0-27f7-41eb-872f-9f8bc205157c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100482.1", "spisova_znacka": "6Ssk/120/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/120/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100482.1"}, {"guid": "844757a3-8dcb-49a8-bcc0-65bd0eff78a9:ff3e9955-fce7-41d9-9686-d6159e666fa6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200006.1", "spisova_znacka": "6Ssk/47/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/47/2024 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200006.1"}, {"guid": "295d28df-1cbd-449c-afff-651ed5158ff6:96704e7e-db10-4923-8024-58d8848a0d9a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200420.1", "spisova_znacka": "6Ssk/9/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/9/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200420.1"}, {"guid": "d63acd77-1854-4eff-9be6-7c21838c9f24:a4018ac4-191d-46b3-885e-1d957a162cb9", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200173.2", "spisova_znacka": "1Sas/13/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Sas/13/2025 z 7. 9. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-09-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200173.2"}, {"guid": "fc5eca9e-fce7-462b-94a3-c7b6420a7dc5:ae47e9db-c926-4651-8bfc-b888b853171e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100426.1", "spisova_znacka": "14Sas/9/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 14Sas/9/2023 z 29. 4. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100426.1"}]}