{"guid": "ussr:f3774054-d69f-44dc-998a-c9dc540f60ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 726/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 726/2016 z 8. 3. 2017", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 726/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.726.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-03-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "nazov": "čl. 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f3774054-d69f-44dc-998a-c9dc540f60ad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.726.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.726.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.726.2016.1/text", "citacie_n": 26, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nI. ÚS 726/2016-53\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Petra Brňáka, sudcu Milana Ľalíka a sudkyne Marianny Mochnáčovej\nprerokoval prijatú sťažnosť\n,\n\n,\n\n;\n\n;\n,\n\n,\n\n,a\n\n, zastúpených advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou,\n\nadvokátska kancelária Alena Zadáková a spol., Kováčska 32, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 12, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 1 Co 276/2012-650 z 19. júna 2013 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\n,\n\na\n\npodľa čl. 12, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11\nods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.\n1 Co 276/2012-650 z 19. júna 2013 p o r u š e n é\n\nboli.\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 Co 276/2012-650 z 19. júna 2013\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Krajský súd v Košiciach\n\nje\n\n,\n\na\n\npovinný\n\nuhradiť\n\n,\n\ntrovy právneho zastúpenia\n\nv sume 768,77 € (slovom sedemstošesťdesiatosem eur a sedemdesiatsedem centov) na účet\nich právnej zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej, advokátska kancelária Alena Zadáková\na spol., Kováčska 32, Košice, v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.\n4. Sťažnosti\n\n,\n\n,\n\na\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra\n2016 doručená a podaním doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2016 doplnená sťažnosť\n,\n\n;\n,\n\n,\n,a\n\n;\n,\n\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 12, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11\nods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 1 Co 276/2012-650 z 19. júna 2013 (ďalej aj „rozsudok krajského\nsúdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k.\n1 Cdo 28/2014-526 z 30. júna 2016 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:\n2\n\n«Pôvodná žalobkyňa\n\n... (právny predchodca a matka sťažovateľov\n\nv zmysle Osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 39 D 737/2013, zo dňa 15.9.2014) sa žalobou\ndoručenou Okresnému súdu Košice II dňa 18.10.2006 domáhala proti žalovaným 1.\n, 2.\n\n, 3.\n\nurčenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa\n\n21.3.2006 medzi pôvodnou žalobkyňou ako predávajúcou, zastúpenou na základe\nplnomocenstva\n\na kupujúcou\n\no predaji nehnuteľností\n\nzapísaných v Katastri nehnuteľností pre kat. úz.\na parcela č.\n\nako parcela č.\n\no výmere\n\no výmere\n\novocné sady, zapísaných na\n\nvo veľkosti podielu 1/1 (ďalej „nehnuteľnosti“) je neplatná.\n... Pôvodná žalobkyňa v 41. týždni roku 2006 zistila, že podvodným spôsobom došlo\nk prevodu jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom úkony spojené s prevodom\nnehnuteľností realizoval žalovaný v 2. rade (\n\n), ktorého... nikdy...\n\nnesplnomocňovala na žiadne právne úkony. Na základe toho sa... domáhala určenia,\nže kúpna zmluva o predaji nehnuteľností je absolútne neplatná...\nVlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo prevádzané na ďalšie osoby. Žalovaná\nuzatvorila kúpnu zmluvu dňa 10.4.2006, ktorou... predmetné nehnuteľnosti\nodpredala\n\n.\n\nich kúpnou zmluvou zo dňa 23.5.2006 odpredal\n\nžalovanému v 3. rade\n\n.\n\nscudzil predmetné nehnuteľnosti\n\nkúpnou zmluvou zo dňa 14.6.2007, čím bolo vlastnícke právo prevedené na nového\nkupujúceho\n\n...\n\nzároveň zaťažil predmetné nehnuteľnosti\n\nvecný právom a to záložným v prospech\n\n. Tieto zmeny reflektovala\n\npôvodná žalobkyňa návrhom zo dňa 12.9.2007, ktorým žiadala o zmenu žalovaných osôb\na zmenu petitu, pričom jej bolo zo strany Okresného súdu Košice II vyhovené.\nNásledne\n\nkúpnou zmluvou zo dňa 18.9.2007 previedol\n\nspoluvlastnícky podiel vo výške 1/1000-iny\n\n, ktorý vystupoval aj ako\n\nzáložný veriteľ k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe poverenia zo dňa 12.9.2007\nviedol súdny exekútor\noprávneného\n\nexekúciu (38Er 2465/2007, Ex 1842/07) v prospech\n, proti povinnému\n\nna vymoženie\n\npohľadávky vo výške 1.750.000 Sk s prísť na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice\nspísanej na Notárskom úrade\n\ndňa 11.9.2007 č. N 373/2007,\n\nNz 35781/2007. Už dňa 21.9.2007 bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie predajom\n3\n\nnehnuteľností, spoluvlastníckeho podielu povinného\n\nvo výške 999/1000.\n\nDňa 1.10.2007 bola vydaná vyhláška, ktorou bol stanovený termín dražby na deň 5.11.2007\no 9.00 hod, pričom sa mal dražiť vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel za cenu stanovenú\nznaleckým posudkom. Dňa 4.10.2007 sa dostavil jediný spoluvlastník nehnuteľnosti\na preukázal zloženie ceny spoluvlastníckeho podielu priamo na účet Exekútorského\núradu\n\n, tento následne zrušil dražbu, ktorá sa mala konať dňa\n\n5.11.2007.. 23.10.2007 sa stalo uznesenie o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho\npodielu sp. n. 38Er 2465/07, EX 1842/07 právoplatným. Tým\n\n...nadobudol\n\nvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 999/1000, čím sa stal jej\nvlastníkom v celosti.\n\nako predávajúci previedol kúpnou zmluvou zo dňa\n\n19.3.2008 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v podiele 1/1 na kupujúcu\n. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 16.4.2008 pod č. V:3161/08. Tieto\nzmeny pôvodná žalobkyňa reflektovala procesným návrhom zo dňa 23.6.2009, ktorému bolo\nzo strany Okresného súdu Košice II. vyhovené a na základe ktorého bol ustálený okruh\núčastníkov, kedy na strane žalovaných vystupovala\n\n. Tá je výlučnou\n\nvlastníčkou predmetných nehnuteľností do dnešného dňa.\n...\n\nbol v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II,\n\nsp. zn. 5T/110/2010, zo dňa 20.4.2011, uznaný za vinného, že dňa 21.3.2006 na presne\nnezistenom mieste na základe sfalšovaného splnomocnenia zo dňa 13.3.2006, ktorým mal\nbyť splnomocnený\n\nuzavrel kúpnu zmluvu medzi predávajúcou\na kupujúcou\n\n, ktorej predmetom bol prevod\n\npredmetných nehnuteľností. Táto skutočnosť bola konajúcemu exekučnému Okresnému súd\nKošice II oznámená a známa.\nZo zhodných výpovedí\nvyplynulo, že\n\n,\n\na\n\nkúpil dňa 23.5.2006 predmetné nehnuteľnosti od\n\nza 1.000.000 Sk, ktorú čiastku si požičal od svojho brata\n\n. Kúpna\n\ncena pri tomto prevode mala byť uhradená v hotovosti. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy\no prevode nehnuteľností uzavretej dňa 21.2.2007 medzi\npredávajúcim a\n\nako\n\nako kupujúcim (jeho bratom), kúpna cena bola\n\nrovnako dohodnutá vo výške 1.000.000 SK, pričom tá mala byť uhradená započítaním\nna pohľadávku kupujúceho voči predávajúcemu znejúcu na vrátenie pôžičky vo výške\n4\n\n1.000.000 Sk. Týmto započítaním mal\n\nuhradenú pôžičku, ktorú poskytol\n\nbratovi. Sám však ostal dlžný\n\n, ktorý mu mal na základe zmluvy\n\no pôžičke zo dňa 23.5.2006 požičať sumu 1.750,000 Sk. Pôžička mala byť poskytnutá\nv hotovosti niekoľko dní pred dátumom 23.5.2006.\n\npožičanú sumu\n\n1.000.000 Sk následne mal požičať svojmu bratovi\n\n(ako je uvedené\n\nvyššie) na kúpu pozemkov a 750.000 potreboval pre seba. K jedinej bezhotovostnej platbe\ndošlo keď\n\nzložil cenu spoluvlastníckeho podielu na účet Exekútorského\n\núradu\n\n. Suma, za ktorú\n\nnadobudol spoluvlastnícky\n\npodiel na predmetných nehnuteľnostiach v exekúcii vo výške 630.000 Sk získal ich\nodpredajom žalovanej\n\n. V kúpnej zmluve zo dňa 19.3.2008 bola medzi\n\núčastníkmi dohodnutá cena na rovnakú sumu 630.000 Sk.\n\nspoznala\n\nv Cerrefoure Košice, kde bol častým zákazníkom a ona tam pracovala\nv butiku textilu. Tam jej mal aj ponúknuť odpredaj predmetné nehnuteľnosti. Zmluvu mala\npodpísať v aute a tam odovzdávať peniaze. S\n\nmala priateľský vzťah\n\nod roku 2003 do 2009, keďže bývali spolu. Čiže opätovne mala byť kúpna cena zaplatená\nv hotovosti ako pri všetkých prevodoch vlastníckeho práva v predmetnej nehnuteľnosti.\nV prvostupňovom a druhostupňovom konaní bolo viackrát zo strany sťažovateľov\na pôvodnej žalobkyne uvádzané, že toto konanie má znaky podvodného konania, odporujúce\nzásade ochrany dobrých mravov a totožné s definíciou zneužívania práva.\nK uzatváraniu kúpnych a následných zabezpečovacích zmlúv je právne významné,\nže ani jeden kupujúci si predmet kúpy nebol pozrieť, nakoľko prístup k pozemku je len cez\nnáš dvor a všetci aktéri tohto príbehu realizovali peňažné prevody zásadne v hotovosti,\nnapriek vysokej sume.\nPre doplnenie obrazu o organizovanosti a vopred premyslenom účelnom konaní\nvyššie uvedených osôb pripájame právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.\n13C/97/2006 zo dňa 14.10.2016. Jedná sa o prípad s totožnými skutkovými okolnosťami,\nkedy totožné osoby obdobne na základe sfalšovaného plnomocenstva previedli vlastnícke\nprávo k nehnuteľnosti, pričom sa jedná o susediaci pozemok k predmetným\nnehnuteľnostiam. Vyššie uvedený rozsudok v trestnej veci, ktorým bol\n\nuznaný\n\nza vinného s falšovania podpisu na plnomocenstve, obsahuje aj skutok pre tu uvedený\nprípad. Čiže k sfalšovaniu podpisu na plnomocenstvách došlo v jeden deň, dňa 21.3,2016\n5\n\na prevod bol uskutočnený medzi rovnakými osobami. V uvedenom prípade však Okresný súd\npristúpil k ochrane vlastnícke práva a žalobe vyhovel. Rozdiel oproti tomuto prípadu je\nv tom, že prevod nebol uskutočnený cez dražbu.\nArgumentácia konajúceho Okresného súdu Košice II. a konajúceho Krajského súdu\nbola k predmetu veci nasledujúca. Okresný súd Košice II v rozsudku (ďalej „prvý\nrozsudok“) sp. zn. 17C/139/2006-416, zo dňa 22.3.2010 rozhodol, že pôvodná žalobkyňa je\nvýlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľnosti. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho,\nže v poradí prvá kupujúca\n\nvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam\n\nnenadobudla, pretože kúpnu zmluvu s ňou neuzavrela pôvodná žalobkyňa a jej zastúpenie\npri uzatváraní kúpnej zmluvy je neplatné. Z toho dôvodu sú neplatné\naj ďalšie kúpne zmluvy, pretože vo všetkých týchto prípadoch došlo k nadobudnutiu\nvlastníckeho práva od nevlastníka. Rovnako zdôvodnil aj neplatnosť nadobudnutia\nvlastníckeho práva\n\nzložením jeho ceny na účet Exekútorského úradu,\n\nkeďže nebol spoluvlastníkom dražených nehnuteľností, zaplatením hodnoty draženého\npodielu nemohol vyvolať následky, ktoré s takýmto rozhodnutím spája ust. § 166\nods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko nebola splnená základná podmienka, ktorou\nje existencia spoluvlastníctva.\nKrajský súd... uznesením, sp. zn. 1Co/197/2010-504 (ďalej „uznesenie“), zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie. Určil, že pôvodná žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou\npredmetných nehnuteľností v podiele 1/1000-ina a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia potvrdil správnosť\nzáverov súdu prvej inštancie, avšak čo sa len prevodu nehnuteľností v slede po\ntýka, zároveň uvádza že dôvod neplatnosti môže byť aplikovaný len v rozsahu\npodielu 1/1000-iny predmetných nehnuteľností. Krajský súd... vo vzťahu k podielu\n999/1000-in argumentuje, že v rámci exekučného konania ide o originárny spôsob\nnadobudnutia. Odvolací súd uzavrel, že pre rozhodnutie o zvyšnom podiele 999/1000-in je\nnutné zistiť všetky okolnosti nadobudnutia vlastníctva predchodcami\na tiež prevodu vlastníctva na\n\ntak, aby tieto okolnosti bolo možné\n\nvyhodnotiť komplexne z hradiska protiprávnosti ich konania a dobrých mravov aj vo vzťahu\nk tomuto podielu, ktorého sa týka rozhodnutie exekučného súdu.\n\n6\n\nOkresný súd Košice II v rozsudkom, sp. zn. 17C/139/2006-615, zo dňa 23.7.2011\n(ďalej „druhý rozsudok“), návrh o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k podielu\n999/1000-in zamietol. Argumentuje, že iba zo skutočnosti, že sa zúčastnené osoby vzájomne\npoznali a z časového sledu udalostí nemohol vyvodiť záver o ich nedobromyseľnosti,\nprípadnom protiprávnom postupe a vo vzťahu k podielu 999/1000-in uviedol, že sa na\nvzťahuje ochrana v zmysle § 61 Exekučného poriadku. Je potrebné tiež\nuviesť, že povinnosť danú odvolacím súdom Okresnému súdu Košice II, čiže skúmať\nporušenie dobrých mravov, ten splnil len zistením, že v prípade všetkých prevodov bola\nzaplatená kúpna cena, preto zásada ochrany dobrých mravov nemohla byť porušená.\nKrajský súd ... rozsudkom, sp. zn. 1 Co/276/2012-650, zo dňa 19.6.2013 (ďalej\n„napadnuté rozhodnutie“), rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Hlavnými argumentami\nodvolacieho súdu, bolo konštatovanie, že\n\nnadobudol vlastnícke právo\n\noriginárnym spôsobom, a že súd prvej inštancie nebol oprávnený posudzovať zákonnosť\npriebehu exekúcie. Krajský súd sa vôbec nezaoberal na predtým poukázanými dobrými\nmravmi.\nNásledne podané dovolanie Najvyšší súd... odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti\na teda z procesných dôvodov. Uznesenie najvyššieho súdu nám bolo doručené 26. 8.2016. ...\nKonaním porušovateľa, opísaného v čl. I tejto sťažnosti, boli porušené nasledujúce\ngarantované práva:\nAd I. Právo vlastniť majetok/ právo na ochranu majetku\nKrajský súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva, a tým aj\nk poskytnutiu ochrany vlastníckeho práva sťažovateľov, resp. práva vlastniť majetok,\nargumentuje najmä tým, že žalovaná\n\nodvodzuje svoje vlastnícke právo\n\nod predchádzajúcej osoby\n\n, ktorý nadobudol vlastnícke právo\n\nk predmetným nehnuteľnostiam originárnym spôsobom v dražbe. Tento názor zastávala aj\nžalovaná, ktorá odkazuje na svoju dobromyseľnosť a na „originálne nadobudnutie“, pričom\npoukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR (II. ÚS 289/08), v zmysle ktorého m. m. sa\nvlastníkom vydraženej nehnuteľnosti k okamihu udelenia príklepu stáva vydražiteľ bez\nohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcie, ktorý bol k okamihu udelenia\npríklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník. Uvedenú argumentáciu prevzal\naj Krajský súd v napadnutom rozhodnutí, ktorý uvádza, že tento spôsob nadobudnutia\n7\n\nvlastníckeho práva sa považuje v praxi za originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho\npráva. Zjednodušene je možné zhrnúť, že celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nvychádza z názoru Ústavného Súdu SR prezentovaného vo vyššie uvedenom rozhodnutí, na\nposúdení dodržania zásady nemo plus iuris, na ktorej je postavený náš právny poriadok\nčo sa prevodu/prechodu vlastníckych práv týka a na posúdení § 61 Exekučného poriadku\ns ohľadom na ochranu vlastníckeho práva poskytnutú Ústavou SR.\nPrístup Krajského súdu k uvedeným otázkam v rámci napadnutého rozhodnutia\nnemožno považovať za správny a podľa nášho názoru takýto výklad a aplikácia zákonných\nnoriem odporuje a je v rozpore s ústavným právom vlastniť majetok, resp. právom na\nochranu majetku. Pre podporu uvedeného tvrdenia považujeme za dôležité detailne sa\nzaoberať argumentáciou na ktorej Krajský súd postavil svoje rozhodnutie.\nAd: Výklad v zmysle nálezu Ústavného súdu SR (II. ÚS 289/08) a zásady nemo plus\niuris. Rozhodnutie Ústavný súd opiera o niekoľké české rozhodnutia, v ktorých český\nNajvyšší súd dospel k záveru, že príklep na verejnej dražbe je originárnym spôsobom\nnadobudnutia vlastníckeho práva, teda že vydražiteľ sa stáva vlastníkom v prípadoch,\naj keď ním nebol povinný.\n... proti tomuto názoru jednoznačne hovorí ustanovenie § 159 ods. 2 O. s. p.\no účinkoch\n\nprávoplatného\n\nrozsudku,\n\nteda\n\noporu,\n\npreň\n\nurčite\n\nnemožno\n\nhľadať\n\nv ustanoveniach procesného práva ako takého. Navyše súdy vytrvalo konštatujú, že ani\nurčovací rozsudok, ktorý sa deklaruje niečie vlastníctvo, má účinky len interpartes, a preto\nsa každá tretia osoba môže domáhať určenia vlastníctva nanovo aj voči už „určenému“\nvlastníkovi. Zjavne teda odpoveď na to, prečo má byť príklep originálnym spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva, treba hľadať v ustanoveniach hmotného a dražobného\npráva.\nGramatický výklad. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku sa vydražiteľ „stáva\nvlastníkom“. Tieto slová by síce na prvý pohľad mohli svedčiť uvedenému názoru, avšak\nargumentum ad absurdum, i) § 133 ods. 2 OZ hovorí o tom, že vlastnícke právo sa\n„nadobúda vkladom“ a napriek tomu sa prevod vlastníckeho práva zmluvou označuje\nza klasický príklad derivátneho nadobudnutia vlastníckeho práva, ii) § 132 ods. 2\nObčianskeho zákonníka a ďalšie.\n\n8\n\nHistorický výklad. Podľa práva platného na našom území do roku 1950 sa dražba\npovažovala za derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, takže vlastníctvo\npovinného bolo conditio sine qua non platného príklepu. Bližšie sa k tejto otázke vyjadruje\nLuby vo svojom diele Základy všeobecného súkromného práva, kde dodáva, že výnimka bola\nprípustná jedine pri dražbe hnuteľných veci. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutú cituje\nz českého rozsudku 22 Cdo 850/2005, kde je uvedený názor, že dražba sa tradične označuje\nako privilegovaný pôsob nadobudnutia, citovaný z komentára Roučka a Sedláčka, II. diel,\ns. 318. Toto dielo však v citovanej stati komentuje § 367 ABGB a zdôrazňuje, že\npredpokladom použitia je, aby išlo o vec hnuteľnú.\nTeleologický výklad. Účelom exekúcie je uspokojenie oprávneného speňažením\nmajetku povinného. Exekúcia teda nemá postihovať tretie osoby než povinného samotného,\na to ani v prípadoch, v ktorých má povinný majetok tretích osôb (oprávnene či protiprávne\nu seba). Bezpodmienečné podrobenie veci, ktorá povinnému síce nepatrí, ale z akéhokoľvek\ndôvodu je „naňho“ vedená, exekúcii s vecnoprávnymi dôsledkami nie je na dosiahnutie\núčelu exekúcie nevyhnutné.\nZa najdôležitejší považujeme argument, že samotné znenia právnych predpisov\npoukazujú na to, že tam, kde zákonodarca chcel výslovne chrániť dobromyseľného\nnadobúdateľa čohokoľvek, robí tak výslovne a tým vytvára prípady originárneho\nnadobudnutia vlastníctva práva. Argumentum a contratio tak možno povedať, že tam kde to\nnerobí, nepovažuje ochranu dobromyseľnosti nadradenú ochrane skutočného vlastníctva.\nRozširovanie týchto prípadov judikatúrou súdov navyše nekorešponduje s požiadavkou\nústavne konformného výkladu v zmysle čl. 152 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd totiž sám\nvšeobecným súdom neustále zdôrazňuje, že ustanovenia o základných právach majú\nvykladať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten však vo svojej\njudikatúre vytrvalo konštatuje (napr. súrodenci Brežní proti SR zo 4 marca 1996), že\npredmetom ochrany vlastníctva podľa 1. Dodatkového protokolu k Dohovore o ochrane\nľudských práv a základných slobôd je vlastníctvo existujúce, nie nárok na získanie\nvlastníctva. Zjednodušene je možno povedať, že Dohovor favorizuje toho, kto v zmysle\nsúkromnoprávnych zákonných predpisov splnil všetky podmienky na nadobudnutie\nvlastníckeho práva (a nesplnil podmienky na ich stratu), pred tým, kto (hoc aj dobromyseľný\no tom, že ich splnil) ich nesplnil.\n9\n\nNa základe uvedeného zastávame stanovisko, že názor prezentovaný komentárovou\nliteratúrou a judikatúrou, že príklep na exekučnej dražbe schválený súdom je originárnym\nspôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, stroskotáva na všetkých dostupných\nargumentoch. Nadobudnutie príklepom v dražbe podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku\ntak môže byť jedine derivatívnym spôsobom nadobúdania vlastníckeho práva a jeho\npredpokladom preto musí byť vlastníctvo povinného k veci.\nAd: „Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené“, § 61\nExekučného poriadku (ďalej „EP“). Ústami konajúcich súdov, práve toto rozhodnutie má\nbrániť ochrane pravého vlastníka a aplikácii zásady nemo plus iuris. Krajský súd uvádza, že\nje vecou vlastníka aby dbal o zhodu zápisu jeho práva v katastri so skutočným stavom.\nPokiaľ tak neurobí, môže byť postihnutý pre neho negatívnym dôsledkom vyplývajúcim\nz rozporu stavu zápisu v katastri nehnuteľností so stavom skutočným. Ide o originárny\nspôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom je vlastníctvo predchodcu (povinného)\nnerozhodujúce. Tieto tvrdenia sú založené na § 61 EP.\nOznačovanie procesu zmeny vlastníka na derivátne a originarne je vedeckým\ntermínom, ktoré používa vedecká obec. Nie je možné pristupovať k aplikácii týchto pojmov\nspôsobom, kedy najprv rozhodneme o istej zmene nositeľa vlastníckeho práva, že je\nderivátne, alebo originárne a následne z toho vyvodzujeme dôsledky, ktoré nie sú ani\nobsahom právnych noriem. To zdôrazňuje aj skutočnosť, že význam týchto pojmov nie je\nustálený, keďže v odbornej literatúre existujú dva prístupy, i) postavenie nadobúdateľa sa\nodvodzuje od práva predchodcu, ii) rozhodujúca je miera spoluúčasti predchádzajúceho\nvlastníka. Ustanovenie § 61 EP má z každého niečo.\nSamotné ustanovenie § 61 EP je zložité, čomu dosvedčujú i rozpačité stanoviská\nteórie i praxe k nemu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí R 48/2009 uvádza, „uvedené\nustanovenie vyjadruje zásadu, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania,\nktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté. Nemožno však z neho vyvodiť, že by za\npodmienok stanovených zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávnosti rozhodnutí\nvydaných v exekučnom konaní, týkajúcich sa výlučne účastníkov exekučného konania.“\nČi inými slovami, nie je možné toto ustanovenie vnímať absolútne, čo podporuje aj jeho\nhistorický výklad. Občiansky súdny poriadok vo svojej originálnej redakcii zraku 1963 také\nani podobné ustanovenie neobsahoval, ani nijakým iným spôsobom nechránil nezvratné\n10\n\nprávny stav vytvorený výkonom rozhodnutia. Občiansky súdny poriadok zraku 1950\n(čl. 142) obsahuje v § 448 úplne totožný text ako § 61 EP. Podrobnejším štúdiom pritom\nmožno zistiť, že inšpirácia týmto Občianskym súdnym poriadkom je zrejmá. Máme za to, že\npráve neúplne prebratie právnej úpravy spôsobuje ťažkosti s aplikáciou § 61 EP a jej\nobsahom. Občiansky súdny poriadok totiž v § 86 uvádza: „Ak účastník alebo jeho zástupca\nz ospravedlniteľného dôvodu zmeškal procesný úkon, ktorý mu prislúchal, a preto bol z toho\núkonu vylúčený, môže sa domáhať navrátenia do predošlého stavu.“ Preto je minimálne\nrozpornou právna úprava § 61 EP a jej aplikácia na náš konkrétny prípad. Aj Ústavný súd\nSR v predošlých rozhodnutiach (napríklad I. ÚS 549/2015), že výklad procesných predpisov\na pravidiel nesmie byť samoúčelný či prekvapivý, lebo má slúžiť na zaistenie ochrany\nsubjektívnych práv účastníka - sťažovateľa.\nPre vec je právne významné, že exekučný súd v čase príklepu, t. j. ku dňu 19. 10.\n2007 vedel, že sa pôvodná žalobkyňa domáhala vylúčenia veci - sporného pozemku\nz exekúcie, nakoľko ju podala na exekučnom súde už dňa 9. 10. 2007 pričom obsahom tejto\nžaloby bola aj samotná žaloba o určenie vlastníckeho práva vedená na tom istom súde pod\nč. k. 17C/139/2006. Bolo povinnosťou všeobecného súdu, aby najskôr rozhodol o podstate\nveci, a to o určení, kto je vlastníkom pozemku a nie schvaľovať príklep spoluvlastníkovi\npozemku\n\n, ktorý podľa záverov všeobecných súdov síce nebol\n\nvlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/1000 k pozemku, ale v rámci exekučného konania už\nbol dobromyseľný a dobromyseľne nadobudol 999/1000 z celku pozemku.\nPrávo na ochranu vlastníckeho práva,\nPodľa case-law Európskeho súdu pre ľudské práva na účely 1. Dodatkového\nprotokolu pojem „vyvlastnenie“ nezahŕňa iba formálne vyvlastnenie, ale aj opatrenia, ktoré\nmožno označiť na vyvlastnenie de facto (Case of Fredin v. Sweden (No. 1), sťažnosť\nč. 12033/86, rozsudok z 18.2.1991, § 42, Case of Sporroong and Lonnroth, rozsudok\nz 23.9.1982, § 63). Porušenie čl. 1. Dodatkového protokolu nemusí nastať iba odňatím\nmajetku. Aj obmedzovanie vlastníka, ktoré má určitú kvalitu, môže znamenať nelegitímny\nzásah (napr. Case Velosa Barreto v. Portugal, sťažnosť č. 18072/91).\nČlánkom 20 ods. 1 Ústavy sa vlastníkom priznáva len ochrana majetku, ktorý\nnadobudol v súlade s platným právnym poriadkom ( PL. ÚS 33/95). Ústava neumožňuje,\n\n11\n\naby k vyvlastneniu ale nútenému obmedzovaniu vlastníckeho práva došlo priamo zákonom\n(PL. ÚS 38/95).\nKonkrétne určenie právneho rozsahu ochrany vlastníctva prostredníctvom zákona\npatrí do autonómnej sféry zákonodarcu. Zákonodarca musí ale pritom vychádzať z toho, že\nkaždé vlastníctvo nadobudnuté v súlade s právom a so zákonom podlieha ústavnoprávnej\nochrane, naproti tomu vlastnícke postavenie získané protiprávne (v rozpore so zákonom) je\nz takejto ústavnoprávnej ochrany vyňaté (PL. ÚS 29/05).\nÚstavný súd už v náleze sp. zn. 23/01 uviedol, že slovné spojenie „právo na\nochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych\ngarancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých\nnedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy. Implicitnú procesnú ochranu ústavný súd\npotvrdil aj v ďalších nálezoch sp. zn. III. ÚS 328/05 či sp. zn. III. ÚS 117/06 (PI. ÚS 19/09).\nAko aj z uvedených rozhodnutí vyplýva, Ústava SR zaručuje vlastníkovi veci ochranu\njeho vlastníckeho práva, ktorej sa môže domáhať pred všeobecnými súdmi. Zjednodušene\nmôžeme povedať, že spor vo veci, je vlastne sporom dvoch ústavou zaručených práv, na\njednej strane ochrana vlastníckeho práva na strane druhej právna istota, resp. ochrana\ndobromyseľného nadobúdateľa (v našom prípade je dobromyseľnosť nadobúdateľov viac\nako rozporuplná). Inými slovami, nastáva kolízia dvoch ústavných hodnôt - princíp ochrany\ndobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej\nistoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného\nvlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). M. m.\nI. ÚS 549/2015, pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv\n(čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je\nnutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne\nokolnosti konkrétneho rozhodovacieho prípadu. Vychádzajúc aj zo všeobecnej náuky\no metodológii práva (Melzer, Metodológie nalézaní práva), je úlohou súdu aby položil na\nmisky váh, tak na stranu jednu, ako aj na stranu druhú, k právu, ktoré treba v tom ktorom\nkonkrétnom prípade ochrániť, všetky podstatné okolností prípadu, a podľa toho sa\nrozhodnúť pre ochranu toho či ktorého základného práva. Veríme a sme presvedčení, že\nprávo nadobúdateľa získané trestným činnom nemôže a nemá oporu v zákonoch\n12\n\ndemokratického štátu. Procesné práva majú a slúžia na ochranu práv daných hmotným\nprávom, preto nie je ich možné nad ne povyšovať.\nAd II. Právo na súdnu ochranu/ právo na spravodlivé súdne konanie\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí obmedzuje svoju argumentáciu na len na\nvýklad ustanovení Exekučného poriadku a na tom založil svoje rozhodnutie vo veci. Chceme\nupozorniť na prvé uznesenie Krajského súdu, kde sám nariadil Okresnému súdu prípadné\nskúmanie rozporu s dobrými mravmi. Keďže pre rozhodnutie vo veci, bolo nevyhnutným\npredpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva pre nadobúdateľa aby konal v dobrej\nviere, tak bolo potrebné aby všeobecné súdy dôsledne posúdili s ohľadom na všetky\nkonkrétne okolnosti dobrú vieru nadobúdateľov.\nZásada dobrých mravov ako takých, vyplýva z Ústavy a prežaruje celý právny\nporiadok, preto má aj Ústavný súd právomoc zaoberať sa v konkrétnom prípade skúmaním\ndobrých mravov a táto povinnosť v rámci ústavne konformného výkladu vyplýva aj pre\nvšeobecné súdy.\nÚstavný súd považuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, že v každej veci\nje potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré\nvychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu\nzohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez\nprizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti.\nPovinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska s dobrými mravmi je\nzvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta (I. ÚS 26/2010).\nÚstavnoprávne je teda ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým miestom,\nskrz ktoré sú všeobecné súdy povinné nechať preniknúť ideu materiálneho právneho štátu\ndo interpretácie a aplikácie podústavného práva. Len napĺňaním idey spravodlivosti právo\na prípadne súdy splnia svoju funkciu, pretože ich rozhodnutia sú akceptovateľné väčšinovou\nmienkou. Spravodlivosť totiž sprostredkováva aplikovateľnosť rozhodnutia preto, že je\nuniverzálnou hodnotou, lebo každý, aj ten najobyčajnejší človek, má schopnosť rozpoznať,\nčo je a čo nie je spravodlivé. Hlavne v tomto zmysle je spravodlivosť imanentnou kategóriou\npráva (I. ÚS 33/2012).\nSme toho názoru, že napadnutý rozsudok sa dostatočne nevysporiadal s námietkami\npôvodnej žalobkyne, ako aj s otázkou dobrých mravov , ktoré Krajský súd v uznesení, sp. zn.\n13\n\n1Co/197/2010-504, označil za potrebné skúmať. Krajský súd prílišným formalizmom\na neprípustné jednostrannou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých\nokolností prípadu dospel k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé, a teda zasahujú do\npráv sťažovateľov garantovaných ústavou a dohovorom. Krajský súd mal v záujme\nspravodlivého usporiadanie vzťahov účastníkov konania ústavnú povinnosť skúmať, či boli\nporušené dobré mravy , či nedošlo k zneužitiu práva, dôsledne preskúmať a vysvetliť na\nzáklade akej právnej normy prišla pôvodná žalobkyňa o vlastnícke právo a vysporiadať sa\nzo všetkými námietkami pôvodnej žalobkyne.\nKeďže Krajský súd v rozsudku napadnutom touto sťažnosťou nezohľadnil všetky\nuvedené východiská, potom jeho prístup nemožno, podľa nášho názoru, hodnotiť inak , ako\nprísne formalistický a odporujúci základnému právu na súdnu ochranu a právu na\nspravodlivé súdne konanie. Ako uvádza Ústavný súd SR (I. ÚS 26/2010), spravodlivosť\n(osobitne zvýraznená v čl. 6 dohovoru), ale aj ustanovenia § 1 a § 117 ods. 1 OSP je totiž\nkritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie\nsúdenej právnej veci, ktoré nebude možné nebude možné vyhodnotiť ako extrémne\nnesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných\nustanovení. Rovnako vyhodnocujeme aj uznesenie najvyššieho súdu.\nZáverom ešte uvádzame, že Krajský súd vyčíta pôvodnej žalobkyni určitú neopatrnosť\npri sledovaní zápisov na liste vlastníctva, z ktorých bol zrejmý „ pohyb „ v časti B. vlastníci\nmajetkovej podstaty, čím si asi mala spôsobiť zánik vlastníckeho práva. Naopak, pôvodná\nžalobkyňa nemala inú možnosť, ako nových kupujúcich žalovať v konaní o určenie\nvlastníckeho práva, vec zverila advokátke a plne dôverovala všeobecným súdom, že je\nvlastnícke právo ochránia. Samotné konanie začalo 18.10.2006 a skončilo doručením\nuznesenie najvyššieho súdu dňom 26.8.2016 a teda celý spor trval desať rokov.\nLen pre porovnanie - všeobecný súd vydal poverenie na výkon exekúcie dňa 12. 9.\n2007 na základe exekučného titulu zo dňa 11.9.2007, a teda jeden deň po tom, ako\noprávnený a povinný z exekúcie spísali notársku zápisnicu. Toto exekučné konanie skončilo\ndňom právoplatnosti uznesenia o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu t. j.\ndňom 23.10.2007.\nPôvodná žalobkyňa sa v desaťročnom konaní pred všeobecnými súdmi síce\ndozvedela, že pozemok nadobudla tretia osoba dobromyseľne a originálnym spôsobom ,\n14\n\nale v rozhodnutiach nenašla zdôvodnenie, akým titulom a na základe akého zákona prišla\no vlastnícke právo k pozemku, rovnako sa z rozhodnutí súdov nedozvedela, prečo všeobecné\nsúdy dali prednosť dobromyseľnému nadobúdateľovi veci, hoci z kontextu vyššie uvedeného\nskutkového stavu vyplýva, že až taký dobromyseľný nemohol byť. Nezodpovedané sú otázky,\nako všeobecné súdy postupovali a rozhodovali pri aplikácií platných a účinných právnych\npredpisov, ako zohľadňovali ich vzájomný vzťah a ich výklad so základnými princípmi\ntýchto zákonov.\nPrečo niekomu stačí exekučný poriadok k tomu, aby vlastnícke právo nadobudol\na prečo sťažovateľom na ochranu vlastníckeho práva nestačí zakotvenie tohto základného\npráva v Ústave SR a v Občianskom zákonníku? Je postup kupujúcich natoľko súladný\ns dobrými mravmi, že si vyslúžili ochranu pred všeobecnými súdmi, hoci pôvodná žalobkyňa\nprišla o majetok podvodným spôsobom? Nie práve preto by si ochranu vlastníckeho práva\nzaslúžila ona v prvom rade? Je spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v exekučnom\nkonaní až taký „originálny“ aby nemohol byť napadnuteľný s poukazom na ústavné práva\na Občiansky zákonník?\nJe možné ústavne konformným spôsobom dôjsť k záveru, že pôvodná žalobkyňa\na sťažovatelia ako jej deti prišli o vlastnícke právo k nehnuteľnosti tak, že ho niekto získal\npodvodom, avšak ďalší v poradí v exekučnom konaní tzv. „originálnym“ spôsobom?\nSťažovateľom, podľa ich slov, ostáva dúfať, že zákonodarca prijatím exekučného\nporiadku nemal ambíciu a ani v úmysle ustanovením § 61 spôsobiť zánik vlastníckeho práva\ntoho, kto účastníkom exekučného konania nebol a navyše prišiel o majetok podvodným\nspôsobom. Opačný výklad by popieral základné právo na vlastníctvo, pretože by to\nznamenalo vytvorenie právnym predpisom neznámeho spôsobu straty vlastníckeho práva\nfyzickej osoby v prospech účastníka dražby.\nAni záver súdu o tom, že je potrebné dať ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi\nveci v záujme právnej istoty nevyváži fakt, že pôvodná žalobkyňa bola rozhodnutiami\nvšeobecných súdov „vyvlastnená“ bez toho, aby jej súdna moc štátu dala za vyvlastnenie\nnáhradu, alebo poskytla inú ochranu. Pokiaľ všeobecné súdy riešili stret dvoch\n„rovnocenných“ práv, ktoré každé má svoj zákonný rámec, bolo povinnosťou súdu túto\notázku riešiť prípadným podaním na ústavný súd za účelom vyriešenia rozporných zákonov.\n\n15\n\nNie je jednoducho ústavné, aby sťažovatelia zostali bez ochrany základného práva, aj keby\nrozhodnutia všeobecných súdov boli zákonné.\nKonečne je možné uviesť, že Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal\ns radou otázok, ktoré sú vyššie uvedené. Preto napadnuté rozhodnutie podľa nášho názoru\nporušuje ústavne právo sťažovateľov zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nAd III. Právo na rovnaké zaobchádzanie\nSťažovatelia zároveň boli postupom všeobecných súdov diskriminovaní, nakoľko súdy\nposkytli neprimeranú ochranu práv tzv. dobromyseľného nadobúdateľa práva, čím bez\nnáležitého zdôvodnenia všeobecné súdy doteraz nevyriešili podstatu našej žaloby o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti a teda otázku , či my ako žalobcovia sme alebo nie sme\nvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Naopak, obranou dobromyseľného nadobúdateľa veci bol\nobídený účel samotného súdneho konania, nakoľko my máme právo z rozhodnutí\nvšeobecných súdov vyčítať, akým spôsobom a titulom sme o vlastnícke právo prišli. Preto\npovažujeme rozhodnutia a postup všeobecných súdov za diskriminačné, čím je porušený\nčlánok 12 Ústavy SR. ...\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n... Tým, že došlo k závažnému zásahu do práva sťažovateľov na spravodlivý súdny\nproces, sťažovateľom bolo znemožnené efektívne chrániť vlastnícke právo k predmetných,\ntak máme zato, že je vhodné priznať sťažovateľom aj primerané finančné zadosťučinenie.\nS poukazom na uvedené žiadame o priznanie sumy 1.000 € každému sťažovateľovi\nako primerané finančné zadosťučinenie...»\n3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„I. Základné právo sťažovateľov... vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo\nna ochranu majetku podľa čí. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na právo na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/276/2012-650 zo dňa 19.6.2013 a uznesením\n16\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Cdo/28/2014-526 zo dňa 30.6.2016\nporušené boli.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/276/2012-650 zo dňa 19.6.2013\na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Cdo/28/2014-526 zo dňa\n30.6.2016 sa zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nIII. Sťažovateľom... priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume 1.000 €...,\nktoré je Krajský súd v Košiciach / alternatívne / Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný\nim zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nIV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľom... trovy\nkonania v sume 768,77 €...do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účel jeho\nprávneho zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej...“\n4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 726/2016-25 z 30. novembra 2016 prijal podľa\n§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\nsťažovateľov v časti, ktorou namietali porušenie základných práv podľa čl. 12, čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu a vo zvyšnej časti sťažnosť\nodmietol.\n5. Ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie v senáte ústavného\nsúdu v zložení Milan Ľalík (predseda senátu), Peter Brňák (sudca) a Marianna Mochnáčová\n(sudkyňa). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2017 účinného od 1. marca 2017\nI. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení: Peter Brňák (predseda senátu), Milan\nĽalík (sudca) a Marianna Mochnáčová (sudkyňa). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval\na vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto\nnálezu.\n\n17\n\n6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda krajského\nsúdu listom sp. zn. 1 SprV/1045/2016 z 2. januára 2017, v ktorom uviedol, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania, a ďalej konštatoval:\n„Ústavná sťažnosť sa týka veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.\n17C 139/2006, v ktorej právna predchodkyňa sťažovateľov\n\nako\n\nžalobkyňa domáhala sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú.\nv podiele 999/1000 voči žalovanej\n\n, ktorá uvedený podiel na\n\nnehnuteľnostiach nadobudla titulom kúpnej zmluvy uzavretej s\n19.3.2008.\n\ndňa\n\nsa stal vlastníkom uvedeného spoluvlastníckeho podielu\n\nv exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 38 Er 2465/2007 a to\nna základe uznesenia exekučného súdu o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu\n, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.10.2007.\nOkresný súd po skončení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 1Co 197/2010-504 a riadiac sa vysloveným právnym\nnázorom odvolacieho súdu žalobu zamietol vychádzajúc zo záveru, že\n\nako\n\ndobromyseľný nadobúdateľ požíval ochranu podľa § 61 Exekučného poriadku, vlastnícke\nprávo v exekučnom konaní nadobudol platne a obnovenie predchádzajúceho (vlastníckeho)\nstavuje vylúčené.\nV\n\nokolnostiach\n\nnadobudnutia\n\nvlastníctva\n\npredchodcami\n\nnevzhliadol protiprávne konanie ani konanie v rozpore s dobrými mravmi a preukázaný\nnebol ani organizovaný postup pri prevodoch predmetných nehnuteľnosti s cieľom z nich\nprofitovať. Za platne uzavretú považoval aj kúpnu zmluvu medzi\na\n\nzo dňa 19.3.2008.\nNa základe odvolania podaného\n\nodvolací súd rozhodol\n\nrozsudkom č. k. 1 Co 276/2012-650 zo dňa 19.6.2013 tak. že potvrdil rozsudok okresného\nsúdu. Stotožnil sa so správnymi skutkovými zisteniami i právnym záverom okresného súdu\na podrobne sa vysporiadal aj s podstatnými a relevantnými odvolacími námietkami právnej\npredchodkyne sťažovateľov.\nKrajský súd sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v rozsudku č. k.\n1 Co 276/2012-650 dňa 19.6.2013. Právne závery tohto rozhodnutia sú v súlade s ustálenou\nsúdnou praxou i právnou teóriou a opierajú sa o nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 289/08. Týmto\n18\n\nnálezom bola vyriešená otázka, ktorá mala podstatný význam aj pre rozhodnutie vo veci\nsp. zn. 1 Co 276/2012 - aké je postavenie vlastníka veci (odlišného od povinného v exekúcii)\nvoči osobe, ktorá túto vec nadobudla do vlastníctva dobromyseľne rozhodnutím exekučného\nsúdu (schválením príklopu udeleného v exekúcii), ak predmetná vec nebola vo vlastníctve\npovinného z exekúcie. Relevantná časť tohto nálezu je uvedená aj v odôvodnení sporného\nrozsudku krajského súdu (str.5 posledný odsek, str. 6 prvý odsek).\nPodstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci je nadobudnutie vlastníckeho práva\noriginálnym spôsobom (v exekučnom konaní ako vydražiteľ), pri\nktorom je vlastníctvo predchodcu nerozhodné a takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže\nbyť dotknute ani prípadnými vadami exekučného konania. Ak ako vlastník veci následne\nplatnou kúpnou zmluvou previedol svoje vlastnícke právo na\n\n, nebolo\n\nmožné určovacej žalobe právnej predchodkyni sťažovateľov vyhovieť.\nNámietku sťažovateľov. že odvolací súd sa nevysporiadal s otázkou, či konanie\nnadobúdateľov nebolo v rozpore s dobrými mravmi, považujeme za nepatričnú.\nOdvolací súd sa v zmysle ust. § 219 ods.2 OSP stotožnil so skutkovými i právnymi\nzávermi okresného súdu a na tieto poukázal. Zo záverov rozsudku okresného súdu vyplýva,\nže v okolnostiach nadobudnutia vlastníckeho práva\na\n\n.\n\nnevzhliadol konanie v rozpore s dobrými mravmi, nebol\n\npreukázaný ich organizovaný postup pri prevodoch nehnuteľností s cieľom z nich\nprofitovať, nebola preukázaná ich vedomosť o predchádzajúcich neplatných prevodoch\npozemkov ani vedomosť o tom, že\n\nnebol ich vlastníkom. Ak túto\n\nargumentáciu odvolací súd považoval za dostatočnú a stotožnil s ňou, nebolo jeho\npovinnosťou znovu túto opakovať ani dopĺňať ďalšie dôvody.\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa nestotožňujem s tvrdením sťažovateľov\no porušení ich ústavných práv rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1 Co 276/2012.\nOdvolací súd rozhodol v súlade s ustálenou súdnou praxou a rešpektoval tak princíp\nprávnej istoty.“\n7. Právna zástupkyňa vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu doručenom\nústavnému súdu 31. januára 2017 zotrvala na podanej sťažnosti a uviedla, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania.\n19\n\n8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci.\nII.\n9. Ústavný súd si vyžiadal spis Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 17 C 139/2006 a spis okresného súdu sp. zn. 38 Er 2465/2007, z ktorých zistil, že\nprávna predchodkyňa sťažovateľov\n\n(ďalej len „právna predchodkyňa\n\nsťažovateľov“) sa návrhom doručeným okresnému súdu po jeho viacerých zmenách, ktoré\nokresný súd pripustil, domáhala voči\n\nurčenia, že je výlučnou\n\nvlastníčkou nehnuteľností – pozemkov parc.\no výmere\n\nv katastrálnom území\n\no výmere\n\na parc. č.\n\n(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“).\n\n10. K výmazu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností právnej predchodkyne\nsťažovateľov došlo bez jej vedomia, a to konaním\n\n, ktorý bol právoplatným\n\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 110/2010 z 20. apríla 2011 uznaný vinným\nzo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal\ndopustiť tým, že sfalšoval splnomocnenie od právnej predchodkyne sťažovateľov, a na\nzáklade takto sfalšovaného splnomocnenia uzavrel ako predávajúci kúpnu zmluvu s\n, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, ku ktorým sa sťažovatelia, resp. ich\nprávna predchodkyňa v konaní pred všeobecnými súdmi domáhali určenia vlastníctva.\nNásledne bolo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam postupne prevádzané na\n,\nv prospech\n\na\n\n, ktorý ich zaťažil záložným právom\n\n. Následne\n\npreviedol na\n\nspoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam v podiele 1/1000. V exekúcii, kde vystupoval\nako povinný, si\n\nako podielový spoluvlastník nehnuteľností\n\nuplatnil svoje predkupné právo k nehnuteľnostiam, ku ktorým zriadil exekútor exekučné\nzáložné právo a vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom týchto nehnuteľností, a stal\nsa tak vlastníkom aj spoluvlastníckeho podielu 99/1000 na nehnuteľnostiach. Po skončení\n\n20\n\nexekučného konania následne previedol\n\ncelú nehnuteľnosť na\n\n.\n11. Okresný súd rozsudkom č. k. 17 C 139/2006-416 z 22. marca 2010 určil, že\n„navrhovateľka je výlučnou vlastníckou predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 1/1\nzapísaných v katastri nehnuteľností, Katastrálneho úradu v Košiciach, na\nkat. úz.\n\n, ako parcela č.\n\novocné sady vo výmere\nkupujúca\n\novocné sady vo výmere\n\n, pre\n\na parcela č.\n\nPri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že v poradí prvá\nvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudla,\n\npretože kúpnu zmluvu s ňou neuzavrela navrhovateľka a jej zastúpenie\npri uzatváraní kúpnej zmluvy je neplatné. Z toho dôvodu je neplatná aj kúpna zmluva , ktorú\nuzatvorila s\n\na následne sú neplatné aj všetky nasledujúce\n\nprevody nehnuteľností uskutočnené na základe kúpnych zmlúv, pretože vo všetkých týchto\nprípadoch došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka.\nV dôsledku absolútnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv teda došlo k tomu,\nže predmetom exekúcie bola nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníkom nebol ani povinný\nv rozsahu 999/1000-in, ale ani nadobúdateľ\n\nv rozsahu\n\n1/1000-iny.Za takejto situácie podľa názoru súdu prvého stupňa nemohlo dôjsť k platnému\nnadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu zložením jeho ceny. Keď\n\nnebol\n\nspoluvlastníkom dražených nehnuteľností, zaplatením hodnoty draženého podielu nemohol\nvyvolať následky, ktoré s takýmto úkonom spája ust. § 166 ods.2 Exekučného poriadku,\nnakoľko nebola splnená základňa podmienka, ktorou je existencia spoluvlastníctva.“.\n12. O odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 22. marca 2010 rozhodol krajský súd\nuznesením č. k. 1 Co 197/2010-504 z 13. októbra 2011 tak, že rozsudok okresného súdu\nzmenil a «Určil, že odporkyňa je podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností parcela\nč.\n\novocné sady vo výmere\nzapísaných na L V č.\n\nm2 a parcela č.\n, kat. úz.\n\novocné sady vo výmere\n\n, v podiele 1/1000-ina a v prevyšujúcej\n\nčasti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom\nrozhodnutí potvrdil správnosť záverov prvostupňového súdu , že absolútne neplatným\nprávnym úkonom je nielen kúpna zmluva, ktorú ako „splnomocnený“\n21\n\nuzavrel\n\nv mene navrhovateľky s\n\n, ale neplatné sú všetky ďalšie zmluvy a to kúpna\n\nzmluva zo dňa 10.4.2006, ktorou\n\npredmetné nehnuteľnosti odpredala\n\n, kúpna zmluva zo dňa 23.5.2006, ktorou ich\n\nodpredal\n\na tiež kúpna zmluva zo dňa 21.2.2007, ktorou ich\n\nodpredal\n\n. V nadväznosti na to je teda neplatná aj kúpna zmluva zo dňa\n18.9.2007, ktorou\n\nodpredal\n\nspoluvlastnícky podiel\n\nz predmetných nehnuteľností vo výške 1/1000-iny.\nVo vzťahu ku kupujúcemu\n\nvšak neplatnosť dohody\n\no plnomocenstve zo dňa 13.3.2006 spôsobila len neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode\nspoluvlastníckeho podielu 1/1000-iny a tak aj vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 19.3.2008,\nktorou celé nehnuteľnosti\n\nodpredal odporkyni, ako kupujúcej, môže byť\n\ntento dôvod aplikovaný len v rozsahu podielu 1/1000-iny sporných nehnuteľností.\nV uvedenom rozsahu 1/1000-iny bolo možné bez ďalšieho, návrhu navrhovateľky o určení\nvlastníctva k tomuto podielu vyhovieť.\nIná je však podľa názoru odvolacieho súdu situácia ohľadne podielu 999/1000-in,\nktorý\n\nnadobudol v rámci exekúcie vedenej pod sp.zn. 38Er 2465/2007 proti\n. Odvolací súd zdôraznil, že štruktúra exekučného konania (v rámci\n\nktorého ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva rozhodnutím súdu vydaným podľa\n§ 166 ods.3 Exekučného poriadku v exekučnom konaní a že navrátenie do predošlého stavu\nje v exekučnom konaní vylúčené § 61 Exekučného poriadku) je takto uspôsobená v záujme\nochrany tretích osôb, ktoré v rámci exekúcie dobromyseľne nadobudnú určité práva.\nV danom prípade bol nadobúdateľ sám oprávnený\n\n, ktorý postavenie\n\nspoluvlastníka nadobudol neplatne (od nevlastníka) až v priebehu samotného exekučného\nkonania, pričom išlo o právny úkon uzavretý medzi účastníkmi exekučného konania po\nzačatí exekučného konania. Pokiaľ je pravdou tvrdenie zástupkyne navrhovateľky, že všetci\naktéri tejto kauzy sa poznali, vzniká podozrenie z organizovanej činnosti, ktorá by mohla\nvykazovať znaky trestného činu. Pritom ochranu v zmysle § 61 Exekučného poriadku možno\ntretej osobe ako nadobúdateľovi poskytnúť len ak išlo skutočne o dobromyseľného\nnadobúdateľa. Ak by však tento nadobúdateľ vyslovene vedel, že povinný nie je vlastníkom\nprevádzanej nehnuteľnosti, ba dokonca by sa podieľal na navodení takej situácie, z ktorej\n\n22\n\nby mohol profitovať, bolo by nutné aj z ústavného hľadiska dospieť k záveru, že vlastnícke\nprávo takéhoto nadobúdateľa by nepožívalo ochranu.\nOdvolací súd uzavrel, že pre rozhodnutie o zvyšnom podiele 999/1000-in je nutné\nzistiť všetky okolnosti nadobudnutia vlastníctva predchodcami\n\na tiež\n\nprevodu vlastníctva na odporkyňu tak, aby tieto okolnosti bolo možné vyhodnotiť komplexne\nz hľadiska protiprávnosti ich konania a dobrých mravov aj vo vzťahu k tomuto podielu,\nktorého sa týka rozhodnutie exekučného súdu.\nZa týmto účelom je potrebné oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania trestnej veci\na výpoveďami všetkých zúčastnených tak, aby bolo možné zistiť aj subjektívnu stránku ich\nkonania a až po tom bude možné urobiť záver, či je možné žalobe vyhovieť pri priamej\naplikácii článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.».\n13. Okresný súd o veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 17 C 139/2006-615\nz 23. júla 2011 tak, že návrh v časti o určenie, že navrhovateľka je podielovou\nspoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 999/1000, zamietol. V relevantnej časti\nodôvodnenia rozsudku okresného súdu sa uvádza:\n«Po ustálení právneho názoru o absolútnej neplatnosti predmetných kúpnych zmlúv\nuzatváraných medzi\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, ostávalo súdu prvého stupňa posúdiť otázku platnosti\n\nnadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 999/1000-in\n\nv rámci\n\nexekučného konania a následne platnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel s odporkyňou dňa\n19.3.2008. Za tým účelom súd doplnil dokazovanie oboznámením sa so zápisnicami\no výsluchu všetkých nadobúdateľov predmetnej nehnuteľnosti vykonanými v rámci\nvyšetrovania vedeného OR PZ SR pod ČVS: ORP-1042/06-OJP-KE-2007, výsluchom\nodporkyne, svedkov\n\n,\n\n,\n\na\n\na listinnými dokladmi Zmluvou o pôžičke zo dňa 23.5.2006, Notárskou zápisnicou\nzo dňa 11.9.2007, Čestným vyhlásením zo dňa 2.6.2008. Súd pri ustálení skutkového stavu\nvychádzal aj zo skôr vykonaného dokazovania a to najmä pripojenými spismi tunajšieho\nsúdu sp.zn. 38Er 2465/07 a sp.zn. 22C/144/2007 a zistil nasledovné.\nZ pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 38Er 2465/07 súd zistil, že súdny\nexekútor\n\nna základe poverenia zo dňa 12.9.2007 viedol exekúciu\n23\n\nv prospech oprávneného\n\n, proti povinnému\n\nna\n\nvymoženie pohľadávky vo výške 1.750.000,- Sk sprísl. na základe exekučného titulu notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade\n\ndňa 11.9.2007\n\nč. N 373/2007, Nz 35761/2007.\nTunajší súd uznesením zo dňa 19.10.2007 č.k. 38Er 2465/07, Ex 1842/07,\nprávoplatným\n\ndňa\n\n23.10.2007\n\nschválil\n\nnadobudnutie\n\nnehnuteľnosti spoluvlastníka\n\nspoluvlastníckeho\n\n, zapísanej na\n\nako ovocné sady na parcele č.\nvydražiteľovi,\n\npodielu\n\npre kat. úz.\n\na na parcele č.\n\nv podiele 999/1000\n\n. Ako ďalej vyplýva z odôvodenia cit. rozhodnutia\n\nexekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností bol vydaný dňa 21.9.2007.\nDňa 4.10.2007 jediný spoluvlastník nehnuteľnosti zložil cenu spoluvlastníckeho podielu na\núčet Exekútorského úradu\n\n, ktorý následne zrušil dražbu vyhlásenú\n\nna deň 5.11.2007. Tým\n\n,\n\nk nehnuteľnosti zapísanej na\n\nnadobudol vlastnícke právo\n\n, pre kat. úz.\n\nv podiele 999/1000, čím sa stal\n\njej vlastníkom v celosti.\nNavrhovateľka sa podaním doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 9.10.2007\ndomáhala vylúčenia predmetných nehnuteľností z prebiehajúcej exekúcie. Konanie o tomto\nnávrhu vedené pod sp.zn. 22C/144/2007 bolo zastavené pre späťvzatie návrhu právoplatne\nku dňu 13.8.2009.\nOdporkyňa uzavrela kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam parcela č.\no výmere\n\no výmere\n\n2\n\novocné sady a parcela č.\n\novocné sady, dňa 19.3.2008.\n\n,\n\nako\n\npredávajúci previedol touto zmluvou vlastnícke právo k cit. nehnuteľnostiam na kupujúcu\n,\n\n, ktorá je v súčasnosti na\n\n, kat. úz\n\nvedená ako ich výlučná vlastníčka. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 16.4.2008\npod č. V:3161/08.\nZ oznámenia Okresného riaditeľstva PZ súd zistil, že trestné konanie pod ČVS: ORP1042/6-OJP-KE-2007 bolo vedené pre zločin podvodu formou spolupáchateľstva proti\nobvineným\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\na\n\n24\n\n, pričom\nv trestnom konaní\n\nboli vypočutí ako svedkovia a proti týmto osobám orgány činné v trestnom konaní obvinenie\nnevzniesli.\nPodľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím\nobsahom, alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým\nmravom.\nPodľa ust. § 61 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, navrátenie do predošlého stavu\nje v exekučnom konaní vylúčené.\nPodľa ust. § 166 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, spoluvlastník hnuteľnej veci alebo\nnehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci,\nak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet\nexekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží\ntúto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu zloží na\núčet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na\nspoluvlastníkov. Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe.\nNadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom.\nZo zhodných výpovedí\nzistil, že\n\n,\n\na\n\nsúd\n\nkúpil dňa 23.5.2006 predmetné nehnuteľnosti od\n\nsumu 1.000.000,- Sk, ktorú čiastku si požičal od svojho brata\n\nza\n. Písomná\n\nzmluva o pôžičke nebola medzi nimi uzatvorená, dohodli sa, že peniaze mu môže splácať\npočas niekoľkých rokov. V prípade, že by\n\nnemal dostatok finančných\n\nprostriedkov mal si zobrať na splatenie pôžičky úver. Brat mu peniaze v hotovosti priniesol\ndomov pár dní predtým, ako išli s mamou do\n\npodpísať zmluvu.\n\npôžičku splácal priebežne a spolu vrátil sumu asi 10.000,- Sk.\npotreboval všetky požičané peniaze a preto došlo k vyrovnaniu pôžičky\nprevodom predmetných nehnuteľností na veriteľa. Ako vyplýva z kúpnej zmluvy o prevode\nnehnuteľností uzavretej dňa 21.2.2007 medzi\na\n\nako predávajúcim\n\nako kupujúcim, kúpna cena predmetných pozemkov bola\n\núčastníkmi dohodnutá vo výške 1.000.000,-Sk. Táto bola uhradená započítaním\nna pohľadávku kupujúceho voči predávajúcemu znejúcu na vrátenie pôžičky vo výške\n\n25\n\n1.000.000,-Sk. K započítaniu vzájomných pohľadávok účastníkov zmluvy došlo momentom\njej podpísania.\nTýmto započítaním mal\nSám však ostal dlžný\n\nuhradenú pôžičku, ktorú poskytol bratovi.\n, ktorý mu na základe zmluvy o pôžičke zo dňa\n\n23.5.2006 požičal sumu 1.750.000,- Sk. Ako účastníci tejto zmluvy uviedli vo svojich\nvýpovediach, k odovzdaniu peňazí došlo na žiadosť dlžníka v hotovosti niekoľko dní pred\ndátumom 23.5.2006, s ktorým bola vystavená písomná zmluva.\n\npožičanú\n\nsumu 1.000.000,-Sk následne požičal svojmu bratovi na kúpu predmetných pozemkov\na sumu 750.000,- Sk potreboval pre seba. Splatnosť pôžičky dohodnutú do 31.12.2006\nnedodržal z dôvodu, že nemal vrátené sumy od brata a iných známych,\nktorým sám požičiaval.\nsi svoju pohľadávku voči\n\nchcel zabezpečiť\n\nnajskôr zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach a neskôr ich vymohol\nv exekúcii. Dobrovoľná dražba nebola realizovaná, lebo dňa 11.9.2007 došlo k spísaniu\nnotárskej zápisnice N 373/2007, NZ 35761/2007, NCRIs 35529/2007 o súhlase povinnej\nosoby s exekúciou a s vykonateľnosťou podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Ako vyplýva z jej obsahu\nvyhlásil, že sa v zmluve zaviazal\n\nvrátiť pôžičku\n\nvo výške 1.750.000,-Sk do 31.12.2006, svoj záväzok do dňa spísania notárskej zápisnice\nnesplnil, preto súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s tým, aby bola na jej\npodklade vykonaná exekúcia.\nNasledujúci deň 12.9.2007 bolo tunajším súdom na základe tejto notárskej zápisnice\nvydané súdnemu exekútorovi\n\npoverenie na vykonanie exekúcie.\n\nDňa 18.9.2007\n\npreviedol na\n\n1/1000-inu\n\npredmetných pozemkov v cene 4.062,- Sk. Táto kúpa podielu bola podľa ich výpovedí\nrealizovaná z dôvodu „ochrany pozemkov“, aby tieto kúpil radšej\n\na nie\n\nniekto iný.\nZ uznesenia Okresného súdu Košice II o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho\npodielu zo dňa 19.10.2007 súd zistil, že dňa 21.9.2007 bol vydaný exekučný príkaz na\nvykonanie exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností.\nZnaleckým posudkom č. 131/2007 zo dňa 25.9.2007 vypracovaným znalcom\n26\n\nbola všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti stanovená na sumu\n630.000, Sk. Dňa 1.10.2007 bola vydaná vyhláška, ktorou bol stanovený termín dražby na\ndeň 5.11.2007 o 9.00 hod., pričom sa mal dražiť vyššie uvedený spoluvlastnícky podiel\nza cenu stanovenú znaleckým posudkom vo výške 630.000,- Sk.\nKeďže dňa 4.10.2007 sa dostavil jediný spoluvlastník nehnuteľnosti\na preukázal zloženie ceny spoluvlastníckeho podielu priamo na účet Exekútorského úradu\n, tento následne zrušil dražbu, ktorá sa mala konať dňa 5.11.2007\no 9.00 hod. v sídle jeho Exekútorského úradu. Dňa 23.10.2007 sa stalo uznesenie\no schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu sp.zn. 38Er 2465/07 Ex 1842/07\nprávoplatné.\nSumu, za ktorú\n\nnadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetných\n\nnehnuteľnostiach v exekúcii vo výške 630.000,- Sk získal ich predajom odporkyni. V kúpnej\nzmluve zo dňa 19.3.2008 bola medzi jej účastníkmi dohodnutá cena na rovnakú sumu\n630.000,- Sk. Jeho pohľadávka 1.750.000,- Sk zo zmluvy o pôžičke s\nbola uhradená tak, že\n\nbol v exekúcii Ex 1842/07 na rozvrhovom konaní dňa\n\n30.2.2007 uspokojený v rozsahu 475.842,- Sk a zostávajúca časť vo výške 1.274.158,- Sk mu\nbola zaplatená dlžníkom\n\n. Túto skutočnosť obaja potvrdili aj\n\nv písomnom čestnom vyhlásení o vyrovnaní záväzku zo dňa 2.6.2008.\nZ takto zisteného skutkového stavu, ktorý vyplýva z výpovedí svedkov zo zmluvy\no pôžičke a notárskej zápisnice (č.l. 3, 4 pripojeného exekučného spisu), čestného\nvyhlásenia (č.l. 610) súd nemohol vyvodiť záver, že zo strany\n\n,\n\na odporkyne išlo o konanie v rozpore so zákonom, alebo v rozpore s dobrými\nmravmi. Nebol preukázaný ich organizovaný postup pri prevodoch predmetných\nnehnuteľností s cieľom profitovať. Nebola preukázaná ich vedomosť o predchádzajúcich\nneplatných prevodoch pozemkov ani ich vedomosť o tom, že\n\nnebol ich\n\nvlastníkom. Uvedení svedkovia o skutočnostiach týkajúcich sa jednotlivých právnych úkonov\nsúvisiacich s prevodom nehnuteľností a o okolnostiach a dôvodoch ich postupu vypovedali\nzhodne. Iba zo skutočnosti, že sa vzájomne poznali a z časového sledu udalostí súd nemohol\nvyvodiť záver o ich nedobromyseľnom, prípadne protiprávnom postupe.\nNa základe uvedeného súd v prejednávanom prípade pri posúdení nároku\nnavrhovateľky vychádzal z ust. § 61 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že nie\n27\n\nje možné konanie\n\njednoznačne hodnotiť ako konanie nedobromyseľného\n\nnadobúdateľa, vzťahuje sa na neho ochrana podľa citovaného zákonného ustanovenia.\nNadobudnutie spoluvlastníckeho podielu 999/1000-in v exekúcii Ex 1842/07 je platné\na nemožno obnoviť predchádzajúci stav, teda vlastníctvo navrhovateľky k tomuto podielu.\nteda uzatvoril kúpnu zmluvu zo dňa 19.3.2008 s odporkyňou ako\nvlastník nehnuteľností v rozsahu predmetného spoluvlastníckeho podielu. A keďže v konaní\nnevyšli najavo iné okolnosti spôsobujúce neplatnosť tohto právneho úkonu nadobudnutie\nnehnuteľností v rozsahu podielu 999/1000-in odporkyňou na základe cit. kúpnej zmluvy\nuzavretej s\n\nje platné.\n\nKúpna zmluva bola uzatvorená spôsobilými subjektami, písomne, slobodne a vážne.\nJej obsah je jasný. Účastníci zmluvy vypovedali zhodne v otázke predzmluvných jednaní,\npísomného vyhotovenia zmluvy, jej podpísania a odovzdania a prevzatia peňazí. Vo svojich\nvýpovediach sa rozchádzali iba v otázke, kto po podpísaní zmluvy a návrhu na vklad tento\ndoručil katastru a platil správne poplatky. Táto okolnosť však neplatnosť prevodu\nnezakladá.\nNa základe uvedených skutočností a cit. zák. ustanovení súd návrh v časti určenia\nvlastníctva navrhovateľky k podielu 999/1000-in na predmetných nehnuteľnostiach\nzamietol.»\n14. Rozsudok okresného súdu z 23. júla 2011 napadla odvolaním právna\npredchodkyňa sťažovateľov, ktorého obsah zhrnul krajský súd v napadnutom rozsudku\nz 19. júna 2013 takto:\n„Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa vo svojom\nnapadnutom rozhodnutí odignoroval výsledky celého prebiehajúceho trestného konania,\nv ktorom bol tunajším súdom trestným rozsudkom (sp.zn. 5T/110/2010 právoplatne\nodsúdený z trestného činu podvodu\n\n, ktorý ako údajný splnomocnenec jej\n\nmenom previedol prvou kúpnou zmluvou jej nehnuteľnosť na kupujúcu\n\n. Otázku\n\ndobromyseľnosti všetkých následných nepravých vlastníkov odobril prvostupňový súd len\nz ich naučených výpovedí a pritom nebral do úvahy dôkazy ohľadom ich prepojení medzi\n28\n\nsebou, rýchleho účelového exekučného konania ani to, že viacerých z nich zastupovala tá\nistá advokátska kancelária a tým konajúci súd dôsledne neakceptoval základnú zásadu\nhodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 132. Zo strany súdu prvého stupňa teda došlo\nk zrejmému prehliadnutiu ust. § 135 ods. 1 tretej vety O. s. p.. Ďalej poukázala na\nskutočnosť, že ak\ns ďalším kupujúcim\n\nako predávajúca vystupovala následne v právnom vzťahu\n, ten nadobudol vlastnícke právo k jej\n\nnehnuteľnostiam na základe absolútne neplatného právneho úkonu, preto sa nikdy nestal\nich vlastníkom. Preto ani on následne nemohol previesť viac práv ako mál sám, aj keď to\nmenovaný\n\nako ďalší predávajúci fakticky v enormne krátkom čase zrealizoval,\n\na to kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 19.06.2006 na predávajúceho\n. Znamená to, že prvotný absolútne neplatný právny úkon zakladá ďalšiu neplatnosť\nprávnych úkonov z neho vyplývajúcich. Tento názor korešponduje aj s judikatúrou\nslovenských a zahraničných súdov. Ďalej v odvolaní poukázala na postup ako boli\nuzatvárané jednotlivé kúpne zmluvy ohľadom sporných nehnuteľností žalobkyne. Žalobkyňa\nmá za to, že súd prvého stupňa sa s konkrétnymi faktami a protichodnými výpoveďami\nsvedkov vôbec nevysporiadal a nevenoval im dostatočnú pozornosť, čo malo vplyv na\nnesprávne zhodnotenie vykonaného dokazovania a následne aj na nesprávne právne\nposúdenie predmetnej veci. Nestotožňuje sa preto so záverom súdu prvého stupňa, že\nsvedkovia o skutočnostiach týkajúcich sa jednotlivých právnych úkonov súvisiacich\ns prevodom nehnuteľnosti a o okolnostiach a dôvodoch ich postupu vypovedali zhodne\na preto súd nemohol vyvodiť záver o ich dobromyseľnom, prípadne protiprávnom postupe.\nPoukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 10.02.2010 sp.zn. I ÚS 50/2010-11,\npodľa ktorého na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému\nprevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane\nvlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. V odvolaní sa ďalej žalobkyňa\nzaoberá históriou a výkladom ust. § 61 Exekučného poriadku. Podľa jej názoru ust. § 61\nExekučného poriadku nepopiera a vlastne ani nemôže popierať ústavnú ochranu jej\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam určenia vlastníctva ktorých sa domáha, a to ani\nk prípadnému podielu na týchto nehnuteľnostiach, ako aj vlastne každého, koho vlastnícke\npráva boli prevedené podvodným spôsobom. Z nepráva nemôže podľa jej názoru vzniknúť\nprávo ani originárnym spôsobom. O dobromyseľnosť údajného oprávneného\n29\n\n, ktorý kúpil od údajného povinného\n\npodiel 1/1000-iny na\n\nnehnuteľnosti aby zabránil dražbe a následne predkupným právom priznaným údajnému\noprávnenému\n\nako podielovému spoluvlastníkovi, získal tento údajný\n\noprávnený zvyšný podiel na nehnuteľnosti, ktorá ako celok nesporne patrila do jej\nvlastníctva, nemôže byť ani reč. Podľa jej názoru oprávnený\n\nale aj povinný\n\nmuseli mať vedomosť o priebehu ňou uplatňovanom nároku na ochranu jej\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Aj napriek tomu, že v čase vedenia tohto súdneho\nkonania a súčasne aj v priebehu exekúcie podala dňa 09.10.2007 žalobu o vylúčenie veci\nz exekúcie, nebolo predmetné exekučné konanie prerušené, hoci o extidančnej žalobe\nrozhodoval ten istý Okresný súd Košice II. Má za to, že na ochranu svojho pôvodného\nvlastníckeho práva urobila všetky možné zákonné procesné úkony. Vo vzťahu k žalovanej\npovažuje nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za neplatné, a to práve na\nzáklade jej účastníckej výpovede, kedy uviedla, že\n\nspoznala v Cerrefoure,\n\nkde bol častým zákazníkom a ona tam pracovala v butiku textilu. Tam jej mal aj ponúknuť\nna odpredaj predmetný pozemok. Zmluvu mala podpísať v aute a tam odovzdávať peniaze.\nS pánom\n\nmala priateľský vzťah od roku 2003 do 2009, keďže bývali\n\nspolu. V súčasnosti tiež bývajú spolu na adrese Park obrancov mieru. Ďalej uviedla, že aj\nkeď sama účastníčkou exekučného konania nebola, o svoje nespochybniteľné vlastnícke\nprávo v tomto konaní prísť, nemohla preto konajúci súd v súlade s ustanovením\nObčianskeho zákonníka a Ústavy SR jej musí poskytnúť ochranu práve v tomto konaní už aj\ns ohľadom na iný okruh účastníkov, ale najmä preto, že všetci zúčastnení mali kompletné\nvedomosti o tom, že sa toto konanie vedie už od roku 2006.“\n15. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné upriamiť pozornosť\nna skutočnosť, že právna predchodkyňa sťažovateľov okrem krajským súdom citovaných\nskutočností vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 23. júla 2011 uviedla aj\ntieto podstatné skutočnosti, ktoré však krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku už\nneuvádza: „... v predmete zákonnej ochrany vlastníckeho práva (aj v zmysle exekučného\nporiadku) je potrebné v prvom rade ctiť Ústavu a ústavne zákony, ktoré JASNE povyšujú jej\nvymedzenie medzi základné ľudské práva a slobody najmä podľa čl. 20, v zmysle ktorého má\nkaždý na právo vlastniť majetok... Preto má žalobkyňa za to, že z vykonaného dokazovania\n30\n\njednoznačne vyplynul deliktný úmysel všetkých nadobúdateľov nehnuteľností žalobkyne.\nJeho deliktnosť žalobkyňa vidí práve v skutočností, že k prevodom (resp. prechodu)\nvlastníckeho práva došlo jednak na základe spáchanej trestnej činností a neskôr tiež medzi\nvzájomne sa poznajúcimi osobami, a to bez skutočného záujmu predmet kúpy odovzdať\na prevziať, či v niektorom prípade aj odovzdať finančné prostriedky, alebo tieto finančné\nprostriedky ich na úkor formálnych prevodov vlastníctva neoprávnene získať, teda v rozpore\nso zákonom a s dobrými mravmi a na úkor nesporného vlastníctva žalobkyne.“ Právna\npredchodkyňa sťažovateľov zároveň v odvolaní podrobne poukázala na spôsob, akým došlo\nk postupným prevodom spornej nehnuteľnosti od 21. marca 2006 do 19. marca 2008\nďalšími šiestimi kúpnymi zmluvami uzatvorenými medzi osobami, ktoré sa vzájomne\npoznali, a poukázala na niektoré sporné skutočnosti, za ktorých pribiehalo exekučné\nkonanie. Ústavný súd nepovažuje za potrebné citovať celé odvolanie, keďže toto má krajský\nsúd k dispozícii.\n16. O odvolaní rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom, v ktorom uvádza:\n«Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne\nzistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že právny predchodca žalovanej\nnadobudol vlastnícke právo k sporným parcelám KN-C\n\na KN-C\n\nkat. úz.\n\nv podiele 999/1000-in na základe uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa\n19.10.2007 vydaným v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 38Er/2465/07, ktorým mu\nexekučný súd schválil nadobudnutie tohto spoluvlastníckeho podielu. Rovnako za správny\nmožno považovať aj záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná nadobudla vlastnícke\nprávo k podielu na sporných nehnuteľnostiach na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2008\nod predávajúceho\n\n. Uvedený zistený skutkový stav súd následne aj správne\n\nprávne posúdil ak vychádzajúc z ust. § 166 v spojení s § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. žalobu\no určenie vlastníckeho práva zamietol.\nAni počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu veci,\npreto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré v napadnutom rozsudku\nuviedol súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2\nO. s. p.).\n\n31\n\nK odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné,\nak vychádza z názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o jej nároku mal posúdiť\ndôvodnosť nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovanej\nk sporným parcelám v exekučnom konaní, a teda preskúmať postup exekučného\nsúdu, v ktorom uznesením schválil mu nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podľa § 166\nods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z..\nPodľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo vecí možno nadobudnúť\nkúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na\nzáklade iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa § 150 ods. 2 zákona č. 233/1993\nZ. z., ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa\nvydražiteľ vlastníckom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.\nPodľa § 166 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. na exekúciu predajom spoluvlastníckeho\npodielu na hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii\npredajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. O vykonaní exekúcie upovedomí exekútor\nostatných spoluvlastníkov.\nPodľa § 166 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. spoluvlastník hnuteľnej veci alebo\nnehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci,\nak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovostí alebo šekom na účet\nexekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden zo spoluvlastníkov zloží\ntúto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu; ak uvedenú sumu zloží na\núčet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov podielu iba na\nspoluvlastníkov. Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe.\nPodľa § 166 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu\npodlieha schváleniu súdom.\nCitované ustanovenie § 132 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby nadobúdania\nvlastníckeho práva. Jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva je aj jeho\nnadobudnutie na základe iných skutočností ustanovených zákonom, medzi ktoré patrí\nnadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na dražbe v exekučnom konaní podľa\n§ 134 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z..\nExekúciu predajom nehnuteľnosti povinného môže exekútor vykonať len vtedy,\nak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo,\n32\n\nže nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Vlastníctvo sa síce preukazuje výpisom\nz katastra nehnuteľností, ale podľa právneho stavu nemožno požadovať, aby v exekučnom\nkonaní bolo dokazované, že osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník skutočne\ntiež vlastníkom je. Je vecou vlastníka aby dbal o zhodu zápisu jeho práva do katastra\nso skutočným stavom. Pokiaľ tak neurobí, môže byť postihnutý pre neho negatívnym\ndôsledkom vyplývajúcim z rozporu stavu zápisu v katastri nehnuteľnosti so stavom\nskutočným. Pokiaľ vlastník nehnuteľnosti, ktorý v katastri nie je ako vlastník zapísaný, zistí,\nže jeho nehnuteľnosť má byť predaná v dražbe, na základe už nariadenej exekúcie, môže sa\nbrániť vylučovacou žalobou. Ak však nie je vylučovacia žaloba podaná, nič nebráni\nvykonaniu\n\ndražby\n\na\n\nvydražiteľ\n\nsa\n\nstáva\n\nvlastníkom\n\nvydraženej\n\nnehnuteľnosti\n\ns príslušenstvom, ak nadobudlo uznesenie o príklepe právoplatnosť a Sólo zaplatené\nnajvyššie podanie, a to ku dňu vydania uznesenia o príklepe, i keď vydražená nehnuteľnosť\nnebola vlastníctvom povinného a povinný na túto skutočnosť exekútora upozornil. Ide\no originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom je vlastníctvo predchodcu\n(povinného) nerozhodujúce.\nZ citovanej zákonnej úpravy uvedenej v ust. § 155 ods. 2 v spojení s § 166\nExekučného poriadku možno dospieť k záveru, že v prípade ak exekučné konanie prebehne v\nsúlade s účinnou právnou úpravou, t.j. ak exekučný súd, ako aj exekučným súdom poverený\nsúdny exekútor prinútenom výkone súdneho rozhodnutia predajom (dražbou) nehnuteľných\nvecí vychádzajúc z aktuálnych záznamov o vlastníkoch predávaných nehnuteľností vedených\nv katastri nehnuteľností a osoba, ktorá má voči týmto nehnuteľnostiam právo spochybňujúce\nprávo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností, sa nedomáha tohto jej práva včas (pred\npredajom nehnuteľnosti) podaním vylučovacej žaloby nič nebráni tomu, aby sa vydražiteľ,\nktorý zaplatil najvyššie podanie a ktorému bol súdnym exekútorom udelený a exekučným\nsúdom schválený príklep, stal vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu\nbez ohľadu na „pravdivosť“ vlastníctva povinného z exekúcii, ktorý bol k okamihu udelenia\npríklepu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník, (porovnaj nález II. ÚS 289/08).\nObdobne je tomu aj pri predaji spoluvlastníckeho podielu, lebo na tento predaj sa\npoužijú ustanovenia o exekúcii predajom nehnuteľností (§ 166). Aj tu však nadobudnutie\nspoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom.\n\n33\n\nV prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejme, že súdny exekútor v exekučnej veci\nvyhlásil dražbu sporných nehnuteľnosti, avšak táto sa neuskutočnila, pretože v tom čase na\nliste vlastníctva sporných nehnuteľností bol ako podielový spoluvlastník vedený\n, ktorý zabránil ich predaju v dražbe tým, že pred začiatkom dražby zložil na účet\nsúdneho exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa mal vydražiť. Exekučný súd následne\nuznesením zo dňa 19.10.2007 č.k. 38Er/2465/07 schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho\npodielu sporných nehnuteľností\n\n.\n\nVlastnícke právo právny predchodca žalovanej\n\nteda nadobudol\n\nprechodom, a to vykonaním reálneho právneho úkonu, zaplatením ceny draženého\nspoluvlastníckeho podielu a následným schválením nadobudnutého spoluvlastníckeho\npodielu súdom, ktoré má účinky ex tunc, to znemená, že vlastníckeho právo prešlo na\nspätne ku dňu zaplatenia ceny draženého spoluvlastníckeho podielu.\nUvedený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva sa považuje v praxi za originálny spôsob\nnadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom je vlastníctvo predchodcu nerozhodné,\nto znamená, že nie je odvodené od vlastníckeho práva predchodcu, ale k jeho nadobudnutiu\ndochádza na základe iných skutočností stanovených zákonom. Je teda nesporné, že právny\npredchodca žalovanej\n\nnadobudol vlastnícke právo v uvedenom podiele\n\nk sporným parcelám.\nVzhľadom na to, že právny predchodca žalovanej\n\nnadobudol\n\nspoluvlastnícky podiel sporných nehnuteľností v exekučnom konaní ako vydražiteľ takto\nnadobudnuté vlastníckeho právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného\nkonania. Za takejto situácie je treba súhlasiť s názorom žalovanej, že súd prvého stupňa\nnebol oprávnený posudzovať zákonnosť v priebehu exekúcie, to znamená platnosť\nnadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovanej\n\nv rámci\n\nexekučného konania. V tejto súvislosti žalovaná správne poukázala na Nález Ústavného\nsúdu SR sp.zn. II. ÚS. 159/07, v ktorom Ústavný súd SR vychádzal z názoru, že „právomoc\nposudzovať zákonnosť v priebehu exekúcie zveruje Exekučný poriadok exekučnému súdu,\nktorému zároveň poskytuje dostatočný priestor na zásah do jej priebehu rozhodovaním\no námietkach proti nej... . Iný všeobecný súd do priebehu exekúcie môže zasiahnuť iba na\nzáklade podaného odvolania, dovolania, či mimoriadneho dovolania, a to ako súd vyššej\ninštancie. Je vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval ako prejudiciálnu\n34\n\notázku súd v inom konaní, a to i v prípade, že ide o súd konajúci o mimoriadnom dovolaní\nGenerálneho prokurátora smerujúcom proti rozhodnutiu vydanom v inom než\npreskúmavanom exekučnom konaní. Uvedené je mimo iného dôsledkom zásady zákazu\nnavrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní“.\nSprávnosť postupu v exekučnom konaní môže byť na podnet účastníkov s účinkami\npre exekučné konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v rozsahu a prostriedkami\nstanovenými predpisom upravujúcim toto konanie (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn.\n1 Obdo/V2/2004).\nVzhľadom na uvedené preto nemožno považovať za správny názor žalobkyne\nv odvolaní, že súd prvého stupňa mal posúdiť dôvodnosť nadobudnutia vlastníckeho práva\nprávneho predchodcu\n\nv exekučnom konaní, a teda preskúmať postup\n\nexekučného súdu. Nie sú preto dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací\nsúd postupom podľa § 219 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.»\nIII.\n17. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\n18. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť\nk národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno\nz týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\n19. Podľa čl. 12 ods. 3 ústavy každý má právo slobodne rozhodovať o svojej\nnárodnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby\nnátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.\n20. Podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,\nže uplatňuje svoje základné práva a slobody.\n35\n\n21. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n22. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n23. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n24. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n25. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická a právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n26. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n27. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n28. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n36\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak\nústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n29. Po podrobnom posúdení sťažnosti, napadnutého rozsudku krajského súdu, obsahu\nvyžiadaných spisov okresného súdu sp. zn. 17 C 139/2006 a sp. zn. 38 Er 2465/2007\na vyjadrení k sťažnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je dôvodná.\n30. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nJe teda garantom ústavnosti a súdnym orgánom, ktorý je povinný chrániť dodržiavanie\na rešpektovanie ústavy všetkými orgánmi verejnej moci vrátane všeobecných súdov.\nDodržiavanie ústavy orgánmi verejnej moci však nemožno vzťahovať len na strohé\nrešpektovanie jej jednotlivých článkov. Generálna interpretačná a realizačná klauzula\nustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Výklad\nkaždej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavnou ako základným\nzákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán\naplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad.\n31. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že mu\nneprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci\nvšeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani\nochrancom zákonnosti. Súdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd, čo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva\noddiely, kde prvý upravuje ústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní\nsvojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť\n37\n\nprincípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov\ns ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä\nv tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne\nalebo svojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr.\nI. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\n32. Vo veci sťažovateľov došlo ku kolízii dvoch základných práv. A to práva\nnadobúdateľa nehnuteľnosti na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\na základného práva pôvodného vlastníka podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny.\n33. Ústavný súd uvádza, že ak nebolo možné v tomto konkrétnom prípade zachovať\nmaximum z oboch práv, bolo potrebné túto kolíziu riešiť v súlade so všeobecnou ideou\nspravodlivosti, pričom zvažovať všeobecné súvislosti (nadobudnutie vlastníckeho práva\nv exekúcii ako originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva), ako aj individuálne\nokolnosti konkrétneho prípadu.\n34. Pri posudzovaní individuálnych okolností prípadu vo veci sťažovateľov bolo\npotrebné predovšetkým vziať do úvahy to, že k výmazu vlastníckeho práva právnej\npredchodkyne sťažovateľov došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ktorý\nbol všeobecným súdom posúdený ako zločin a páchateľ bol za toto podvodné konanie\nprávoplatne odsúdený. Je potrebné zdôrazniť, že právna predchodkyňa sťažovateľov sa\nnijakým spôsobom nepodieľala na zmene zápisov jej vlastníckeho práva v katastri\nnehnuteľností a určenia svojho vlastníckeho práva, a teda aj jeho ochrany sa začala domáhať\nv krátkej dobe po tom, ako sa o spáchaní trestného činu dozvedela. Je potrebné vziať do\núvahy aj skutočnosť, že všeobecným súdom trvalo 10 rokov, kým o jej návrhu rozhodli.\nÚstavný súd tiež nemôže prehliadnuť okolnosti, za ktorých boli nehnuteľnosti opakovane\nprevádzané medzi osobami, ktoré sa vzájomne poznali, a tiež aj na okolnosti, ktoré\npredchádzali vykonaniu exekúcie, v ktorej boli sporné nehnuteľnosti nadobudnuté ďalším\n\n38\n\nz vlastníkov, na ktoré podrobne poukázala právna predchodkyňa sťažovateľov v odvolaní\nproti rozsudku okresného súdu z 23. júla 2011 a ktoré sa javia ako minimálne nie bežné.\n35. Za týchto okolností bolo potrebné z hľadiska všeobecnej idey spravodlivosti\nuprednostniť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka pred ochranou vlastníckeho\npráva nadobúdateľa a za prvoradé považovať obnovenie stavu, ktorý existoval pred\npodvodným konaním. Pokiaľ tak všeobecné súdy nepostupovali, porušili základné práva\nsťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 1\ndodatkového protokolu.\n36. Ústavný súd považuje prístup krajského súdu, ktorý rozhodol iba na základe\nprávneho názoru o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva v exekučnom\nkonaní v okolnostiach konkrétnej veci za rýdzo formalistický, nerešpektujúci ústavou,\nlistinou a dohovorom zaručenú ochranu vlastníckeho práva sťažovateľov, resp. ich právnej\npredchodkyne.\n37. Ústavný súd zdôrazňuje, že nespochybňuje svoju judikatúru, na ktorú odkázal\nkrajský súd v napadnutom rozsudku (II. ÚS 159/07). Vo veci sťažovateľov však nešlo\no prípad, keď bolo potrebné posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie a platnosť\nnadobudnutia vlastníckeho práva\n\nako právneho predchodcu žalovanej,\n\nna ktoré nemali okresný súd ani krajský súd oprávnenie a uvedené patrí do kompetencie\nexekučného súdu.\n38. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že krajský súd vo svojom uznesení z 13. októbra\n2011 prikázal okresnému súdu skúmať dobromyseľnosť všetkých kupujúcich predmetných\nnehnuteľností, a to vrátane\n\n. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že\n\nrozhodujúcou okolnosťou, pre ktorú zamietol návrh na určenie vlastníckeho práva, bola\npráve dobromyseľnosť\n\npri nadobúdaní vlastníckeho práva v exekučnom\n\nkonaní, ktorý si ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom exekúcie,\nuplatnil svoje vlastnícke právo. S týmto argumentom sa krajský súd stotožnil. Z uvedeného\nje zrejmé, že ani okresný súd a ani krajský súd nevylučovali možnosť, aby bolo návrhu\n39\n\nprávnej predchodkyne sťažovateľov vyhovené v prípade, že bude zistené, že\nnebol v exekučnom konaní dobromyseľný.\n39. Pokiaľ by bezvýhradne platil názor krajského súdu, ktorým odôvodnil napadnutý\nrozsudok, a to že nadobudnutie vlastníctva v exekučnom konaní je originárnym spôsobom\nnadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom je vlastníctvo právneho predchodcu\nnerozhodné, otázka skúmania dobromyseľnosti by bola irelevantná, pretože vzhľadom na\nzastávaný názor krajského súdu o zákaze navrátenia do predošlého stavu v exekučnom\nkonaní by ani prípadná nedobromyseľnosť\n\nnemohla mať vplyv na\n\nnadobudnutie jeho vlastníckeho práva.\n40. V demokratickom a právnom štáte, za ktorú je Slovenská republika považovaná,\nje neprípustné, aby sa vlastník nehnuteľnosti, ktorý bol svojho vlastníckeho práva zbavený\nkonaním, ktorý je právoplatným rozsudkom v trestnom konaní vyhodnotený ako zločin,\nmusel následne v súdnom spore trvajúcom viac ako 10 rokov domáhať toho, aby mu bola\nposkytnutá ochrana jeho vlastníckeho, pričom všeobecný súd v tomto konaní z rýdzo\nformalistických dôvodov uprednostní ochranu nadobúdateľa vlastníctva pred ochranou\nosoby, ktorá bola poškodená trestným činom a žiadnym konaním sa o výmaz z katastra\nnehnuteľností nepričinila.\n41. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol\nv čase rozhodovania krajského súdu v účinnosti, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho\nsa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\n(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré\nskutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako\nvec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n42. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\n40\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne\nnámietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP\nteda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu v odôvodnení rozhodnutia zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na\nvykonanie dôkazov strán s výhradou, že (ne)majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n43. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\n44. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd pri rozhodovaní v predmetnej veci\nnepostupoval v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z citovaného ustanovenia § 157 ods. 2\nOSP a relevantnej judikatúry ESĽP, ktorou je pri svojom rozhodovaní tiež viazaný.\n45. V posudzovanej veci sa krajský súd vôbec nezaoberal námietkami právnej\npredchodkyne sťažovateľov týkajúcich sa okolností, za ktorých bola zbavená svojho\nvlastníckeho práva, teda podvodného konania\n\n. Bolo povinnosťou krajského\n\nsúdu, aby sa v okolnostiach danej veci s týmito námietkami obsiahnutými v odvolaní\nvysporiadal. Pokiaľ tak krajský súd nepostupoval a tieto námietky ponechal nielenže úplne\n41\n\nbez povšimnutia, ale v odôvodnení svojho rozsudku ich ani neuviedol, postupoval\nnedôsledne a svojvoľne, a tým porušil právo sťažovateľov na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru). V dôsledku tohto porušenia porušil tiež\nsťažovateľmi označené právo na ochranu vlastníctva zaručené v čl. 20 os. 1 ústavy, čl. 11\nods. 1 listiny a čl. 1 dodatkového protokolu.\n46. Takýmto postupom krajského súdu zároveň došlo k neopodstatnenému\nuprednostneniu ochrany vlastníckeho práva nadobúdateľa pred ochranou vlastníckeho práva\npôvodného vlastníka iba na základe rýdzo formalistického prístupu krajského súdu\naplikáciou zásady zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní\nbez posúdenia konkrétnych individuálnych okolností prípadu.\n47. Ústavný súd v závere konštatuje, že bude potrebné, aby sa krajský súd\ns okolnosťami, za ktorých bola právna predchodkyňa sťažovateľov zbavená svojho\nvlastníckeho práva, vysporiadal, posúdil individuálne okolnosti prípadu sťažovateľov, pri\nrozhodovaní vo veci sťažovateľov na tieto prihliadal a rešpektoval právny názor ústavného\nsúdu vyjadrený v tomto náleze.\n48. Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa upriamujúcu pozornosť na rozhodnutie\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 298/08 ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na okolnosti\nprípadu nejde o vec totožnú s uvedeným rozhodnutím ústavného súdu.\nIV.\n49. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nNa základe citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde preto ústavný súd zrušil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný\nprávnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze [§ 56 ods. 3 písm. b) a ods. 6\nzákona o ústavnom súde].\n\n42\n\n50. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n51. Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške\n1 000 € pre každého z nich, ktoré odôvodnili tým, že bolo porušené ich právo na\nspravodlivý proces a bolo im znemožnené efektívne užívať ich vlastnícke právo.\n52. S prihliadnutím na dôvody, pre ktoré sťažovatelia finančné zadosťučinenie\npožadovali, ústavný súd považoval za dostatočné vyslovenie porušenia označených práv\nsťažovateľov podľa ústavy a medzinárodnej zmluvy, a preto v tejto časti sťažnosti\nsťažovateľov nevyhovel a finančné zadosťučinenie im nepriznal.\n53. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd priznal\nsťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu ich\nprávneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v celkovej sume\n768,77 €.\n54. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2016 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch\nalebo viacerých osôb je 71,50 € (§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota\nrežijného paušálu je 8,58 €. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2017 ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb je 73,67 €\n(§ 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky) a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.\n55. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľom nárok na úhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia\n43\n\na podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 640,64 € vrátane režijného paušálu. Keďže\nprávna zástupkyňa predložila ústavnému osvedčenie o tom, že je platiteľom DPH, odmena\nza poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom bola zvýšená o 20 %,\nčo predstavuje celkovú sumu 768,77 €.\n56. Ústavný súd nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby uskutočnený v roku\n2017 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pretože toto vyjadrenie neobsahovalo\nžiadne skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu.\n57. Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku).\n58. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. marca 2017\n\n44", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dražba", "exekúcia", "vlastníctvo", "vlastníctvo", "odvolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Co/276/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}, {"guid": "ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 289/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/08 z 5. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-05", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9046da5a-c320-4658-a0bd-a0577e8b81ae"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:17dc0d07-b84e-4d0c-8144-799ef30bfb09", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 298/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 298/08 z 4. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17dc0d07-b84e-4d0c-8144-799ef30bfb09"}, {"guid": "ussr:d478febb-e4d1-48b1-b1e5-5364f1f834e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07 z 11. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-11", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d478febb-e4d1-48b1-b1e5-5364f1f834e6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:c6e55ba9-95a1-4c48-8044-db695d91d445", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c6e55ba9-95a1-4c48-8044-db695d91d445"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 29/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 29/05 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ef32ecc-9b37-4115-8bc5-08650f8a5312"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cb52c31c-be8c-4042-8f72-0801ee105ecf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.578.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2023 z 24. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.578.2023.1"}, {"guid": "ussr:7db9f0a2-abc1-4cbe-91d8-b345293719ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.113.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 113/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 113/2019 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.113.2019.1"}, {"guid": "bfbebc49-149c-4244-a6e3-29954f5f4ba7:c1be0c72-f96a-466e-a200-c9cded1466ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5817204202.2", "spisova_znacka": "1Obdo/23/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/23/2023 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5817204202.2"}, {"guid": "9fe54f1d-bfa0-4a5a-992b-deaa1c59e0dd:a2fafb36-77c6-4e6a-b5cd-0e924126f8ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4119216375.1", "spisova_znacka": "9Cdo/269/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/269/2022 z 29. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4119216375.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:5742a6c1-6550-470c-ae6d-eaa5b0e2986f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "6a39a821-884b-468f-bc7c-2e28916d4552:a6bf9043-a944-452f-b239-7b3c5d190b9b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:0022203428.1", "spisova_znacka": "9Co/117/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/117/2024 z 27. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:0022203428.1"}, {"guid": "0fe92b9b-cca5-4a7f-bf48-1e71fc87ff3f:3f99f185-3bf7-45b7-8eb3-707138dde65b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8321202106.3", "spisova_znacka": "3Cob/2/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/2/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8321202106.3"}, {"guid": "fc309fb5-ac3c-4d22-ab43-e2ff34d9bbfd:22c00bb5-c10e-4dd8-9391-9ebc74d0d47d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1617208545.1", "spisova_znacka": "16Co/258/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/258/2019 z 24. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-05-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1617208545.1"}, {"guid": "3d987b6a-5ef8-4314-aa7e-08286cf542c2:2c8d8f23-e9be-4d86-930e-aa128526fd2c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:1113230645.1", "spisova_znacka": "13CoKR/16/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/16/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:1113230645.1"}, {"guid": "764d6b59-0d1b-4a7c-8015-a9bcea627d6e:5654bad3-a0fc-44e9-9d24-dc8c8f329116", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4115214897.2", "spisova_znacka": "9Co/226/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/226/2019 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4115214897.2"}, {"guid": "764d6b59-0d1b-4a7c-8015-a9bcea627d6e:4c7c96cb-cca3-4eba-b744-3d09d4b4eb66", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2020:4115214897.2", "spisova_znacka": "9Co/226/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/226/2019 z 11. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2020-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4115214897.2"}, {"guid": "24ccfd05-51d6-4724-ac2e-af2a5a85a41c:1a3ce7ad-3e58-4766-bc66-d6e44fc95f11", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5120201628.1", "spisova_znacka": "11Co/107/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/107/2020 z 25. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-10-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5120201628.1"}, {"guid": "24ccfd05-51d6-4724-ac2e-af2a5a85a41c:9848cdea-e469-489a-9b4d-409df7ecd393", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5120201628.1", "spisova_znacka": "11Co/107/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/107/2020 z 25. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-10-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5120201628.1"}, {"guid": "4b9c00cb-032a-4f2e-85ec-dbbe4bd20ad1:ff13d590-afe3-4fe0-81b2-89cc9a3726f3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1714207934.13", "spisova_znacka": "15Co/251/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/251/2019 z 23. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1714207934.13"}, {"guid": "70dcec92-4b13-47c4-8973-fc76c3927639:fac5762c-e7b6-4f38-a3dc-3ff9c8389c33", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1312216441.2", "spisova_znacka": "7Co/183/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/183/2017 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1312216441.2"}, {"guid": "70dcec92-4b13-47c4-8973-fc76c3927639:9daeed0b-36a8-4b05-903c-9beb5a120bab", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1312216441.2", "spisova_znacka": "7Co/183/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/183/2017 z 28. 1. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1312216441.2"}, {"guid": "0c12eb94-e149-4f70-b60f-cdb0dcb361af:84ee6c72-e16b-42d6-a62b-574beed17b6f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118373950.1", "spisova_znacka": "12Co/60/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/60/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118373950.1"}, {"guid": "0c12eb94-e149-4f70-b60f-cdb0dcb361af:72c08943-4a3d-4afb-985b-6dbad8f3828f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118373950.1", "spisova_znacka": "12Co/60/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/60/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118373950.1"}, {"guid": "0c12eb94-e149-4f70-b60f-cdb0dcb361af:61887001-e1d2-440c-803b-1e85739e5541", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118373950.1", "spisova_znacka": "12Co/60/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/60/2019 z 10. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118373950.1"}, {"guid": "ce776f8d-271c-4815-a6bf-6dd946cb9c66:531bc255-3aad-4b2c-b6ca-77b424b6a3f0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5117208653.2", "spisova_znacka": "14Cob/106/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/106/2018 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5117208653.2"}, {"guid": "686da78b-b760-4fd4-b5ea-8d4123bb6cc7:91eaca84-4327-4e34-a28c-07fc035715f1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7816207097.1", "spisova_znacka": "11Co/57/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/57/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7816207097.1"}, {"guid": "686da78b-b760-4fd4-b5ea-8d4123bb6cc7:86ea1739-d8d7-491d-af7a-5cdb31ec8475", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7816207097.1", "spisova_znacka": "11Co/57/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/57/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7816207097.1"}, {"guid": "686da78b-b760-4fd4-b5ea-8d4123bb6cc7:6b2cb37c-9242-4905-af28-cef31fbd81a0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7816207097.1", "spisova_znacka": "11Co/57/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/57/2018 z 9. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7816207097.1"}, {"guid": "9223a515-100c-4ce8-8867-fc59326467ab:a83d22aa-38e1-4a0d-b4ee-1c6be691d8de", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8126206861.1", "spisova_znacka": "10C/45/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C/45/2026 z 11. 9. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8126206861.1"}, {"guid": "7a282be2-51d4-4f64-980b-e729f15459fb:05cb3715-aae8-45e8-b576-3d14553896cd", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2025:8825201066.3", "spisova_znacka": "11C/28/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/28/2025 z 4. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2025:8825201066.3"}]}