{"guid": "ussr:75b865b9-4146-4918-a3ed-46bcb3c2b90a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.738.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 738/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 738/2016 z 30. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. novembra 2016, sp. zn. I. ÚS 738/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.738.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/75b865b9-4146-4918-a3ed-46bcb3c2b90a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.738.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.738.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.738.2016.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 738/2016-9\nÚstavný\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nna\n\nneverejnom\n\nzasadnutí\n\nsenátu\n\n30. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátom prof. JUDr. Perom Vojčíkom, Csc.,\nadvokátska kancelária, Rázusova 28, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12 Er 993/06-333 zo\n6. mája 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dunajská Streda\n(ďalej len „okresný súd“) č. k. 12 Er 993/06-333 zo 6. mája 2016.\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením o predbežnom opatrení sp. zn. 5 C 144/06\nzo 14. septembra 2006 okresný súd na návrh sťažovateľky dočasne upravil pomery medzi\nsťažovateľkou na jednej strane a žalovanými na strane druhej, a to tak, že žalovaným uložil\npovinnosť zastaviť všetky stavebné práce na výstavbe rodinného domu na dotknutých\nstavebných parcelách v katastrálnom území\n\na súčasne okresný súd uložil\n\nsťažovateľke, aby v ním stanovenej lehote podala žalobu o ochranu vlastníckeho\npráva vo veci samej, ktorú sťažovateľka v tejto lehote aj podala. Okresný súd o nej konal\npod sp. zn. 7 C 206/06. Avšak vzhľadom na to, že žalovaní nerešpektovali predbežné\nopatrenie a vo výstavbe rodinného domu pokračovali, sťažovateľka podala návrh\nna výkon exekúcie, ktorú okresným súdom poverený súdny exekútor v konaní vedenom\npod sp. zn. Er 993/06 vykonal jediným do úvahy prichádzajúcim spôsobom, ktorým bolo\nmožné žalovaných „... donútiť v rámci exekúcie rešpektovať súdny príkaz...“, a to uložením\nim peňažných pokút. Súdny exekútor uložil každému zo žalovaných manželov pokutu\nv sume 100 000 Sk, ako aj povinnosť zaplatiť trovy exekúcie každému po 25 000 Sk, ktoré\n(sumy) im na základe písomného príkazu súdneho exekútora boli ich zamestnávateľmi\npreddávkovo zrážané z ich príjmov. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že pri nahliadnutí\ndo súdneho spisu zistila, že od žalovanej bola vymožená celá pokuta v sume 100 000 €\na tiež trovy exekúcie v sume 25 000 Sk a žalovaný mal splatiť celkovo sumu 14 355 Sk.\n3. Keďže sťažovateľka zobrala svoju žalobu vo veci samej späť v celom rozsahu,\nokresný súd uznesením sp. zn. 7 C 206/06 z 5. mája 2010 konanie zastavil a následne\npo nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia žalovaní (povinní z exekúcie) 28. júla 2008\nnavrhli zastavenie exekučného konania, „... keďže povinnosť uložená predbežným\nopatrením ako exekučným titulom zanikla právoplatným skončením konania o mojej žalobe\nna ochranu vlastníckeho práva“, pričom „Uznesením okresného súdu č. k. 12 Er 993/2006-\n\n2\n\n276 z 23. marca 2011 v spojení s uznesením krajského súdu v Trnave č. k 10 CoE 314/2011290 z 28. novembra 2012 bolo návrhu povinných vyhovené a exekúcia bola zastavená“.\n4. Po zastavení exekučného konania okresný súd uznesením č. k. 12 Er 993/06-312\nz 10. septembra 2014 vydaným vyšším súdnym úradníkom uložil sťažovateľke ako\noprávnenej z exekúcie, ktorá svojím konaním zavinila jeho zastavenie, aby uhradila trovy\nexekúcie v sume 211,73 € k rukám súdneho exekútora. Z dôvodu sťažovateľkou\npodaného odvolania proti tomuto uzneseniu zákonný sudca okresného súdu uznesením\nč. k. 12 Er 993/06-333 zo 6. mája 2016 uložil sťažovateľke zaplatiť trovy zastavenej\nexekúcie v sume 201,01 € k rukám súdneho exekútora.\n5. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka síce nespochybňuje závery\nokresného súdu, že ona sama svojím konaním „zavinila“ zastavenie exekučného konania,\navšak namieta, že okresný súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že trovy exekučného konania\nuž boli raz súdnemu exekútorovi zaplatené, a to povinnými z exekúcie zrážkami z ich\npríjmov, takže splnením jej uloženej povinnosti by išlo o ich duplicitnú úhradu.\n6. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:\n„Zákonná sudkyňa okresného súdu, ktorá na základe môjho odvolania uznesenie\nvydané vyšším súdnym úradníkom preskúmala, v rámci oboznámenia obsahu môjho\nodvolania uvedenú moju námietku o neprípustnosti duplicitnej úhrady trov konania\nvýslovne v odôvodnení svojho uznesenia skonštatovala. Napriek tejto skutočnosti na túto\nnámietku neprihliadla, nijako sa ňou nezaoberala a celkom evidentne rozhodla o náhrade\ntrov exekúcie bez toho, aby skúmala mnou tvrdenú a zo spisu vyplývajúcu existenciu úhrady\ntrov zo strany povinných. Zákonná sudkyňa teda na moju námietku vôbec žiadnu odpoveď\nnedala...\nNepovažujem za mysliteľné, ale ani za logické, aby mal súdny exekútor nárok\nna náhradu trov duplicitne tak od povinných, ako aj odo mňa. Pokiaľ totiž boli trovy\nexekúcie od povinných vymožené, potom už neprichádzalo do úvahy rozhodovať o mojej\npovinnosti tieto trovy exekútorovi zaplatiť, pretože by išlo celkom zjavne o duplicitné\nplnenie, a teda o bezdôvodné obohatenie na strane súdneho exekútora...\n\n3\n\nMožno urobiť záver, že bolo povinnosťou okresného súdu sa s touto mojou\nnámietkou zaoberať a primerane sa s ňou v odôvodnení uznesenia aj vysporiadať, čo sa\nvšak nestalo. Práve absencia akejkoľvek odpovede na moju relevantnú námietku znamená,\nže uznesenie okresného súdu treba považovať za zjavne neodôvodnené a zároveň tým aj za\narbitrárne, čo zakladá porušenie mojich označených práv podľa ústavy a dohovoru.“\n7. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby po prijatí jej sťažnosti\nna ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 993/2006\nuznesením zo 6. mája 2016 porušil základné právo\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nII. Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12 Er 993/2006-333\nzo 6. mája 2016 zrušuje a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\nIII.\n\npriznáva náhradu trov právneho\n\nzastúpenia.“\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\n\n4\n\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Zo sťažnosti podanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 12 Er 993/06-333\nzo 6. mája 2016 vyplýva, že sťažovateľka v nej nespochybňuje ani skutočnosť,\nže by bola zavinila\n\nzastavenie\n\nexekučného\n\nkonania\n\nvedeného\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 12 Er 993/06 (túto skutočnosť spochybňovala iba v odvolaní proti rozhodnutiu\nvyššieho súdneho úradníka, pozn.), nespochybňuje ani sumu, resp. výšku jej okresným\nsúdom uloženej povinnosti zaplatiť trovy exekučného konania, a nespochybňuje ani rozsah\na charakter procesných úkonov súdneho exekútora, za ktoré mu okresný súd priznal úhradu\ntrov, na zaplatenie ktorých zaviazal sťažovateľku. Sťažovateľka namieta iba skutočnosť, že\nokresný súd priznal súdnemu exekútorovi úhradu trov exekúcie duplicitne, pretože tie už\nmali byť podľa jej názoru uhradené povinnými z exekúcie.\n11. Zo sťažnosti a z jej príloh je zrejmé, že na účely núteného vymoženia\nsplnenia povinnosti od z exekúcie povinných (manželov), ktorá im bola uložená exekučným\ntitulom (uznesením okresného súdu o predbežnom opatrení sp. zn. 5 C 144/06\nzo 14. septembra 2006, pozn.) a ktorá spočívala v povinnosti zdržať sa ďalších stavebných\nprác na výstavbe rodinného domu, okresným súdom poverený súdny exekútor každému\nz povinných manželov vyrubil v súlade s § 192 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov peňažnú\npokutu vo výške každému po 100 000 Sk a tiež každému z nich vyrubil aj povinnosť\nuhradiť trovy exekúcie vzniknuté v súvislosti s vymožením týchto pokút, a to každému\nz nich po 25 000 Sk.\n\n5\n\n12. Podľa § 192 ods. 1 Exekučného poriadku ak vykonateľné rozhodnutie ukladá inú\npovinnosť, exekútor na základe poverenia súdu uloží za každé porušenie alebo nesplnenie\ntejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty stupňuje až do úhrnnej sumy 30 000 €.\nPokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.\n13. Z príloh sťažnosti vyplýva, že peňažná pokuta vo výške 100 000 Sk uložená\npovinnej (manželke) z exekúcie, ako aj trovy exekúcie vynaložené na vymoženie tejto\npokuty vo výške 25 000 Sk boli povinnou z exekúcie (manželkou) zaplatené v celom\nrozsahu zrážkami z jej príjmu, a preto, pokiaľ ide o túto pokutu a trovy na jej vymoženie,\nsúdny exekútor ešte 8. októbra 2009 zrušil exekučný príkaz. Súdny exekútor však aj naďalej\nvykonával procesné úkony v súvislosti s vymožením peňažnej pokuty uloženej povinnému\n(manželovi) z exekúcie a trov na jej vymoženie, od ktorého však táto pokuta v celej jej\nvýške, t. j. v sume 100 000 Sk nebola vymožená ani do okamihu rozhodnutia o zastavení\nkonania o žalobe vo veci samej z dôvodu jej späťvzatia sťažovateľkou a od okamihu\nprávoplatnosti ktorého, t. j. od 3. júna 2010 (pozri stranu 3 napádaného uznesenia, pozn.)\nzanikol aj exekučný titul (predbežné opatrenie), bola z toho dôvodu napokon exekúcia\nv tejto časti nevymoženej pokuty a trov spojených s jej vymožením proti povinnému\nzastavená. Z listu súdneho exekútora z 10. júla 2008 adresovaného zamestnávateľovi\npovinného z exekúcie vyplýva, že pokiaľ ide o trovy vynaložené na vymoženie peňažnej\npokuty proti povinnému, súdny exekútor zaúčtoval 2-krát z jeho príjmu zrazenú sumu\n595 Sk iba na „čiastočnú“ úhradu trov exekučného konania.\n14. Vzhľadom na uvedené možno ustáliť, že aj keď exekučné konanie o vymoženie\npeňažnej pokuty a trov na jej vymoženie proti povinnej z exekúcie bolo ukončené\nuž 8. októbra 2009, keď v tejto časti exekúcie súdny exekútor exekučný príkaz zrušil,\npretože tieto sumy (pokuta aj trovy) boli vymožené v celom rozsahu, stále toto exekučné\nkonanie pokračovalo ešte v časti vymoženia peňažnej pokuty a trov na jej vymoženie proti\npovinnému z exekúcie (do okamihu jeho zastavenia, t. j. 28. novembra 2012, keď\no zastavení exekučného konania s konečnou platnosťou rozhodol Krajský súd v Trnave).\nTeda aj v období po zrušení exekučného titulu vo veci exekúcie proti povinnej, t. j. aj\npo 8. októbri 2009 súdny exekútor stále vykonával procesné úkony v súvislosti\n\n6\n\ns vymožením peňažnej pokuty od povinného, čomu korešpondovali aj súdnym exekútorom\nvyčíslené trovy za tieto procesné úkony. Podanou sťažnosťou však sťažovateľka konkrétne\nnespochybnila, resp. nekonkretizovala, ktoré z týchto procesných úkonov súdneho\nexekútora by mali byť duplicitné a už by mali byť pokryté od povinného z exekúcie\nvymožených súm na „čiastočnú“ úhradu trov a ktoré nie; teda ktoré by mala z dôvodu\nzavinenia zastavenia exekučného konania uhradiť sťažovateľka. Iba konštatovanie\no domnelej duplicite ich vyčíslenia aj proti povinnému z exekúcie, aj proti sťažovateľke\nnepostačuje na konštatovanie záveru o arbitrárnosti uznesenia okresného súdu, ktorý\nsťažovateľku zaviazal povinnosťou na ich úhradu.\n15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\n16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že závery okresného súdu\no povinnosti sťažovateľky zaplatiť trovy exekúcie za vymoženie časti pokuty proti\npovinnému z exekúcie z dôvodu ňou zavineného zastavenia tohto exekučného konania\nsú z hľadiska jej námietok a ich odôvodnenia ústavne udržateľné a podľa ústavného súdu im\nnemožno vyčítať takú svojvoľnosť, ktorá by mala za následok arbitrárnosť napadnutého\nuznesenia okresného súdu. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom\nprerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaného\nrozhodnutia okresného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke úhrady trov\n\n7\n\nkonania je viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd (čl. 127 ods. 2 prvá veta\nústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. novembra 2016\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-trovy exekúcie", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}