{"guid": "ussr:f933b3eb-9559-4d1f-9e51-f0629a11332d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.745.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 745/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 745/2016 z 7. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. decembra 2016, sp. zn. I. ÚS 745/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.745.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2016-12-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f933b3eb-9559-4d1f-9e51-f0629a11332d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.745.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.745.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.745.2016.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 745/2016-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2016\npredbežne prerokoval sťažnosť\nzastúpenej advokátom JUDr. Danielom Futejom, CSc., Advokátska kancelária FUTEJ\n& Partners, s. r. o., Radlinského 2788/2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 8 Co 432/2015-243 z 28. júla 2015 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 99/2016 z 28. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. novembra 2016 doručená sťažnosť doc.\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 432/2015-243\nz 28. júla 2015 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 99/2016 z 28. septembra 2016\n(ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:\n«... Právnemu zástupcovi Sťažovateľa bolo... 28.10.2016 doručené uznesenie\nNajvyššieho súdu č. k. 7Cdo/99/2016 zo dňa 28.09.2016 (ďalej len „Uznesenie Najvyššieho\nsúdu“), ktorým Najvyšší súd odmietol dovolanie Sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 8Co/432/2015-243 zo dňa 28.07.2015 (ďalej len „Rozsudok Krajského\nsúdu“), ktorým Krajský súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu\nBratislava I (ďalej len „Okresný súd“) č. k. 18C/2013/2011 (ďalej len „Rozsudok\nOkresného súdu“) vydaný v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za škodu“).\n... Sťažovateľ vložil svoje peňažné prostriedky do družstva\n..(ďalej len „Družstvo“) ako jeho člen. ...\n... Rozsudok Krajského súdu je postavený na právnych a skutkových záveroch, ktoré\nsú podľa názoru Sťažovateľa zjavne nepodložené a arbitrárne a preto z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné a tieto je potrebné ústavným súdom preskúmať.\nNápravou uvedeného Rozsudku Krajského súdu sa Najvyšší súd odmietol zaoberať, keď\nvyhodnotil dovolanie proti Rozsudku Krajského súdu ako neprijateľné. Zo strany\nNajvyššieho súdu a Krajského súdu tak nebol rešpektovaný ústavný príkaz minimalizovať\nformalistický výklad práva. ...\n... NBS mala vedomosť o verejne známych skutočnostiach, že činnosťou Obchodníka\ns CP a Družstva vzniká bezprostredne hroziace nebezpečenstvo vzniku škody, no napriek\ntomu však nekonala tak, aby včas vykonala preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku\ntejto škody. NBS mala prístup k všetkým informáciám v dôsledku informačnej povinnosti\nDružstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a to vrátane aktuálneho\nstavu hospodárenia Družstva. NBS vo svojom vyjadrení sama uviedla a potvrdila,\n2\n\nže vykonávala dohľad nad dodržiavaním povinností Družstva, kontrolovala zverejnenie\nschváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, aktuálnosť prospektu\ninvestície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, splnenie povinnosti predložiť NBS pred\nzverejnením na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj\ndodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 Zákona o CP.\n... Krajský súd odvodzuje limitovaný dohľad NBS od § 129 ods. 3 Zákona o CP, ktorý\nbol doplnený do Zákona o CP s účinnosťou až od 1.6.2010. V tejto súvislosti je nevyhnutné\nuviesť, že uvedené ustanovenie obsahuje povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt dodržiavať schválený prospekt investície. Z tohto znenia však nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver o tom, že pred jeho doplnením NBS vykonávala dohľad iba\nv limitovanom rozsahu. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 Zákona o CP je a bolo\nzisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú\ndohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 Zákona o CP (ktorý platí\nv tomto znení už od 1.5.2007), Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj Obchodník s CP patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany\nNBS. Podľa § 135 ods. 2 Zákona o CP mala NBS zisťovať (čo v prípade Družstva ani\nObchodníka s CP neurobila) všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp.\nnedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zákonný\ndohľad zo strany NBS bol dokonca upravený tak široko, že NBS má zisťovať informácie\na podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík,\nktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo\nčinnosťou Obchodníka s CP, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov\ndohliadaných subjektov. Ak NBS mala informácie o celkovej Činnosti Družstva, nemohla\nvykonávať a ani nevykonávala dohľad v limitovanom rozsahu. ...\n... Súdy taktiež pri svojom rozhodovaní nezohľadnili správu správcu konkurznej\npodstaty úpadcu - Družstva o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C\n206/2011...\n... Podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom podľa § 9 Zákona o zodpovednosti za škodu nie je, aby poškodený preukázal\nbezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože Zákon o zodpovednosti\n3\n\nza škodu nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z jej (osobitných) predpokladov. Zákon\no zodpovednosti za škodu o ktorý Sťažovateľ opieral svoju žalobu, neustanovuje, nevyžaduje\na dokonca ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych\nvzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Pokiaľ by sa pripustil názor,\nže prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby\no náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval\nobčiansky zákonník. Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon, a to až do doby\nprávoplatného\n\nskončenia\n\nkonkurzného\n\nkonania.\n\nSúčasne\n\nby\n\nto\n\nznamenalo,\n\nže občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť\nje subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze.\n... Sťažovateľ prostredníctvom dovolania adresovaného Najvyššiemu súdu... namietal\nporušenie jeho práva na spravodlivý proces. Rozsudok Krajského súdu nevychádzal\nz objektívneho a komplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je založený na\nnesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia vychádzajú\nz vykonaného dokazovania Okresného súdu, ktoré je neúplné.\n... Namieste je úvaha, že Najvyšší súd namietaným uznesením vybočil z ústavných\nmedzí rozhodovania príslušného orgánu ochrany práv. Svojím rozhodnutím Najvyšší súd de\nfacto odmietol právo Sťažovateľa na súdnu ochranu. Namietaným Uznesením Najvyššieho\nsúdu bola Sťažovateľovi vytvorená prekážka prístupu k spravodlivosti, proti ktorej\nuž sťažovateľ nemá okrem podania tejto ústavnej sťažnosti iný prostriedok obrany\na ochrany svojich práv. Namietané Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je\nv zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva zásahom\ndo práva na spravodlivý proces. ...\n... Sťažovateľ vidí zreteľný zásah do jeho práva na spravodlivý proces aj v tom,\nže Najvyšší súd nedostatočne odôvodnil svoj záver a Sťažovateľ považuje Uznesenie\nNajvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené. ...\n... Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu vyplýva, že podané dovolanie\nodmietol s poukazom na to, že dovolanie nie je prípustné, nakoľko Sťažovateľom namietaná\nprocesná vada ako aj iné vady v danom súdnom konaní nevyšli najavo. Sťažovateľ je toho\nnázoru, že Najvyšší súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu\n\n4\n\nv zmysle platnej právnej úpravy považovať. Z daného odôvodnenia rovnako nie je zrejme\nakých úvah sa Najvyšší súd pri odmietnutí ním podaného dovolania pridržiaval.»\n3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Cdo/99/2016 zo dňa 28.09.2016 a rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 8Co/432/2015-243 zo dňa 28.07.2015 porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Cdo/99/2016 zo dňa\n28.09.2016 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/432/2015-243 zo dňa\n28.07.2015 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť\nSťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 10 dní\nod právoplatností tohto rozhodnutia.“\nII.\n4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\n5\n\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n6. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n7. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n8. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n9. Sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho\nsúdu.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\n10. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd\nv prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej\nlen „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká\nrepublika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná lehota na\npodanie\n\nsťažnosti\n\nústavnému súdu\n\nzačne\n6\n\nplynúť dňom\n\ndoručenia\n\nrozhodnutia\n\no mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, ústavný súd považoval lehotu\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj voči označenému\nrozsudku krajského súdu (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, II. ÚS 91/2011).\n11. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným\nprávnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť,\nže sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.\n12. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\n13. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných\npráv a slobôd sú zastúpené advokátom.\n14. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20\na § 50 zákona o ústavnom súde).\n15. Ústavný súd vzhľadom na dikciu ustanovenia § 20 zákona o ústavnom súde\nkonštatuje, že hoci sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom\ndoručila aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,\npredmetné splnomocnenie bolo udelené na podanie ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 99/2016 z 28. septembra 2016.\n16. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné\nzdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu\n\n7\n\npresne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva\ntretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\n17. Vyplývajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že splnomocnenie\nudelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (ako obligatórna\nnáležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde) nebolo udelené na zastupovanie vo veci namietaného porušenia\nsťažovateľkou označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu, ale len na\nzastupovanie v konaní pred ústavným súdom v rozsahu napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu.\n18. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je\npovinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho\nzastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne\nvyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí\npodaní účastníkov\n\nkonania\n\n(napr.\n\nIV. ÚS 77/08,\n\nI. ÚS 368/2010,\n\nIII. ÚS 357/2010,\n\nII. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,\nIV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení\nsp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto\npovinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je\npovinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen\nzačatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom\nustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti\núkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“.\n19. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta\nsunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n\n8\n\n20. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\n21. K porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu malo podľa\nsťažovateľky dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol právo sťažovateľky na súdnu ochranu\na dostatočne sa nevysporiadal s tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej\núpravy považovať, a svoje uznesenie nedostatočne odôvodnil.\n22. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane dovolacích\nkonaní.\n23. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na\nkontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n24. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\n9\n\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n25. Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie, pričom nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu nemajúci\noporu v zákone.\n26. Najvyšší súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol:\n«... Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné\nnapadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal\n(viď § 236 ods. 1 O. s. p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238\nO. s. p. a proti uzneseniu § 239 O. s. p. Dovolanie bolo prípustné proti každému\nrozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným\nv § 237 ods. 1 O. s. p.\n... Podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti zmeňujúcemu\nrozsudku odvolacieho súdu (odsek 1); proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od\nprávneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (odsek 2) a proti\npotvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ak odvolací súd vyslovil vo výroku prípustnosť\ndovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak išlo\no potvrdenie rozsudku, ktorým bola podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. vyslovená neplatnosť\nzmluvnej podmienky (odsek 3).\n... Dovolaním v prejednávanej veci nie je napádaný zmeňujúci rozsudok odvolacieho\nsúdu, ale rozsudok potvrdzujúci. Dovolací súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, a preto ani\nnemohol vysloviť záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť.\nRozsudok odvolacieho súdu napokon nemá ani znaky žiadneho z rozsudkov uvedených\nv ust. § 238 ods. 3 O. s. p. Dovolanie preto podľa § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. prípustné nie je.\n... Dovolanie by tak vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesné prípustné, len ak by\nv konaní, v ktorom bol dovolaním napádaný rozsudok vydaný, došlo k niektorej\nz procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Toto\nustanovenie pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa\n10\n\nrozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako\núčastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú\nspôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa líž prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, c/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci\npodľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom alebo g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. Nie je pritom relevantné tvrdenie dovolateľa\no existencii niektorej takejto vady, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade\nskutočne došlo.\n... Žalobkyňa procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/\nO. s. p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť\ndovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n... Dovolaciemu súdu preto ostávalo len posúdiť, či je dôvodnou tá námietka\nžalobkyne, podľa ktorej jej mal odvolací súd svojím postupom odňať v tejto veci možnosť\nkonať pred súdom (§ 237 ods. I písm. f/ O. s. p.) tým, že svoje rozhodnutie dostatočne\nneodôvodnil (urobil ho nepreskúmateľným).\n... Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo\nprijaté stanovisko, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.\nPri vyjdení z tohto stanoviska má dovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci\nnedáva žiaden podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť vyššie citovanej\nprávnej vety. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval\nodvolací súd za rozhodujúci, stanoviská účastníčok konania (dnes strán sporu - pozn.\nnajvyššieho súdu) k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania\ni právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba\nmať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden\ncelok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára\n11\n\nich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na\nrelevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie\nodvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie. Žalobkyňa preto nedôvodné argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu\nje nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\nv žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv účastníka; ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom\n(o aký prípad tu ale nešlo).\n... Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd tu uvádza, že v prípade neúplnosti\nalebo nesprávností skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý\nby bol v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci vadu\nkonania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993,\nR 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia dovolacieho súdu, napríklad sp. zn.\n2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/ 2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).\nAk aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto nezakladá procesnú vadu\nkonania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ale má nanajvýš „len“ charakter tzv. inej vady\nkonania s možným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p.).\n... Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný\nvykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania\na rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto\nsúv. por. § 120 ods. 1 O. s. p., resp. i dnešnú úpravu z ustanovení §§ 132 a 185 C. s. p.)\na nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky\núčastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu,\nnezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať\n(tu opäť por. R 37/1993 a R 125/1999).\n... Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nieje vadou konania v zmysle § 237 O. s. p.\nPokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie\n12\n\nz tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle\n§ 237 ods. 1 O. s. p. nezakladá (tu por. napr. uznesenia dovolacieho súdu sp. zn.\n1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).\n... Aj keď súd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným\nprostriedkom takým spôsobom, ktorý predpisuje zákon, dochádza taktiež „len“ k tzv. inej,\nv ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. neuvedenej vade (tu por. napr. uznesenie dovolacieho\nsúdu v jeho veci sp. zn. 3 Cdo 266/2009).\n... Dovolacia námietka, že nedoručením vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobkyne\nbola odňatá žalobkyni jej možnosť konať pred súdom z dôvodu porušenia jej práva na\nspravodlivý proces v súlade s či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, je nedôvodná. Dovolací súd má za preukázané, že vyjadrenie žalovanej (z č. 1. 223)\nk odvolaniu žalobkyne (č. 1. 206) bolo žalobkyni doručené 15. mája 2015 (č. 1. 237).\n... Žalobkyňa v dovolaní uplatnila aj dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/\na c/ O. s. p. (súdom nižších stupňov vyčíta, že konanie pred nimi trpí inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vecí a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci); k týmto námietkam však dovolací súd odkazuje na svoju\nkonštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/\na c/ O. s. p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesné prípustného dovolania, čo ale\nnieje tento prípad (tu napokon por. napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie rozhodnutia\ndovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012 Či 7 Cdo 116/2013). Z uvedeného plynie,\nže na dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. (i keby bol prípadne\nnamieste záver o ich opodstatnenom uplatnení) dovolací súd nemôže v tomto konaní\nprihliadať.\n... Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne v prejednávanej veci nebolo prípustné\npodľa § 238 O. s. p., nebola preukázaná žalobkyňou tvrdená procesná vada uvedená\nv § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené\nv § 237 ods. 1 O. s. p., dovolaciemu súdu neostávalo iné, než dovolanie ako procesné\nneprípustné odmietnuť (§ 447 písm. d C. s. p.) bez toho, aby skúmal vecnú správnosť\nnapádaného rozsudku odvolacieho súdu.»\n\n13\n\n27. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,\nže ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis\nmutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n28. Právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré\nbolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom sa\nústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami\nsťažovateľky.\n29. Za situácie, keď najvyšší súd dospel ústavne konformným spôsobom k záveru\no neprípustnosti dovolania, nebol povinný vecne preskúmať v ňom obsiahnuté argumenty\nsťažovateľky.\n30. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu v otázke akceptácie\nvyslovenej neprípustnosti ňou podaného dovolania nestotožňuje, ústavný súd napokon\ndodáva, že otázka posúdenia podmienok dovolacieho konania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľkou označených práv.\n31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n32. Ústavný súd v závere s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde zdôrazňuje, že obligatórnou náležitosťou návrhu na začatie konania pred ústavným\nsúdom je aj odôvodnenie návrhu. Pokiaľ sťažovateľka iba vo všeobecnosti uvádza,\nže najvyšší súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a dostatočne sa nevysporiadal\n14\n\ns tým, čo je možné za procesnú vadu v zmysle platnej právnej úpravy považovať, pričom\ntieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom neodôvodňuje, ide o taký nedostatok návrhu na\nzačatie konania, ktorý by bol tiež dôvodom odmietnutia sťažnosti pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. decembra 2016\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 91/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 91/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0677b44d-c9bf-4f21-805d-ecb9c4009f51"}, {"guid": "ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2010 z 21. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-21", "citacie_n": 592, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec2ace03-df01-4f81-afe4-b32bfc2e1172"}, {"guid": "ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 1044, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9a59dba-e4b5-437b-9b71-d0a76f57d012"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 234/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 234/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7acbcc46-634b-4324-9fd3-b5dac38aaee3"}, {"guid": "ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2010 z 20. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-20", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60c09ae3-b0d4-41d7-9b25-3217de1d7a06"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d138df39-aefc-4673-9981-7f1b82f1d7d2"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 134/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 134/2010 z 25. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-25", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40444538-d796-49eb-87b0-78450da8e8bf"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "09abcb6a-3f91-4e57-832e-e3b64add56a5:f8f695e3-77e0-4b52-bcc4-4f89f76a158a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244730.1", "spisova_znacka": "8Co/432/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/432/2015 z 27. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-07-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244730.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dd5a786e-e4de-4659-a13f-39be88ac73d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.2.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.2.2018.1"}, {"guid": "ussr:6060752d-0050-417b-9a29-edbe054b0bba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.688.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 688/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 688/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.688.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e01be9e-a4a4-45f8-a9ad-3ef8316a1ed5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.679.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 679/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 679/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.679.2017.1"}, {"guid": "ussr:d55ed3fd-97d5-4e38-aaa2-8bd55a4811b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 600/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 600/2017 z 28. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.600.2017.1"}, {"guid": "ussr:97e2a335-376e-49da-98ec-56cab7bcd668", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.325.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 325/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 325/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.325.2017.1"}, {"guid": "ussr:5f408ddc-fb66-4676-921b-1904f635625e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.308.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 308/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 308/2017 z 31. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.308.2017.1"}, {"guid": "ussr:5fc0ca3d-d287-4d90-a7bb-20487add9e97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.87.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.87.2017.1"}]}