{"guid": "ussr:6660ac3f-e664-4882-8b2e-d78426f15ef2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.756.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 756/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 756/2016 z 7. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. decembra 2016, sp. zn. I. ÚS 756/2016, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.756.2016.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2016-12-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "spája na spoločné konanie", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6660ac3f-e664-4882-8b2e-d78426f15ef2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.756.2016.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.756.2016.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.756.2016.1/text", "citacie_n": 43, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 756/2016-55\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2016\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej JUDr. Alanom Strelákom, Advokátska kancelária Strelák & Petkov,\nNa Vŕšku 12, Bratislava, vedenú pod sp. zn. Rvp 9989/2016, a sťažnosť\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou\nAK H. I. F., spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a spoločník\nJUDr. Dušan Ivan, vedenú pod sp. zn. Rvp 10005/2016, pre namietané porušenie čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomeniami\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 z 1. júna 2016\na č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6 z 1. júna 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 9989/2016\na sp. zn. Rvp 10005/2016 s p á j a\n\nna spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené\n\npod sp. zn. Rvp 9989/2016.\n2. Sťažnosti\npre zjavnú neopodstatnenosť.\n\na\n\nodmieta\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1.1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n29. júla 2016 doručená sťažnosť\n\n(ďalej aj „sťažovateľka 1“), vedená\n\npod sp. zn. Rvp 9989/2016, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nupovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálny\nprokurátor“) č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 z 1. júna 2016 (ďalej aj „upovedomenie\ngenerálneho prokurátora“).\n1.2 Ústavnému súdu bola 2. augusta 2016 doručená sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľka 2“), vedená pod sp. zn. Rvp 10005/2016, ktorou\nnamietala porušenie svojho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) upovedomením generálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6\nz 1. júna 2016.\n2. Z obsahu obidvoch sťažností a príloh k ním pripojených vyplýva, že uznesením\nvyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,\nNárodnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, špecializovaného tímu\n(ďalej len ,,vyšetrovateľ“) pod ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA-2014 zo 7. júla 2014\npodľa § 199 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) rozhodol o začatí trestného stíhania vo veci\npre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa\n§ 237 ods. 1 a 4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Vyšetrovateľ svojím uznesením ČVS: PPZ619/NKA-FP-BA-2014 z 12. augusta 2015 rozhodol podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku\no vznesení obvinenia pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe\n\n2\n\ncudzieho majetku formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 237 ods. 1 a 4 písm. a)\nTrestného zákona vo vzťahu k viacerým osobám vrátane\na\n\n(spolu len „sťažovateľky“). Špeciálny prokurátor Úradu\n\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálny\nprokurátor/špeciálna\n\nprokuratúra“)\n\nuznesením\n\nč. k.\n\nVII/1\n\nGv\n\n74/14/1000-88\n\nzo 17. decembra 2015 rozhodol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\no zamietnutí sťažnosti všetkých spoluobvinených podaných proti uzneseniu vyšetrovateľa\nČVS:\n\nPPZ-619/NKA-FP-BA-2014\n\nz 12.\n\naugusta\n\n2015.\n\nGenerálny\n\nprokurátor\n\nupovedomeniami č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 z 1. júna 2016 a č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6\nz 1. júna 2016 nevyhovel návrhom sťažovateliek podaných podľa § 363 a nasl. Trestného\nporiadku. Opatrenia generálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 z 1. júna 2016\na č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6 z 1. júna 2016 napadli obidve sťažovateľky sťažnosťami\nna ústavnom súde.\n3. Kľúčovou argumentáciou sťažovateliek v podaných sťažnostiach je ich nesúhlas\ns ich „kolektívnym“ trestným stíhaním ako bývalých členiek dozornej rady štátneho\npodniku\n\n, s poukazom na to, že na ich\n\nvznesené podstatné/nosné obhajobné argumentačné námietky nebolo zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní vrátane generálneho prokurátora v postupe podľa §363 a nasl.\nTrestného poriadku predostreté uspokojujúce/vecné/adekvátne alebo dokonca žiadne\nvysvetlenie/zdôvodnenie, v dôsledku čoho tak v ostatnom generálny prokurátor svoje\nupovedomenia č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 z 1. júna 2016 a č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6\nz 1. júna 2016 mal zaťažiť arbitrárnosťou a mal tak porušiť sťažovateľkami označené práva.\n3.1 V sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 9989/2016 sťažovateľka\nkonkrétne poukázala na to, že nedostala konkrétnu odpoveď, resp. žiadnu odpoveď\nna nasledujúce právne okruhy otázok «(i) ... v slovenskej právnej úprave dozorná rada\nvo všeobecnosti nemá priamy vplyv na procesy prebiehajúce v spoločnosti... a že ide len\no kontrolný/poradný orgán a nie riadiaci orgán. (ii) Protiprávne konanie nemusí a ani nie\nje automaticky konaním trestnoprávnym, pretože porušenie právnych predpisov často\nzakladá len občianskoprávnu zodpovednosť, a to bez ohľadu na výšku škody. (iii) ...\n\n3\n\npoukázala na to, že Sťažovateľka a ďalší členovia dozornej rady\n.. „zobrali na vedomie“ NÁVRH zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne\n(ďalej aj ako „ZoVEG“) a nie samotnú ZoVEG. Ustanovenie § 21 ods. 1 ZoŠP\ntaxatívne vymedzuje pôsobnosť dozornej rady, pričom schvaľovanie zmlúv, resp.\nnávrhov zmlúv v tomto ustanovení absentuje... orgány činné v trestnom konaní bez všetkého\npovažujú uznesenie č. 56/16/2006, ktorým dozorná rada „zobrala na vedomie“ návrh\nZoVEG za uznesenie o jej schválení, pričom slovné spojenie „vziať na vedomie“ alebo\n„zobrať na vedomie“ zo strany akéhokoľvek subjektu, ktorý ho v danej situácií použije,\nvyjadruje tú skutočnosť, že za daných okolností nerozhoduje, resp. nemôže rozhodnúť\nv (ne)prospech. resp. (ne)schváliť akýkoľvek právny úkon, lebo zákon mu takúto možnosť\nnepriznáva. (iv)... opatrovanie alebo spravovanie cudzieho majetku je jedným z formálnych\nznakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho\nmajetku podľa ust. § 237 Trestného zákona, ale dozornej rade z ust. § 21 ZoŠP a ani zo\nžiadneho iného ustanovenia takáto povinnosť nevyplýva. Síce sa v ustanovení § 21 ods. 1\npísm. b) ZoŠP uvádza, že dozorná rada schvaľuje návrhy na obstaranie hmotného\na nehmotného majetku v súlade so štatútom, ale ide len o NÁVRHY na obstaranie.\nRozhodnutie dozornej rady teda nemá priamy vplyv na to, či k obstaraniu skutočne dôjde.\n(v)... aj napriek „zobratiu na vedomie“ neúplného návrhu ZoVEG aj vo vzťahu k tomuto\ndokumentu dozorná rada prezieravo uznesením č. 57/16/2006 odporučila vedeniu\nvykonať ďalšie ekonomické a právne analýzy, vzťahujúce sa k predmetu rozhodovania.\nOrgány činné v trestnom konaní túto skutočnosť neprípustné vyhodnotili v neprospech\nsťažovateľky, pričom ide jednoznačne o skutočnosť svedčiacu v prospech všetkých členov\ndozornej rady. (vi)... vyšetrovateľ neprípustným spôsobom „vyčíslil“ údajnú škodu\nbez akejkoľvek odbornej analýzy zohľadňujúcej, mimo iného, napr. všetky náklady potrebné\nna zabezpečenie výkonu prevádzky VEG, vrátane servisných a údržbových nákladov a pod.,\naké a či boli zohľadnené aj iné faktory vstupujúce do tak náročného vyčíslenia. Taktiež\nnebolo žiadnym spôsobom zohľadnené, že v dôsledku obstarania majetku VEG a uzavretiu\nsporných zmlúv došlo k medziročnému nárastu tržieb\n\nza služby poskytované pre\n\n, t j. v konečnom dôsledku k výraznému zlepšeniu ekonomického postavenia\na konkurencieschopnosti\n\nna príslušnom trhu, a teda nepochybne aj k zlepšeniu\n\ncashflow, schopnosti splácať dlhovú službu a pod. (vii) ZoVEG a dohoda o vysporiadaní\n\n4\n\nmajetkových práv k VEG (ďalej aj ako „Dohoda“) má svoj právny základ v uznesení vlády\nSR č. 1174/2004 o konečnej podobe transakčných dokumentov a v zmluve o kúpe akcií\nzo dňa 17.02.2005, pričom v týchto dokumentoch sú stanovené ekonomické podmienky\nprevádzkovania majetku, vrátane deľby výnosov, ako aj určenia subjektov. Poukázala na to,\nže tieto skutočnosti boli pre dozornú radu a riaditeľa\n\n. záväzné a nemenné a tiež\n\nna to, že ak by nedošlo k uzatvoreniu ZoVEG, nedošlo by ani k uzatvoreniu Dohody,\nnakoľko jednou z odkladacích podmienok Dohody bolo práve uzatvorenie ZoVEG, čím by\nani nedošlo k presunu významného strategického majetku do aktív\nspomínanému výraznému zväčšeniu majetku\n\na teda už\n\n(viii) ... nie je možné hovoriť\n\no príčinnej súvislosti vo vzťahu k údajnému vzniku škody. Aj v prípade, že by dozorná rada\nvýslovne (ne)odporučila vedeniu\n\n, aby (ne)schválil NÁVRH ZoVEG, aj v takom\n\nprípade by to na rozhodnutie vedenia nemalo žiadny vplyv, nakoľko vedenie štátneho\npodniku nie je zo zákona viazané stanoviskom dozornej rady a dozorná rada v zmysle\nust. § 21 ZoŠP nemala kompetenciu na schválenie ZoVEG. Sťažovateľka poukázala na tú\nskutočnosť, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený,\na nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V zmysle ust. § 21 ods. 1 ZoŠP žiadne uznesenie\ndozornej rady nemohlo byť bezprostrednou príčinou údajnej škody, a keby aj áno, vo vzťahu\nk členom dozornej rady by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti najneskôr pri rozhodnutí\nvedenia (ne)schváliť predmetný materiál.\n\n(ix)...\n\nvyšetrovateľ vzniesol obvinenie\n\n„kolektívne“ voči všetkým členom dozornej rady vrátane riaditeľa, bez toho, aby sa čo i len\nnáznakom zaoberal jednotlivými znakmi spolupáchateľstva vo vzťahu k sťažovateľkinmu\nkonaniu, ako aj ku konaniu ďalších obvinených. Vyšetrovateľ sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s tým, ako hlasovali jednotliví členovia dozornej rady na jej zasadnutí,\nnezaoberal sa ani postojmi členov dozornej rady vo vzťahu k prerokovaným bodom\nzasadnutia a ani žiadnymi ďalšími skutočnosťami, ktoré by mohli odôvodniť\nspolupáchateľstvo v danej veci.».\n3.2.1 V sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 10005/2016 sťažovateľka k objektívnej\nstránke trestného činu, z ktorého je obvinená, namietala, že «Pokiaľ ide o objektívnu\nstránku údajného trestného činu, skutkové tvrdenia prokurátora sú výsledkom nesprávneho\nuvažovania a jeho právne závery vyplývajú buď z nesprávneho zhodnotenia skutkového\n\n5\n\nstavu alebo (a to vo väčšej miere) bez neho. Vyšetrovateľ, ako aj prokurátor, považuje\nuznesenie č. 56/16/2006, ktorým dozorná rada (ďalej len „DR“) „berie na vedomie“ návrh\nZmluvy o prevádzke\n\n(ďalej len „VEG“) za uznesenie\n\no schválení návrhu Zmluvy o prevádzke VEG. Stotožňovať pojem „vziať na vedomie“\na „schváliť“ je nelogické a nesprávne. Obsahovo sú tieto pojmy úplne odlišné a ich správna\ninterpretácia má rozhodujúci význam aj pri posudzovaní subjektívnej stránky môjho\nkonania, i všetkých ostatných členov DR, osobitne vôľovej stránky konania. Pojem „vziať\nna vedomie“ znamená neutrálny postoj, bez konkrétneho vyjadrenia k predmetu konania.\nPojem „(ne)schváliť“ vyjadruje (ne)stotožnenie sa s predmetom konania, vôľu (chcenie) ho\nakceptovať s predvídateľnými účinkami pri danej úrovni poznania (vedenie).».\nPoukázala na to, že «V trestnom práve je neprípustné robiť z nejasných, neurčitých\npojmov jasné a určité závery v neprospech obvineného. Ak platí, že také závery nemožno\nrobiť v prípade pochybností vo vzťahu k akejkoľvek okolnosti týkajúcej sa viny (zásada in\ndubio pro reo), musí to platiť aj v prípade jasne vyjadrených neutrálnych postojov osoby\nk predmetu konania. Navyše, vyšetrovateľ ani prokurátor pri svojom rozhodovaní vôbec\nnezohľadnili ani mnou namietanú skutočnosť, že schvaľovanie návrhu Zmluvy o prevádzke\nVEG podľa § 21 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 8.3.2006\nnepatrí do pôsobnosti\n„\n\n(ďalej len\n\n“). DR preto nemohla v tomto smere rozhodnúť o schválení alebo neschválení\n\npredloženého, (navyše neúplného, teda nefinálneho) návrhu Zmluvy o prevádzke VEG.\nKeďže bol však tento návrh zmluvy predmetom zasadnutia DR, informáciu DR iba vzala\nna vedomie.“. Navyše, podľa názoru sťažovateľky „Členovia DR VV š.p., uznesením\nč. 56/16/2006, ktorým zobrali na vedomie Zmluvu o prevádzke VEG, nesplnomocnili\nriaditeľa\n\n, na konanie v rozpore so zákonom. Iba zobrali na vedomie informáciu\n\nriaditeľa\n\n, o návrhu (nefinálneho znenia) Zmluvy o prevádzke VEG. Navyše,\n\nuzavretie Zmluvy o prevádzke VEG riaditeľom\n\n, nebolo v žiadnom prípade viazané\n\nžiadnym stanoviskom DR a už vôbec nie uznesením, ktorým DR vzala na vedomie\ninformáciu o pripravovanom návrhu zmluvy.“. Taktiež podľa názoru sťažovateľky\n„... nejestvuje príčinná súvislosť medzi konaním členov DR a údajnou škodou, ktorú mala\nspôsobiť DR spolu s riaditeľom\n\n, umožnením\n\n, prevádzkovať VEG a získavať\n\nročný výnos vo výške 35 % z jej prevádzky v období mesiaca apríl 2006 až doposiaľ.».\n\n6\n\n3.2.2 V ďalšom sťažovateľka 1 poukázala na to, že podľa jej názoru nedošlo v jej\nprípade ani k naplneniu subjektívnej stránky trestného činu, z ktorého je obvinená, čo\nodôvodňovala týmito skutočnosťami, že «(i)... 23.11.2004 som nebola prítomná\nv priestoroch Ministerstva hospodárstva SR na rokovaní medzi MH SR, privatizačným\nporadcom\n\na\n\n, a teda ani som nemala vedomosť o stanovisku\n\n, k zneniu\n\nprílohy „O transakčných dokumentov“, ani som nemala informácie o právnej analýze\nNamietala som preto, že záver o mojom úmyselnom zavinení sa\nopiera o podklady, ktoré som nepoznala. (ii) Poznamenala som tiež, že ako zamestnankyňa\n, som bola externou členkou\n\n,\n\na pri výkone svojej funkcie som bola odkázaná výlučne na zdroje prerokované\nna zasadnutiach DR. Inak som nemala prístup k žiadnym interným zdrojom informácií\ntýkajúcich sa\n\n, včítane problematiky VEG. (iii) ... vyšetrovateľ sa pred\n\n„kolektívnym“ vznesením obvinenia voči členom DR VV š.p., nezaoberal otázkou\nsamotného hlasovania na zasadnutí DR 8.3.2006 a jeho priebehom, ako aj postojmi\nobvinených členov DR prejavovanými na tomto zasadnutí.».\n3.2.3 Sťažovateľka 1 taktiež akcentovala skutočnosti dosiaľ potvrdené vykonaným\ndokazovaním a svedčiacich v jej prospech, na ktoré účinne nereflektoval žiadny z orgánov\nčinných v trestnom konaní. Konkrétne poukázala na to, že «(i) DR uznesením č. 55/16/2006\nschválila v súlade so svojou kompetenciou len obstaranie majetku\n\n, za cenu určenú\n\nznaleckým posudkom; (ii) DR uznesením č. 56/16/2006 len „vzala na vedomie“ návrh\nZmluvy o prevádzke VEG, a v uznesení č. 57/16/2006 ,navyše odporučila vedeniu podniku\naj vo vzťahu k tejto zmluve vykonať dodatočné analýzy uvedené v tomto uznesení\n(až vo finálnom znení tejto zmluvy sa riešila otázka konkrétneho financovania\nnadobudnutého majetku); (iii) uzavretie Zmluvy o prevádzke VEG riaditeľom\n\n,\n\nnebolo viazané žiadnym stanoviskom DR a už vôbec nie uznesením, ktorým DR vzala\nna vedomie informáciu o nefinálnom návrhu zmluvy; (iv) môj úmysel pomôcť spáchať\núdajný trestný čin nie je preukázaný a jeho neexistencia vyplýva aj z toho dôvodu,\nže nejestvujú dostatočné dôkazy o spáchaní trestného činu hlavným páchateľom.».\n\n7\n\n3.2.4 S poukazom na deklarované skutočnosti sťažovateľka 1 v závere zhrnula, že\n„Z obsahu napadnutého opatrenia generálneho prokurátora je zrejmé, že toto opatrenie má\nvážne nedostatky, je nezákonné pre jeho arbitrárnosť a nevysporiadanie sa s mojimi\nvecnými a procesnými námietkami. Generálny prokurátor sa s nimi buď nevysporiadal\nvôbec alebo iba čiastočne a aj v tomto prípade svojvoľne a nelogicky.“.\n4.1 V sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 9989/2016 sťažovateľka 1\nžiadala vydať nález, ktorým ústavný súd takto rozhodne:\n„1.1 Základné právo sťažovateľky,\nochranu\n\npodľa\n\nčl.\n\n46\n\nods.\n\n, ... na súdnu a inú právnu\n\n1\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nOpatrením\n\nGenerálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 01.06.2016, vydaného pod\nč. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 porušené bolo.\n1.2 opatrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2016,\npod č. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n1.3 Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 342,19 EUR,\n...“\n4.2 V sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 10005/2016 sťažovateľka 2\nžiadala vydať nález, ktorým ústavný súd takto rozhodne:\n„1. Základné právo sťažovateľky\n\n,... na súdnu a inú\n\nprávnu ochranu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd... opatrením generálneho prokurátora Slovenskej republiky Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky z 1.6.2016, č. XVI/2 Pz 32/16/1000-6, ktorým podľa\nnávrhu sťažovateľky z 24.2.2016 nezistil dôvody na zrušenie právoplatného uznesenia\nšpeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky zo 17.12.2015, sp. zn. VII Gv 74/14/1000-88 o zamietnutí sťažnosti proti\nuzneseniu vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry,\nnárodnej jednotky finančnej polície, Špecializovaný tím z 12.8.2015, ČVS: PPZ- 619/NKAFP-BA-2014, v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 17.12.2015, sp. zn. VII Gv 74/14/1000-88\n\n8\n\no zamietnutí sťažnosti obvinených proti uzneseniu vyšetrovateľa Prezídia Policajného\nzboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, Špecializovaný\ntím z 12.8.2015, ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA- 2014, porušené bolo.\n2. Zrušuje opatrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 1.6.2016,\nč. XVI/2 Pz32/16/1000-6 a\n2.1 prikazuje mu, aby uložil špeciálnemu prokurátorovi Úradu špeciálnej\nprokuratúry\n\nGenerálnej prokuratúry\n\nSlovenskej republiky,\n\naby\n\nzrušil\n\nuznesenie\n\nvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej\njednotky finančnej polície, Špecializovaný tím z 12.8.2015, ČVS: PPZ-619/NKA-FP-BA2014 o vznesení obvinenia, minimálne v časti, ktorá sa týka sťažovateľky,alternatívne,\n2.2 zrušuje právoplatné uznesenie špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej\nprokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 17.12.2015, sp.zn. VII/1 Gv\n74/14/1000, minimálne v časti, ktorá sa týka sťažovateľky, a vracia mu vec, minimálne\nv tejto časti, na ďalšie konanie.\n3. Generálny prokurátor Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľke trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 363,79 eura...“\nII.\n5. V rámci prípravy veci na predbežné prerokovanie sa k veci na základe žiadosti\nústavného súdu písomne vyjadrili všetci účastníci konania, a to generálny prokurátor\nsvojimi písomnými vyjadreniami z 19. septembra 2016 č. k. 2 GÚp 7/16/1000-4\na č. k. 2 GÚp 8/16/1000-4, a k predmetným vyjadreniam poskytli svoje stanoviská právni\nzástupcovia sťažovateliek svojimi listami zo 14. novembra 2016 (JUDr. Alan Strelák)\na zo 14. novembra 2016 (JUDr. Dušan Ivan).\n5.1 Z vyjadrenia generálneho prokurátora zhodne k obidvom veciam vyplýva, že\n«Na rozdiel od ostatných mimoriadnych opravných prostriedkov majú oprávnenia\ngenerálneho prokurátora ustanovené v § 363 až 367 Trestného poriadku svoje špecifiká.\nV prvom rade tu neplatí zásada dispozitívnosti, pretože generálny prokurátor môže zrušiť\nnezákonné právoplatné uznesenie policajta alebo prokurátora v prípravnom konaní aj\n\n9\n\nbez návrhu oprávnenej osoby (§ 364 ods. 2 Trestného poriadku). Generálny prokurátor nie\nje limitovaný ani obsahom podaného návrhu, naopak, jeho povinnosťou je vykonať revíziu\nnapadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Tieto významné odlišnosti od ostatných\nv súčasnosti alebo v minulosti existujúcich mimoriadnych opravných prostriedkov\nv trestnom konaní (sťažnosť pre porušenie zákona, dovolanie a obnova konania) majú svoje\nvyjadrenie aj v spôsobe, akým generálny prokurátor zaujíma svoje stanovisko\nk neopodstatnenému návrhu oprávnenej osoby.\nPodľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku ak generálny prokurátor preskúma\nprávoplatné uznesenie policajta alebo prokurátora na základe návrhu oprávnenej osoby\na nezistí dôvody na jeho zrušenie alebo ak návrh bol podaný po lehote, len upovedomí o\ntom osobu, ktorá návrh podala, t. j. bez toho, aby vydával „negatívne“ rozhodnutie.\nPostupuje tak aj vtedy, ak bol návrh podaný osobou neoprávnenou (§ 365 ods. 2 Trestného\nporiadku).\nVo všeobecnosti možno k upovedomeniu uviesť nasledovné.\nJe nesporné, že upovedomenie patrí k štandardným procesným úkonom orgánov\nčinných v trestnom konaní, resp. súdu. Spravidla je reakciou na žiadosť, návrh, podnet\nalebo iné podanie subjektu trestného konania odlišného od orgánu činného v trestnom\nkonaní. Trestný poriadok ráta s inštitútom upovedomenia v rôznych procesných situáciách.\nV predsúdnom konaní môže ísť napríklad o upovedomenie poškodeného o zaistení jeho\nnároku (§ 50 ods. 6 Trestného poriadku), upovedomenie obvineného a jeho obhajcu\ntýkajúce sa žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu (§ 79 ods. 3 Trestného\nporiadku), upovedomenie oznamovateľa a poškodeného o začatí trestného stíhania (§ 199\nods. 1 Trestného poriadku), upovedomenie obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej\nosoby o výsledku preskúmania postupu policajta (§ 210 Trestného poriadku), upovedomenie\nobvineného a poškodeného o vrátení veci [§ 230 ods. 2 písm. d)]. Len ako obiter dictum\nmožno dodať, že povinnosti orgánov činných v trestnom konaní upovedomiť niektorý\nzo subjektov trestného konania o svojom procesnom úkone, nemusí vždy predchádzať\npodanie podávateľa (napríklad upovedomenie obvineného o mieste a čase konania\no dohode o vine a treste podľa § 232 ods. 2 Trestného poriadku), ale ukladá ju priamo\nzákon.\n\n10\n\nZo sémantického hľadiska sa upovedomením orgánu činného v trestnom konaní\nrozumie poskytnutie informácie ex offo o procesnom úkone (vykonanom alebo plánovanom)\nalebo na základe žiadosti subjektu trestného konania o tom, či je v jeho právomoci vyhovieť\npodaniu podávateľa a v pozitívnom prípade oznámiť mu rozsah prijatých opatrení. Ak tomu\ntak nie je, čiže ak nemožno akceptovať argumenty podávateľa, v upovedomení sa uvedú\ndôvody, ktoré bránia prijať ním požadované opatrenia.\nZ\n\ntýchto\n\ndôvodov\n\ngenerálna\n\nprokuratúra\n\nvyslovuje\n\nvážne\n\npochybnosti,\n\nči upovedomenie podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku možno začleniť k opatreniam\nv zmysle tvrdenia sťažovateľky. Opatrením v trestnom konaní sa totiž rozumie neformálne\nalebo písomné rozhodnutie technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy (§ 10 ods. 19\nTrestného poriadku). Opatrenie je jedným z druhov rozhodnutí, v ktorom orgány činné\nv trestnom konaní alebo súd prejavujú svoju vôľu. Tieto neformálne procesné úkony nemajú\nv Trestnom poriadku bližšie vymedzenú podobu. Viaceré ustanovenia Trestného poriadku\npriamo používajú pojem „opatrenie“ (napríklad opatrenie pri nazeraní do spisu podľa § 69\nods. 2, opatrenie pri predaji veci podľa § 97 ods. 1, opatrenie o vyžiadanie odborného\nvyjadrenia podľa § 141 ods. 2) alebo sú opatrenia nazývané inak (napríklad súhlas, pokyn,\nurčenie, ustanovenie, pribratie).\nV každom prípade platí, že ide o atypický druh rozhodnutí. Vzhľadom na ich\noperatívny ráz a organizačno-technickú podobu nie sú pre ne predpísané žiadne formálne\npožiadavky na ich obsah a nie sú proti nim prípustné žiadne riadne alebo mimoriadne\nopravné prostriedky. Zákonnosť opatrení možno spravidla namietať v opravnom konaní\nvedenom o rozhodnutí, ktoré opatreniu predchádzalo.\nNa druhej strane upovedomenie adresované subjektu trestného konania (o vykonaní\nurčitého procesného úkonu alebo o tom, že nie je dôvod k nemu pristúpiť) predstavuje\ninštitút odlišný od opatrenia ako jedného zo spôsobu rozhodovania orgánov činného\nv trestnom konaní a súdu.\nTrestný poriadok nepredpisuje ani náležitosti upovedomenia. Ide jednak o dôsledok\nrôznorodosti foriem upovedomení poskytovaných v trestnom konaní a jednak toho, že nie sú\npovažované za významné procesné úkony. Vo všeobecnosti totiž platí, že čím je\nprocesný úkon dôležitejší, tým prísnejšie zákonodarca predpisuje jeho obsah a formálne\nnáležitosti. Je evidentné, že samotný obsah a rozsah upovedomenia je ponechaný na úvahe\n\n11\n\njeho spracovateľa. Napriek tomu musí mať upovedomenie orgánov činných v trestnom\nkonaní takú kvalitu, ktorá zodpovedá povahe procesného úkonu, ktorého sa dotýka, obsahu\npodania podávateľa a osobitostiam trestného konania, najmä jeho štádiu, v ktorom sa\nposkytuje. V nijakom prípade nemožno na inštitút upovedomenia vztiahnuť požiadavky\nvyplývajúce z práva na odôvodnenie rozhodnutí orgánov činných v trestnom konám\n(napríklad IV. US 534/2012, III. ÚS 384/2015).\nNapriek absencii určených náležitostí upovedomenia generálneho prokurátora\npodľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku a faktu, že ide o neukončené trestné konanie,\ngenerálny prokurátor pri neakceptovaní návrhu oprávnenej osoby na zrušenie\nprávoplatného uznesenia o vznesení obvinenia dbá na rešpektovanie záruk práva\nna spravodlivý proces a objektívne priznáva potrebu vyššieho štandardu na kvalitu\nupovedomenia týkajúceho sa podaného návrhu. Takýto štandard je dôsledkom toho,\nže generálny prokurátor v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku posudzuje\nzákonnosť zásahu orgánov činných v trestnom konaní do práv dotknutej osoby. Má za to,\nže upovedomenie by malo zodpovedať kritériám „negatívneho“ rozhodnutia aspoň\nv najhrubších rysoch. Len tak môže byť zaručená ochrana výkonu spravodlivosti zo strany\nverejnosti i samotného navrhovateľa. Jeho cieľom má byť ozrejmenie zásadných\nskutočností, pre ktoré generálny prokurátor v tomto štádiu vyšetrovania nevidí dôvody\nna jeho kasáciu. Všeobecné a povrchné upovedomenie by mohlo nasvedčovať svojvôli\norgánov činných v trestnom konaní. Neznamená to však, že upovedomenie bude rozsiahlou\nanalýzou dôkaznej situácie alebo podrobným rozborom poznatkov orgánov činných\nv trestnom konaní, ktoré ich viedli k tomuto procesnému úkonu a nie je ani polemikou\ngenerálneho prokurátora s argumentmi a námietkami navrhovateľa. Ani v odôvodnení\nakéhokoľvek rozhodnutia sa spravidla nevyžaduje vysporiadanie s každou jednotlivou\nnámietkou sťažovateľa, ale postačí vystihnutie kľúčových momentov, ktoré príslušné orgány\nk jeho vydaniu viedli. O to viac to platí v prípade upovedomenia generálneho prokurátora,\nktorým nevyhovel návrhu oprávnenej osoby na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia.\nMajúc na zreteli vyššie uvedené teoretické východiská generálna prokuratúra\nzastáva názor, že v upovedomení generálneho prokurátora z 1. júna 2016 boli dodržané\nvšetky inštitucionálne a procesné záruky garantované čl. 46 ods. 1 ústavy. Upovedomenie\n\n12\n\nsvojím obsahom zodpovedá účelu a významu inštitútu mimoriadneho opravného\nprostriedku.\nSťažovateľkou spochybnené upovedomenie je odôvodnené v takom rozsahu, že ho\nmožno považovať za primerané konkrétnemu štádiu prípravného konania a z neho\nvyplývajúcej dôkaznej situácie zadokumentovanej v 50 zväzkoch vyšetrovacieho spisu\ns rozsahom cca 50 000 strán. Generálny prokurátor, ktorý musí rešpektovať úplný revízny\nprincíp, sa v ňom zaoberal všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a starostlivo\na presvedčivo sa vysporiadal so všetkými argumentmi sťažovateľky majúcimi zásadný vplyv\nna jej obvinenie. Považoval za ne najmä námietky ohľadne postavenia dozornej rady,\njej vplyvu na procesy v štátnom podniku a zodpovednosti za správu štátneho majetku\nvrátane predbežného posúdenia subjektívnej stránky konania sťažovateľky.\nNavyše generálny prokurátor v upovedomení vydanom podľa § 365 ods. 1 Trestného\nporiadku odkázal aj na odôvodnenia uznesení vyšetrovateľa a špeciálneho prokurátora,\ns ktorými sa stotožnil. Ide o podrobné, rozsiahle odôvodnenia obsahujúce analýzu\njednotlivých dôkazov zabezpečených v tejto mimoriadne závažnej a skutkovo zložitej trestnej\nčinnosti. Z tohto dôvodu je potrebné vnímať upovedomenie generálneho prokurátora\nv kontexte s obsahmi predchádzajúcich rozhodnutí. Ide o fakt, ktorý môže byť za týchto\npodmienok\n\nzohľadnený\n\nako\n\nústavne\n\nakceptovateľný\n\n(napríklad\n\nrozhodnutie\n\nI. ÚS 352/2016).».\n5.2 Z vyjadrenia právneho zástupcu JUDr. Antona Streláka (sťažnosť vedená\npod sp. zn. Rvp 9989/2016) vyplýva, že „Právna dikcia obsiahnutá v ust. § 365 TP\nv žiadnom prípade neznamená, že odôvodnenie upovedomenia Generálneho prokurátora\nSR, ktorým rozhodne negatívne o návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia\nv prípravnom konaní, nemusí dať odpovede na všetky podstatné námietky sťažovateľky.\nSťažovateľka si je vedomá tej skutočnosti, že Trestný poriadok neustanovuje\nobsahové požiadavky na upovedomenie, ktorým generálny prokurátor rozhoduje v zmysle\nust. § 365 Trestného poriadku, tak ako je tomu v prípade iných druhov rozhodnutia.\nNapriek tomu je, podľa nášho názoru, nevyhnutné, aby aj upovedomenie bolo odôvodnené\ntým spôsobom, že odpovie na podstatné právne námietky dotknutého subjektu a dá mu na ne\naspoň stručnú odpoveď, najmä čo do právneho posúdenia. Skutočnosť, že Trestný poriadok\n\n13\n\nneustanovuje obsahové požiadavky na upovedomenie o mimoriadnom opravnom\nprostriedku podľa ust. § 365 TP, je nedostatkom právnej úpravy obsiahnutej v Trestnom\nporiadku, ale v žiadnom prípade to neznamená zľavenie z požiadaviek na odôvodnenie\ntohto rozhodnutia, nakoľko je nevyhnutná priama aplikácia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nPodľa nášho názoru nie je možné, aby tak skutkovo a právne komplikovanú trestnú\nvec, kde obhajoba uvádzala tak veľké množstvo námietok vzťahujúcich sa k podstate veci,\nrozhodol vo vzťahu k týmto pár vetami, ktoré zabrali pol strany odôvodnenia, pričom ani\nprávna argumentácia obsiahnutá v týchto vetách nie je odpoveďou na konkrétne skutkové\na právne námietky sťažovateľky. Ako správne poznamenáva Generálna prokuratúra SR,\nvyšetrovací spis je mimoriadne obsiahly, a to napriek skutočnosti, že vec sa stále nachádza\nv štádiu prípravného konania. Práve z tohto dôvodu mal Generálny prokurátor SR,\nuplatňujúc argument a fortiori, povinnosť aj v negatívnom upovedomení uviesť, prečo sa\nnestotožňuje s podstatnými skutkovými a právnymi námietkami sťažovateľky. Sťažovateľka\nsi je, samozrejme, vedomá skutočnosti, že žiadny právny subjekt nemá právo na rozhodnutie\nv súlade s jeho skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Takéto\nprávo je vylúčené z povahy veci. Sťažovateľka má ale ústavné právo na to, aby sa s jej\nkonkrétnou argumentáciou, vzťahujúcou sa k podstate veci, konkrétny orgán aplikujúci\nprávo vysporiadal tým spôsobom, aby o trestnom stíhaní voči sťažovateľke nemohli\nvzniknúť dôvodné pochybnosti, čo sa v tomto prípade nestalo, pričom v podrobnostiach, z\ndôvodu zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, v celom rozsahu odkazujeme na dôvody\nobsiahnuté v ústavnej sťažnosti sťažovateľky.\nTaktiež nemôžeme súhlasiť s právnym názorom, v zmysle ktorého sa porušenia\nústavných práv nemožno domáhať na Ústavnom súde SR z dôvodu, že jednotlivé pochybenia\nmôžu byť korigované v ďalších štádiách trestného konania. Takýto výklad by otvoril dvere\nprvkom policajného štátu, ktorý by mal možnosť beztrestne stíhať nedôvodné stíhaných\nobčanov, pričom v podmienkach Slovenskej republiky nie je nezvyčajná dĺžka prípravného\nkonania počítaná v rokoch, aj napriek Trestným poriadkom stanoveným lehotám, v rámci\nktorého má byť prípravné konanie ukončené. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ sťažovateľka\nvyčerpala všetky opravné prostriedky, ktoré jej právny poriadok v rámci prípravného\nkonania priznáva, má Ústavný súd právomoc v danej veci rozhodnúť.“.\n\n14\n\n5.3\n\nPrávny\n\nzástupca\n\nJUDr.\n\nDušan\n\nIvan\n\n(sťažnosť\n\nvedená\n\npod sp. zn. Rvp 10005/2016) k vyjadreniu generálneho prokurátora dôvodil vo viacerých\nrovinách:\n«1. K rozsahu ústavnej sťažnosti (k bodu I./1tohto vyjadrenia)\nV prvom rade poukazujem na to, že generálny prokurátor mylne uvádza, že som\nsvojou sťažnosťou spochybnila výlučne obsah listu generálneho prokurátora, ktorým som\nbola upovedomená o nezistení dôvodov na zrušenie mnou napadnutého uznesenia\no vznesení obvinenia. Z obsahu celej sťažnosti a osobitne z jej prvej strany, bodu III./1,\nako aj bodu VII./3. mojej sťažnosti jednoznačne vyplýva, že svojou sťažnosťou\nspochybňujem aj uznesenie špeciálneho prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 17.12.2015, sp. zn. VII/1 Gv 74/14/1000\n(ďalej len „uznesenie špeciálneho prokurátora“ a „špeciálny prokurátor“ v príslušnom\ngramatickom tvare), ako aj uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej\nkriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, Špecializovaný tím z 12.8.2015,\nČVS: PPZ-619/NKA-FP- BA-2014 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“ a „vyšetrovateľ“\nv príslušnom gramatickom tvare) a ktoré zároveň navrhujem zrušiť postupom uvedeným\nv bode VII./3. mojej sťažnosti.\nPokiaľ ide o bod VII./3. o mojej sťažnosti, v ktorom navrhujem, aby súčasne\nso zrušením opatrenia generálneho prokurátora Ústavný súd generálnemu prokurátorovi\nprikázal, aby uložil špeciálnemu prokurátorovi, aby zrušil uznesenie vyšetrovateľa,\npoukazujem na to, že tento alternatívny návrh opieram o ustanovenie § 10 ods. 2 zákona\no prokuratúre s tým, že pokyn na zrušenie uznesenia špeciálneho prokurátora nie je\nnegatívne vymedzený v § 55d ods. 3 zákona o prokuratúre.“\nV ďalšom predovšetkým poukazom na judikatúru ústavného súdu a v konfrontácii\ns námietkami generálneho prokurátora uzatvára, že ústavný súd:\n„• preskúmava zákonnosť opatrení (upovedomení) generálneho prokurátora v zmysle\n§ 49 zákona č. 38/1993 Z. z.;\n• preskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, ktoré predchádzali opatreniu generálneho\nprokurátora;\n\n15\n\n• v zásade nepripúšťa, aby odôvodnenie opatrenia generálneho prokurátora iba\nodkazovala na predchádzajúce rozhodnutia vydané v tej istej veci;\n• skúma, či závery uvedené v opatrení generálneho prokurátora (prípadne aj\nv predchádzajúcich rozhodnutiach) nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne;\n• skúma, či dôvody uvedené v opatrení generálneho prokurátora, týkajúce sa výkladu\na aplikácii právnej normy, zodpovedajú jej zneniu, významu a účelu.“.\nĎalej poukazuje na to, že „Generálny prokurátor na jednej strane tvrdí, že\npre upovedomenie generálneho prokurátora Trestný poriadok nepredpisuje žiadne\nnáležitosti a jeho obsah a rozsah je na úvahe spracovateľa, zároveň však pripúšťa,\nže všeobecné a povrchné upovedomenie by mohlo nasvedčovať svojvôli orgánov činných\nv trestnom konaní.\nPodľa môjho názoru opatrenie generálneho prokurátora svojím (ne)odôvodnením\nspĺňa kritériá uvedené ním samým v jeho vyjadrení (všeobecnosť a povrchnosť) na jeho\nzrušenie Ústavným súdom. Samozrejme, súhlasím s názorom generálneho prokurátora\na ústavného súdu, že pri odôvodňovaní upovedomenia generálneho prokurátora sa rovnako\nako pri odôvodňovaní akéhokoľvek iného rozhodnutia nevyžaduje vysporiadanie s každou\njednotlivou námietkou, ani že odpoveď generálneho prokurátora nemusí predstavovať\nrozsiahlu analýzu dôkaznej situácie. V mojom prípade sa ani nedomáham obsiahleho\nodôvodnenia upovedomenia generálneho prokurátora (ani obsiahleho odôvodnenia\nuznesenia\n\nšpeciálneho\n\nprokurátora).\n\nOd\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\n(a\n\npredtým\n\nod špeciálneho prokurátora) som žiadala odpoveď na, podľa môjho názoru, základné\njednoduché právne otázky, ktorých posúdenie je však pri rozhodovaní o mojej vine\npodstatné a nevyhnutné.“.\nPrávny zástupca následne predostiera podľa jeho názoru relevantné otázky, na ktoré\nsťažovateľka nedostala adekvátnu alebo žiadnu odpoveď, a to «(i)Patrí schvaľovanie\nnávrhu Zmluvy o prevádzke\n\npodľa §21 zákona č. 111/1990\n\nZb. o štátnom podniku v znení účinnom k 8.3.2006 do pôsobnosti dozornej rady štátneho\npodniku\n\nii) Je možné uznesenie č. 56/16/2006, ktorým\n\ndozorná rada „berie na vedomie“ návrh Zmluvy o prevádzke\npovažovať za uznesenie o schválení návrhu Zmluvy o prevádzke\n\n16\n\n(či je teda možné obsahovo stotožňovať pojmy „vziať na vedomie“\na „schváliť“) ? (iii) Bolo uzavretie zmluvy o prevádzke\nriaditeľom\n\n, viazané stanoviskom dozornej rady,\n\nresp. jej uznesením, ktorým dozorná rada zobrala na vedomie informáciu o pripravovanom\nnávrhu zmluvy? (iv) Je možné posúdiť subjektívnu stránku trestného činu (rovnako ako aj\nobjektívnu) kolektívne vo vzťahu ku všetkým členom dozornej rady (a to najmä\ns prihliadnutím na samotné hlasovanie na zasadnutí dozornej rady 8.3.2006 a jeho\npriebehom, postojmi obvinených členov dozornej rady prejavovaných na tomto\nzasadnutí)?.».\nV závere právny zástupca akcentoval, že «Je síce pravda, že obvinenie je inštitútom\nodlišným od obžaloby a rozsudku a jeho zákonnosť je preskúmavaná v ďalších štádiách\ntrestného konania, no zároveň je závažným zásahom do práv občana. Od okamihu\nobvinenia sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení použiť prostriedky trestného\nprocesného práva, ktoré zásadne obmedzujú jeho bežnú kvalitu života. A, samozrejme,\nvyvolávajú negatívne dôsledky v intímnej sfére občana.\nOprávnenie generálneho prokurátora v zmysle § 363 Trestného poriadku je\nposledným prostriedkom nápravy neústavného a nezákonného stavu konkrétneho štádia\ntrestného\n\nstíhania.\n\nMá\n\nvýznamné\n\nmiesto\n\nv\n\nštruktúre\n\nnápravných\n\nprostriedkov\n\na ak generálny prokurátor svojou „hrubou nekvalitou“ zlyhá, je neadekvátne tvrdiť,\nže v ďalších štádiách trestného konania môže dôjsť k náprave neústavného stavu. Preto je\njeho postup v konaní podľa § 363 Trestného poriadku preskúmateľný Ústavným súdom.\nRozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ako aj opatrenie generálneho\nprokurátora, sú založené na nevyjasnení si základných právnych otázok, ktoré sú kľúčové\npre posúdenie mojej viny. Ide o „krikľavé“ pochybenie orgánov činných v trestnom konaní\na generálneho prokurátora, porušujúce aj moje Ústavou v čl. 17 ods. 2 garantované právo\nnebyť stíhaný inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.».\n\nIII.\n\n17\n\n6. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon\nneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom\nprimerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo Trestného\nporiadku. V zmysle § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné\nkonanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých strán. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak\nv súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.\n7.\n\nZo\n\nspisov\n\nústavného\n\nsúdu\n\nvedených\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n9989/2016\n\na sp. zn. Rvp 10005/2016 vyplýva, že predmet sťažností sťažovateliek je totožný a smeruje\nproti postupu generálneho prokurátora v konaní podľa § 363 a nasl. Trestného\nporiadku a jeho upovedomeniam č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 z 1. júna 2016\na č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6 z 1. júna 2016, ktorými sa rozhodlo o potvrdení,\nresp. o nezistení\n\ndôvodov\n\nna\n\nzrušenie\n\nuznesenia\n\nšpeciálneho\n\nprokurátora\n\nč. k. VII/1 Gv 74/14/1000-88 zo 17. decembra 2015 týkajúceho sa ich trestného stíhania\npre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku\npodľa § 237 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona. S prihliadnutím na obsah predmetných\nsťažností a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností vrátane\nskutočnosti, že smerujú proti tomu istému odporcovi, a ich trestné stíhanie v celku rozhodol\nústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto\nuznesenia.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\n\n18\n\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n9. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nSkúma\n\npritom\n\ntak\n\nvšeobecné,\n\nako\n\naj\n\nosobitné\n\nnáležitosti\n\nnávrhu\n\n(sťažnosti)\n\npodľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli\nbyť dôvodom na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy\nvo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky\nupozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\n10. Sťažovateľky namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru upovedomeniami\ngenerálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5 z 1. júna 2016 a č. k. XVI/2 Pz\n32/16/1000-6 z 1. júna 2016.\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov\n(I. ÚS 66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). Za iné dôvody zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,\npredovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\n\n19\n\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou\nsťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany\ndotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (vrátane čl. 36 ods. 1 listiny) každý sa môže domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu\n13. V sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 10005/2016 sťažovateľka\nnamietala porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPokiaľ ide o toto namietané porušenie sťažovateľkou označeného práva, ústavný súd\npoukazuje na to, že tento článok sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich o právach\nobčianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá je účastníkom\nkonania pred súdom (III. ÚS 206/06, III. ÚS 2/09, II. ÚS 494/2014), v dôsledku čoho je\nsťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neopodstatnená. Ústavný súd odmieta sťažnosť\nv tejto jej časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n14. Z obidvoch upovedomení generálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5\nz 1. júna 2016 a č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6 z 1. júna 2016 vyplýva, že «Návrhom\nna postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku v podstate namietate, že Vaša klientka\nneporušila ustanovenie § 20 ods. 5 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, pretože\nv slovenskom práve dozorná rada vo všeobecnosti nemá priamy vplyv na procesy\nprebiehajúce v obchodnej spoločnosti. Ide o poradný a kontrolný orgán, ktorý nedisponoval\ntakou právomocou, v zmysle ktorej by schvaľovacím aktom alebo prejavom vôle\n\n20\n\nspočívajúcom\n\nv\n\nuznaní\n\nnejakej\n\nskutočnosti\n\nakýmkoľvek\n\nspôsobom\n\nzaväzoval\n\nPoukazujete na skutočnosť, že dozorná rada zobrala na vedomie návrh zmluvy\no prevádzkovaní VEG a nie samotnú zmluvu, a že dozorná rada nemá povinnosť opatrovať\na spravovať cudzí majetok. Keďže išlo o zložitú problematiku, dozorná rada prezieravo\nuznesením č. 57/16/2006 odporučila vedeniu\n\nvykonať\n\nďalšie ekonomické a právne analýzy. Táto skutočnosť podľa Vášho názoru mala byť\nvyhodnotená v prospech obvinených.\nĎalej poukazujete na princíp „ultima ratio“, ktorý by mal byť použitý v takýchto\nprípadoch. Považujete za neprípustné vyčíslenie škody a poukazujete na absenciu\nobjektívnej aj subjektívnej stránky trestného činu porušovania povinnosti pri správe\ncudzieho majetku. Špeciálny prokurátor pri rozhodovaní o sťažnosti sa s Vašimi námietkami\nžiadnym spôsobom nevysporiadal a rozhodol arbitrárnym spôsobom.\nPreto navrhujete zrušiť napadnuté uznesenia vyšetrovateľa a prokurátora z dôvodu\nporušenia zákona v neprospech Vašej klientky.\nVychádzajúc z obsahu vyšetrovacieho spisu a dozorového spisu prokurátora, ktoré\nsom preskúmal so zreteľom na všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu Vášho návrhu,\nkonštatujem správnosť a zákonnosť uznesenia špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/1 Gv\n74/14/1000-88 zo dňa 17. decembra 2015 v spojení s uznesením vyšetrovateľa PZ sp. zn.\nPPZ-619/NKA-FP-BA-2014 zo dňa 12. augusta 2015 o vznesení obvinenia.\nJe potrebné uviesť, že vyšetrovateľ rozhodol o vznesení obvinenia\nnajmä na základe zadovážených listinných dôkazov, ktoré sú podrobne uvedené\nv odôvodnení jeho uznesenia.\nSkutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov dostatočne odôvodňujú podozrenie, že\nobvinená\n\nsa mala dopustiť skutku kladeného jej za vinu, ako je\n\nuvedený vo výroku uznesenia vyšetrovateľa a týmto konaním mala naplniť zákonné znaky\nobzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa\n§ 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona po objektívnej i subjektívnej stránke.\nZ listinných dôkazov je zrejmé, že riaditeľ štátneho podniku informoval členov\ndozornej rady a poskytol im informácie týkajúce sa\n\n21\n\n.\n\nNa rokovaní dozornej rady (záznam č. 16 zo zasadnutia dozornej rady štátneho\npodniku\n\nzo dňa 8. marca 2006) boli predložené návrhy\n\nDohody o usporiadaní zmluvných vzťahov VEG (ďalej len „Dohoda“) a Zmluvy\no prevádzke VEG (ďalej len „Zmluva“), pričom v oboch dokumentoch je na viacerých\nmiestach explicitne uvedené, že obsahovo sa prelínajú a na seba nadväzujú, že ich účinnosť\nje vzájomne podmienená, návrh Dohody je neoddeliteľnou prílohou návrhu Zmluvy.\nNa základe týchto skutočností obvinená musela mať jednoznačnú vedomosť, že\nriaditeľ\n\npredložil návrhy oboch zmluvných dokumentov\n\nna schválenie dozornej rade s úmyslom ich podpísať v podobe schválenej dozornou radou,\nčo sa aj následne udialo, pričom toto konanie jednoznačne nebolo v súlade so záujmami\npodniku. Spôsobeným následkom v danom prípade bola škoda vyčíslená poškodeným\nsubjektom\n\nv sume 253.402.151 € ako ušlý zisk, nakoľko\n\nv prípade neexistencie Zmluvy by bolo možné odôvodnene očakávať zvýšenie majetku\nštátneho podniku o príjmy z prevádzky VEG.\nV súvislosti s Vašou námietkou, že schvaľovanie (neúplného) návrhu Zmluvy podľa\n§ 21 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom k 8. marcu 2006 nepatrí\ndo pôsobnosti DR, že DR tento materiál iba vzala na vedomie, je potrebné poukázať práve\nna zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom v čase spáchania skutku, kde\nje zakotvené postavenie dozornej rady v štátnom podniku, jej pôsobnosť, oprávnenia\na povinnosti, na základe čoho je možné konštatovať, že pôsobnosť rady ako orgánu podniku\n(spolu s riaditeľom štátneho podniku) je významná, pretože okrem iného má aj dozornú\nprávomoc v tom, že má dohliadať na vedenie a hospodárenie podniku.\nPodľa ustanovenia § 20 ods. 5 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení\nplatnom v čase spáchania skutku predseda a členovia rady vykonávajú svoju pôsobnosť\ns odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku, najmä sú povinní zaobstarať si\na pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,\nzachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie\ntretím osobám by mohlo podniku spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy a pri výkone\nsvojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb\npred záujmami podniku.\n\n22\n\nNemenej dôležité je ustanovenie § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 111/1990 Zb.\no štátnom podniku v znení platnom v čase spáchania skutku, podľa ktorého rada dohliada\nna vedenie a hospodárenie podniku.\nPripustením opačného výkladu by sa negovala úloha dozornej rady.\nK ďalšej Vašej námietke o arbitrárnosti rozhodnutia špeciálneho prokurátora treba\nuviesť, že v návrhu podrobne uvádzate jednotlivé časti odôvodnenia rozhodnutia\nprokurátora, s ktorými vyjadrujete nesúhlas - už z tejto skutočnosti je zrejmé, že\no arbitrárne rozhodnutie nejde.\nDôvodom arbitrárnosti nie je samotná nespokojnosť či nesúhlas dotknutej strany\nkonania s odôvodnením rozhodnutia, ktoré spĺňa všetky náležitosti vyžadované ustanovením\n§ 176 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku.\nV tejto súvislosti poukazujem na platnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. mája 2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23. júna 2004,\nIII. ÚS 36/2010 zo dňa 4. mája 2010 a ďalšie), podľa ktorých nie je nutné, aby na každú\nžalobnú námietku bola daná súdom (per analogiam prokurátorom) podrobná odpoveď,\na rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia\na musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak sa nereaguje\nna zásadnú, relevantnú námietku, tento nedostatok je možné považovať za prejav\narbitrárnosti, o taký prípad však v skúmanej veci nejde.\nMožno teda uzavrieť, že zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver, že bol\nspáchaný trestný čin a že ho mala spáchať konkrétna osoba, pričom v ďalších\npodrobnostiach poukazujem na odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, s ktorými sa\nstotožňujem.\nPodľa ustanovenia § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší\nprávoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v\nkonaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon.\nVzhľadom k tomu, že nebolo zistené také porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo\npostup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, v súlade s ustanovením § 365 ods. 1\nTrestného poriadku Vás upovedomujem, že Vášmu návrhu na zrušenie právoplatného\nrozhodnutia v prípravnom konaní som nevyhovel.».\n\n23\n\n15. Z uznesenia špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 74/14/1000-88 zo 17. decembra\n2015 vyplýva, že «Vyšetrovateľ PZ predmetným sťažnostiam obvinených podľa § 190 ods. 1\nTr. poriadku nevyhovel a podľa § 190 ods. 2 písm. a) Tr. poriadku tieto predložil\nna rozhodnutie prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti\nv prípravnom konaní.\nProkurátor ÚŠP podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/Tr. poriadku preskúmal\nsprávnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu\nnapadnutého uznesenia, pričom nezistil žiadne procesné pochybenia zo strany\nvyšetrovateľa, a preto napadnuté uznesenie považuje za správne a vydané v súlade\nso zákonom.\nV súvislosti s rozhodovaním o týchto sťažnostiach bolo potrebné vychádzať\nz nasledovných ustanovení Trestného poriadku.\nPodľa § 185 ods. 1 Tr. poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.\nPodľa § 185 ods. 2 Tr. poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie\npolicajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.\nPodľa § 186 ods. 1 Tr. poriadku ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť\npodať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenia dala návrh, na ktorý\nju zákon oprávňuje.\nPodľa § 187 Tr. poriadku sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu\nsmeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia.\nPodľa § 189 ods. 1 Tr. poriadku uznesenie možno napadnúť pre nesprávnosť\nniektorého jeho výroku, pre zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo pre porušenie\nustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť\nnesprávnosť niektorého výroku uznesenia.\nPodľa § 189 ods. 2 Tr. poriadku v sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré\nneboli známe v prvostupňovom konaní.\nPreskúmaním podaných sťažností v zmysle uvedených zákonných podmienok bolo\nzistené, že sťažnosti proti napadnutému uzneseniu sú prípustné, boli podané oprávnenou\nosobou, v zákonnej lehote a opierajú sa o zákonné dôvody.\nPostup pri samotnom rozhodovaní o sťažnosti upravuje ustanovenie § 192 ods. 1 Tr.\nporiadku, v zmysle ktorého pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán\n\n24\n\nsprávnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť\na konanie predchádzajúce týmto výrokom uznesenia.\nAplikáciou postupu upraveného uvedeným ustanovením bolo zistené, že podané\nsťažnosti nie sú dôvodné.\nPokiaľ ide o dôvodnosť vznesenia obvinenia, tak tu je potrebné vychádzať\nz ustanovenia § 206 ods. 1 Tr. poriadku, ktorý vymedzuje zákonné podmienky na vznesenie\nobvinenia tak, že ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností,\npo začatí trestného stíhania, dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá\nosoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia.\nPredpokladom postupu podľa uvedeného ustanovenia je teda existencia skutočností\nnasvedčujúcich záveru, že bol spáchaný trestný čin a zároveň aj odôvodňujúci záver, že\ntento trestný čin spáchala určitá osoba.\nV zmysle uvedeného zákonného ustanovenia však nie je vyžadovaný taký stupeň\npreukázania skutočností významných pre posúdenie vecí, ako je tomu napríklad pri podaní\nobžaloby alebo pri rozhodovaní súdu vo veci samej.\nPri vznesení obvinenia k záveru o spáchaní trestného činu stačí vyšší stupeň\npravdepodobnosti, ktorý ale musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami náležíte\nodôvodnený.\nPri hodnotení skutočností odôvodňujúcich vznesenie obvinenia je však potrebné\nvychádzať zo zásady voľného hodnotenia dôkazov upravenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.\nK námietkam jednotlivých obvinených uvedených v ich sťažnostiach k uzneseniu\no vznesení obvinenia zo dňa 12.08.2015 je potrebné uviesť nasledovné.\nPredmetom dokazovania v danom trestnom konaní nie je výhodnosť, či nevýhodnosť\npomeru percentuálnej deľby výnosov pre jeden či druhý zmluvný subjekt, ale okolnosti\npodpisu zmluvy o prevádzke VEG, bez ktorej by akákoľvek deľba výnosov na základe\nzmluvy nevznikla.\nK záväznosti Uznesení vlády SR č. 619/2001 a č. 625/2004 voči orgánom štátneho\npodniku je vo všeobecnosti potrebné uviesť, že uznesenie vlády je forma, v ktorej vláda\nprijíma svoje rozhodnutia. Touto formou uznesenia môže vláda schváliť všetko o čom\nrozhoduje. Uznesenie nemá všeobecnú záväznosť, je to individuálny správny akt, ktorý\n\n25\n\nzaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy (právny záväzok nemôže plynúť\npre fyzickú alebo právnickú osobu mimo sústavy štátnej správy).\nFunkciu zriaďovateľa štátneho podniku\nprostredia SR, ktoré nemôže voči\n\nplní Ministerstvo životného\n\nplniť funkciu orgánu hospodárskeho zriadenia\n\npodľa v čase skutku platnej právnej úpravy. Ministerstvo životného prostredia SR nemôže\npodniku vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti udeľovať príkazy, pokyny alebo usmernenia,\ntýkajúce sa jeho hospodárskej činnosti, pretože tu absentuje zákonný podklad na takýto\npostup. Ak by sme pripustili názor, že do činnosti podniku je možno zasahovať\nekonomickými direktívami zriaďovateľa, bolo by to v zjavnom rozpore napríklad\ns ustanovením § 2 ods. 1, či § 5 ods. 1 zákona o štátnom podniku a štátny podnik by takto\nfungoval v stave obmedzenej suverenity, bez zodpovednosti zákonne ustanovených orgánov\npodniku za jeho hospodárenie.\nPodľa § 20 ods. 5 zákona č. 111/1990 Zb. predseda a členovia rady vykonávajú\nsvoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku, najmä sú\npovinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie, týkajúce sa\npredmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach,\nktorých prezradenie tretím osobám by mohlo podniku spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho\nzáujmy a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy\ntretích osôb pred záujmami podniku.\nPodľa § 20 ods. 6 zákona č. 111/1990 Zb. členovia rady sú oprávnení nahliadať do\nvšetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činností podniku. Kontrolujú správnosť\nvedenia účtovných záznamov a kontrolujú, či sa podnikateľská činnosť podniku uskutočňuje\nv súlade s právnymi predpismi, internými predpismi podniku a pokynmi zakladateľa.\nPodľa § 21 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. Dozorná Rada\na) prerokúva ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku a rozhoduje o rozdelení zisku\na úhrade strát,\nb) schvaľuje návrh na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, v súlade\nso štatútom,\nc) schvaľuje návrhy na financovanie hmotného a nehmotného majetku úverom\nv súlade so štatútom,\n\n26\n\nd) prerokúva základné otázky koncepcie rozvoja podniku a jeho podnikateľskej\nčinnosti,\ne) dohliada na vedenie a hospodárenie podniku,\nf) kontroluje údaje v účtovných knihách, ako aj ďalších dokladoch,\ng) v odôvodnených prípadoch odporúča zakladateľovi odvolať riaditeľa,\nh) vyjadruje sa k rozdeleniu, zlúčeniu, splynutiu a zrušeniu podniku,\nch) podáva zakladateľovi polročnú a ročnú správu o hospodárení podniku,\ni) schvaľuje výber audítora na overenie účtovnej závierky,\nj) schvaľuje poskytnutie úveru, pôžičky, prevod majetku podniku, poskytnutie majetku\npodniku do užívania alebo zabezpečenie záväzku riaditeľovi, prokuristovi alebo inej osobe,\nktorá je oprávnená konať za podnik, a osobám im blízkym za podmienok obvyklých\nv bežnom obchodnom styku.\nPodľa § 21 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb. na prijatie uznesenia rady je potrebná\nnadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov rady.\nUstanovenie § 20 ods. 5 zákona č. 111/1990 ukladá členom dozornej rady vykonávať\nsvoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku, pričom\nzákonodarca uvádza v druhej alinei povinnosti (zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť\nvšetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť\no dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo\npodniku spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú\nuprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami podniku), ktoré sú\niba jednými z definičných znakov pojmu „odborná starostlivosť a v súlade so záujmami\npodniku“. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon o štátnom podniku pojem odborná\nstarostlivosť nedefinuje a nie je možné ani analogicky výkladovo použiť znenie inej právnej\nnormy, je v tomto prípade potrebné využiť všeobecné poznatky právnej vedy, podľa ktorej\nobsahom pojmu odborná starostlivosť sú atribúty odbornosti (profesionalita v zmysle vedieť\na dokázať) a starostlivosti (aktívne konanie). Pri posudzovaní konania z hľadiska odbornej\nstarostlivosti je nevyhnutné mať na zreteli to, ako by sa v danej situácii obvykle zachovala\nosoba v podobnom postavení (teda porovnať toto konanie s pravdepodobným postupom\nrozumného profesionála - odborníka v danej oblasti), aká je ustálená prax v podobných\nprípadoch a podobne.\n\n27\n\nAko je vyjadrené aj v odôvodnení uznesenia podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku zo dňa\n12.08.2015 pojem odborná starostlivosť je potrebné vykladať vždy z objektívneho hľadiska,\nvo vzťahu k objektívnym odborným znalostiam a schopnostiam. Odborná starostlivosť\nvyjadruje povinnosť vynakladať pri zariaďovaní záležitostí okrem svojich subjektívnych\nschopností a znalostí aj objektívne odborné schopnosti. Ak by osoba konala síce starostlivo,\nale neodborne, porušila by svoju právnu povinnosť. Na druhej strane, požiadavka kvality\nvýkonu činnosti s odbornou starostlivosťou sa nevyčerpá len požiadavkou na kvalifikované\nsprávanie. S rovnakým dôrazom treba posudzovať aj hľadisko starostlivosti. Starostlivosť\nvýkonu určitej činnosti znamená vyvarovanie sa zbytočného a nezodpovedného riskovania,\nale rovnako aj prehnanej úzkostlivosti. Orgán koná s odbornou starostlivosťou vtedy,\nak zaobstará všetky dostupné a relevantné informácie k predmetu rozhodnutia,\npri rozhodnutí zhromaždí všetky relevantné informácie a koná v súlade so záujmami\npodniku, úvaha vychádzajúca zo zhodnotenia relevantných informácií musí byť racionálna,\nt. j. založená na dostatočných a relevantných dôvodoch a musí byť spätne preskúmateľná.\nPodľa záznamu č. 16 zo zasadnutia Dozornej rady (ďalej len „DR“) štátneho\npodniku Vodohospodárska výstavba zo dňa 08.03.2006 s programom.\nPrerokovanie a vypracovanie stanoviska Dozornej rady k nasledovným materiálom\na) Dohoda a usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov\no prevádzke\n\nb) Zmluva\n\n.\n\nRiaditeľ\n\npodrobne informoval dozornú radu o obidvoch zmluvných\n\ndokumentoch. Na rokovaní sa zúčastnili\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, ktorí takisto informovali členov DR o predmetných zmluvných dokumentoch\nz hľadiska\n\nprávneho,\n\nekonomického,\n\nobchodného,\n\ndlhovej\n\nslužby,\n\nz\n\nhľadiska\n\nprevádzkovania majetku a ich dopadu na ekonomiku podniku v časovom horizonte 30\nrokov.\nDozornej rade bol predložený materiál „Vybrané ukazovatele“, v ktorom je prehľad\nvýnosov aj nákladov, hospodársky výsledok a prehľad finančných tokov v časovom\nhorizonte 30 rokov. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že prevod majetku v zmysle Dohody\no usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov\n\nje pre podnik ekonomicky\n\nvýhodný a podnik bude mať dostatok finančných prostriedkov na chod podniku a splácanie\núverov a úrokov z nich.\n\n28\n\nPo prerokovaní, diskusii a niektorých úpravách uvedených dvoch zmluvných\ndokumentoch dozorná rada podľa § 21 zákona o štátnom podniku č. 111/1990 Zb.\nv platnom znení, schvaľuje obstaranie Majetku VEG definovaného v návrhu Dohody\no usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov VEG medzi\n\nSE, FNM SR,\n\na MH SR. Majetok VEG predstavuje technologickú časť vodnej elektrárne\nmenovite (vrátane, ale nie vymedzene len na) VEG,\na\n\n,\n\n, čím účastníci dohody rozumejú všetky objekty a s nimi súvisiace\n\npredmety, veci, hmotné a nehmotné práva uvedené v prílohe k tejto dohode. Hodnota\nobstarávaného majetku predstavuje sumu 4 398 661 088,00 Sk bez dane z pridanej hodnoty.\nUznesenie DR s vyššie opísaným obsahom je registrované v zozname uznesení Dozornej\nrady štátneho podniku\n\n, prijaté na zasadnutí dňa\n\n8. marca 2006 ako uznesenie č. 55/16/2006.\nUznesením č. 56/16/2006 dozorná rada berie na vedomie návrh zmluvy o prevádzke\nVEG v predloženom znení. Uznesením č 57/16/2006 dozorná rada odporúča vedeniu\npodniku vykonať k predmetnému obstaraniu majetku a dojednávaniu podmienok jeho\nďalšieho prevádzkovania dostatok právnych a ekonomických analýz, ako aj iných\nodborných konzultácií k technickým a prevádzkovým otázkam za účelom zabezpečenia\ndostatočnej právnej istoty\n\nv uzatváraných zmluvných\n\nvzťahoch a súčasnej, ale aj budúcej ekonomickej a prevádzkovej výhodnosti pre štátny\npodnik.\nUznesením č. 57/16/2006 dozorná rada odporúča vedeniu podniku „vykonať\nk predmetnému\n\nobstaraniu\n\nmajetku\n\na\n\ndojednávaniu\n\npodmienok\n\njeho\n\nďalšieho\n\nprevádzkovania dostatok právnych a ekonomických analýz ako aj iných odborných\nkonzultácií k technickým a prevádzkovým otázkam za účelom zabezpečenia dostatočnej\nprávnej istoty\n\nv uzatváraných zmluvných vzťahoch\n\na súčasnej, ale aj budúcej ekonomickej a prevádzkovej výhodnosti pre štátny podnik.“\nZo záznamu vyplýva, že členovia rady boli podrobne informovaní vo všetkých\noblastiach týkajúcich sa predmetu rokovania DR jednak riaditeľom\n\na aj v zázname\n\nuvedenými pracovníkmi, čiže im musel byť nepochybne známy právny status\na v rámci neho aj skutočnosť, že\n\nnikdy nemali k VEG ani\n\nk jej časti žiadne vlastnícke práva, preto mohli byť v období zaradenia VEG do majetkovej\n\n29\n\npodstaty\n\niba v právnej pozícii nanajvýš dobromyseľného držiteľa Na túto skutočnosť\n\npredstavitelia\n\nopakovane poukazovali na rokovaniach privatizačnej komisie počas\n\nroku 2004, uvedené vyplýva aj z príloh medzirezortných rokovaní za účasti zástupcov\nprivatizačného poradcu, preto logickým a opodstatneným právnym postupom k dlhu\n(záväzku)\n\nvoči\n\nza vyňatie majetku VEG zo\n\nnikdy nie de iure) a jeho následné vloženie do majetku\n\n(do ktorého patril de facto,\nteda k „účtovnej zostatkovej\n\nhodnote“ majetku VEG vo výške 4,3 miliardy SK na základe Dohody o usporiadaní\nmajetkových vzťahov VEG, by bolo uznanie tohto záväzku zo strany\na jeho splatenie či už v celosti alebo v jednotlivých splátkach do jeho zániku\nbez akéhokoľvek ďalšieho plnenia, prípadne postup, podľa ktorého by\n\nprevádzkovali\n\ndo momentu, kedy by zisk z jeho prevádzky dosiahol ekonomický ekvivalent\nrovnajúci sa výške cca. 4,3 mil. SK. Právne a ekonomické súvislosti návrhu Dohody\no usporiadaní zmluvných vzťahov VEG a návrhom Zmluvy o prevádzke VEG museli byť\nobvineným známe, pretože podľa bodu 12.5 Návrhu Zmluvy o prevádzke VEG jej\nneoddeliteľnou súčasťou sú prílohy č. 1 až 11. Podľa zoznamu príloh, v bode 8 je ako\npríloha uvedená Dohoda o usporiadaní majetkových vzťahov k VEG.\nOkrem iného, ako aj z uznesenia č. 57/16/2006 jednoznačne vyplýva, ak by aj\nčlenovia dozornej rady konali v prípade predmetu rokovania zo dňa 08.03.2006 s odbornou\nstarostlivosťou, je nepochybné, že napriek tomu odporúčali vedeniu\n\nvykonať\n\nk obstarávaniu majetku a dojednaniu podmienok jeho ďalšieho prevádzkovania dostatok\nprávnych a ekonomických analýz a za účelom zabezpečenia dostatočnej právnej istoty\nsúčasnej aj budúcej prevádzkovej istoty pre štátny podnik.\nUvedené priamo dôvodne spochybňuje tvrdenia obvinených, že konali s odbornou\nstarostlivosťou pri schvaľovaní návrhu Dohody o usporiadaní Zmluvných vzťahov VEG\ni vzatí na vedomie návrhu Zmluvy o prevádzke VEG, samotní členovia rady zrejme dňa\n08.03.2006 nepovažovali sumu informácií im poskytnutých vedením štátneho podniku\nna zasadnutí dňa 08.03.2006 za vyčerpávajúcu a konečnú, inak by neodporúčali vedeniu\nzaobstarať dostatok právnych a ekonomických analýz k zabezpečeniu právnej istoty\nz predmetných zmluvných vzťahov. Navyše ako aj sama obvinená\nuvádza, medzi zvolaním zasadnutia dozornej rady a jeho konaním uplynuli iba 2 dni, počas\nktorých bolo v prípade členov dozornej rady oboznámiť sa s nepochybne rozsiahlym\n\n30\n\na zložitým právnym a ekonomickým statusom VEG, pričom aj samotná obvinená\nv sťažnosti vyjadruje právnu a ekonomickú komplikovanosť podmienok\nprevodu.\nČlenovia dozornej rady však rozhodne nekonali v súlade so záujmami podniku,\nv zmluve o kúpe akcií zo dňa 17.02.2005, kde je ocenený podiel výnosov z prevádzky VEG\n(35% peňažným ekvivalentom vo výške 210 mil. €) je zrejme, že ak by nebola uzatvorená\nzmluva o prevádzke VEG, privatizačná cena\n\nby sa vzhľadom k hodnote podielu 1 %\n\nvýnosu z prevádzky VEG ocenené sumou 6 mil. €, znížila z približne 840 mil. €\nna 630 mil. €. Ekonomicky a právne opodstatnený postup v prípade usporiadania\nvlastníckych vzťahov k VEG by bol nasledovný:\nby dostali náhradovú pohľadávku vo výške 4,3 miliardy Sk (približne\n82 mil. €) v danom čase za to, ako je uvedené v bode 2.5 Dohody o usporiadaní\nmajetkových vzťahov VEG, že odo dňa zápisu do obchodného registra\n\nresp. jeho\n\nprávny predchodca udržiavali majetok VEG, významne do neho investovali a vynaložili\nvýznamné náklady na jeho údržbu, čím bola de facto uznaná právna situácia, kedy je možno\npovažovať\n\n. za dobromyseľného držiteľa v zmysle § 130 a nasl. Občianskeho\n\nzákonníka (čo vyplýva aj z preambuly dohody, ktorá uvádza právne akty, z ktorých Dohoda\nobsahovo vychádza) majetku VEG v rokoch 1994-2006. Následne v prípade neexistencie\nZmluvy o prevádzke VEG by bola privatizačná cena\n\nnižšia o 210 mil. € ako\n\nustanovuje Zmluva o kúpe akcií zo dňa 17.02.2006.\nZ dôkazov zabezpečených v spisovom materiáli je nepochybné, že samotní\nzamestnanci\nvýnosy\n\npoukazujú, že v prípade neexistencie Zmluvy o prevádzke VEG by boli\n\nrádovo o 1 miliardu Sk ročne vyššie, z interného záznamu 9/6300/2005 zo dňa\n\n06.03.2006 odosielateľa\nDozornej rade\n\n(zamestnanec\n\nv stati „Odporúčanie“ úsek obchodu\n\n) adresovaného\nvyjadruje názor,\n\nže „konečným a najperspektívnejším riešením pre náš podnik je prevziať VEG ako celok\nvrátane obchodu, kde\n\nbude môcť realizovať predaj, stanovovať si obchodnú a cenovú\n\nstratégiu a posilní to konkurencie schopnosť na Slovensku. Zároveň by náš podnik získal\npribližne 1 mil. z výnosov, čo je 30 mld. Sk za 30 rokov.“\nZ výročných správ\n\nje zrejmé, že za roky 2006-2013 získali\n\nz prevádzky\n\nVEG tržby vo výške 317 mil. € (bez odrátania nákladov). Za roky 2015- 2036 vyčíslili aj\n\n31\n\ntržby po odpočítaní nákladov (teda zisk) na sumu 588 mil. €. (cca. 28 mil. € ročne), túto\nsumu žiadajú ako náhradu škody z dôvodu vypovedania Zmluvy o prevádzke VEG dňa\n09.03.2015 v rámci konania pred Medzinárodným rozhodcovským súdom vo Viedni\nod subjektov Fond Národného majetku Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky. Teda kúpna cena 840 mil. € by sa spoločnosti\n\nvrátila počas\n\nzmluvného obdobia 30 rokov len zo samotnej prevádzky VEG, bez ohľadu na rádovo vyššie\nzisky z prevádzky iného majetku v portfóliu\n\n., čím je jednoznačne vyvrátiteľné tvrdenie\n\no výhodnosti daného riešenia pre štátny podnik.\nZ uvedeného vyplýva, že cena zaplatená spoločnosťou\nza celý privatizovaný majetok\n\nSlovenskej republike\n\nsa približne rovná samotnému možnému zisku\n\nz prevádzky VEG za obdobie rokov 2006-2036 alebo inými slovami kúpna cena vo výške\n840 mil. € by sa spoločnosti\n\nvrátila len/iba zo samotnej prevádzky VEG počas\n\n30 rokov bez ohľadu na zisky z iného prevádzkovaného majetku\n\n(jadrové a tepelné\n\nelektrárne a pod.) pričom táto skutočnosť je aj predmetom ďalšieho dokazovania\ndo trestného konania pribratou znaleckou organizáciou.\nVyššie opísané skutočnosti jednoznačne potvrdzujú, že ako členovia dozornej rady\nnekonali na zasadnutí dozornej rady\n\ndňa 08.03.2006 v súlade so záujmami podniku\n\ntak, ako im to ukladá § 20 ods. 5 zákona č. 111/1990 Zbierky o štátnom podniku vo väzbe\nna ustanovenie § 21 písm. d), e) zákona o štátnom podniku.\nZ vyššie uvedeného je zrejmé, že riaditeľ štátneho podniku informoval členov\nDozornej rady a im poskytol aj informácie, ktoré boli obsahom prílohy O (stanovisko\n) na rokovanie v priestoroch MH SR zo dňa 23.11.2004 a títo boli oboznámení\ns právnym statusom a z neho vyplývajúcimi právnymi vzťahmi týkajúcich sa\n.\nJe tiež zrejmé, že v zmysle § 124 ods. 2 Trestného zákona vznikla poškodenému\nsubjektu\n\nškoda, pretože ako je už vyššie vyčíslené v prípade neexistencie Zmluvy\n\no prevádzke VEG by bolo možné odôvodnene očakávať zvýšenie majetku štátneho podniku\no príjmy z prevádzky VEG počas trvania zmluvného vzťahu medzi\npo odpočítaní pohľadávky\n\na\n\nza prevod majetku VEG podľa Dohody o usporiadaní\n\nmajetkových vzťahov aj v dôsledku porušenia ich konaní na zasadnutí dozornej rady\ndňa 08.03.2006, ktoré nebolo v súlade so záujmami podniku tak, ako im to ukladá\n\n32\n\n§ 20 ods. 5 zákona č. 111/1990 Zbierky o štátnom podniku vo väzbe na ustanovenie § 21\npísm. d), e) zákona o štátnom podniku, pričom pre postup podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku\nje absolútne postačujúce vyčíslenie škody poškodeným štátnym podnikom\n\n, pričom\n\npresný výpočet škody je predmetom znaleckého dokazovania v trestnom konaní.\nPodľa § 21 ods. 1 písm. e) Zákona č. 111/1990 dozorná rada dohliada na vedenie\na hospodárenie podniku.\nJe možné akceptovať tvrdenie obvinenej\n\n, že dozorná rada si\n\nuznesením č. 57/16/2006 splnila svoju povinnosť v zmysle § 21 ods. 1 písm. e) zákona\no štátnom podniku, vykonala svoju dozornú a kontrolnú funkciu, ale uznesením\nč. 56/16/2006 ktorým „vzala na vedomie“ návrh Zmluvy o prevádzke VEG, pričom je\nirelevantné jej tvrdenie, že ide iba o návrh, pretože v žiadnom prípade nedošlo k zmene\npodstatných ekonomických a právnych ustanovení v porovnaní so signovanou zmluvou,\n(dokonca sú oba zmluvné dokumenty takmer identické) a obvinená\n\nako sama\n\nuviedla v sťažnosti a ako to aj vyplýva zo záznamu z rokovania rady dňa 08.03.2006, mala\npodrobné informácie o ekonomickom a právnom statuse VEG k rokovaniu Dozornej rady\na nekonala v súlade so záujmami podniku ako jej to vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 5\nzákona o štátnom podniku. Preto, ak by členovia rady dôsledne vykonávali povinnosti im\nvyplývajúce ešte aj z ustanovenia § 21 ods. 1 písm. e) museli by už v uznesení č. 55/16/2006\nneschváliť návrh Dohody o vysporiadaní majetkových vzťahov VEG, vzhľadom na ich\nnepochybnú vedomosť o ustanoveniach Zmluvy o prevádzke VEG a najmä z nej\nvyplývajúcich právach a povinnostiach subjektu\n\nktorého oprávnené záujmy boli\n\npovinní dôsledne hájiť, už pred prijatím všetkých uznesení DR dňa 08.03.2006, čo vyplýva\naj zo samotného záznamu, v ktorom je uvedené, že uznesenia č. 55-57/16/2006 boli prijaté\npo prerokovaní a diskusii. Rovnako z preambuly dohody Návrhu dohody o usporiadaní\nzmluvných vzťahov VEG bod B vyplýva, že „v deň podpisu tejto dohody\n\na\n\nuzatvorili zmluvu o prevádzke VEG (ako je definovaná nižšie), ktorá má vstúpiť do účinnosti\nzároveň s touto dohodou.“\nPo vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré uviedli obvinení vo svojich sťažnostiach,\nmožno prijať záver, že z doposiaľ zadovážených dôkazov z prípravného konania všetky\nnasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie v danej veci sa\ns najväčšou pravdepodobnosťou i s prihliadnutím na zistený stupeň istoty, vyplývajúci\n\n33\n\nz doposiaľ vykonaných dôkazov stal, a že z jeho spáchania sú dôvodne podozriví hore\nuvedení obvinení. Zo zadovážených listinných dôkazov, výsluchov svedkov, možno\njednoznačne konštatovať, že vyšetrovateľ PZ mal dostatok dôkazov na to, aby vo veci\npostupoval podľa § 206 Tr. poriadku.\nNakoľko prokurátor ÚŠP pri preskúmaní celého spisového materiálu v postupe\nvyšetrovateľa PZ pri vydávaní uznesenia o vznesení obvinenia nezistil žiadne pochybenia,\na taktiež nezistil také skutočnosti, ktoré by mali za následok porušenie práv obvinených\nna svoju obhajobu, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nuznesenia.».\n16. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne\nvymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Inými\nslovami, ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04).\n17. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) je teda právo účastníka konania na také\nodôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tejto ochrany (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06, I. ÚS 110/07, III. ÚS 2/09 a iné).\n18. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\n\n34\n\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\n19. Po oboznámení sa s obsahom upovedomení generálnej prokuratúry č. k. XVI/2\nPz 32/16/1000-5 z 1. júna 2016 a č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6 z 1. júna 2016 ústavný súd\nkonštatuje, že generálny prokurátor konal v medziach svojej právomoci a v súlade\npredovšetkým s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona, ktoré\ninterpretoval a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne\nakceptovateľné. Jeho postup bol v súlade so zákonom a ústavne konformný, po preskúmaní\nktorého ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľkami namietaným porušením\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1\nlistiny), čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre jej zjavnú neopodstatnenosť. Inými slovami, generálny prokurátor vzal na vedomie\npodstatu argumentov sťažovateliek vyjadrených v návrhu na postup podľa § 363 a nasl.\nTrestného poriadku, pričom zároveň predstavil svoje argumenty, ktoré ho viedli k záveru\no ich trestnoprávnej zodpovednosti vychádzajúc pri tom zo znenia príslušných ustanovení\nzákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení účinnom v rozhodnom čase a pôsobnosti\nsťažovateliek ako členiek dozornej rady štátneho podniku\n\n,\n\n, ktoré je potrebné vnímať v spojitosti s uznesením špeciálneho\nprokurátora č. k. VII/1 Gv 74/14/1000-88 zo 17. decembra 2015. Závery, ku ktorým\ngenerálny prokurátor dospel, sa ústavnému súdu nejavia ako svojvoľné a v štádiu\nprípravného konania neudržateľné, v dôsledku čoho ich teda nemožno považovať\nza arbitrárne. V tejto súvislosti ústavný súd akcentuje, že mu neprináleží vyjadrovať sa\nk právnej podstate skutočností, na podklade ktorých bola vyvodená trestnoprávna\nzodpovednosť sťažovateliek, ani hodnotiť a „vážiť“ jednotlivé argumenty s cieľom skúmať\nich primeranosť/dôvodnosť, resp. to, či sú/nie sú postačujúce k záveru o trestnoprávnej\nzodpovednosti. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti\nje skúmať iba ústavne kautely postupu orgánov verejnej moci a z nich plynúce závery\nvyjadrené v jednotlivých individuálnych právnych aktoch z toho pohľadu, či neprekračujú\n\n35\n\nrámec ich ústavnej udržateľnosti v konfrontácii so skutkovými a právnymi okolnosťami tejktorej veci. Inými slovami, úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného\nrozhodnutia všeobecného súdu alebo iného orgánu verejnej moci z hľadiska formálnych\npožiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z\ntýchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale posúdenie jeho ústavnej\nakceptovateľnosti a udržateľnosti. V naznačených súvislostiach je potrebné z hľadiska\nústavnoprávnej udržateľnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní poukázať aj\nna to, že odkladanie, resp. posúvanie vznesenia obvinenia na neskorší čas, hoci už sú pre\ntakýto postup splnené podmienky, je porušením ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného\nporiadku a podstatnou chybou prípravného konania, eventuálne aj podstatnou chybou\ncelého konania, ktoré predchádza rozsudku [§ 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, Zo\nsúdnej praxe 4/2006, č. 60].\n20. V širšom ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda\nsúdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie\nje v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež\npoukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X.\nv. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia\njudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“) (napríklad v prípade\nDelcourt, resp. Monnel a Morris)] pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing)\nv žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým\nspôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho\nprípadu (I. ÚS 26/2014). Taktiež nie je možné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj podľa čl. 36 ods. 1 listiny) stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd, ako aj ktorýkoľvek iný orgán verejnej moci\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09). Ústavný súd teda uzatvára,\nže generálny prokurátor vo svojich upovedomeniach č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-5\nz 1. júna 2016 a č. k. XVI/2 Pz 32/16/1000-6 z 1. júna 2016 (v spojitosti s uznesením\nšpeciálneho prokurátora č. k. VII/1 Gv 74/14/1000-88 zo 17. decembra 2015) s dostatočnou\n\n36\n\njasnosťou vyjadril dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutia (Hadjianastassiou\nv. Grécko), pričom ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998) a túto povinnosť si generálny prokurátor\npodľa názoru ústavného súdu v dostatočnej miere zastal.\n21. V závere ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva,\nže súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne aj\npodľa čl. 36 ods. 1 listiny) je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv\npríslušné orgány prokuratúry, a to aj postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku,\npričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom\nustanoveným postupom sa takýmto podnetom/návrhom zaoberať a o jeho vybavení\ndotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby\npríslušné orgány prokuratúry jej podnetu/návrhu vyhoveli (I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03\na III. ÚS 133/06).\n22. Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že už v obdobných prípadoch opakovane\nzdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa\nv rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd\nmôžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé\npochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať\npochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré\nneboli odstránené v jeho priebehu (III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05,\nIV. ÚS 197/08, I. ÚS 314/09). Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou\nako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej\nprávomoci\n\nochranu\n\nzákladných\n\npráv\n\na slobôd\n\nvrátane\n\nrešpektovania\n\nzáväzkov\n\nvyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nTúto povinnosť majú napr. všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti\n(napr. III. ÚS 79/02), prípadne iné orgány verejnej moci na to určené, vrátane prokuratúry.\n\n37\n\n23. Osobitne je potrebné uviesť, že vznesenie obvinenia je dôležitým procesným\núkonom, pretože týmto úkonom sa proti určitej osobe začína trestné stíhanie za konkrétny\nskutok, ktorý je trestným činom, a súčasne sa určuje aj jej procesné postavenie v trestnom\nkonaní ako obvineného. Pre vznesenie obvinenia je preto potrebné, aby sa odôvodnil záver,\nže trestný čin spáchala určitá osoba, pričom k takémuto záveru o spáchaní trestného činu\nurčitou osobou stačí tzv. vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý musí byť konkrétne\nzistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Nie je však potrebné, aby trestná činnosť\nbola spoľahlivo preukázaná, ako to je v prípade obžaloby. Otázka dôvodnosti vznesenia\nobvinenia je predmetom celého trestného konania a ústavnému súdu v tejto súvislosti\nprináleží zaoberať sa otázkou ochrany základných práv a slobôd zásadne až po jeho\nskončení (s výnimkou niektorých špecifických situácií, napríklad ak súčasne došlo k zásahu\ndo osobnej slobody sťažovateľa), teda po vyčerpaní všetkých procesných prostriedkov,\nktoré obvinenému, resp. obžalovanému Trestný poriadok poskytuje.\n24. Ústavný súd teda v okolnostiach danej veci konštatuje, že trestná vec\nsťažovateliek sa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala v tzv. prípravnom\nkonaní, keď o dôvodnosti, a teda zákonnosti a ústavnosti ich trestného stíhania meritórne\nzatiaľ všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná právna\núprava trestného konania umožňuje sťažovateľkám ako obvineným a prípadne aj v ďalšom\nštádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovaným právne\núčinným spôsobom namietať porušenie základných práv a slobôd garantovaných ústavou\nvrátane nimi označeného práva na inú právnu ochranu, k porušeniu ktorého malo dôjsť aj\nv dôsledku postupu generálneho prokurátora v predmetnej trestnej veci. Procesné záruky\nzabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov\n(prípadne ochranu pred jej porušením) pritom vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie)\ntretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora), ako aj III. časti (súdne konanie) druhej\nhlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie\na konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.\n25. Ústavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú teda vybudované\npredovšetkým na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť\n\n38\n\nnemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami\nvyplývajúcimi z príslušných procesných noriem, akou Trestný poriadok nepochybne je.\nNavyše je nutné skonštatovať, že aj samotné vyšetrovanie v predmetnej trestnej veci nie je\nskončené (v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, pozn.) a postavenie sťažovateliek ako\nstrany trestného konania im už v rámci prípravného konania dáva postavenie a tomu\nkorešpondujúcu plnú potenciu aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných\nokolností a skutočností im za vinu kladených.\n26. Zhodne s predostretou názorovou líniou ústavného súdu postupuje aj Ústavný súd\nČeskej republiky, čoho dôkazom je aj jedno z jeho ostatných uznesení č. k. I. ÚS 2149/2016\nzo 16. augusta 2016:\n„6. Ústavní soud v prvé řadě připomíná, že jak ve své judikatuře opakovaně\nzdůrazňuje, při svém rozhodování vychází ze zásady subsidiarity řízení o ústavní stížnosti,\njež je třeba vnímat jako řízení mimořádné. Ústavní soud uplatňuje zásadu zdrženlivosti\na minimalizace zásahů do rozhodovací činnosti jiných orgánů veřejné moci především tam,\nkde dosud nebylo meritorně rozhodnuto. Tak i zasahování do rozhodování orgánů činných\nv trestním řízení ve fázi přípravného řízení Ústavní soud považuje, s výjimkou situací zcela\nmimořádných\n\n(např.\n\npokud\n\nje\n\nsoučasně\n\ndotčena\n\nosobní\n\nsvoboda\n\njednotlivce),\n\nza nepřípustné, případně nežádoucí [srov. nález sp. zn. III. ÚS 62/95 ze dne 30. 11. 1995\n(N 78/4 SbNU 243) či usnesení sp. zn. IV. ÚS 316/99 ze dne 6. 9. 1999, sp. zn. I. ÚS 486/01\nze dne 11. 12. 2001, sp. zn. IV. ÚS 213/03 ze dne 21. 11. 2003, sp. zn. IV. ÚS 262/03 ze dne\n30. 6. 2003 a další]. Kasační intervence tak má své místo pouze v případech zjevného\nporušení kogentních ustanovení podústavního práva, kdy se postup orgánů činných\nv trestním řízení zcela vymyká ústavnímu, resp. zákonnému procesněprávnímu rámci, a jím\nzaložené vady, případně jejich důsledky, nelze v soustavě orgánů činných v trestním řízení,\nzejména obecných soudů, již nikterak odstranit (srov. kupř. usnesení sp. zn. III. ÚS 674/05\nze dne 25. 1. 2006). Jinak řečeno, svůj zásah shledává Ústavní soud důvodným toliko\nv situaci materiálního (obsahového) a na první pohled zřejmého odepření spravedlnosti\n(denegatio iustitiae).\n8. Pokud jde konkrétně o usnesení, kterým se podle § 160 odst. 1 trestního řádu\nrozhoduje o zahájení trestního stíhání, Ústavní soud ve své judikatuře opakovaně\nkonstatoval, že toto usnesení je úkonem se závažnými důsledky pro osobu obviněného\n\n39\n\na k jeho vydání smí dojít jedině v zákonných mezích (čl. 2 odst. 3 Ústavy České republiky,\nčl. 2 odst. 2 Listiny). Nicméně toto rozhodnutí má ve své podstatě toliko předběžný\ncharakter a jeho smyslem ve vztahu k obviněnému je oznámení, že je stíhán pro určitý\nskutek, což je podmínkou dalších procesních úkonů v trestním řízení [usnesení sp. zn.\nII. ÚS 1465/13 ze dne 6. 6. 2013 či usnesení sp. zn. III. ÚS 693/06 ze dne 7. 12. 2006\n(U 14/43 SbNU 655)]. Zdrženlivost v zásazích proti usnesení o zahájení trestního stíhání\nÚstavní soud prolomil jen za naprosto mimořádných okolností, pro něž je charakteristická\nexistence zjevné libovůle v rozhodování. I tehdy však Ústavní soud setrval na stanovisku, že\nmu nepřísluší jakkoli přezkoumávat rozhodnutí o zahájení trestního stíhání po věcné\nstránce, neboť to náleží do pravomoci orgánů činných v trestním řízení. Důvodnost obvinění\na zákonnost trestního stíhání je totiž předmětem celého trestního řízení, a proto je\npříslušnými orgány z úřední povinnosti zkoumána po celou dobu trestního řízení. Ústavní\nsoud je v této souvislosti povolán zabývat se otázkou ochrany základních práv a svobod\nzásadně až po jeho ukončení, po vyčerpání všech procesních prostředků k ochraně práv\npodle trestního řádu.\n10. Pokud jde o stížnostní námitku nedůvodnosti a neopodstatněnosti trestního\nstíhání, Ústavní soud konstatuje, že na počátku trestního stíhání není možné z logiky věci\ndosáhnout naprosté jistoty o spáchání trestného činu; k zahájení trestního stíhání tedy\npostačí vyšší stupeň pravděpodobnosti nasvědčující tomu, že obviněný spáchal skutek\nzpůsobem popsaným ve skutkové větě usnesení o zahájení trestního stíhání. Odtud se pak\nodvíjí také adekvátní úroveň obsahové preciznosti jednotlivých náležitostí rozhodnutí.\nPři rozhodování o zahájení trestního stíhání, s ohledem na důkazní situaci, není možno\npožadovat po orgánech činných v trestním řízení, aby v usnesení o zahájení trestního\nstíhání byl obsažen zcela vyčerpávající popis. Trestná činnost nemusí být v tomto stadiu\nspolehlivě prokázána a posléze ve skutkové větě popsána natolik spolehlivě, jako je tomu\nnapříklad u obžaloby (srov. např. usnesení sp. zn. III. ÚS 2652/14 ze dne 16. 6. 2015 či\nusnesení sp. zn. IV. ÚS 1986/15 ze dne 22. 9. 2015). Z hlediska ústavních garancí\nzákladních práv je podstatná především identifikace skutku tak, aby nemohl být zaměněn s\njiným (§ 160 odst. 1 věta druhá trestního řádu), tedy aby byl obviněný co nejpřesněji\nseznámen s tím, co je mu kladeno za vinu. Ústavněprávní roviny přitom nedosahuje spor o\n\n40\n\nvětší či menší míru úplnosti popisu skutku, resp. výstižnosti jeho určení, stejně jako\nopodstatněnosti závěru o důvodnosti trestního stíhání.“\n27. Naostatok z uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 494/2014-16 z 22. augusta\n2014 dokonca vyplýva, že:\n„Navyše, využitie mimoriadneho kasačného oprávnenia generálneho prokurátora\nvo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia sa javí ústavnému súdu ako otázne. Ústavný\nsúd rešpektuje právomoc generálneho prokurátora interpretovať § 363 a nasl. Trestného\nporiadku, zo znenia ktorého výslovne nevyplýva, proti ktorým rozhodnutiam ho možno\npoužiť. Z poslednej vety § 363 ods. 1 však vyplýva, že je určený na nápravu nezákonnosti\nmeritórnych rozhodnutí, ktorými sa rozhodovalo „vo veci“, a teda ide o rozhodnutia\nkonečné, ktorých nápravu už nemožno zabezpečiť inými prostriedkami. Takýto výklad\nvyplýva aj z dôvodovej správy k § 363 Trestnému poriadku, v ktorej sa uvádza: „... treba\numožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní\nprokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne\nzastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom\nkonaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor.“ Uznesenie o vznesení obvinenia\nje rozhodnutím, ktorým sa začína trestné konanie proti určitej osobe, nie je to rozhodnutie\nvo veci samej.\nV tejto súvislosti možno tiež uviesť podobnú právnu úpravu v Českej republike,\npodľa ktorej v § 174a Trestního řádu (zákon č. 141/1961 Sb. v znení neskorších predpisov)\nmôže najvyšší štátny zástupca zrušiť nezákonné uznesenie nižšieho štátneho zástupcu\no zastavení trestného stíhania a o postúpení veci.\n28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať\nopodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateliek na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je\nviazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n41\n\nV Košiciach 7. decembra 2016\n\n42", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "generálny prokurátor", "obvinenie, obvinený-vznesenie obvinenia", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c7e2f6fa-5355-4701-ae5b-94e64d583436", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.352.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 352/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/2016 z 1. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-01", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.352.2016.1"}, {"guid": "ussr:c4ab5a47-d488-4804-9f02-e31c1ff13a65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.384.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 384/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 384/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.384.2015.1"}, {"guid": "ussr:110eaa48-c9d0-4e38-85b0-942e847d55a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2014 z 22. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-22", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:110eaa48-c9d0-4e38-85b0-942e847d55a6"}, {"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:5e425ad9-c4e7-4e09-954b-e50fdf1f53a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 314/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e425ad9-c4e7-4e09-954b-e50fdf1f53a3"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/09 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0b48fa8-0c0a-4207-ab5e-dfb34de4f770"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 197/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 197/08 z 17. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-17", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e64a1b26-5466-49dc-84d8-569342081fb7"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:93008638-21fe-4be9-97ff-49e5e714261c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/07 z 12. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-12", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:93008638-21fe-4be9-97ff-49e5e714261c"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 448, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:71d28b00-6977-4886-b829-d5fb0baba326"}, {"guid": "ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 400, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75e7b221-1f23-4665-8123-b2dac7a630a1"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/04 z 23. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-23", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec93b933-7f09-4d96-abc9-eb5dcceaec3d"}, {"guid": "ussr:187d9fe6-1e00-4217-99fb-dfc3eb2bcca6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/03 z 19. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-19", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:187d9fe6-1e00-4217-99fb-dfc3eb2bcca6"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 480, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c6105df-de89-481a-b436-7669fb034459"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8989b7d2-3c91-43d6-a1a2-5242487f42c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.523.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 523/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 523/2026 z 16. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.523.2026.1"}, {"guid": "ussr:643f98b6-ea7e-4eee-9cdc-024b697c4229", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.398.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.398.2026.1"}, {"guid": "ussr:6a803214-f835-4863-9755-34298b10e9e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.315.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2026 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.315.2026.1"}, {"guid": "ussr:677853fb-8aaa-48a9-ae56-12f06b2f41cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.291.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 291/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 291/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.291.2026.1"}, {"guid": "ussr:415f09c6-1da0-43f7-85a0-151175c0ad01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.70.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.70.2026.1"}, {"guid": "ussr:9340801b-5e93-409c-bf5a-504d7f924212", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.59.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.59.2026.1"}, {"guid": "ussr:dc852c98-5679-479f-a83c-5e2f753dd616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.58.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.58.2026.1"}, {"guid": "ussr:e16827ed-7c9f-4d0d-acad-f69d5174b028", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.626.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 626/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 626/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.626.2025.1"}, {"guid": "ussr:7d8e3e98-af22-4b8a-9dfb-a76e7a0e7fa8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.658.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 658/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 658/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.658.2025.1"}, {"guid": "ussr:cae9d32a-3c02-4599-8d7e-faa92a6a938c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.594.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 594/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 594/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.594.2025.1"}, {"guid": "ussr:fdd6543e-2cfa-4b48-844f-b1521e7665c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.593.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 593/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 593/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.593.2025.1"}, {"guid": "ussr:997e4fc3-85ab-4160-a1d5-bccdc40a0639", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.585.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 585/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 585/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.585.2025.1"}, {"guid": "ussr:a2e2c094-6e2e-4b8a-87b7-ae17f9465d51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.597.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 597/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 597/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.597.2025.1"}, {"guid": "ussr:2a59c655-afeb-4eff-8553-37f6a3967104", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.588.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 588/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 588/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.588.2025.1"}, {"guid": "ussr:bfeabfa7-fb86-49b8-89b9-76c1f42c390b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.186.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 186/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 186/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.186.2025.1"}, {"guid": "ussr:29206191-0580-4888-850d-aacbedb34214", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.225.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 225/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/2025 z 27. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.225.2025.1"}, {"guid": "ussr:33d43915-1934-475a-bfd7-fa4e9d96f889", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.26.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2025 z 16. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.26.2025.1"}, {"guid": "ussr:cbf4c40d-62fb-404e-8402-83e0eff29e7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.726.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 726/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 726/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.726.2024.1"}, {"guid": "ussr:6377cfd4-e802-4356-abd5-e092b3e70f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.515.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 515/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 515/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.515.2024.1"}, {"guid": "ussr:726dc0b1-b983-45f2-939e-9ca8b9a7b5ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.415.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 415/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 415/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.415.2024.1"}, {"guid": "ussr:0e30afb9-7145-4392-9635-f7a215a8ca65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.151.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 151/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 151/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.151.2024.1"}, {"guid": "ussr:754b7586-a262-491b-a413-dff19dfef7d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.178.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 178/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 178/2024 z 19. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.178.2024.1"}, {"guid": "ussr:c6a47281-a91c-4442-84bb-197b3bd65cba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.53.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 53/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/2024 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.53.2024.1"}, {"guid": "ussr:ab8108a3-31a4-45ec-8efd-7804106bbe98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.38.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2024 z 18. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.38.2024.1"}, {"guid": "ussr:6c65123e-5a1d-4d65-b0e4-8509c001a5f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.626.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 626/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 626/2022 z 30. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.626.2022.1"}, {"guid": "ussr:3ec156b7-6972-4de4-a5b1-1506a1d24bcc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.640.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 640/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.640.2022.1"}, {"guid": "ussr:d09cb4e9-c4e9-441d-89ae-b46b4e61c1c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.541.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.541.2022.1"}, {"guid": "ussr:8cff8c62-05b2-42dd-8ed1-b9286f316684", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.611.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2022 z 3. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.611.2022.1"}, {"guid": "ussr:a03b9ef9-9c4e-4a72-ba10-9fe57d4289dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.531.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 531/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 531/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.531.2022.1"}, {"guid": "ussr:71d0e5ba-ffac-471a-857c-6c3e2b071134", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.558.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 558/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 558/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.558.2022.1"}]}