{"guid": "ussr:93af9ccd-25c2-44e2-8df0-b8af9b7bca13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.82.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 82/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 82/2017 z 8. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 82/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.82.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/93af9ccd-25c2-44e2-8df0-b8af9b7bca13", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.82.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.82.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.82.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 82/2017-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti BCI, a. s., Mydlárska 8718/7A,\nŽilina, zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Karkóom, Sad na Studničkách 1029/32,\nŽilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Žiline sp. zn. 8 CoD 11/2014 z 30. decembra 2014, ako aj uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 343/2015 z 10. decembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti BCI, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca\n2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti BCI, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“,\nv citáciách aj „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\n\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 8 CoD 11/2014 z 30. decembra 2014, ako aj uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 343/2015\nz 10. decembra 2015.\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola v konaní vedenom\nna Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 15 U 2/2014 vo veci súdnej\núschovy sumy 2 160 712,65 € zloženej obcou Závod za účelom splnenia záväzku\núčastníčkou konania v právnom postavení príjemkyne v 1. rade.\nPo tom, ako okresný súd uznesením č. k. 15 U 2/2014-205 z 19. júna 2014 žiadosť\npríjemkyne v 1. rade o vydanie predmetu úschovy a žiadosti príjemkýň v 2. až 4. rade\no vydanie častí predmetu úschovy štyrmi samostatnými výrokmi zamietol, krajský súd\nna základe odvolania podaného príjemkyňami v 1. a 2. rade uznesením sp. zn.\n8 CoD 11/2014 z 30. decembra 2014 uznesenie okresného súdu č. k. 15 U 2/2014-205\nz 19. júna 2014 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nNásledne najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 343/2015 z 10. decembra 2015 dovolanie\npodané sťažovateľkou (príjemkyňou v 1. rade) odmietol a účastníkom náhradu trov\ndovolacieho konania nepriznal.\n3. Ako ďalej s poukazom na rozhodovaciu prax ústavného súdu sťažovateľka udáva,\n„... odvolací súd, a v nadväznosti na jeho rozhodnutie aj súd dovolací, ignorovali...\nzákladné procesné zásady a princípy, nakoľko odvolací súd v rámci odvolacieho konania\nzrušil aj tie výroky prvostupňového rozhodnutia, voči ktorým odvolanie podané nebolo,\ns čím sa v celom rozsahu stotožnil aj súd dovolací. Týmto hrubo procesne nesúladným\npostupom preto došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu garantovanú čl. 46\nods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...\nZ hľadiska samotného charakteru konania o vydanie predmetu úschovy by chcel\nsťažovateľ poukázať na to, že sa jedná o nesporové konanie, v ktorom súd neskúma\nhmotnoprávne vzťahy účastníkov, ale iba ich procesné oprávnenia vo vzťahu k vydaniu\nalebo nevydaniu predmetu úschovy.\n\n2\n\nĎalej by chcel sťažovateľ poukázať na to, že vzhľadom na charakter konania\no vydanie predmetu úschovy existuje v zmysle § 91 ods. 1 OSP medzi príjemcami 1/ až 4/\nlen samostatné procesné spoločenstvo. Dôsledkom takéhoto samostatného procesného\nspoločenstva je to, že procesné následky jednotlivých výrokov prvostupňového rozhodnutia,\nktorými boli zamietnuté všetky štyri žiadosti o vydanie predmetu úschovy, boli nepochybne\npre každého jedného účastníka samostatné. Prvostupňové rozhodnutie bolo preto\nrozhodnutím, ktoré sa dotýkalo niekoľkých procesne samostatných účastníkov, ktorí\nv konaní konajú sami za seba...\nV predmetnej veci však odvolací súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa a príjemcu 2/\nspôsobom, že zrušil všetky štyri samostatné výroky prvostupňového rozhodnutia a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to aj napriek skutočnosti, že voči výrokom\nč. III a č. IV prvostupňového rozhodnutia odvolanie podané nebolo. Postup odvolacieho\nsúdu (s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil aj súd dovolací) preto považuje sťažovateľ\nza postup, ktorý bol v rozpore s elementárnymi procesnými zásadami odvolacieho\nkonania...\nVzhľadom na všetko vyššie uvedené sťažovateľ poukazuje na to, že z hľadiska\nprocesného postavenia príjemcov v rade 1/ až 4/ bol každý z príjemcov oprávnený podať\nodvolanie len voči tomu výroku, ktorý sa ho negatívne dotýkal, t. j. voči výroku, ktorým\nkonajúci súd rozhodol, že mu nebude predmet súdnej úschovy vydaný. Nakoľko sa jedná\no vzájomnú\n\nnezávislosť\n\n(nepodmienenosť)\n\njednotlivých\n\nvýrokov\n\nprvostupňového\n\nrozhodnutia a nakoľko medzi jednotlivými účastníkmi konania o vydanie predmetu úschovy\nnevyplýva zo žiadneho právneho predpisu určitý spôsob vyrovnania, odvolací súd zrušením\nvšetkých výrokov prvostupňového rozhodnutia konal v rozpore so základnými procesnými\nzásadami odvolacieho konania, pretože zrušil aj výroky, voči ktorým odvolanie podané\nnebolo, pričom s takýmto postupom sa v celom rozsahu stotožnil aj súd dovolací.\nSťažovateľ preto zastáva názor, že Krajský súd v Žiline predmetnú vec nesprávne\nprávne vyhodnotil, postupoval v hrubom rozpore so základnými procesnými zásadami\na princípmi odvolacieho konania a zákonné ustanovenia vykladal svojvoľne, s čím sa\nv celom rozsahu stotožnil aj Najvyšší súd SR. Závery a postupy konajúcich súdov sú\nso zreteľom na v konaní zistený skutkový stav zjavne neodôvodnené a arbitrárne\n\n3\n\na z hľadiska ústavnosti neudržateľné, čo v konečnom dôsledku svedčí o porušení\noznačených základných práv a slobôd sťažovateľa.“.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:\n„I. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 30.12.2014, č. k. 8CoD/11/2014-311 a Uznesením\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2015, č. k. 3Cdo 343/2015-377 porušené bolo.\nII. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa\n30.12.2014, č. k. 8CoD/11/2014-311 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2015,\nč. k. 3 Cdo 343/2015-377 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\nIII. Krajský súd v Žiline a Najvyšší súd SR sú povinní zaplatiť sťažovateľovi spoločne\na nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia na účet advokáta Mgr. Richarda Karkó,\nvedený v\n\ndo 2\n\nmesiacov od právoplatnosti vydaného rozhodnutia.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n4\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9. Ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné v kontexte podanej ústavnej\nsťažnosti poukázať na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach, ktoré\npatria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou alebo mimoriadnou opravnou\ninštitúciou. Ústavný súd preto v súlade so svojou doterajšou judikatúrou uvádza, že nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nnimi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\n\n5\n\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne I. ÚS 20/03,\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 80/05, III. ÚS 122/2010).\n10. Ústavný súd argumentáciu tak krajského súdu v uznesení sp. zn. 8 CoD 11/2014\nz 30. decembra 2014, ako aj najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 3 Cdo 343/2015\nz 10. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) nepovažuje za arbitrárnu či zjavne\nneodôvodnenú a vo svetle všetkých konkrétnych skutočností, na ktoré sťažovateľka\nv sťažnosti poukazuje, sa táto argumentácia ústavnému súdu nejaví ani ako ústavne\nneudržateľná.\n11. Sťažovateľka napadnutému rozhodnutiu krajského súdu vyčíta najmä nesprávne\nprávne posúdenie veci, dôsledkom ktorého bolo zrušenie všetkých štyroch samostatných\nvýrokov odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia i napriek skutočnosti, že\nopravný prostriedok prijímateľkami v 3. a 4. rade podaný nebol. Najvyššiemu súdu\nsťažovateľka vytýka neakceptovanie jej dovolacej argumentácie a stotožnenie sa\ns postupom krajského súdu v celom rozsahu.\n12. Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sp. zn.\n8 CoD 11/2014 z 30. decembra 2014 uviedol:\n«Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu nemal preukázanú skutočnosť, že\nby okresný súd pred vydaním napadnutého uznesenia zisťoval stanoviská príjemcov, resp.\ntých, ktorí si uplatňujú právo na vydanie predmetu úschovy, či súhlasia alebo nesúhlasia\ns vydaním predmetu úschovy. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia sa nedá vyvodiť ani\nto, či okresný súd pred vydaním napadnutého uznesenia vôbec riešil otázku, kto má\nv predmetnom konaní postavenie príjemcu a kto postavenie niekoho iného (než príjemcu),\nktorý si uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy. Z celého kontextu ust. § 185d\nv spojení s ust. § 185e O. s. p. možno podľa odvolacieho súdu vyvodiť, že súd v štádiu\nkonania o vydaní predmetu úschovy a pred rozhodnutím o žiadostiach na vydanie predmetu\n\n6\n\núschovy zisťuje stanovisko (súhlas či nesúhlas) všetkých tých, ktorých súhlas je na vydanie\npredmetu úschovy potrebný, čo zároveň predpokladá i doručenie žiadostí o vydanie\npredmetu úschovy ostatným účastníkom konania. Okresný súd tak v predmetnej veci\nnepostupoval, nakoľko žiadosti obchodných spoločností, označených v predmetnom konaní\nako príjemcovia v rade 1/ až 4/ jednotlivým účastníkom nedoručoval a ani nezisťoval ich\nstanoviská (súhlas, resp. nesúhlas) s vydaním predmetu úschovy.\nOdvolací súd vo vzťahu k právnym argumentom odvolateľov poznamenáva, že\nzaujímať k nim právne stanoviská je zo strany odvolacieho súdu predčasné, nakoľko tieto\nargumenty sa týkajú otázok, ktoré prvostupňový súd v konaní o vydaní predmetu úschovy\nneriešil, hoci ich riešiť mal. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcich častiach tohto\nodôvodnenia, okresný súd v štádiu pred vydaním napadnutého uznesenia neriešil\n(z odôvodnenia napadnutého uznesenia to aspoň nevyplýva) otázky nastolené odvolateľmi,\nnajmä či príjemcami v zmysle ust. § 185b O. s. p. sú v danej veci všetky štyri obchodné\nspoločnosti uplatňujúce si nárok na vydanie predmetu úschovy alebo len niektorá z nich\na ostatné sú „niekým iným než príjemcom uplatňujúcim si právo na vydanie predmetu\núschovy“, resp. „niekým iným, koho súhlas je potrebný“. Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia nemožno vyvodiť ani to, či okresný súd riešil i otázku (tiež nastolenú\nodvolateľmi), či v danom prípade išlo o zloženie do úschovy pre spornosť práva alebo či\nplnenie zložiteľa bolo zložené do súdnej úschovy pre neznámeho veriteľa. Aj od ustálenia\nodpovede na túto skutočnosť bude závisieť ďalší postup okresného súdu v tom smere, či\nna vydanie predmetu úschovy je potrebné zadovážiť súhlasné, resp. nesúhlasné stanovisko\núčastníkov konania, prípadne i zložiteľa. Okresný súd v tomto smere v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia uviedol len to, že zložiteľ podal návrh na prijatie finančných\nprostriedkov do súdnej úschovy z dôvodu, že mal dôvodné pochybnosti o tom, ktorému\nz príjemcov v rade 1/ až 4/ má plniť, ktorá pochybnosť u neho vznikla v súvislosti\nso zmluvami o postúpení pohľadávok, ktorých platnosť spochybnil príjemca v rade 1/.\nS odôvodnením napadnutého uznesenia možno súhlasiť len potiaľ, pokiaľ okresný súd v\nňom uviedol, že súd v rámci konania o vydanie predmetu úschovy nerieši sporné otázky\núčastníkov, najmä otázku platnosti či neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávky».\n\n7\n\n13. V nadväznosti na nosnú sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky (bod 11) krajský\nsúd nad rámec uvedeného (bod 12) konštatoval, že „... uznesenie okresného súdu zrušil\nv celom rozsahu (i keď obchodné spoločnosti označené ako príjemcovia v rade 3/, 4/\nodvolanie nepodali), nakoľko všetky výroky vychádzajú z rovnakého skutkového základu,\nnavzájom súvisia a všetky trpia procesnými vadami konania, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Naviac výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí\nžiadosti príjemcu v rade 1/ o vydanie predmetu úschovy sa prelína s ďalšími výrokmi\nuznesenia, keďže žiadosť vyššie označeného príjemcu smerovala k vydaniu celého predmetu\núschovy.“.\n14. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 343/2015\nz 10. decembra 2015 najvyšší súd uviedol nasledovné:\n«Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval predovšetkým z § 237 ods. 1\npísm. e/ a f/ O. s. p...\nZ obsahu dovolania je ale zrejmé, že dovolateľ naplnenie vady v zmysle § 237 ods. 1\npísm. e/ O. s. p. videl v tom, že odvolací súd rozhodol iba na základe odvolaní príjemcu 1/\na príjemcu 2/ o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t.j. aj vo výrokoch 3/\na 4/, ktoré neboli odvolaním príjemcov 3/ a 4/ napadnuté.\nOdvolanie, ktoré je podané včas a k tomu oprávnenou osobou má odkladný\n(suspenzívny ) účinok, ktorý spočíva v tom, že podaním odvolania sa odkladá právoplatnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 206 ods. 1 O. s. p.). Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach\nso samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov,\nz ktorých každý koná v konaní sám za seba (§ 91 ods. 1 O. s. p) a odvolanie sa výslovne\nvzťahuje len na niektoré práva alebo niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku,\nktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od rozhodnutia\no napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo\nak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.\nV posudzovanej veci treba poukázať na to, že príjemca 1/ (ktorý uzavrel v príjemcami\n2/ až 4/ zmluvy o postúpení pohľadávok, platnosť ktorých sám spochybňuje a podľa ktorých\nkaždému z príjemcov 2/ až 4/ bola postúpená časť pohľadávky v rozsahu, v ktorom sa\ndomáha v tomto konaní čiastočného vydania predmetu úschovy) sa domáha vydania celého\n\n8\n\npredmetu úschovy. Odvolací súd na základe odvolaní príjemcov 1/ a 2/ dôvodne zrušil\nuznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu (t. j. aj pokiaľ ide o výroky 3/ a 4/ uznesenia,\nktorými boli zamietnuté návrhy príjemcov 3/ a 4/ na vydanie čiastočného predmetu\núschovy), pretože od rozhodnutia o napadnutom výroku 1/ je závislý nielen výrok 2/ ale sú\nzávislé aj výroky 3/ a 4/ uznesenia súdu prvého stupňa. Závislosť týchto odvolaním\nnenapadnutých výrokov vyplýva z obsahu daného právneho vzťahu medzi zložiteľom\na veriteľmi, ako aj z právneho vzťahu medzi príjemcami 1/ až 4/ vzhľadom na to, že\ndôvodom zloženia peňazí do úschovy zložiteľom boli jeho odôvodnené pochybnosti, kto je\njeho veriteľom (§ 185a ods. 2 O. s. p.), keďže pôvodný veriteľ - príjemca 1/ na základe\nzmlúv o postúpení pohľadávok, platnosť ktorých spochybňuje, postúpil svoju pohľadávku na\npríjemcov 2/ až 4/; suspenzívny a devolutívny účinok odvolania sa potom netýka len\nodvolaním napadnutých výrokov, ale celého rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nSo zreteľom na uvedené tvrdenie dovolateľa o existencii vady podľa § 237 ods. 1\npísm. e/ O. s. p je neopodstatnené, pretože prehliada ustanovenia § 212 ods. 2 písm. b/\nO. s. p. v spojení s § 206 O. s. p.\nS prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali\ndopustiť súdy nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ich procesným\npostupom nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/\nO. s. p.)...\nZ formulácií uvedených v dovolaní vyplýva, že dovolateľ namieta, že v konaní došlo\nk odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom tým, že odvolací súd rozhodol prekvapivo,\nkeď zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, t. j. aj vo výrokoch\nnenapadnutých odvolaním príjemcov 3/ a 4/...\nPokiaľ by dovolateľ zastával názor, že mu bola odňatá možnosť pred súdmi konať\nnesprávnym právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, že § 237 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou\nsúdu (postupom), a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom\nrozhodnutí. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne\nprávne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\n\n9\n\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený\nskutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada\nkonania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších\nstupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesné prípustné\ndovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie\nveci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s.\np. (viď R 43/2003).\nPokiaľ dovolateľ v závere dovolania namieta, že v danom prípade eventuálne mohlo\ndôjsť aj k vade podľa § 237 ods. 1 písm. a/ O. s. p., t. j. že súdy rozhodli vo veci, ktorá\nnepatrí do ich právomoci, táto námietka neobstojí...\nV danom prípade z určujúceho - obsahového - hľadiska (viď § 41 ods. 2 O. s. p.)\nnejde zo strany dovolateľa o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú,\nktorú dovolateľ uvádza vo väzbe na ním tvrdené prekročenie rozsahu preskúmania\nrozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej\nsprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, na ktorých v danom prípade založil svoje\nrozhodnutie. Dovolateľ takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237\nods. 1 písm. a/ O. s. p.) dostatočne nezohľadňuje, že ním napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané v konaní o úschovách, v ktorom rozhodovanie súdov vyplýva jednoznačne priamo zo\nzákona (§ 185a a nasl. O. s. p.). Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, že\n„eventuálna“ námietka dovolateľa o existencii vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/\nO. s. p. nie je opodstatnená. Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.\nPodľa názoru dovolateľa došlo v konaní aj k procesnej vade uvedenej v § 237 ods. 1\npísm. d/ O. s. p. Tvrdí, že odvolací súd napadnutým uznesením rozhodoval znovu o veci,\no ktorej bolo už súdom prvého stupňa právoplatne rozhodnuté, keď zrušil uznesenie súdu\nprvého stupňa aj vo výrokoch, ktorými bola právoplatne zamietnutá žiadosť príjemcov 3/\na 4/ na vydanie predmetu úschovy, keďže títo odvolanie nepodali. So zreteľom na to\ndovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k dovolateľom tvrdenej procesnej vade...\nAko už bolo vyššie uvedené, k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v celom\nrozsahu došlo v súlade s § 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a § 206 ods. 2 O. s. p., o všetkých\nnávrhoch na vydanie predmetu úschovy bude znovu rozhodovať súd prvého stupňa podľa\n\n10\n\n§ 185d O. s. p. ako uvádza odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, preto pôvodné\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch 3/ a 4/ nezakladá prekážku res iudicata\npre zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd\nk záveru, že dovolacia námietka príjemcu 1/, že v konaní došlo k procesnej vade konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. e/ O. s. p., nemá preto žiadne opodstatnenie.\nVzhľadom nato, že dovolanie príjemcu 1/ nie je podľa ustanovení § 239 O. s. p.\nprípustné a neboli preukázané ani procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p.,\ndovolací súd odmietol jeho dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O. s. p.\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.)».\n15. Ústavný súd z citovaných častí (bod 12, 13 a 14) odôvodnenia napadnutých\nrozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu nezistil, že by ich postup aplikovaný\npri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol\nzakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutých rozhodnutí v súlade s jeho\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názormi krajského súdu a najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n16. Napadnuté rozhodnutia oboch súdov obsahujú podľa názoru ústavného súdu\ndostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by ich výklad\na závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich podstaty a zmyslu.\n\n11\n\n17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti\nmedzi posudzovaným rozhodnutím tak krajského, ako aj najvyššieho súdu a namietaným\nporušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutých rozhodnutí, ako aj\ns poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom\núčastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02,\nIII. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n18. Nad rámec uvedeného v kontexte sťažnosťou namietaného uznesenia krajského\nsúdu sp. zn. 8 CoD 11/2014 z 30. decembra 2014 ústavný súd poznamenáva, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu nie je konečným rozhodnutím, dôsledkom ktorého by bolo\nprávoplatné skončenie veci.\nLustráciou ústavného súdu bolo zistené, že v dôsledku vydania napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu bola vec vrátená prvostupňovému súdu, ktorý v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 U 2/2014 uznesením z 11. januára 2017 vo veci opätovne rozhodol,\na to tak, že žiadosť príjemkyne v 1. rade o vydanie predmetu úschovy a žiadosti príjemkýň\nv 2. až 4. rade o vydanie častí predmetu úschovy štyrmi samostatnými výrokmi zamietol.\nSťažovateľka teda má a aj bude mať v ďalšom štádiu prípadného odvolacieho, resp.\ndovolacieho konania (pred krajským či najvyšším súdom; pozn.) možnosť uplatniť ochranu\nňou označených práv (bod 1), ako aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej\nstránky predmetnej veci, z čoho vyplýva, že má ešte k dispozícii iný právny prostriedok\nochrany tých práv, ktorých porušenie vo svojej sťažnosti namieta. Inak povedané, aj nosné\ndôvody uvádzané sťažovateľkou v sťažnosti (bod 11) sú z hľadiska materiálneho\nreparovateľné (v prípade ich jednoznačného preukázania) v ďalšom priebehu konania pred\nvšeobecnými súdmi, pričom samé osebe nezakladajú ústavnú potrebu zásahu ústavného\nsúdu v prebiehajúcom (a teda neskončenom; pozn.) súdnom konaní.\n\n12\n\n19. Na záver ústavný súd nad rámec uvedeného v nadväznosti na nosnú sťažnostnú\nargumentáciu sťažovateľky (bod 11) dodáva, že teoreticky i v prípade, ak by sťažovateľkou\nnačrtnutá argumentácia mala oporu v zákone a bola by správna (t. j. že v prípade\nposudzovaného nároku by skutočne išlo o samostatné procesné nároky príjemcov, a teda\npre nepodanie odvolania prijímateľkami v 3. a 4. rade krajský súd nemal zrušovať\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj voči týmto príjemkyniam; pozn.), by sťažovateľka\nnebola oprávnenou osobou na podanie tejto ústavnej sťažnosti, keďže vo vzťahu\nk príjemkyniam v 3. a 4. rade by nešlo o jej právnu vec, ale o vec niekoho iného (konkrétne\nsamotného zložiteľa a príjemkýň v 3. a 4. rade; pozn.).\n20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "arbitrárnosť", "úschova veci", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "súd", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:efe6da42-5143-4fda-8a8b-8d1d8d4e9c63"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 80/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 80/05 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcc5b925-dc38-4fce-9c2e-360de60eade6"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 175/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}