{"guid": "ussr:1e8c86ff-9fc3-415c-b427-977fe2d22c55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.83.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/2017 z 8. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 83/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.83.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Brňák", "sudca_id": 1095, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-brnak-1095", "datum_vydania": "2017-02-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-3", "nazov": "čl. 41 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1e8c86ff-9fc3-415c-b427-977fe2d22c55", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.83.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.83.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.83.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 83/2017-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, Hlavná 119, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 Co 32/2014 z 19. marca\n2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2016\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného\n\nporušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa\nčl. 47 ods. 3 ústavy a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 32/2014 z 19. marca 2014 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka [v právnom postavení\nžalovanej v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Svidník (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 6 C 24/2012, následne v dôsledku podaného odvolania na krajskom súde pod\nsp. zn. 1 Co 32/2014 a v dôsledku podaného dovolania na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 3 Cdo 40/2016; pozn.] bola účastníčkou\nkonania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.\nPo tom, ako okresný súd rozsudkom č. k. 6 C 24/2012-86 z 19. novembra 2013\nrozhodol, že „žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely\nzastavané plochy a nádvoria, k. ú.\nako je zakreslená\n\ntak,\n\nzo dňa 26.3.2012, autorizačne overeným dňa 27.3.2012\n\na úradne overeným dňa 13.4.2012, ktorá bola vytvorená z časti parcely\nvo výmere\n\nzastavané plochy a nádvoria, vedenej na\n\n, k. ú.\n\na žalovanú zaviazal na úhradu trov konania žalobcom v 1. a 2. rade, krajský súd\nna základe sťažovateľkou podaného odvolania napadnutým rozhodnutím rozsudok\nokresného súdu č. k. 6 C 24/2012-86 z 19. novembra 2013 potvrdil a žalobcom v 1. a 2.\nrade prisúdil náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd v dôsledku sťažovateľkou\npodaného dovolania uznesením sp. zn. 3 Cdo 40/2016 zo 6. júna 2016 dovolanie\nsťažovateľky odmietol a žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov dovolacieho konania\nnepriznal.\n3. Ako ďalej sťažovateľka s poukazom na podrobne uvedené skutkové okolnosti\nposudzovanej veci v sťažnosti uvádza, „... v odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu\nSvidník poukázala žalovaná na absenciu niektorých podmienok vydržania vlastníckeho\npráva. Poukázala na výlučnú povinnosť žalobcu preukázať podmienky vydržania.\n\n2\n\nKonštatovanie súdu, že nepreukázala žiadne dôkazy o neoprávnenosti držby žalobcov\na teda neuniesla dôkazné bremeno je neuvážené. Len z právnej logiky je možné usudzovať,\nže skutok, ktorý sa nestal nemožno dokazovať.\nPočas celého konania na súde i v konaní na mieste samom sa neustále opakovalo,\nže žalobcovia nikdy neužívali predmetný pozemok ani dobromyseľne ani inak. Na mieste\nkonania sa súd mohol presvedčiť, že pozemok parcelné číslo\n\nvytvorený geometrickým\n\nplánom na požiadanie žalobcov je úzky pruh pozemku oddelený od pozemku žalobcov sčasti\nplotom a sčasti sa nachádzajúci bezprostredne za domom žalobcov. Z jeho polohy, veľkosti,\nmožnosti prístupu a tvaru možno usudzovať, že ide o pozemok neužívaný, ani nikdy\nneužívateľný žalobcami, resp. ich právnym predchodcom...\nTak ako konajúca sudkyňa na prvom stupni, ani senát Krajského súdu sa počas\ncelého konania nevysporiadali s nedostatkom zákonom stanovených a všeobecne\nakceptovaných predpokladov na určenie vlastníckeho práva vydržaním, i keď sme\nto opakovane uvádzali a jasne pomenovali...\nŽalobcovia nedokázali preukázať predpoklady, ktoré by ich oprávňovali k podaniu\nžaloby pre získanie vlastníckeho práva vydržaním, i keď povinnosť preukázať predpoklady\nvydržania zaťažuje toho, kto tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Nepreukázali\noprávnenosť držby, za ktorú sa považuje nakladanie s vecou ako svojou, pričom na\npreukázanie dobromyseľnosti nestačí subjektívny pocit držiteľa, že mu vec patrí, je nutné,\naby bol v dobrej viere s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti už v okamihu\nnadobudnutia práva držby a potom po celé trvanie vydržacej doby.\nRovnako žalobcovia, ani ich svedkovia nedokázali preukázať okrem vyššie uvedených\nzákonných predpokladov ani to, že s vecou nakladali ako s vlastnou. Preukázanie tejto\npodmienky vydržania by muselo byť doložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá\nusúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.\nOsobitnú zmienku si zasluhuje geometrický plán číslo 15/2012 spracovateľa - svedka\npána\n\no ktorý súd oprel svoje rozhodnutie. Geometrický plán nezobrazuje\n\nrozdiel medzi stavom v katastri nehnuteľnosti a skutočnou polohou plota v teréne. Červená\nčiara v GP, ktorá vymedzuje hranicu vydržania je v skutočnosti svojvoľným zobrazením\npožiadavky žalobcov, bez akéhokoľvek významu. Sám svedok na otázku sudkyne na\npojednávaní prehlásil, že túto priamku a ňou ohraničenú plochu vydržania vniesol na\n\n3\n\npožiadanie žalobcov a keby to žalobcovia žiadali, bol by ju posunul hoci o 5 metrov\ndo pozemku žalovanej.\nPo\n\nzhrnutí\n\nsa nevysporiadali\n\nvyššie\ns\n\nuvedených\n\nnesplnením\n\nskutočností\n\nzákonných\n\nmôžeme\n\nkonštatovať,\n\npredpokladov\n\numožňujúcich\n\nže\n\nsúdy\n\nurčenie\n\nvlastníckeho práva a preto sú ich rozhodnutia protiprávne.“.\n4. S poukazom na uvedené sťažovateľka v závere podanej ústavnej sťažnosti\nnavrhuje, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu a následne po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\nbytom\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, štátny občan SR podľa čl. 41 ods. 3 Ústavy SR, právo na súdnu\n\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako\naj základné právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 1CoP/32/2014 zo dňa 19. marca 2014 nadväzujúc na rozsudok Okresného súdu Svidník\nsp. zn. 6C/24/2012 zo dňa 19.11.2013 bolo porušené.\n2. Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoP/32/2014 zo dňa 19. marca\n2014 nadväzujúc na rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/24/2012 zo dňa\n19.11.2013 Ústavný súd zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\nna účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ing. Dezidera Jančika za zastupovanie\nv konaní pred Ústavným súdom SR do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti\n\n4\n\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon.\n6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nV zmysle čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa čl. 47 ods.\n2 ústavy rovní.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n5\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n9. V nadväznosti na sťažovateľkou namietané porušenie základných práv zaručených\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd poukazuje na svoju\nustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy,\nkeď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nÚloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu teda nespočíva v tom, aby\nurčil, či preskúmanie veci predloženej sťažovateľkou odhalí existenciu porušenia niektorého\nz práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto\npreskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda\nmôže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad\na bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n10. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo v samotných\nrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00),\nako aj porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli napravené\nv inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n\n6\n\n11. Ústavný súd spravujúc sa už označenými zásadami vyplývajúcimi z jeho\nrozhodovacej činnosti na účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu z hľadiska ústavnej udržateľnosti jeho záverov, resp. z hľadiska\ndostatočného odôvodnenia v príčinnej súvislosti s namietaným porušením označených práv\nsťažovateľky (bod 1) a konštatuje, že krajský súd sa relevantne vysporiadal so všetkými\nskutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil,\nkeď stotožniac sa v plnom rozsahu so závermi okresného súdu uviedol:\n„V predmetnej veci súd prvého stupňa správne konštatuje, že žalobcovia preukázali\nnaliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe k parcele\nplochy a nádvoria o výmere\n\nzastavané\n\nTýmto naliehavým právnym záujmom\n\nje požiadavka zosúladenia skutočného užívacieho a vlastníckeho stavu vo vzťahu\nk predmetnej nehnuteľnosti so stavom právnym. Ako totiž vyplýva z dokazovania\nvykonaného na súde prvého stupňa, predmetná parcela\nz parcely\n\nzapísanej na\n\nbola vytvorená\n, kat. úz.\n\n, ktorej\n\nvlastníčkou z hľadiska údajov katastra nehnuteľností je žalovaná.\nSúd prvého stupňa správne konštatuje na základe vykonaného rozsiahleho\ndokazovania, že v skutočnosti na základe dohody pôvodných vlastníkov a oplotenia\nnehnuteľností, túto časť parcely\n\nteda časť, ktorá v súčasnosti zodpovedá parcele\n\n, dlhodobo užívali právni predchodcovia žalobcov, pričom\nžiadne spory alebo nedorozumenia vo vzťahu k užívaniu takto oplotených nehnuteľností\nneboli. Ako správne konštatuje súd prvého stupňa, v roku 2001 sa stali vlastníkmi\nnehnuteľností žalobcovia, a to na základe kúpnej zmluvy pod N 265/2001, Nz 242/2001\nuzavretej s ich právnymi predchodcami\n\na\n\npredmetom tejto kúpnej zmluvy boli parcely\núz.\n\n, pričom\n, zapísané na\n\n, kat.\n\nvrátane rodinného domu a súvisiacich nehnuteľností. V skutočnosti však\n\npredmetné nehnuteľnosti sa odovzdali žalobcom v reálnom užívacom stave, tak ako tieto\nužívali ich právni predchodcovia po dlhý čas, tak ako to správne analyzuje súd prvého\nstupňa.\nV tomto smere je potrebné opätovne zdôrazniť nespochybniteľnosť dobromyseľného\nužívania predmetných nehnuteľností tak právnymi predchodcami žalobcov,\n\nako\n\naj žalobcami samotnými v hraniciach tak, že parcela, ktorá je predmetom konania, teda\n\n7\n\nbola užívaná právnymi predchodcami žalobcov a následne od roku 2001\nžalobcami samotnými.\nSprávne je preto konštatovanie súdu prvého stupňa, že k 01.01.1992 nadobudli už\nprávni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom\nvydržania v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, pričom v zmysle tohto zákonného\nustanovenia si môžu žalobcovia započítať vydržaciu dobu svojich právnych predchodcov.\nAni odvolací súd nemá pochybnosti o splnení všetkých podmienok nadobudnutia\nvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním zo strany žalobcov v 1. a 2. rade\nv zmysle vyššie uvedeného so započítaním vydržacej doby ich právnych predchodcov,\nnakoľko nemožno spochybniť dobromyseľnosť v užívaní tejto nehnuteľnosti, a to jednak\npočas jej užívania právnymi predchodcami žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj samotnými\nžalobcami, nakoľko žiadne spory alebo nedorozumenia až do roku 2003 preukázané neboli.\nIšlo teda o spôsobilé subjekty práva (fyzické osoby), spôsobilý predmet vlastníckeho práva,\nako aj uplynutie vydržacej doby, ktorá je 10-ročná vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade,\npričom táto podmienka bola splnená so započítaním vydržacej doby ich právnych\npredchodcov.\nVšetky tieto okolnosti súd prvého stupňa náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia\nvysvetlil, vrátane objasnenia myšlienkových pochodov, ktoré viedli súd k takémuto záveru\nna základe vykonaného dokazovania, pričom okolnosť, že splnenie podmienok\nnadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k predmetnej nehnuteľnosti už zo strany\nprávnych predchodcov k 01.01.1992 je možné sa dozvedieť až z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa, nijako nespochybňuje presvedčivosť tohto rozhodnutia a správnosť\nskutkových zistení i právnych záverov práve so zreteľom, že toto skutkové zistenie je\nzáverom zhodnotenia vykonaného dokazovania z hľadiska aplikácie príslušnej právnej\nnormy.\nPokiaľ ide o geometrický plán, tento nebol v priebehu prvostupňového konania\nspochybnený z pohľadu jeho vecnej správnosti a všetky okolnosti potrebné pre rozhodnutie\nna podklade tohto geometrického plánu boli vysvetlené autorom geometrického plánu, ktorý\nbol vypočutý na súde prvého stupňa. Tento náležite vysvetlil ako zachytil do geometrického\nplánu hranice dané v prírode a pokiaľ krátky úsek hranice ustálil na základe prepojenia\nexistujúceho oplotenia priamkou, nemožno takýto postup spochybniť v tom zmysle, aby\n\n8\n\nto nezodpovedalo realite alebo že by nešlo o bežný postup pri vyhotovení geometrického\nplánu.\nSvedok Štiavnický totiž na pojednávaní 04.07.2013 na súde prvého stupňa náležite\nvysvetlil, že vlastnícke hranice v prírode boli dané plotom, ktorý bol na istom úseku\nčiastočne prerušený, a preto hranica bola vedená ako pokračovanie tohto plota (aj keď na\ndanom mieste postavený nebol) v nadväznosti na ďalší úsek stojaceho plota. Taktiež je\npotrebné zdôrazniť, že všetky tieto okolnosti boli zistené aj súdom prvého stupňa na\nohliadke na mieste samom a taktiež aj svedeckými výpoveďami.\nPreto odvolací súd o priebehu hranice a o náležitom zakreslení parcely\nnemá pochybnosti.\nPokiaľ ide o aplikáciu § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa odvoláva\nžalovaná vo svojom odvolaní, je potrebné konštatovať v zhode s vyjadrením žalobcov,\nže toto zákonné ustanovenie nemožno v predmetnej veci aplikovať v prospech žalovanej,\na to z toho dôvodu, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť neužívala, naopak túto užívali\nprávni predchodcovia žalobcov a žalobcovia samotní, pričom ak by aj v zmysle tohto\nzákonného ustanovenia vzniklo právnym predchodcom žalobcov právo na uzavretie kúpnej\nzmluvy k ním užívanej časti nehnuteľnosti, neznamená to, že by táto okolnosť mala byť na\nujmu aplikácie § 134 Občianskeho zákonníka, pokiaľ túto nehnuteľnosť právni\npredchodcovia užívali ďalej, teda aj po 01.01.1992 a následne od roku 2001 samotní\nžalobcovia. To znamená, že ustanovenie § 872 ods. 5 o využití práva na uzavretie dohody\no osobnom užívaní pozemku v tom slova zmysle, že vzniká občanovi právo na uzavretie\nkúpnej zmluvy k takémuto pozemku alebo jeho časti, je so zreteľom na situáciu v predmetnej\nprávnej veci bez právneho významu.\nSprávne preto rozhodol súd prvého stupňa pokiaľ žalobe vyhovel a určil vlastnícke\nprávo žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti. So zreteľom na to, že správny je výrok\nnapadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219\nods. 1 O.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v súlade s ustanovením § 219\nods. 2 O.s.p. poukazuje na správne a výstižné dôvody nachádzajúce sa v odôvodnení\nrozhodnutia súdu prvého stupňa.\n\n9\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142\nods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobcovia ako úspešní účastníci majú právo na náhradu trov\nodvolacieho konania proti žalovanej, ktorá ani v odvolacom konaní úspech nemala.\nTrovy konania na strane žalobcov v štádiu odvolacieho konania pozostávajú z trov\nprávneho zastúpenia, a to z odmeny právneho zástupcu žalobcov za jeden úkon právnej\npomoci (vyjadrenie k odvolaniu žalovanej), za ktorý patrí odmena v zmysle § 11\nods. 1 Advokátskej tarify (vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) vo výške\n61,85 Eur k čomu je potrebné pripočítať tzv. režijný paušál vo výške 8,04 Eur (§ 16\nods. 3 citovanej vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu 69,89 Eur.“\n12. Podľa názoru ústavného súdu napadnutému rozhodnutiu krajského súdu nie je\nz ústavnoprávneho hľadiska čo vytknúť, keďže krajský súd vyslovil názor náležite\nodôvodnený a interpretačne zvládnutý na takej úrovni, na akej je odvolací súd zvyknutý\nštandardne rozhodovať obdobné právne otázky týkajúce sa určenia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti.\nPo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti, ústavný súd\nnezistil taký výklad a aplikáciu ustanovení toho času platného a účinného Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) týkajúceho sa okrem iného i dokazovania, ktoré\nby mohli vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom zaručeným v čl. 46\nods. 1 ústavy. Zistené skutočnosti preto vylučujú prijatie záveru o svojvoľnosti napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu.\n13. Ústavný súd konštatuje, že sťažnostná argumentácia sťažovateľky je v zásade\ntotožná s jej odvolacou argumentáciou, ako aj obrannou argumentáciou v základnom konaní\na s touto jej argumentáciou sa logicky konzistentne, vyčerpávajúco a ústavne udržateľným\nspôsobom (t. j. spôsobom nejaviacim známky arbitrárnosti či zjavnej neopodstatnenosti\nalebo neodôvodnenosti, a preto nesignalizujúcim možnosť porušenia práv sťažovateľky)\nvysporiadal už samotný okresný súd v základnom konaní a následne krajský súd\nv odvolacom konaní. Na základe uvedeného v tejto veci nie je daný dôvod, aby ústavný súd\nosobitne reflektoval na jednotlivé sťažnostné argumenty sťažovateľky, a ani dôvod na zásah\n\n10\n\nústavného súdu do namietaného rozsudku krajského súdu v súlade s jeho právomocami\nustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\nSťažnosti sťažovateľky chýbala v tomto smere relevantná ústavnoprávna dimenzia,\nkeď\n\njej\n\nzákladom\n\nbolo\n\niba\n\nkonštatovanie\n\nskutkových\n\nokolností\n\nprípadu,\n\nich prehodnocovanie a vyjadrenie nesúhlasu s okresným súdom vykonaným dokazovaním\na následne i s na to nadväzujúcim krajským súdom vysloveným právnym názorom.\n14. Kritériom rozhodovania ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť\nzasiahnuté do ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených\nzákladných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného\nprípadu ide o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, respektíve k odopretiu základných\npráv alebo slobôd. V danej veci s prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú\nv sťažnosti ústavný súd nezistil, že by mohol byť namietaným procesným pochybením\ndosiahnutý vyžadovaný relevantný ústavnoprávny rozmer. S námietkami sťažovateľky sa\nústavný súd nestotožnil a dospel k záveru, že nič nesignalizuje, že by napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľkou označených práv.\n15. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť\nzáverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu\nbol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobený v zrejmom omyle\na v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. Krajský súd\nsa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky a náležite odôvodnil svoj\nzáver o zákonnosti rozhodnutia okresného súdu (rozsudku č. k. 6 C 24/2012-86\nz 19. novembra 2013; pozn.).\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n\n11\n\n16. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľky, ktorá sa dožaduje iného, pre ňu\npriaznivejšieho posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším\nsúdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky.\nLustráciou ústavného súdu bolo zistené, že najvyšší súd uznesením sp. zn.\n3 Cdo 40/2016 zo 6. júna 2016 dovolanie sťažovateľky proti napadnutému rozhodnutiu\nkrajského súdu odmietol v zmysle dikcie § 243b ods. 3 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c)\ntoho času platného a účinného OSP, pretože prípustnosť dovolania v prejednávanej veci\nnevyvodil zo žiadneho ustanovenia OSP.\n17. Na záver ústavný súd poznamenáva, že v zmysle svojej judikatúry považuje\nza arbitrárne či zjavne neodôvodnené len tie súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie\nje celkom zjavne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nÚstavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že krajský súd sa\nnámietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,\nže sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\nV tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho\ndôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú\ndostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n18. Po analýze napadnutého rozhodnutia teda ústavný súd hodnotí krajským súdom\npredostreté právne závery ako zákonné a ústavne súladné. Inými slovami, z pohľadu\nústavného súdu nie je možné považovať právne závery krajského súdu za arbitrárne alebo\nzjavne neopodstatnené, v dôsledku čoho ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú\nsúvislosť medzi petitom napadnutým rozhodnutím a namietaným porušením označených\n\n12\n\npráv sťažovateľky (bod 1), a preto sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n19. Ústavný súd na záver taktiež poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20\nods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí pripojiť splnomocnenie\nna\n\nzastupovanie\n\nsťažovateľky\n\nadvokátom,\n\nak\n\ntento\n\nzákon\n\nneustanovuje\n\ninak.\n\nV splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným\nsúdom. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť,\nže zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu vymedzenom\nsplnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím osobám najavo,\nv akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.\nSplnomocnenie doručené sťažovateľkou spolu s ústavnou sťažnosťou vykazovalo\ni vadu neurčitosti, keďže v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa (v konaní pred ústavným\nsúdom) týka, a teda tu bol daný dôvod i na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.\n20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. februára 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom", "nehnuteľnosť", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "3c65d267-2791-4fd6-8c38-5ec135405fbf:a0d469b9-8263-4e0e-b06d-22ca03ae237d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613207655.1", "spisova_znacka": "1Co/32/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Co/32/2014 z 29. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613207655.1"}], "citovane_v": []}