{"guid": "ussr:1c368651-6ab2-4aaa-980e-4b2882834563", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.91.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 91/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 91/2017 z 15. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 91/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.91.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Marianna Mochnáčová", "sudca_id": 1077, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/marianna-mochnacova-1077", "datum_vydania": "2017-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1c368651-6ab2-4aaa-980e-4b2882834563", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.91.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.91.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.91.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 91/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Lenartom, Pollova 32, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Obdo 34/2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára\n2017 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, 2\na 3, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Obdo 34/2016.\n\n2. Zo sťažnosti vyplýva, že najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obdo 34/2016\nz 30. septembra 2016 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) odmietol dovolanie\nsťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n3 Cob 31/2015-100 z 8. decembra 2015 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) vydanému\nvo veci žaloby o zaplatenie sumy 216 € s príslušenstvom.\n3. Sťažovateľ vo svojej argumentácii uvádza podstatný obsah svojho dovolania proti\nrozsudku krajského súdu, v zmysle ktorého „postupom tak prvostupňového ako aj súdu\nodvolacieho došlo k závažným pochybeniam a porušeniu procesných práv a teda,\nže konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n§ 241 ods. 2 písm. c) O.s.p., teda, že rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci“. Ďalej sa vyjadruje k podstate konania, ako aj skutočnostiam tvrdeným\na preukazovaným stranami sporu v štádiu konania pred súdmi prvej a druhej inštancie.\nPodľa názoru sťažovateľa konajúce súdy nepostupovali v konaní v súlade s platnými\nzákonmi «a skutkovým a dôkazným stavom veci a takýmto postupom výrazným spôsobom\nporušili zásadu rovnosti účastníkov konania.\nSúdy svojim konaním a rozhodnutím jasne porušili ustanovenia procesného práva\na porušil zásadu rovnosti účastníkov konania , zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zásadu\n„súd pozná právo“, ale hlavne súd vydaním napadnutého rozsudku porušil zásadu uvedenú\nv § 2 O.s.p., kde je uvedené, že súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a\nrozhodujú spory medzi FO a PO a dbajú pri tom na to, aby sa práva nezneužívali na úkor\ntýchto osôb.».\n4. Vo vzťahu k napádanému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ poukazuje\n„na zjavnú zmätočnosť napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, 4Obdo/34/2016,\nkde sú v záhlaví a následne de facto aj v celom obsahu predmetného rozhodnutia uvedené\nNESPRÁVNE a NEÚPLNÉ údaje pri osobe žalovaného, resp. jeho právneho zastúpenie,\nkde ABSENTUJE údaj o tom, že žalovaného zastupuje JUDr. Rastislav Lenart, advokát,\nso sídlom Pollova 32, Košice, aj keď z podaného dovolania zo dňa 10.03.2016 je zrejmé,\nže dovolanie bolo podané cestou uvedeného advokáta žalovaného /viď spis/.\n\n2\n\nNavyše uvedené rozhodnutie - Uznesenie NS SR, 4 Obdo/34/2016, zo dňa 30.09.2016\nNEBOLO DO dnešného dňa DORUČENÉ právnemu zástupcovi žalovaného!\nSťažovateľ považuje závery dovolacieho súdu, ktorým dovolanie odmietol\nza nesprávne, pretože s poukazom na ust. § 238 ods. 3 O.s.p. platného v čase podania\ndovolania, dovolanie je prípustné proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu\nprvého stupňa, pretože odvolací súd v danej veci nevyslovil vo výroku potvrdzujúceho\nrozsudku, že odvolanie prípustné je. A teda takýmto postupom a rozhodnutím odvolacieho\nsúdu boli porušené procesné práva žalovaného.\nPreto\n\nsťažovateľ\n\npovažuje\n\nnapadnuté\n\nUznesenie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSR,\n\n4 Obdo/34/2016 zo dňa 30.09.2016 za príklad porušenie jednak ustanovení procesného\npráva, ale aj ustanovení hmotného práva, nakoľko sa týmto postupom /odmietnutím\ndovolania/, absolútne zamedzilo vyriešeniu sporných otázok, na ktorých existenciu poukázal\nžalovaný vo svojom dovolaní /viď text vyššie/.“\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v jeho právnej veci\ntakto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n... upravené v čl. 46 ods. 1,\n\nods. 2, ods. 3, čl. 47, ods. 2, 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 4 Obdo/34/2016, porušené bolo.\n2. Rozhodnutie – Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n30.09.2016, pod sp. zn. 4Obdo/34/2016 sa zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi\n\n... priznáva finančné zadosťučinenie\n\n1.317,15 Eur... ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný sťažovateľovi vyplatiť\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).\n4. Sťažovateľovi\n\n... sa priznávajú trovy konania/právneho\n\nzastúpenia 57,52.- Eur, ktoré je povinný Najvyšší súd... zaplatiť na účet advokáta\nJUDr. Rastislav Lenarta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“\n\n3\n\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\n4\n\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n10. Skôr, ako sa ústavný súd vyjadrí k výsledkom realizovaného ústavného\nprieskumu, poznamenáva, že v konaní podľa čl. 127 ústavy je v zmysle čl. 20 ods. 3 ústavy\nviazaný návrhom sťažovateľa. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na\nnávrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. To znamená, že ústavný súd\nmôže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.\nII. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Uvedené platí osobitne v prípadoch, v ktorých sú osoby\npožadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym\nzástupcom, tak ako to je aj v tomto prípade. Pretože sťažovateľ žiada v petite sťažnosti\nvysloviť porušenie ním označených práv len uznesením najvyššieho súdu, tvrdenia\no porušení označených práv rozsudkom krajského súdu alebo rozsudkom okresného súdu,\nktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu sťažnosti, považoval ústavný súd\nv súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 279/07,\nIII. ÚS 131/2012) iba za súčasť jeho argumentácie, a preto sa ich tvrdeným porušením\nvecne nezaoberal.\n11. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej\nprávomoci nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov, a jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04).\nV súvislosti so svojím postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre tiež\nzdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Vzhľadom na to\nústavný súd nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové\nzistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré pri výklade a uplatňovaní iných\nnež ústavných zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\n5\n\nlen vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 20/03, IV. ÚS 252/04).\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie\nbyť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n14. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy má každý právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n15. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy má každý právo na právnu pomoc v konaní pred\nsúdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za\npodmienok ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi rovní.\n17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\n6\n\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n19. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie\ntohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred\nvšeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).\n20. Článok 47 ods. 2 ústavy zaručuje právo na právnu pomoc v kvalifikovanej forme,\nt. j. prostredníctvom osoby s právnickým vzdelaním v každom konaní pred súdmi, inými\nštátnymi orgánmi alebo orgánom verejnej správy. Právo na právnu pomoc podľa čl. 47\nods. 2 ústavy zodpovedá povinnosti štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy vytvoriť\npodmienky pre dostupnosť právnej pomoci, a to v rozsahu konania pred príslušným\norgánom (m. m. I. ÚS 58/01, III. ÚS 146/04).\n21. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na rovnosť v účastníkov\nkonaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy ústavný súd uvádza, že pod rovnakým postavením\núčastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý\n7\n\nproces. Požiadavka spravodlivého procesu obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu\nv procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať\nmožnosť\n\npodstatnej\n\nvýhody\n\nvoči\n\nprotistrane\n\n(IV. ÚS 211/07,\n\nIII. ÚS 139/08,\n\nI. ÚS 336/2011).\n22. Obsahom čl. 48 ods. 2 ústavy sú dve relatívne samostatné práva (súčasti), a to\nprávo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka\na právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Formulácia uvedeného odseku naznačuje,\nže tieto práva nie sú navzájom nevyhnutne previazané – právo na verejné prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov v prítomnosti účastníka zaručuje uvedené ustanovenie i v takých\nveciach, kde nedochádza k žiadnemu dokazovaniu, a naopak, právo vyjadriť\nsa k vykonaným dôkazom má účastník aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva.\nPreto treba i čl. 48 ods. 2 ústavy vykladať tak, že právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom\nje nezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania.\n23. Najvyšší súd v relevantnej časti odôvodnenia svojho uznesenia z 30. septembra\n2016 po tom, ako s poukazom na § 451 ods. 3 prvú vetu Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“) vyvodil v súvislosti s hodnotou predmetu konania (suma 216 €\ns príslušenstvom) neprípustnosť dovolania proti rozsudku krajského súdu podľa § 238\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), prihliadajúc na § 242 ods. 1 druhú vetu\nOSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu aj z hľadiska, či dovolanie nie\nje prípustné podľa § 237 ods. 1 OSP, „ktorý pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,\nje postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g)\ntohto ustanovenia majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia.\n... S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej\nvady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní namietol, a to tvrdenie, že mu postupom\nodvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f)\nO. s. p.. Odňatie možnosti konať pred súdom vzhliadol v nenariadení odvolacieho\npojednávania, v dôsledku ktorej skutočnosti nebolo vykonané vo veci náležité dokazovanie,\nktorá skutočnosť zas viedla k tomu, že vec bola nesprávne právne posúdená.\n8\n\n... Z ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p. (v znení účinnom do 22. 12. 2015, teda aj\nv čase rozhodovania odvolacieho súdu) vyplýva, že odvolací súd (predseda senátu\nodvolacieho súdu) je na prejednanie odvolania povinný nariadiť pojednávanie len vtedy,\nak ide o prejednanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej\na za predpokladu, že je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ďalej ak súd prvého\nstupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, ak ide o konanie vo veciach\nporušenia zásady rovnakého zaobchádzania a ak to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\nV ostatných prípadoch, než uvedených v ust. § 214 ods. 1 O. s. p., možno o odvolaní\nrozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§214 ods. 2 O. s. p.). Je teda na úvahe\npríslušného odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch bude nariadenie pojednávania\npovažovať za potrebné. S aplikáciou citovaného ustanovenia je spojený účel urýchlenia,\nzhospodárnenia a racionalizácie súdneho konania.\n... V zmysle § 213 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd skutkovým stavom ustáleným súdom\nprvého stupňa viazaný a k iným skutkovým záverom má možnosť dospieť, len ak má o ich\nsprávnosti pochybnosti. V posudzovanom prípade napadnutým rozsudkom bol potvrdený\nrozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 216,-- eur\ns príslušenstvom z dôvodu jeho vecnej správnosti, a to tak z hľadiska skutkového, ako aj\nprávneho stavu veci, kedy sa súd v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. môže obmedziť len na\nskonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie jeho\nsprávnosti doplniť ďalšie dôvody. Preto postup odvolacieho súdu, ktorý odvolanie prejednal\na vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, bol zákonný a žalovanému nebola\nodňatá možnosť konať pred súdom. Na zdôraznenie správnosti postupu odvolacieho súdu,\ndovolací súd dodáva, že bol zachovaný aj postup podľa § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. v spojení\ns § 211 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého bol odvolací súd povinný oznámiť miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením. Stalo sa tak oznámením Krajského súdu v Košiciach z 02. 12. 2015 o verejnom\nvyhlásení rozsudku v predmetnej veci v pojednávacej miestnosti menovaného súdu č. dv.\n212/11. posch., o 10.10 hod. (č. 1. 96). Vo vzťahu k ust. § 115a O. s. p. v spojení s § 211\nods. 2 O. s. p. dovolací súd dopĺňa, že odvolací súd účastníkov na vyjadrenie sa k možnosti\nrozhodnúť vec bez nariadenia pojednávania s ich súhlasom ani nevyzýval, a to vzhľadom na\npoužitie ust. § 214 ods. 2 O. s. p..\n9\n\n... Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti má dovolací súd za to, že pokiaľ\nodvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania,\nprocesné nepochybil a takýmto postupom žalovanému možnosť konať pred súdom podľa\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. neodňal.\n... Odňatie možnosti konania pred súdom žalovaný vyvodzuje aj z toho, že súd\nrozhodol bez náležitého dokazovania, z ktorej skutočnosti vyplynulo podľa jeho tvrdenia aj\nnesprávne právne posúdenie veci.\n... Podľa § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne\nvykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre\nrozhodnutie vo veci.\n... Citované ustanovenie je vyjadrením nezávislého postavenia súdu pri hodnotení\ndôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná.\nPreto nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nemožno kvalifikovať ako odňatie\npráva konať pred súdom. O takýto stav by išlo vtedy, ak by súd svojím procesným postupom\nodňal účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo sa však v predmetnom prípade\nnestalo.\n... Po oboznámení sa s písomným odôvodnením prvostupňového rozsudku, ako aj\ndovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje, že tieto\nzodpovedajú aj zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia,\nrešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (uplatňované aj v odvolacom konaní podľa § 211\nods. 2 O. s. p.), čím spĺňajú kritériá preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.\n34. Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/\nO. s. p., je tiež nevyhnutné posúdenie miery, do akej sa účastníkovi postupom súdu odňala\nmožnosť pred ním konať. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia\nnie je totiž splnená, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť\nkonania, resp. do takej miery, že účastník mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania\npodaním odvolania (R 39/1993). V prejednávanom prípade žalovanému obrana jeho práv\na oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola.\n... Vo vzťahu k námietke žalovaného o nevyznačení doložky právoplatnosti na\nrozsudku odvolacieho súdu v čase podania dovolania dovolací súd z obsahu spisu zistil,\n10\n\nže predmetná doložka bola na prvopise rozsudku odvolacieho súdu vyznačená dňa 17. 03.\n2016. a teda jeden deň po doručení dovolania žalovaného prvostupňovému súdu, ktorá\nskutočnosť však vplyv na podanie dovolania nemá, o to viac, že lehota na vyznačenie\ndoložky právoplatnosti a vykonateľnosti v Občianskom súdnom poriadku (ani Civilnom\nsporovom poriadku účinnom od 01. 07. 2016) ako základnom procesnom predpise\nstanovená nie je.\n... Za nedôvodnú dovolací súd vyhodnotil aj námietku žalovaného spočívajúcu\nv tvrdení o neexistencii jeho osoby ako živnostníka v čase vydania rozsudku odvolacieho\nsúdu. Dovolací súd zdôrazňuje, že fyzická osoba - podnikateľ za svoje záväzky vyplývajúce\nz jej podnikateľskej činnosti ručí celým svojím majetkom a ukončením podnikania (zánikom\nživnostenského oprávnenia) tieto jej záväzky nezanikajú, ale existujú naďalej a dotknutá\nfyzická osoba za ne aj naďalej zodpovedá.\n... Vo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p. (tzv. relatívny dovolací dôvod) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada\nkonania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237\nods. 1 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd síce naň prihliada z\núradnej povinnosti, avšak samotná existencia inej vady konania na založenie prípustnosti\ndovolania nepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto\ndovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné,\no tento prípad však v prejednávanej veci nejde.\n... Dovolateľ napokon tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). K obsahu tejto\ndovolacej námietky dovolací súd zdôrazňuje, že nesprávne právne posúdenie veci je síce\nprípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné),\nsamo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie\nje v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný\nprostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie\nsú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť\nvecnému preskúmavaniu. a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.\nV prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť, len ak by\n11\n\nprípustnosť dovolania vyplývala z § 238 O. s. p., v posudzovanom prípade však tomu tak nie\nje.\n... So zreteľom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade prípustnosť dovolania\nžalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z ust. § 238 O. s. p., ani\n§ 237 ods. 1 O. s. p., dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako\nprocesné neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou dovolania.“.\n24. Po oboznámení sa s obsahom uznesenia najvyššieho súdu z 30. septembra 2016,\nktorého relevantné právne závery boli už uvedené, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd\noznačeným rozhodnutím neporušil základné práva zaručené čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2\na 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.\n25. Z citovaných častí odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší\nsúd sa štandardným a ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovnal s otázkou prípustnosti\ndovolania proti rozsudku krajského súdu z 8. decembra 2015, pričom odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu dáva dostatočnú odpoveď na argumentáciu\nsťažovateľa týkajúcu sa ním namietaného porušenia procesných pravidiel verejného\nprerokovania veci pred odvolacím súdom, ako aj vydania rozhodnutia bez náležite\nvykonaného dokazovania. Ustálenej judikatúre najvyššieho súdu zodpovedá aj názor,\nže nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov nemožno kvalifikovať ako odňatie práva\nkonať pred súdom.\n26. Samotná otázka posúdenia podmienok pre uskutočnenie dovolacieho konania,\nvrátane posúdenia otázky prípustnosti dovolania je navyše podľa názoru ústavného súdu\nvecou zákonnosti a jej vyriešenie v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku,\nktoré v zmysle čl. 46 ods. 4 ústavy ustanovovali podrobnosti o realizácii základného práva\nna súdnu ochranu, nemôže v konečnom dôsledku viesť k záveru o porušení základného\npráva sťažovateľa zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na ústavne akceptovateľné\nzávery najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania najvyšší súd nemal právomoc\npreskúmavať dôvodnosť dovolania z hľadiska naplnenia dovolacích dôvodov svedčiacich\no existencii inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\n12\n\n[§ 241 ods. 2 písm. b) OSP] alebo jej nesprávneho právneho posúdenia [§ 241 ods. 2\npísm. c) OSP].\n27. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje\nznaky arbitrárnosti, je ústavne akceptovateľné, pričom nezistil existenciu skutočností\nsvedčiacich o tom, že by ho bolo možné považovať za popierajúce zmysel práva na súdnu\nochranu, keďže najvyšší súd zrozumiteľne vysvetlil právne závery o neprípustnosti\ndovolania, ku ktorým dospel. Vo vzťahu k porušeniu označených základných práv, t. j.\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného\npráva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46\nods. 2 ústavy, základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\nsúdu podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, základného práva na právnu pomoc v konaní podľa čl. 47\nods. 2 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\nako aj základného práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v prítomnosti účastníkov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľ ani nepredložil ústavne\nrelevantnú argumentáciu signalizujúcu akýmkoľvek spôsobom porušenie označených práv,\nči už nerovnakým prístupom najvyššieho súdu k účastníkom konania pri ustálení záveru\no neprípustnosti dovolania (resp. nerovnakých procesných možností pre uplatnenie práv\núčastníkov), alebo popretím práva na právnu pomoc zvoleným právnym zástupcom\n(z obsahu uznesenia najvyššieho súdu nevyplýva odmietnutie dovolania pre nedostatok\nprávneho\n\nzastúpenia\n\nsťažovateľa).\n\nSťažovateľom\n\nvytýkané\n\nnedostatky\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho súdu v zásade formálneho charakteru (akým je napríklad absencia označenia\nprávneho zástupcu sťažovateľa) nemohli zasiahnuť do obsahu označených práv, pretože\nuznesenie najvyššieho súdu sa zaoberalo všetkými podstatnými v dovolaní uvedenými\nnámietkami sťažovateľa a poskytlo na ne logicky zdôvodnené právne odpovede.\n28. Napokon\n\nani\n\nnedoručenie\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nz 30. septembra 2016 právnemu zástupcovi sťažovateľa do podania sťažnosti ústavnému\nsúdu nemôže byť vzhľadom na krátkosť tohto obdobia v akejkoľvek príčinnej súvislosti\ns namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedené platí aj v prípade, keď sa vnútorná intencionalita\n13\n\nprávnych úvah sťažovateľa uberala iným smerom ako právny názor najvyššieho súdu, ktorý\nsíce rozhodol spôsobom, s ktorým sťažovateľ nesúhlasí, avšak rozhodnutie bolo\nodôvodnené dostatočne a na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré\nústavný súd nie je oprávnený a ani povinný nahrádzať. K tomu ústavný súd obdobne\npoznamenáva, že ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka\nkonania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia\nzákladného práva (napr. II. ÚS 54/02).\n29. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu neboli porušené sťažovateľom označené základné práva zaručené čl. 46\nods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy.\n30. Z uvedených dôvodov bola sťažnosť ako celok podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Vzhľadom na odmietnutie\nsťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v danej veci stratilo\nopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. februára 2017\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "dovolanie-prípustnosť", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 131/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 131/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd4fb047-5e00-482c-8311-9e112a7fcb19"}, {"guid": "ussr:6b84114c-7b97-4f88-a835-a1df0e5d4515", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b84114c-7b97-4f88-a835-a1df0e5d4515"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 279/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 279/07 z 7. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-07", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:645dce09-be53-48f9-a4a8-87234afa4350"}, {"guid": "ussr:5c0b35bb-af9b-4793-ae82-d5f4d4ecfcb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/07 z 12. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c0b35bb-af9b-4793-ae82-d5f4d4ecfcb4"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:a8460d99-fd49-4ee6-8027-91592ea528bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 146/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8460d99-fd49-4ee6-8027-91592ea528bd"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/03 z 29. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-29", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0eb1697-12c9-400c-9259-11b45e0a2314"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 54/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/02 z 17. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-17", "citacie_n": 212, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dffbff36-c5e0-4961-9065-66068231ba7e"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:077d81ac-a4de-43b2-a329-2effdf95b9ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 58/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 58/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:077d81ac-a4de-43b2-a329-2effdf95b9ae"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "b37737a4-ec1d-4bb5-82f2-d20437233d30:1b5e22b5-2dce-4312-b9c7-e626dfb5f50a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8414202684.1", "spisova_znacka": "3Cob/31/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/31/2015 z 21. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8414202684.1"}], "citovane_v": []}