{"guid": "ussr:a8494ab0-1015-4e9e-a63f-a27dcf865aac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.99.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 99/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 99/2017 z 15. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 99/2017, ECLI:SK:USSR:2017:1.US.99.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2017-02-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a8494ab0-1015-4e9e-a63f-a27dcf865aac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.99.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.99.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.99.2017.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 99/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2017\npredbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Gorkého 6,\nBratislava, konajúcou advokátom JUDr. Marcelom Vasilišinom, LL.M., ktorou namieta\nporušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Sžf 112/2014 z 25. augusta 2016, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti\n\n, o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 7. novembra\n2016 doručená sťažnosť spoločnosti\n\n(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou\n\nnamietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\nlen ,,dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 112/2014\nz 25. augusta 2016 (ďalej len ,,najvyšší súd“ a ,,uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka bola ako žalobkyňa\núčastníkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Bratislava\n(ďalej len ,,daňový úrad“) podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Žalobou\ndoručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) 23. júna 2014 sa\ndomáhala, aby tento preskúmal rozhodnutie daňového úradu z 8. apríla 2014 (ďalej len\n,,rozhodnutie daňového úradu“), ktorým bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť\nzábezpeku na daň z pridanej hodnoty v sume 340 000 €. Ešte pred podaním\nžaloby krajskému súdu podala sťažovateľka na daňovom úrade proti jeho rozhodnutiu\n30. apríla 2014 mailom a v elektronickej forme a s doplnením podania v listinnej forme\n2. mája 2015 odvolanie. Daňový úrad následne sťažovateľke oznámil, že odvolanie\npovažuje za nepodané, keďže, hoci bolo podané v zákonnej lehote, nebolo podané\nelektronickými prostriedkami. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, podľa názoru daňového\núradu tento formálny nedostatok podania nebolo možné žiadnym spôsobom zhojiť tak, ako\nto je v ostatných konaniach pred orgánmi verenej moci. Predmetné oznámenie daňového\núradu z 13. mája 2014 (ďalej len ,,oznámenie daňového úradu“) jej bolo doručené 19. mája\n2014.\n3. Krajský súd uznesením sp. zn. 1 S 128/2014 z 11. septembra 2014 konanie\nzastavil, keď dospel k záveru, že sťažovateľka napadla žalobou prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu, ktoré podľa § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemôže byť\npredmetom súdneho prieskumu. Na odvolanie sťažovateľky vo veci rozhodoval najvyšší\nsúd, ktorý uznesením napadnutým touto sťažnosťou uznesenie krajského súdu potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta, že podaním odvolania 30. apríla 2014 boli vyčerpané\nvšetky opravné prostriedky, rozhodnutie daňového úradu nadobudlo právoplatnosť\na podanie iného odvolania nie je možné. Postupom najvyššieho súdu jej preto bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom, keďže podaním odvolania proti rozhodnutiu daňového úradu\nsplnila predpoklady na podanie žaloby, a preto podľa jej názoru nie je dôvod na odmietnutie\nžaloby.\n\n2\n\n4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n,,1. NSSR rozhodnutím zo dňa 25.08.2016\n\nc/a Daňový úrad Bratislava\n\npo preskúmaní zákonnosti rozhodnutia porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie NSSR sp. zn. 8Sžf/112/2014\nzo dňa 25.08.2016 vo veci a vracia mu vec na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume 363,79 EUR...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n3\n\n6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti\nnamietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ústavy) je rozhodnúť o prijatí\nnávrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred\nústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\ntakto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n7. Predovšetkým ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažnosť, ktorú\nza sťažovateľku podal kvalifikovaný právny zástupca (advokát), vykazuje zásadné\nnedostatky, z ktorých vyčnieva označenie tvrdeného porušovateľa práv sťažovateľky\nv petite jej sťažnosti len skratkou ,,NSSR“ bez toho, aby v texte sťažnosti bola táto skratka\npriradená k plnému označeniu najvyššieho súdu (sťažovateľka rovnako používa\nbez vysvetlenia skratku ,,\n\n“). Taktiež je potrebné uviesť, že sťažovateľka v sťažnosti\n\nna viacerých miestach zmätočne uvádza, že krajský súd jej žalobu zamietol, resp. odmietol,\npričom z obsahu pripojeného rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že konanie o jej žalobe\nbolo zastavené (táto teda nebola zamietnutá a už vôbec nie odmietnutá). Ústavný súd\nv tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol:\n„Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd\nnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony\n\n4\n\nboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“\n8. Aj napriek uvedenému však zo sťažnosti možno vyvodiť primárny dôvod\nnesúhlasu sťažovateľky s napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Ústavný súd preto\nv záujme naplnenia materiálneho prístupu k ochrane ústavnosti zameral pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti svoju pozornosť aj na ostatné zákonné dôvody, ktoré sú podľa § 25\nods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde limitom pre odmietnutie sťažnosti, resp. pre jej prijatie\nna ďalšie konanie. Osobitne sa pritom zameral na skúmanie, či sťažnosť nie je zjavne\nneopodstatnená.\n9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, I. ÚS 426/08).\n10. Najvyšší súd potvrdzujúci výrok napadnutého uznesenia odôvodnil takto:\n«Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu\nžalovaného zo dňa 08. apríla 2014. Krajský súd uviedol, že žalobca napadol prvostupňové\nsprávne rozhodnutie, ktoré v zmysle § 247 ods. 2 OSP nemôže byť predmetom\npreskúmavania súdom. Zdôraznil, že žalobca podal na súd žalobu na preskúmanie\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa predčasne, nakoľko voči žalobou\nnapadnutému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom bude rozhodovať nadriadený správny\norgán, teda správna žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého\n\n5\n\nstupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní všetkých riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.\nNajvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nSprávne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd;\nObčiansky súdny poriadok však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne\nzužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je potrebné mať na zreteli aj\ncharakter napádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247 ods. 2 OSP,\nteda či ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané v správnom konaní,\n- zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb\nalebo sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo\nprávnických osôb,\n- po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo\nprávoplatnosť.\nŽalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval\nv poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach\n(§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4 OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti\nrozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným\nrozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým\nrozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych\nopravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán.\nOd právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj\nlehota pre podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP (dva mesiace\nod právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni).\n\n6\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca podal\nžalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 08. apríla 2014,\nktorým tento podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty určil\nžalobcovi ako žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na daň\nz pridanej hodnoty vo výške 340 000 € na obdobie 12 mesiacov.\nZo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca dňa 02. mája 2014 podal odvolanie\nproti napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom tento sa s ním\nvysporiadal oznámením zo dňa 13. mája 2014, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje\nza nepodané, nakoľko v zmysle § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol žalobca povinný od 01. januára\n2014 doručovať všetky podania elektronickými prostriedkami.\nOdvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že žalobca v žalobe napadol\nprvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok –\nodvolanie. Nešlo teda o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou\nv správnom súdnictve (druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku). Nebola\nsplnená základná podmienka konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§ 247 ods. 2 OSP), ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia\nsprávneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov.\nOdvolacia námietka žalobcu, spočívajúca v tvrdení, že odvolaním žalobcu zo dňa\n02. mája 2014 proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava dňa 08. apríla 2014 sa\nnadriadený správny orgán zaoberať nebude a nebude o ňom ani rozhodovať, nebola\nspôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v zmysle\nustálenej súdnej praxe sa už niekoľko rokov za spôsobilý predmet súdneho prieskumu\npovažujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy\nako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Preto mal žalobca možnosť\nnapadnúť žalobou podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vyššie\nuvedené oznámenie Daňového úradu Bratislava.»\n\n7\n\n11. Najvyšší súd takto v zhode s krajským súdom konštatovali, že žalobe\nsťažovateľky nemožno priznať úspech, keďže smerovala proti prvostupňovému rozhodnutiu\nsprávneho orgánu, pričom účinná procesná úprava (v tom čase Občiansky súdny poriadok)\nako predpoklad podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu ustanovovala,\nže musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov\n\n(odvolania).\n\nKeďže\n\nvšak\n\nsťažovateľka\n\npodala\n\nžalobu\n\nlen\n\nproti\n\nprvostupňovému rozhodnutiu daňového úradu, proti ktorému bolo možné podať odvolanie,\nnebola splnená základná podmienka konania podľa § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku.\n12. Výklad relevantných procesných noriem v odôvodnení napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu je jasný a zrozumiteľný a zároveň dáva odpoveď na všetky podstatné\notázky týkajúce sa prípustnosti žaloby sťažovateľky o preskúmanie prvostupňového\nrozhodnutiu daňového úradu. Tento výklad pritom z pohľadu ústavného súdu možno\npovažovať za ústavne akceptovateľný a primerane argumentačne zdôvodnený. Napokon,\nobdobné závery o neprípustnosti žaloby o preskúmanie prvostupňového správneho\nrozhodnutia aproboval ústavný súd už v uznesení sp. zn. III. ÚS 469/2011. Zákonné\npredpoklady prípustnosti žaloby totiž neboli najvyšším súdom vyložené tak, aby tým bol\npopretý zmysel či význam citovaných zákonných ustanovení. Ich účel totiž spočíva\nv súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov, ktorých zákonnosť – tam kde to zákon\npripúšťa – už bola primárne preskúmaná v odvolacom správnom konaní iniciovanom jeho\núčastníkom. Ak účastník správneho (daňového) konania odvolanie proti prvostupňovému\nrozhodnutiu nepodá, prípadne toto odvolanie podá, ale spôsobom, že nie je spôsobilé\nvyvolať odvolacie konanie na druhostupňovom správneho orgáne, nemôže sa následne\ndomáhať súdneho prieskumu zákonnosti tohto prvostupňového rozhodnutia, chýba totiž\nnaplnenie základnej procesnej podmienky (§ 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).\n13. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny\nnázor svojím vlastným (m. m. II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08). V napadnutom uznesení\n\n8\n\nnajvyššieho súdu teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by\nho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného\nsúdu. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,\nže obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n14. Pre úplnosť ústavný súd považuje za vhodné doplniť, že v obdobných\nsúvislostiach už rozhodoval o viacerých sťažnostiach sťažovateľky, kde namietala porušenie\nsvojich práv rozhodnutiami všeobecných súdov v iných konaniach. V princípe rovnako išlo\no to, že sťažovateľka svoj nesúhlas s rozhodnutiami a postupmi daňového úradu, ktorý jej\nviaceré odvolania považoval pre absenciu riadneho elektronického podania za nepodané,\nprejavila aj inými návrhmi v iných typoch konania. Obdobný postup daňových úradov ako\nv tejto veci však bol ako zákonný aprobovaný aj v konaniach proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy, kde návrh sťažovateľky bol zamietnutý, pričom ústavná sťažnosť\nsťažovateľky proti rozhodnutiam všeobecných súdov bola ako zjavne neopodstatnená\nodmietnutá (II. ÚS 57/2016, III. ÚS 128/2016). Rovnako ústavný súd poukazuje aj\nna rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 839/2015 a sp. zn. I. ÚS 19/2016, ktorými ústavný súd\nskutkovo obdobnú ústavnú sťažnosť sťažovateľky proti zamietajúcim rozhodnutiam\nvšeobecných súdov vo veci návrhu na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom\ndaňového úradu rovnako odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n15. V závere ústavný súd uvádza, že v slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva hájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia\nk ochrane svojich práv s ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom\npožadovať ochranu týchto svojich práv na ústavnom súde, tak ako to urobila v tomto konaní\nsťažovateľka prostredníctvom osoby práva znalej (advokáta), u ktorej platí notorieta, že\npozná platné právo (m. m. I. ÚS 657/2016).\n\n9\n\n16. Z uvedených dôvodov neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie. Tejto totiž chýbala akákoľvek ústavnoprávna relevancia, ktorá by takýto\npostup a rozhodnutie ústavného súdu odôvodňovali. Vzhľadom na uvedené ústavný súd\nsťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Keďže bola sťažnosť odmietnutá už pri jej\npredbežnom prerokovaní, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch\nsťažovateľky, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti by bolo vyhovené (zrušenie uznesenia\nnajvyššieho súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov konania).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 15. februára 2017\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-z pridanej hodnoty", "podanie-s overeným elektronickým podpisom", "odvolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8768d279-e6f0-448d-978f-78e04e21c268", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.657.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 657/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 657/2016 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.657.2016.1"}, {"guid": "ussr:4ddeedbf-c095-46c4-a414-374ed33c8e38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.128.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 128/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 128/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.128.2016.1"}, {"guid": "ussr:90f2cff5-e2d5-42cb-9460-5b4a6a6b6011", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.57.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 57/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/2016 z 28. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.57.2016.1"}, {"guid": "ussr:d5edb4eb-a536-4a1b-9d1a-bd35087de36e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.19.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2016 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.19.2016.1"}, {"guid": "ussr:27adb256-eb33-4465-9a51-ad0c9b33391d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.839.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 839/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 839/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.839.2015.1"}, {"guid": "ussr:17510b3d-1132-4c12-9f05-dcb05af6e5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 469/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 469/2011 z 26. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17510b3d-1132-4c12-9f05-dcb05af6e5c4"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/08 z 10. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-10", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e522a647-ace0-44bd-8783-51dfdf26212d"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}], "citovane_v": [{"guid": "023e5cc1-395b-4880-aaab-603248aced4b:27f6cdb9-6ece-42f5-88ad-815afa21c34c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:1020200493.2", "spisova_znacka": "25Sa/14/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/14/2020 z 23. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:1020200493.2"}, {"guid": "023e5cc1-395b-4880-aaab-603248aced4b:e9e072f4-ff04-41b1-aa2d-4adfbb45499f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:1020200493.2", "spisova_znacka": "25Sa/14/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/14/2020 z 23. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-05-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:1020200493.2"}]}