{"guid": "ussr:3f6b3e58-1ab4-4865-a6dc-49da68ac10e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.105.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2017 z 9. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 105/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.105.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f6b3e58-1ab4-4865-a6dc-49da68ac10e7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.105.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.105.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.105.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 105/2017-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného AK MS s. r. o., Galandova 3,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Miloslav Šimkovič, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, práv\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj\nporušenie čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu\nBratislava IV sp. zn. 4 C 253/2007 z 22. júla 2009, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 8 Co 315/2009 z 27. septembra 2011 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Cdo 117/2012 z 20. mája 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Miloslav Šimkovič, ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj\nporušenie čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 4 C 253/2007 z 22. júla 2009 (ďalej len „napadnutý rozsudok“),\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 315/2009\nz 27. septembra 2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 117/2012 z 20. mája 2015\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 253/2007 v procesnom postavení\nodporcu, proti ktorému sa navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade (spolu ďalej aj\n„navrhovatelia“) domáhali zaplatenia sumy 331 939,19 € s príslušenstvom. Z ďalších zistení\nústavného súdu vyplýva, že medzi sťažovateľom (ako odporcom), navrhovateľmi a ďalšou\nfyzickou osobou došlo 30. septembra 2003 k uzavretiu zmluvy o zabezpečení obchodu\n(ďalej len „zmluva o zabezpečení obchodu“), predmetom ktorej bolo\n„1. zabezpečenie odovzdania akcií od predávajúcich v konaní navrhovateľov\nv 1. rade a 2. rade kupujúcemu pánu\n\n(čl. 1 ods. 1 zmluvy).\n\n2. zabezpečenie zaplatenia dohodnutej kúpnej ceny v sume 40 mil. Sk za prevod akcií\nod predávajúcich kupujúcemu. Na zabezpečenie kúpnych cien za prevod akcií sa medzi\n\n2\n\nzmluvnými stranami dojednalo vystavenie dvoch vlastných bianko zmeniek kupujúcim.\nDňa 30. 09. 2003 pán\n\nvystavil vlastnú bianko zmenku v prospech remitenta\n\nnavrhovateľa v 1. rade na sumu 27 200 000,- Sk a rovnaký deň ďalej vystavil vlastnú bianko\nzmenku v prospech remitenta navrhovateľa v 1. rade na sumu 12 800 000,- Sk. Na základe\nzmluvy kúpna cena za akcie bola splatná dňa 31. 3. 2004 do 24.00 hod. a v prípade, ak by\nnebola pánom\n\nuhradená riadne a včas, odporca bol povinný vydať\n\nnavrhovateľom zmenky na základe domáhania sa nároku na zaplatenie kúpnej ceny\na v rovnaký deň vydať akcie pánovi\n\n. ... navrhovatelia po podpise zmluvy\n\nodovzdali rubopisované akcie osobne odporcovi. Rovnako pán\n\nodovzdal zmenky\n\nodporcovi. ... odporca nespochybniteľne porušil svoju povinnosť a zmenky v rozpore\ns ustanovením čl. 4. Pravidlá dispozície so zmenkami odsek 1 Zmluvy o zabezpečení\nobchodu zložil do úschovy na súde a nevydal navrhovateľom.“ (citované z napadnutého\nrozsudku okresného súdu).\nV bode 2 čl. IV zmluvy o zabezpečení obchodu si jej účastníci dojednali pre prípad,\nak odporca (sťažovateľ) poruší povinnosť a odovzdá kupujúcemu akcie v rozpore s touto\nzmluvou a/alebo nevydá zmenky podľa podmienok ustanovených v zmluve, zaplatí\nzmluvnú pokutu v sume 25 % z nominálnej hodnoty zabezpečovacích zmeniek,\nt. j. 10 000 000 Sk, ktorú zaplatí navrhovateľom. Okresný súd napadnutým rozsudkom\nrozhodol o povinnosti odporcu (sťažovateľa) zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 165\n969,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % p. a. zo sumy 165 969,59 €\nod 1. apríla 2004 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozsudku a navrhovateľke v 2. rade sumu 165 969,59 € spolu s úrokom z omeškania\nvo výške 11 % p. a. zo sumy 165 969,59 € od 1. apríla 2004 do zaplatenia, a to všetko\ndo 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.\nO odvolaní sťažovateľa proti napadnutému rozsudku okresného súdu rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu v časti,\nv ktorej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov sumu 165 969,59 €,\npotvrdil a v časti priznaných úrokov z omeškania napadnutý rozsudok okresného súdu\nzmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov úrok\n\n3\n\nz omeškania vo výške 11 % p. a. zo sumy 165 969,59 € od 25. septembra 2007\ndo zaplatenia, to všetko do troch dní a vo zvyšku návrh zamietol. Dovolanie sťažovateľa\nsmerujúce proti napadnutému rozsudku krajského súdu najvyšší súd odmietol.\nSťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu v sťažnosti formuluje\ntieto námietky:\n1.\n\nNapadnutým\n\nrozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\ndošlo\n\nk\n\nporušeniu\n\nprincípu\n\ndvojinštančnosti súdneho konania spočívajúceho v tom, že došlo k aplikácii takých\nustanovení právnych predpisov, na ktorých použitie sťažovateľ nebol upozornený a ktoré\nneboli pri doterajšom rozhodovaní použité [posúdenie otázky splatnosti zmluvnej pokuty\npoužitím v tom čase platného a účinného § 47 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“) o náhradnom doručení súdnych rozhodnutí a aplikácia ustanovení Obchodného\nzákonníka];\n2. Napadnutý rozsudok krajského súdu je v rozpore s príslušnými právnymi\npredpismi, konkrétne\n- je napadnutý rozsudok v časti rozhodovania o splatnosti zmluvnej pokuty\na splatnosti úrokov z omeškania v rozpore s príslušnou právnou normou, keďže krajský súd\nobišiel určenie splatnosti podľa § 369 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka tým,\nže rozhodoval o výške úroku z omeškania iba podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,\n- krajský súd priznal navrhovateľom premlčaný peňažný nárok v rozpore s § 100\na nasl. Občianskeho zákonníka,\n- krajský súd aplikáciou § 261 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka obišiel\nskutočnosť, že zmluva o zabezpečení obchodu neobsahovala ustanovenia o dojednaní\nodplaty pre sťažovateľa;\n3. Odôvodnenie aplikácie § 301 Obchodného zákonníka (upravujúce moderačné\noprávnenie súdu znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, pozn.) je v napadnutom\nrozsudku arbitrárne, keďže krajský súd nevykonal dokazovanie vo vzťahu k výške škody,\nktorá mala vzniknúť navrhovateľom porušením zmluvnej povinnosti (chýba tak vecný\nzáklad rozhodovania podľa § 301 Obchodného zákonníka, pozn.), a postupoval v rozpore\ns kritériami uvedenými v označenom ustanovení Obchodného zákonníka;\n\n4\n\n4. Krajský súd porušil procesné pravidlá, keďže\n- v odvolacom konaní postupoval v rozpore s § 213 ods. 1 OSP, podľa ktorého je\nodvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa,\n- rozhodoval vo veci, v ktorej nemal právomoc a v rozpore s § 103 a § 104 OSP\nkonanie nezastavil (keďže nedošlo k uzavretiu platnej odplatnej zmluvy, chýba\npodľa sťažovateľa hmotnoprávny základ pre sporové súdne konanie, pozn.),\n- použil v rozpore s § 213 ods. 2 OSP dôkaz, ktorý nebol vykonaný súdom prvého\nstupňa, opakovaný v rámci dokazovania odvolacím súdom ani doplnený v rámci\ndokazovania odvolacím súdom (podľa sťažovateľa krajský súd deň vzniku omeškania\na vzniku povinnosti platiť úroky odvodil od nedoručenej listovej zásielky obsahujúcej\nprocesné uznesenie najvyššieho súdu, pričom dokazovanie nedoručenou písomnosťou\nnevykonal, a preto nebol daný právny základ na jej použitie, pozn.),\n- postupoval v rozpore s § 157 OSP, keď neodôvodnil lehotu splatnosti a omeškanie\ns platením zmluvnej pokuty a dokazovanie vykonal v rozpore s § 122 a § 129 OSP\n(krajský súd použil ako dôkaz nedoručenú zásielku a v odôvodnení rozhodnutia vyslovuje\ndomnienku a predpokladá úvahy na základe skutočností, ktoré neboli v konaní vykonané\nv súlade s § 122 a § 129 OSP, pozn.),\n- konal v rozpore s § 120 ods. 1, § 123, § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 OSP, v dôsledku\nčoho došlo podľa sťažovateľa k porušeniu procesných pravidiel, pričom použitie\n„neexistujúcich dôkazov“ na určenie podstatnej právnej skutočnosti pre rozhodnutie\nspôsobuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nie je presvedčivé,\nnapadnutý rozsudok krajského súdu nie je riadne odôvodnený, keďže odvolací súd\nneuviedol, ako sa o veci vyjadril sťažovateľ napriek doručeniu jeho vyjadrenia\nz 23. septembra 2011,\n- postupoval svojvoľne, keďže:\na) nerešpektoval kogentnú normu obsiahnutú v § 269 ods. 2 v spojení s § 263\nObchodného zákonníka [krajský súd podriadil trojstrannú zmluvu o zabezpečení obchodu\na právne vzťahy z nej vyplývajúce, ktoré tvoria právny základ sporu pod III. časť\nObchodného zákonníka s poukazom na § 261 ods. 3 písm. c) v spojení s § 261 ods. 4\nObchodného zákonníka, pozn.],\n\n5\n\nb) konal aj napriek nedostatku svojej právomoci vzhľadom na to, že z vykonaného\ndokazovania ani z obsahu zmluvy nevyplýva, že zmluva o zabezpečení obchodu\nz 20. septembra 2003 v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka vznikla, a preto\nzo zmluvy, ktorá nevznikla, nevznikli podľa sťažovateľa ani záväzkovo-právne vzťahy,\ntakže nie je daná právomoc krajského súdu,\nc) napadnutý rozsudok je podľa sťažovateľa v rozpore s viazanosťou petitom podľa\n§ 153 ods. 2 OSP, keďže krajský súd napriek tvrdeniu o nesprávnosti priznaných úrokov\nz omeškania zmenil iba lehotu začiatku omeškania, ale neodstránil nedostatok\na nesprávnosť žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania.\nZávery krajského súdu obsiahnuté v napadnutom rozsudku sú podľa sťažovateľa\nneodôvodnené (nedostatočne odôvodnené) a arbitrárne.\nVo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ namieta,\nže dovolací súd v jeho veci uplatnil reštriktívny výklad § 238 ods. 1 OSP, keď tvrdil,\nže napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nie je zmeňujúcim, a tak „nenaplnil ústavnú\npovinnosť poskytnúť sťažovateľovi požadovanú súdnu ochranu“. Tvrdenie dovolacieho súdu\nsťažovateľ vyvracia argumentáciou, podľa ktorej „Predmetom sporu: 1. Nebola platnosť\nzmluvy o zabezpečení obchodu, ale povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a sporné bolo:\n- porušenie povinnosti sťažovateľom, - omeškanie navrhovateľov a tým zmena v obsahu\nzáväzkov, - splatnosť zmluvnej pokuty, ak vznikla, - výška zmluvnej pokuty a jej moderácia\na pod., ktoré prvostupňový súd a odvolací súd neposúdili zhodne, vrátane ďalších\nskutočností. 2. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku (s. 12) odvolací súd vo veci samej, a to\nurčenia omeškania sťažovateľa a právneho základu určených úrokov výslovne uviedol,\nže rozhodol inak.“.\nPrípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP a § 238 ods. 1 v spojení\ns § 241 ods. 1 OSP sťažovateľ odôvodňuje tým, že\na) krajský súd postupoval v rozpore s § 213 ods. 2 OSP, keďže nevyzval účastníkov\nkonania na vyjadrenie sa k aplikácii § 47 ods. 1 a 2 OSP,\n\n6\n\nb) nerešpektovaním procesného práva podľa § 213 ods. 2 OSP mu bola postupom\nkrajského súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čím zároveň došlo k inej vade konania\nspočívajúcej v nedostatku dôvodov pre aplikáciu § 47 ods. 1 a 2 OSP krajským súdom,\nc) napadnutý rozsudok krajského súdu je v rozpore s predvídateľnosťou súdneho\nrozhodnutia,\nd) krajský súd konal v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou, keď aplikoval\n§ 47 ods. 1 a 2 OSP bez predchádzajúcej výzvy na vyjadrenie,\ne) krajský súd postupoval v rozpore s § 213 ods. 1 a § 118 ods. 2 OSP, keďže\naplikáciou § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka bez predchádzajúcej výzvy účastníkom\nkonania na vyjadrenie sa k tejto aplikácii bol sťažovateľ zbavený možnosti predkladať\nk tejto aplikácii skutkovo a právne významné argumenty,\nf) odvolací súd postupoval tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa z iného\nprávneho dôvodu, čím mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f)\nOSP,\ng) krajský súd postupoval v rozpore s § 213 ods. 2 OSP, čím taktiež došlo k odňatiu\nmožnosti konať pred súdom,\nh) postupom krajského súdu došlo k porušenie jeho procesných práv ustanovených\nv § 213 a § 118 OSP,\nch) odvolací súd ho nevyzval v súlade s § 213 ods. 2 OSP na vyjadrenie sa k aplikácii\n§ 352 Obchodného zákonníka,\ni) krajský súd neuviedol v napadnutom rozsudku konkrétny odsek § 266 Obchodného\nzákonníka, na ktorom založil svoje rozhodnutie,\nj) odvolací súd aplikoval § 266 Obchodného zákonníka bez predchádzajúcej výzvy\núčastníkom konania na vyjadrenie k jeho aplikácii, čo je v rozpore s § 213 ods. 2 OSP,\nk) krajský súd aplikoval § 352 Obchodného zákonníka aj napriek tomu,\nže na aplikáciu toho ustanovenia Obchodného zákonníka nepoukazovali ani navrhovatelia\na ani sťažovateľ a jeho aplikáciou sa nezaoberal ani prvostupňový súd,\nl) odvolací súd neaplikoval § 370 Obchodného zákonníka o omeškaní veriteľa\npri posudzovaní nároku zo zmluvnej pokuty a jeho existencie,\nm) krajský súd nevykonal dodatočné dokazovanie,\n\n7\n\nn) krajský súd mu svojím postupom znemožnil vyjadriť sa k jeho záveru,\nže (sťažovateľ) „významným spôsobom narušil rovnováhu vzťahu medzi navrhovateľmi\na\n\n“, čo malo mať významný vplyv na možnosť zníženia zmluvnej pokuty\n\n(jej moderácie, ktorá v zmysle § 301 Obchodného zákonníka patrí výlučne do pôsobnosti\nsúdu),\no) odvolací súd k svojmu záveru o tom, že navrhovatelia neboli ako veritelia\nvo vzťahu k sťažovateľovi v omeškaní, nevykonal žiadne nové dokazovanie,\np) krajský súd postupoval v rozpore s § 213 ods. 2 OSP, keďže ho nevyzval\nna vyjadrenie sa k aplikácii § 156 ods. 6 a 7 Obchodného zákonníka.\nSťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu tiež uvádza,\nže ním uplatnený „reštriktívny výklad dôvodov dovolania podľa § 237 písm. f) OSP,\nredukovaný dovolacím súdom iba na ním vybrané námietky (iba 2) sťažovateľa spôsobuje,\nže uznesenie o odmietnutí je vecne nesprávne a zároveň... arbitrárne...“.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy sťažovateľ uvádza, že v odvolacom konaní došlo v priebehu\nroku 2015 k výmene dvoch zákonných sudcov, a to „nie náhodným výberom, ale\nadministratívnym opatrením“.\nV dovolacom konaní podľa sťažovateľa došlo zároveň aj k porušeniu jeho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1\nústavy, keďže najvyšší súd „rozhodol o dovolaní po nedôvodných prieťahoch v konaní\nod augusta 2012... až do 19. 5. 2015... Nedôvodné prieťahy v konaní majú vplyv na výšku\npriznaných úrokov z omeškania, čo je takmer 30 % z istiny.“.\nSťažovateľ v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) navrhol, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\n\n8\n\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 4 C/253/2007-326 zo dňa\n22. 07. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 315/2009\nzo dňa 27. 09. 2011 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Cdo/117/2012 boli porušené základné práva a slobody a ľudské práva a základné slobody\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1, 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 12\nods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k čl. č. 6 Dohovoru.\nRozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 4 C/253/2007-326 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 315/2009 a rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/117/2012 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 355,66 €,\nktoré je Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR spoločne a nerozdielne povinný zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000 €,\nktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu a vo výške 16.000 €, ktoré je Najvyšší súd SR povinný zaplatiť do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n9\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n\n10\n\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\ngarantovaných ústavou a listinou a práv garantovaných dohovorom a dodatkovým\nprotokolom napadnutým rozsudkom okresného súdu\nZ už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom\nprávomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe\nsubsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže (mohol) domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy\npred právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie\n(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n\n11\n\nII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\ngarantovaných ústavou a listinou a práv garantovaných dohovorom a dodatkovým\nprotokolom napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\nEšte pred posúdením konkrétnych námietok sťažovateľa vznesených proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný\nsúd považoval za žiaduce vo vzťahu k časti sťažnosti smerujúcej proti napadnutému\nrozsudku krajského súdu poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v prípadoch,\nak sťažovateľ uplatní mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie) spôsobilý zabezpečiť\nochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietne ako neprípustný, je lehota\nna podanie sťažnosti ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde v zásade zachovaná\naj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu\n(napr. IV. ÚS 195/2010, III. ÚS 227/2010, I. ÚS 276/2010), t. j. v prípade sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu. Z uvedeného dôvodu preskúmal vecne\naj tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich práv garantovaných\nústavou, listinou, dohovorom a dodatkovým protokolom napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, pričom ju vzhľadom na charakter sťažovateľom vznesených námietok posudzoval\nspoločne s tou časťou sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu.\nII.2.1 K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\n\n12\n\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy ústavný súd pripomína\nsvoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej „Zásady uvedené v čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR\nv súhrne vyjadrujú podstatu základných práv ako prirodzených práv a zároveň majú aj\nuniverzálny charakter. Sú to ústavné direktívy adresované predovšetkým orgánom\npôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov. Vzhľadom na tieto znaky nemôžu\nbyť zásadne priamo aplikovateľné v individuálnych záležitostiach“ (I. ÚS 59/97,\nm. m. I. ÚS 8/97, PL. ÚS 14/98).\nVychádzajúc zo skutočnosti, že ustanovenia čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy nemožno\npovažovať za základné práva, ktoré by podliehali samostatnej ochrane prostredníctvom\ninštitútu sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.2.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 36 ods. 3 listiny\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nPodľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávny úradný postup.\nPodľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov (vydané\nv konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty) nesignalizujú žiadnu možnosť vyslovenia porušenia\ncitovaného článku listiny a priori zameraného na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím súdu či iného štátneho orgánu, pretože chýba zjavná príčinná súvislosť medzi\noznačeným článkom listiny a napadnutými rozhodnutiami. Navyše, sťažnosť je v tejto časti\naj nezrozumiteľná, keďže nie je riadne odôvodnená napriek tomu, že riadne odôvodnenie\nsťažnosti tvorí v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde jej obligatórnu (zákonom\npredpísanú) náležitosť.\n\n13\n\nÚstavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú a tiež z dôvodu\nnedostatku zákonom predpísaných náležitostí.\nII.2.3 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov pod čl. 48 ods. 2 ústavy (v spojení s namietaným porušením\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu) napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu\nV súvislosti s tou časťou sťažnostnej argumentácie, ktorou sťažovateľ namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s namietaným\nporušením základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou zo základných\npojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti\naktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľov.\nUvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu\nfunkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,\na v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv\nďalej nepokračovalo (IV. ÚS 261/09).\nV nadväznosti na uvedené konštatovanie ústavný súd poukazuje na svoj právny názor\ntvoriaci súčasť jeho ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,\nI. ÚS 16/04), podľa ktorého ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje\nv konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie\nzákladného práva označenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade\nvšeobecnými súdmi) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu\ndoručená, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného\npráva, ústavný súd sťažnosť v zásade odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu\n\n14\n\ndoručená, už k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie\ntakejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj\nz toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,\nv ktorom už príslušný všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu práva\nnečinnosťou tohto orgánu už nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).\nKeďže krajský súd vo veci sťažovateľa rozhodol napadnutým rozsudkom\nz 27. septembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. decembra 2011, a najvyšší súd\nnapadnutým uznesením z 20. mája 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. augusta 2015,\nje zjavné, že v čase doručenia sťažnosti (29. septembra 2015) už nemohlo dochádzať\nk porušovaniu sťažovateľom označeného základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nV súvislosti s namietanými neodôvodnenými prieťahmi spôsobenými najvyšším\nsúdom sťažovateľ namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\nv spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže prieťahy\nzapríčinené najvyšším súdom „majú vplyv na výšku priznaných úrokov z omeškania, čo je\ntakmer 30 % z istiny“.\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, že postupom najvyššieho\nsúdu (a tiež krajského súdu) už nemôže dochádzať k porušeniu sťažovateľovho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, nemohol\nvysloviť, že v spojení s namietaným porušením tohto základného práva došlo aj k porušeniu\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu.\n\n15\n\nVzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol pri predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa sťažovateľa je napadnutý rozsudok krajského súdu zjavne neodôvodnený\na arbitrárny, v dôsledku čoho porušuje jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20\nods. 1 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\nV súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje zásadná\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\nV súlade s čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\n16\n\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nPri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal\nzo svojej ustálenej judikatúry, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov (ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti), t. j. vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ani súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.\nV zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových záverov a na\nskutkových záveroch založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr.\nIII. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu teda nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nPodľa doterajšej judikatúry ústavného súdu súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\n\n17\n\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 115/03, IV. ÚS 112/05, III. ÚS 25/06, IV. ÚS 301/09, IV. ÚS 27/2010, rovnako aj\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,\nAnnuaire, č. 303-B). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\nUplatňujúc uvedené východiská, ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a v tejto súvislosti sa zaoberal najprv tou jeho časťou, v ktorej sa zaoberal\notázkou splatnosti zmluvnej pokuty, námietkou premlčania nároku navrhovateľov, ako aj\notázkou uplatnenia moderácie dohodnutej zmluvnej pokuty a (ne)odplatnosťou zmluvy\no zabezpečení obchodu. K týmto otázkam krajský súd v napadnutom rozsudku uvádza:\n„Z predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si v danom prípade dohodli\nzmluvnú pokutu jednorázovo, bez opakovania, za porušenie konkrétne a určito vymedzenej\npovinnosti (odovzdať\n\nakcie v rozpore s touto zmluvou a/alebo nevydať\n\nzmenky navrhovateľom). Čas plnenia alebo čas splatnosti zmluvnej pokuty je významný\nz hľadiska zániku záväzku, lebo ak dlžník veriteľovi plní riadne a včas, záväzok zanikne, ale\nak dlžník neplní riadne a včas, dostane sa do omeškania. Ak si strany v zmluve nedohodnú\nčas plnenia zmluvnej pokuty, čas plnenia určuje veriteľ tým, že o plnenie požiada, avšak\nuvedené má význam len z hľadiska priznania úrokov z omeškania. Podľa § 393 Obch. zák.\npri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď\nbola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená\nosobitná úprava. Pokiaľ je dojednaná zmluvná pokuta jednorázovo bude rozhodujúcim\npre začiatok plynutia premlčacej doby deň porušenia povinnosti bez ohľadu na splatnosť\nzmluvnej pokuty. V danom prípade odporca bol povinný podľa zmluvy dňa 31. 03. 2004\nvydať zmenky do rúk navrhovateľov, ak\n\ndo 31. 03. 2004 neuhradí kúpnu cenu\n\nza prevod akcií. Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak,\nje premlčacia doba štyri roky. V danom prípade išlo o právo požadovať zaplatenie zmluvnej\npokuty, v ktorých prípadoch premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť\n\n18\n\nporušená. V danom prípade teda 01. 04. 2004, tzn., že nie je rozhodujúci čas splnenia, teda\nsplatnosť pokuty, ale skutočnosť, kedy došlo k porušeniu povinnosti, ktorú zmluvná pokuta\nzabezpečuje. Premlčacia doba teda začala plynúť dňom porušenia zmluvnou pokutou\nzabezpečenej povinnosti a štvorročná premlčacia doba v danom prípade mohla uplynúť dňa\n01. 04. 2008. Keďže navrhovatelia podali návrh na začatie konania na súde 30. 03. 2007,\nprávo na zaplatenie zmluvnej pokuty v čase podania návrhu nebolo ešte premlčané.\nPokiaľ išlo o námietku odporcu, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie\nohľadom výšky škody, ktorá mala vzniknúť navrhovateľom do doby súdneho rozhodnutia\nporušením zmluvnej povinnosti, skúmanie možnosti zníženia zmluvnej pokuty súdom,\nust. § 301 Obch. zákonníka uvádza, že neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť\ns prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody,\nktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa\nvzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený\ndo výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. Pokiaľ ide o hodnotu a význam\nzabezpečovanej povinnosti, v danom prípade išlo o vydanie zmeniek znejúcich na sumu\n40.000.000,- Sk a zabezpečenie úhrady ceny za prevod akcií; pri skúmaní možného zníženia\n– moderácie dojednanej zmluvnej pokuty, bolo v danom prípade určujúcim predovšetkým\nvyhlásenie odporcu v čl. VI bod 2 Zmluvy o zabezpečení obchodu, v ktorej vyjadril súhlas\ns výškou sankcie obsiahnutej v tejto zmluve a potvrdil, že nie sú z jeho hľadiska\nneprimerané ani v rozpore s dobrými mravmi, keď je potrebné opätovne zdôrazniť,\nže uvedený záväzok na zaplatenie zmluvnej pokuty odporca dobrovoľne prevzal, potvrdil ho\nuvedeným vyhlásením, pričom návrh uvedenej zmluvy bol vypracovaný v jeho dispozičnej\nsfére a ako osoba s právnickým vzdelaním a profesionálny právnik poskytujúci právne\nslužby si musel byť vedomý aj dosahov takéhoto vyhlásenia, a teda či dojednanie vo výške\n25 % z nominálnej hodnoty zabezpečovacích zmeniek bude alebo nebude mať vplyv na jeho\nosobné prípadne majetkové pomery. Uvedené nemožno považovať za vzdanie sa práv\nvzniknutých v budúcnosti, a to ani vo vzťahu k ust. § 301 Obch. zák. Vzhľadom na uvedené\npotom podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade neprichádzala do úvahy moderácia\ndohodnutej zmluvnej pokuty ... Zmluva o zabezpečení obchodu bola len jednou z viacerých\nzmlúv medzi účastníkmi uzavretými v súvislosti s predajom akcií emitenta\n\n,\n\npre ktorého odporca poskytoval právne služby ako komerčný právnik, resp. advokát, neskôr\n\n19\n\nzastupoval uvedenú spoločnosť, resp.\n\naj v súdnych a iných konaniach a to aj\n\nvoči navrhovateľom, a je preto nepochybné, resp. vzhľadom na všetky okolnosti možno mať\nza to, za poskytnuté právne služby si vyúčtoval odmenu v súlade s príslušnou vyhláškou aj\nbez toho, aby priamo v predmetnej zmluve o zabezpečení obchodu bola dojednaná odplata,\npretože ani odporca v tejto súvislosti netvrdil, že by uvedenú zmluvu o zabezpečení obchodu\nnepripravovala jeho právnická kancelária...“\nNa základe citovaného možno podľa názoru ústavného súdu konštatovať, že krajský\nsúd sa primeraným spôsobom venoval v napadnutom rozsudku podstatnej argumentácii\nsťažovateľa týkajúcej sa splatnosti zmluvnej pokuty, namietaného premlčania nároku\nnavrhovateľov, ako aj otázkou, či má (môže) všeobecný súd vo veci sťažovateľa uplatniť\nmoderáciu dohodnutej zmluvnej pokuty, ako aj otázkou (ne)odplatnosti zmluvy\no zabezpečení obchodu, t. j. vo vzťahu k tejto časti námietok nemožno napadnutý rozsudok\nkrajského súdu považovať za (zjavne) neodôvodnený.\nZa nedostatočne odôvodnenú považuje sťažovateľ aj tú časť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktorá sa týka splatnosti úrokov z omeškania. Krajský súd vo vzťahu k tejto\nnámietke sťažovateľa v napadnutom rozsudku najmä uvádzal:\n„Pokiaľ ide o vznik omeškania a vznik povinnosti platiť úroky z omeškania,\nrozhodujúcim dátumom tu bol deň doručenia, resp. deň nasledujúci, uznesenia Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 27. 08. 2007 č. k. 1 Ndob 20/2007 odporcovi na adresu\n, ktorú adresu si tento uviedol tak v Zmluve o zabezpečení obchodu zo dňa\n30. septembra 2003 ako adresu svojho trvalého pobytu, tak aj v Dohode o urovnaní zo dňa\n15. 12. 2005 a na túto adresu mu bolo doručené aj uvedené uznesenie Najvyššieho súdu SR,\nktorým tento súd rozhodol o vecnej príslušnosti, z ktorého uznesenia sa mohol dozvedieť\no tom, že si voči nemu navrhovatelia uplatňujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty\n10.000.000,- Sk s príslušenstvom, pričom uvedená zásielka mu bola doručená náhradným\nspôsobom v súlade s ust. § 47 ods. 1, 2 O. s. p. v znení účinnom do 15. 10. 2008, dňa\n23. 09. 2007, a teda dňom nasledujúcim dňom 24. 09. 2007 sa dostal do omeškania\ns plnením peňažného záväzku a zmluvnej pokuty.“\n\n20\n\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd nepovažuje za zjavne neodôvodnenú ani tú\nčasť napadnutého rozsudku, v ktorej sa krajský súd vysporiadaval s otázkou splatnosti\núrokov z omeškania.\nPrihliadajúc najmä na citované časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ústavný\nsúd zastáva názor, že právne závery, ku ktorým v súvislosti s nárokom navrhovateľov\nna zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj úrokov z omeškania krajský súd dospel, nemožno\npovažovať za svojvoľné, resp. arbitrárne. Krajský súd zrozumiteľne a bez zjavných\nlogických protirečení vysvetlil svoj skutkový a tomu zodpovedajúci právny záver, pričom\nvýklad a aplikácia príslušných ustanovení vo veci uplatňovaných právnych noriem nie je\nv rozpore s ich podstatou a zmyslom. Ústavný súd v takýchto prípadoch nemá žiaden dôvod\na ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov všeobecného súdu.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Táto skutočnosť zakladá dôvod\nna odmietnutie tejto časti sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\nKeďže sťažovateľ odôvodňuje namietané porušenie svojich práv hmotnoprávneho\ncharakteru (právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku) v priamej\npríčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie ústavný súd nezistil, nemohlo dôjsť\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu ani k porušeniu základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal\nporušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n21\n\nPokiaľ sťažovateľ namietal procesné pochybenia krajského súdu, ktorých sa mal\ndopustiť svojím postupom predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozsudku, ústavný súd\npre úplnosť dodáva, že tieto boli predmetom preskúmavania najvyšším súdom v rámci\ndovolacieho konania (s výnimkou námietky, podľa ktorej vo veci mal rozhodnúť nezákonný\nsudca, k tomu ďalej časť II.2.5 tohto uznesenia, pozn.). Z uvedeného dôvodu bolo\npri posudzovaní opodstatnenosti sťažnosti kľúčové, ako sa s namietanými procesnými\npochybeniami krajského súdu vysporiadal najvyšší súd v dovolacom konaní.\nII.2.5 K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nV súvislosti s námietkou porušenia základného práva na zákonného sudcu sťažovateľ\nnapáda postup krajského súdu v rámci odvolacieho konania, v ktorom malo dôjsť\nk výmenám dvoch zákonných sudcov na základe administratívneho opatrenia.\nPodľa § 237 ods.1 písm. g) OSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z citovaného ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku vyplýva, že dôvodom na podanie mimoriadneho opravného prostriedku\n(dovolania)\n\nv\n\nobčianskom\n\nsúdnom\n\nkonaní\n\nje\n\naj\n\nto,\n\nže\n\nsúd\n\nnebol\n\nsprávne\n\nobsadený. Súd pritom nie je správne obsadený, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca\n(m. m. IV. ÚS 64/02).\nZa situácie, ak Občiansky súdny poriadok v relevantnom čase pripúšťal vo vzťahu\nk námietke nesprávne obsadeného súdu účinný právny prostriedok nápravy (dovolanie),\nnemožno sa domáhať ochrany základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1\nústavy, ku ktorému malo dôjsť pred krajským súdom, v konaní pred ústavným súdom.\nSťažovateľ mal k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok, prostredníctvom ktorého\n\n22\n\nmohol účinne namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.\nTáto skutočnosť vzhľadom na oprávnenie a zároveň povinnosť najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu rozhodnúť o dovolaní vylučuje, aby o nej ústavný súd rozhodoval\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za situácie, keď sťažovateľ nevyužil svoje\nprávo podať vo vzťahu k nej dovolanie z dôvodu uvedeného v § 237 ods. 1 písm. g) OSP.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú, keďže sťažovateľ\nnevyčerpal možnosť podať dovolanie podľa § 237 ods. 1 písm. g) OSP ako účinný opravný\nprostriedok, na ktorý mal nepochybne právo.\nII.2.6 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým\ndovolací súd jeho dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol podľa\n§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP ako procesne neprípustné. Napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu sťažovateľ považuje za arbitrárne, keďže sa v ňom najvyšší súd\npodľa jeho tvrdenia nevysporiadal dostatočne so všetkými jeho námietkami.\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti, ústavný súd v rámci predbežného prerokovania\npodrobil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk,\npričom sa sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom\nvysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľa, ktorými odôvodňoval prípustnosť\ndovolania z dôvodov uvedených v § 238 ods. 1, § 241 ods. 2 písm. b) a c) a § 237 ods. 1\npísm. f) OSP.\nV súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd\npoukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že\notázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\n\n23\n\nkonanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci\nústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je otázkou zákonnosti a jej\nriešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa\n(napr. II. ÚS 324/2010).\nK prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 1 OSP (sťažovateľ namietal, že\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k zmene napadnutého rozsudku okresného\nsúdu vo veci samej) sa v napadnutom uznesení najvyššieho súdu uvádza:\n«Súdna prax už opakovane konštatovala, že prípustnosť dovolania proti\nzmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je založená na zásade diformity (rozdielnosti).\nO rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne\nrozhodnutie veci odlišne. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie\nje preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho\nformálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne\nako v dôvodoch označil ustanovenia občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých\npri rozhodnutí postupoval... Z porovnania rozsudkov okresného a krajského súdu\nso zameraním sa na vyššie vymedzené sporné otázky dovolací súd zistil, že oba nižšie súdy\nZmluvu o zabezpečení obchodu posúdili ako platný právny úkon. Odvolací súd preskúmal\nvec v rozsahu a dôvodov podaného odvolania a po zopakovaní dokazovania v zmysle § 213\nods. 3 O. s. p. a doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 5 O. s. p. a po vyjadrení účastníkov\nna výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. k možnému použitiu niektorých\nustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3, 4, § 300 a nasl. a § 396, 393 a nasl.)\nv odôvodnení konštatoval: „že svojim rozhodnutím výslovne potvrdil napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa ako vecne správny.“ Žalovaným napadnutý výrok rozsudku krajského\nsúdu vo veci samej preto nebolo možné považovať z hľadiska ustanovenia § 238 ods. 1\nO. s. p. za zmeňujúci. Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia preto nebola daná.»\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k spôsobu, akým sa\nnajvyšší súd vysporiadal s dovolacou argumentáciou sťažovateľa o existencii dovolacieho\ndôvodu podľa § 238 ods. 1 OSP, nemá z ústavného hľadiska žiadne zásadnejšie výhrady,\n\n24\n\nt. j. závery najvyššieho súdu k tejto časti dovolania považuje z ústavného hľadiska na\nakceptovateľné a udržateľné.\nRovnako považuje ústavný súd z ústavného hľadiska za akceptovateľný aj záver\nnajvyššieho súdu o tom, že v prerokúvanej veci nedošlo ani k vade konania podľa § 237\nods. 1 písm. f) OSP z dôvodu sťažovateľom namietaného nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti poukazuje ústavný súd\nna nasledovnú časť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu:\n„... rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2, v spojení\ns ustanovením § 211 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nktoré dôkazy v konaní vykonal, ako sa vysporiadal s dokazovaním prvostupňového súdu\na s akými skutkovými závermi. Citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú\nvec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom\nrozsahu. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dalo tak\nodpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalovaného, keď\nv dostatočnom rozsahu zodpovedal na odvolacie námietky žalovaného.“\nÚstavný súd ďalej posudzoval námietku sťažovateľa, že krajský súd postupoval\nv rozpore s § 213 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého v prípade ak je odvolací súd toho názoru,\nže sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní\nveci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby\nsa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, čím mu mala byť odňatá možnosť konať\npred súdom. Najvyšší súd vyhodnotil túto dovolaciu námietku sťažovateľa ako nedôvodnú,\npričom v tejto súvislosti zdôraznil, že „v priebehu odvolacieho konania na odvolacom\npojednávaní 20. septembra 2011 v prítomnosti žalovaného vyzval odvolací súd účastníkov\nkonania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení Obchodného zákonníka a to\nustanovení § 261 ods. 2, 3, § 300 a nasl., § 369, § 393 a nasl... Lehotu stanovil do troch dní\nod vyhlásenia uznesenia o odročení. Žalovaný sa o možnom použití týchto ustanovení\nObchodného zákonníka vyjadril obsiahlym podaním z 23. 9. 2011.“. Citovanú\nargumentáciu najvyššieho súdu k tejto námietke ústavný súd považuje z ústavného hľadiska\nza akceptovateľnú.\n\n25\n\nK dovolacím dôvodom súvisiacim s existenciou vád konania, ktoré mali mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne právne posúdenie veci, najvyšší súd\nv napadnutom uznesení zdôraznil, že tieto sú síce dovolacími dôvodmi v zmysle § 241\nods. 2 písm. b) a c) OSP, možno ich však uplatniť len vtedy, ak je dovolanie procesne\nprípustné, keďže tieto dôvody samotné prípustnosť dovolania nezakladajú. Keďže však\nv prípade sťažovateľa nebolo dovolanie procesne prípustné, najvyšší súd sa týmito dôvodmi\nz vecného hľadiska nezaoberal. Tento záver najvyššieho súdu zodpovedá ustálenej súdnej\npraxi a ústavný súd ho nemá dôvod spochybňovať.\nSumarizujúc svoje predbežné závery, ústavný súd konštatuje, že zastáva názor,\nže najvyšší súd sa v napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal\nso všetkými kľúčovými dovolacími námietkami uplatnenými sťažovateľom, pričom právne\nzávery, ktoré k nim najvyšší súd zaujal, zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem,\nktoré dovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu je preto podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné\na udržateľné a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľom označenými\nprávami, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd poukazuje na to, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie označeného základného práva podľa ústavy a práva\npodľa dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť, či zákonné dôvody\nprípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli naplnené. Takýto postup\na rozhodnutie\n\ndovolacieho\n\nsúdu\n\nObčiansky\n\nsúdny\n\nporiadok\n\nvýslovne\n\numožňuje\n\n(umožňoval), preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie\nprístupu sťažovateľovi k súdnej ochrane v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n\n26\n\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých vyslovenia\nporušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2.7 K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nZ už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ vo svojom dovolaní neuplatnil dovolací\ndôvod podľa § 237 ods. 1 písm. g) OSP (nesprávne obsadený súd). Za týchto okolností\nsťažovateľ a priori nemôže vyčítať najvyššiemu súdu, že sa s otázkou ním tvrdeného\nnesprávneho obsadenia krajského súdu v napadnutom uznesení nezaoberal a nevysporiadal.\nTáto skutočnosť je dostatočným dôvodom na to, aby ústavný súd vyhodnotil aj túto časť\nsťažnostnej argumentácie sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd preto túto\nčasť sťažnosti odmietol z uvedeného dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní,\nnebol dôvod, aby sa zaoberal s ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti\n(vrátane návrhu na vydanie dočasného opatrenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2017\n\n27", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "dovolanie-prípustnosť", "zmluva", "pokuta", "občianske súdne konanie", "úrok z omeškania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ba3ae771-63a7-45ac-adb4-c517ca0699c6"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a54e1f33-173e-4f7c-a1dd-45a02fa3318c"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:56ceb905-6b3b-4c4b-ba08-5616200c4fec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ceb905-6b3b-4c4b-ba08-5616200c4fec"}, {"guid": "ussr:afd248be-1b00-4c03-9aad-1d6ab40e018a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 261/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 261/09 z 23. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:afd248be-1b00-4c03-9aad-1d6ab40e018a"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 25/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}, {"guid": "ussr:7d143038-9844-47a7-9700-785cddb06c89", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/04 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 227, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d143038-9844-47a7-9700-785cddb06c89"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:7e609f1b-9513-42ac-90fc-1ea6a8dc0f61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 61/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 61/03 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 509, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e609f1b-9513-42ac-90fc-1ea6a8dc0f61"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:eb029e09-f4fa-4af6-a57e-b6e475be46dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb029e09-f4fa-4af6-a57e-b6e475be46dc"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1e649251-f405-4c78-aebf-dde0918af85f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.575.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 575/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 575/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.575.2017.1"}]}