{"guid": "ussr:8bc1e961-d902-4d59-9640-acf5ca079b64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.106.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 106/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/2017 z 9. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 106/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.106.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-02-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8bc1e961-d902-4d59-9640-acf5ca079b64", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.106.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.106.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.106.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 106/2017-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLadislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\na\n\n, obaja bytom\n\n, zastúpených advokátom\n\nJUDr. Dušanom Repákom, Krížna 47, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nOkresného súdu Senica sp. zn. 9 C 146/2012 z 22. júla 2013, rozsudkom Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 11 Co 353/2013 zo 4. februára 2015 a jeho uznesením sp. zn.\n11 Co 353/2013 z 27. februára 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2015\ndoručená sťažnosť\n\na\n\n, obaja bytom\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Dušanom\nRepákom, Krížna 47, Bratislava. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovatelia\n\nnamietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Senica (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 9 C 146/2012 z 22. júla 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\nokresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n11 Co 353/2013 zo 4. februára 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a jeho\nuznesením sp. zn. 11 Co 353/2013 z 27. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nkrajského súdu“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že\nbytom\n\na\n\n, obaja\n\n(ďalej len žalobcovia“), sa žalobou proti\n\nsťažovateľom v procesnom postavení žalovaných domáhali na okresnom súde určenia\nvlastníckeho práva negatórnym spôsobom tak, aby „súd určil, že sťažovatelia nie sú\npodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: parcela č.\nč.\n\no výmere\n\no výmere\n\n; parcela č.\n\nparcela č.\n\n; parcela č.\n\no výmere\n\no výmere\n\no výmere\n\no výmere\n\n; parcela\n\nparcela č.\n\n; parcela č.\n\n; parcela č.\n\no výmere\n\no výmere\n\n; pričom\n\nvšetky parcely sú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na\nvedenom Správou katastra\n\npre katastrálne územie\n\nsúd určuje, že nehnuteľnosti, a to parcela č.\nč.\n\no výmere\n\n,\n\n; parcela č.\n\neventuálne\no výmere\n\no výmere\n\n; pričom všetky parcely\n\nsú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na\nkatastra\n\n; parcela\n, vedenom Správou\n\npre katastrálne územie\n\n, v podiele\n\nz celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a nehnuteľnosti, a to parcela\nč.\n\no výmere\n\no výmere\n\n; parcela č.\n\n; parcela č.\n\no výmere\n\no výmere\n\n; parcela č.\n\n; parcela č.\n\no výmere\n\n; pričom všetky parcely sú druhom pozemku ostatná plocha, zapísané na\n, vedenom Správou katastra\n, v podiele\n\npre katastrálne územie\n\nz celku patria do bezpodielového spoluvlastníctva\n\nžalobcov...“.\n\n2\n\nSťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:\n«Vlastnícke právo rodiny (právnych predchodcov účastníkov konania) je odvodené\nod pána\n\n, ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 1886.\n\nDcéra pána\n\npani\n\npánom\n\n, rodená\n\nmali 6 detí...\n,\n\ns manželom\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n.\n\nNavrhovateľ\n\nje synom pani\n\npotomkovia pani\n\n.\n\nPani\n\n, rodená\n\n21. aug. 1938 uzavretej s\n\n, sťažovatelia sú\n\n, na základe Kúpnopredajnej smluvy zo dňa\nrod.\n\nvrátane pozemku parc. č.\n\nnadobudla nehnuteľnosti v obci\n, ktorá bola evidovaná vo vložke č.\n\n.\n\nOd uvedeného odvodzujú sťažovatelia svoje vlastnícke právo, oprávnenie užívať\nparc. č.\n\nv celosti. Pani\n\nzomrela dňa 18-02-1975 a jej manžel pán\n\nzomrel 19-02-1975 (bezprostredne nasledujúci deň).\nV čase smrti pani\n\na pán\n\npozemky, ktoré\n\nsa nachádzali v bezprostrednej blízkosti ich rodinného domu (ktorý bol postavený na\npozemku parcela č.\n\npôvodne\n\n), užívali. V dedičských konaniach\n\npo poručiteľoch bolo s ich majetkom naložené spôsobom, ako sa dohodli spolu dedičia,\nže všetok (!) nehnuteľný majetok po poručiteľoch... nadobudla pani\ns povinnosťou vyplatiť ostatných spoludedičov.\nV čase dedičského konania pani\n\nspolu s manželom\n\nužívali spolu s pani\n\na pánom\n\nnehnuteľnosti, vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom súdneho sporu, a ktoré sú užívané\ndoposiaľ, napriek argumentácii navrhovateľov v tomto konaní...\nSťažovatelia nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam „darom“ od matky, pani\n, ktorá zhodne s tvrdením navrhovateľov v konaní nadobudla vlastnícke\nprávo vydržaním. Vydržanie pani\n\nodvodila od tej skutočnosti, že sporné\n\npozemky užívala a s týmito po nevyhnutnú dobu nakladala ako s vlastnými.\nSkutočnosť, že sporné pozemky boli skutočne užívané pani\n\naj\n\nv čase od roku 1975 potvrdili aj svedkovia osvedčenia o vydržaní už v rozhodujúcom čase:\n\n3\n\nstarostka obce pani\n\n, pán\n\n, pani\n\na pani\n\n...\nPredmetom súdneho sporu bola okrem iného aj parcela číslo:\no záhradu, ktorá bola aj pani\n\na pánom\n\njedná sa\nužívaná ako\n\nzáhrada.»\nOkresný súd žalobcom vyhovel v druhej časti eventuálneho žalobného petitu\na rozsudkom sp. zn. 9 C 146/2012 z 22. júla 2014 určil, že žalobcovia sú bezpodielovými\nspoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Zároveň zaviazal sťažovateľov na náhradu trov\nkonania v prospech žalobcov. Sťažovatelia v tejto súvislosti uvádzajú, že „ako je zrejmé\nz dokazovania vykonaného v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, sťažovatelia\nnadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam darom od matky, pani\n, ktorá zhodne s tvrdením navrhovateľov v konaní, nadobudla vlastnícke právo\nk týmto vydržaním. Vydržanie pani\n\nodvodila od tej skutočnosti, že sporné\n\npozemky užívala a s týmito po nevyhnutnú dobu nakladala. Predmetnú skutočnosť - užívanie\npozemkov pani\n\npotvrdili aj svedkovia osvedčenia o vydržaní\n\nv rozhodujúcom čase... Na vyššie uvedenú skutočnosť sťažovatelia opakovane poukázali\nv priebehu konania, napriek tomu prvostupňový súd túto nijako nevyhodnotil, nevykonal\ndokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov, ktorí mali uvedené skutočnosti potvrdiť.“.\nKrajský súd na základe odvolania sťažovateľov rozsudkom sp. zn. 11 Co 353/2013\nzo 4. februára 2015 napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej\nvyhovujúcej časti potvrdil a v časti náhrady trov konania zmenil tak, že žiadny z účastníkov\nnemá právo na ich náhradu. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol\nsamostatným uznesením sp. zn. 11 Co 353/2013 z 27. februára 2015 tak, že zaviazal\nsťažovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom ich náhradu v celkovej sume\n512,95 €.\nSťažovatelia so závermi napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nesúhlasia, pretože\nkrajský súd „s namietanými skutočnosťami sa v odôvodnení svojho rozhodnutia absolútne\nnevysporiadal... V súvislosti s nevykonaním navrhovaných dôkazov sa zaoberal výlučne len\n\n4\n\nnevykonaním výsluchu navrhovaných svedkov, kedy v odôvodnení Rozsudku stroho\nkonštatoval, že odvolatelia namietali tiež, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie\nvýsluchom nimi navrhnutých svedkov, keď uviedli, že svedkovia by jednoznačne potvrdili,\nže nehnuteľnosti užívali nerušene odporcovia 1/, 2/ a ich právni predchodcovia. Skutočnosť,\nže odporcovia 1/, 2/ a ich právni predchodcovia uvedené nehnuteľnosti nerušene užívali,\ntieto zveľaďovali, však nie je sporná. Pri otázke vydržania zostala spornou len podmienka\ndobromyseľnosti...“.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy sťažovatelia zdôrazňujú, že „Okresný súd Senica v rozsudku č. k.\n9 C 146/2012-190 zo dňa 22-07-2013 a Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k.\n11 Co/353/2013 zo dňa 04-02-2015 sa dostatočne nevyporiadali so všetkými argumentami\nprednesenými sťažovateľmi v priebehu konania, rozsudky sú nedostatočne odôvodnené\na nepresvedčivé...“.\nKeďže súd prvého stupňa napriek tvrdeniu sťažovateľov, že oni sú „skutočnými\na oprávnenými vlastníkmi sporných nehnuteľností“, určil, že žalobcovia sú bezpodielovými\nspoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, pričom krajský súd ako odvolací súd potvrdil tento\nvýrok vo veci samej, došlo podľa sťažovateľov aj k porušeniu ich základného práva podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy.\nNa základe uvedenej argumentácie sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Rozhodnutím Okresného súdu Senica, v právnej veci navrhovateľ v 1. rade\n, v 2. rade:\nv 2. rade:\n\nproti odporcom v 1. rade:\n\n,\n\no určenie vlastníckeho práva rozsudkom č. k. 9 C 146/2012-\n\n190 zo dňa 22-07-2013 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa článku 46 ods. 3\na podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, v právnej veci navrhovateľov... proti\nodporcom... o určenie vlastníckeho práva rozsudkom č. k. 11 Co/353/2013-276 zo dňa 04-\n\n5\n\n02-2015 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa článku 46 ods. 3 a podľa článku\n20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n3. Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, v právnej veci navrhovateľov... proti\nodporcom... o určenie vlastníckeho práva uznesením č. k. 11 Co/353/2013-287 zo dňa\n27-02-2015 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa článku 46 ods. 3 a podľa\nčlánku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n4. Rozsudok Okresného súdu Senica, v právnej veci navrhovateľov... proti\nodporcom... o určenie vlastníckeho práva, č. k. 9 C 146/2012-190 zo dňa 22-07-2013 sa\nzrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.\n5. Rozsudok Krajského súdu v Trnave, v právnej veci navrhovateľov... proti\nodporcom... o určenie vlastníckeho práva, č. k. 11 Co/353/2013-276 zo dňa 04-02-2015 sa\nzrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.\n6. Uznesenie Krajského súdu v Trnave, v právnej veci navrhovateľov... proti\nodporcom.. o určenie vlastníckeho práva, č. k. 11 Co/353/2013-287 zo dňa 27-02-2015 sa\nzrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.\n7. Okresný súd Senica a Krajský súd v Trnave sú povinní spoločne a nerozdielne\nuhradiť p.\n\na p.\n\nako sťažovateľom trovy právneho\n\nzastúpenia v sume 375,86 €... na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Repáka...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\n\n6\n\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd je podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na\nzačatie konania (v tomto prípade sťažnosťou). Viazanosť ústavného súdu návrhom\nsa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovatelia domáhajú (petit\nsťažnosti). Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia domáhajú\nv petite svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označili za porušovateľa svojich\npráv. Text uvedený mimo petitu považuje ústavný súd len za súčasť odôvodnenia sťažnosti,\nktorý nemôže doplniť petit (I. ÚS 316/09, I. ÚS 98/2011, II. ÚS 103/08, II. ÚS 154/09,\nIII. ÚS 235/05, IV. ÚS 174/2011).\nZ odôvodnenia sťažnosti zjavne vyplýva, že predmet sťažnosti tvorí namietané\nporušenie základného práva sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ku ktorému malo dôjsť\nnapadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu. V petite sťažnosti však\nsťažovatelia označili namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 3 ústavy (napriek tomu, že v tomto smere svoju sťažnosť nijako neodôvodnili).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri vymedzovaní predmetu konania zvolil ústretový\nprístup k sťažnosti sťažovateľov, t. j. vychádzal podporne aj z odôvodnenia sťažnosti a na\ntomto základe kvalifikoval predmet sťažnosti tak, ako je vymedzený v záhlaví tohto\nuznesenia.\n\n7\n\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu sp. zn. 9 C 146/2012 z 22. júla 2013\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\nsúdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovatelia boli oprávnení podať proti napadnutému rozsudku okresného súdu\nodvolanie (čo aj využili), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd ako\nodvolací súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľov v danom\nprípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 11 Co 353/2013 zo 4. februára 2015\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, čo táto nie je zjavne\n\n8\n\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.\nrozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07,\nIV. ÚS 27/2010).\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou\nsystému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že jeho úlohou\npri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať\na rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo\npríslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je určená princípom\nsubsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade,\nak je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo\núpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.\nZ toho vyplýva, že ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\n\n9\n\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení tohto právneho predpisu, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu\na právo na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na prístup k súdu, ako aj\nkonkrétne procesné garancie v konaní pred ním (I. ÚS 26/94). Ochrany základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, [resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)] sa možno domáhať v medziach a za\npodmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr. III. ÚS 124/04).\nÚstavou zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 ústavy (a tiež aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nneznamenajú právo na úspech v konaní pred všeobecnými súdmi a nemožno ich účelovo\nchápať tak, že ich naplnením je len víťazstvo v takomto spore (II. ÚS 21/02,\nIV. ÚS 277/05).\nÚstavný súd je, ako už bolo uvedené, oprávnený a povinný posúdiť ústavnosť\nkonania, resp. rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi došlo\nk porušeniu ústavnoprávnych princípov konania (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a či možno ich\nkonania (postupy) a rozhodnutia považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné\na udržateľné. Táto právomoc ústavného súdu však nie je spojená so vznikom oprávnenia\na povinnosti prehodnocovať právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto dospeli na\nzáklade výkladu a uplatňovania zákonov, ak tento výklad a aplikácia zákonov neporušujú\nuvedené ústavnoprocesné princípy (m. m. II. ÚS 54/02). Reálne uplatnenie a garantovanie\nzákladného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani\n\n10\n\nnárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (IV. ÚS 302/07).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti tejto časti sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.\n11 Co 353/2013 zo 4. februára 2015.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku najskôr poukázal na obsah\nodvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorým prvostupňový súd určil,\nže sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov; krajský súd\nv tejto súvislosti v napadnutom rozsudku predovšetkým uviedol, že „právne súd prvého\nstupňa vec posúdil podľa § 132a ods. 1, podľa § 135a ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka\núčinného do 31. 12. 1991, podľa § 134 ods. 1 až 4 O. z. účinného od 01. 01. 1992, podľa\n§ 872 ods. 6 O. z. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie\nnavrhovateľov, dospel k záveru, že pokiaľ ide o eventuálny petit žaloby, teda určenie\nvlastníckeho práva výlučne navrhovateľov k spoluvlastníckym podielom na sporných\npozemkoch navrhovatelia sú aktívne legitimovaní bez toho, že by účastníkmi konania museli\nbyť i ostatní spoluvlastníci predmetných nehnuteľností... Čo sa týka primárneho žalobného\npetitu tak ako bol formulovaný nebola podľa názoru súdu splnená podmienka existencie\nnaliehavého právneho záujmu na určení, že odporcovia nie sú podielovými spoluvlastníkmi\nsporných pozemkov, nakoľko takéto určenie by jednoznačne neviedlo ku konečnému\nvyriešeniu sporných otázok ohľadne existencie vlastníckeho práva, nedeklarovalo by\nexistenciu vlastníckeho práva navrhovateľov a v budúcnosti by vyvstala potreba ďalších\njednaní ohľadom určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov navrhovateľov. Navyše by\nzrejme nebol ani úplný okruh účastníkov konania, nakoľko rozhodnutie súdu v zmysle\nprimárneho žalobného petitu by sa dotýkalo aj iných subjektov než len účastníkov tohto\nkonania. Z vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten\nprávny záver, že návrh v časti určenia vlastníckeho práva navrhovateľov do výšky ich\nspoluvlastníckych podielov je dôvodný. Navrhovatelia jednoznačne a nepochybne\npreukázali svoje vlastnícke právo k predmetným pozemkom parcele č.\na parcele č.\n\nzapísanej na\n\n11\n\npre kat. úz.\n\nzapísanej na\n.\n\nPreukázali aj skutočnosť, že prišlo k zmenšeniu pôvodnej výmery týchto pozemkov\nv dôsledku odčlenenia novovytvorených sporných pozemkov a ich následným zápisom do\n, kde ako spoluvlastníci týchto novovytvorených pozemkov boli zapísaní odporcovia\nkaždý z nich v 1/2. Ako právny titul nadobudnutia sporných pozemkov je v katastri\nnehnuteľností uvedená notárska zápisnica č. N 139/06, obsahujúca osvedčenie vyhlásenia\no vydržaní sporných pozemkov matkou odporcov a ich následné darovanie matkou\nodporcov odporcom 1/, 2/. V konaní ďalej bolo preukázané, že matka odporcov po svojich\nrodičoch zdedila len spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku parc. č.\n\nvo výške\n\na spoluvlastnícke podiely na ďalších nehnuteľnostiach, ktoré však neboli\npredmetom tohto konania. Matka odporcov tak nemala žiaden dôvod domnievať sa, že je\nvlastníčkou celej parc. č.\n\n. Navyše na parc. č.\n\nnezdedila ani žiaden podiel.\n\nOdporcami spomenutá kúpna zmluva uzavretá dňa 21. 08. 1938 medzi\na\n\n- starou matkou účastníkov ako kupujúcou, taktiež neobsahuje\n\nustanovenie, ktorým by došlo k prevodu pozemku parc. č.\nč.\n\n, čo sa týka pozemku parc.\n\nkúpna zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že by sa tento prevádzal v celosti. Či\n\nje držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí musí byť\nzhodnotené objektívne. Nepostačuje len zistenie subjektívnych predstáv držiteľa. V danom\nprípade neexistuje žiaden dôvod, žiadna okolnosť, na základe ktorej sa matka odporcov\nmohla objektívne domnievať, že je vlastníčkou pozemkov parc. č.\n\nv celosti,\n\nresp. že je vlastníčkou časti týchto pozemkov tak, ako boli od pôvodných pozemkov\nodčlenené geometrickým plánom č. 50/2005. Pokiaľ ide o vlastnícke právo odporcov\nneexistuje darovacia zmluva, ktorou by boli na odporcov prevedené sporné pozemky.\nDarovacia zmluva, ktorá bola súdu doložená v spojení s dodatkom sa týka úplne iných\npozemkov, ktoré nie sú predmetom tohto sporu. Taktiež notárska zápisnica č. N229/2005,\nna ktorú sa dodatočne odporcovia odvolávali nebola podkladom pre zápis vlastníckeho\npráva k sporným pozemkom do katastra nehnuteľností. Keďže neexistuje darovacia zmluva\nani iný právny titul, na základe ktorého odporcovia nadobudli vlastnícke právo k sporným\npozemkom a vydržanie pozemkov odporcami je vylúčené z dôvodu absencie ich\ndobromyseľnosti, nakoľko neexistuje žiadna okolnosť, na základe ktorej by sa mohli\nobjektívne domnievať, že sú vlastníkmi sporných pozemkov, navyše v ich prípade ani\nneuplynula zákonom stanovená vydržacia lehota a nemohli sa stať vlastníkmi sporných\n\n12\n\npozemkov. Dobromyseľnosť matky odporcov nevyplýva dokonca ani z výpovede samotnej\nmatky odporcov, z jej svedeckej výpovede vyplýva len to, že sporné pozemky ako rodina\nužívali, zveľaďovali, keďže sa o ne nestaral nikto iný. Je teda jednoznačné, že k zníženiu\npôvodnej výmery sporných pozemkov prišlo bez právneho dôvodu a keďže navrhovatelia sa\ndomáhali určenia len svojho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli\nvytvorené na základe geometrického plánu č. 50/2005 súd návrhu v časti eventuálneho\npetitu teda určujúceho vyhovel. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s.\np. a navrhovateľom, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov v celej výške\n1.676,86 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 eur, cestovných\nnákladov 353,60 eur do rúk navrhovateľov a trov právneho zastúpenia vo výške 1.223,76\neur do rúk právneho zástupcu navrhovateľov.“.\nV ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku formuloval krajský súd svoje\nvlastné právne závery k odvolacím námietkam sťažovateľov, pričom najmä uviedol:\n„Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa určil, že sporné nehnuteľnosti patria\nv uvedených podieloch do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového\nmateriálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na\nvyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.\nPretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide\no skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom\ni podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam\na pretože zdieľa jeho právny záver s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. ako odvolací súd\nodkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd\nnenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto\nnemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové\nrelevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd stupňa nebol vysporiadal a ktoré by boli\nspôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom\nuvádzaným odvolateľmi v odvolaniach odvolací súd dodáva, že pokiaľ sa týka namietaného\n\n13\n\nalternatívneho petitu tak súd prvého stupňa rozhodol správne, keď prvý petit ako nedôvodný\nzamietol, keďže na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, keď v prípade vyhovenia\ntomuto petitu (neurčenia spoluvlastníctva odporcov 1/,2/ k novovytvoreným parceliam)\nby sa nevyriešilo právne postavenie navrhovateľov 1/, 2/, pretože by sa na základe takéhoto\nneurčenia nemohol zapísať pôvodný stav, nie sú účastníkmi konania všetci pôvodní spolu\nvlastníci a nie je zrejmé, či by všetci súhlasili so zápisom do pôvodného stavu, preto takýto\npetit nemožno považovať za správny a teda alternatívny. Pri alternatívnom petite oba petity\nmusia byť dôvodné a vyhovením ktorémukoľvek sa dosiahne žalobou požadovaný stav,\no ktorý prípad sa v danej veci nejednalo. Ďalej odvolatelia namietali, že navrhovatelia 1/,\n2/ nie sú aktívne legitimovaní z dôvodu, že nehnuteľnosti nadobudli od vlastníkov, ktorých\nvlastníctvo bolo zapísané na základe notárskych zápisníc, tak ako v prípade odporcov 1/, 2/.\nTúto námietku súd prvého stupňa považoval za nedôvodnú, s čím sa odvolací súd\nstotožnil. Navrhovatelia podiely na sporných nehnuteľnostiach získali do svojho vlastníctva\nna základe kúpnych zmlúv od osôb zapísaných ako vlastníci na listoch vlastníctva. Takže\nakékoľvek tvrdenia o tom, že osoby, od ktorých podiely kúpili neboli vlastníkmi sú v tomto\nkonaní právne irelevantné, keďže navrhovatelia sú riadne zapísaní na listoch vlastníctva\na ich právni predchodcovia boli takisto riadne zapísaní na listoch vlastníctva a ich\nvlastníctvo nebolo žiadnym relevantným zákonným spôsobom spochybnené.“\nRovnako za nedôvodné krajský súd považoval odvolacie námietky týkajúce\nsa dobromyseľnosti sťažovateľov, resp. aj ich právnej predchodkyne matky\npri užívaní novovytvorených parciel. V tejto súvislosti k tvrdeniu\nsťažovateľov, že ich právna predchodkyňa a aj oni vlastnícke právo k novovytvoreným\nparcelám vydržali z dôvodu, že tieto dobromyseľne po zákonom určenú dobu nerušene\nužívali, odvolací súd uviedol, že „vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia\nvlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Jedným\nz týchto predpokladov je oprávnená držba. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec\nvo svojej moci, užíva ju a používa plody a úžitky z nej, disponuje ňou príp. vykonáva\nčinnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že\ns ňou nakladá ako s vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých\nmožno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.\n\n14\n\nOprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu\nvec alebo právo patrí. Je potrebné vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú\nmožno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať\nnemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O\ndobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach\nspôsobilých objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Z vykonaného\ndokazovania jednoznačne vyplynulo, že právna predchodkyňa odporcov 1/, 2/ ako aj\nodporcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že nadobudli do svojho vlastníctva sporné\nnehnuteľnosti, nakoľko z obsahu dedičských rozhodnutí a kúpnej zmluvy, na základe ktorých\nsa právna predchodkyňa odporcov 1/, 2/, ich matka domnievala, že je vlastníčkou\npredmetných nehnuteľností jej muselo byť zrejmé, že sa nestáva vlastníčkou celých\nnehnuteľností, i keď sa operuje s termínom, že zdedila právna predchodkyňa odporcov\nvšetok nehnuteľný majetok po rodičoch, tento pojem je nepostačujúci pre určenie\ndobromyseľnosti, keď z listinných dôkazov, či už sú to dedičské rozhodnutia po jej rodičoch\nalebo aj z kúpnej zmluvy, ktorou kúpila ďalšiu nehnuteľnosť (podiel na parc č.\n\n)\n\nvyplýva, že do svojho vlastníctva takto získala iba podiely na jednotlivých nehnuteľnostiach\nparc. č.\n\n. Takže z týchto listinných dôkazov nie je možné vyvodiť\n\ndobromyseľnosť odporcov a ich právnej predchodkyne.“.\nK námietke sťažovateľov, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom\nnimi navrhnutých svedkov, krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,\nže „skutočnosť, že odporcovia 1/, 2/ a ich právni predchodcovia nehnuteľnosti nerušene\nužívali, tieto zveľaďovali, však nie je sporná. Pri otázke vydržania zostala spornou len\npodmienka dobromyseľnosti a nie držby a samotná skutočnosť', že nehnuteľnosti\nodporcovia zveľadili, zhodnotili nemôže zakladať dobromyseľnosť a vznik vlastníckeho\npráva, ktoré nemohlo za tejto skutkovej situácie vzniknúť a to ani spracovaním cudzej veci\nza použitia analógie legis.\nVzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd, keďže nepovažoval vydržanie\nodporcov 1/, 2/ k nehnuteľnostiam za preukázané rozsudok súdu prvého stupňa považoval\nza správny a preto ho v napadnutom petite podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.“.\n\n15\n\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia považujú za porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spôsob, akým sa krajský súd\nako odvolací súd a pred ním okresný súd ako súd prvého stupňa vysporiadali s vykonanými\ndôkazmi v rámci ich hodnotenia a následného vyvodenia zodpovedajúcich skutkových\na právnych záverov v ich meritórnych rozhodnutiach.\nZ napadnutého rozsudku krajského súdu (s prihliadnutím na obsah rozhodnutia súdu\nprvého stupňa) pritom podľa názoru ústavného súdu zjavne vyplýva, že krajský súd sa\ns podstatnými námietkami sťažovateľov, ktoré uviedli v podanom odvolaní (a ktoré tvoria aj\npodstatnú časť argumentácie sťažovateľov v sťažnosti predloženej ústavnému súdu)\nzaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom sa s nimi vysporiadal.\nŤažiskovou v prerokúvanej veci je v podstate otázka interpretácie podmienok na\nvznik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, konkrétne otázky oprávnenosti\ndržby, resp. dobromyseľnosti držiteľa práva.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že dokazovaním vykonaným\nv prvostupňovom konaní, ktoré považoval za správne, nebola preukázaná dobromyseľnosť\nsťažovateľov pri výkone držby sporných nehnuteľností, z čoho vyvodil právny záver\no nesplnení jednej z podmienok vydržania vlastníckeho práva v ich prospech. Odôvodnenie\ntakto vyvodeného právneho záveru krajským súdom považuje ústavný súd za logické\na dostatočné, majúce oporu v relevantnej právnej úprave, a preto výsledok interpretácie\nuskutočnenej krajským súdom nepovažuje za zjavne svojvoľný. Krajským súdom\nuplatnenej interpretácii právnej regulácie vydržania (ako osobitného originálneho spôsobu\nnadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných\npredpokladov) pritom primerane korešpondovali aj jeho skutkové a právne závery týkajúce\nsa absencie dobromyseľnosti sťažovateľov pri nadobudnutí sporných nehnuteľností do ich\nvlastníctva.\nPodľa názoru ústavného súdu nie je dôvodná ani námietka sťažovateľov\no nevykonaní nimi navrhnutých dôkazov (výsluchom nimi navrhnutých svedkov).\n\n16\n\nK neprípustnému zásahu do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy by v tejto súvislosti\nmohlo dôjsť len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní navrhovaného dôkazu\nbol zjavne neodôvodnený, resp. by mu chýbala predchádzajúca racionálna úvaha\nkonajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci,\nči vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne\nnevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08, I. ÚS 57/2011).\nÚstavný súd zastáva názor, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí zrozumiteľne\na bez zjavných logických protirečení vysvetlil svoje právne závery, čím ako súd odvolací\nposkytol právam sťažovateľov dostatočnú ochranu. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nnie je arbitrárne, keďže nie je v nesúlade s aplikovanou právnou úpravou a nepopiera ani jej\nzmysel, pričom obsahuje primerané a zrozumiteľné zdôvodnenie právnych záverov\nodvolacieho súdu. Ústavný súd preto považuje napadnutý rozsudok krajského súdu\nz ústavného hľadiska za akceptovateľný a udržateľný a za takýchto okolností nemá žiaden\ndôvod a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov všeobecného súdu.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti\ndospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovatelia domáhajú,\nneexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti\nsťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný súd\npreto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nuznesením krajského súdu sp. zn. 11 Co 353/2013 z 27. februára 2015 o náhrade trov\nodvolacieho konania\nSťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy aj uznesením krajského súdu sp. zn. 11 Co 353/2013 z 27. februára\n\n17\n\n2015, ktorým ich odvolací súd zaviazal zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne náhradu\ntrov odvolacieho konania v celkovej sume 512,95 € k rukám ich právneho zástupcu.\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že porušenie označeného základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy sťažovatelia zakladajú výlučne na tvrdení, že „predmetné\nuznesenie priamo súvisí s napadnutými rozsudkami Okresného súdu Senica a Krajského\nsúdu v Trnave“.\nPodľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účastníkovi,\nktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie\nalebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa\nplatia i pre odvolacie konanie.\nRozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto\nvšeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom,\nktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné\nprávo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda ratione materiae aj právo na\nrozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997). Právo na súdnu ochranu a v jeho rámci\nnáhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom a v medziach zákona, ktorý\nupravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba v ojedinelých\nprípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len\nza celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09). Podľa názoru\nústavného súdu je totiž v zásade vo výlučnej právomoci všeobecných súdov posúdiť mieru\núspechu strán podľa čl. 142 ods. 2 OSP a na základe toho rozhodnúť o ich pomernom\nrozdelení alebo vyslovení, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Ústavný súd\n\n18\n\nmôže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba za predpokladu, že\nby rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný\nrozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\nOdvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia o trovách odvolacieho konania najmä\nuviedol, že „v odvolacom konaní plne úspešným navrhovateľom vzniklo podľa § 142 ods. 1\nv spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči\nv odvolaní neúspešným odporcom. Odvolací súd pritom v okolnostiach daného prípadu, ani\nv okolnostiach na strane účastníkov konania nezistil žiadne výnimočné dôvody hodné\nosobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešným navrhovateľom v zmysle § 150\nods. 1 O. s. p.\nTrovy navrhovateľov spočívajú z trov právneho zastúpenia a cestovných výdavkov\nza účasť na pojednávaniach. Právny zástupca navrhovateľov vyčíslením zo dňa 4. 2. 2015\npredložil podrobný rozpis uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia... v sume\n596,06 Eur. DPH si právny zástupca navrhovateľov nenárokoval...\nPrávny zástupca navrhovateľov si správne vypočítal hodnotu právneho úkonu\nuplatneného pre ten ktorý rok, tak ako si aj správne určil hodnoty režijných paušálov\na náhrad za stratu času. Právnemu zástupcovi vznikol nárok na odmenu za päť úkonov\nprávnej služby:\n- písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 2. rade zo dňa 29. 8. 2013 (č. l. 235),\n(§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v účinnom znení), ku ktorému v zmysle § 11\nods. 1 písm. a) prináleží tarifná odmena vo výške 60,08 Eur a v zmysle § 15 písm. a) a § 16\nods. 3 režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu, čo v roku 2013 činí 7,81 Eur,\nspolu teda 67,89 Eur;\n- písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1. rade zo dňa 30. 8. 2013 (č. l. 232),\n(§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v účinnom znení), ku ktorému v zmysle § 11\nods. 1 písm. a) prináleží tarifná odmena vo výške 60,08 Eur a v zmysle § 15 písm. a) a § 16\nods. 3 režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu, čo v roku 2013 činí 7,81 Eur,\nspolu teda 67,89 Eur;\n- účasť na pojednávaní, konanom dňa 3. 12. 2014 (č. l. 256), (§ 13a ods. 1 písm. d)\nvyhlášky), ku ktorému v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) prinálež tarifná odmena vo výške\n61,85 Eur a v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového\n\n19\n\nzákladu, čo v roku 2014 činí 8,04 Eur, spolu s náhradou za stratu času v zmysle § 17 ods. 1\nvyhlášky vo výške 1/60 výpočtového základu, čo v roku 2014 činí 13,40 Eur za každú začatú\npolhodinu, spolu teda 133,49 Eur;\n- účasť na pojednávaní, konanom dňa 14. 1. 2015 (č. l. 264), (§ 13a ods. 1 písm. d)\nvyhlášky), ku ktorému v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) prinálež tarifná odmena vo výške\n64,53 Eur a v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového\nzákladu, čo v roku 2015 činí 8,39 Eur, spolu s náhradou za stratu času v zmysle § 17 ods. 1\nvyhlášky vo výške 1/60 výpočtového základu, čo v roku 2015 činí 13,98 Eur za každú začatú\npolhodinu, spolu teda 137,97 Eur;\n- účasť na pojednávaní, konanom dňa 4. 2. 2015 (č. l. 274), (§ 13a ods. 4 vyhlášky),\nku ktorému v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) prinálež tarifná odmena vo výške jednej polovice\nzo 64,53 Eur a v zmysle § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 režijný paušál vo výške 1/100\nvýpočtového základu, čo v roku 2015 činí 8,39 Eur, spolu s náhradou za stratu času\nv zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/60 výpočtového základu, čo v roku 2015 činí\n13,98 Eur za každú začatú polhodinu, spolu teda 105,71 Eur;\nTrovy právneho zastúpenia podľa vyššie uvedeného sú 512,95 Eur.\nPopri trovách vznikli navrhovateľom aj cestovné náklady v celkovej výške 83,11 Eur.\nIde o cestovné náklady súvisiace s účasťou na troch vyššie uvedených súdnych\npojednávaniach, kde navrhovatelia spolu s právnym zástupcom použili osobný automobil\nnavrhovateľov s priemernou spotrebou paliva 6,2 l/100 km (č. l. 284, pričom celkovú\nvzdialenosť Bratislava – Trnava a späť uviedli ako 108 km (č. l. 283.)\nCelkovo tak navrhovateľom vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvo výške 596,06 Eur...“\nCitovanú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno\npovažovať podľa názoru ústavného súdu za odporujúcu základnému právu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy. Ústavný súd vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že odôvodnenie výroku\no trovách konania treba posudzovať v kontexte celého rozhodnutia (I. ÚS 230/04,\nIII. ÚS 53/06). Ak krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia akcentoval najmä to,\nže podľa záverov, ku ktorým dospel, vzniklo procesne úspešným účastníkom – žalobcom\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v cestovných nákladoch žalobcov\n\n20\n\na v náhrade trov ich právneho zastúpenia, tak ide o argumentáciu, ktorá je v konkrétnych\nokolnostiach posudzovanej veci ústavne akceptovateľná.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nuznesením krajského súdu o trovách odvolacieho konania a základným právom podľa čl. 46\nods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala, že mohlo dôjsť\nk jeho porušeniu. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľov aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nII.4 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 11 Co 353/2013 zo 4. februára 2015 a jeho\nuznesením sp. zn. 11 Co 353/2013 z 27. februára 2015\nV súvislosti s namietaným porušením základného práva vyplývajúceho z čl. 20\nods. 1 ústavy ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia namietajú porušenie tohto základného\npráva v priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením ich základného práva na súdnu\nochranu. Za týchto okolností záver ústavného súdu o tom, že napadnutým rozsudkom\na napadnutým uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nsťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a priori vylučuje, aby mohol dospieť k záveru\no porušení ich základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.\nPretože ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje medzi\nnapadnutým rozsudkom a uznesením krajského súdu a základným právom sťažovateľov\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala vysloviť jeho\nporušenie, neprichádza v tomto prípade do úvahy ani vyslovenie porušenia základného\npráva sťažovateľov vyplývajúceho im z čl. 20 ods. 1 ústavy.\nNa základe uvedeného ústavný súd pre predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľov aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n\n21\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími\npožiadavkami sťažovateľov na ochranu ústavnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. februára 2017\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-občiansko-právne konanie", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "vydržanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 174/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 174/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2db3c67b-b3a1-4dbf-be60-f5019b1f1e84"}, {"guid": "ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/2011 z 16. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-16", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f098f7-0333-4f6c-9dc4-451dca4aecb5"}, {"guid": "ussr:460a95fb-e4f9-4d6f-855f-de851863d879", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/2011 z 10. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:460a95fb-e4f9-4d6f-855f-de851863d879"}, {"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 316/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 316/09 z 21. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-21", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:233a8155-ce6d-4530-ac1f-7a3cd8c60675"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 154/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76fe0655-6306-49fd-9b9d-58a45d0e4331"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/08 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:214f4b83-6a9d-4b46-bce8-0904134bb4dc"}, {"guid": "ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8aab482-1974-455f-99a5-d2f5a66fed5c"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:75d16156-825e-4774-9d61-6ee9a4bc4b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75d16156-825e-4774-9d61-6ee9a4bc4b0b"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 277/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 277/05 z 29. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-29", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32627ef7-d1a7-443e-93b9-b6a84d158d1f"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:bcb2763d-3afe-40b8-b828-277127eb47e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/04 z 2. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-02", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcb2763d-3afe-40b8-b828-277127eb47e9"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 124/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 527, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fd107b8-26f4-4430-929c-73c67c8e1f2a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}], "citovane_v": []}