{"guid": "ussr:545503e2-e04b-44a6-b5e5-086b96bfc284", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.116.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2017 z 14. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 116/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.116.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-02-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/545503e2-e04b-44a6-b5e5-086b96bfc284", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.116.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.116.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.116.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 116/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. februára 2017\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpených advokátkou JUDr. Máriou\nJakubíkovou, Fr. Mojtu 43, Nitra, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre\nč. k. 9 Co 818/2015-104 z 24. septembra 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\na\n\no d m i e t a ako\n\nzjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\na\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\n\na čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 818/2015-104 z 24. septembra\n2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie\nOkresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. 18 C 317/2013-70 z 21. mája 2015\n(ďalej len „uznesenie okresného súd“) v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu\nk sťažovateľom ako odporcom v II. až IV. rade tak, že žiaden z účastníkov nemá právo\nna náhradu trov konania. Sťažovatelia uvádzajú, že napadnuté uznesenie krajského súdu\nv spojení s uznesením okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 9. októbra 2015 (ústavný\nsúd zistil, že napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu\nnadobudlo právoplatnosť 19. októbra 2015, pozn.).\nVydaniu napadnutého uznesenia krajského súdu predchádzalo nasledovné:\nNavrhovateľ ‒\n\n(ďalej len „navrhovateľ“) sa návrhom z 13.\n\ndecembra 2013 domáhal, aby okresný súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na Okresnom úrade v Nitre, katastrálnom\nodbore nachádzajúcej sa v obci Nitra, katastrálne územie\n\nzapísanej na\n\nako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela\n‒ orná pôda o výmere 5 895 m², tak, že navrhovateľ sa stane výlučným\nvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva\nvyplatí odporcom v I. ‒ IV. rade každému po 12 350 € do 60 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia.\nDňa 18. februára 2015 podal navrhovateľ okresnému súdu „Späťvzatie návrhu\nna začatie konania“ v celom rozsahu a žiadal, aby okresný súd rozhodol o zastavení\nkonania. Dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania bolo, že po začatí konania\nsa zmenili vlastnícke pomery k predmetnej nehnuteľnosti, a to konaním jednotlivých\n\n2\n\nodporcov a v súčasnej dobe už nie je väčšinovým vlastníkom. O trovách konania navrhol\nrozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nebude mať právo na náhradu trov konania.\nOkresný súd uznesením č. k. 18 C 317/2013-61 z 24. februára 2015, právoplatným\n30. marca 2015, konanie zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nPo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej okresný súd uznesením rozhodol,\nže navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v II. až IV. rade náhradu trov konania v sume\n1 317,42 € na účet právnej zástupkyne odporcov do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nSťažovatelia uvádzajú, že okresný súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade\ns § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 (ďalej\naj „OSP“) z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo pre správanie navrhovateľa, keďže\nnavrhovateľ vzal návrh počas konania späť. „Nebolo preukázané, že k späťvzatiu návrhu\ndošlo pre správanie sa odporcov, ktorí mali záujem i na mimosúdnom vyriešení sporu.\nNavrhovateľ však s mimosúdnou dohodou nesúhlasil. Odporcom vznikli preukázateľné\ntrovy konania a navrhovateľ je preto povinný uhradiť odporcom v II. − IV. rade trovy\nkonania vo výške 1.317,42,- €.“\nProti uzneseniu o náhrade trov konania podal navrhovateľ odvolanie z dôvodov\npodľa § 205 ods.2 písm. b), c), d) a f) OSP a žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 OSP\nnapadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo\nna náhradu trov konania, alebo aby ho zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia uvádzajú, že „dôvodom späťvzatia návrhu bola\nskutočnosť, že po začatí konania sa zmenili vlastnícke pomery k par. č.\n\n- orná pôda\n\no výmere 5.895 m2 a to konaním jednotlivých odporcov, pričom v súčasnej dobe nie je\nväčšinovým spoluvlastníkom. Pred podaním návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva sa snažil s odporcami mimosúdne dohodnúť. V priebehu konania mu síce\nodporca v II. rade navrhol predaj svojho spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu vo výške\n25,-€/m2. K uzatvoreniu mimosúdnej dohody nepristúpil, pretože uvedená cena bola\nneprimeraná a k späťvzatiu návrhu bol nútený pristúpiť z dôvodov na strane odporcov,\n\n3\n\npretože sa zmenili spoluvlastnícke podiely k spornej nehnuteľnosti. Rozhodnutie o trovách\nkonania považoval navrhovateľ za nesprávne, vydané predčasne, bez náležitého skúmania\ndôvodov na iné rozhodnutie a nedostatočne odôvodnené.“.\nSťažovatelia uvádzajú, že k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili, pričom\nuviedli, že „navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom ukrátený, alebo obmedzený v práve\nna prístup k súdu a k uplatňovaniu zákonných práv. Okrem návrhu mimosúdnej dohody,\nohľadne odpredaja spoluvlastníckeho podielu sťažovateľa v I. rade navrhovateľovi za sumu\n25,-€/m2, bol navrhovateľovi ponúknutý i druhý návrh mimosúdnej dohody a to odkúpenie\njeho spoluvlastníckeho podielu za znaleckú cenu. Navrhovateľ ani s týmto návrhom\nnesúhlasil. Keby bol presvedčený navrhovateľ o tom, že to bola všeobecná cena, nemal\nby dôvod na túto ponuku nepristúpiť, nakoľko by získal adekvátnu náhradu a mohol\nby si zaobstarať v predmetnej lokalite iný pozemok. Práve toto konanie preukazovalo\nšpekulatívny charakter navrhovateľa, pretože nás, sťažovateľov chcel ukrátiť.“.\nPodľa sťažovateľov ak by predmetné súdne konanie riadne prebehlo, zákonným\nspôsobom by sa vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti\na ak by okresný súd rozhodol o reálnej deľbe pozemku, navrhovateľ mohol uskutočniť svoj\npôvodný zámer. Sťažovatelia uvádzajú, že z hľadiska trov konania sa v plnom rozsahu\nstotožnili s uznesením okresného súdu.\nKrajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že nebolo možné ustáliť, ktorý\nz účastníkov zavinil zastavenie konania, a preto rozhodol o trovách konania podľa § 146\nods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nSťažovatelia namietajú dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako rozhodol. Uvádzajú,\nže predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť\nz dôvodu, že v priebehu konania prestal byť väčšinovým spoluvlastníkom. Pretože odporca\nv II. rade má spoluvlastnícky podiel 1/2, nebolo možné ustáliť, ktorý z účastníkov zavinil,\nže konanie muselo byť zastavené.\n„Náhrada trov konania v sporovom konaní je ovládaná zásadou úspechu vo veci,\nktorá je doplnená zásadou zavinenia. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. má\n\n4\n\nvšeobecný charakter a upravuje rozhodovanie súdu o náhrade trov konania pri zastavení\nkonania z objektívnych dôvodov. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo\nzastaviť, je povinný nahradiť trovy konania. Ust. § 146 ods. l písm. c) O. s. p. je len\nsubsidiárne k ustanoveniu k § 146 ods. 2 O. s. p. Vzhľadom na vzájomný charakter týchto\ndvoch ustanovení je nevyhnutné rozlišovať z akého dôvodu došlo k zastaveniu konania a na\ntomto základe zvážiť aj aplikáciu toho-ktorého ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania...\nRozhodovanie o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. sa uplatní\nnajmä v prípadoch zastavenia konania z dôvodu nedostatku podmienky konania, spravidla\nneodstrániteľnej podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.\nsa rozhoduje pri náhrade trov konania z dôvodu nedostatku spôsobilosti, alebo pri strate\nprávnej subjektivity účastníka počas konania. To znamená, že podľa ust. § 146 ods. 1\npísm. c) O. s. p. sa rozhoduje len vtedy, pokiaľ nemožno priznať náhradu trov konania\npodľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p.\nUvedený záver jednoznačne vyplýva i z odbornej publikácie Valjentová\nM: Rozhodovanie o náhrade trov konania Justičná revue, 58, 2006, č. 11.“\nSťažovatelia v tejto súvislosti poukazujú aj na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 183/92 z 27. októbra 1992 uverejnené pod č. R 49/1993,\npodľa ktorého „pri späťvzatí návrhu zásadne platí, že zastavenie konania zavinil\nnavrhovateľ, pokiaľ, samozrejme, nejde o zavinenie odporcu. Bolo by preto nesprávne\nuviesť v uznesení o zastavení konania na základe späťvzatia návrhu podľa § 96 ods. 1\nO. s. p. výrok o trovách konania, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania, t. j. rozhodnutie podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., nakoľko pri späťvzatí návrhu\nv každom prípade zastavenie konania vždy zavinil jeden z účastníkov, jedna z procesných\nstrán, či už žalobca alebo žalovaný. V prípade zastavenia konania pre späťvzatie\nnávrhu by sa teda o trovách konania malo vždy rozhodovať podľa ustanovenia § 146 ods. 2\nO. s. p.“.\nPodľa sťažovateľov «z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že ak nepríde\nk dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie\n\n5\n\nspoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Súdne konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať\nktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, ktorý má menšinový podiel. Súd, ktorý je\npovinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný návrhmi,\nani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“ vyplývajúceho\nz ust. § 153 ods. 2 O. s. p.\nZ toho vyplýva, že navrhovateľ nebol na svojich právach ukrátený a ani obmedzený\nv jeho práve na prístup k súdu a k uplatňovaniu zákonných práv...».\nSťažovatelia preto zastávajú názor, že napadnuté uznesenie krajského súdu\nje formalistické, svojvoľné a arbitrárne «bez toho, aby jeho výrok mal oporu v obsahu spisu\na poskytoval riadne vysvetlenie, prečo nám, sťažovateľom neboli priznané trovy konania.\nPodľa rozhodnutia ESĽP vo veci Baumann proti Rakúsku zo dňa 7. októbra 2004:\n„Ak všeobecné súdy v konkrétnej veci aplikujú všeobecné procesné pravidlo, alebo výnimku\nz neho, sú povinné svoje rozhodnutie presvedčivo vyložiť a toto rozhodnutie musí mať oporu\nv súdnom spise, inak dochádza k porušovaniu základných procesných práv účastníkov\nkonania.“\nNedostatočné a navzájom si odporujúce odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu\no trovách konania spôsobuje jeho „nepreskúmateľnosť, až arbitrárnosť, čím sa\nnezabezpečilo uplatnenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nÚstavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods. l Dohovoru.».\nVzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol takto:\n„základné právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR, na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd\nbolo výrokom č. 1 Uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 9 Co 818/2015-104 zo dňa\n24. septembra 2015\nporušené\na aby Ústavný súd SR zrušil výrok č. 1 Uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k.\n9 Co 818/2015-104 zo dňa 24. septembra 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie o náhrade\n\n6\n\ntrov konania. Zároveň žiadame priznať my, sťažovatelia i náhradu trov konania\nza zastupovanie pred Ústavným súdom SR za 3 zastupovaných advokátkou podľa\nust. Vyhl.č.655/04 Zb. z. v z. n. p. p. o odmenách a náhradách advokátov za poskytované\nprávne služby, podľa priloženej Špecifikácii trov konania.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\n\n7\n\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPredmetom predbežného prerokovania bolo sťažovateľmi namietané porušenie ich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,\na to za podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nZ judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť a prípadné porušenie týchto práv je potrebné posudzovať spoločne (II. ÚS 71/97,\nIII. ÚS 470/2010, IV. ÚS 438/2010, IV. ÚS 195/07).\n\n8\n\nK porušeniu označených základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru malo\npodľa\n\nsťažovateľov dôjsť z dôvodu, že napadnuté uznesenie krajského súdu\n\nje formalistické, svojvoľné a arbitrárne. Sťažovatelia nesúhlasia s názorom krajského súdu,\nže nebolo možné ustáliť, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania, a preto rozhodol\no trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo\nna ich náhradu. V danom prípade mal podľa názoru sťažovateľov krajský súd rozhodovať\npodľa § 146 ods. 2 OSP, a pretože k zastaveniu konania došlo zavinením navrhovateľa,\nktorý vzal svoj návrh späť, mal im priznať náhradu trov konania.\nÚstavný súd opakovane judikoval, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov,\nale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Úlohou\nústavného súdu teda nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné zase uvažovať len v prípade, ak by sa tento\nnatoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nRozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže tak\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade\ntrov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\n\n9\n\nZ judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 248/08) vyplýva, že rozhodovanie o trovách\nkonania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorom\nsa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom\nvýnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania.\nProblematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v\nprípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo\ndôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá\nby v sebe zahŕňala črty svojvôle alebo ak ústavný súd zistí, že zároveň došlo k\nneprípustnému zásahu aj do iného základného práva (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS\n31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\nKrajský súd na podklade navrhovateľom podaného odvolania napadnutým\nuznesením zmenil uznesenie okresného súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo\nvzťahu k odporcom v II. až IV. rade tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania. V odôvodnení svojho rozhodnutia v časti relevantnej pre toto konanie uviedol:\n„V prejednávanej veci sa navrhovateľ ako vlastník najväčšieho spoluvlastníckeho podielu\npodaným návrhom zo dňa 27. 11.2013 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva k nehnuteľnosti... tak, že navrhovateľ sa stane výlučným vlastníkom\nnehnuteľnosti a bude povinný zaplatiť ostatným odporcom náhradu za spoluvlastnícky\npodiel, každému vo výške 12.350 eur, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nSvoj návrh odôvodnil tým, že písomným podaním zo dňa 11. 10. 2012 oslovil každého\nz odporcov s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s tým, že\nprejavil záujem o odkúpenie jednotlivých spoluvlastníckych podielov odporcov, avšak\nžiadny z odporcov na jeho návrh nereagoval. Rovnako tak nedošlo medzi podielovými\nspoluvlastníkmi k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ako dôkaz\npriložil výpis z\n\n, aktualizovaný ku dňu 25. 11.2013.\n\nNásledne v priebehu konania podaním zo dňa 18. 02. 2014 navrhovateľ zobral svoj\nnávrh na začatie konania späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Ako dôvod späťvzatia\nžaloby uviedol skutočnosť, že po začatí konania sa zmenili vlastnícke pomery k parcele\n− orná pôda o výmere 5.895 m 2, a to konaním jednotlivých odporcov, pričom\nv súčasnej dobe nie je väčšinovým spoluvlastníkom, nakoľko odporca v 2. rade\n\n10\n\nmá spoluvlastnícky podiel ½. So zreteľom na uvedenú skutočnosť sa bude snažiť so\nzvyšnými dvoma podielovými spoluvlastníkmi dohodnúť na reálnom rozdelení parcely č.\nalebo na jej spoločnom predaji tretej osobe. O trovách konania navrhol rozhodnúť\ntak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nPodľa § 137 OSP...\nPodľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP...\nPodľa § 146 ods. 2 OSP...\nPodľa § 150 ods. 1 OSP...\nAk došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1\npísm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno\n(§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému\nz účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu\nz účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety tohto\nustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol\npodaný dôvodne.\nK zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého\nz účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí\nnávrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne,\nzakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania\nnávrhu sa posudzuje procesné. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo\nk späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha a len preto\nnavrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal\nnávrh napriek tomu, že dlh bol splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu\nalebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.\nAj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd\ndospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom\nalebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže\nspočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov\nkonania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného\nzreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré\nviedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.\n\n11\n\nV danej veci navrhovateľ podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa\no trovách konania v časti, v rámci ktorej súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť\nodporcom v 2. až 4. rade náhradu trov konania vo výške 1.317,42 eura, na účet právnej\nzástupkyne odporcov JUDr. Márie Jakubíkovej, advokátky so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu\n43, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá\nzásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania\npodľa jeho výsledku. Len výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť\nnahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Keďže\nv danej veci konanie bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť bez\ntoho, aby odporcovia splnili, avšak z dôvodu, že v priebehu konania prestal byť väčšinovým\nspoluvlastníkom, nakoľko odporca v 2. rade má spoluvlastnícky podiel ½, nebolo možné\nustáliť, ktorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Okrem toho, nebolo možné\nustáliť, že by navrhovateľ nesúhlasil s mimosúdnou dohodou, pretože svoj návrh na začatie\nkonania zobral späť najmä z dôvodu, že sa chcel mimosúdne dohodnúť s ostatnými dvoma\nspoluvlastníkmi na reálnom rozdelení nehnuteľnosti alebo predaji tretej osobe. Z obsahu\nspisu tiež vyplývalo, že k mimosúdnej dohode nedošlo najmä z dôvodu, že za cenu\n12,55 eura/m2 nechcel ani navrhovateľ, ani odporca v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel\npredať a za cenu 25 eur/m2 nechcel ani navrhovateľ, ani odporca v 2. rade spoluvlastnícky\npodiel kúpiť. O uvedenom svedčia jednotlivé návrhy mimosúdnych dohôd a odpovede na ne.\nNaviac, bolo potrebné prihliadnuť aj na konanie odporcov v 2. až 4. rade po podaní návrhu\nna začatie konania a darovanie spoluvlastníckych podielov, čo síce nebolo dôvodom na\nspäťvzatie návrhu navrhovateľom, avšak mohlo to ovplyvniť úspech navrhovateľa v konaní.\nRovnako tak nebolo možné ustáliť, že by sa pre správanie odporcov v 2. až 4. rade vzal späť\nnávrh, ktorý bol podaný dôvodne, nakoľko odporcovia v 2. až 4. rade nesplnili žalovanú\npovinnosť, a preto aplikácia § 146 ods. 2 OSP neprichádzala do úvahy. Skôr bolo potrebné\nustáliť, že každý z účastníkov určitým spôsobom zavinil zastavenie konania, preto odvolací\nsúd dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal správne o trovách konania vo vzťahu\nk odporcom v 2. až 4. rade rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd\nuznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania\n\n12\n\nvo vzťahu k odporcom v 2. až 4. rade, podľa § 220 OSP zmenil tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania...“\nPodľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.\nPodľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo\nzastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,\nktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.\nVo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania „ovláda“ zásada úspechu\nvo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je\nsankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená\nrozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie\notázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov\nz procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom\ntreba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana\nv konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca\nstrana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (I. ÚS 196/09).\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd skôr,\nako dospel k svojmu rozhodnutiu, skúmal, kto zavinil, že navrhovateľ vzal svoj návrh spať,\na pretože po posúdení konkrétnych okolností prípadu, zohľadňujúc tak tvrdenia\nnavrhovateľa, ako aj žalovaných, nebolo možné ustáliť, ktorý z účastníkov zavinil\nzastavenie konania, resp. že každý z účastníkov určitým spôsobom zavinil zastavenie\nkonania, nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z nich. Krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia zároveň uviedol, podľa akých ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku postupoval a, rešpektujúc ich zmysel a účel, svoje právne závery primeraným\nspôsobom aj odôvodnil. Ústavný súd preto konštatuje, že právne závery krajského súdu,\nnapriek odlišnému právnemu názoru sťažovateľov nie sú založené na svojvoľnej\ninterpretácii\n\nči aplikácii\n\npríslušných\n\nustanovení\n\n13\n\nv tom\n\nčase\n\nplatného a účinného\n\nObčianskeho súdneho poriadku a nevykazujú ani známky formalizmu. Podľa názoru\nústavného súdu argumentácia krajského súdu nie je vnútorne rozporná, predstavuje jeden\nz možných spôsobov právneho posúdenia uvedeného skutkového stavu, ktorý je ústavne\nudržateľný. Ústavný súd preto nemá ústavne relevantný dôvod a ani oprávnenie na to, aby\nprehodnocoval závery krajského súdu.\nV nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej už viackrát\nzdôraznil, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý\nproces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie,\nak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. IV. ÚS 340/04,\nII. ÚS 519/2012, II. ÚS 140/2013). Podľa názoru ústavného súdu je v právomoci\nvšeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony a ak tento výklad nie je arbitrárny\na je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným\nporušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením krajského\nsúdu niet príčinnej súvislosti, ktorá by mohla mať za následok porušenie sťažovateľmi\noznačených práv, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o\nústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nObdobne ako zjavne neopodstatnenú odmietol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona\naj sťažnosť sťažovateľov v časti, v ktorej namietali porušenie základného práva podľa čl. 47\nods. 2 ústavy, z dôvodu, že sťažovatelia sťažnosť v rozsahu tohto označeného základného\npráva neodôvodnili, a teda nepreukázali žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným\nporušením označeného základného práva a napadnutým uznesením krajského súdu.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími požiadavkami sťažovateľov obsiahnutými v petite ich sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n14\n\nV Košiciach 14. februára 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania-náklady konania", "spoluvlastníctvo-podielové"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2013 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:381ac995-40a2-42ca-9142-8b6b71d9e567"}, {"guid": "ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2012 z 22. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-22", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a28dffd0-b9f5-496b-9cfd-df46f85b596f"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:70bc389e-1554-4235-96cc-fea76683d458"}, {"guid": "ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:325c00ec-e275-417e-a9ed-d2f6a9138c87"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:01f17e2e-bc76-4c9f-b490-ce69f110bc9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 196/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01f17e2e-bc76-4c9f-b490-ce69f110bc9a"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "d5528b74-9727-4719-a276-2dd194224277:9b0937a7-1244-4e21-8500-8ae0b495ec98", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4113241529.1", "spisova_znacka": "9Co/818/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/818/2015 z 23. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4113241529.1"}], "citovane_v": []}