{"guid": "ussr:907b8b2d-2a7c-4898-aa4f-cdb5ca40f690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.135.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2017 z 1. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 1. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 135/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.135.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-03-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/907b8b2d-2a7c-4898-aa4f-cdb5ca40f690", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.135.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.135.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.135.2017.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 135/2017-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej\n\na sudcu\n\nLajosa\n\nMészárosa\n\n,\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom\n\nŠuchom, Kuklovská 23, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nBratislave\n\nsp. zn. 2 Co 812/2014 z 18. júna 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n27. októbra 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Šuchom, Kuklovská 23,\n\nBratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Co 812/2014 z 18. júna 2015 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca v konaní\nvedenom Okresným súdom Bratislava I domáhal náhrady škody v sume 169 388,49 €\ns príslušenstvom, ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom daňového\norgánu, ktorý v súvislosti so svojou úradnou činnosťou podal podnet na začatie trestného\nkonania, ktoré bolo neskôr súdom voči žalobcovi zastavené, a tiež škody spôsobenej\nvyrubením daňovej povinnosti žalobcovi, ktorú uhradil na základe právoplatných\nrozhodnutí daňových orgánov.\nOkresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 9 C 97/2013 z 29. mája 2014 zamietol\nsťažovateľovu žalobu s odôvodnením, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady\nzodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami, keďže tieto\nneboli zrušené. Proti označenému rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že odvolaním napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.\nProti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie tvrdiac,\nže konanie súdov je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 8 Cdo 1350/2015\nz 21. septembra 2016 dovolanie sťažovateľa odmietol ako procesne neprípustné.\n\n2\n\nSťažovateľ v sťažnosti namieta najmä nesprávne právne posúdenie veci všeobecnými\nsúdmi. K tomu predovšetkým uvádza:\n„... súd prvého stupňa, skúmal len okolnosť právoplatnosti rozhodnutí a to, či boli\nzrušené v predpísanom konaní. Povinnosťou súdu bolo zaoberať sa aj nesprávnym úradným\npostupom, ktorý mal ako skutočnosť preukázanú z listinných dôkazov založených do spisu z rozhodnutí daňových orgánov a z rozsudku OS Trnava, vydaného v trestnom konaní\nvedenom pod sp. zn. 4T 372/2002.\n... odvolací súd považoval postup, ktorý mal znaky nesprávneho úradného postupu\nza okolnosti, ktoré mali v rámci správneho konania riešiť nadriadené daňové orgány.\nTakýto výklad / interpretácia právneho predpisu je však v rozpore so samotným textom\nprávneho predpisu, pretože v ustanovení § 26 zák. č. 58/1969 Zb. je výslovne uvedené, že\no nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú súdy (nárokmi sú aj nároky na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom). Dôkazom je napr. aj skutočnosť, že údaje\noznámené daňovým úradom finančnej polícii, ktoré viedli k trestnému stíhaniu žalobcu, boli\ndôsledkom nesprávneho úradného postupu, t. j. boli oznámené prinajmenšom predčasne\n(ak nie aj so zámerom privodiť postih žalobcu a zjednodušiť si dokazovanie v daňovom\nkonám) a nemali byť oznámené vôbec. Trestné stíhanie privodilo morálnu a spoločenskú\nujmu sťažovateľovi a nesporné je, že medzi nesprávnym úradným postupom a ujmou\nsťažovateľa, je príčinná súvislosť. Avšak ani toto konanie daňového orgánu nepovažoval\nodvolací súd za nesprávny úradný postup, neriešil otázku náhrady nemajetkovej ujmy\nsťažovateľa, resp. nezaoberal sa nim vôbec. Tým, že odvolací súd, nevykonal k\nnesprávnemu úradnému postupu žiadne dokazovanie, nenariadil pojednávanie, ak mal\npochybnosti o skutkových a právnych záveroch súdu prvého stupňa, čo na základe vyššie\nuvedených skutkových okolností mať mal, porušil práva sťažovateľa, keď zavinil, že\npostupom odvolacieho súdu sa sťažovateľovi odňala možnosť konať pred súdom.\nAž súd v trestnom konaní vykonal tento dôkaz i ďalšie dôkazy k zadávaniu zákaziek\nsťažovateľovi a mal jednoznačne preukázané, že sťažovateľ sa výberových konaní\nnezúčastňoval, zákazky mu z tohto dôvodu zadávané neboli a teda pri rastúcom objeme\nzákaziek išlo o sprostredkovanie, za ktoré vznikol sprostredkovateľovi nárok na zmluvnú\nodmenu a jej vyplatením nemohlo dôjsť k skráteniu dane.\n\n3\n\nJe nesporné, že postup daňových orgánov má všetky znaky nesprávneho úradného\npostupu, za ktorý súdna prax považuje aj nevykonanie úkonu/činnosti ku ktorej štátny orgán\nzaväzuje.\nPrečo daňové orgány podstatný dôkaz, nielen pre rozhodnutie súdu, ale najmä\npre svoje rozhodnutia vydané v daňovom konaní a to aj napriek opakovaným návrhom\nsťažovateľa nevykonali, nie je zrejmé, ale dokazuje to ich neochotu postupovať v súlade\nso zákonom a vykonať dokazovanie predpísaným spôsobom. Tento ich postup preto nie je\nmožné hodnotiť inak, ako nesprávny úradný postup. Podľa zákona však štát zodpovedá aj\nza škodu, ktorá bola osobe spôsobená nesprávnym úradným postupom.\nPodmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Bezpochyby nesprávnym úradným\npostupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ\npri ňom alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi\nnormami.\nNie je v súlade so zásadami práva, ani spravodlivosti, aby iný subjekt, hoci je ním\nštát, spôsobil občanovi škodu a túto nemusel uhradiť, hoci je nesporná nielen príčinná\nsúvislosť medzi konaním /v tomto prípade aj nekonaním/ štátneho orgánu a vznikom škody,\nale je nesporná aj výška spôsobenej škody. Je predsa nesporné, že štát na platbách dane\nvyrubenej platobnými rozkazmi získal to, čo mu nepatrilo a na úkor žalobcu sa bezdôvodne\nobohatil.“\nNa základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 20\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým rozsudkom, zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie a priznal mu úhradu trov konania v sume 1 547,50 €.\nSťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €,\nčo odôvodňuje takto:\n„V dôsledku majetkovej ujmy bol narušený tok hotovostných peňažných prostriedkov\nsťažovateľa a znížený objem hotovosti, ktorou disponoval, sťažovateľ sa ocitol dočasne\n\n4\n\nv situácii, ktorá si vyžiadala prijatie mimoriadnych opatrení s ktorými bolo spojené\nekonomicko-finančné napätie a podnikateľské riziko. Trestné stíhanie privodilo morálnu\na spoločenskú ujmu sťažovateľovi a nesporné je že medzi nesprávnym úradným postupom\na ujmou sťažovateľa je príčinná súvislosť.\nS ohľadom na vyššie uvedené a tým, že došlo k závažnému zásahu do práva\nsťažovateľa na spravodlivý súdny proces a sťažovateľovi bolo znemožnené efektívne chrániť\nsvoje právo, si sťažovateľ uplatňuje primerané zadosťučinenie za porušenie práva\na spravodlivý proces vo výške 2.000, - €.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne\nneopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n5\n\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď\nnapadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07).\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že podľa § 20 ods. 4 zákona\no ústavnom súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne\nuvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa\nprejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje,\nakého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí\nrozsah predmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie\nústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa\nsťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil\nza porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený\nzvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nZ petitu formulovaného v sťažnosti zjavne vyplýva, že sťažovateľ sa domáha (len)\nvyslovenia porušenia svojich práv garantovaných ústavou, dohovorom a dodatkovým\nprotokolom len napadnutým rozsudkom krajského súdu, t. j. napáda len odvolacie konanie\na v ňom prijaté rozhodnutie krajského súdu.\nUznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu sp. zn. 8 Cdo 1350/2015\nz 21. septembra 2016, ktoré sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uvádza, teda nie je\n\n6\n\npredmetom prieskumu ústavného súdu, avšak ústavný súd ho musel zohľadniť\npri posudzovaní, či sťažovateľ dodržal zákonom ustanovenú dvojmesačnú lehotu na podanie\nsťažnosti (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd pri posudzovaní, či bola\nsťažnosť podaná v rámci zákonom ustanovenej lehoty, vychádzal zo svojej ustálenej\njudikatúry, reflektujúcej aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99,\nbody 51, 52, 53 a 54), podľa ktorej v prípade podania dovolania začne dvojmesačná lehota\nna podanie sťažnosti ústavnému súdu plynúť dňom doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, v tomto prípade vo vzťahu k rozsudku\nkrajského súdu (obdobne napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 69/2010, IV. ÚS 58/2011).\nÚstavný súd taktiež považuje za žiaduce poukázať na svoje ústavné postavenie,\nz ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nPreto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,\nani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n\n7\n\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje zásadná\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať\nspoločne.\nV relevantnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu sa uvádza:\n„V posudzovanej veci žalobca odvodil svoj nárok uplatnený v konaní od skutočnosti,\nže správca dane (Daňový úrad Hlohovec), ktorý v období rokov 1998 - 2000 vykonal uňho\nako daňového subjektu kontrolu dospel k záveru, že v danom zdaňovacom období sa\ndopustil krátenia dane z príjmov fyzických osôb a následne vydal rozhodnutia, ktorými mu\nbola uložená povinnosť zaplatiť rozdiel na dani z pridanej hodnoty (DPH) spolu\nv sume 3. 556. 536,- Sk (118. 055,36 eur), ktorá predstavuje majetkovú škodu, spočívajúcu\nv nedôvodne zaplatenej zvýšenej dani z príjmov a DPH, ako i nemajetkovú ujmu\nv sume 50. 000 eur, ktorá bola žalobcovi spôsobená vedením trestného konania voči jeho\nosobe,\n\nvyvolaným\n\nžalovaným,\n\nnakoľko\n\nznačná\n\nčasť\n\nzodpovedných\n\npracovníkov\n\n, vrátane vrcholového manažmentu, ako aj verejnosť v\n\nmala\n\no ňom vedomosť a došlo k poškodeniu jeho dobrého mena.\n... Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súdu neprináležalo v tomto konaní\nprehodnocovať právne závery daňových orgánov a posudzovať správnosť ich rozhodnutia\no vyrubení dane a ani preskúmavať zákonnosť postupu daňových orgánov v zmysle ust. § 2\nods.1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, nakoľko ich pochybenia by sa\nv tomto smere odrazili v nezákonnosti ich rozhodnutia, ktorú by prináležalo posudzovať len\ninštančne na to oprávneným správnym orgánom v rámci preskúmavania rozhodnutia\nna základe riadne podaného opravného prostriedku.\nŽalobca, ale aj súd je v tomto konaní viazaný právoplatným rozhodnutiami vydanými\nv daňovom konaní, a pokiaľ tieto neboli pre nezákonnosť zrušené na to oprávneným\norgánom, je v tomto konaní neprípustné zasahovať do výsledku daňového konania, z dôvodu\nktorého si žalobca nemôže v konaní uplatňovať ako nesprávny úradný postup také\n\n8\n\npochybenia v postupe daňových orgánov, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia vzniku\nnároku a výšky daňovej povinnosti a nemôže sa ani dovolávať nezákonnosti ich postupu\nv daňovom konaní, ako podkladu pre ich rozhodovanie, pretože takéto hmotnoprávne,\nči procesné pochybenia sa môžu priamo odraziť v ich rozhodnutiach, ktorých nezákonnosť\nmôže byť vyslovená jedine na základe podaného opravného prostriedku oprávneného\ndaňového subjektu.\nOdvolací súd poukazuje zároveň na to, že konanie o zodpovednosti štátu nie je\nkonaním o obnove daňových konaní, súd nie je oprávnený v občianskom súdnom konaní\nprehodnocovať právne závery, v ktorých majú svoj základ právoplatné rozhodnutia vydané\nv daňovom (správnom) konaní, nakoľko súd pri rozhodovaní v občianskom súdom konaní\nv rozsahu pôsobnosti zákona č. 58/1969 Zb. (a ani zák. č. 514/2003 Z. z.) nemôže nahrádzať\npostupy a ani naprávať rozhodnutia správnych orgánov, pretože nie je opravnou inštanciou\nvo vzťahu k týmto orgánom.\nOdvolací súd preto dospel k záveru, že daňové orgány svojím postupom v daňovom\nkonaní neporušili svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovali v rozsahu\nsvojich kompetencií daných im zákonom, nedopustili sa pri svojom rozhodovaní žiadneho\nexcesu a ani nepostupovali spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a\nľudských slobôd, a preto z ich strany nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.\nPostup daňových orgánov mal oporu v čl. 2 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány\nmôžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon.\nSúd prvého stupňa zamietnutím návrhu žalobcu ako neopodstatneného z dôvodu, že\ntu nie je daná zodpovednosť štátu - žalovaného, vzhľadom na nepreukázanie zákonných\npredpokladov objektívnej zodpovednosti štátu, t. j. predovšetkým podmienok nesprávneho\núradného postupu štátu, resp. jeho nezákonného rozhodnutia, ako aj pre neexistenciu\npríčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody ako majetkovej\nujmy, vyjadriteľnej v peniazoch, za daného skutkového stavu rozhodol vecne správne...“\nK sťažnostnej argumentácii smerujúcej výlučne k nesprávnemu právnemu posúdeniu\nveci ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu sú ústavne akceptovateľným spôsobom popísané všetky rozhodné\n\n9\n\nskutočnosti, z ktorých odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom napadnuté\nrozhodnutie obsahuje právne posúdenie veci, ktoré je zrozumiteľné a logické, a preto\nz ústavného hľadiska neexistuje dôvod, na základe ktorého by ústavný súd mal do neho\nzasiahnuť. Na tomto závere nemôže nič zmeniť odlišný právny názor sťažovateľa.\nNad rámec uvedeného záveru ústavný súd považuje za potrebné poznamenať,\nže daňové orgány, ktoré podali vo veci sťažovateľa oznámenie o skutočnostiach\nnasvedčujúcich\n\ntomu,\n\nže\n\nbol\n\nspáchaný\n\ntrestný\n\nčin,\n\no ktorých\n\nsa\n\ndozvedeli\n\npri výkone úradnej činnosti, nemôžu byť brané na zodpovednosť za začatie trestného\nstíhania voči sťažovateľovi (žalobcovi), keďže povinnosť posúdiť, či oznámené skutočnosti\nodôvodňujú začatie trestného stíhania, patrí do pôsobnosti orgánov činných v trestnom\nkonaní.\nNa účely preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov mohol\nsťažovateľ v zákonnej lehote podať proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu\ndruhého stupňa správnu žalobu a v rámci takto začatého konania predostrieť svoju\nargumentáciu o nedostatočne zistenom skutkovom stave správnymi orgánmi, resp. namietať\nnevykonanie dôkazu, ktorý považoval za kľúčový. Takýto postup však sťažovateľ\nneuplatnil. Prostredníctvom súdneho konania o náhradu škody nemožno dosiahnuť\nani zrušenie predmetných rozhodnutí v daňovej veci, ani ustálenie nesprávnosti postupu\ndaňových orgánov, ktorý predchádzal vydaniu takýchto rozhodnutí.\nÚstavný súd považuje za vhodné ešte zdôrazniť, že oslobodenie spod obžaloby\nvo veci daňového trestného činu nemá za následok nesprávnosť či nezákonnosť rozhodnutia\nv daňovej veci (v posudzovanom prípade určenie zvýšenia dane z pridanej hodnoty sankčnej\npovahy a vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov fyzických osôb).\nSkutková podstata trestného činu totiž svojou konštrukciou zahŕňa subjektívnu stránku\ntrestného činu a v trestnom konaní sa uplatňuje prezumpcia neviny s dôkazným bremenom\nna strane obžaloby. V daňovom konaní však znáša dôkazné bremeno o splnení všetkých\nzákonných predpokladov pre oprávnené uplatnenie dane z pridanej hodnoty sám platiteľ\ndane a skutková podstata daňovej sankcie (vo forme sankčného zvýšenia dane z pridanej\n\n10\n\nhodnoty) neobsahuje všetky prvky skutkovej podstaty trestného činu. O to viac nemožno\nod oslobodenia spod obžaloby pre trestný čin odvodzovať dôvod nesprávnosti určenia\ndaňovej povinnosti uhradiť daň (z príjmu, či dane z pridanej hodnoty).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ustálil, že medzi napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu\nSťažovateľ podľa petitu sťažnosti namieta aj porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, pričom nešpecifikoval, ktoré z práv uvedených v čl. 20\nústavy mieni napádať. Z odôvodnenia sťažnosti však možno vyvodiť, že namieta porušenie\npráva ustanoveného v čl. 20 ods. 1 ústavy.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu v priamej príčinnej súvislosti\ns namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vychádzajúc z tejto\nskutočnosti, ústavný súd konštatuje, že keďže dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak neprichádza do úvahy ani vyslovenie\nporušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na ochranu\nmajetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie\nporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. marca 2017\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "daň-dokazovanie v daňovom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:c7debb67-075c-480b-9885-3b28662601d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7debb67-075c-480b-9885-3b28662601d9"}, {"guid": "ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 69/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/2010 z 31. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-31", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7234c158-dca5-4a47-8d49-5326a95bd171"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "375512c0-cadb-4c66-a0a7-d538369e282d:d4b08833-7139-492d-b975-5cc393f25e7b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1113217014.1", "spisova_znacka": "2Co/812/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/812/2014 z 17. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1113217014.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8d75e0a9-af29-4feb-a722-71fe38eb1900", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.116.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.116.2023.1"}, {"guid": "ussr:9f1af9e8-c289-4bb4-b46f-86f1ee96f046", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 305/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.305.2018.1"}, {"guid": "ussr:b6091c6e-615a-472a-b44e-2102a6c3777b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 263/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 263/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.263.2018.1"}]}