{"guid": "ussr:e805e515-2273-4ba7-b03d-d8b0bf1cc835", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.169.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2017 z 2. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 169/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.169.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-03-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e805e515-2273-4ba7-b03d-d8b0bf1cc835", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.169.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.169.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.169.2017.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 169/2017-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,a\n, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, Advokátska kancelária,\nHorná 51, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 Co 595/2015 a jeho rozsudkom z 9. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako\n\nneprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára\n2017 doručená sťažnosť\n\na\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2\n\nústavy postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 15 Co 595/2015 a jeho rozsudkom z 9. novembra 2016. Sťažnosť bola\nodovzdaná na poštovú prepravu 2. februára 2017.\nZo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného\nsúdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 17 C 68/2009-310 z 18. júna 2015 na\nzáklade žaloby\n\n,\n\na\n\n(ďalej len\n\n„žalobcovia“) proti sťažovateľom ako žalovaným bolo určené, že konkrétne označené\nnehnuteľnosti ležiace v kat. území\n\npatria do dedičstva po neb.\n\n. Rozsudkom krajského súdu č. k. 15 Co 595/2015-351\nz 9. novembra 2016 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok bol podľa rukou\npísanej poznámky doručený právnemu zástupcovi sťažovateľov 15. decembra 2016.\nPodľa názoru sťažovateľov rozsudok krajského súdu je v rozpore s označenými\nčlánkami ústavy.\nSťažovatelia už v odvolaní poukázali na odlišnú ochranu vlastníckeho práva\nposkytnutú v iných veciach súdmi za skutkovo obdobných okolností. Podľa sťažovateľov\nkrajský súd svoj rozsudok dostatočne nezdôvodnil, v dôsledku čoho je arbitrárny\na nedostatočne odôvodnený.\nOkresný súd poukázal na to, že otázku platnosti kúpnej zmluvy z 9. marca 2004 riešil\nuž v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 43/2006, pričom z rozsudku z 12. novembra 2008\njednoznačne vyplynulo, že kúpna zmluva je v celom rozsahu neplatná. Následne okresný\nsúd poukázal na ustanovenie § 159 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“) a zaujal názor, že účinky právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov\nkonania, v ktorom bolo vydané, jeho výrok je záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj\nvtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa\nriešil právoplatným súdnym rozhodnutím. Aj v prípade riešenia predbežnej otázky je podľa\nokresného súdu potrebné za záväzné považovať právoplatné rozhodnutie o takejto otázke.\nSúd z tohto dôvodu má povinnosť neodchýliť sa od právoplatného rozsudku, v ktorom sa\n\n2\n\nriešila v inom konaní ako vec sama príslušná predbežná otázka. Pritom podľa okresného\nsúdu záväzný nie je len výrok právoplatného rozsudku, ale aj jeho odôvodnenie.\nKrajský súd sa s názorom okresného súdu stotožnil. Poukázal na ustanovenie § 230\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak sa vo veci právoplatne\nrozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Prekážka existencie právoplatného\nrozsudku o tej istej veci (res iudicata) bráni ako negatívna neodstrániteľná podmienka\nkonania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní znova tou istou vecou zaoberať. Pokiaľ\nv skoršom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 16 C 43/2006 bola pre rozhodnutie\nveci ako prejudiciálna otázka riešená neplatnosť zmluvy, pričom okresný súd dospel\nk záveru o jej absolútnej neplatnosti, ide o riešenie prejudiciálnej otázky, ktorá má v tomto\nkonaní určujúci význam a ktorej existencia v tomto konaní sa musela preukázať\nv rozhodnutí o veci prejednávanej súdom. Aj v rámci subjektívneho vymedzenia záväznosti\nrozhodnutia o prejudiciálnej otázke okresný súd a krajský súd musia rešpektovať\nprejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia vzhľadom na totožnosť strán konania, aj\nkeď v opačnom postavení. Záväznosť právoplatného rozhodnutia sa v účinku prejudiciality\nmusela prejaviť zamietnutím žaloby.\nPodľa názoru sťažovateľov takéto stručné odôvodnenie vo vzťahu k výkladu\na možnej aplikácii § 228 ods. 1 a § 230 CSP na daný prípad nemôže spĺňať podmienky\ndostatočného odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd nedal žiadnu\nodpoveď na to, prečo priznal záväznosť aj odôvodneniu rozsudkov v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 16 C 43/2006 v spojení s konaním vedeným krajským súdom\npod sp. zn. 15 Co 57/2009, keď v ustanovení § 228 ods. 1 CSP sa výslovne ustanovuje, že\nzáväzný je len výrok právoplatného rozsudku. Následkom takéhoto výkladu bola\nskutočnosť, že sa krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Co 595/2015 odmietol\nzaoberať otázkou platnosti kúpnej zmluvy z 9. marca 2014. Vychádzal z toho, že ide\no neplatný právny úkon a týmto konaním sťažovateľom úplne odňal právo na súdnu\nochranu.\n\n3\n\nSťažovatelia v podanom odvolaní argumentovali aj ustanovením § 202 ods. 4\naktuálne platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého odvolanie len\nproti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné, z čoho rovnako jednoznačne vyplýva, že\nprávoplatným a záväzným sa stáva len výrok rozhodnutia, nie teda aj jeho odôvodnenie. Ani\ntouto otázkou sa však krajský súd vôbec nezaoberal, hoci bola relevantná.\nĎalej sťažovatelia argumentovali v odvolaní aj ustanovením § 135 ods. 1 OSP,\nv ktorom sa stanovujú otázky, ktoré ako predbežné riešiť nemožno. Pritom poukázali aj na\n§ 135 ods. 2 OSP, z ktorého vyplývajú otázky, ktoré možno posúdiť ako predbežné.\nPodľa názoru sťažovateľov všeobecné súdy v tomto konaní neboli viazané skorším\nposúdením otázky platnosti kúpnej zmluvy z 9. marca 2004 ako otázky predbežnej v rámci\nodôvodnenia skorších rozsudkov okresného súdu a krajského súdu. Práve naopak, okresný\nsúd mal a mohol posúdiť otázku platnosti tejto zmluvy nezávisle od skoršieho\nprávoplatného rozsudku, pričom v prípade záveru o platnosti tejto kúpnej zmluvy mal\nžalobu v celom rozsahu zamietnuť. Takéto rozhodnutie s odchýlnym posúdením platnosti\nzmluvy by podľa sťažovateľov bolo dôvodom pre obnovu skoršieho konania vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 16 C 43/2006.\nZa najzávažnejšie pochybenie krajského súdu považujú sťažovatelia skutočnosť, že\nzaujal názor, ktorý bol v rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) uverejneným pod č. R 2/1983, a to bez toho, aby takúto zmenu\nprávneho názoru riadne odôvodnil, čím zásadným spôsobom narušil princíp právnej istoty\na predvídateľnosti rozhodnutia. Sťažovatelia tvrdia, že takýto odklon krajského súdu od\nstanoviska najvyššieho súdu bez objektívneho a rozumného odôvodnenia zakladá\narbitrárnosť a nedostatočnú odôvodnenosť tohto rozhodnutia, je porušením princípu právnej\nistoty a predvídateľnosti rozhodnutia, pričom v konečnom dôsledku je porušením\nzákladného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1\nústavy.\n\n4\n\nSťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľov\n\n(...) a\n\n(...) na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 1 ods. 1\nÚstavy SR a s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na ochranu vlastníckeho práva\nzaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR postupom a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nzo dňa 09.11.2016, pod č. k. 15Co/595/2015 porušené bolo.\n2. Ústavný súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.11.2016, pod\nč. k. 15Co/595/2015, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nSúčasne si uplatňujeme trovy právneho zastupovania pre prípad úspechu, ktoré\nžiadame uhradiť nášmu právnemu zástupcovi.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n\n5\n\nSťažnosť treba považovať za neprípustnú.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nSťažovatelia namietajú inter alia, že krajský súd svojím odmietnutím zaoberať sa\notázkou platnosti kúpnej zmluvy z 9. marca 2004, vychádzajúc z toho, že ide o neplatný\nprávny úkon v zmysle odôvodnenia vysloveného v skoršom právoplatnom rozsudku, im\núplne odňal právo na súdnu ochranu ich vlastníckych práv. Ďalej poukazujú na to, že sa\nkrajský súd bez riadneho odôvodnenia odchýlil od právneho názoru vysloveného\nv rozhodnutí najvyššieho súdu uverejnenom pod č. R 2/1983, pričom práve toto pochybenie\nkrajského súdu považujú za najzávažnejšie.\n\n6\n\nVychádzajúc z uvedených sťažnostných tvrdení, podľa názoru ústavného súdu\nprichádzala do úvahy potenciálna prípustnosť dovolania proti rozsudku krajského súdu, a to\njednak podľa § 420 písm. f), ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\nSťažnostná námietka o úplnom odňatí práva na súdnu ochranu v dôsledku\nodmietnutia zaoberať sa platnosťou zmluvy z 9. marca 2004 je vlastne tvrdením o tom, že\nkrajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľom, aby uskutočňovali\nim patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nSťažnostná námietka odchýlenia sa krajského súdu od právneho názoru vysloveného\nv rozhodnutí najvyššieho súdu uverejnenom pod č. R 2/1983 zakladá potenciálnu\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Sťažovatelia totiž v podstate tvrdia,\nže rozhodnutie krajského súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa\nkrajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nPodľa zistenia ústavného súdu sťažovatelia nepodali proti rozsudku krajského súdu\ndovolanie. Znamená to, že nevyčerpali mimoriadny opravný prostriedok, ktorý im zákon\núčinne poskytoval a na použitie ktorého boli oprávnení. To vzhľadom na už uvedené\nzakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti ako neprípustnej v zmysle § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde.\nNapokon treba poznamenať, že sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej\npreukazovali), že dovolanie nepodali z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani\nneprichádzal do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. marca 2017\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežná (prejudiciálna) otázka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "1c77bbe5-17e0-43e4-a41b-3616176ad5d6:1713588b-8bec-47b8-8651-069e455ec12f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6109205473.5", "spisova_znacka": "15Co/595/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/595/2015 z 8. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6109205473.5"}], "citovane_v": [{"guid": "1aafb5bb-b733-4a42-9f6f-5f1dbc631e1f:8e04ab8c-1ab8-430d-b3a5-17c1ae1857c7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6122272404.1", "spisova_znacka": "7Co/47/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/47/2024 z 2. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6122272404.1"}]}