{"guid": "ussr:8f6d5a74-afa4-478b-adb6-075ab98e07d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.177.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 177/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 177/2017 z 15. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 177/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.177.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2017-03-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8f6d5a74-afa4-478b-adb6-075ab98e07d7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.177.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.177.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.177.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 177/2017-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nRAFEX s. r. o. „v likvidácii“, Šarkaň 147, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou\nKompišovou, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 9, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 47/2005 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 161/2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“, o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra\n2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RAFEX s. r. o. „v likvidácii“, Šarkaň 147\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\n\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“, v citáciách aj\n„porušovateľ 1“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 47/2005 a postupom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej aj „krajský súd“, v citáciách aj „porušovateľ 2“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 2 Cob 161/2014.\n2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:\n«(...) A. Práca OS Ba III/porušovateľa 1 od decembra 2004 do doručenia procesnoprávne korektného písomného vyhotovenia rozsudku OS Ba III č. 23 Cb 47/2005 vo februári\n2013.\na) Právny predchodca sťažovateľa (samostatný farmár p.\n\n) bol až do\n\nmarca 2010 žalobcom v konaní vedenom pred Okresným súdom v Bratislave III pod sp. zn.:\n23 Cb 47/2005. Dňa 13. 02. 2008 bol sudcom Mgr. M. Fekete vyhlásený pre\nžalobcu/sťažovateľa\n\nčiastočne\n\npozitívny\n\nrozsudok.\n\nNastali\n\nneuveriteľné\n\nperipetie\n\ns písomným vyhotovením. Aféru ÚS SR pozná - riešil ju Nálezom č.: IV. ÚS 285/2011 zo dňa\n25. 01. 2012.\nOS Ba III následne zaujal postoj, že cit. Nálezu Ústavného súdu SR a rozhodovaniu\nsvojho nadriadeného KS Ba nerozumie. Tak(...) uzrela pod č. 23 Cb 47/2005 z 07. 08. 2012\nsvetlo sveta písomnosť OS Ba III, označená ako „uznesenie (opravné)“. Podľa\npomenovania tejto súdnej písomnosti malo ísť o opravu zápisnice z pojednávania, konaného\nvraj 25. 02. 2008. O takom pojednávaní ale nikto nič nevie; nikto o takom pojednávaní\nnikdy (ani z pozície OS Ba III) nehovoril. Treba ešte dodať, že realizovaniu takého\npojednávania v r. 2008 bránil platný OSP, lebo samozrejme vyhlásením rozsudku dňa\n13. 02. 2008 sa proces na úrovni súdu prvej inštancie skončil a ďalej sa pojednávať\nnemohlo a nemôže. To jasne vyplýva aj z uznesenia KS v Bratislave č. 2 Cob 44/2012\nz 24. 04. 2012. Cit. Nami uznesenie OS Ba III z 07. 08. 2012 - paakt OS Ba III pomenovaný\nako „opravné uznesenie“ - bol ďalej chybný aj čo do svojho pomenovania (označenia) a\nprocesnoprávnej formy riešenia situácie. - Išlo o ďalšie, porušovateľom 1 spôsobené,\nkardinálne procesné vady, až na úrovni protiústavnosti. Tangované uznesenie (ex lege\npaakt) nemohlo byť označené ako opravné, lebo mu nepredchádzalo žiadne chybné\nuznesenie. Podčiarkujeme, že sa neopravovalo žiadne písomné vyhotovenie rozsudku.\n\n2\n\nTangovanému „uzneseniu“ chýbala elementárna právna báza: obsahovo korelujúca\nzápisnica o pojednávaní a zápisnica o vyhlásení rozsudku - pričom tie sa neopravujú\nformou uznesenia. Preto nemal KS Ba inú možnosť ako tento nonsens uznesením\nč. 2 Cob 372/2012 z 11. 10. 2012 zrušiť.\nAž po masívnom tlaku\n\n(čiastočne aj firmy RAFEX), ktorého vecnú\n\nopodstatnenosť deklaroval ÚS SR v cit. Náleze konečne - po piatich rokoch justičnej\nsabotáže !!! - OS Ba III - a zjavne aj pod vplyvom jednoznačnej inštrukcie KS Ba: citujeme\nz uznesenia č. 2 Cob 372/2012 z 11. 10. 2012: „... v ďalšom konaní súd prvého stupňa\nvypracuje rozsudok v znení zápisnice nachádzajúcej sa v spise a tento doručí účastníkom\nkonania...“- prvostupňový súd/porušovateľ 1 písomne vypracoval rozsudok s enunciátom\nv tom znení ako bol vyhlásený. Pritom splnil síce svoju povinnosť čo do obsahu, ale urobil\nrad ďalších vážnych chýb, v konečnom dôsledku s masívnymi konzekvenciami v rovine\nnedodržania Ústavou SR\n\n(...) garantovaných postulátov súdnej ochrany\n\na spravodlivého procesu.\nOS Ba III chce tvrdiť, že rozsudok bol vyhlásený dňa 25. 02. 2008. To sa ale\nverifikovateľne prieči dokumentácii, obsiahnutej v súdnom spise č. 23 Cb 47/2005.\nOjedinelou extravagantnosťou je disharmónia medzi označením sudcu, ktorý rozhodoval\na sudcu, ktorý vyhotovil prvopis rozsudku. Vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom\na kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy\nv § 61 obsahuje príkaz, že prvopis rozhodnutia súdu vlastnoručne podpisuje samosudca,\nktorý rozhodnutie vydal. Sudca Mgr. Maroš Fekete žije, stále je v úrade sudcu. (...)»\n3. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka namieta aj ďalšie obdobie postupu\nokresného súdu, pričom nasledovne argumentuje:\n«B. Práca OS Ba III/porušovateľa 1 od februára 2013 do vyhlásenia „nového =\ndruhého“ prvostupňového rozsudku v marci 2014 a nadväzná činnosť Krajského súdu\nv Bratislave.\n(...) KS v Bratislave nemohol urobiť nič iné ako inkriminovaný rozsudok OS Ba III\nkompletne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (stalo sa tak uznesením\nč. 2 Cob 70/2013 z 23. 04. 2013). Potom OS Ba III vytýčil pojednávanie na 19. 09. 2013\na prakticky vzápätí ho zrušil pre stáž sudkyne JUDr. A. Kriškovej.\n\n3\n\nV tom čase sa p.\n\ndomáhal procesného pokroku - podal (vo februári 2013)\n\nústavnú sťažnosť - nebol ale úspešný: k tomu uznesenie sp. zn. II. ÚS 220/2013\nz 04. 04. 2013. Prišlo k zmene zákonného sudcu (stal sa ním JUDr. I. Bartek). Bolo\nvytýčené pojednávanie na 17. 02. 2013 a na 21. 03. 2014. To viedlo k vyhláseniu čiastočne\npozitívneho rozsudku pre firmu RAFEX/právneho nástupcu pôvodného žalobcu\n\n.\n\nObaja procesní kontrahenti sa odvolali.\n(...) Spis bol dňa predložený na KS Ba a odvtedy tam doslova a do písmena nečinne\nleží.»\n4. Sťažovateľka tiež namieta, že v napadnutých veciach „oba uvedené všeobecné\nsúdy (porušovatelia 1 a 2) konajú, a to už jedenásty rok (!!!)“, pričom argumentačne\nuvádza:\n«1) sťažovateľka (RAFEX s.r.o. „v likvidácii“ ako právna nástupkyňa\n\n) je\n\nv postavení žalobcu v konaní vedenom pred Okresným súdom v Bratislave III pod sp. zn.:\n23 Cb 47/2005, a to od marca 2014.\nÚstavný súd SR sa už v nespočetných prípadoch zaoberal celkovou dĺžkou konania,\nnamietaného ústavnou sťažnosťou, a to v súlade s prístupom ECHR k skúmaniu obdobných\nsťažností [napr. kauza Šedý proti Slovenskej republike z 19. 12. 2006, č. 72237/01, ods. 6667; resp. SOFTEL, spol. s r. o. proti Slovenskej republike (č. 1) zo 16. 12. 2008,\nč. 32427/06, ods. 8, alebo Bako proti Slovenskej republike z 15. 03. 2005, č. 60227/00].\nECHR už konštatoval, že jeho praxou je preskúmavať celkovú dĺžku namietaného konania.\nECHR zastáva názor, že prostriedok nápravy podľa článku 35 cit. Dohovoru umožňuje\nposkytnúť sťažovateľovi primeranú a dostatočnú nápravu iba v tom prípade, keď sa\numožňuje preskúmanie konania všeobecného súdu v jeho celku. Požiadavka, že by museli\nbyť podávané osobitné sťažnosti v rôznych časových intervaloch, vo vzťahu ku každej etape\nprocesu, a to počas toho, ako súdne konanie prebiehalo, eliminovala by preskúmanie dĺžky\nkonania v jej celku a bola by náchylná viesť k výsledkom nezlučiteľným s praxou ECHR.\nVzhľadom na uvedený principiálny pohľad na efektívne súdneho konanie ECHR odmieta\nprijímať námietky Vlády SR že sťažovateľ sa má pred Ústavným súdom SR osobitne\nsťažovať na jednotlivé fázy súdneho konania. Ak sťažovateľ formuloval svoju ústavnú\nsťažnosť spôsobom, ktorý umožňuje Ústavnému súdu SR preskúmať celkovú dĺžku súdneho\n\n4\n\nkonania, Ústavný súd SR nesmie vylúčiť zo svojho preskúmania žiadnu fázu súdneho\nprocesu. Na právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces v primerane\nrozumnom celkovom čas sa teda jednoznačne vzťahuje aj judikatúra ECHR.\n2)\n\ni firma RAFEX boli kontinuálne procesne aktívni.\n\ndokonca\n\npodal dve ústavné sťažnosti. Riešené boli pod sp. zn. IV. ÚS 285/2011 a II. ÚS 220/2013.\n3) Konanie o predmetnej žalobe celkovo trvalo na úrovni prvostupňového súdu od\nkonca decembra 2004 do februára 2013 (...). Pritom je očividné, že prvostupňový súd päť\nrokov (2008-2013) sabotoval svoje povinnosti, provokoval žalobcu a doslova zosmiešňoval\nslovenské súdnictvo. Už vtedy išlo v podstate o stav denegatio iustitiae. To ani nehovoríme\no čase presahujúcom obdobie troch rokov, čo ÚS SR zásadne považuje za neakceptovateľné\nvo vzťahu k riešeniu akejkoľvek zložitej právnej otázky (III.ÚS 62/2006, II.ÚS 12/2004,\nI.ÚS 10/2000). Také obdobie súdneho konania nemožno hodnotiť ako efektívne vedenie\nsúdneho procesu - III.ÚS 9/2000. ÚS SR spresnil, že konanie, ktoré nad tento rámec trvá na\nsúde prvého stupňa bez rozhodnutia vo veci samej, možno považovať za nezlučiteľné\ns imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zdĺhavosť konania totiž v princípe\npredlžuje stav právnej neistoty dotknutého účastníka konania pred všeobecným súdom do\ntej miery, že sa jeho právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej\npodstate.\nKS v Bratislave až Uznesenie KS Ba č. 3 Cob 53/2009-426 z 10. 03. 2010 o procesnej\nzámene p.\n\ncesionárom s.r.o. RAFEX sme už spomenuli.\n\nFirma RAFEX mimoriadne kriticky vníma aktuálnu situáciu. Konformne s autoritami\nslovenskej právnej vedy - (...) - chápeme denegatio iustitiae ako „nemožnosť dosiahnuť\nvydanie súdneho rozhodnutia o právnom vzťahu, založenom na aplikovateľnom práve, a to\nv dôsledku zlej (neefektívnej) organizácie alebo nefunkčnosti súdneho aparátu.“ Odopretie\nspravodlivosti v súčasnom európskom vnímaní obsahovo patrí do širšieho pojmu\n„porušenie práva na spravodlivý proces“. Pritom vymedzenie kritérií spravodlivého\nprocesu je všeobecne známe z dlhodobej judikatúry ESĽP. V podmienkach slovenskej\njustície sú premisami § 1 a § 6 OSP. V civilnom konaní má všeobecný súd povinnosť\npostupovať tak, aby bola ochrana práv a oprávnených záujmov spravodlivá, rýchla\na účinná. To je bázou pre realizáciu ústavného práva na súdnu ochranu, zakotvenú v čl. 46\nÚstavy SR. Uvedené tri podmienky - spravodlivosť, rýchlosť a účinnosť súdnej ochrany - sú\n\n5\n\nbázami činnosti justície. OS Ba III do začiatku r. 2013 a KS Ba aktuálne a od 01.08. 2014\nsťažovateľovi odmietali, resp. odmietajú poskytnúť ústavou garantovanú súdnu ochranu\na možnosť riešiť kauzu v spravodlivom procese.\nV tejto súvzťažnosti je mimoriadne podnetný názor Ústavného súdu SR, uvedený\nv jeho Náleze II. ÚS 52/1999 z 08. 09. 1999 : „... právna neistota sa odstráni rozhodnutím...\nv primeranom čase.“\n(...) Aj povrchnému „čitateľovi“ sťažovateľovho súdneho spisu musí byť teda prima\nvista zrejmé, že spor sa nehýbe z miesta. Je zjavné, že Okresný súd Bratislava III dlhodobo\nnemal žiadny ucelený systém vo svojej práci a neexistovala koncepcia vedenia predmetného\nsporu do cieľavedomého záveru. Vidno bol len jediné: žiadne slovo a žiadna argumentácia\nžalobcu nebude prijatá. Účasť KS Ba v „afére“ je - smelo sa dá povedať - nečitateľná.»\n5. Sťažovateľka k „obsahu a náležitostiam ústavnej sťažnosti“ uvádza:\n«a) V konglomeráte judikatúry ÚS SR existuje stabilizovaný právny názor, že pod\n„prerokovaním veci bez zbytočných prieťahov“ sa chápe taká činnosť súdu, kde relatívne\nplynule dochádza k vykonávaniu úkonov. Neústavnosť procesu treba hodnotiť aj vo vzťahu\nk celkovej dobe konania. ÚS SR zdôraznil, že porušenie základného ústavného práva\núčastníka konania na prejednanie veci v primeranej lehote je neprijateľné aj z hľadiska\npožiadavky náležitého výkonu spravodlivosti, lebo môže vzbudzovať nedôveru k justícii,\nvrátane podozrenia z netransparentného pozadia - III.ÚS 43/2000. Pojem zbytočné prieťahy\nv konaní súdu obsahuje pasivitu (omisívnosť), ale aj komponent neefektívnej činnosti\n(zdanlivej, bezvýslednej aktivity) na strane súdu - k tomu prioritne Nález II.ÚS 9/2001.\nZákladnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov nezodpovedá teda\nakýkoľvek postup súdu (hoci aj „bezcieľne“ aktívny), ale len to, čo reflektuje procesnú\nzásadu hospodárnosti súdneho konania, rešpektovanie ktorej je nevyhnutným predpokladom\nrýchleho a účinného poskytnutia právnej (súdnej) ochrany. Opak má potenciál porušiť\nzákladné právo účastníka súdneho konania na prerokovanie jeho veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR - II. ÚS 67/2001. Pre dodržanie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR preto nestačí, aby všeobecný súd vec prerokovával, prípadne\nvykonal rôzne úkony, a to i bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/1998, II. ÚS 157/2002,\nI. ÚS 76/2003, III. ÚS 29/2003, III. ÚS 239/2006).\n\n6\n\nV kontexte pertraktovanej aféry treba osobitne vnímať, že jednou z nevyhnutných\nsúčastí princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty. Požiadavkou právnej istoty je,\naby zákony v právnom štáte boli pochopené dostatočne a aby umožňovali ich adresátom\nurobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii... aby konanie orgánu verejnej moci bolo\npredvídateľné... sleduje sa jednoznačnosť jazyku a zrozumiteľnosť právnych noriem, najmä\nzakazujúcich určité druhy správania, teda tak, aby sa významne znižovalo nebezpečenstvo\nich svojvoľného a diskriminačného uplatňovania výkonnou mocou... - k tomu Nález\nPL. ÚS 15/1998 z 11. 03.1999.\n\nani firma RAFEX teda nemali povinnosť učiť súd,\n\nalebo vysvetľovať mu bizarnosť jeho správania.\nK vytvoreniu ústavnoprávne požadovanému stavu právnej istoty dochádza až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu - II. ÚS 26/1995,\nIII. ÚS 87/2002, III. ÚS 127/2003. S tým korešponduje sentencia ÚS SR (obsiahnutá\nv I. ÚS 344/2006), keď za konanie (postup) súdu, odstraňujúci právnu neistotu účastníka\nkonania, chce považovať len takú jeho činnosť, ktorá reálne a verifikovateľne smeruje\nk právoplatnému rozhodnutiu vo veci. To smeruje k poznatku, že činnosť súdu, resp. jej\ndelenie je kategória dynamická; právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci je kategória\nstatická (petrifikujúca), teda taká, ktorá jedine vystihuje ústavne garantované právo na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote. Istým spôsobom analógie chceme upriamiť pozornosť ÚS SR aj na jeho sentenciu, že\nuž takmer jednoročné obdobie - bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu - je\ndostatočne dlhé na to, aby ho bolo možné považovať za čas, v ktorom došlo k zbytočným\nprieťahom v konaní zo strany okresného súdu - II.ÚS 41/2000. Tých desať rokov procesu,\nktorý sme opísali (a čo je simplexne verifikovateľne) je ďaleko za rámcom tolerancie.\nPovahu zbytočných prieťahov v konaní, narúšajúcich základné právo účastníka súdneho\nkonania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, majú pritom aj jednotlivé kratšie obdobia nečinnosti\nvšeobecného súdu v konaní, ak sa vyskytujú častejšie, a to tak, že vo svojom súhrne\novplyvnia celkovú dĺžku konania a sú príčinou neprimeranej celkovej doby prerokovania\nveci - III. ÚS 56/2002. Výrazne dlhé (v našom prípade takmer desať rokov trvajúce)\nobdobie neefektívne vedeného procesu - bez reálneho výhľadu na koniec - treba považovať\nza zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a\nnetolerovateľné. Ony svojimi dôsledkami môžu nadobudnúť až charakter odopretia\n\n7\n\nspravodlivosti (denegatio iustitiae) - I. ÚS 100/2003, obdobne III. ÚS 49/2004. Veď už\nlehotu presahujúcu obdobie troch rokov považuje ÚS SR za neakceptovateľnú na riešenie\nakejkoľvek zložitej právnej otázky (III. ÚS 62/2006, II. ÚS 12/2004, I. ÚS 10/2000).\nb) Musíme spomenúť aj predpoklad „cesty“ k ÚS SR. Je faktom, že vhodným\nnástrojom prevencie, teda korektorom neefektívnej činnosti všeobecného súdnictva v okruhu\nvlastnej kompetencie, môžu byť aj zákonné možnosti predsedov všeobecných súdov všetkých\ntroch inštancií (§ 53 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 49 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).\nPredseda súdu dohliada na plynulosť súdnych konaní, sleduje rozhodovaciu činnosť sudcov\nz hľadiska plynulosti súdneho konania, sleduje a hodnotí pravidelnosť práce sudcov\na senátov v oblasti organizácie a efektivity ich práce, realizuje vnútorné revízie práce súdu,\nzúčastňuje sa niektorých pojednávaní. Ak predseda súdu zistí, že „viazne“ plynulosť\nsúdneho konania, je povinný prerokovať zistené nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym\núradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri výkone súdnictva, a podľa\npotreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených nedostatkov\na k odstráneniu ich príčin. Sudcovia, justiční čakatelia, súdni úradníci a zamestnanci súdu\nsú povinní postupovať v súlade s opatreniami predsedu súdu. Kompetencia predsedu súdu\nje teda zameraná na „tempo sporu“. Nevyužitie tejto kompetencie zo strany predsedu\ntangovaného všeobecného súdu prieči sa požiadavkám efektívnej činnosti justície, teda\nsmerovaniu k zabezpečeniu všestranne spravodlivého procesu. Konanie o ústavnej\nsťažnosti, namietajúcej porušenie práv podľa čl. 127, resp. čl. 11 a nasl. a osobitne čl. 46\nalebo čl. 48 Ústavy SR, chcel ÚS SR začať len ak sťažovateľ preukáže, že využil právne\nprostriedky nápravy priznané mu § 62 a nasl. ZoSd. ÚS SR sa v minulosti vyjadril, že\npodanie sťažnosti podľa ustanovení ZoSd zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany\nzákladných práv, súvisiacich so základným právom účastníkov súdneho konania na súdnu\nochranu, vrátane základného práva subjektov na konanie bez zbytočných prieťahov.\nÚčinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom\nkonaní priamo predvídajú aj normy ZoSaP. Vo viacerých jeho ustanoveniach sa zdôrazňuje\npovinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ZoSaP obsahuje aj mechanizmus\ndisciplinárnej zodpovednosti sudcov (§ 2, § 30, § 52, § 116 a nasl. ZoSaP) - II. ÚS 93/2004.\nPre účely splnenia podmienky prípustnosti sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 ZoÚS nie je však\npovinnosťou účastníka konania reagovať sťažnosťou na prieťahy v konaní adresovanou\n\n8\n\npredsedovi príslušného súdu na každé obdobie konania, o ktorom sa účastník domnieva, že\nje poznačené zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu - III. ÚS 265/2009. Konanie o ústavnej\nsťažnosti, namietajúcej porušenie práv podľa čl. 127. resp. čl. 11 a nasl. a osobitne čl. 46\nalebo čl. 48 Ústavy SR, začne však ÚS SR aj vtedy, ak sa preukáže, že vzhľadom na\nokolnosti prípadu využitie iného prostriedku nápravy nemožno pokladať za postup\numožňujúci dosiahnuť účinnú ochranu práva priznaného Ústavou SR. Tento druhý variant\nje realitou sťažovateľa RAFEX. Vieme, že pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti,\nktorou sa namietajú napr. zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecným súdom, bolo\nv minulosti potrebné vyhodnotiť, či účastník súdneho konania (sťažovateľ) podal sťažnosť\nna prieťahy v predmetnom konaní, a to príslušnému orgánu štátnej správy súdov. Spravidla\nsa nevyžadovalo, aby taká sťažnosť bezprostredne predchádzala podaniu ústavnej sťažnosti\nvoči porušeniu jeho základného práva - II.ÚS 41/2000. Ak sťažovateľ opakovane namietal\nneprimeranú dĺžku konania, existenciu prieťahov v konaní a žiadal vytýčiť pojednávanie\na rozhodnúť vo veci, možno z hľadiska obsahu takéto listy účastníka konania kvalifikovať aj\nako sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní. Okolnosť, že tieto podania neboli\nz formálnych dôvodov hodnotené ako sťažnosť a neboli vybavené predsedom príslušného\nvšeobecného súdu, nemôže byť prekážkou poskytnutia ústavnej ochrany základnému právu\nsťažovateľa - III. ÚS 145/2002. (...)\nc) Sťažovateľka (kvalifikovane predpísaným spôsobom zastúpená) je si vedomá, že\nnáležitosťou ústavnej sťažnosti je aj skutková a právna konkretizácia potrebná na prijatie\nsťažnosti na ďalšie konanie. Tá musí byť povinne uvedená v rozsahu, v akom by sa ústavná\nsťažnosť mala prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3 ZoÚS) - II. ÚS 117/2005. Preto\nsťažovateľka v tejto ústavnej sťažnosti pravdivo opísala existujúcu situáciu. Jej tvrdenia\nmožno overiť obsahom súdneho spisu, vedeného na OS Bratislava III pod č. 27 Cb 22/2005,\nresp. KS Ba č. 1 Cob 446/2011 a KS Ba č. 1 Cob 40/2014.\nZ opísanej činnosti OS Bratislava III a KS Ba [porušovateľov 1 a 2] vyplýva, že\nsvojim postupom masívne lámu právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces, priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\nZákladnou povinnosťou súdu je predsa zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\ns návrhom (žalobou) o rozhodnutie. Táto povinnosť súdu vyplýva aj z § 6 OSP, ktorý\n\n9\n\nprikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania sa postupovali tak, aby ochrana\npráv účastníkov bola rýchla a účinná. (...) Ak nečinnosť involvovaných všeobecných súdov\ncharakterizuje súdne konanie ako celok, nemá význam hodnotiť ich sporadické úkony.\nTvrdíme, že za jedenásť rokov procesu sporové strany vyčerpali možnosti ďalšieho\ndokazovania a neexistuje prekážka meritórne rozhodnúť. Pozície sporových strán sú\nrigidné, viac listinných dôkazov objektívne neexistuje a pamäť svedkov sa plynutím času\nistotne nebude prehlbovať.\nŽiadna právna zložitosť sporu pritom nezbavuje všeobecný súd ústavnej\nzodpovednosti za prieťahy v konaní, ktoré sú zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,\nnedokonalým poznaním obsahu samotnej podstaty veci, odbornou nepripravenosťou na\npojednávanie, neodborným využitím času určeného na pojednávanie, neodborným vedením\njednotlivých pojednávaní a nariaďovaním dokazovania bez náležitého zistenia procesne\nvýznamných skutočností pre toto dokazovanie - I. ÚS 47/1996. K tomu aj ďalšie\nkonštitučno-justičné stanovisko: ...aj keď ÚS SR v zásade neposudzuje zákonné postupy\nvšeobecného súdu pri dokazovaní, napriek tomu pri skúmaní zbytočných prieťahov nemožno\npovažovať za konanie súdu, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho\nkonania, zisťovanie len takých skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku nie sú použiteľné na\nzákonné a spravodlivé rozhodnutie o veci samej, pričom z doterajšieho priebehu konania je\nzrejmé, že sa po dlhom čase v zisťovaní skutkového stavu nevykonali ani základné úkony\nsmerujúce k objasneniu skutkových okolností prípadu...“ - II. ÚS 12/2000. A toto je „pevný\nbod“ - najmä KS Ba problém pochopil v celej šírke a dobre vie, čo hovorí žalobca i ako\nargumentuje žalovaný. KS Ba ale nechce akceptovať nič „z pravdy“ žalobcu.\nd) V právnom štáte nesmie dochádzať k narušeniu princípu právnej istoty\na spravodlivosti, tak ako sa to deje v prípade sťažovateľky. Princíp právnej istoty (ako jeden\nz princípov právneho štátu) spočíva v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene\nočakávať, že príslušné štátne orgány budú konať. Jedným z imanentných znakov právneho\nštátu je vytváranie právnej istoty zo strany štátnych orgánov. Štátne orgány sa musia\nsprávať spôsobom, ktorý určuje právny poriadok. Aby si štát zachoval atribúty\nmateriálneho právneho štátu, musí byť v celom štáte a všetkými štátnymi orgánmi dôsledne\nuplatňované a dodržiavané právo. Subjekt práva musí vedieť predvídať aj správanie súdu,\nktoré právna norma dovoľuje či ukladá. Tak sa ale v prípade sťažovateľky nestalo a nedeje.\n\n10\n\nPorušovatelia nepostupujú v intenciách platných procesných noriem. (...) Medzi\nnapadnutým postupom OS Ba III a KS Ba, teda medzi neefektívnou činnosťou\na sprievodnými zbytočnými prieťahmi na strane jednej a základnými právami sťažovateľky\nna strane druhej existuje priama príčinná súvislosť! Prolongovanou nečinnosťou OS Ba III\na reálnym odmietaním KS Ba vo veci meritórne rozhodnúť prichádza k porušeniu\nzákladných práv sťažovateľky na spravodlivý proces, prioritne jej práva na proces bez\nprieťahov. Preto podávame túto ústavnú sťažnosť.\nNutnosť takto postupovať odôvodňuje bezvýchodiskovosť situácie, ktorej vážnosť\nvníma sťažovateľka mimoriadne citlivo hlavne z dôvodu, že dodnes nič „neumravnilo“\nOkresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave. Sťažovateľka nemá najmenší dôvod\nnazdávať sa, že by nápravu dosiahla bez involvovania ÚS SR.»\n6. Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáha aj primeraného finančného\nzadosťučinenia, a to najmä z týchto dôvodov:\n„(...) Pre výraznú intenzitu zásahu do práv sťažovateľky (spor trvá od konca r. 2004\na ďalší postup je hatený pasivitou i konfúznou organizáciou práce KS Ba) žiada\nsťažovateľka, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie vo výške 14.000,- € (slovom\nštrnásťtisíc EUR). Vzhľadom na fakt, že gró neefektívnej práce OS Ba III spočíva v období\nr. 2005-2013, no možno zaznamenať aj významovo vážnu procesne kontraproduktívnu\npasivitu KS Ba, navrhujeme satisfakčnú povinnosť uložiť porušovateľovi 1/ vo výške\n10.000,- € a porušovateľovi 2/ vo výške 4.000,- €.“\n7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti nálezom takto rozhodol:\n«1) Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 23 Cb 47/2005\na Krajský súd v Bratislave v konaní pod č. 2 Cob 161/2014 porušili právo s.r.o. RAFEX\n„v likvidácii“, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky.\n2) Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 2 Cob 161/2014\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n\n11\n\n3) Sťažovateľke: s.r.o. RAFEX „v likvidácii“ sa priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom desaťtisíc EUR), ktoré je Okresný súd\nBratislava III povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4) Sťažovateľke: s.r.o. RAFEX „v likvidácii“ sa priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 4.000,- € (slovom štyritisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Bratislave\npovinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5) Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť sťažovateľke: s.r.o. RAFEX\n„v likvidácii“ 5/7 podiel trov konania a Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť\nsťažovateľke: s.r.o. RAFEX „v likvidácii“ 2/7 podiel trov konania, tak ako budú vyčíslené\nv písomnom vyhotovení nálezu do troch dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej\nzástupkyne JUDr. Jany Kompišovej (...).»\nII.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n12\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je\nzjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po\njej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,\nIV. ÚS 35/02).\n9. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nOkresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 47/2005 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 161/2014.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n\n13\n\n10. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 23 Cb 47/2005 v období do nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 285/2011-178, teda do 13. februára 2012\nPodľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,\no ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len\no podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.\nÚstavný súd 25. januára 2012 svojím nálezom č. k. IV. ÚS 285/2011-178 už\nrozhodol aj o porušení základného práva sťažovateľky, teda obchodnej spoločnosti RAFEX\ns. r. o. „v likvidácii“, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.\n23 Cb 47/2005, pričom okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov\na sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie, ako i trovy právneho zastúpenia v konaní\npred ústavným súdom. Nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 285/2011-178 nadobudol\nprávoplatnosť 13. februára 2012.\nKeďže podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka\nveci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Cb 47/2005\nv období do právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 285/2011-178, teda do\n13. februára 2012, odmieta ako neprípustnú.\n11. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 23 Cb 47/2005 v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu\nč. k. IV. ÚS 285/2011-178, teda po 13. februári 2012\nPredmetná sťažnosť bola ústavnému súd doručená 19. októbra 2015, pričom\nnapadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 23 Cb 47/2005 bolo ukončené\n21. marca 2014 (vyhlásením rozsudku).\n\n14\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd poukazuje na to, že podľa svojej\nstabilizovanej judikatúry (napr. I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 37/02) sa\nochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje\nv konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie\nzákladného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)\nešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu\noznačeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Vychádza pritom z toho, že účelom\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr.\nI. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).\nJe nepochybné, že predmetná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená v čase\n(19. októbra 2015), keď napadnuté konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.\n23 Cb 47/2005 už bolo ukončené (vyhlásením rozsudku 21. marca 2014, ktorý 15. decembra\n2015 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 161/2014-1109 nadobudol aj\nprávoplatnosť), teda v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už tvrdené porušovanie\noznačeného základného práva sťažovateľky nemohlo ani trvať. Tento skutkový stav,\nktorého relevantnosť po zadovážení spisu okresného súdu sp. zn. 23 Cb 47/2005 nemal\nústavný súd dôvod spochybňovať, bol tiež základom na záver, že sťažnosť je v tejto časti\nzjavne neopodstatnená.\n12. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod\nsp. zn. 2 Cob 161/2014\nZ predmetného spisu okresného súdu vyplýva, že spis bol predložený krajskému\nsúdu, aby rozhodol o podaných opravných prostriedkoch, 18. februára 2015. Dňa\n10. novembra 2015 krajský súd uznesením č. k. 2 Cob 161/2014-1109 sčasti zmenil a sčasti\npotvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu. Rozhodovanie krajského súdu v napadnutom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 161/2014 trvalo teda necelých deväť mesiacov.\n\n15\n\nK namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Cob 161/2014 ústavný súd konštatuje, že zo zistených skutočností nevyplýva žiadna\nmožnosť porušenia označených práv, reálnosť ktorých by mohol ústavný súd posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie. Obdobie deviatich mesiacov, ktoré potreboval krajský súd na\nrozhodovanie v napadnutom konaní, je aj v okolnostiach danej veci primeraná, a preto aj\nv tejto časti bolo treba sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.\n13. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. marca 2017\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-opakované"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d3fbc84d-d3f4-4293-8257-76c94377c282", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 220/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 220/2013 z 4. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3fbc84d-d3f4-4293-8257-76c94377c282"}, {"guid": "ussr:eb75a447-3142-4343-b977-a0de9b44202c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 285/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 285/2011 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb75a447-3142-4343-b977-a0de9b44202c"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 347, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69d30322-1736-447f-8e95-050b10631f1d"}, {"guid": "ussr:ca9561fb-3d94-4460-a0ec-63325359ae5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca9561fb-3d94-4460-a0ec-63325359ae5a"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:206b5368-3999-4a96-86ba-72905a5714ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 37/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 37/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:206b5368-3999-4a96-86ba-72905a5714ce"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:b4cd25e0-2f55-41a4-905e-694f724cb8ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1999.1"}, {"guid": "4f30dea7-b225-4dc1-9a04-f85c4aa300f1:3c57f9e5-5636-4b29-9f43-3688cc85dc48", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1304126429.20", "spisova_znacka": "2Cob/161/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/161/2014 z 9. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-11-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1304126429.20"}, {"guid": "ea235652-510c-47a3-9c1d-292969696c5f:14f669c5-43bf-447f-91a8-1acc6ef92dc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1304125554.3", "spisova_znacka": "1Cob/446/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/446/2011 z 20. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-02-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1304125554.3"}, {"guid": "399694ce-11c3-4894-9520-03877233e746:9f5947f1-c328-4710-9240-f919d2607853", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/47/2005", "nazov": "Rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/47/2005 z 21. 3. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2014-03-21", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/399694ce-11c3-4894-9520-03877233e746:9f5947f1-c328-4710-9240-f919d2607853"}, {"guid": "4df65f24-819b-45e9-919d-e9e4055e2e87:8dd1f0c7-9e81-4e7b-b62e-fb950efa86c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Cb/22/2005", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 27Cb/22/2005 z 15. 10. 2013", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4df65f24-819b-45e9-919d-e9e4055e2e87:8dd1f0c7-9e81-4e7b-b62e-fb950efa86c1"}], "citovane_v": []}