{"guid": "ussr:931112a5-860f-402a-9dcb-0f73827b4c29", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.191.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 191/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 191/2017 z 16. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. marca 2017, sp. zn. II. ÚS 191/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.191.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2017-03-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/931112a5-860f-402a-9dcb-0f73827b4c29", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.191.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.191.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.191.2017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 191/2017- 27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 1051/5,\nBratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods.\n\n1\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nuznesením\n\nOkresného\n\nriaditeľstva\n\nPolicajného zboru Trnava ČVS: ORP-151/1-VYS-TT-2015 Či z 30. septembra 2015\na uznesením Okresnej prokuratúry Trnava č. k. 1 Pn 255/15/2207-18 z 11. decembra 2015,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n15. februára 2016 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n,\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Júliou Vestenickou, Ševčenkova 1051/5,\n\nBratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Trnava (ďalej len „okresné riaditeľstvo“, v citáciách aj\n„porušovateľ v 2. rade“) ČVS: ORP-151/1-VYS-TT-2015 Či z 30. septembra 2015 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva“) a uznesením Okresnej prokuratúry\nTrnava (ďalej len „okresná prokuratúra“, v citáciách aj „porušovateľ v 1. rade“)\nč. k. 1 Pn 255/15/2207-18 z 11. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej\nprokuratúry“).\nZo sťažnosti a z napadnutých uznesení okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry\nvyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení poškodeného v konaní vedenom okresným\nriaditeľstvom pod ČVS: ORP-1138/1-VYS-TT-2014. Sťažovateľ zdôrazňuje, že 25. júla\n2014 utrpel zranenia v dôsledku napadnutia viacerými útočníkmi, proti ktorým bolo\nuznesením\n\nvyšetrovateľa\n\nokresného\n\nriaditeľstva\n\nČVS:\n\nORP-1138/1-VYS-TT-2014\n\nzo 16. októbra 2014 vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov\nprávne kvalifikovaných ako zločin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom\npodľa § 20 a § 183 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c) a d)\nTrestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.\nSťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že „uznesením porušovateľa v 1. rade zo dňa\n11. novembra 2014, sp. zn.: 2Pv 667/14/2207-44 bolo obvinenie voči útočníkom zrušené\nako nezákonné a predčasné. Uvedeným rozhodnutím príslušného dozorového prokurátora\nv predmetnom konaní došlo k vytvoreniu stavu absurdity, v ktorom sa osoby páchateľov\n(útočníkov) ocitli v procesnom postavení svedkov. Čo je ale najdôležitejšou skutočnosťou\nv tejto súvislosti, pretrvávajúcou do dňa domáhania sa ústavnej ochrany sťažovateľom\nje fakt, že do dnešného dňa v danej veci nevystupuje nikto ako subjekt v procesnom\npostavení obvineného. Pre úplnosť vykreslenia napádaného konania je potrebné podotknúť,\nže v danej veci, teda za rovnaký incident bolo spočiatku vedené konanie inšpekciou\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky, sp. zn: ČVS:SKIS-55/OISZ-SV-2014. Vzhľadom\nk tomu, že sťažovateľ je osobou v pracovnom pomere v Policajnom zbore, spadá\npod príslušnosť inšpekcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Napriek tomu, že\n\n2\n\nspočiatku bol vyšetrovaný ako podozrivý, takéto mylné podozrenia voči jeho osobe sa však\nv krátkej dobe po predmetnom incidente (napadnutí sťažovateľa) vyšetrovaním vyvrátili\na následne bol sťažovateľ ustálený ako osoba poškodeného v konaní vedenom\nporušovateľom v 2. rade.“.\nZo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ podal 2. januára 2015 okresnému\nriaditeľstvu trestné oznámenie týkajúce sa podozrenia z prečinu krivej výpovede a krivej\nprísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť v trestnom oznámení\nšpecifikované fyzické osoby tým, že v trestnom konaní vedenom okresným riaditeľstvom\npod ČVS: ORP-1138-1-VYS-TT-2014, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako poškodený, sú\nvýpovede týchto osôb uskutočnené od 8. decembra 2014 odlišné ako predchádzajúce\nvýpovede tých istých osôb uskutočnené pred vyšetrovateľom okresného riaditeľstva v tom\nistom konaní a na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, sekcii kontroly a inšpekčnej\nslužby v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-55/OISZ-SV-2014.\nNapadnutým uznesením okresného riaditeľstva bolo v súlade s § 197 ods. 1 písm. d)\nTrestného poriadku trestné oznámenie sťažovateľa odmietnuté, keďže nebol dôvod\nna začatie trestného stíhania a ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.\nProti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej sa\ndomáhal zrušenia napadnutého uznesenia a opätovného prešetrenia veci. Prokurátor\nokresnej prokuratúry napadnutým uznesením sťažnosť v súlade s § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.\nSťažovateľ považuje napadnuté uznesenia okresného riaditeľstva a okresnej\nprokuratúry za porušujúce jeho základné právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy z dôvodu nenáležite zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia\nveci a arbitrárnosti napadnutých uznesení. Podľa sťažovateľa došlo napadnutými\nuzneseniami okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry rovnako k porušeniu práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n\n3\n\nPorušenie základného práva na inú právnu ochranu sťažovateľ odôvodňuje tým,\nže orgány činné v trestnom konaní opomenuli svoju zákonnú povinnosť riadneho\na spravodlivého vyšetrovania. Sťažovateľ argumentuje, že predovšetkým v prípade\n„dozorového prokurátora nebola prítomná vôľa sa namietanými skutočnosťami zaoberať\na to ani len v teoretickej\ns argumentáciou\n\nrovine.\n\nv jednotlivých\n\nTento záver\n\nzamietavých\n\nsťažovateľa\n\nstanoviskách\n\nako\n\nplne\n\nkorešponduje\n\naj\n\nv uvedených\n\nskutočnostiach neštandardného charakteru. (umožnenie nahliadnuť do spisu vedeného\ninšpekciou svedkovi\n\n, st.). Posledným takýmto napádaným rozhodnutím\n\nje Uznesenie zo dňa 11. 12. 2015, sp. zn: 1 Pn 255/15/2207-18, ktorým opätovne došlo\nk zamietnutiu sťažnosti sťažovateľa smerovanej voči rozhodnutiu vyšetrovateľa Okresného\nriaditeľstva\n\nPZ\n\nzo\n\ndňa\n\n30.09.2015,\n\nsp.\n\nzn:\n\nČVS:ORP-151/1-VYS-TT-2015.\n\nJe nespochybniteľné, že citované posledné zamietavé rozhodnutie vydal a podpísal ten istý\ndozorový prokurátor, ktorý sám vydal Uznesenie o zrušení prvotného obvinenia\ndňa 11. 11. 2014, pričom ako už bolo vyššie uvedené, v tomto rozhodnutí sám uvádzal\npostrehy o rozporoch vo výpovediach niektorých svedkov, čím zároveň v danom čase\ndôvodil svoje rozhodnutie o neopodstatnenosti ako aj predčasnosti rozhodnutia.“.\nSťažovateľ nesúhlasí so záverom prokurátora okresnej prokuratúry prezentovaným\nv napadnutom uznesení a zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania (výsluchu svedkov\na znaleckého dokazovania) vyplýva, že v predmetnej veci boli naplnené znaky skutkovej\npodstaty trestného činu.\nRovnako vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva sťažovateľ\nnamieta, že je viac než zrejmé, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva sa rozpormi\nvo výpovediach označených fyzických osôb nezaoberal. Ak by to tak bolo, „potom by\nminimálne s poukázaním na komparáciu jednotlivých výpovedí svedkyne\na to v jednotlivých už spomínaných konaniach ako aj jej matky\n, nemohol opomenúť rozpory v zásadných otázkach, potrebné pre náležité\nobjasnenie skutkového stavu ako aj ustálenie osôb útočníkov. Vyšetrovateľ však\npravdepodobne si vedomý podpory nadriadeného orgánu v tejto trestnej veci, sa obmedzil\nna konštatáciu, že nezaznamenal v jednotlivých výpovediach také rozpory, ktoré by nebolo\n\n4\n\nmožné považovať za bežné a obvyklé alebo rozpory, ktoré by menili dôkaznú situáciu.\nUž týmto momentom mal sťažovateľ za absolútne preukázané účelové konanie orgánov\nčinných v trestnom konaní, ktoré podľa jeho názoru uprednostnili výlučne v prospech\nskutočných útočníkov.“.\nSťažovateľ namieta aj existenciu procesnej vady spočívajúcej v nedoručení\nnapadnutého uznesenia okresnej prokuratúry splnomocnenkyni sťažovateľa. Poukazuje\npritom na § 54 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého je splnomocnenec poškodeného\noprávnený za poškodeného robiť návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné\nprostriedky. Sťažovateľ zdôrazňuje, že „splnomocnenec poškodeného má pozíciu takmer\nplne korešpondujúcu s postavením obhajcu v trestnom konaní“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného riaditeľstva PZ Trnava Uznesením zo dňa 30.09.2015,\nsp. zn: ORP-151/1-VYS-TT-2015 Či ako aj rozhodnutím Uznesením Okresnej prokuratúry\nTrnava zo dňa 11. 12. 2015 pod sp. zn.: 1Pn 255/15/2207-18 porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 30.09.2015,\nsp. zn: ČVS: ORP-151/1-VYS-TT-2015 Či a Uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava\nzo dňa 11. 12. 2015, sp. zn: 1Pn 255/15/2207-18 sa zrušujú a vec sa vracia príslušnému\nvyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava, Odbor kriminálnej\npolície Trnava na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 Eur,\nktoré je Okresná prokuratúra Trnava povinná mu vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia\ntohto nálezu.\n4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava je povinné uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania v sume 296,82 Eur (za dva úkony právnej služby – príprava a prevzatie\nzastúpenia a spísanie sťažnosti v roku 2015) na účet advokátky do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.“\n\n5\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa\nobsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20\na § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde.\n\n6\n\nÚstavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je\nviazaný návrhom (sťažnosťou) sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje\nzvlášť na návrh výroku rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda\nmôže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto\nv danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení sťažovateľom v petite sťažnosti označeného\nzákladného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti s tými\nrozhodnutiami príslušných orgánov verejnej moci, ktoré boli sťažovateľom v petite\nsťažnosti označené a v príčinnej súvislosti s ktorými sa vyslovenia porušenia sťažovateľ\ndomáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení sťažovateľom\noznačeného práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v príčinnej súvislosti s napadnutými\nuzneseniami okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry, ktoré sťažovateľ uvádza iba\nv texte sťažnosti mimo petitu, sa podľa názoru ustálenej judikatúry ústavného súdu\npovažuje iba za súčasť jeho argumentácie (pozri napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05,\nII. ÚS 65/07).\nPredmetom predbežného prerokovania je teda sťažovateľom namietané porušenie\njeho základného práva na inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutými\nuzneseniami okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného riaditeľstva\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu\nsubsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127\nods. 1 ústavy. Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z čl. 127 ods. 1\nústavy spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť\nvýlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im\nzverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných\norgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal\n\n7\n\npopieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\nSúčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04).\nSťažovateľ mohol podať proti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva\nsťažnosť, o ktorej bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť okresná prokuratúra. Právomoc\nokresnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa vzhľadom na princíp subsidiarity\nvylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresnej prokuratúry\nSťažovateľ v posudzovanej veci namieta porušenie svojho základného práva na inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresnej prokuratúry,\nktorým bola sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva odmietnutá\nako nedôvodná. Sťažovateľ argumentuje, že okresný prokurátor sa ním namietanými\nskutočnosťami prezentovanými v sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu\nokresného riaditeľstva vôbec nezaoberal.\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil\nna posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou\n\n8\n\njudikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\nEšte pred posúdením námietok sťažovateľa ústavný súd považuje za žiaduce\npripomenúť, že nie je súčasťou systému orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa\nčl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd\nfyzických osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nCieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie\na posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb\na právnických osôb, ku ktorým dospeli pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto\norgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery orgánov verejnej\nmoci rozhodujúcich o ochrane práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli\n\n9\n\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\nzaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných\nslobodách (m. m. III. ÚS 38/05).\nVo vzťahu k námietkam sťažovateľa smerujúcim proti napadnutému uzneseniu\nokresnej prokuratúry ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje,\nže súčasťou základného práva na inú právnu ochranu je aj jemu zodpovedajúca povinnosť\norgánov činných v trestnom konaní (v danom prípade orgánov prokuratúry) zákonom\nustanoveným spôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom dotknutá osoba oznamuje\nskutočnosti podľa nej nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o vybavení takého\noznámenia dotknutú osobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto práva však nie je právo, aby\norgány činné v trestnom konaní podaniu oznamovateľa vyhoveli v tom zmysle, že rozhodnú\npodľa jeho predstáv (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06,\nIV. ÚS 180/09). Ústavný súd opakovane judikuje, že právo fyzickej osoby na začatie\ntrestného konania voči konkrétne označenej osobe (označeným osobám) na základe\npodaného trestného oznámenia nepatrí medzi ústavou garantované základné práva alebo\nslobody ustanovených v druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno z niektorého z ústavou\ngarantovaných základných práv alebo slobôd odvodiť (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06).\nÚstavný súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že jedným z charakteristických\nznakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie\npáchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu.\nŠtát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom,\nči bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie\ntohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie\nbezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu,\nresp. poškodeného (m. m. I. ÚS 68/2012). Na účely ochrany individuálnych subjektívnych\npráv ustanovuje právny poriadok Slovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej\npovahy“, ktorých uplatnenie má súkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby,\nktorá tvrdí, že konaním inej osoby došlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv.\n\n10\n\nOrgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenie oznamovateľa\ntrestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o ňom. To sa vo veci sťažovateľa aj stalo.\nJeho trestné oznámenie bolo odmietnuté napadnutým uznesením okresného riaditeľstva\na následne napadnutým uznesením okresnej prokuratúry bola zamietnutá jeho sťažnosť\nproti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva ako nedôvodná, pričom z odôvodnenia\ntohto uznesenia vyplýva, že prokurátor okresnej prokuratúry sa stotožnil so záverom\nvyšetrovateľa okresného riaditeľstva, že skutok, pre ktorý bolo podané trestné oznámenie,\nnie je trestným činom a pre správnosť jeho záveru o odmietnutí trestného oznámenia\nzvýraznil, že samotnú skutočnosť, že svedok pri jednotlivých výpovediach odlišne opíše\nskutkový dej, pozmení následnosť konaní jednotlivých osôb alebo odlišne opíše konania\nosôb, alebo vyjadrí subjektívny názor, nie je možné automaticky považovať za úmyselné\nuvedenie nepravdy o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.\nV nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd, poukazujúc na svoju doterajšiu\njudikatúru, zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní v danom prípade po zvážení\nvšetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom trestného\noznámenia sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani ústavou chránené práva. Nikto\ntotiž nemá právny nárok a už tobôž nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu\n(trestnému oznámeniu) bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov\nčinných v trestnom konaní, nedávajú podklad na začatie alebo pokračovanie v trestnom\nstíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo pokračovať\nv konaní, príp. nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo v ňom pokračovalo. Sťažovateľ\nako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho\noznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to,\naby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (m. m. napr. II. ÚS 88/99).\nVychádzajúc z už uvedeného, po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa, ako aj\ndokumentácie, ktorá bola na účely preskúmania opodstatnenosti sťažnosti vyžiadaná,\nústavný súd dospel k záveru, že okresná prokuratúra sa v napadnutom uznesení, v ktorom\npreskúmavala sťažnosť smerujúcu proti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva,\ns námietkami sťažovateľa vysporiadala ústavne udržateľným spôsobom.\n\n11\n\nK sťažovateľovej námietke týkajúcej sa existencie procesnej vady spočívajúcej\nv nedoručení napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry splnomocnenkyni sťažovateľa\nústavný súd zdôrazňuje, že je zjavne nedôvodná. Aj keby sa ústavný súd stotožnil\ns názorom sťažovateľa o tom, že postavenie splnomocnenca poškodeného korešponduje\ns postavením obhajcu v trestnom konaní, rozhodujúcou skutočnosťou je tu postavenie\nsamotného sťažovateľa ako oznamovateľa, a nie ako poškodeného, keďže trestné stíhanie\nvo veci podozrenia z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy nebolo začaté a trestné\noznámenie bolo odmietnuté.\nUž len pre úplnosť ústavný súd zdôrazňuje, že aj v prípade, ak by sa sťažovateľova\nargumentácia týkajúca sa namietaného porušenia práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru\npretavila do návrhu na rozhodnutie o sťažnosti v časti smerujúcej proti napadnutému\nuzneseniu okresnej prokuratúry, ústavný súd by musel túto časť sťažnosti odmietnuť\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) totiž vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je vôbec aplikovateľný v prípade,\nak trestné oznámenie podané údajným poškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo\nzačaté trestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie\nz 2. 10. 2006, sťažnosť č. 29858/03). Z čl. 6 dohovoru rovnako nevyplýva právo na začatie\na vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo právo na jej odsúdenie v trestnom\nkonaní (porov. Dziedzic proti Poľsku, sťažnosť č. 50428/99, rozhodnutie z 25. 11. 2003,\nbod 6; Helmers proti Švédsku, sťažnosť č. 11826/85, rozsudok z 29. 10. 1991, bod 29;\nKusmierek proti Poľsku, sťažnosť č. 10675/02, rozsudok z 21. 9. 2004, bod 48).\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že medzi obsahom\nsťažovateľom označeného základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a napadnutým uznesením okresnej prokuratúry neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o jeho porušení.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresnej\n\n12\n\nprokuratúry pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. marca 2017\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie-trestné oznámenie", "poškodený", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/06 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:77f8bdc3-73c0-4d9b-9f85-fdd29dc245a7"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:13ea1c83-9d83-4840-aca0-7ffc8f8a4673", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/99 z 10. 11. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-11-10", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}