{"guid": "ussr:bb66e747-dc32-4a8e-acec-cf3627657797", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.225.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2017 z 4. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 225/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.225.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bb66e747-dc32-4a8e-acec-cf3627657797", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.225.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.225.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.225.2017.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 225/2017-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík s. r. o.,\nSládkovičova 13, Žilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dušan Chlapík,\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\na práva\n\npodľa\n\nčl.\n\n1\n\nDodatkového\n\nprotokolu\n\nk Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 5 Co 105/2015 zo 17. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 Co 105/2015 zo 17. júna 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti v súvislosti s priebehom konania pred všeobecnými\nsúdmi uvádza, že „[n]a základe rozsudku Krajského súdu Žilina ako exekučného titulu bolo\nzačaté voči sťažovateľovi (odporcovi v rade 1) exekútorským úradom\nexekučné konanie EX 690/2012, ktoré bolo ukončené dňa 26. 6. 2013 vymožením\npohľadávky navrhovateľa\n\nspolu v sume 45.265,52 Eur a odmeny súdneho\n\nexekútora v sume 10.960,79 Eur.\nEšte pred začatím exekučného konania, obaja odporcovia v rade 1, 2 podali podaním\nzo dňa 29. 3. 2012 proti rozsudku Krajského súdu Žilina dovolanie. Dovolací Najvyšší\nsúd SR uznesením sp. zn. 3 Cdo 184/2012 zo dňa 6. augusta 2013 dovolaniu vyhovel, zrušil\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\nKrajský\n\nsúd\n\nŽilina\n\npo\n\nvrátení\n\nveci\n\ndovolacím\n\nsúdom,\n\nuznesením\n\nč. k. 11 Co 191/2013-192 zo dňa 27. 2. 2014 zrušil pôvodný prvostupňový rozsudok\nOkresného súdu Žilina 7 C 60/2009-73 zo dňa 13. 6. 2011 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nPo vrátení veci je táto vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2 C 82/2014.\nPo vrátení veci súdu prvého stupňa navrhovateľ\n\npodaním doručeným\n\nsúdu 19.3.2014 zobral návrh voči navrhovateľovi v rade 1 (sťažovateľovi)\nv celom rozsahu späť s odôvodnením, že žalovaná suma 33.193,92 Eur\ns príslušenstvom bola v prospech navrhovateľa vymožená v exekučnom konaní.\nUznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2 C 82/2014-224 právoplatným dňa\n25. 6. 2014 súd konanie voči navrhovateľovi v rade 1 zastavil...\nZrušením rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 7 Co 249/2011-126 došlo k zániku\nexekučného titulu. Pokiaľ došlo v priebehu exekučného konania k vymoženiu pohľadávky,\npríslušenstva ako aj trov exekúcie, ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.“.\n\n2\n\nSťažovateľ ďalej uvádza, že sa „domáhal voči súdnej exekútorke\nvydania bezdôvodného obohatenia žalobným návrhom zo dňa 27. 7. 2014 na Okresnom\nsúde Považská Bystrica. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu žiadala tento\nzamietnuť s tým, že v exekučnom konaní má postavenie verejného činiteľa, vykonáva úlohy\norgánu verejnej moci, preto nemá pasívnu legitimáciu v spore, nakoľko v danom prípade\nide o zodpovednosť za škodu spôsobenú orgánom štátu Slovenská republika v zastúpení\nMinisterstvom spravodlivosti SR, ktorý orgán je vecne legitimovaný v spore...\nO návrhu sťažovateľa proti odporkyni\n\nexekútorský úrad Považská\n\nBystrica o zaplatenie 10.960,77 Eur s prísl. rozhodoval Okresný súd Považská Bystrica\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 173/2014, ktorý rozsudkom zo dňa 27. novembra 2014\nnávrh zamietol...“.\nZo sťažnosti ďalej vyplýva, že „Krajský súd Trenčín rozsudkom sp. zn.\n5 Co 105/2015-17 zo dňa 17. júna 2015 rozsudkom súdu prvého stupňa potvrdil...“.\nK trovám exekučného konania sťažovateľ uvádza, že „žiadnym ďalším uznesením\nsúdu mu neboli vyčíslené trovy exekučného konania po jeho skončení a teda ani mu nebola\nuložená povinnosť ich úhrady. Sťažovateľ dokonca neobdržal ani upovedomenie o tom,\nže exekúcia EX 690/2012 je ukončená. Vzhľadom k tejto neznalosti, sťažovateľ po obdržaní\nzrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 184/2012, ktorým bol zrušený\nexekučný titul, podaním zo dňa 27. 9. 2013 adresovaného Okresnému súdu Žilina a súdnej\nexekútorke\n\n, navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu zrušenia exekučného\n\ntitulu, k podaniu priložil aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 184/2012.\nUznesením Okresného súdu Žilina 3 Er 2249/2012-58 zo dňa 5. 11. 2013 bol návrh\nna zastavenie exekúcie zamietnutý. Ako sa v odôvodnení uznesenia uvádza, z podania\nsúdneho exekútora doručeného súdu dňa 2. 7. 2013 je zrejmé, že exekučné konanie v tejto\nveci je ukončené dňom 26.6.2013 vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie,\npričom došlo aj vráteniu poverenia na vykonanie exekúcie.“.\nSťažovateľ namieta, že „uvedenými rozhodnutiami a postupom oboch všeobecných\nsúdov došlo k porušeniu jeho základných práv a slobôd a to základné právo vlastniť\n\n3\n\nmajetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho základné právo súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\nprávo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.“.\nKrajskému súdu sťažovateľ najmä vytýka, že „rozsudkom č. k. 5 Co 105/2015-17\nzo dňa 17. júna 2015 potvrdil prvostupňový rozsudok. V odôvodnení uviedol, že daný\nprípad sa nevzťahuje na Nález Ústavného II. ÚS 165/2012, ktorý reagoval na inú procesnú\nsituáciu, v predmetnej prejednávanej veci súdna exekútorka konala na základe exekučného\ntitulu, v exekučnom konaní bolo rozhodnuté o trovách súdnej exekútorky, námietky\nsťažovateľa\n\nOkresný\n\nsúd\n\nŽilina\n\nuznesením\n\nsp. zn.\n\n3 Er 2249/2012\n\nzamietol,\n\ns právoplatnosťou dňom 8. 11. 2012, teda toto rozhodnutie nebolo zrušené.“.\nSťažovateľ namieta, že „rozhodnutie odvolacieho Krajské súdu Trenčín v spojení\ns rozhodnutím súdu prvého stupňa je arbitrárne ako aj zjavne neodôvodnené a nelogické.\nPrávne argumenty, o ktoré sa opiera rozhodnutie sú v rozpore so skutkovými okolnosťami\nprejednávaného prípadu s absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky.“.\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nvlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky ako aj jeho právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu majetku podľa\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5 Co 105/2015-117 zo 17. júna2015 porušené\nbolo.\n2. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5 Co 105/2015-117 zo 17. júna 2015\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu Trenčín na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Krajský súd Trenčín je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nv sume 296,44 Eur (dva úkony) na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr.\nDušana Chlapíka do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý\nje zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\n5\n\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi\nnamietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nnavrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne\nnapr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\nrozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové\na právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného\nsúdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01,\nIII. ÚS 268/05).\nÚstavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa namietajúceho porušenie základných\npráv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nV zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník súdneho konania\nprávo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné,\na teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré\npovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\nalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\nZ\n\nobsahu\n\nsťažnosti\n\nvyplýva,\n\nže\n\njej\n\npodstatou\n\nje\n\ntvrdenie\n\nsťažovateľa\n\no nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nesprávnom právnom posúdení\nveci, pričom krajskému súdu vytýka najmä formalistický prístup pri formulovaní záveru\no nepoužiteľnosti nálezu sp. zn. II. ÚS 165/2012 z dôvodu, že tento sa týka skutkovo\na právne inej veci.\n\n7\n\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať napadnuté rozhodnutie za ústavne udržateľné a akceptovateľné\nz hľadiska námietok, ktoré sťažovateľ proti nemu uplatňuje.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na to, že „ako súd\nodvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O. s. p., pričom\nv nadväznosti na § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne\nsprávne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu\nstotožňuje.\nSúd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec\npo právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.\nSúd prvého stupňa správne vzhľadom na obsah žalobného návrhu zameral svoje\ndokazovanie na skutkový stav veci, z ktoré v konečnom dôsledku vyvodil, že na daný\nprávny vzťah nie je možné aplikovať nález Ústavného súdu zo dňa 13. 02. 2013, č. k.\nII. ÚS 165/2012-45, nakoľko z hľadiska skutkového sa nejedná o totožnú vec. Svoj\nmyšlienkový postup riadne a logicky zdôvodnil vo všetkých jeho súvislostiach a odvolací\nsúd voči tomuto nemá žiadne výhrady.\nNa zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že z hľadiska skutkového je medzi\núčastníkmi nesporné a nepochybné, že odporkyňa ako súdna exekútorka vymohla v rámci\nexekučného konania na základe riadne vydaného poverenia istinu vrátane jej príslušenstva\nako aj odmeny súdnej exekútorky a po vymožení danej istiny vrátila súdu prvého stupňa ako\nexekučnému súdu príslušné poverenie. Rovnako medzi účastníkmi je nepochybné\na nesporné, že potom ako bola istina vymožená bol v konečnom dôsledku NS SR zrušený\nexekučný titul, na základe ktorého sa predmetná exekúcia viedla stým, že konanie čo do veci\nsamej v konečnom dôsledku bolo zastavené pre späťvzatie návrhu zo strany navrhovateľa\nvoči odporcovi, ktorý v tomto konaní figuruje ako navrhovateľ.\nTak ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto\nkonštatovaním v celom rozsahu stotožňuje, súdna exekútorka v tomto prípade odporkyňa\nvykonávala exekučnú činnosť ako zverený výkon štátnej moci s tým, že na súdnu exekútorku\n\n8\n\nsa pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje právny režim náhrady škody podľa\nzák. č. 514/2003 Z. z. Pri realizácii úkonov exekučného konania nie je súdny exekútor\nnositeľom základných práv a slobôd, ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa\nna planení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov\nexekučného konania.\nFaktom však je, že čo sa týka postavenia súdneho exekútora v súvislosti\ns rozhodovaním súdu o trovách exekúcie a jeho odmene je jeho postavenie odlišné.\nExekučný poriadok priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania, ak súd\nrozhoduje o trovách exekúcie. Trovami exekúcie sú podľa § 200 ods. 1 Exekučného\nporiadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov, náhrada za stratu času pri\nvykonaní exekúcie.\nTak ako konštatoval Ústavný súd vo svojom náleze zo dňa 13. 02. 2013, na ktorý sa\nodvoláva ako navrhovateľ, tak aj odporkyňa, súdny exekútor vo vzťahu k rozhodovaniu\no trovách konania a jeho postavenie je v tomto smere osoba vykonávajúca slobodné\npovolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania\na ktorej majetkové práva môžu byť rozhodovaní orgánov verejnej moci dotknuté. Na druhej\nstrane Ústavný súd nespochybnil svoje predchádzajúce závery vyplývajúce z nálezu\nPL. ÚS 49/03, v zmysle ktorých sa zodpovednosť za škodu pri výkone exekučnej činnosti\nsúdneho exekútora prenáša na štát a aplikuje sa naň právny režim zák. č. 514/2003 Z. z.\nV prejednávanej veci však samotný nález Ústavného súdu II. ÚS 165/2012 reagoval\nna tú procesnú situáciu, kedy v rámci samotného exekučného konania došlo k zrušeniu\nrozhodnutia, na základe ktorého medzitým došlo k vymoženiu odmeny súdnej exekútorky,\nčo však nie je prejednávaný prípad. Tak ako správne uviedol súd prvého stupňa a následne\naj vo svojom vyjadrení samotná odporkyňa, v prejednávanej veci súdna exekútorka konala\nna základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a následne vydaného\npoverenia s tým, že v rámci takéhoto exekučného konania aj bolo následne rozhodované\no trovách súdnej exekútorky, voči ktorým podal povinný (v tomto konaní navrhovateľ)\nnámietky, v dôsledku ktorých rozhodoval v konečnom dôsledku Okresný súd Žilina v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Er 2249/2012 a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.\nToto uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňom 08. 11. 2012 stým, že voči\ntomuto rozhodnutiu sa povinný (v tomto konaní navrhovateľ) neodvolal. Rozhodnutie,\n\n9\n\nktorým boli zamietnuté námietky povinného proti trovám exekúcie, teda zrušené v konečnom\ndôsledku nebolo a medzi tým došlo k vymoženiu nielen istiny, príslušenstva, ale aj samotnej\nodmeny súdnej exekútorky.\nPokiaľ teda Ústavný súd vo svojom náleze II. ÚS 165/2012 reaguje na bezdôvodné\nobohatenie zo strany súdneho exekútora, jedná sa o skutkovo odlišný prípad, kedy došlo\npo vymožení odmeny súdneho exekútora k zrušeniu rozhodnutia, na základe ktorého bola\ntáto odmena vymožená a v konečnom dôsledku došlo k tomu, že exekúcia ako taká bola\nzastavená a náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený, t. z. úplne iný subjekt. Preto\nv súlade s nálezom Ústavného súdu II. ÚS 165/2012 platí, že zrušením rozhodnutia,\nna základe ktorého sa plnením dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade,\nže právny dôvod tohto plnenia nespočívalo v hmotnom práve, t. z., že podľa hmotného práva\ntáto povinnosť neexistovala, čo však nie je prejednávaný prípad.\nPokiaľ teda neboli splnené podmienky na to, aby odporkyňa bola povinná vydať\nnavrhovateľovi bezdôvodné obohatenie z dôvodov vyššie uvedených preto, lebo odporkyňa\nako súdna exekútorka vykonávala svoju činnosť a vymohla pohľadávku oprávneného\nv súlade so zák. č. 233/95 Z. z. možno následne uzavrieť, že nárok navrhovateľa voči\nodporkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodný nie je.\nNeobstoja preto námietky zo strany navrhovateľa v odvolaní, že by rozsudok súdu\nprvého stupňa spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci, prípadne zmätočnosti,\npretože súd prvého stupňa jasne a logicky zdôvodnil svoje skutkové a právne závery\na odvolací súd vo zvyšku na ne plne poukazuje a zároveň súd prvého stupňa riadne\nzdôvodnil svoje rešpektujúce stanovisko voči nálezu Ústavného súdu, o ktorý v konečnom\ndôsledku nárok navrhovateľ v tomto konaní opieral.\nOdvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvého stupňa vo vzťahu\nk rozhodovaniu o náhrade trov prvostupňového konania, a preto aj v tejto časti bol\nrozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.“.\nPri hodnotení napadnutého rozhodnutia ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\n\n10\n\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\nVzhľadom na obsahovú spojitosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu\ns rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n4 C 173/2014 z 27. novembra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a v nadväznosti\nna už citovanú judikatúru považoval ústavný súd za potrebné v ďalšom poukázať\naj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorej okresný súd uviedol:\n„Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru,\nže návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ sa v tomto konám domáha zaplatenia\nsumy 10 960,79 Eur, ktoré zaplatil titulom trov exekúcie v konaní EX 690/2012 odporkyni,\nktorá bola poverená Okresným súdom v Žiline poverením číslo 5511.116467 zo dňa\n24.5.2012 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Krajského súdu\nv Žiline zo dňa 11. 1. 2012 sp. zn. 7 Co/249/2011-126 oprávneného\npovinnému\n\nproti\n\n− navrhovateľovi na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť\n\nistinu vo výške 33 193,92 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 2. 7. 2009\ndo zaplatenia + trovy exekúcie, z dôvodu, že odporkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne\nobohatila tým, že po tom ako bolo exekučné konanie skončené vymožením pohľadávky\noprávneného a ako bolo vrátené poverenie bol uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa\nzo dňa 6. 8. 2013 č. k 3 Cdo 184/2012 zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa\n11. 1. 2012 sp. zn. 7 Co/249/2011-126 t. j. exekučný titul a vec bola vrátená tomuto súdu\nna ďalšie konanie. Navrhovateľ svoj návrh opieral o nález Ústavného súdu SR\nz 13. februára 2013 č. k. II. ÚS 165/2012-45.\nV danom prípade je nesporné, že navrhovateľ bol, povinný v exekučnom konaní\nvedenom pod EX 690/2012, ktoré bolo skončené vymožením pohľadávky oprávneného,\njej príslušenstva a trov exekúcie dňa 26. 6. 2013. Ku dňu 26. 6. 2013 súdna exekútorka\nvymohla od povinného celkom sumu 56 226,31 Eur z toho v prospech oprávneného istinu\nvo výške 33 193,92 Eur, úrok z omeškania vo výške 10 784,39 Eur, trovy ex. právneho\nzastúpenia vo výške 1 287,21 Eur (spolu 45 265,52 Eur) a odmenu exekútora spolu vo výške\n10 960,79 Eur. Následne po vymožení pohľadávky súdna exekútorka − odporkyňa v súlade\n\n11\n\ns § 60 písm. e) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku vrátila Okresnému súdu\nŽilina poverenie číslo 5511.116467 zo dňa 24.5.2012. Navrhovateľ ako povinný\nv exekučnom konaní rešpektoval rozhodnutia Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Er/2249/2012, ktorý rozhodoval o jeho o námietke proti predbežným trovám\nexekúcie ako aj o návrhu na odklad exekúcie z dôvodu podaného dovolania proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline zo dňa 11. 1. 2012 sp. zn. 7 Co/249/2011-126 a ani voči jednému\nrozhodnutiu nepodal odvolanie a dňa 26. 6. 2013 dobrovoľne uhradil vymáhanú istinu,\npríslušenstvo a trovy exekúcie, ktorých vrátenia resp. zaplatenia sa od odporkyne domáha\nv tomto konaní.\nMedzi účastníkmi konania výška vymožených trov exekúcie sporná nebola, spornou\nbola otázka, či na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výše žalovanej\nistiny na úkor navrhovateľa.\nRešpektujúc nález Ústavného súdu SR z 13. februára 2013 č. k. II. ÚS 165/2012-45\nsúd má za to, že vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným v exekučnom konám\nnie je verejnoprávnym vzťahom a súdny exekútor preto môže byť subjektom zodpovedným\nz bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením môže byť aj plnenie na základe\nvykonateľného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nálezu\nÚstavného súdu, ktorý upriamil pozornosť na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 30 Cdo3810/2007, súd má za to, že zrušením rozhodnutia, na základe ktorého sa\nplnilo dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade, že právny dôvod tohto plnenia\nnespočíval v hmotnom práve tzn., že podľa hmotného práva táto povinnosť neexistovala.\nZrušením rozhodnutia tak odpadáva právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva\nbezdôvodným obohatením. Ak teda spočíval právny dôvod plnenia v hmotnom práve,\ntak ako to bolo v danom prípade, tak trvá aj v prípade zrušeného právoplatného\na vykonateľného rozsudku, ktorý ho deklaroval a poskytnuté plnenie bolo od začiatku\na aj naďalej podložené právnym dôvodom. Preto nemôže byť posudzované ako bezdôvodné\nobohatenie, ktoré vzniklo plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol po zrušení tohto\ndeklarovaného súdneho rozhodnutia.\nV danom prípade odporkyňa ako súdna exekútorka vykonávala svoju činnosť\na vymohla pohľadávku oprávneného v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z., na základe\npoverenia súdu, ktoré ju oprávňovalo na úkony, ktorých účelom bolo vymoženie pohľadávky\n\n12\n\noprávneného voči navrhovateľovi ako povinnému. Za základe uvedeného po vymožení\npredmetu exekúcie jej patrí odmena v zmysle vyhlášky 288/1995 Z. z., ktorá ani po zrušení\nexekučného titulu po skončení exekučného konania nemôže byť bezdôvodným obohatením,\nt.j. v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením bez právneho dôvodu, plnením\nz neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ani majetkovým\nprospechom získaným z nepoctivých zdrojov, na úkor navrhovateľa, ktoré by mu bola\npovinná v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. V danom prípade nebolo\nzrušené právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť trovy exekúcie\n(právny dôvod na základe ktorého sa plnilo), o ktorý prípad sa jedná v náleze Ústavného\nsúdu SR z 13. februára 2013 č. k. II. ÚS 165/2012-45 (bod 38.) ale bol zrušený exekučný\ntitul, na základe ktorého exekútorka vykonávala exekúciu a to až po vymožení predmetu\nexekúcie a skončení exekučného konania.\nVzhľadom na všetky zhora uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení\nObčianskeho zákonníka a Exekučného poriadku súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu\nzamietol.“\nTakto formulované právne závery okresného súdu nenesú podľa názoru ústavného\nsúdu žiadne prvky arbitrárnosti v jeho postupe, ktoré mali byť korigované v nadväzujúcom\nkonaní krajského súdu a ktoré by mohli pre nedostatok primeranej reakcie zo strany\nkrajského súdu zakladať ústavnú neudržateľnosť napadnutého rozhodnutia.\nVšeobecné súdy sa náležite vysporiadali s námietkami sťažovateľa v súvislosti\ns nálezom ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 165/2012 a ich odôvodnenie nemožno označiť\nza formalistické. Všeobecné súdy jasne a zrozumiteľne uviedli, v čom spočíva rozdielnosť\nprocesnej situácie sťažovateľa (v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia voči súdnej\nexekútorke po zrušení exekučného titulu) oproti procesnej situácii, v ktorej rozhodoval\nústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 165/2012.\nVo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 165/2012 povinná dobrovoľne\nsplnila, čo jej ukladal exekučný titul, a to ešte pred nadobudnutím vykonateľnosti\nexekučného titulu. Následne ešte počas prebiehajúceho exekučného konania došlo\n\n13\n\nk zrušeniu exekučného titulu. Napriek týmto skutočnostiam všeobecné súdy, rozhodujúc\no námietkach povinnej, uložili povinnej povinnosť uhradiť trovy exekúcie. Tento stav\nbol zvrátený nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 207/2010, ktorým bolo rozhodnutie\no povinnosti povinnej uhradiť trovy exekúcie zrušené. Následne bol na úhradu trov\nexekúcie zaviazaný oprávnený.\nVšeobecné súdy dostatočne jasne a zrozumiteľne vyjadrili rozdiel v procesnej situácii\nsťažovateľa, ktorý im neumožňoval aplikovať nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 165/2012\nv konaní o jeho žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. Sťažovateľ síce splnil, čo mu\nukladal exekučný titul, a uhradil trovy exekúcie, avšak k zrušeniu exekučného titulu došlo\naž po vrátení poverenia súdnej exekútorky, preto vzniknuté trovy exekúcie nemôžu\nna jej strane predstavovať bezdôvodné obohatenie. Po zrušení exekučného titulu\nsťažovateľovi síce vznikol voči štátu nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci v rozsahu vymožených trov exekúcie, nie však nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia voči súdnej exekútorke.\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že argumentácia sťažovateľa je len\nopakovaním jeho predchádzajúcej odvolacej argumentácie, v rámci ktorej polemizoval\ns právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, a je výlučne\nvýrazom jeho odlišného skutkového a právneho hodnotenia veci, aké zastávajú všeobecné\nsúdy, do posúdenia ktorého ústavný súd s poukazom na už uvedené nie je ani oprávnený,\nani povinný vstupovať (m. m. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Sťažovateľom uvádzané\ntvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia krajského súdu, ktoré by mali ústavnoprávny\nrozmer, teda ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených\npráv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení\ns odôvodnením rozsudku okresného súdu vo väzbe na obsah sťažnostnej argumentácie\nsťažovateľa dospel k záveru, že označené rozhodnutia všeobecných súdov ústavne\nakceptovateľným spôsobom zodpovedali všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom\n\n14\n\nsúdnej ochrany, a preto napadnuté rozhodnutie v spojení s rozsudkom okresného súdu je\nudržateľné a nemožno ho hodnotiť ako arbitrárne.\nPrávnej argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer. V zásade len\npolemizuje so skutkovými a právnymi závermi všeobecných súdov a stavia ústavný súd\ndo pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľ nepreukázal\nústavnoprávnu relevanciu svojich námietok, ktoré by signalizovali možnosť porušenia\noznačených práv, reálnosť čoho by mohol ústavný súd posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie.\nZ uvedených dôvodov bolo preto potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť\nako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nNavyše, obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho\nkonania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07,\nII. ÚS 229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).\nKeďže\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nodmietnutá,\n\nrozhodovanie\n\no\n\nďalších\n\nprocesných\n\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný\nsúd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-trovy exekúcie", "arbitrárnosť", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "bezdôvodné obohatenie-vydanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:47966b0f-5478-4cf7-a49f-995546033449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 207/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 207/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47966b0f-5478-4cf7-a49f-995546033449"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 49/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 49/03 z 10. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-10", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4578ea7c-606e-4d4c-8c2b-3efbc47acb9e"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "b0700399-6052-4f53-8568-5573f678b9a0:98bbe972-780f-4fa7-8071-66ebe937874f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4213206822.3", "spisova_znacka": "5Co/105/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/105/2015 z 24. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-02-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4213206822.3"}, {"guid": "c07493ce-2c6e-407f-bb97-0387408b8c98:329df0ed-8d5e-47e8-bfb0-27ca37df9d9d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2308203881.4", "spisova_znacka": "11Co/191/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/191/2013 z 8. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-04-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2308203881.4"}, {"guid": "bbca7709-7dfc-4667-a2fd-473bfefda105:0063fc03-a6c5-49a3-99dc-21305d586063", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/2249/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Er/2249/2012 z 27. 6. 2014", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2014-06-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bbca7709-7dfc-4667-a2fd-473bfefda105:0063fc03-a6c5-49a3-99dc-21305d586063"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:878f25d3-eaec-476f-9e64-f8b9b41627ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.482.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 482/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 482/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.482.2021.1"}, {"guid": "ussr:c99bdd4f-eaa9-439e-9ed9-ed545b1c80c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.272.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 272/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.272.2021.1"}, {"guid": "1732ba9a-ac9b-447f-a100-a7ba92667e0d:fcd8dd97-6380-4d65-b6b5-a0548d662c4f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4324203585.1", "spisova_znacka": "25Co/40/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/40/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4324203585.1"}, {"guid": "46a73a7a-7ce2-4556-9468-7ea04483ccc2:4aa24657-efd2-45a5-af4b-3a14e25a9cc0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7522210089.1", "spisova_znacka": "8Co/82/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/82/2024 z 30. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7522210089.1"}, {"guid": "01a933b6-92cc-4f47-a792-5c411bacf3a9:3607f062-9420-45ea-8e7b-23550add0f1a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:8120209729.1", "spisova_znacka": "4Cob/32/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/32/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:8120209729.1"}]}