{"guid": "ussr:4427e14b-2fd7-4717-ab5d-ee9e4c2a0e9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.234.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 234/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 234/2017 z 4. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 234/2017, ECLI:SK:USSR:2017:2.US.234.2017.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2017-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4427e14b-2fd7-4717-ab5d-ee9e4c2a0e9f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.234.2017.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.234.2017.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.234.2017.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 234/2017-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti Schur Flexibles Moneta s. r. o., Cukrovarská 8/32, Trebišov, zastúpenej Barger\nPrekop s. r. o., Mostová 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát Roman Prekop, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Cob 112/2016 a jeho rozsudkom z 29. novembra 2016 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Schur Flexibles Moneta s. r. o., o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2017\nelektronicky a 13. marca 2017 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Schur\n\nFlexibles Moneta s. r. o., Cukrovarská 8/32, Trebišov (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) v spojení s porušením čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom\nKrajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Cob 112/2016 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho rozsudkom z 29. novembra 2016\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 10. júna 2015 Okresnému\nsúdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou si proti obchodnej spoločnosti\n(ďalej len „žalovaný“), uplatnil nárok na\nzaplatenie sumy 25 417 000 € s príslušenstvom.\nO žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 22 Cb 134/2015-1182 z 11. apríla\n2016 tak, že ju zamietol. Okresný súd tiež zaviazal sťažovateľa nahradiť žalovanému trovy\nkonania vo výške 650 271,26 €, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia\nvo výške 617 077,76 € a náhrady trov – súdneho poplatku za odpor vo výške 33 193,50 €,\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Sťažovateľa tiež zaviazal nahradiť Slovenskej\nrepublike trovy konania v sume 138,16 €.\nSťažovateľ proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol\nkrajský súd napadnutým rozsudkom z 29. novembra 2016 tak, že rozsudok okresného súdu\npotvrdil.\nSťažovateľ namieta porušenie označených práv a článkov napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu – jeho potvrdzujúcim výrokom, ktorým potvrdil výrok rozsudku okresného\nsúdu o náhrade trov konania.\n\n2\n\nSťažovateľ poukazuje na vyčíslenie trov právnym zástupcom žalovaného v podaní\nzo 14. apríla 2016, v ktorom si uplatnil právo na náhradu trov konania vo výške\n740 937,19 €, v ktorom uviedol, že «Náhradu uplatňuje „na základe Vyhlášky... na priamu\ninštrukciu svojho klienta a s odkazom na zavedenú prax slovenských súdov ohľadom\npriznávania náhrady trov“, hoci „v skutočnosti poskytoval služby\n\nza odmenu,\n\nktorá bola počítaná ako násobok času stráveného advokátmi [...] a dohodnutej hodinovej\nsadzby“ („Hodinová odmena“).\n...\n\nv Odvolaní namietal, že hoci si\n\ns Právnym zástupcom dohodla\n\nHodinovú odmenu, ktorej celková výška za Prvostupňové konanie bola podstatne nižšia ako\ntarifná odmena podľa hodnoty sporu stanovená vo Vyhláške („Tarifná odmena“),\nsi napriek tomu vo Vyčíslení uplatnila Náhradu počítanú podľa Tarifnej odmeny.\n...\n\npreto navrhol, aby Krajský súd uložil\n\npredložiť kópiu (i) príslušnej\n\nzmluvy o poskytovaní právnych služieb („Zmluva“), (ii) všetkých faktúr vystavených\nPrávnym zástupcom za Prvostupňové konanie („Faktúry“) a (iii) potvrdení o úhradách\nza Faktúry v prospech Právneho zástupcu. Vyčíslenie totiž vzbudzovalo dôvodné\npodozrenie, že\n\nzneužíva inštitút náhrady trov na neodôvodnené obohatenie sa na\n\nujmu\n... Krajský súd však navrhnuté dôkazy nevykonal a Rozsudok 1 potvrdil...\n... Následne,\n\nna účet Právneho zástupcu uhradil Súdny poplatok a sumu\n\n395.077,76 EUR („Suma\").\n\npovažuje Sumu za časť Náhrady zodpovedajúcu\n\nmaximálnej výške trov právneho zastúpenia v Prvostupňovom konaní, ktorú Právny\nzástupca účtoval\n\nna základe Hodinovej odmeny a ktorú\n\nPrávnemu\n\nzástupcovi skutočne zaplatila...».\nPodľa sťažovateľa je ústavne neakceptovateľné, aby konajúce súdy priznali\nžalovanému ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia\nv rozsahu tarifnej odmeny podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\n(ďalej len „vyhláška“), hoci z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že s právnym zástupcom bol\ndohodnutý na zastupovaní za podstatne nižšiu hodinovú odmenu. Podľa sťažovateľa krajský\nsúd porušil označené práva a články, „pretože v rozpore s právnou úpravou a účelom,\n\n3\n\npodstatou a zmyslom náhrady trov priznal náhradu zjavne nad rámec skutočne a účelne\nvynaložených nákladov...\n... závery Krajského súdu o paušálnom priznávaní Tarifnej odmeny napriek\nvedomosti o zjavne nižšej Hodinovej odmene sú absurdné a neobstoja ani z hľadiska\nteleologického, gramatického alebo historického výkladu.“.\nPodľa sťažovateľa zmyslom a účelom náhrady trov konania nie je náhrada\nneexistujúcich výdavkov, ale len tých výdavkov, ktoré reálne úspešný účastník vynaložil\nalebo vynaloží v súvislosti s konaním. Náhrada trov konania nemá viesť k obohacovaniu,\nprípadne k dosahovaniu zisku úspešného účastníka. Priznanie tarifnej odmeny bez ohľadu\nna reálne vynaložené náklady odporuje podľa sťažovateľa zdravému rozumu. Rovnako tak\npodľa sťažovateľa určenie tarifnej odmeny vo vyhláške „má slúžiť na ochranu neúspešného\núčastníka, a nie viesť k jeho ujme“. Na podporu svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje\nna nálezy ústavného súdu (II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06 a III. ÚS 166/09), na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 M Cdo 9/2013,\nna nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 25/12 a na odbornú literatúru.\nPriznanie náhrady neexistujúcich výdavkov odporuje gramatickému výkladu\naplikovaných právnych noriem. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku [ďalej aj\n„OSP“, resp. aj podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)] súd\nprizná úspešnému účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo\nbránenie práva. V prípade neexistujúcich nákladov nemožno podľa sťažovateľa uvažovať\no trovách – keďže trovy znamenajú „výdavky, útratu, náklady, resp. vynaložené peniaze“,\nnemožno potom uvažovať o ich náhrade a taktiež o potrebnosti a účelnosti trov. Podľa\nsťažovateľa pojem náhrada trov znamená «kompenzáciu výdavkov, ktoré úspešnému\núčastníkovi v konaní skutočne vznikli, a nie... priznávanie „bonusu“ nad rámec reálne\nvynaložených výdavkov... Náhrada trov, ktoré reálne neboli vynaložené, nedáva\npo jazykovej stránke zmysel a ako spojenie dvoch vzájomne sa vylučujúcich významov\npredstavuje tzv. oxymoron.».\n\n4\n\nSťažovateľ ďalej namieta, že priznaná náhrada nezohľadňuje historický kontext\nvývoja inštitútu náhrady trov konania. Podľa sťažovateľa jediným ustanovením, ktoré\nby mohlo naznačovať priznávanie «„paušálnej“ náhrady na báze Tarifnej odmeny»,\nje ustanovenie § 151 ods. 5 OSP, na ktoré sa rozsudky konajúcich súdov neodvolávajú.\nUvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť v 60. rokoch 20. storočia, kedy iná ako tarifná\nodmena nebola, pričom táto zodpovedala aj reálne vynaloženým nákladom. Po roku 1989\nvšak došlo k zmenám, ktoré viedli aj k vzniku zmluvnej odmeny, „preto nemožno\nodôvodňovať uprednostnenie priznania Náhrady vo výške astronomickej Tarifnej odmeny\npred nepomerne nižšou zmluvne dohodnutou a skutočne uhradenou Hodinovou odmenou“.\nSťažovateľ poukazuje aj na to, že zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nnemá ekvivalent § 151 ods. 5 OSP.\nSťažovateľ tiež namieta, že krajský súd postupoval formalisticky a mechanicky, čím\numožnil «\n\nzneužiť právo na náhradu trov konania a tvorbu „zisku“ a obohatenie\n\nsa na ujmu Schuru a navyše takémuto zneužitiu práva poskytol ochranu.\n... CSP aj OSP sú vybudované na princípoch, ...podľa ktorých „ochrana ohrozených\nalebo porušených práv a právnych záujmov musí byť spravodlivá“ a „zjavné zneužitie\npráva nepožíva právnu ochranu“, vychádzajúc pritom z rímsko-právnej zásady, podľa\nktorej nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania (nemo turpitudinem\nsuam allegare potest)...\n... Krajský súd tvrdí, že hoci si aj\n\ndohodla nepomerne nižšiu Hodinovú\n\nodmenu a o tejto skutočnosti Krajský súd má vedomosť, je v súlade s právnymi predpismi\ntieto fakty ignorovať až do momentu, kedy sa\n\nsama dobrovoľne rozhodne uplatniť\n\nsi Náhradu vo výške korešpondujúcej so skutočne vynaloženými výdavkami.\n...\n\nuplatnením si Náhrady nad skutočne vynaložené náklady zneužila právo\n\nna náhradu trov konania (ako súčasť práva na právnu pomoc).».\nSťažovateľ ďalej argumentuje tým, že «Krajský súd svojim formalistickým\na mechanickým prístupom doviedol prax priznávania trov na báze Tarifnej odmeny\n\n5\n\nad absurdum, pretože ju „otočil“ proti neúspešnému účastníkovi, na ochranu ktorého bola\nvytvorená...\n... zaužívaná prax aplikujúca Tarifnú odmenu ako referenčné kritérium pre\nprimeranú náhradu účelne vynaložených nákladov právneho zastúpenia má slúžiť\nna ochranu neúspešného účastníka, a nie viesť k jeho ujme.\n... Preto, ak by aj Krajský postupoval v zmysle ustanovení Vyhlášky o Tarifnej\nodmene, priznanú Náhradu mal v zmysle § 150 OSP znížiť, a vziať do úvahy len reálne\nvynaložené výdavky\n\nna zastupovanie v Prvostupňovom konaní.».\n\nPodľa sťažovateľa krajský súd svojím postupom porušil princíp rovnosti zbraní,\n„pretože odmietol zadovážiť a vykonať dôkazy preukazujúce výšku skutočne vynaložených\nnákladov...\n...\n\nako úspešný účastník priznala vo Vyčíslení existenciu dohody\n\no Hodinovej odmene, pričom však v nadväznosti na úspech v konaní si uplatnila zjavne\nneúmerne vyššiu Tarifnú odmenu. V nadväznosti na to, Krajský súd nebol oprávnený\nignorovať návrhy\n\nna vykonanie dôkazov ohľadom skutočne vynaložených nákladov\n\na bez ďalšieho jej priznať Náhradu vo výške neúmerne vysokej Tarifnej odmeny.\n... nepreukázanie samotnej výšky Hodinovej odmeny nemôže ísť na ujmu\nktorý na rozdiel od\n\nobjektívne nemá prístup k Zmluve, Faktúram\n\na Potvrdeniam...“.\nSťažovateľ napokon tvrdí, že krajský súd napadnutým rozsudkom a napadnutým\nkonaním porušil jeho základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 1\ndodatkového protokolu, „pretože priznaním náhrady nad rámec skutočne vynaložených\nvýdavkov\n\nneprípustne zasiahol do majetkovej sféry\n\na spôsobil mu\n\nmajetkovú ujmu...“.\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„... Základné právo (sťažovateľa, pozn.)... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne\n\n6\n\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu... postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 Cob/112/2016 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2016,\nč. k. 4 Cob/112/2016-1406, v rozsahu, v akom potvrdzuje výrok rozsudku Okresného súdu\nMichalovce z 11. apríla 2016, č. k. 22 Cb/134/2015-1182, ukladajúceho (sťažovateľovi,\npozn.)... povinnosť uhradiť náhradu trov konania vo výške 650.271,26 EUR v lehote 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku, porušené boli.\n... Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 29. novembra 2016, č. k. 4 Cob/112/20161406, v rozsahu, v akom potvrdzuje výrok rozsudku Okresného súdu Michalovce\nz 11. apríla 2016, č. k. 22 Cb/134/2015-1182, ukladajúceho (sťažovateľovi, pozn.)...\npovinnosť uhradiť náhradu trov konania vo výške 650.271,26 EUR v lehote 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku, zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie\nkonanie.\n... Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť (sťažovateľovi)... trovy právneho\nzastúpenia k rukám právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu...“\nSťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa § 52\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a odložil vykonateľnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu „v rozsahu, v akom potvrdzuje výrok rozsudku Okresného súdu\nMichalovce z 11. apríla 2016, č. k. 22 Cb/134/2015-1182, ukladajúceho (sťažovateľovi,\npozn.) povinnosť uhradiť náhradu trov konania vo výške 650.271,26 EUR v lehote 3 dní\nod právoplatnosti rozsudku... do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o sťažnosti“.\nNávrh na rozhodnutie o dočasnom opatrení sťažovateľ odôvodňuje tak, že odklad\nvykonateľnosti „neohrozuje žiadny verejný záujem.\n\n7\n\n...\n\nuhradil na účet Právneho zástupcu Súdny poplatok spolu so Sumou,\n\nčím minimalizoval akúkoľvek ujmu, ktorá by mohla\n\nvzniknúť v súvislosti\n\ns odkladom vykonateľnosti.\n... ak by\n\nv zmysle Výroku uhradil Náhradu v celom rozsahu, vystavuje\n\nsa riziku, že po prípadnom úspechu tejto sťažnosti sa už vrátenia časti Náhrady\nneprináležiacej\n...\n\nnedomôže.\npoukazuje, že v nadväznosti na čiastkový úspech v súvisiacom\n\nrozhodcovskom konaní má proti\n225.460,80 EUR.\nale na výzvu\n\nnárok na zaplatenie náhrady trov vo výške\n\nnielenže túto sumu ku dňu podania tejto sťažnosti neuhradila,\nna jej zaplatenie z 11. októbra 2016 ani nijako nereagovala.\n\n... Odklad vykonateľnosti... preto napomôže rozumnej a primeranej úprave\ndočasných pomerov medzi\n\na\n\n.“.\nII.\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené\nmôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho\npojednávania.\n\n8\n\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri\nuplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými\nsa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis\nI. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní preskúmal sťažnosť z hľadiska toho,\nči ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú.\nKrajský súd ako odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu z 11. apríla 2016\naj vo výroku o náhrade trov konania. Krajský súd v napadnutom rozsudku – v rozsahu\ntýkajúcom sa výroku o náhrade trov konania – uviedol:\n\n9\n\n„60. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie o zamietnutí žaloby ako vecne správny. Taktiež potvrdil rozsudok vo výroku\no trovách konania ako vecne správny, pretože súd prvej inštancie úspešnému žalovanému\npriznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. účinného v čase\nrozhodovania súdu prvej inštancie a v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Aj v prípade, ak by žalovaný\nsa dohodol so svojim právnym zástupcom na zmluvnej odmene za poskytované právne\nslužby, toto nemá žiaden vplyv na povinnosť neúspešného účastníka konania nahradiť\núspešnému účastníkovi konania trovy právneho zastúpenia vo výške akú určuje citovaná\nvyhláška vo forme tarifnej odmeny, ktorú priznávajú súdy právnym zástupcom úspešných\núčastníkov konania. Súdy neskúmajú dohodu medzi úspešným účastníkom konania a jeho\nprávnym zástupcom o forme odmeny za poskytované právne služby, ak sám úspešný\núčastník si neuplatní v konaní nižšie trovy na základe dohody s advokátom. Súd prvej\ninštancie správne priznal žalovanému aj odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, aj\nza viac ako dve hodiny trvajúce pojednávanie v konaní na súde prvej inštancie.“\nÚstavný súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu z 11. apríla 2016\nvo výroku, ktorým tento zaviazal sťažovateľa nahradiť trovy konania žalovanému (napriek\ntomu, že sa sťažovateľ nedomáha vyslovenia porušenia v sťažnosti označených práv\na článkov predmetným rozhodnutím okresného súdu). Okresný súd v relevantnej časti\nodôvodnenia uviedol:\n\n10\n\n„O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa\nktorého, ak účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nSúd teda zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania spolu vo výške 650 271,26 €,\nktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 617 077,76 € a náhrady\ntrov súdneho poplatku za odpor vo výške 33 193,50 €.\nPodľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb prislúcha právnemu zástupcovi žalovaného odmena\n(z tarifnej hodnoty 25 417 000 €) za 4 úkony právnej pomoci po 51 269,01 € + DPH\n(príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej − odpor, vyjadrenie\nzo dňa 15. 12. 2015, vyjadrenie zo dňa 30. 3. 2016) a za 3 úkony právnej pomoci\npo 51 269,01 € x 2 + DPH, teda 2 x základná sadzba (účasť na pojednávaní dňa\n23. 11. 2015 v trvaní 12.00 hod. − 14.25 hod., účasť na pojednávaní dňa 11. 2. 2016\nv trvaní 10.00 hod. − 12.42 hod., účasť na pojednávaní dňa 11. 4. 2016 v trvaní 10.00 hod.\n− 12.17 hod), 1 x režijný paušál po 8,04 € + DPH, 3 x režijný paušál po 8,39 € + DPH, 3 x\nrežijný paušál po 8,58 € + DPH, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16\nods. 3, § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, ďalej náhradu hotových výdavkov, ku ktorým\npatria cestovné náklady vo výške ceny bežnej letenky právneho zástupcu žalovaného (kde\nsúd na základe vlastnej úvahy a vlastných poznatkov posúdil, že táto doprava bola\nefektívnejšia a účelnejšia ako cestovanie motorovým vozidlom) pri ceste na pojednávanie\na späť dňa 23. 11. 2015 sumu 246,59 € + DPH, pri ceste na pojednávanie a späť dňa\n11. 2. 2016 sumu 418,78 € + DPH a pri ceste na pojednávanie a späť dňa 11. 4. 2016\nsumu 405,23 € + DPH. Súčasne má v zmysle ust. § 17 Vyhl. č. 655/2004 Za. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb právny zástupca žalovaného\nnárok na náhrady stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do sídla súdu a späť\nna pojednávanie dňa 23. 11. 2015 − 9 x 0,5 hod. á 13,98 € + DPH, na pojednávanie dňa\n11. 2. 2016 − 10 x 0,5 hod. á 14,30 € + DPH, na pojednávanie dňa 11. 4. 2016 − 10 x 0,5\nhod. á 14,30 € + DPH. Trovy právnej pomoci tak potom spolu predstavujú s DPH sumu\n617 077,76 €.\nSúd na rozdiel od predloženého vyúčtovania vzniknutých trov nepriznal žalovanému\nodmenu za doplňujúce vyjadrenie a vzájomný návrh zo dňa 23. 11. 2015, keďže uvedené\n\n11\n\npodanie sa týkalo vzájomného návrhu žalovaného voči žalobcovi, ktorý návrh bol vylúčený\nna\n\nsamostatné\n\nkonanie.\n\nna pojednávaniach\n(\n\niba\n\nSúd\n\npriznal\n\njednému\n\nnáhradu\n\nadvokátovi\n\nz\n\ncestovných\nprávnej\n\nnákladov\n\nkancelárie\n\nza\n\núčasť\n\nžalovaného\n\n), keďže náklady na účasť ďalšieho advokáta z tej istej kancelárie\n\nna jednotlivých pojednávaniach súd nepovažoval za hospodárny.“\nVzhľadom na obsah sťažnosti a na námietky sťažovateľa, ktoré smerujú výlučne voči\nvýrokom o náhrade trov konania, ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť,\nže vo všeobecnosti platí, že pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla\nnedosahujú samy osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie\nzákladných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný\nsúd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu\nkonania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu\nnapádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo\nk porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné\nzákladné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,\nIV. ÚS 311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).\nSťažovateľ namieta porušenie označených práv a článkov napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu z 29. novembra 2016 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že\n- žalovaný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, vychádzajúc z tarifnej\nodmeny určenej podľa tarifnej hodnoty veci, napriek tomu, že je zrejmé, že právny zástupca\nho zastupoval za nižšiu tzv. hodinovú odmenu,\n- okresný súd porušil princíp rovnosti zbraní, keďže nevykonal dokazovanie, ktoré\nsťažovateľ navrhoval, ktoré malo preukázať výšku dojednanej a zaplatenej odmeny\nza zastupovanie žalovaného jeho právnym zástupcom,\n- prijatý právny názor je v rozpore s teleologickým, gramatickým a historickým\nvýkladom vyhlášky – takto došlo k priznaniu neexistujúcich výdavkov, preto nemožno\nhovoriť o potrebnosti a účelnosti trov, došlo k poškodeniu sťažovateľa ako neúspešného\n\n12\n\núčastníka, čím bol popretý účel ustanovení vyhlášky, ide o zneužitie práva na náhradu trov\na obohatenie žalovaného,\n- došlo k neprípustnému zásahu do majetkovej sféry sťažovateľa a k jeho majetkovej\nujme.\nÚstavný súd po preskúmaní príslušných častí odôvodnení rozsudkov krajského súdu\na okresného súdu o náhrade trov konania dospel k záveru, že krajský súd odôvodnil svoj\nrozsudok v uvedenej časti primeraným spôsobom, právne hodnotenie a právne závery\nsú logické a rešpektujú účel príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 142\nods. 1) a vyhlášky. Predmetný výklad citovaných ustanovení je logický, právne závery\nkrajského súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnené a arbitrárne, preto sú ústavne\nudržateľné.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu\nje založený na rešpektovaní zásady zodpovednosti za výsledok konania (zásady úspechu),\npodľa ktorej úspešný účastník má nárok na náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej\nsúvislosti s konaním musel alebo bude musieť zaplatiť (porovnaj II. ÚS 31/04). Výška trov\nprávneho zastúpenia sa vypočítava podľa príslušných ustanovení vyhlášky, ktoré určujú\nzákladnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v závislosti od tarifnej\nhodnoty veci. Možno takto akceptovať právny názor krajského súdu, podľa ktorého pre\nneúspešného účastníka nie je relevantný obsah dojednania medzi úspešným účastníkom\na jeho právnym zástupcom. Tento právny názor platí bez ohľadu na to, či sa úspešný\núčastník s právnym zástupcom dohodol na vyššej alebo nižšej odmene, ako je tarifná\nodmena podľa vyhlášky. Úspešný účastník takto nemá nárok na náhradu tých trov právneho\nzastúpenia, ktoré podľa dohody s právnym zástupcom vynaložil nad rámec tarifnej odmeny.\nNa druhej strane mu však v zásade nič nebráni uplatniť si náhradu trov právneho zastúpenia\nv rozsahu tarifnej odmeny, hoci sa s právnym zástupcom dohodol na nižšej odmene,\nako je tarifná odmena. Takýto právny výklad vedie k predvídateľnosti a k právnej istote,\npretože účastníci (strany) súdneho (sporového) konania môžu vopred predvídať\naj akcesorické právne dôsledky úspechu, prípadne neúspechu v konaní, ktoré tvorí\naj povinnosť neúspešného účastníka nahradiť trovy právneho zastúpenia úspešnému\n\n13\n\núčastníkovi. Obdobný právny výklad sa napríklad aplikuje v prípade zastupovania účastníka\nna základe rozhodnutia Centra právnej pomoci. V prípade úspechu – je tomuto účastníkovi\npriznané právo na náhradu trov konania v rozsahu tarifnej odmeny podľa vyhlášky, ktorú\nnahradí neúspešný účastník, hoci je zrejmé, že úspešnému účastníkovi bola právna pomoc\nposkytnutá bezplatne, prípadne s finančnou účasťou, ktorá je nižšia ako tarifná odmena.\nV uvedenom prípade je tiež irelevantný obsah dojednania medzi účastníkom a jeho právnym\nzástupcom. Vzhľadom na uvedený právny záver neobstojí ani námietka sťažovateľa\no nevykonaní dokazovania smerujúceho k preukázaniu obsahu dojednania medzi žalovaným\na jeho právnym zástupcom.\nNemožno\n\nakceptovať\n\nani\n\nargumentáciu\n\nsťažovateľa,\n\nv\n\nktorej\n\npoukazuje\n\nna rozhodnutia najvyššieho súdu a Ústavného súdu Českej republiky.\nPokiaľ ide o uznesenie sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 z 20. júna 2014, v tomto najvyšší súd\nakceptoval právny záver konajúcich súdov o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu\núčastníkovi – združeniu zameranému na ochranu spotrebiteľa – ktoré vstúpilo hromadne\ndo porovnateľných sporov, v ktorých uplatnilo všeobecne formulovanú námietku\npremlčania a súhlasilo s rozhodnutím bez pojednávania. Konajúce súdy považovali za\nneúčelné, aby tomuto vedľajšiemu účastníkovi − zastúpenému advokátom − bola\nza uvedených okolností priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Uvedené právne závery\nzjavne nemožno aplikovať v prerokúvanej veci vzhľadom na zreteľne odlišné okolnosti\nuvedených vecí.\nPokiaľ ide o nález sp. zn. Pl. ÚS 25/12 zo 17. 4. 2013, Ústavný súd Českej republiky\nzrušil „vyhlášku Ministerstva spravodlivosti z 18. decembra 2000 č. 484/2000 Zb., ktorou\nsa ustanovujú paušálne sadzby výšky odmeny za zastupovanie účastníka advokátom alebo\nnotárom pri rozhodovaní o náhrade nákladov v občianskom súdnom konaní a ktorou\nsa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 177/1996 Zb., o odmenách advokátov\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), v znení\nneskorších predpisov, v znení neskorších vyhlášok...“. K zrušeniu uvedenej vyhlášky\npristúpil Ústavný súd Českej republiky z dôvodu, že táto „na rozdiel od advokátskej tarify\n\n14\n\n(vyhlášky č. 177/1996 Zb., v znení neskorších predpisov), ktorá výšku odmeny a výšku\nnákladov právneho zastúpenia odvíja od počtu úkonov právnej služby poskytnutých vo veci,\nzaviedla stanovenie nákladov právneho zastúpenia na základe princípu paušalizácie\nsadzieb výšky odmeny za zastupovanie v konaní. Prísudková vyhláška stanovuje paušálne\nsadzby výšky odmeny, čím neumožňuje rozlíšiť zložitosť veci, časovú náročnosť, počet\nvykonaných úkonov právnej služby, rovnako tak, ako spôsob, akým konanie pred súdom\nskončilo (elektronický platobný rozkaz, rozsudok pre uznanie, rozsudok pre zmeškanie).\nPaušalizácia teda úplne ignoruje vecnú a časovú náročnosť sporu či účelnosť vymáhania\npráva alebo bránenia nároku.“. Z uvedených záverov vyplýva, že ani tieto nemožno\naplikovať v prerokúvanom prípade, keďže náhrada trov právneho zastúpenia bola\nžalovanému priznaná podľa vyhlášky, ktorá zohľadňuje počet úkonov právnej služby a\ntaktiež základnú sadzbu tarifnej odmeny, ktorá sa odvíja od tarifnej hodnoty veci – t. j. od\npredmetu konania. V tejto súvislosti ‒ nad rámec veci ‒ ústavný súd poukazuje na to, že v\npredmetnom konaní pred Ústavným súdom Českej republiky navrhovatelia – skupina\nsenátorov, argumentovala aj neprimeranosťou výšky priznávanej náhrady predovšetkým vo\nvzťahu k bagateľným sporom a k sporom v pásme nad 10 000 Kč do výšky zhruba 200 000\nKč, „pretože až od sumy 200 000 Kč sa výpočet nákladov dostáva pod 20 % vymáhanej\nistiny a možno tak hovoriť o jeho rozumnej primeranosti“. V prerokúvanom prípade bol\nsťažovateľ zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanému vo výške 650 271,26 €, čo\npredstavuje 2,56 % z uplatnenej istiny (25 417 000 €), čo by pri aplikácii rovnakého testu\nbolo možné považovať za primerané náklady konania.\nVzhľadom na uvedené nemožno uvažovať o porušení základných práv podľa čl. 20\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu.\nK namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy ústavný súd\npoukazuje na to, že predmetom ochrany v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sú základné\npráva, a preto základom autoritatívneho výroku ústavného súdu o sťažnosti je vyslovenie\nporušenia konkrétneho základného práva garantovaného konkrétnym článkom ústavy, príp.\n\n15\n\nkvalifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách.\nUvedenú skutočnosť nemožno však interpretovať tak, že ústavný súd pri rozhodovaní\no ústavných sťažnostiach neprihliada aj na iné ústavné normy, ktoré sú zvlášť vtedy,\nak majú charakter ústavného princípu, v zásade vždy implicitnou súčasťou rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre priznáva sťažovateľom označeným\nčlánkom ústavy charakter všeobecného ústavného princípu (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy),\nresp. generálneho interpretačného princípu (čl. 152 ods. 4 ústavy), ktoré sú povinné\nrešpektovať všetky orgány verejnej moci pri výklade a uplatňovaní ústavy (m. m. napr.\nIV. ÚS 119/07, IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 70/2011, III. ÚS 66/2012), ktoré síce nepriznávajú\nfyzickým osobám a právnickým osobám konkrétne základné práva alebo slobody, ale sú\nv zásade vždy implicitnou súčasťou akejkoľvek rozhodovacej činnosti ústavného súdu,\na teda aj rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Za týchto okolností\nprichádza v konaní o ústavných sťažnostiach do úvahy vyslovenie porušenia tých\nustanovení ústavy, ktoré majú charakter ústavného princípu len v spojení s vyslovením\nporušenia konkrétneho základného práva. Neprichádza však do úvahy, aby ústavný súd\nvyhovel sťažnosti bez toho, aby vyslovil porušenie konkrétneho základného práva.\nNa tomto základe nemožno uvažovať ani o porušení čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,\nresp. čl. 152 ods. 4 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu.\nV tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, preto môže do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi zasahovať len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje\nsvojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutého rozsudku\nkrajského súdu ako odvolacieho súdu prejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti\nnezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľa za spôsobilú na to, aby len\n\n16\n\nna jej základe bolo možné toto rozhodnutie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné\na neudržateľné.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho\nsúdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\na vyhlášky krajským súdom ako odvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. apríla 2017\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právny štát", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "výklad (interpretácia)-gramatický (jazykový)", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "arbitrárnosť", "výklad (interpretácia)-formalistický", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania-náklady konania", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp proporcionality (primeranosti)", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "výklad (interpretácia)-historický"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:df2f1e28-a5f2-471b-9b64-753d28e5c985", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2012 z 14. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df2f1e28-a5f2-471b-9b64-753d28e5c985"}, {"guid": "ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2011 z 23. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-23", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec91900-e35c-4ee8-8639-95402925aa61"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:241c5677-7f7c-473f-997a-070266dbb593", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 166/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:241c5677-7f7c-473f-997a-070266dbb593"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 119/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 119/07 z 20. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-20", "citacie_n": 259, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5aeea194-a26d-42ef-938c-36997069d958"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "e7f7197c-0ad7-41b1-98d3-54595fa2d3f8:f379de4f-9c9a-4715-8e61-fabeadaa45af", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7715210771.1", "spisova_znacka": "4Cob/112/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/112/2016 z 28. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7715210771.1"}, {"guid": "c8fc22ae-3a36-4375-a519-73e5e7895f53:d1793ac8-4326-4a44-93ac-2467a680a912", "ecli": null, "spisova_znacka": "22Cb/134/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 22Cb/134/2015 z 11. 4. 2016", "sud": "Okresný súd Michalovce", "datum_vydania": "2016-04-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c8fc22ae-3a36-4375-a519-73e5e7895f53:d1793ac8-4326-4a44-93ac-2467a680a912"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8493ee38-a20d-4f86-a11a-626af64285ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.333.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 333/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 333/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.333.2026.1"}, {"guid": "ussr:c4f3febe-ca82-42eb-8374-92d33dcda69d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.265.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 265/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 265/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.265.2026.1"}, {"guid": "ussr:1656620d-32b4-4483-8537-6b542736dcf7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.247.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 247/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.247.2025.1"}, {"guid": "ussr:047075cc-2a1e-43ac-92d1-e18a4f25f77b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.205.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 205/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 205/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.205.2025.1"}, {"guid": "ussr:bbc53136-3d0f-4d1c-aff6-af6f7a549490", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.102.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2023 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.102.2023.1"}, {"guid": "ussr:7adbb80b-6483-408d-ac0a-cf35a231d7ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.168.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 168/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 168/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.168.2018.1"}]}